P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, ktoré ste tu ešte zostali, kolegovia, ako spravodajkyni mi vlastne prislúcha povinnosť zhodnotiť debatu.

Ja rozumiem, pán minister, že by ste chceli, aby tento zákon prešiel nepozorovane a aby vlastne k nemu nebola žiadna velikánska diskusia, pretože tá diskusia, ktorá sa viedla, a nielen tu v tejto sále, ktorá sa viedla v týchto dňoch v televíziách, snažila som sa pozrieť si, tá diskusia, ktorá sa viedla na stránkach novín, vám nedáva za pravdu. Ja som nenašla jediný článok, nenašla som jedinú diskusiu, ktorá by bola hovorila o niečom inom ako o maďarskom, maďarskej menšine alebo menšinových právach.

Nebudem tu teraz hodnotiť, či to v tom zákone je, alebo nie, o tom tu už bola dlhá debata. Ale aj poslanci za stranu SMER, vašej vlastnej strany, a poslanci koalície vystupovali výlučne a jedine k tomuto problému. Asi tu niekde vidím ten základný problém. Dokonca by som použila starých Slovákov, ktorí hovorievali, že "kto seje vietor". Predpokladám, že nikto z vás nepochybuje, že Literárny dvojtýždenník, ktorý mimochodom od vás, pán minister, dostal absolútne najväčšiu dotáciu zo všetkých kultúrnych časopisov, publikuje reprezentatívne názory koalície. Nakoniec, myslím si, že najviac túto debatu v Literárnom dvojtýždenníku ovplyvňuje ten, kto píše prejavy pána premiéra vlády.

A tak som si chcela overiť aj na tomto Literárnom dvojtýždenníku, či sa mýlim, či moji kolegovia všetci sa mýlia, keď si myslia, že tento zákon má svoje zvláštne podhubie. Chcela som si overiť, prečo sa dnes, po roku 1995, keď bola SNS vo vláde, musíme znovu zaoberať jazykovým zákonom, a tak som si zalistovala v jednom z posledných čísiel Literárneho dvojtýždenníka a našla som článok pána Ábela Kráľa. Neviem, kto z vás pozná Ábela Kráľa, ja poznám pána Ábela Kráľa minimálne 40 rokov. Dovoľte teda, aby som vám odcitovala, aké či už racionálne, alebo emocionálne úvahy tento návrh zákona vzbudil u pána Ábela Kráľa, ktorého považujem za veľkú autoritu aj v otázkach jazyka.

Ábel Kráľ napísal v Literárnom dvojtýždenníku z 20. mája 2009, citujem: "Je to zosmiešňovanie maďarskými politikmi, keď sa oni na našom území správajú ako na svojom. Veľmi neskoro a váhavo koná príslušný vládny rezort. Akoby kráčal po odchýlke. Ako je možné" - teraz vyberám niektoré vety. "Ako je možné, že KDH uprednostňuje spoluprácu s SMK? Že v mene opozičnej jednoty podporuje aj tieto protikresťanské javy? Naším problémom je jazykový stav na južnom Slovensku. Neľakajme sa kriku, neprispievajme k ďalšiemu posilňovaniu protislovenského ťaženia, preto máme jazykový zákon aj so sankciami, a preto urgentne potrebujeme novelu." Napísal a publikoval pán Ábel Kráľ v Literárnom dvojtýždenníku Slovenskej republiky.

Niečo sa asi naozaj mení v politike slovenskej ľavice, slovenských socialistov, keď dokážu vzbudiť vo svojich vlastných priaznivcoch takéto radikálne pravicové reakcie.

Druhý bod. Táto novela zákona, ktorú predkladáte, pán minister, rozdelila intelektuálnu obec Slovenska. To asi nebolo vaším cieľom, lebo iné autority, riaditelia ústavov Slovenskej akadémie vied, iní jazykovedci, ktorých poznám takisto ako pána Ábela Kráľa, sa vyjadrujú úplne opačne. Ja si musím prečítať názor pána Vladimíra Petríka, ktorý doslovne povedal: "Jazykový zákon je hlúposť. Živý organizmus jazyka má mať, samozrejme, nejaké pravidlá, ale nemá sa stať policajtom jazykovej normy a brzdou vývoja nášho jazyka. Úlohou jazykovedcov je jazyk pochopiť a jeho vývoj popisovať a nie ho umelo riadiť."

Prečo ho teda chce deklarovaná slovenská ľavica, aby som použila výrazy Alexandra Matušku, "zgazdovať, frizírovať", moderne povedané, riadiť a konzervovať? A hlavne policajne sankcionovať?

Táto novela je dosť neprehľadná, pán minister, a umožňuje rozhodovať o slovách, ktoré sa budú môcť používať a ktoré sa budú zakazovať. O tom sa tu nehovorilo. Ale my sme to už raz zažili a nemalo to dlhé trvanie, hoci si všetci mysleli, že to bude naveky. Takže predpokladám, pán minister, a keďže som sa trafila aj v tzv. zástrčkovom zákone, dovolím si vám dať môj predpoklad, že táto novela zákona neprežije dlhý čas a neprežije ani svojho autora. Ide o krátkodobú a účelovú normu a moji kolegovia, myslím si, povedali jasne, prečo je predložená.

