T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pani poslankyňa Zdenka Kramplová, pripraví sa Ľudmila Mušková.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, keď som bola alebo aj v súčasnosti chodím do zahraničia, vždy obhajujem záujmy Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky bez rozdielu národností. Myslím si, že to je ten správny postoj a nikdy som sa nesnažila akýmikoľvek krokmi škodiť tejto republike a občanom Slovenskej republiky, nech sú akejkoľvek národnosti. To je po prvé.

Po druhé, pani poslankyňa, vy si myslíte, že občania Slovenskej republiky slovenskej národnosti, ktorí žijú na zmiešanom území Slovenskej zvrchovanej republiky, nemajú právo rozprávať vlastným jazykom na úradoch, pretože majú problém, alebo nemajú možnosť si vypočuť napríklad kultúrne podujatia, alebo zúčastniť sa na akciách, ktoré poriadajú Slováci alebo slovenskí občania, ktorí majú maďarskú národnosť, pretože Slováci napríklad nerozumejú? Alebo na ulici sa nevedia dorozumieť alebo nevedia rozumieť rozhlasu, ktorý tam je? Občania tejto republiky žijúci na zmiešanom území podľa vás nemajú právo, aby sa vedeli dorozumieť v štátnom jazyku? Myslím si, vážená pani poslankyňa, že tu je ten zásadný problém, že my sa tu nerozumieme v tejto snemovni. A rozumeli by sme sa len vtedy, vážená pani poslankyňa, keby sme tu všetci rozprávali len po maďarsky. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Slovo má pani poslankyňa Ľudmila Mušková, pripraví sa Katarína Tóthová.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa, myslím si, že je tu príliš veľa z vašej strany emócií. Ja som hovorila úplne pokojne o informáciách, ktoré dostávam bežne od ľudí. Aj ja chodím na juh Slovenska a tiež sa mi stalo, že som sa v obchode nedorozumela. Ale ide o to, že ľudia, ktorí žijú v tom prostredí, kde teda žijú aj naši maďarskí občania, teda menšina maďarská, že sa nedorozumejú často alebo nepočujú oznam, ako som povedala, v obecnom rozhlase aj vo svojom, teda v štátnom jazyku nie sú informovaní. Tento zákon nie je o ničom inom, len o tom, aby bola informovanosť pre všetkých občanov, ktorí žijú na tom mieste. Myslím si, že to nemôže vadiť nikomu, keď rozumie aj ten, ktorý nevie po maďarsky. Toto sa mi zdá také zvláštne z vašej strany, že bojujete proti niečomu, čo v tom zákone vôbec nie je. Je to len o tom, ako sme povedali, vedieť, čo sa deje vôbec v obci, ja neviem, na kultúrnych podujatiach a tak ďalej. Povedali ste mi, že klamem. To je trošku silný výraz. Skutočne túto informáciu mám, aj dnes som sa stretla s paňou, ktorá mi vonku hovorila, že bola v potravinách minulý týždeň na juhu, nepovedala konkrétne, ale môžem sa spýtať, môžem vám predstaviť pani, že jej nerozumeli. Ale skutočne, ten zákon sa netýka jazykov menšín, týka sa len porozumenia, alebo lepšie povedané, dorozumenia sa v jednom jazyku. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová, pripraví sa Ján Senko.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, ten váš príklad s lekárom bol veľmi, veľmi nešťastný, pretože podľa vašej logiky by potom lekár mal vedieť po maďarsky, áno? Ale prečo len? Potom musí vedieť po nemecky, rusínsky, poľsky, rómsky, poprípade ešte aj inú národnosť. Ja si myslím, že logika je taká, všetci občania Slovenskej republiky by mali vedieť po slovensky. A pokiaľ hovoríte o tých oznamoch a podobne, ešte minulé obdobie volebné, keď som bola vo výbore pre ľudské práva a národnosti, mali sme tam sťažnosť v nemenovanej obci, mám to v materiáli písomne všetko odložené, keď sa sťažovali občania, Slováci z južného Slovenska, že v nemenovanej obci všetky oznamy miestneho rozhlasu sú jedine v maďarskom jazyku. A napríklad vypli elektrinu, oni nerozumeli oznamu v maďarskom jazyku, tak im všetkým mrazničky a tak ďalej, škoda. Išli sme na miesto činu. Prišla dotyčná oznamovateľka a povedala, keď ju starosta vyzval - všetko je písomne podchytené - starosta vyzval, aby aj v slovenskom jazyku dávala informáciu, povedala, radšej odíde z roboty, než by oznamovala aj v slovenskom jazyku. Ja verím, že to bol krikľavý, ojedinelý prípad, ale myslím si, že všetci občania slovenskej národnosti majú právo, aby informácie, základné informácie na celom území Slovenska dostávali v slovenskom jazyku.

