T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec, hovorili ste, že predložený návrh zákona nejakým spôsobom diskriminuje národnostné menšiny. Vyzývam vás, pán poslanec, obraciam sa na vás tak isto ako na pani poslankyňu Biróovú, povedzte, namodelujte jeden, jediný príklad, ako konkrétne, v akých konkrétnych vzťahoch a skutkoch dochádza na základe tohto zákona k diskriminovaniu národnostných menšín. Namodelujte tu jeden prípad. Pomenujte jeden prípad, kedy dochádza na základe tohto zákona, predloženého návrhu zákona, k diskriminácii národnostných menšín v Slovenskej republike. Nenájdete taký. Ak ste hovorili o tolerancii a celý čas hovoríte o tolerancii, aká je to tolerancia, keď ste predkladali školský zákon, tie známe učebnice, keď váš návrh, teda návrh vtedajšej SMK, kde ste boli vtedy členom, navrhoval, že geografické názvy budú len v maďarskom jazyku. Pamätáte si to? Váš návrh bol čisto v maďarskom jazyku. Potom ste pristúpili na dvojjazyčnosť. Aká je to tolerancia, aká je to ústretovosť? Alebo dnes, pani poslankyňa Biróová navrhla zrušenie titulkovania v regionálnych a lokálnych televíziách. Tak toto je ten váš príspevok ku vzájomnej tolerancii a vzájomnému pochopeniu?

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pani predsedníčka výboru pani Ágnes Biró. Pripraví sa pán predseda Pavol Abrhan.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja tiež hľadám ducha tolerancie. Ja som aj rada, že vedieme takýto dialóg. Chcem nadviazať na pána poslanca. Pred chvíľou som sa spýtala pána Jarjabka, či je diskrimináciou, ak zamestnávateľ požaduje ovládanie cudzieho jazyka od občana, ktorý sa uchádza o zamestnanie. Odpoveď bola, áno. Keď si to dobre pamätám. Tak sa teda spýtam, prečo v novele a v dôvodovej správe tohto zákona, o ktorom pojednávame, je napísané, že diskrimináciou je len, ak sa vyžaduje ovládanie menšinového jazyka. Hľadám teda toho ducha tolerancie, o ktorom hovoríte. Ja chcem odmietnuť, že dvakrát, trikrát ste sa odvolali. Ja nie som proti titulkovaniu. Ja som spracovala odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy, ktorý nám odporučili zlepšiť možnosť vysielania v regionálnych a menšinových jazykoch. Doteraz malé lokálne rozhlasy a televízie nevedeli preto, lebo prekladanie a simultánne tlmočenie je pre nich také bremeno, že nevedeli tieto rádiá, rozhlasy udržať. A nielen menšinové, ale je príklad na to, že aj medzinárodný projekt Rádio Tatra International kvôli tomuto zákonu zanikol. Ak teda sme za viacjazyčnosť, sme za toleranciu, skúsme sa naozaj pochopiť, o čo nám ide. Ja nie som proti titulkovaniu a nie som ani proti viacjazyčnosti. Som za, aby sme našli vzájomnú reč a pochopenie jeden druhého.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán predseda výboru Pavol Abrhan.

Pripraví sa pán poslanec Vladimír Matejička.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel podporiť pána poslanca Nagya v tej časti, keď predkladá návrh na vypustenie bodu 25 § 9, to znamená, tých sankčných opatrení. V Doložke o posúdení vplyvov v odhadoch vplyvov na verejné financie sa uvádza, že návrh zákona zakladá nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v súvislosti s predpokladaným zriadením dvoch nových štátnozamestnaneckých miest. Tieto mzdové prostriedky sú v odhadovanej výške 32 tisíc eur. Keďže návrh zákona obsahuje aj sankčný mechanizmus s ukladaním pokút, možno predpokladať, že schválenie novely zákona o štátnom jazyku bude mať istý pozitívny vplyv na štátny rozpočet. To znamená, že prostredníctvom týchto sankcií predpokladáte, že sa vyberie viac ako 32 tisíc eur, čo znamená, viac ako milión slovenských korún. Som presvedčený, že touto cestou je možné riešiť porušovanie zákona pri stavebnom konaní, že je možné riešiť v cestnej premávke, ale nie je možné riešiť porušovanie zákona vo vzťahu k národnostným menšinám. Lebo takejto právnickej alebo fyzickej osobe uložíte pokutu, ona ju nezaplatí. Budú organizovať zbierky národnostné menšiny na zaplatenie takejto pokuty, budete ich exekuovať alebo akým spôsobom budete potom postupovať? Bude to zlepšovať, alebo zhoršovať súčasnú situáciu? Preto som presvedčený, že zavedenie sankcií nie je vhodný mechanizmus pri komunikácii s národnostnými menšinami a pri ochrane štátneho jazyka.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vladimír Matejička, pripraví sa pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

