Ôsmy deň rokovania

39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

26. júna 2009 o 9.00 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová, Milada Belásová, Jozef Ďuračka, Pavol Džurina, Gábor Gál, Jozef Halecký, Marián Haľko, Pavol Hrušovský, Jaroslav Izák, Ľuboš Micheľ, František Mikloško, Mária Sabolová, Milan Urbáni, Štefan Zelník a Renáta Zmajkovičová.

Vážené panie poslankyne, poslanci, pristúpime k

Správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2008,

tak ako sme schválili tento bod program. Správu máme pod tlačou 1088 a správa výboru je pod tlačou 1088a.

Správu uvedie guvernér Národnej banky Ivan Šramko. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán guvernér.

I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Panie poslankyne, páni poslanci, dobré ráno. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona predniesol Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2008.

Predkladám túto správu podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke. Národná banka v roku 2008 pokračovala vo výkone menovej politiky v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v Európskej únii a zámerom vytvárať podmienky na prijatie spoločnej meny euro.

Ako konštatovala Európska komisia vo svojej Konvergenčnej správe vydanej v máji 2008, Slovensko splnilo všetky kritériá na vstup do eurozóny a 8. júla bolo Radou pre hospodárske a finančné záležitosti Ekofin rozhodnuté o vstupe Slovenska do eurozóny.

Slovenská republika sa dňom 1. januára stala 16. krajinou, ktorá zaviedla spoločnú európsku menu euro. Spoločná mena bola po technickej stránke k 1. 1. 2009 bezproblémovo zavedená.

Vhodné podmienky na splnenie kritérií potrebných pre vstup Slovenska do eurozóny boli vytvorené aj vďaka pokračujúcemu pozitívnemu makroekonomickému vývoju Slovenskej republiky, a to najmä v prvých troch štvrťrokoch. V poslednom štvrťroku 2008 sa už v rozvíjajúcich ekonomikách vrátane Slovenska prejavili prvé, ešte relatívne mierne dôsledky globálnej finančnej krízy, ktorá spôsobila spomalenie ekonomickej aktivity.

Ekonomický rast Slovenska v roku 2008 dosiahol 6,4 %, pričom v priebehu roka sa jeho dynamika postupne spomaľovala z 9,3 % v prvom štvrťroku až na 2,5 % vo štvrtom štvrťroku. Napriek koncoročnému spomaleniu bol celoročný ekonomický rast pomerne vysoký a premietol sa do rastu zamestnanosti a poklesu nezamestnanosti.

V súlade s celosvetovým trendom sa cenový rast na Slovensku zrýchlil. Miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien dosiahla 3,5 % ku koncu roka 2008, čo bolo o jeden percentuálny bod viac ako pred rokom.

Hlavnými dôvodmi cenového zrýchlenia na Slovensku boli faktory mimo vplyvu menovej politiky, a to vývoj cien energetických a poľnohospodárskych komodít. Vzhľadom na skutočnosť, že vývoj inflácie na Slovensku bol ovplyvňovaný globálnymi faktormi mimo pôsobenia menovej politiky, Banková rada Národnej banky nepristúpila k zmene kľúčových úrokových sadzieb až do októbra 2008. Od októbra 2008 s prihliadnutím na očakávané prijatie eura Národná banka sledovala rozhodnutia Európskej centrálnej banky a trikrát znížila základnú sadzbu o 175 bázických bodov až na úroveň 2,5 %. Do klientskych úrokových sadzieb z úverov, ako i z vkladov sa premietli iba veľmi mierne.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teraz v krátkosti spomenúť aktuálny hospodársky menový vývoj, ktorý je od začiatku roku 2009 výrazne poznačený dôsledkami globálnej ekonomickej krízy.

Inflácia zaznamenáva klesajúcu trajektóriu najmä vplyvom vývoja svetových cien komodít v nadväznosti na oslabený globálny dopyt. V apríli poklesla na 1,4 % medziročne, čo je najnižšia úroveň od augusta 2007. Hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku klesol reálne medziročne o 5,6 % a celková zamestnanosť sa znížila medziročne o 0,4 %. Vo vývoji HDP v prvom štvrťroku sa prejavil najmä prudký a prehlbujúci sa pokles produkcie a tržieb domácich korporácií závislých od zahraničného dopytu.

Po zohľadnení rastu spotrebiteľských cien reálna mzda iba mierne prevyšovala úroveň rovnakého obdobia predchádzajúceho roku. Miera evidovanej nezamestnanosti sa v marci po vyše 2,5-ročnom období vrátila na dvojcifernú úroveň. Aj keď prepad indikátorov ekonomického sentimentu sa v niektorých odvetviach zastavil, až ďalší vývoj ukáže, či ide o obrat vo vývoji ekonomiky. Náznaky oživenia sú zatiaľ veľmi krehké.