A pritom, priatelia, stojíme na prahu, ak už nie na najvyššom poschodí, potrebnej debaty ako ďalej, debaty, ktorá sa vedie v celej Európe, ale my ju tu v parlamente nevedieme. Ako pristupovať k invázii anglických výrazov do nášho jazyka a do každodennej, dennodennej konverzácie a v písanom prejave. Tu niekto vyčítal, že sa niekto nenaučí poriadne po slovensky. Prečítajte si, prečítajte si preklady niektorých, najnovšie preklady do slovenčiny niektorých kníh. Veď tie sú plné anglikanizmov a nemajú so slovenským jazykom už nič spoločného. Počúvajte, ako tu hovoríme. Ako hovoríme, "to sa vyrieši", to je po slovensky?! Slovensko je, slovenčina je aktívny jazyk, tu sa stále, neustále hovorí "slovensky". Kto používa tento čechizmus? Po slovensky sa musí povedať, tu sa hovorí "po slovensky" a nie "slovensky".

Nie sme jedinou krajinou, kde jazyk a jeho životaschopnosť vyvolávajú emócie, čo potvrdila aj táto debata. A kde si tieto emócie na krátko prisvojujú politici rôznych politických smerov. Samozrejme, veľmi zriedka alebo výnimočne sú to v Európe ľavicoví politici, to sú skôr témy extrémnej pravice. Ale pokušenie je dnes na Slovensku priveľké. Okrem účelového cieľa, ktorý tak úprimne a otvorene popísal pán Ábel Kráľ, obsahuje táto novela aj určitý spôsob myslenia a určité čiastkové liečenia komunikácie medzi nami.

Tu sa stále spomína francúzsky zákon, ktorý prijali Francúzi v roku 1994, tzv. zákon Toubona. Síce sa podobá tejto novele zákona, ktorý predkladáte, pán minister, asi ako voňavka s fialkami, ktoré museli užívať naše mamy, prirovnaná k Chanelu 5, ale základ je ten istý. Aj tam išlo o záväzné používanie, aj tam išlo o proporciu iných jazykov v médiách, aj smiešne povinné "vymysleniny" pre anglické výrazy, ale aj to sme predsa už na Slovensku mali. Spomeňte si len na "lezúňa" alebo "zvrtlík". Problémom je, že si napriek tomuto francúzskemu zákonu dnes už nikto nespomenie, že výraz, ktorý sa mal podľa tohto francúzskeho zákona používať pre "e-mail" bol po francúzsky "courrier". Nikto si na to nespomenie.

A keď tak rád spomínate, pán minister, zákony, ktoré prijímajú európske krajiny, ja považujem za povinnosť vás upozorniť, že to sú zákony prijímané pre emigrantov. Pre ľudí, ktorí sa sťahujú z celého sveta do týchto krajín. Toto nie sú zákony pre menšiny. Západoeurópske štáty v podstate nemajú jazykové menšiny. Prečo? Pretože v 18. storočí integrácia štátov, či už Francúzska, alebo Nemecka, išla mečom a krvou, a nie medzinárodnými dohovormi o hraniciach.

Ale pripúšťam, že vo francúzskom parlamente bolo obrovské pohoršenie v minulom roku, keď sa francúzsky spevák Sebastien Tellier rozhodol po prvýkrát reprezentovať Francúzsko na Eurovízii 2008 pesničkou s anglickým textom. Viete, čo kričali poslanci vo francúzskom parlamente? Preložila som si to: "Francúzsky jazyk predstavuje francúzsku víziu života. Náš francúzsky jazyk je úžasným nástrojom vo sfére kultúry, a ak z neho zrezignujeme, čo povedia iní ľudia?!" - kričali poslanci. A francúzsky minister kultúry dokonca vyhlásil, že sa hanbí pred svetom. Tellier, tento francúzsky spevák, jednak usúdil, že ak by mal mať šancu v Eurovízii vyhrať, musí spievať po anglicky, lebo len tak osloví globálne publikum.

Nakoniec aj ABBA spievala Waterloo, tú svoju báječnú pieseň, ktorá preletela celým svetom, po švédsky dva roky. Potom im niekto povedal, aby to preložili do angličtiny, aby sa to stalo svetovým hitom, a odvtedy sa ABBA stala kultúrnym majetkom celého sveta.

Takže rozhorčovanie poslancov v tomto parlamente, ktoré sme teraz zažili, je štandardné a odohráva sa v každej európskej krajine, ale odohráva sa na obranu nemožnosti integrovať obrovské masy emigrantov z celého sveta.