A pokiaľ ste hovorili o tých vzťahoch rodiny, ja žijem v takom prostredí a je to O. K.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Ján Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa, naozaj, ale naozaj nikto nikomu nebráni, aby komunikoval v ktoromkoľvek jazyku, ak si navzájom príslušné osoby, ktoré komunikujú spoločne, rozumejú alebo si vedia porozumieť. A tobôž nikto nikomu nebráni, aby mohol komunikovať v maďarčine. Ozaj vám v tom nikto nebráni a dokonca ani spisovne. Ak si porozumiete, nemusíte rozprávať spisovne. Ani návrh zákona vám v tom nemôže zabrániť, ani vám nebude zabraňovať. Dokonca ani Východniarom, ani Záhorákom, ani Rómom tak, ako o tom hovoril nedávno pán Nagy. Ale odchádzate od podstaty návrhu zákona. Zámerne odchádzate od podstaty návrhu zákona, od toho, že chceme, aby každý mohol na území tohto štátu prijať informáciu, ktorej porozumie. A môže ju dostať aj v inom jazyku, v štátnom, aj v inom jazyku. Tento zákon tomu vôbec nebráni. A dokonca aj tie pokuty. Prečo stále hovoríte o pokutách? To je iba krajné riešenie situácie, ktorá môže nastať a dokonca ani možnosť hneď uložiť pokutu tu nie je, najskôr je to o dohode, o odstránení stavu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. No chcem sa poďakovať všetkým mojim kolegom a kolegyniam, ja som nehovorila ani o komunikácii, ani o oznamoch, ja som dve poslankyne vyzvala, aby prišli na južné Slovensko, aby sa tam na mieste zoznámili so situáciou, ktorá je. Zaujímavé, že ani jedna poslankyňa na toto nereagovala, na to moje pozvanie alebo na moju výzvu. Ale hovorili ste o tom, že sa vypne voda a roztopí sa chladnička, teraz sa už vypne aj elektrika. Ja by som bola rada, keby ste záujmy ľudí na južnom Slovensku, teda aby ste prenechali tým ľuďom, ktorí tam žijú, aby sa vedeli brániť. Keby vyhľadali hociktorého poslanca z južného Slovenska, sú poslanci jednak, ktorí zastupujú SMK, ale sú aj iní poslanci, ktorí zastupujú slovenské politické strany. Hociktorý občan by nás navštívil, určite by sme to povedali v Národnej rade. Ale je zaujímavé, že záujmy ľudí na južnom Slovensku doteraz v tejto snemovni, aspoň sa tak prezentujú, teda myslím teraz Slovákov, chcú chrániť len poslanci alebo poslankyne, ktorí žijú na Orave alebo v Kysuciach, ktorí živého Maďara na mieste nevideli. Takže, ani jedna ste nereagovali na to, o čom som tu ja hovorila.

A o tých lekároch, pani poslankyňa, myslím si, že sme sa neporozumeli. A ešte už len jedna posledná veta. Aj mňa zastavujú ľudia a hovoria mi, pani poslankyňa, keby každý tak vedel po slovensky ako vy alebo vaši kolegovia, tak by sme nepotrebovali prijať zákon o štátnom jazyku. Tak proti komu je tento zákon prijatý? Proti komu bude tento zákon prijatý? Bude prijatý na ochranu slovenského jazyka alebo proti národnostným menšinám?

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Dušan Jarjabek, László Nagy, Jozef Rydlo, Anna Szögedi, Pavol Minárik, Ján Senko, Gyula Bárdos. Prerušujem rokovanie v rozprave o tomto bode programu.

Len pripomínam, že o 14.00 hodine máme hodinu otázok, potom sú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie a podľa schváleného programu potom budeme pokračovať v druhom a treťom čítaní o zákone, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Prajem všetkým dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

 

 

Siedmy deň rokovania

39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

25. júna 2009 o 14.00 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je štvrtok, tak ako to býva obvyklé, začíname poobede o 14.00 hodine

hodinou otázok,

ktorú otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a samotné interpelácie poslancov.

Poslanci položili v zákonom stanovenom termíne 15 otázok na pána premiéra a 29 otázok na ostatných členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie.

Vzhľadom na to, že vidím, že účasť v sále je taká, aká je, chcem upozorniť, že na otázky tých, ktorí nie sú fyzicky prítomní, nebude ani pán premiér, ani páni ministri odpovedať.

Poprosím pána premiéra, aby nám teraz oznámil, kto bude z členov vlády zastupovať tých členov, ktorí nie sú prítomní.

Potom bude 15-minútový obvyklý limit na odpovede na otázky položené pánovi premiérovi.

Pán premiér, máte slovo.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Na zahraničnej pracovnej ceste je minister zahraničných vecí pán Lajčiak, zastupuje ho minister financií pán Počiatek. Na zahraničnej pracovnej ceste je minister životného prostredia pán Turský, zastupuje ho minister pôdohospodárstva pán Becík. Rovnako mimo územia je na pracovnej ceste minister obrany pán Baška, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Žiadne otázky nie sú na podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť európskych záležitostí, ľudské práva a národnosti Dušana Čaploviča, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Belehrade. A otázky nie sú ani na ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Štefanova.

Pán predseda Národnej rady, som pripravený v stanovenom limite odpovedať na otázky, ktoré postavili poslanci a poslankyne Národnej rady.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.