V súčasnej situácii existuje veľká miera neistoty ohľadom ďalšieho vývoja globálnej ekonomiky, resp. dĺžky a hĺbky recesie. Obdobie oživenia sa stále posúva hlbšie do roku 2010. Vzhľadom na štruktúru slovenskej ekonomiky sme závislí od obnovenia zahraničného dopytu, ktorý by mal byť podporený aj krokmi Európskej centrálnej banky v oblasti tak štandardných, ako aj neštandardných opatrení.

Vážené dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán guvernér, prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.

Prosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Ivána Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán guvernér, Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2008 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1123 z 27. mája 2009 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výsledok rokovania výboru. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. mája 2009 č. 1123 výbor prerokoval Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2008 a prijal nasledovné uznesenie - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, uznesenie č. 517 zo dňa 10. júna 2009. Výbor predloženú správu prerokoval a svojím uznesením ju zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2008 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil správu uznesením č. 540 zo dňa 16. júna 2009, určil poslanca Ivána Farkasa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril po prvé predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave.

Ďakujem pekne. Otvorte, prosím, pán predsedajúci, rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, panie kolegyne, kolegovia, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zrejme pán guvernér sa nechce vyjadriť, keďže nebola rozprava. Spravodajca takisto. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A podľa schváleného programu budeme v rokovaní pokračovať

Výročnou správou o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2008.

Správa je uvedená ako tlač 1060.

Správu uvedie predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa pán Ivan Petranský. Prosím ho, aby sa ujal slova.

I. Petranský, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústav pamäti národa, ktorého výročnú správu predkladám, je verejnoprávna inštitúcia so sídlom v Bratislave zriadená zákonom č. 553/2002 o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a doplnení niektorých zákonov.

Medzi jeho hlavné úlohy patrí úplne a nestranne hodnotiť obdobie neslobody, sprístupňovať dokumenty o prenasledovaní osôb, zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania, dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov, poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci, systematicky zhromažďovať, odborne a dokumentárne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na obdobie neslobody a propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie.

Táto predložená výročná správa o činnosti dokumentuje činnosť a úlohy, ktoré vykonával Ústav pamäti národa, materiálno-organizačné zabezpečenie plnenia úloh uložených mu zákonom. Zaoberá sa všetkými aspektmi pôsobenia ÚPN v roku 2008. Približuje činnosť orgánov ústavu a výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu, vedeckovýskumných, publikačných, vzdelávacích a osvetových aktivít.

Výročnú správu o činnosti schválila Správna rada Ústavu pamäti národa 20. marca 2009 a Dozornou radou Ústavu pamäti národa bola prerokovaná 2. apríla 2009. Orgánmi ÚPN boli naďalej Správna rada, Dozorná rada a Výbor. V minulom roku všetky orgány riadne pracovali, plnili svoje úlohy, pričom miesta všetkých členov boli obsadené. Celkový počet zamestnancov k 31. decembru 2008 dosiahol počet 75 osôb.

Pokiaľ ide o hospodárenie ÚPN, dostal na rok 2008 financie rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa v celkovom objeme 48 535-tisíc korún. Príjmy z činnosti ÚPN predstavovali sumu 782-tisíc korún.

Medzi základné úlohy Ústavu pamäti národa dlhodobo patrí sprístupňovanie dokumentov na základe písomnej žiadosti podľa § 17 a 18 zákona o pamäti národa. Ústav sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu z obdobia rokov 1939 až 1989. V minulom roku Ústav pamäti národa prijal 405 žiadostí fyzických osôb o sprístupnenie dokumentov a s dokumentmi sa v tom istom roku oboznámilo 240 osôb.

Medzi závažné úlohy patrí aj spolupráca s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, ktorá vychádza takisto zo zákona o pamäti národa. Ústav v minulom roku pripravil a podal zásadný a komplexný podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorý nasvedčuje spáchaniu zločinov proti ľudskosti v súvislosti s usmrtením 42 civilných osôb na slovensko-rakúskom úseku, tzv. železnej opony, do roku 1989.

Medzi priority ÚPN, ktoré nadobúdajú čoraz väčší význam, patrí vedecký výskum a dokumentácia, pričom základný vedecký výskum sa na pôde ÚPN realizoval v rámci 11 rámcových projektov, z ktorých by som spomenul jednak dejiny Ústredne Štátnej bezpečnosti počas prvej Slovenskej republiky, vznik a pôsobenie Hlinkovej gardy, osudy slovenských Židov vo vojnovom období, politický režim prvej Slovenskej republiky, osudy obyvateľov okupovaného územia južného Slovenska počas rokov 1938 až 1945 a predovšetkým sú to dejiny Štátnej bezpečnosti a politické procesy na Slovensku po roku 1948.