V. Matejička, poslanec: Ďakujem. Je mi ľúto, pán poslanec, že vo svojom vystúpení potvrdil niečo, čomu moji maďarskí kamaráti hovoria "bánotos nép". Tento pojem označuje niekoho, kto je neustále smutný, uľútostený a ukrivdený. Zakladáte spolu stranu Most. Je to na zamyslenie. Ale mám taký pocit, že moji maďarskí priatelia majú pravdu, keď Maďarov označujú za takýto večne uľútostený národ, to dokazuje aj dnešná rozprava. Celý čas tu počúvame aj z vašich úst, ale aj bývalých kolegov z SMK, ako nariekajú, že im chcú Slováci neustále ubližovať. Mám taký pocit, že sa u našich kolegov vytvoril akýsi komplex, ktorým, si myslíte, že vám chce stále niekto škodiť. Pritom je to presne naopak.

Aj tento zákon dokazuje, že sa snažíme nájsť cestu k zbližovaniu Slovákov a Maďarov. A vy, dámy a páni, sa na rozdiel od nás zbližovaním iba verbálne oháňate. Pritom je váš zámer asi celkom iný, ako by ste sa svojimi krokmi snažili dosiahnuť pravý opak zbližovania a teda vychovať generáciu mladých ľudí maďarskej národnosti, ktorá nebude vedieť po slovensky, nebude mať žiaden vzťah k Slovenskej republike a generáciu, ktorá bude poznačená jazykovými a kultúrnymi bariérami.

Už len poslednú myšlienku. Je mi ľúto, že požiadavky SMK sú aj pri tomto zákone jednostranné. Ako v minulosti vraveli múdrejší odo mňa, ten, kto je jednostranný, nemôže skončiť pri hodnote vzájomnosti. Aj preto, dámy a páni z SMK, ale aj zo strany novej, asi Mostu, vaše reči o zbližovaní chápem ako frázy, ktorým chýba... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hovorili ste, že ide o zákon, ktorý trestá. Tento zákon netrestá, ale snaží sa konečne, konečne riešiť pokles jazykovej kultúry, ktorý tu neodškriepiteľne je.

Poviem vám svoju osobnú skúsenosť, ktorú mám, mala som asi pred tromi rokmi. V nemenovanom supermarkete som videla obrovský nápis, akciu, nápis tam bol "Kancelárska židľa". Zavolala som riaditeľa tohto hypermarketu a upozornila na tento nedostatok. On sa na mňa usmial a povedal, že to neodstráni, zákon mu to neprikazuje. Áno, porušil pravidlá, ale ničím sankcionovaný nebude. A keďže ide o akciu, akcia skončí, tak potom ten nápis dajú dole. To si tu každý môže vytvárať slovné novotvary a nanucovať ich ostatným? To myslíte, že je v poriadku? Bezzubé zákony sú úplne zbytočné. Zákon by mal dávať právomoc, ale súčasne má vyžadovať zodpovedné plnenie povinností. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vystúpili všetci s faktickými.

Teraz s reakciou na faktické poznámky - pán poslanec László Nagy.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem, vážené dámy a vážení páni, za vaše reakcie. Skúsim v rýchlosti zareagovať aspoň jednou vetou na pána poslanca Jarjabka. Hovorí, že nie je tam žiadny zlý úmysel. Ja som iný úmysel ani postrehol. Postrehol som, že je iba zlý úmysel v tom zákone.

Pán kolega Senko hovoril o tom, že tento zákon hovorí len o používaní štátneho jazyka a nedotýka sa používania regionálnych jazykov alebo jazykov národnostných menšín. Prečo potom tento návrh zákona okliešťuje práva používania iných jazykov na Slovensku ako slovenského štátneho jazyka?

Pánovi poslancovi Podmanickému ďakujem za otázku. Pôjdeme si to namodelovať spolu, stačí, keď vyjdeme niekde do okruhu 30 kilometrov od Bratislavy. To nebude model, ale bude to skutočnosť.