Ale čo my urobíme s angličtinou? - a to je seriózna otázka, ktorú sme si tu nikto nepredložili. Lebo angličtina pomáha našim občanom v kariére a pomáha nadviazať kontakty do celého sveta. Existuje už 998 898 anglických slov, polovica toho, čo má francúzština dnes. Prečo? No pretože Angličania zrezignovali z toho, aby zakazovali, nariaďovali a tvrdili, čo Francúzi robili, že je to len ich jazyk, aby bránili novým slovám obohacovať ich jazyk. Niekto môže povedať, že angličtina sa tým pádom stala "language of jungle food". Ale aj v Anglicku sa nájdu jazykoví puritáni, ale už nie sú v stave zastaviť príval nových slov, tých hybridov, franglais a neologizmov. Dokonca Francúzi stvorili, dávam do pozornosti, pán minister, na obranu svojho jazyka aj svoju vlastnú televíznu stanicu na obranu francúzskeho jazyka. A viete, že vysiela ešte aj v inom jazyku? V angličtine. Šéf Global Language Monitor je presvedčený, že anglický jazyk zvíťazil preto, lebo bol výnimočne otvorený a prijíma zmeny a požičiava si slová, ktoré potrebuje.

Načo teda potrebujeme túto novelu, pán minister? - položme si znovu túto otázku. Pripomeňme si, že sme prijali nedávno školský zákon (teda poslanci koalície), ktorý diskredituje naše deti v porovnaní s ich rovesníkmi z iných európskych krajín. Pretože nezavádza, tak ako všetky ostatné krajiny, povinné vyučovanie angličtiny od tretieho ročníka. Upozorňovala som na to. Ale za touto novelou, a to je môj posledný bod, a za touto debatou, či už bola vedená emocionálne, alebo agresívne chladne, za tým všetkým je jeden zásadný spor na Slovensku, aspoň teda jeho náznak - spor o tradície a o tvar nášho národného spoločenstva.

Nie sme jediným národom v Európe, ktorý sa usiluje vymedziť sa, nie s kým pôjde, ale proti komu. Nejde teda o integráciu v tom modernom zmysle slova, ale o opačný proces, o regres, o cestu späť. Nejde o modernizáciu, ale o regres. Dôkazom je napríklad po roku 1995 až 1998 znovu snaha aj na základe takýchto zákonov budovať elitu Slovenska a prezentovať výlučne svojich bohatierov.

Prepáčte, ale to, že čínsky premiér daroval nášmu prezidentovi bustu Štefánika, tak to považujem za jeden z najväčších vtipov, akých som bola svedkom. Čínsky komunista daruje bývalému slovenskému komunistovi bustu Štefánika, o ktorom sa 50 rokov nesmelo ani ceknúť! To je strašné. V tomto zmysle by som povedala, aby sme sa vrátili k slovenskému prísloviu: "Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina."

Aké tradície a aké postupy, ktoré dnes touto novelou rozdeľujú skupiny občanov na dobrých a zlých a politické formácie na dobré, zlé, odkážeme týmto zákonom našim deťom? Budú to tradície predkomunistické alebo postkomunistické, ľudské spojené s komunistickými alebo národovecké s demokratickými? To je základná otázka. A hoci pre mladých ľudí na Slovensku dnes môže byť tento spor smiešny, dovolím si upozorniť, že ich dobehne. Dobehne preto, že to nie je zákon, ktorý spracúvava moderne našu minulosť.

Toto je novela rozhnevaných. Rozhnevaných na tých, na to, že nie sú tými, kým by chceli byť, a aby to dosiahli, tak nás strašia sankciami.

Európska únia, ktorej sme členom, vznikla z presvedčenia, že po vojenskom víťazstve vo vojne treba zvíťaziť najmä nad sebou, nad nezvládnutými osobnými vášňami a predsudkami. Ja verím, že máme v sebe vieru, že veríme, že zmarginalizujeme naše kolektívne fóbie a osobné frustrácie, že presvedčíme tých zahorknutých medzi nami, tých, ktorí zostali osamotení so svojimi nenaplnenými ambíciami, pokiaľ sú to dospelí ľudia, s nimi už neurobíme nič. Ale frustrácie prenesené na celé skupiny obyvateľov Slovenska musíme trpezlivo liečiť v mene prosperujúceho a pokojného Slovenska. A to je dnešná výzva demokratickej politiky.

A čo sa týka osudu tohto zákona, život ukáže.

Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie. Vzhľadom aj na to, že všetci, ktorí mali záujem, tak pozorne počúvali, nevstúpil som vám do toho, ale vy ste mali záverečné vystúpenie spravodajcu. Podľa rokovacieho poriadku je trochu iná náplň, ale rešpektujem, že takýmto spôsobom ste vystúpili.

A teraz dovoľte, aby som trochu aj ja tak pokrivil ten rokovací poriadok, keď už ste hovorili o tom "jazykovednom okienku", ja verím, že vaše zaujímavé vystúpenie si prečítajú z intranetu viacerí poslanci, a chcem upozorniť, že po slovensky tiež používame, v zákonoch sa používajú paragrafy a odseky, nie "odstavce". To len pre zápis, aby mali aj poučenie ďalší poslanci, čo sa... (Reakcie z pléna a potlesk.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pani spravodajkyňa aj pán minister, ďakujem za vašu prácu.