Ústav na základe § 8 zákona o pamäti národa má za úlohu usporadúvať seminár, odborné konferencie. V roku 2008 zorganizoval samostatne či v spolupráci s inými inštitúciami štyri vedecké konferencie a semináre.

Pracovníci ÚPN sa venujú publikačnej činnosti. Publikovali výsledky svojho výskumu v podobe monografií, štúdií, referátov v konferenčných zborníkoch, ale aj popularizačných článkov. Svoje práce uverejňovali predovšetkým v publikáciách a časopisoch Ústavu pamäti národa, ale aj iných inštitúcií na Slovensku i v zahraničí.

Pokiaľ ide o vydávanie publikácií, čo patrí medzi úlohy ÚPN podľa § 8 zákona o pamäti národa, tak publikačná činnosť sa v súčasnosti radí medzi najzásadnejšiu prioritu ÚPN. V minulom roku vyšlo celkovo 13 knižných publikácií a takisto sa pokračovalo vo vydávaní periodika Pamäť národa, ktoré vychádza štvrťročne od roku 2004. ÚPN v rámci tejto publikačnej činnosti poskytuje priestor predovšetkým svojim pracovníkom, ale vytvoril si aj okruh externých spolupracovníkov. Vydávané publikácie majú popri vedeckom charaktere čoraz viac aj popularizačný rozmer.

Výraznejšie sme sa začali venovať aj audiovizuálnej tvorbe, konkrétne produkcii, distribúcii dokumentárnych filmov. Zameriavame sa na produkciu filmov s cieľom prezentovať ich postupne širokej verejnosti prostredníctvom televízneho vysielania, filmových festivalov, verejných prezentácií a vydávania DVD nosičov. V roku 2008 ÚPN dokončil samostatne či v koprodukcii štyri dokumentárne filmy. Takisto aktívne pokračoval v projekte, ktorého cieľom je komplexne a systematicky zachytávať svedectvá prenasledovaných osôb a evidovať ich a archivovať ich.

Vychádzajúc z úloh podľa § 8 zákona o pamäti národa, usporiadal Ústav pamäti národa v roku 2008 tri výstavy viažuce sa tematicky na výročia zlomových udalostí, ktoré sme si v minulom roku pripomínali, a to bol komunistický prevrat vo februári 1948 a okupácia vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968.

V zmysle úloh definovaných zákonom o pamäti národa ústav usporadúval diskusné fóra zamerané na prezentáciu výsledkov vedeckého výskumu a názorov na historické udalosti obdobia neslobody. V minulom roku sa vytvoril pravidelný cyklus diskusií s názvom Diskusné večery Ústavu pamäti národa. Od apríla 2008 sa diskusie v rámci toho cyklu konali pravidelne v mesačných intervaloch vždy posledný štvrtok v mesiaci. Uskutočňovali sa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave v jeho priestoroch.

Veľký význam prikladáme aj edukačným aktivitám. Ústav zabezpečuje širokú škálu prednášok pre študentov stredných a vysokých škôl. V minulom roku sa v rámci tohto projektu uskutočnilo 41 prednášok. ÚPN pripravil pre študentov histórie, archívnictva okrem toho na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave celoročný odborný kurz Pramene k dejinám totalitných inštitúcií, ktorý má slúžiť na orientáciu začínajúcich historikov v štruktúre inštitúcií totalitných režimov a v ich zmenách v mechanizme ich fungovania a pramennej báze potrebnej na ich výskum.

V závere by som zhrnul túto moju správu.

Rok 2008 bol šiestym rokom existencie Ústavu pamäti národa. V jeho priebehu Ústav pamäti národa v plnom rozsahu v rámci možností napĺňal úlohy, ktoré mu ukladá zákon č. 553/2002 o pamäti národa.

Vyskytlo sa niekoľko problémov. Ústav sa musel vyrovnať s komplikáciami súvisiacimi s opätovným sťahovaním do nových priestorov, čo čiastočne ovplyvnilo aj jeho činnosť. Tam treba pripomenúť, že naďalej dlhodobo nebola splnená úloha štátu definovaná v zákone o pamäti národa, kde Ústav pamäti národa má dostať vlastnú nehnuteľnosť z majetku štátu, čo sa doteraz neudialo. Naďalej Ústav pamäti národa funguje v provizórnych priestoroch a je rozdelený do dvoch častí, do dvoch oddelených priestorov v rôznych častiach mesta, čo výrazne komplikuje činnosť Ústavu pamäti národa.