Prvá otázka je od pána poslanca Stanislava Kahanca. Je tu? Áno.

Takže: "Pán premiér, považujete riešenie situácie pred prezidentským palácom pri návšteve čínskeho prezidenta za adekvátne?"

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Ako je všeobecne známe, v dňoch 18. až 19. júna tohto roku vykonal oficiálnu návštevu Slovenskej republiky prezident Čínskej ľudovej republiky aj so svojou delegáciou. Slovenská polícia dopredu pripravila a následne svojimi silami a prostriedkami realizovala všetky štandardné opatrenia, aby zabezpečila dôstojný a nerušený priebeh návštevy čínskeho prezidenta v Bratislave.

Na základe vyžiadania Úradu ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave spracovalo opatrenia pre zabezpečenie verejného poriadku a nerušený priebeh oficiálnej návštevy čínskeho prezidenta. Do opatrení boli zapojení policajti služby kriminálnej polície, poriadkovej polície a polície dopravnej. Napriek tomuto všetkému v prvý deň návštevy došlo pred príchodom čínskeho prezidenta na Hodžovom námestí k stretom medzi jednotlivými skupinami demonštrujúcich. Aby policajti zamedzili pokračovaniu narušovania verejného poriadku, predviedli 9 osôb, a to 5 občanov Slovenskej republiky a 4 občanov Číny. Následné zhromaždenia občanov prebiehali bezproblémovo a to aj na druhý deň.

Z tohto pohľadu odpovedám na vašu otázku, pán poslanec, áno, riešenie situácie považujem za adekvátne. V prípade, ak sú akékoľvek pochybnosti o zákonnosti konkrétneho postupu štátneho orgánu alebo inštitúcie, existujú predsa právne mechanizmy na prešetrenie veci. Pokiaľ viem, v pondelok podali občianski aktivisti trestné oznámenie vo veci porušenia zákona na Generálnej prokuratúre. Výsledky prešetrenia budeme rešpektovať a v zmysle tohto prešetrenia a jeho obsahu budeme aj konať, pokiaľ Generálna prokuratúra zaujme k tomu štandardný postoj. To znamená, prehodnotí to z hľadiska práva, či bol, alebo nebol dodržaný zákon a podľa toho sa aj zariadime.

Vážený pán poslanec, pokiaľ ide o otázku, na ktorú ste sa sústredili, podľa môjho názoru je trošku škoda, že táto otázka a celkovo medializácia toho všetkého, čo sa udialo, ako keby zatienili význam návštevy čínskeho prezidenta na Slovensku. Čínsky prezident absolvoval návštevu troch krajín, a to Ruskej federácie, Slovenska a Chorvátska. Dúfam, že tu nemusím teraz prezentovať význam krajiny z hľadiska počtu obyvateľov, sily ekonomiky, význam krajiny z hľadiska toho, aký vplyv má na stabilitu v regióne, kde sa táto krajina nachádza. Priznám sa, že som bol trochu prekvapený, keď som sa stretol pred pár dňami s veľvyslancami krajín Európskej únie a jeden veľvyslanec sa ma spýtal - preboha, čo tu ten čínsky prezident na Slovensku robí? Nuž, ak by sme takto vzali postoj k návšteve najvyšších predstaviteľov najväčších krajín sveta, tak potom by prakticky sme museli rovnako nazerať na návštevu amerického prezidenta, na návštevu ruského prezidenta alebo ruského predsedu vlády, alebo predstaviteľov najväčších krajín, vrátane Indie, alebo predstavme si ktorúkoľvek inú obrovskú krajinu, ktorá dnes na svete disponuje takým istým počtom obyvateľov a takou istou ekonomikou.

Predovšetkým, vážený pán poslanec, chcem v rámci odpovede na vašu otázku povedať, že my nerobíme vo vláde, ktorej som predsedom, jednostranne orientovanú zahraničnú politiku. Osem rokov počas vlády pána Dzurindu to bola politika jednostranne orientovaná na Spojené štáty americké. My si však myslíme, že svet má štyri strany. Má nielen západ, ale má aj sever, má aj juh a má určite aj východ. Sme malá krajina a musíme mať zdravý rozum a zdravý rozum, samozrejme, v rámci toho, že sme súčasťou Európskej únie a NATO a že si chceme plniť všetky záväzky a povinnosti, ktoré vyplývajú z tohto členstva, nám velí mať dobré vzťahy s každým, kto má záujem mať dobré vzťahy s nami. Snáď nie preto, že sa niekomu nepáči Rusko, nebude mať s Ruskom dobré vzťahy. Snáď nie preto, že niekto má problémy s Čínou, nemáme záujem na normálnych priateľských a vzájomne ekonomicky výhodných vzťahoch s touto krajinou. Pán poslanec, namiesto toho, aby sme možno informovali verejnosť, čo sa vlastne vo svete deje, tak celá návšteva čínskeho prezidenta sa sústredila na podstatu šarvátky, ktorá potom bola aj predmetom vašej otázky.