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

Vládny návrh zákona máme pod parlamentnou tlačou 1019. Spoločnú správu výborov ako tlač 1019a.

Opäť poprosím pána ministra Marka Maďariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy, páni, návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa predkladá na základe uznesenia vlády k návrhu koncepcie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

Uznesením bola uložená povinnosť pripraviť návrh novelizácie príslušných právnych predpisov s cieľom upraviť proces prípravy schvaľovania a mechanizmus realizácie zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi. Návrhom zákona sa novelizuje zákon o Slovenskom rozhlase a zákon o Slovenskej televízii.

Zmluvy so štátom budú vychádzať z tradičných princípov verejnoprávneho vysielania v Európe a z právneho poriadku Slovenskej republiky. Ich cieľom bude predovšetkým vytvorenie systému, ktorý zabezpečí stabilitu financovania verejnoprávnych vysielateľov. Predkladaný návrh zákona obsahuje legislatívne zmeny, ktoré súvisia s procesom prípravy, schvaľovania, realizácie a kontroly zmlúv so štátom.

V súlade s ustanoveniami navrhovanej právnej úpravy bude východiskom pre tvorbu zmlúv so štátom dlhodobá stratégia rozvoja programovej služby s dôrazom na verejný záujem. Návrhy zmlúv so štátom, ktoré budú uzatvárané na obdobie piatich rokov, ako aj návrhy dodatkov k nim na príslušný kalendárny rok budú generálni riaditelia verejnoprávnych vysielateľov povinní predložiť Rozhlasovej rade, resp. Rade Slovenskej televízie na zaujatie stanoviska predtým, ako príslušný návrh spolu so stanoviskom príslušnej rady predložia ministerstvu kultúry. Zmluva so štátom a dodatky k nej uzatvárajú generálni riaditelia ako štatutárne orgány verejnoprávnych vysielateľov s ministerstvom kultúry, ktoré je zástupcom štátu.

Realizácia predloženého návrhu zákona bude mať vplyv na verejné financie. Výška finančných prostriedkov poskytnutých verejnoprávnym vysielateľom zo štátneho rozpočtu na základe zmlúv so štátnom bude kvantifikovaná pri ich príprave.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za úvodné slovo.

Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Rafaela Rafaja, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby zároveň zdôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1368 zo 16. apríla 2009 pridelila vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie (tlač 1019) na prerokovanie nasledujúcim výborom, a to: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva a výboru pre kultúru a médiá.

Konštatujem, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku. Preto vládny návrh zákona gestorský výbor odporučil schváliť: ústavnoprávny výbor so zmenou, výbor pre financie, rozpočet a menu s pozmeňujúcim návrhom, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s pripomienkou a výbor pre kultúru a médiá so zmenami a pripomienkami, ktoré obsahuje bod IV, ktoré sú uvedené v spoločnej správe v dvoch bodoch.

Gestorský výbor na základe stanovísk citovaných výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Ja ako spravodajca dám hlasovať osve o jednotlivých bodoch zo spoločnej správy, to hovorím už na začiatku, pretože to vyplynie pravdepodobne aj z rozpravy.

Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal túto správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre kultúru a médiá č. 211 zo 16. júna 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za spravodajskú informáciu.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Všetko? Pán predseda výboru Pavol Abrhan, Tomáš Galbavý. Končím možnosť prihlásiť do rozpravy.

Slovo má pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Pripraví sa Ľudmila Mušková.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, tých pár kolegýň a kolegov, vážim si, že ste tu zostali. Tento zákon je veľmi dôležitý. Ja som povedala hneď po prvom čítaní, že nebudem hlasovať za tento zákon, a diskusia nad návrhom zákona vo výbore pre kultúru a médiá, odpovede pána ministra Maďariča na naše otázky, ako aj ďalšie diskusie s expertmi alebo so samotnými pracovníkmi verejnoprávnych médií ma len utvrdili v tom, že máme v druhom čítaní zákon, ktorý

a) vôbec nerieši súčasnú vyhrotenú a v prípade STV priam tragickú finančnú a organizačnú situáciu,

b) vytvára priestor pre ingerenciu ministra a jeho úradníkov do vysielania verejnoprávnych médií alebo, ako to už raz naplno povedal pán prezident Gašparovič: "Mali by sme mať vládne médiá." Tak k nim smerujeme.

Spôsob, akým zákon ustanovuje formu poskytovania financií na uskutočnenie programov, ako aj uvoľnenie priestoru na nešpecifikované investičné projekty a možnosť ďalšieho zadlžovania verejnoprávnych médií je v príkrom rozpore s pravidlami Rady Európy a záväzkom udržať nezávislé verejnoprávne médiá na Slovensku.