Popri tradičných činnostiach, akými je vytváranie evidencií dokumentácie o činnosti Štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, vzdelávacie a popularizačné aktivity, sa v roku 2008 výraznejšia pozornosť sústredila na publikovanie výsledkov vedeckého výskumu. Vedeckovýskumné aktivity, či už realizované pracovníkmi ÚPN, alebo externými spolupracovníkmi, sa zaradili medzi priority ústavu.

Celkovo tak možno rok 2008 hodnotiť ako obdobie, v ktorom sa vo významnej miere podarilo prispieť k dobudovaniu Ústavu pamäti národa v záujme všestranného, dlhodobého a efektívneho plnenia zákonom stanovených úloh.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Zaujmite miesto pre navrhovateľa.

Teraz dávam slovo poverenej zástupkyni z Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Viere Mazúrovej, aby nás informovala o výsledku prerokovania správy vo výbore.

V. Mazúrová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom prerokovania Výročnej správy o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2008 (tlač 1060) vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov, zákon o pamäti národa v znení neskorších predpisov, 11. mája 2009 predložil Ústav pamäti národa výročnú správu o svojej činnosti za rok 2008 Národnej rade Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 11. mája 2009 č. 1098 pridelil Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa (tlač 1060) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa na svojej 48. schôdzi 4. júna 2009 za prítomnosti predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa pána Ivana Petranského.

Výbor uznesením zo 4. júna 2009 č. 205 Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa zobral na vedomie a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky ju zobrať taktiež na vedomie.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Písomne som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem, že prihlásila sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán riaditeľ, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, ja som vystúpila aj minulý rok k správe ÚPN. Nebudem hovoriť to, čo som vtedy hovorila, ale myslím si, že dojem z môjho vystúpenia bol jeden, že považujem existenciu Ústavu pamäti národa za mimoriadne potrebnú a že sledujem jeho činnosť a oceňujem všetko to, čo bolo v ústave za minulý rok urobené a čo nás posúva v našom vnímaní našej histórie a v tom, aby sme sa vyhli chybám, ktoré sme robili v minulosti. Takže v tomto ohľade, pán riaditeľ, ďakujeme veľmi pekne.

Chcela by som ale upozorniť na niektoré veci, ktoré ako človek, ktorý to naozaj sleduje, chcem snemovni pripomenúť, kde zostáva dlh, ktorý sme Ústavu pamäti národa dlžní. Ešte na tejto schôdzi podal môj kolega Martin Fedor pozmeňujúci návrh, ktorý by upravil odmeňovanie zamestnancov a členov Správnej a Dozornej rady Ústavu pamäti národa. Koaliční poslanci tento návrh odmietli. Dovolím si upozorniť, že pre zamestnancov na odmeny sa rozdeľovalo 21 675-tisíc korún, z toho Správna a Dozorná rada zobrala 7 127-tisíc korún.

Súdne spory. Ja som už minulý rok hovorila, že táto snemovňa musí prijať novelu zákona, pretože musíme legislatívne ošetriť skutočnosť, pretože nie je možné, aby Ústav pamäti národa preberal právnu zodpovednosť za obsah vo svojich archívoch registračných protokolov. Pretože ÚPN má podľa zákona, ktorý bol schválený v tomto parlamente, akurát vykonávať úplné a nestranné hodnotenie, sprístupňovať dokumenty a zverejňovať údaje. Nezodpovedá za pravdivosť alebo nepravdivosť údajov vo svojom archíve. Predsa ľudia nežalujú archívy Slovenskej republiky za to, že tam sú niektoré údaje a materiály, ktoré sú pre nich nevhodné.

Pán riaditeľ, na jeseň pripravím novelu zákona v tomto zmysle a pokúsim sa ju pretlačiť touto snemovňou, ale som opozičná poslankyňa a predpokladám, že nikto z koaličných takúto novelu nepripraví. Čakala som, či to niekto urobí. Pretože viete, že naše novely prechádzajú len zriedkakedy.

Tretí bod, na ktorých chcem upozorniť, je spolupráca s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Chcela by som to ilustrovať na prípade Valérie Matulajovej. Prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na podnet 21. mája 2008 odložila prípad Valérie Matulajovej, pretože jej vyčíta, že obvinená Matulajová ani v jednej zo svojich výpovedí, ani v žiadnom písomnom podaní neuviedla, že by ju vyšetrovatelia alebo väzenskí dozorcovia počas komunistického režimu fyzicky nútili k priznaniu. Pani Matulajová tak totižto podľa prokurátorky mala urobiť v čase, keď bola týmito ľuďmi mučená. Argumentácia prokurátorky Generálnej prokuratúry je vo vzťahu k obeti likvidačného politického procesu z obdobia neslobody mimoriadne zarážajúca a je vyjadrením, dúfam, len tejto panej, jej postoja k trestoprávnemu vyrovnávaniu sa s našou neblahou komunistickou minulosťou.