Ďakujem za podporu pánovi poslancovi Abrhanovi, čo sa týka sankcií, absolútne súhlasím s tým. Že tento zákon netrestá? Tak tu je odpoveď, trestá, samozrejme, že trestá a nie hocijako. A potvrdila to aj napokon pani kolegyňa Nachtmannová, ktorá hovorila pred chvíľou, čo to je za zákon, čo nechce trestať? Chvalabohu, tento bude trestať. No, ďakujem pekne, odhalili ste podstatu tohto zákona.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jozef Rydlo, pripraví sa pani poslankyňa Anna Szögedi.

J. Rydlo, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister kultúry, ctená pani spravodajkyňa, slávna snemovňa, neviem, aké pohnútky viedli vládu Slovenskej republiky k tomu, aby predložila Národnej rade len návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vo svojom vystúpení sa vedome obmedzím iba na paragrafy 1, 5, 7, 9 a 9a novely.

Celkový dojem mojich voličov i môj je ten, že táto novelizácia je kapitulačnou novelou a jej hlavným "raison d´être" je prepojenie s nedávnou novelou školského zákona určenou pre školy s vyučovacím jazykom jednej hlasnej národnostnej menšiny, ktorej niektorí činovníci by chceli zvrátiť koleso dejín. Lenže zákon o štátnom jazyku sa má týkať len štátneho jazyka, v danom prípade slovenského jazyka, a to v súlade tak s Ústavou nášho obnoveného štátu ako aj s ďalšími medzinárodnými dokumentmi, spomedzi ktorých právne záväzný je len Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín obsahujúci článok 14, ktorý v odseku 3 chráni ten-ktorý štátny alebo oficiálny jazyk bez obmedzenia. Aj podľa Dôvodovej správy novela nerieši vzťah medzi štátnym jazykom a menšinovými jazykmi, a napriek tomu sa v ňom uprednostňuje - citujem - "legitímne používanie menšinových jazykov vo verejnom styku" v zmysle Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá taktiež obsahuje poistku na ochranu štátneho jazyka a ktorá, na rozdiel od Rámcového dohovoru, nemá silu práva. Vo Francúzskej Ústavnej rade (Conseil constitutionel) táto poistka nestačila: uznanie jazykových práv by bolo mohlo podľa nej viesť k uznaniu jazykovej komunity, čo je v rozpore s francúzskou ústavou, podľa ktorej sú si občania rovní, francúzsky národ jedinečný a republika nedeliteľná. 39 záväzkov Charty, ktoré Francúzsko podpísalo, a o ktorých Ústavná rada usúdila, že neodporujú ústave, by však mohlo byť implementovaných aj bez jej ratifikácie, ku ktorej Francúzsko nepristúpilo.

Slávna snemovňa, štátny jazyk však potrebuje zvýšenú ochranu vo vzťahu k západným jazykom, najmä v súvislosti s prenikaním nevkusných, nepotrebných a zbytočných anglicizmov do slovenčiny, o čom nie je v dôvodovej správe ani zmienka. Napríklad aj v Dôvodovej správe citovaný Zákon o používaní francúzštiny zo 4. augusta 1994, známy ako Loi Toubon (Toubonov zákon), bol motivovaný práve potrebou ochrany proti vplyvom zvonka. Dôvodová správa nepodáva problematiku postavenia, podpory a ochrany štátneho jazyka v celej šírke, keď toto všetko zveruje len ministerstvu kultúry. Ani personálne posilnenie útvaru pre plnenie úloh v oblasti štátneho jazyka by sa nemalo obmedziť len na ministerstvo kultúry, ale prinajmenšom aj na ministerstvo zahraničných vecí: slovenčina je jedným z úradných jazykov Európskej únie, používajú ho zahraniční Slováci a iní cudzinci, jestvujú lektoráty slovenského jazyka na zahraničných univerzitách - slovenčina sa dnes vyučuje aj v ďalekej Číne. V tomto zmysle nemožno hovoriť len o ochrane štátneho jazyka, ale aj o ochrane a podpore slovakofónie.

V Dôvodovej správe sa nespomína postavenie a používanie štátneho jazyka ako liturgického jazyka - cirkvi nie sú odlúčené od štátu. Je tu ešte jeden dôvod ochrany štátneho jazyka presahujúci hranice nášho štátu: slovenčina je najstarší slovanský jazyk.