Zákon aj po zmenách v pripomienkovom konaní, o ktorých som v prvom čítaní obsiahle hovorila, i po pozmeňujúcich návrhoch zostáva neprijateľný pre každého demokraticky zmýšľajúceho človeka, a to bez ohľadu na to, že niektoré ustanovenia, napr. tie o presúvaní rozhodovacích právomocí generálnych riaditeľov na rady atď., bez toho, aby aj zodpovednosť jednotlivých členov rád bola presunutá a podobné pokusy jasne oslabiť hierarchiu zodpovednosti za kvalitu a riadenie verejnoprávnych médií boli nakoniec zo zákona vypustené. Duch zákona ale zostal, a tak ako zástrčkový zákon, tak ako kompenzácie, ktoré práve teraz poskytol minister kultúry našim verejnoprávnym médiám, nerieši ani systémovo, ani nijak finančnú, ani organizačnú a nakoniec ani obsahovú stránku existencie našich verejnoprávnych médií.

Je preto namieste, aby sme si ako zákonodarcovia spytovali svedomie a uvedomili si, aspoň tí, čo sú toho schopní, do akej situácie sme zákonmi dostali médiá, ktoré by mali byť opornou osou pri prijímaní a triedení informácií a pri vzdelávaní našich občanov. Veď oni si ich nakoniec platia. Zástrčkový zákon nič nevyriešil. Pán minister, povedali ste, že sa tomu nerozumiem, keď som vás varovala, že zástrčkový zákon nerieši finančnú situáciu. A nebude tento zákon ani v budúcnosti kotvou, ktorá by mohla vyriešiť financovanie verejnoprávnych médií, čo ste nepriamo priznali kompenzačnou platbou, ktorú ste dnes posunuli verejnoprávnym médiám. Pre nás, ktorí sme na to upozorňovali, môže byť dnes úspechom aspoň to, že ste si dnes tieto chyby vedomý, čo môže znamenať, že budete pripravovať a budete sa správať zodpovednejšie k ďalším legislatívnym návrhom. Nazvime to ale presnejšie, tie kompenzácie, ktoré ste poslali médiám, sú kompenzáciou za nedobre pripravený zákon, v ktorom si nikto na ministerstve kultúry nespočítal skutočné sumy, a preto si myslím, že v zástrčkovom zákone išlo skôr o propagandu, ako o skutočné riešenie problému. A to ste chceli pôvodne, pán minister, "ušetriť verejnoprávne médiá od každoročného rokovania o výške štátnej podpory", citujem vás z roku 2007.

Takže čo všetko bude občan platiť? Musíme sa my ako zákonodarcovia volení našimi občanmi pýtať. Zaplatia zástrčkovú daň, k tomu štát musí priložiť zo štátneho rozpočtu, teda z daní, na kompenzáciu a k tomu ešte ďalšie peniaze zo štátneho rozpočtu na zmluvu so štátom, alebo presnejšie, povedzme to tak, ako to je s ministrom kultúry, na zmluvu s ministrom kultúry. A ešte predpokladám, pán minister, že na digitalizáciu budete potrebovať špeciálnu dotáciu, pretože viete, že STV na to nemá financie, aby sa potom STV po digitalizácii presťahovala o dva roky do novej budovy, ako vy plánujete, s úplne novým softvérom, ktorý bude zase iný ako ten, čo zostane v televízii, a ktorý budú občania tohto štátu mať splácať do roku 2037, keď už tento softvér vyjde nielen definitívne z módy, ale aj z akýchkoľvek plánov, lebo ja neviem dnes predpovedať, ako budú vyzerať médiá o 28 rokov.

Samotná zmluva so štátom, ktorú rieši tento zákon, ktorý používajú aj iné štáty, nemusí znamenať pre verejnoprávne médiá a ich nezávislosť hrozbu. Nemusí. Má to však niekoľko "ak". Ak sa jedná o zavedený demokratický režim, kde sa dodržiavajú pravidlá, ak zákon pripravujú presvedčení demokrati a ak verejnoprávne médiá sú nielen stabilizované, ale aj uznávané mienkotvorné, teda sledované a vedené skúsenými nezávislými osobnosťami, ktoré si na tejto nezávislosti zakladajú a zakladajú si na svojej cti. A ak s nimi pracujú v týchto nezávislých médiách nezávislí špičkoví novinári. Takú situáciu, bohužiaľ, pán minister, na Slovensku nemáme a nebudem tu rozoberať pre čo všetko.

Ak spravodajstvo týchto verejnoprávnych médií v tých európskych štátoch, ktoré dostávajú cez zmluvu so štátom špeciálne peniaze, je najsledovanejšie a najprofesionálnejšie, potom by sme mohli bez obáv zdvihnúť ruku aspoň za zmluvu. Týždeň sledujem spravodajstvo Slovenskej televízie, pán minister, z toho sa stáva televízia spred roku 1989.