Dňa 28. mája 2008, teda už je to vyše roka, bol Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky doručený z ÚPN podnet - oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchanie zločinov proti ľudskosti v súvislosti s usmrtením 42 občanov vtedajšieho Česko-Slovenska, a teda Slovákov, na slovensko-rakúskom úseku železnej opony do roku 1989. Za platného právneho poriadku z § 29 ods. 2 zákona č. 553/2002 o pamäti národa vyplýva generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky povinnosť do 6 mesiacov zriadiť osobitnú skupinu prokurátorov pre plnenie úloh podľa tohto zákona. A ÚPN nebol dodnes oboznámený písomne o zriadení a zložení tejto osobitnej skupiny, o jej existencii sa ÚPN dozvedel len z tlače, ktorú informoval generálny prokurátor.

Chcela by som spomenúť aj prvotné reakcie, o ktorých som sa dozvedela, ľudí pracujúcich na Generálnej prokuratúre v prípade tohto podania, ktoré nasvedčuje, že spáchanie zločinov proti ľudskosti usmrtením 42 civilných osôb na tejto slovensko-rakúskej hranici má opodstatnenie. Vyjadrenia týchto ľudí smerovali k tomu, že to je len taký historický exkurz, a naznačovali, že týmto by sa už mali zaoberať len historici a tí, ktorí sa zaujímajú o právne dejiny, spochybňovali, či by sa týmito zločinmi mali vôbec zaoberať orgány činné v trestnom konaní.

Dovoľujem si upozorniť, že ak by to tak bolo, Slovenská republika by bola neuveriteľnou výnimkou medzi postkomunistickými krajinami, ktoré vstúpili do Európskej únie a do NATO. Pripomínam, že v Poľsku bez ohľadu na to, ako to skončí, ide už niekoľko rokov proces s generálom Jaruzelským a že verejná debata o bratoch Mašínovcoch z Českej republiky stále pokračuje.

Pokladám pre zdravie verejnej diskusie v Slovenskej republike takéto diskusie nielen za potrebné, ale aj právny proces, teda proces proti ľuďom, ktorí boli zodpovední za to, že strieľali do našich občanov na našej strane hranice, za mimoriadne dôležitý preto, aby sa to už nikdy v budúcnosti nestalo.

Takže v tomto zmysle, pán riaditeľ, si osvojujem povinnosť napísať pánu generálnemu prokurátorovi a požiadať ho o vysvetlenie.

Ďakujem za vašu pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy. S faktickými poznámkami majú záujem reagovať páni poslanci Jozef Rydlo, Rafael Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Aj pán poslanec Nagy? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

Slovo má pán poslanec Jozef Rydlo. Pripraví sa Rafael Rafaj.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo, ktoré ste mi udelili. Chcem poukázať na to, že sa stotožňujem s niektorými aspektmi, ktoré spomenula tuná moja predrečníčka pani Vášáryová, a je evidentné, že je potrebné pripraviť novelizáciu alebo nový zákon o Ústave pamäti národa, kde by sme ako zákonodarný zbor doriešili niektoré problémy, ktoré s touto inštitúciou vznikajú. A vznikajú preto, lebo zákon, ktorý táto snemovňa prijala svojho času, bol šitý ad personam, to znamená, bol šitý pre Jána Langoša, ktorý dneska už nie je medzi nami a ktorý už nie je predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa.

Mňa osobne tiež šokuje to, že podstatnú čiastku finančných prostriedkov, ktoré Ústav pamäti národa dostáva z rozpočtu, sú minuté takým spôsobom, že ich - nechcem použiť nevhodné slovo - míňa alebo "požiera", alebo konzumuje Správna rada, resp. Dozorná rada.

Na druhej strane chcem však vyzdvihnúť veľmi prínosnú prácu, ktorú Ústav pamäti národa vykonáva. Konečne sa Ústav pamäti národa dostal do povedomia širokej verejnosti svojou, ako by som to tak povedal, osvetovou činnosťou, pretože v tomto národe, v tomto štáte treba šíriť osvetu. A mimoriadne zvlášť si cením vedeckovýskumnú činnosť Ústavu pamäti národa, ktorá je nenahraditeľná. Bohužiaľ, my tu máme Historický ústav Akadémie vied, ktorý sa tejto problematike nevenoval, resp. len okrajovo. Historický ústav Matice slovenskej by sa možno tomu venoval, ale nemá na to prostriedky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj. Pripraví sa László Nagy.