Viete napríklad o tom, pán poslanec, pýtam sa vás, že Brazília, Čína a Rusko sa rozhodli investovať zo svojich rezerv do obligácií Medzinárodného menového fondu a nadobudnúť špeciálne práva čerpania na 10 miliárd dolárov - Brazília a Rusko a 50 miliárd dolárov - Čína. Jednoducho, dnes máme dočinenia s krajinami, ktoré začínajú ovplyvňovať chod tohto sveta a my sústredíme všetko pri takejto významnej návšteve na tému, či sa stretnú, alebo nestretnú občianski aktivisti, čo dôjde k nejakému kontaktu. Pán poslanec, ak bol porušený zákon, nech Generálna prokuratúra povie, že bol porušený zákon, pretože ministerstvo vnútra a aj my sa domnievame, že sa konalo v súlade so zákonom, a my z toho vyvodíme príslušnú zodpovednosť. Ale nezastierajme podstatu toho, že Slovensko musí mať vzťahy s krajinami, ktoré dnes určujú tempo života na celom svete. Veď to by bola hrubá chyba. Ja som veľmi rád, že Slovensko je dnes v Európskej únii a že základné otázky zahraničnej politiky formulujeme v únii a že máme zdravý rozum. Keby sme nemali zdravý rozum, nikdy nevrátime vojakov z Iraku a doteraz stále sú tam, lebo keby bolo podľa Mikuláša Dzurindu, tak naši vojaci by tam zostali ešte 5 rokov po tom, čo by odišli americkí vojaci. (Potlesk.)

Keby sme nemali zdravý rozum, tak pravdepodobne patríme medzi prvé krajiny, ktoré by uznali nezávislosť Kosova. Ale my sme presvedčení, že pri vzniku Kosova bolo hrubo porušené medzinárodné právo. Doteraz nedošlo k náprave tohto stavu a patríme medzi pár krajín na svete, ktoré si zachovávajú vlastnú suverenitu, vlastný postoj, vlastný zdravý rozum a hovoríme - medzinárodné právo bolo porušené. My totiž nemáme, pán poslanec, stíhačky, atómové zbrane, armády, aby sme ovplyvňovali svet. Máme jednu, jedinú vec, a to je dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva. Sme malá krajina a na všetky štáty sa musíme pozerať rovnakým metrom.

Chcem využiť túto príležitosť, pán poslanec, aby som povedal, čo mňa trápi, a to je problém dvojitého metra, ktorý sa objavuje vo svete. Ak máme krajinu, ktorá má ropu alebo má plyn, tak sa k nej správame ako k najväčšiemu priateľovi, pretože sa obávame, že by nám náhodou nedodávali ropu alebo plyn z tejto krajiny a nepozeráme sa na to, či tam boli voľby demokratické, nedemokratické, či sa tam ľudské práva porušujú, alebo neporušujú. A potom máme krajiny, ktoré nemajú ani ropu a nemajú ani plyn a z nich si robíme fackovacích panákov. Tak ako to teda bude? Bude jeden štandard pre všetkých, že či máte ropu a plyn, je jedno, ale vaše voľby boli nedemokratické a u vás sa porušujú ľudské práva, alebo si teda povieme, že budú dominovať ekonomické otázky, bude dominovať ekonomická spolupráca, a potom budeme deliť krajiny na dobré a zlé. Budeme si vyberať fackovacích panákov a budeme si vyberať krajiny, ku ktorým budeme mať vynikajúce vzťahy. Ja takýto dvojitý štandard jednoducho odmietam, principiálne ho odmietam a tak sa aj správam k zahraničnej politike a myslím si, že Slovensko si zaslúži takúto suverénnu, normálnu politiku založenú na zdravom rozume. (Potlesk.)

Pán poslanec, nedá mi, ak hovoríme o problematike Číny, pretože išlo o návštevu čínskeho prezidenta, najvyššieho predstaviteľa krajiny, ktorá dnes má 1,4 mld. obyvateľov, krajiny, ktorá má pravdepodobne najväčšie zásoby devíz, krajina, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje celú svetovú politiku, tak mi teda dovoľte, aby som aspoň toľko pripomenul, že Čína nepotrebuje Slovensko, ale ja si myslím, že náš priemysel, naši podnikatelia by veľmi privítali obchodné príležitosti v Číne na trhu, ktorý je v porovnaní so Slovenskom neporovnateľný a je ťažko aj použiť nejaké parametre, ktoré by sme v tejto situácii vedeli popísať.

Chcem vás ale ubezpečiť, pán poslanec, že urobíme všetko pre to, aby sa slovenské spoločnosti postupne na čínskom trhu uplatňovali. Zoberme si, aký máme vzájomný obrat s Čínskou ľudovou republikou. Áno, môžeme konštatovať, že nám stúpol, v roku 1990 to bolo možno 50 mil. dolárov, dnes je to 2,9 mld. dolárov, ale zväčša ide o tovar, ktorý sa dováža z Číny k nám. My musíme postupne upravovať toto negatívne obchodné saldo tak, že my sa budeme uplatňovať na čínskom trhu.