Ale ako bude vlastne táto zmluva vyzerať so štátom, teda s ministrom kultúry, čo všetko bude jej obsahom, to vlastne tento zákon nerieši. Na to budeme potrebovať dodatky, o ktorých dnes, keď rokujeme o tomto zákone, nevieme nič. Ako na to upozorňovali mnohé vládne inštitúcie v pripomienkovom konaní. Spôsob, akým je nastavená v tomto zákone komunikácia medzi ministerstvom a médiami, musí vzbudzovať podozrenia. A keď pán poslanec Jarjabek vysvetlil základy tohto zákona predsedovi českého výboru pre kultúru a médiá a bývalému ministrovi kultúry Českej republiky za socialistickú vládu Jandákovi, ten spľasol rukami a prehlásil, tak ako má v svojej letore, bez servítky na ústach: "Takže úředníci budou rozhodovat, co se bude vysílat, jo?" Potom sa už pán Jarjabek neozval.

Áno, podľa tohto zákona bude rozhodovať minister a ministerstvo o tom, čo sa bude páčiť, aby som vás citovala v dôvodovej správe, "v dlhodobej vízii a stratégii rozvoja programovej služby a strednodobej stratégii organizačného rozvoja a každoročnej stratégii tvorby výroby a vysielania, ktoré budú základným obsahovým rámcom pre tvorbu zmlúv so štátom". Slová, slová, slová, bla, bla, bla, bla - a za nimi nič konkrétne. Žiadna jasná objednávka, špecifikácia programov verejnej služby.

Napríklad: Vedela by som si predstaviť a veľmi rada by som podporila, keby ste sa rozhodli ako štát, predstaviteľ štátu, že budete dávať peniaze na podporu vzdelávacích a výchovných programov pre deti v cudzích jazykoch alebo šírenie informácií o zabezpečení v dôchodkovom veku v čase krízy, kde by sa naši občania dozvedeli skutočné, a nie manipulované informácie, teda verejnú službu. A na to by nebolo treba takýto komplikovaný zákon, na to by sme vlastne vôbec nepotrebovali zákon. Na to nepotrebujeme toľko slov a ani komplikovaný systém zadlžovania verejnoprávnych médií pre investičné programy, za ktorými nevieme, kto v skutočnosti stojí. V časoch, keď sa hospodársky a dnes aj, bohužiaľ, morálne s naším súdnictvom prepadáme najhlbšie zo všetkých našich susedov. A náš minister financií odkladá až do septembra výhľad na naše rozvrátené verejné financie.

V týchto časoch sľubovať verejnoprávnym médiám slová, slová, slová, keď médiá budú čeliť aj bez zákona o audiovizuálnom fonde nižším príjmom z reklamy, o 25 % klesajú príjmy z reklamy, nižšiemu výberu zástrčkovej dane už aj tak zle nastavenému. Ale viete veľmi dobre a zástupcovia verejnoprávnych médií ma informovali, že výber zástrčkovej dane extrémne klesá a ešte nevieme, čo bude obsahovať štátny rozpočet. A sľubovať dnes týmto zákonom, že niečo dostanú, je nezodpovedné a klamlivé. Myslím si, že tak, ako to je nastavené, je neprípustné v členskej krajine EÚ a neprípustné v krajine, kde bývajú demokrati.

Považovala som za potrebné znovu pri druhom čítaní na to upozorniť, pretože s dôsledkami tohto zákona, pokiaľ ho koalícia schváli, sa budeme veľmi dlho potýkať, pretože veta z dôvodovej správy, že, citujem, "tento systém vytvorí stabilitu financovania verejnoprávnych médií", je nepravdivá. A dnes to už vedia všetci, aj tí, ktorí si to dnes ešte netrúfnu povedať. A preto, pán minister, ja za tento zákon hlasovať nebudem.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Senko. Všetko? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

A slovo má pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa Ján Senko.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pokiaľ hovorila pani kolegyňa o zástrčkovom zákone, nebola v parlamente. Ja som už dlho, pamätám si, že pramyšlienka zástrčkového zákona vyšla z SDKÚ, to je po prvé.

Ďalej. Keď hovorila tri "ak", že verejnoprávna televízia by mohla byť, ak... A potom, ak je zaužívaný štandard, a to u nás teraz nie je.

Pani poslankyňa, za minulej vlády bol zaužívaný štandard? Bolo štandardom, keď po zmene vlády všetci v televízii, redaktori, boli internovaní na 28. poschodí, nemohol sa nikto s nimi rozprávať, boli pozbavení možnosti vôbec sa objaviť na obrazovke, to bol zaužívaný štandard? Je veľmi zaujímavé, keď práve z tohto hniezda vychádza tento názor, pretože to, čo bolo 28. poschodie, a to, čo už dostali niektorí redaktori odškodné, je hanba! Hanba, ktorá tu na Slovensku bola.