R. Rafaj, poslanec: Taktiež ako pani poslankyňa, aj ja som minulý rok vystúpil k správe, s pomerne kritickým pohľadom k správe, keďže nedošlo k nejakej zásadnejšej zmene oproti ostatným rokom, môžem ubezpečiť aj pani poslankyňu, že poslanecký klub SNS má spracovanú už veľkú novelu, ktorá nastavuje nový systém práce ústavu tak, aby sme z archívnictva nerobili len akéhosi správcu pomôcok a dokumentov zločineckej organizácie z minulého režimu. Mám za to, že správa takýchto fondov má podliehať vedeckému prístupu, medzi ktorý patrí kritický pohľad a verifikovanie, aby sme z toho neurobili akési politické apokryfy, lebo aj cirkev svätá hodnotí, čo je a čo nie je pravdivé. A ak si niekto myslí, že všetko, čo v týchto archívoch zločinecká organizácia, to citujem zákon, aby sme si rozumeli, pre tých, ktorí nevedia, ktorá porušovala vlastné normy aj zákony vtedajšej republiky, nebolo písmom svätým. A tu chcem povedať, že stále ešte je tu obrovský deficit v ochrane osobných údajov. Naozaj z archívu sa stáva hyde park, kde ktokoľvek príde a použije čokoľvek, a potom sú tu tie problémy, o ktorých hovorila aj pani poslankyňa, a to sú súdne spory.

Čiže vraciame sa opäť na začiatok: solídny systémový prístup, nastavenie a zosúladenie aj zákona o archívnictve tak, aby ústav naozaj plnil svoje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec László Nagy.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nadväzujúc na pani poslankyňu, chcem tiež vyzdvihnúť činnosť Ústavu pamäti národa v minulom období. Ja si myslím naopak, že ústav spĺňa a plní zákonom stanovené úlohy a z roka na rok vo väčšom rozsahu a v kvalitnejšom prístupe.

Ja na rozdiel od predrečníčky a potom aj reagujúcich problém financovania ústavu nevidím v činnosti, resp. v honorovaní Správnej a Dozornej rady. To honorovanie ich práce v ničom sa nevymyká od zvyklostí na Slovensku. Zásadný finančný problém Ústavu pamäti národa je v tom, že od svojho vzniku nemá stále priestory. Už neviem, pán riaditeľ môže to priblížiť, na koľkých miestach sídlia v tomto roku. A navyše podmienky, ktoré na prenájom budovy pripravilo ministerstvo dopravy, sú likvidujúce pre Ústav pamäti národa a nie honorovanie činnosti členov Správnej rady je likvidačné.

Preto i z tohto miesta žiadam, aby jednak rezort ministerstva dopravy, ale aj celá vláda a príslušný podpredseda slovenskej vlády venoval tejto otázke náležitú pozornosť.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani Magdaléna Vášáryová vystúpi s reakciou na faktické poznámky.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som, vážení kolegovia, na začiatok ocenila mimoriadnu kultivovanosť diskusie, ktorú sme tu teraz mali. Zriedka máme takúto kultivovanú diskusiu skutočne o veci.

Chcela by som len upozorniť na to, čo povedal pán kolega Rafaj. Slovenský Ústav pamäti národa nie je prokurátorskou inštitúciou, tak ako je to v Poľsku napríklad. Ako veľvyslankyňa Slovenskej republiky som umožnila a pozvala som pána Langoša, keď som sa dozvedela, že chystá tento projekt, do Poľska a vtedy sme sa v diskusiách zhodli na tom, že slovenský ÚPN nemôže byť a nemal by byť postavený tak ako poľský, ktorý má svoju vlastnú odnož prokurátorskú. Zdalo sa nám to nevhodné. Samozrejme, historické podmienky v Poľsku sú úplne iné, preto si myslím, že v tomto ohľade slovenský ÚPN, tak ako je nastavený, je v poriadku, vyhovuje tým podmienkam a tej politickej kultúre a tomu spôsobu verejného diškurzu, aký vedieme na Slovensku.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vystúpili všetci prihlásení. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

Nech sa páči, máte slovo.

I. Petranský, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa: Ďakujem pekne. Ja sa chcem predovšetkým poďakovať za podporné stanoviská pre našu inštitúciu a dotknem sa teda len dvoch bodov, ktoré tu odzneli.