Tak o čom som teda hovoril s tým čínskym prezidentom? Tak vám teda garantujem, že som hovoril o SEZ Tlmače, pretože SEZ Tlmače, významná slovenská strategická firma, sa zúčastnila na dodávke kotlov pre obrovskú elektráreň Shen-Tou na štyri jednotlivé bloky a vyzerá to, že chcú pokračovať ďalej. Chcú pokračovať v budovaní piateho, šiesteho bloku, prípadne ďalších obrovských energetických projektov. Ak má dobrú referenciu slovenská firma, je povinnosťou predsedu vlády Slovenskej republiky za túto firmu jednoducho zabojovať. Je povinnosťou vlády zabojovať za každú jednu slovenskú firmu, ktorá chce produkovať a chce mať nejaký priestor v Číne, pretože všetky krajiny to robia. (Potlesk.)

Zbytočne sa niekedy poukazuje na rôzne diskusie ľudsko-právneho, občianskoprávneho charakteru. Každý jeden líder západnej Európy išiel do tej Číny po tom červenom koberci, na tom letisku sa pokúšal o získanie zákaziek pre vlastnú krajinu. Takže chcem požiadať všetkých, aby sme si povedali, že Slovensko musí aktívne s týmito štátmi spolupracovať. Hovorili sme, samozrejme, o tom, že Čína ako krajina, ktorá má obrovské investičné možnosti, by sa možno mohla angažovať aj v oblasti dodávok investícií na Slovensku. Máme problém s financovaním infraštruktúry, pretože komerčné banky vydierajú Slovenskú republiku, zneužívajú situáciu, že peniaze na finančných trhoch sú veľmi drahé a teraz máme ťažkosti zabezpečiť finančne PPP projekty, či už ide o Nitru, Zvolen alebo ďalšie úseky. Za týchto podmienok, ak Čína investuje po celom svete, sa pýtam, prečo by predseda vlády Slovenskej republiky a jeho ministri nerokovali s takouto veľkou krajinou o možnosti investícií na území Slovenskej republiky. Pýtam sa napríklad, prečo by nemali byť vytvárané spoločné podniky a hovorili sme o nich, o výrobe elektrickej energie zo slnka, pretože majú technológie, ktoré sa dajú použiť aj u nás, aj tam. Poznáme niekoľko dobrých slovenských firiem, ako je napríklad Matador Púchov a ďalšie, ktoré sa uplatnili na čínskom trhu, pôsobia tam a ja si myslím, že sú tu aj ďalšie možnosti.

Čo považujem za najpodstatnejšie na tejto ceste, je nasledujúce. Návšteva prezidenta Číny na Slovensku má význam v tom, že sú malé projekty, ktoré si vedia zabezpečiť podnikatelia sami a nepotrebujú na to ani ministrov, ani predsedov vlád, ani predsedov parlamentu. Dokonca aj stredné projekty si vedia podnikateľské subjekty zabezpečiť sami. Ale sú veľké projekty, veľké projekty, kde musí byť spolupráca medzi vládami jednotlivých štátov.

Výborne som sa zabával. Dnes priatelia, ktorí sem principiálne nechodia, mali tlačovú konferenciu a označili v zozname, že najväčšie plytvanie vraj na Slovensku je výstavba Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Páni, vy ste sa úplne zbláznili? Však vy ste zatvorili Atómovú elektráreň v Mochovciach. (Potlesk.) Vy ste zatvorili Atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, prepáčte, v Jaslovských Bohuniciach dva bloky. Páni poslanci, ktorí tu nie sú, my staviame, nezatvárame a napíšete, že vraj výstavba novej Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach je najväčšie plytvanie.

Širokorozchodná, vraj širokorozchodná je najväčšie plytvanie? Páni, prosím vás, spamätajte sa, pretože vám chcem pripomenúť, že ak pôjde cez Slovensko širokorozchodná a Slovensko bude priestorom, ktoré bude mať logistické centrá a budeme významne profitovať z tohto projektu a ukáže sa, ako je ekonomicky výhodný pre Slovenskú republiku. Prestaňte s týmito nezmyslami! My sme na rozdiel od vašich predstaviteľov nenašli kontá vo švajčiarskych bankách, ale predstavitelia Slovenskej správy ciest za Dzurindovej vlády mali súkromné švajčiarske kontá. (Potlesk.) My sme neukradli pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu 7 mld. korún na úkor občanov Slovenskej republiky. Ale vy ste to urobili, lebo ste boli nedbalí! Ja som nedostal list od primátora Bratislavy, ako dostal pán Dzurinda, v ktorom bolo napísané, že je úplne jedno, ako to je, lebo alternatívny - Gabo to vidí alternatívne, či je projekt taký, alebo onaký, vždycky tá strana za to niečo dostane. Prosím vás, prestaňte mentorovať na našu úroveň a na nás! My budeme robiť zahraničnú politiku rozumnú, serióznu, orientovanú na všetky štyri svetové strany, rešpektujúc naše záväzky v Severoatlantickej aliancii, naše záväzky v Európskej únii. Ak sa vám taká politika nepáči, máte smolu, ale my ju takto budeme robiť dovtedy, dokiaľ budeme mať možnosť vládnuť tejto krajine.

Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán premiér, 15 minút, ktoré sú určené na vaše odpovede, uplynulo. Takže, pán poslanec, ani doplňujúca otázka nie je možná.

Budeme teraz pokračovať odpoveďami, pani kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať odpoveďami na otázky, ktoré položili pani poslankyne a páni poslanci na členov vlády.

Prvá otázka, ktorú vyžrebovali overovatelia, je od pána poslanca Tibora Bastrnáka a je na pána ministra vnútra a podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka: "Ako vysvetľujete skutočnosť, že občania Čínskej ľudovej republiky mohli napadnúť občanov SR za prezentovanie svojich názorov?"

Pán podpredseda vlády, máte slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, vzhľadom na skutočnosť, že pán predseda vlády v otázke, ktorú odpovedal pánovi poslancovi Kahancovi, všeobecné informácie podal, tie by som podával aj ja v tom istom rozsahu, tak vám iba odpoviem, že si to vysvetľujem tým spôsobom, že sa na jednom mieste, kde nemali zhromaždenie povolené, vyskytli dva tábory, ktoré mali opačné názory. Na základe toho, že mali opačné názory, vznikol konflikt. Ja si myslím, že je to veľmi jednoduché a veľmi pochopiteľné. Čiže ako sa to mohlo stať? Stalo sa to presne takto. Polícia zasiahla, predviedla z jednej strany, z druhej strany. Vyhodnotila, ako to bolo, urobila záver z toho a tým pádom to celé skončilo. Rád by som dal do pozornosti iný prípad, keby to bolo tak ako napríklad v prípade hnutia Falun Gong, ktoré ohlásilo svoju demonštráciu na Bystrickej ulici, časť z nich prešla na to námestie, kde vznikol konflikt, ale keď sa k ich zhromaždeniu na Bystrickej priblížila skupina v červených čapiciach, bola z tohto priestoru odstránená preč, aby nerušila ich pokojné zhromaždenie. Čiže, ak máme zhromažďovací zákon, mali by sme ho využívať na to, aby sme si svoju demonštráciu ohlásili a konflikty by nevznikali, pretože ohlásenú, riadne ohlásenú demonštráciu dokážeme chrániť omnoho jednoduchšie ako zasahovať na verejnom priestranstve, kedy môžeme len vtedy, keď dôjde k narušeniu verejného poriadku.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Iván Farkas. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, aké opatrenia ste zaviedli a aké zavediete v budúcnosti na zastavenie plytvania, pardon. (Hlasy v pléne.) Pán poslanec Farkas tu nie je? Je. Pán minister ma trošku pomýlil. Ospravedlňujem sa.

Prečítam ešte raz tú otázku: "Pán minister, aké opatrenia ste zaviedli a aké zavediete v budúcnosti na zastavenie plytvania finančnými prostriedkami v štátnej správe v podmienkach hospodárskej krízy?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, v prvom rade si nemyslím, že dochádza k plytvaniu verejných zdrojov, práve naopak. Oproti minulosti neustále pracujeme na optimalizácii procesov, ako aj súvisiacich výdavkových titulov, aby dochádzalo k čo najefektívnejšiemu vynakladaniu verejných prostriedkov. Dôkazom toho je aj to, že napriek nárastu financovania sociálnych výdavkov, zdravotníctva, školstva, bezpečnosti a mnohých iných sa nám až do príchodu globálnej finančnej a hospodárskej krízy darilo veľmi efektívne znižovať deficit. Len ako príklad uvediem, že zároveň vláda dňa 17. júna schválila Koncepciu obnovy hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, vrátane finančných nástrojov a časových dimenzií obnovenia hospodárskeho rastu. Uvedený dokument obsahuje mnohé konkrétne opatrenia, ktorých cieľom je aj zefektívnenie verejnej správy, čo by viedlo k zvýšeniu príjmov, resp. úsporám vo výdavkoch verejnej správy. Ale medzi niektoré konkrétne opatrenia možno zaradiť projekty, ktorých realizácia v súčasnosti už prebieha. Ide najmä o optimalizáciu daňovej správy implementáciou programu UNITAS, ktorý spočíva v reforme daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Ďalším významným projektom je informatizácia verejnej správy a budovanie integrovaného informačného systému verejnej správy, pričom cieľom je vytvorenie podmienok pre modernú verejnú správu založenú na využití informačných a komunikačných technológií. Tu už prvé výsledky možno očakávať od budúceho roku, ale najmä ku koncu budúceho roka a v roku 2011.

Zmeny by sa mali dotknúť aj organizácie štátnej správy, kde sa navrhuje redukcia počtu orgánov štátnej správy a horizontálna integrácia miestnej štátnej správy. Redukcia by sa dotkla aj niektorých ministerstiev. Zároveň by sa prehodnocovala opodstatnenosť existencie veľkého počtu rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených jednotlivými ministerstvami. Možnosti znižovania výdavkov verejnej správy a zároveň optimálneho využitia možných zdrojov spočívajú aj v centralizovaní určitých činností vlády. Ide najmä o centralizáciu správy nehnuteľného majetku, centralizáciu obstarávania tovarov a služieb, ako aj centralizáciu vymáhania pohľadávok sektora verejnej správy. Zároveň cieľom vlády je aj pokračovanie v skvalitňovaní rozpočtového procesu, pričom medzi možné nástroje jeho zlepšenia patria najmä posilnenie záväznosti výdavkov rozpočtu na celé trojročné programové obdobie a posilnenie pozície samotného programového rozpočtovania.