A potom vy hovoríte, aké je to len verejnoprávne inštitúcie. Pokiaľ viem, vy ste boli v Rakúsku, tam sú len verejnoprávne elektronické médiá. Tam nie je duálny systém, áno. Takže iným spôsobom? (Reakcie z pléna.) Iným spôsobom? To bude vždycky z vašej strany napádané. A ja si myslím, že tu musíme hovoriť o niečom inom, aby bolo menej násilia a aby boli viaceré programy pre deti v televízii.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, som rád, že ste v tomto prípade našli odvahu zapojiť sa do rozpravy, pretože v prvom prípade, čo sa týkalo jazykového zákona, ste svojím spôsobom porušili rokovací poriadok a zneužili ste svoju funkciu spravodajkyne spôsobom, ktorý ste niekedy v minulosti sama napádala tým spôsobom, že ste vždy žiadali, aby niekto vystupoval takým spôsobom, aby ste vy alebo niekto iný na vás mohol reagovať. Vy ste to jednoducho zneužili a myslím si, že je potrebné aj pouvažovať nad tým, akým spôsobom vôbec plníte funkcie spravodajkyne. (Reakcie z pléna.)

Čo k tomu, čo ste hovorili, treba povedať. Myslím si, že tu bolo dosť povedané, povedala to nakoniec aj pani Tóthová, ja sa k tomu nebudem vyjadrovať. Myslím si, že je dobré, že bude mať možnosť na vás vystúpiť, na vaše vystúpenie bude mať možnosť vystúpiť aj navrhovateľ, čo sa v tom prvom prípade nestalo. Boli sme svedkami vášho ponímania demokracie. Ďakujem vám za to, akým spôsobom ste sa tu prezentovali, akým spôsobom vy chcete diskutovať, akým spôsobom vy chcete, aby na vás bolo odpovedané. Vy nechcete, aby na vás bolo odpovedané, vy chcete sama hovoriť takým spôsobom, ako vy chcete hovoriť.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Zástrčkový zákon, áno, existuje v Európe, len sú lepšie nastavené a dokážu ufinancovať verejnoprávne médiá. Ale treba si uvedomiť, že, samozrejme, sú to väčšie štáty, kde je viac obyvateľov, a pritom tá televízia je viac-menej v tých základných funkciách tá istá. Takže ja som hovorila o nastavení toho zástrčkového zákona, na čo sme vtedy v prvom čítaní, dôkladne aj v druhom čítaní zástrčkového zákona upozorňovali.

Pani Tóthová, vy musíte obhajovať mečiarovský režim, ale už ste skoro jediná. Pre vás mečiarovský režim a systém vedenia televízie za Mečiara Kubišom bol ten najsvetlejší moment, pre mňa nie. V tom sa nikdy nezhodneme. Mečiarizmus bol zhubný, zhubná huba na Slovensku a som veľmi rada, že potom prišiel rok ´98 a my sme mohli vstúpiť do Európskej únie a do NATO.

Čo sa týka duálneho systému v Rakúsku, to je veľmi ťažké, aby som vám to vysvetlila, ale je to dané tým, že Rakúsko bolo stvorené v roku 1955 - 1956 ako tzv. neutrálny štát víťaznými mocnosťami, a možno viete, že dodnes nemá ústavu.

Pán Senko, ja kádrovanie nechám na vás, ja ako kádrovák by som sa skutočne neuživila, takže ja by som vás len vyzvala, prečo nevystúpite na obranu tohto zákona? Veď môžete a môžeme potom diskutovať a ja by som na vás mohla reagovať mojimi faktickými poznámkami, ja sa tomu nevyhýbam. A keď som bola spravodajkyňa v jazykovom zákone, necítila som potrebu sa zapájať do diskusie, keď ste vy, pán Senko, obhajovali ako socialista nacionalistické názory. To... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Pripraví sa pán predseda výboru Pavol Abrhan.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predložila pozmeňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona, a to jeden v čl. I 16. bod. V čl. I bod 16 sa vypúšťa, ďalšie body návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenia, ktoré umožňujú Slovenskému rozhlasu prijímať úvery od bánk ako ďalší zdroj jeho financovania a zároveň stanovujú podmienky, za akých tak tento subjekt verejnej správy môže robiť. Dôvodom tohto návrhu je skutočnosť, že v súčasnosti nie je v možnostiach rozpočtu Slovenského rozhlasu zabezpečiť splácanie poskytnutého úveru. Splácaním poskytnutého úveru by sa prehlboval schodok hospodárenia tejto inštitúcie, čím by bolo ohrozené plnenie jej hlavnej činnosti. Legislatívnotechnická úprava: vypustí sa poznámka pod čiarou.

Ďalej bod 2. V čl. II 16. bod. Tiež sa 16. bod čl. II vypúšťa a ďalšie body návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

Zdôvodňujem to tým, že sa navrhuje vypustiť toto ustanovenie, ktoré by malo umožňovať Slovenskej televízii prijímať úvery od bánk ako ďalšie zrefinancovanie. A proste tento môj, teda zdôvodním to tiež, že momentálne situácia v súčasnosti nie je v možnostiach rozpočtu Slovenskej televízie zabezpečiť splácanie poskytnutého úveru, lebo by splácanie prehlbovalo schodok hospodárenia tejto inštitúcie. Legislatívnotechnická úprava: vypustenie poznámky pod čiarou.