Prvým z nich sú súdne spory. Naozaj sú tu desiatky žalôb voči Ústavu pamäti národa, kde občania jednoducho žiadajú, aby súd konštatoval, buď že neboli spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti, alebo že boli neoprávnene evidovaní ako agenti, ako spolupracovníci Štátnej bezpečnosti. Objavujú sa prípady, kedy žiadajú vymazať tento záznam priamo z registračných protokolov, ale toto, bohužiaľ, v súčasnosti zákon umožňuje, preto ja naozaj privítam, ak sa novelizáciou táto vec nejakým spôsobom upraví. Ale to, že tieto žiadosti prichádzajú, to nie je ani tak dôsledkom toho, že náš archív je otvorený verejnosti, že je otvorený bádateľom. To považujem za prirodzené, aby sa verejnosť k týmto materiálom mohla dostať. To je dôsledkom toho, že registračné protokoly v zmysle zákona sú uvedené na našej internetovej stránke a na toto reagujú ľudia, ktorí na nás podávajú žaloby, čiže nejaká reštrikcia v oblasti prístupu k archívnym materiálom by túto vec nijako nevyriešila.

No a ďalší, naozaj pálčivý problém, spomenul som to tu už, Ústav pamäti národa od svojho vzniku v roku 2003 sídlil v piatich budovách, v piatich sídlach. Naposledy minulý rok sme sa presťahovali do nie celkom najvhodnejších priestorov budovy ministerstva dopravy na Námestí slobody s tým, že archív ostal naďalej oddelený, čo je neštandardné riešenie a spôsobuje problémy od technických až po bezpečnostné. A takisto to vyvoláva zvýšené náklady na náš rozpočet, keďže priestory nášho archívu si musíme komerčne prenajímať, a to aj napriek tomu, že, ako som už tiež spomenul, Ústav pamäti národa v zmysle zákona o pamäti národa má dostať od štátu nehnuteľnosti potrebné na svoju činnosť.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Pani spravodajkyňa nežiada záverečné slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 982).

Poprosím pána ministra Marka Maďariča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa. Pani poslankyňa Vášáryová je tu tiež ako spravodajkyňa.

Dovoľte, aby som vás informoval, že do rozpravy sú ešte prihlásení pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Ján Senko a pán predseda klubu Gyula Bárdos.

Takže slovo má pán poslanec Pavol Minárik. Pripraví sa Ján Senko.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, vážené dámy a páni, tento návrh zákona, v podstate návrh na ochranu slovenského jazyka prerokovávame len týždeň po tom, ako sme nevedeli ochrániť slovenského občana na jednom z hlavných námestí hlavného mesta Slovenskej republiky rovno pred oknami slovenského prezidenta. Nedokázali sme zaistiť, aby slovenský občan v tomto jazyku alebo v ktoromkoľvek inom, alebo hoci aj mlčky vyjadril svoj názor. Naša výkonná moc, v tomto prípade reprezentovaná ministerstvom vnútra, naša polícia dovolila spraviť čo aj len na chvíľu z Hodžovho námestia "Námestie nebeského kľudu", na ktorom vôbec nebol kľud a už vôbec nebol nebeský. Skupina bezpochyby vycvičených čínskych mužov konajúcich v zhode, organizovane, premyslene a koordinovane konala v prospech cudzieho komunistického režimu a zmocnila sa, čo i len na chvíľu, celého námestia a nedovolila Slovákom realizovať svoje základné právo slobodne vysloviť názor, prezentovať svoje myšlienky, jednoducho hovoriť.

Načo chránite, pán minister, jazyk, keď neviete ochrániť toho, čo chce slobodne prehovoriť týmto alebo akýmkoľvek iným jazykom? Nehovorím, treba chrániť aj prostriedky, najmä ak sú veľkou hodnotou, ale primárne treba chrániť cieľ, a tým je sloboda, sloboda prejavu a tá zahrňuje možnosť slobodne diskutovať, ale i slobodne predniesť monológ.

Ozaj, pán minister, čo ste vy pánovi prezidentovi Chu slobodne hovorili na Devíne? Pozerali ste sa na duniaci Dunaj, kde sa vlna za vlnou valila. Povedali ste mu, že ak naša mládež vie niečo zarecitovať okrem detských riekaniek, tak je to, že radšej "dušu dať v boji a voliť nebyť, ako byť otrokom"? Povedali ste mu aspoň tak nepriamo, že tu vyznávame slobodu?

Pán minister, ak je kvôli niečomu náš jazyk hodný ochrany, tak preto, že je nositeľom takýchto myšlienok. Alebo ste pánovi prezidentovi vysvetlili, že to, na čo sa díva, na ten pamätník, je brána ku slobode. A rozstrieľaná je preto, lebo mnohí boli na ceste k tej slobode zastrelení, od chrbta. Tomu by pán Chu zrejme rozumel. Možno by sa začudoval, že prečo ich bola len desatina toho, čo oni dokázali "rozfašírovať" na Tien-an-men za jeden deň. A potom by si povedal, sú maličkí, na viac nemali.