Slávna snemovňa, navrhovaná kapitulačná novela chce byť tolerantná a taxatívnejšia než pôvodný zákon, avšak v skutočnosti výsadné postavenie štátneho jazyka ešte viac relativizuje, počnúc § 2, podľa ktorého je osvojenie a používanie štátneho jazyka len právom, a nie povinnosťou. Táto povinnosť je zakotvená v § 3 len pre používanie štátneho jazyka na celom území Slovenskej republiky verejnoprávnymi orgánmi. Novela však aj túto povinnosť povážlivo odbúrava a navyše obmedzuje jeho používanie používaním jazykov národnostných menšín. Nie je to používanie jazykov národnostných menšín, ktoré nie je dotknuté používaním štátneho jazyka, ale naopak, používaním iných jazykov je dotknuté používanie štátneho jazyka.

Novela rovnako pokračuje v konfúzii medzi používaním štátneho jazyka a kontrolou jeho kvality, t. j. kodifikáciu, ktorú naďalej zveruje ministerstvu kultúry, čo je spojené s hrozbou zasahovania do zákonitostí slovenského jazyka, z ktorého sa tak môže stať, ak sa tak už nedeje, tento raz vlastným pričinením, "politikum". Opakujem, legislatíva v jazykovej oblasti sa môže týkať len používania jazyka, nie jeho úrovne, ktorá by mala byť vecou ústavov Jazykovedného a Slavistického Slovenskej akadémie vied podľa povestného Archimedovho výroku: "Nerušte moje kruhy". Tak sa stalo, napríklad, že hoci § 3 ods. 6 stanovuje, že zmena mena má rešpektovať slovenskú pravopisnú podobu, zákony, ktoré naň nadväzujú, pripúšťajú zložkový pravopis, ktorý slovenčina nepozná, ako aj odstránenie prechyľovacej koncovky "- ová", ako neoddeliteľnej súčasti morfológie slovenského jazyka. Slovenčina ako štátny jazyk tak uvoľňuje priestor cudzím reáliám.

V tomto zmysle žiadatelia, podnikatelia, obchodníci, výskumníci a ďalší používatelia slovenského jazyka by sa mali mať možnosť obrátiť najskôr na tieto ústavy, ktoré som spomenul, ktorým by sa mala vrátiť právomoc vo veci rozhodovania o správnosti nejakého termínu či pomenovania, opakujem, vrátiť právomoc vo veci rozhodovania o správnosti nejakého termínu či pomenovania. O ľubovôli, ktorá vládne v tejto oblasti, svedčia pomenovania na bratislavských uliciach ako napríklad: City Gate, Garáž Opera (správne: Garáž pri Opere), Hotel Matyšák (správne Hotel u Matyšáka), Footwork, River Park, Au Park, Polus City Center, Tulip House a tak ďalej.

Ďalej, ak ministerstvo kultúry nemôže byť jediným garantom uplatňovania zákona, nemôže byť ani najvyšším, keďže štátny jazyk je chránený ústavou. V tomto zmysle sa mohlo uvažovať, tak ako je to aj v iných štátoch, aby najvyšším garantom ochrany štátneho jazyka a slovakofónie bol najvyšší ústavný činiteľ, prezident republiky, ktorému by v tom napomáhal poradný orgán, Vysoká rada slovenského jazyka, menovaná proporčne Národnou radou, vládou a hlavou štátu, členmi ktorej by boli eminentní jazykovedci zo Slovenska i zo zahraničia. Okrem ministerstva zahraničných vecí sú dotknutými rezortmi štátnej správy: výskum a priemysel, školstvo, financie. Do úvahy prichádzajú ďalšie pomocné a medzistupňové (medzirezortné) orgány: Komisariát pre slovenský jazyk pri Úrade vlády, občianske združenia na obranu slovenského jazyka napríklad Jazykový odbor Matice slovenskej a podobne. Na obrane, ochrane, výskume, podpore a šírení štátneho jazyka nemožno šetriť.

Ak má byť novelizovaný zákon o štátnom jazyku prísnejší, vykonateľný, tak pre koho, keď je to zákon s výnimkami?

Medzi kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia patria aj bohoslužby, ktoré sa spravidla konajú v štátnom jazyku pri rešpektovaní tradícií v ústnych a písomných prejavoch ako aj obradoch, pričom na zmiešaných územiach sa môžu konať - v prípade hlavných náboženstiev v tých istých chrámoch - aj v jazykoch národnostných menšín. Konkrétne by tu účelom malo byť odstránenie jestvujúcej anomálie: kým v hlavnom meste nášho štátu sú možné návštevy bohoslužieb v anglickom, francúzskom či maďarskom jazyku, na zmiešaných územiach nie je uspokojený dopyt po bohoslužbách v jazyku slovenskom. Tiež aj agenda farností by sa mala viesť v štátnom jazyku.