Ďakujem za slovo, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Pán minister, budem vám oponovať. Napriek dopadom hospodárskej krízy je plytvanie verejnými financiami v štátnej správe výrazné. Je to okaté, dokonca až natoľko, že si to všimli aj v Bruseli v Európskej komisii. Práve v týchto dňoch ste, pán minister, dostali hodnotenie programov stability Slovenska Európskou komisiou a v tom nám Brusel dôrazne odporúča oveľa viac šetriť v budúcnosti, ako to bolo doteraz, napriek tomu, že toto hodnotenie bolo zhotovené ešte, keď ste rátali s hospodárskym rastom vo výške 2,4 %. Aké bude hodnotenie Bruselu, pán minister, keď budete posielať do Bruselu hodnotenie teraz na základe terajšieho stavu s hospodárskym rastom mínus 6,2 %? Upozorňujem vás, pán minister, že budúci rok bude rok volebný a práve preto bude aj z politického dôvodu veľmi dôležité, aby ste šetrili, aby ste skutočne urobili také kroky, ktoré k tomuto povedú.

A dovoľte, aby som vám ešte dal nasledujúcu otázku. Prečo nechcete, pán minister, zaviesť limity na výdavky, ako to bolo v roku 1999 a ako vám to odporúča Európska komisia? Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán poslanec, myslím si, že trošku ste si asi nie úplne v celom kontexte prečítali alebo pochopili dokument, alebo odpoveď komisie v rámci hodnotenia programu stability. To odporúčanie je tu už takmer večné a bolo adresované takisto aj minulým vládam, pretože konsolidácia verejných financií bola vždy základným cieľom komisie a udržanie v rámci povolených limitov maastrichtských kritérií. Dnes, to ste si asi tiež nevšimli, sa toto odporúčanie týka takmer všetkých krajín Európskej únie, takmer všetkých krajín. Niektoré sú na tom ešte oveľa horšie a mnohé hlavne z tých, ktoré ste nám tu vy, bývalá vláda dávali za príklad ako ekonomické zázraky. Uvediem napríklad Írsko alebo pobaltské krajiny. A to, dúfam, sa nemusíme o tom sporiť a dúfam, že viete, v akej sú situácii.

Práve komisia v poslednej dobe pochopila podľa mňa veľmi pragmaticky, že príchod krízy bol taký náhly a taký rozsiahly, že krajiny v daných rokoch nie sú schopné úplne efektívne zareagovať tak, aby boli schopné skonsolidovať aj v tomto superťažkom období verejné financie pod povolené hranice. A komisia pripúšťa, že dnes a v tomto momente - a to v tom dokumente tiež píšu, len ste to opomenuli spomenúť -, že hlavnou úlohou vlád v tomto momente je stimulovať ekonomiku a preto je aj prípustné prekročenie limitu 3 % a deficit pre každú krajinu individuálne nejako už v tomto roku dopadne.

Čo je ale oveľa dôležitejšie a z tohto odporúčania vyplýva, je, ako sa budú vlády správať v budúcnosti, ako budú tie verejné financie konsolidovať v budúcnosti. A ja si plne uvedomujem, aj vláda, že našou hlavnou úlohou je dnes zostaviť kvalitne rozpočet na najbližšie tri roky, ktorý bude túto cestu konsolidácie jasne naznačovať a nie je preto až také dôležité hrať sa tu na nejaký procedurálny návrh o tom, že zavedieme limity výdavkov, pretože tie limity výdavkov každé to ministerstvo bude mať v rozpočte. Preto som aj spomínal, že jednou z našich snáh je zaviesť záväznosť rozpočtovania na viac ako len jeden rok. Viete, že zákon platí len jeden rok, i keď sa zostavuje rozpočet výhľadovo na tri roky, ale to by bol veľký posun dopredu v prípade, že by tieto limity boli záväzné, k čomu sa ja teda jednoznačne hlásim a myslím si, že to hodnotenie, na ktoré ste pýtali, bude presne v tomto duchu. Našou úlohou je jasne nadefinovať schému konsolidácie verejných financií po roku 2009 za predpokladu, že by kríza teoreticky do konca tohto roku mohla odznieť a mohlo by nastať prvé oživenie v roku 2010.

Ďakujem za slovo, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák. Otázku položil ministrovi školstva Slovenskej republiky a zároveň podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "Aký postup plánujete v prípade, ak sa nový systém celoživotného vzdelávania ukáže nepoužiteľný v praxi?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec, pravdu máte v tom, že u celoživotného vzdelávania sa ako najväčší problém aj podľa môjho názoru ukazuje to, že tá aplikácia v praxi môže byť naozaj problémová. My sme zásady zákona o celoživotnom vzdelávaní schválili vo vláde ešte v apríli 2007, ale poviem otvorene, že aj ja osobne som ešte nepustil tento zákon do vlády a aj z toho dôvodu, že ani ja nie som presvedčený o tom, že tie dopady do praxe sú dotiahnuté, že tam tá koncovka je hotová.