Lenže bolo mu tam treba povedať, pán minister, že my už sme niekde inde, my týmto obetiam staviame pamätníky, my tu máme zriadené ÚPN na to, aby sme neslobodu dokumentovali a aby sa na ňu nikdy nemohlo zabudnúť. Že v našom štátnom jazyku slová svedomie, ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia nadobudli po odstránení režimu, ktorý reprezentoval aj pán prezident Chu, znova svoj pravý zmysel.

Mohli ste mu porozprávať aj o cyrilo-metodskej tradícii, ktorá sa k Devínu viaže a našla aj miesto v našej ústave. Že náš jazyk... (Reakcia z pléna.) To súvisí tak, že hovorím stále o našom jazyku, pán kolega, že náš jazyk sa aj vďaka Cyrilovi a Metodovi a ich písmu stal jazykom liturgickým a že tento jazyk je aj preto zdrojom našej hrdosti. Samozrejme, bolo to v inom vývojovom štádiu, urobili ste to, pán minister? Možno by si bol uvedomil, že náboženstvo, pre ktoré slúžila táto liturgia, je v Číne neslobodné, že kňazom a biskupom, ktorí sa hlásia k Svätému Otcovi (pápežovi), sa dejú nedobré veci, že sú tvrdo perzekvovaní, nič z toho ste, pán minister, neurobili. Všetko ste prekryli tým, že, parafrázujem premiéra, že sme malí, nemáme stíhačky a ani atómové zbrane a obchodné styky potrebujeme.

Pán minister, garantujem vám, že tieto obchodné styky ste nedohadovali v našom štátnom jazyku, ale v angličtine. Na to, že o ľudských právach sa nebude hovoriť, že podpredseda pre ľudské práva, podpredseda vlády pre ľudské práva sa nestretne s nejakým emigrantom Tändzinom Gjamcchom, slobodný svet ho pozná ako Dalajlámu, jeho svätosť, najvyššieho predstaviteľa okupovaného Tibetu, na to vám zrejme vystačila ruština.

Načo chrániť jazyk, keď nechránime slobodu jeho nositeľa - človeka?! Jazyk, ktorý deformujete tým, že zasahujúcich mužov nazývate diplomatmi, to bol, prosím, výrok pána ministra Kaliňáka, ministra vnútra. Takáto deformácia nášmu jazyku, štátnemu, chránenému, nepatrí.

Alebo to prekrývate iným - hlúposťami, keď napríklad predseda branno-bezpečnostného výboru povie, ako vieme, že tí Číňania boli z Číny a či neboli napríklad z Taiwanu. A vlastne prečo hlúposť? Ktohovie. Možno Čína stiahla týchto diplomatov práve z Taiwanu.

Načo chránite jazyk, keď sa ním neviete Číňanov opýtať, ako si to dovoľujú zasahovať na našom území?! Ministerstvo zahraničných vecí mlčí, zrejme na GIMO neboli lekcie, ako sa pýtať čínskych súdruhov, keď zasahujú v zahraničí. Pán minister, načo chránite jazyk, keď neviete ochrániť človeka - slovenského občana. Jeho právo na slobodné používanie tohto jazyka, na to sa vám asi bude, pán minister, ťažko odpovedať. Skúsim preto nejaké ľahšie otázky, a nielen na vás, aby to nebolo také veľmi osobné.

V prvom čítaním som hovoril o tom, aké sú dôležité motivácie, motivácie pri každom čine, aj pri tom zásahu na Hodžovom, ale aj pri predkladaní návrhu zákona. Nebudem to tu preto opakovať, vy si určite pamätáte vystúpenie z prvého čítania.

Takže k avizovaným otázkam, aby to nebolo iba na vás. Kde bol pán poslanec Csáky celý čas, kedy sa prerokovával tento zákon, ktorý je pre menšiny taký traumatizujúci? A kde boli ostatní poslanci, ktorí tu zastupujú menšiny, okrem tých, ktorí chceli vystúpiť? A teraz už myslím, samozrejme, poslancov obidvoch maďarských strán.

V mojom vystúpení v prvom čítaní som hovoril o dôležitosti zámerov a motivácii, teraz by som si dovolil uviesť jeden citátik a k tomu tiež jednu otázočku. Citujem: "Každý občan, každé dieťa musí u nás dostať právo a povinnosť ovládať štátny jazyk. Štát nesmie ľutovať peniaze ani námahu, aby sme deťom národnostných menšín dali šancu pre rovnoprávne uplatnenie." Určite ušľachtilé. A teraz tá otázka. Kto to povedal? Pretože je tiež ťažká, trochu pomôžem. Bol to minister školstva, náš minister školstva, ale v roku 1906, volal sa gróf Apponyi.

Pán minister, vidíte, že nie slová, ale zámery a motivácie sú nakoniec podstatné. Podľa nich vás budú súdiť.