Z návrhu novely (§ 7) úplne vypadlo aktívne ovládanie štátneho jazyka ako základnej podmienky (conditio sine qua non) udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky.

Ak sú pokuty namieste, nemala by to byť jediná sankcia(§ 9a). Do úvahy prichádza napríklad aj odňatie určitých dotácií porušovateľovi.

Slávna snemovňa, v optike mojich voličov i podľa môjho názoru navrhovaná novela oslabuje funkciu štátneho jazyka ako piliera štátnej zvrchovanosti Slovenska, čo by si mali poslanci Národnej rady konečne uvedomiť a podľa toho o nej hlasovať, ak sa nechcú podieľať na tomto oslabení.

Záverom zdvorilo prosím vyňať na samostatné hlasovanie body 3, 4, 5, 7, 8 a 11 zo Spoločnej správy (tlač 982a).

Vďačím vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte, prosím, mne...

Ďakujem.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Kto sa hlási s faktickými poznámkami? Pán poslanec Senko. Nikto viac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Ján Senko.

J. Senko, poslanec: Pán poslanec, ja musím zareagovať a chcem zdôrazniť, že náš štát nebol obnovený. Tento štát vznikol začiatkom 90. rokov. Vznikol spôsobom legitímnym zo slobodnej vôle legitímne zvolených predstaviteľov toho štátu v tom období. Česi a Slováci vzbudili vo svete obdiv, ako to dokázali. Slovenčina prežila roky, zaslúži si podporu. Je to ozaj kultúrny fenomén v tomto priestore. Ale môj názor, ktorý som prezentoval na začiatku mojej faktickej poznámky vo vzťahu k vám, za tým si stojím. Ďakujem.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec chce reagovať? Poprosím, pán poslanec Rydlo bude reagovať na faktickú poznámku. Končím možnosť.

J. Rydlo, poslanec: Chcem sa iba poďakovať za reflexiu pána Senka a vysloviť svoju nádej, že v tejto poloprázdnej snemovni ani pán Senko, ani nikto z nás nehovorili do prázdna. Ďakujem.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem, pekne. Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Anna Szögedi. Chcem sa spýtať, bude vám stačiť tých 12 minút?

Takže nech sa páči, pani poslankyňa, máte možnosť vystúpiť.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som aj svojím vystúpením podporila pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Biró, ako aj pána poslanca Berényiho. Sľúbila som, že budem stručná a pragmatická. Keďže pracujem vo výbore pre zdravotníctvo, chcela by som sa venovať tej časti predloženého vládneho návrhu zákona o štátnom jazyku, ktorá pojednáva o používaní štátneho jazyka v oblasti zdravotníctva. Dostala som podnety aj zo zdravotníckych zariadení, aj zo sociálnych zariadení, ale aj od občanov. Preto by som sa chcela dôraznejšie venovať tejto časti predloženého návrhu zákona. Myslím si, že je to taká oblasť života, ktorá sa veľmi citlivo dotýka nás všetkých.

Takže konkrétne v bode 22 v § 8 návrhu zákona sa navrhuje úprava odsekov 2 - 4, pričom práve v odseku 4 dochádza podľa môjho názoru k úprave obmedzujúcej možnosti klientov - pacientov patriacich k národnostnej menšine používať svoj materinský jazyk. Dovoľte, aby som odcitovala navrhnuté znenie odseku

(4) Citujem: "Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku. Ak ide o pacienta alebo o klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny, podľa osobitného predpisu používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny." Koniec citátu.

Po prečítaní odcitovaného znenia si stále neviem vysvetliť, ako to teda naozaj je. Občania Slovenskej republiky patriaci k tej-ktorej národnostnej menšine budú môcť ako pacienti, klienti s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb komunikovať v materinskom jazyku, jazyku národnostnej menšiny iba v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny? Pričom členovia personálu nebudú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. Teda ozaj neviem, či vôbec komunikácia s pacientom, klientom, patriacim k národnostnej menšine bude možná v jazyku národnostnej menšiny. V navrhnutej úprave ma zaráža tá skutočnosť, že touto úpravou navrhovateľ nechce pôsobiť proaktívne, umožňujúc pacientom - klientom patriacim k národnostnej menšine používať materinský jazyk a odporučiť, aby personál podľa miestnych možností ovládal a používal aj jazyk tej-ktorej národnostnej menšiny, ale práve naopak, návrh pôsobí obmedzujúco. Bude možné po navrhnutej úprave, aby pacient - klient používal v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení svoj materinský jazyk, jazyk národnostnej menšiny v mieste, kde sa uvedený jazyk národnostnej menšiny nepoužíva v úradnom styku? Podľa navrhnutej dikcie asi nie, nakoľko možnosť komunikácie v jazyku národnostnej menšiny sa viaže na splnenie podmienky používania jazyka danej národnostnej menšiny v úradnom styku v danej obci.