Dnes bola napríklad Kurikulárna rada, kde bol jediný bod programu a to bol zákon o celoživotnom vzdelávaní. My máme vyriešenú otázku akreditácií. Tá, myslím si, že je v poriadku, že by to tak mohlo prejsť. Nie je celkom doriešená otázka vo vzťahu medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním, pretože takisto som si nie celkom istý, či neformálne vzdelávanie cez sústavu niektorých certifikátov sa nám môže dostať do formálneho vzdelávania. To je veľmi nebezpečné aj pre formálne vzdelávanie, lebo celý systém sa nám môže zosypať tým, ak by sme do toho nejakými bočnými kanálmi púšťali niektoré iné dekréty alebo overovania vzdelanostnej úrovne. To je druhá vec, ktorú treba domyslieť.

Národná sústava kvalifikácie - bez toho sa zákon asi urobiť takisto nedá, takže zrejme to bude musieť ísť súbežne. Na to pripravujeme národný projekt, v rámci ktorého by sa v priebehu 5 rokov vytvárala národná sústava kvalifikácií. Ale to, čo je, aj tá vaša otázka na čo naráža, je kreditový systém a zvažujeme, že úplne vylúčime kreditový systém z tohto systému a to z toho dôvodu, že kreditový systém napríklad v zákone o pedagogických zamestnancoch, ktorý bol včera schválený, ten doriešený bol. Tam sa nám to podľa mňa podarilo celkom šikovne, lebo tá koncovka je mzda. Čiže za kredity dostanú zaplatené. Ale tu kto by im zaplatil tie peniaze? A teraz si neviem predstaviť, že milión alebo dva milióny ľudí by chodili s nejakými kreditovými knižkami. Takže ja osobne sa prikláňam k názoru, že kreditový systém buď drasticky zoštíhlime, alebo ho nedáme vôbec, alebo si počkáme na Európsku úniu, pretože aj Európska únia pripravuje určitý systém uznávania odborných kvalifikácií v rámci kreditového systému a jednoducho by sme potom naskočili na vlak a urobili to podľa toho ako Európska únia. Ale či sa Európska únia bude vedieť dohodnúť v priebehu najbližších 5 rokov, ja osobne podľa tých diskusií, ktoré tam počúvam, pochybujem. Takže otázka je taká, že nevieme ešte popísať, aké budú dopady uplatnenia systému v praxi, lebo kvôli tomu ešte nie je hotový.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nie. Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec László Szigeti. Otázku adresoval znovu ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "Budú mať žiaci národnostných škôl od 1. septembra v učebniciach uvedené geografické názvy dvojjazyčne?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán poslanec, to je otázka, ktorú cyklujete neustále, pravidelne. Ja vám vždy na ňu musím odpovedať tak, že zákon platí aj pre mňa, samozrejme, ako pre každého občana tohto štátu, takže ja budem konať v súlade so zákonom.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister?

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Všetko.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán poslanec - doplňujúca otázka.

L. Szigeti, poslanec: Áno, ďakujem veľmi pekne. Bohužiaľ, vážený pán minister, vaša odpoveď ma znepokojuje, pretože ja som sa vás nepýtal na to, či budete postupovať v zmysle príslušného zákona. Je to vašou základnou povinnosťou ako čelného predstaviteľa ústredného orgánu štátnej správy, aby ste postupovali v zmysle príslušnej legislatívy. Táto legislatíva bola potvrdená v tomto roku kedysi vo februári v tejto snemovni a nevidím žiadnu snahu a žiadne výsledky tohto postupu, ako ste spomínali, že budete postupovať v zmysle zákona, pretože nemám žiadne informácie o tom, že k 1. septembru žiaci škôl s vyučovacím jazykom iným ako slovenským skutočne budú mať vo svojich učebniciach geografické názvy uvedené dvojjazyčne.

Nestačí postupovať v zmysle zákona, ale myslím si, že treba konať v zmysle zákona a vaše konanie nevidím. Vaše konanie nevidia žiaci, nevidia rodičia, nevidia riaditelia škôl, ani zriaďovatelia a, bohužiaľ, nevidíme to ani my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Prečo nepostupujete skutočne tak a nepreukážete už konkrétnymi výsledkami, konkrétnymi učebnicami, v ktorých sú geografické názvy uvedené dvojjazyčne, aby verejnosť mohla byť spokojná? Prečo nedoprajete žiakom týchto škôl, rodičom týchto škôl, aby získavali plnohodnotné vzdelávanie v materinskom jazyku? Prečo nedoprajete týmto žiakom, aby si osvojili svoj materinský jazyk aj v oblasti geografických názvov? Myslím si, že tak ako to patrí ostatným žiakom, ostatným obyvateľom v tejto krajine, že sa môžu vzdelávať v materinskom jazyku, toto právo by malo platiť aj žiakom národnostných škôl.

Ďakujem.