Opakovane si dovoľujem vysloviť názor, že takáto obmedzujúca úprava ide proti osobám patriacim k národnostným menšinám a aj proti personálu zdravotných zariadení a zariadení sociálnych služieb, ktorí ovládajú jazyk tej-ktorej národnostnej menšiny. Takisto nevidím nič zlé na takej skutočnosti napríklad, aby v Bratislave v mestskej časti Ružinov vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou s pacientom komunikoval personál v jazyku národnostnej menšiny, trebárs, po maďarsky, ak personál tento jazyk ovláda a pacient hovorí týmto jazykom. Myslím si, že by sa to zákonom nemalo zakazovať.

Chcela by som moje tvrdenie potvrdiť medzinárodným dokumentom, ako je Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá vo svojej preambule vyjadruje základné piliere a princípy starostlivosti o zachovanie a rozvoj regionálnych alebo menšinových jazykov. Citujem: "Právo používať regionálny alebo menšinový jazyk v súkromnom a vo verejnom živote sa považuje za nescudziteľné právo podľa zásad obsiahnutých v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach Organizácie spojených národov a v duchu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy."

Na základe vyššie uvedených skutočností som za to, aby sa otázka komunikácie v zdravotných a sociálnych zariadeniach neriešila zákonom. Liečba chorého človeka sa zakladá hlavne na dôvere medzi lekárom a pacientom. Je preto minimálne neetické, ak sa zneužíva odkázanosť chorého alebo starého človeka v sociálnom zariadení, komunikácia v takýchto závažných situáciách by sa nemala regulovať zákonom. Preto podporujem pozmeňujúce návrhy mojich kolegov a najmä ten, ktorý pojednáva o oblasti zdravotníctva.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Kto sa hlási s faktickou poznámkou? Pán poslanec Senko. Nikto viac? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Ján Senko.

J. Senko, poslanec: Pani poslankyňa, o tom probléme, o ktorom ste hovorili, čo sa týka sociálnych a zdravotníckych zariadení, tak sme sa už trošku dostali úplne, úplne ďalej. A keby ste si boli pozorne prečítali spoločnú správu, tak zistíte, že tento problém je už v nej riešený. Za to znenie, ktoré bolo prijaté vo výbore pre kultúru a médiá, hlasovali aj vaši kolegovia a som rád, že opäť v tomto priestore nájdeme ďalšieho poslanca alebo poslankyňu, ktorý podporí znenie tohto zákona. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, s reakciou nech sa páči.

A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela poďakovať pánovi poslancovi. Ja som pozerala spoločnú správu. Pravda je taká, ale budem veľmi rada, keď v tejto oblasti aj zahlasujú poslanci za to riešenie, ktoré bude prijateľné nám všetkým a hlavne pacientom a klientom týchto zariadení. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Keďže sa blíži 19.00 hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať zajtra ráno.

Dovoľte, aby som vás informoval, aké bude pokračovanie. Do rozpravy ešte k tomuto bodu sú prihlásení pán poslanec Minárik, pán poslanec Senko, pán poslanec Gyula Bárdos.

Ale chcem upozorniť na to, že podľa schváleného programu zajtra o 9.00 hodine začíname správou o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2008, ktorú prednesie guvernér Národnej banky pán Ivan Šramko, ďalej budeme pokračovať výročnou správou o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2008, prednesie Ivan Petranský, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa.

Potom by sme pokračovali v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v Slovenskej republike. Tak ako som uviedol, traja poslanci sú ešte do rozpravy prihlásení.

Ďalej bude nasledovať vládny návrh zákona, druhé čítanie, o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

To je základné pokračovanie ráno o 9.00 hodine. Ďakujem pekne za účasť. Končím dnešné rokovanie a pokračujeme ráno o 9.00 hodine. Pán minister, takisto ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)