Bod 3. K čl. III. Čl. III sa vypúšťa, doterajší čl. IV sa označuje ako čl. III.

V súvislosti s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré som predniesla, čl. I a čl. II, v posledných sa navrhuje vypustiť ustanovenie, ktoré umožňuje prijímať verejnoprávnym vysielateľom úvery a zároveň stanovuje podmienky, za akých tak môžu robiť, navrhujem preto vypustiť aj čl. III, ktorým sa v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje prijímať úvery podľa podmienky stanovenej osobitným zákonom.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže tento návrh zákona pomáha riešiť neutešenú finančnú situáciu vo verejnoprávnych inštitúciách, tento zákon Ľudová strana - HZDS podporí.

A len tak na záver by som chcela povedať, že keby nebola Ľudová strana - HZDS podala prihlášku aj do Európskej únie, aj do NATO, nebolo by potom čo riešiť.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, Katarína Tóthová, Pavol Abrhan. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja považujem váš návrh za veľmi rozumný. A môžete si byť istá mojou podporou. Ja som sa to snažila aj vo svojom vystúpení naznačiť. Obávam sa, aspoň teda niektoré vládne inštitúcie vo svojom pripomienkovom konaní upozornili, že si myslia, že úvery si budú môcť brať verejnoprávne médiá na to, aby financovali grandiózny a megalomanský projekt pána ministra na výstavbu mediálneho centra. To nehovorím ja, to bolo v pripomienkovom konaní.

Ja neviem, či naozaj si myslí pán minister, že v situácii, keď najmä Slovenská televízia má absolútne nezodpovedných správcov, by bolo vhodné, aby si mohla brať úvery. Preto môžete si byť istá, že váš návrh podporím.

A čo sa týka vstupu, no, viete, samozrejme, niekto musel podať ten návrh. Ale potom bolo treba ešte vstúpiť a za deficity v demokracii sme boli vyhodení. Musím sa vám priznať, že ten rok 1997, samit NATO v Madride, keď tam pán Mečiar, váš predseda, priletel, vtedy ako predseda vlády a poslali ho preč a pozvánku do NATO, to znamená pod bezpečnostný dáždnik, dostali len Maďarsko, Česko a Poľsko, bol pre mňa jedným z najsmutnejších dní. A som veľmi rada, že sa moje najčernejšie obavy nenaplnili.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová. Pripraví sa Pavol Abrhan.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Legislatívny návrh pani poslankyne Muškovej tiež považujem za rozumný, aj som ho podpísala. Samozrejme, nemám pocit, že by tieto úvery mali smerovať na stavbu nejakých megalomanských projektov. Konečne k tejto otázke HZDS sa vyslovilo, že treba hľadať tie najúspornejšie riešenia, poprípade využiť súčasné priestory, ktoré sú. Ale ja skôr vidím v tom nebezpečenstvo, že v prípade, ak by sa dostala iná vláda, než je súčasná vládna koalícia, že by tieto úvery neboli splatené alebo štát by nepomohol ich splatiť, prípadne mohli by prejsť verejnoprávne médiá do súkromných rúk.

Pokiaľ ide o šťastné dni, ja som čítala tiež niečo o šťastných dňoch a nešťastných dňoch a bolo to v súvislosti s rozpadom Československej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán predseda výboru Pavol Abrhan s faktickou poznámkou.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Na jednej strane všetci si uvedomujeme, že elektronické médiá potrebujú dostatočné finančné prostriedky na vykrytie svojich aktivít, a preto aj s veľkou pravdepodobnosťou ministerstvo aj vláda prišla s návrhom, aby Slovenská televízia a Slovenský rozhlas mohli prijímať úvery. Na druhej strane aj ministerstvo obmedzovalo túto celkovú sumu, lebo aj v návrhu hovorí, že celková suma dlhu Slovenskej televízie neprekročí 40 % skutočných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka bez príjmov zo štátneho rozpočtu. Na výbore, keď sme o tomto rokovali, aby tá suma bola ešte menšia, tak vypadla časť bez príjmov zo štátneho rozpočtu a príjmov z úhrad za služby verejnosti. Čiže tento rozpor už ministerstvo vnímalo.

Musím povedať, že vítam návrh, ktorý predkladá pani poslankyňa, že ho podporím. Hlavne z toho dôvodu, že aj keď je potrebné zabezpečovať zdroje pre čerpanie, ale dôležité je vykonávať aj kontrolu, ako tieto finančné prostriedky budú využívané. A tu si myslím, že je problém v doterajšej činnosti dozornej komisie a v pôsobení hlavne Slovenskej televízie vo využívaní finančných prostriedkov, ktoré má k dispozícii.

Takže ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, tento návrh podporíme.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie s faktickými poznámkami. Predrečníčka nemá záujem reagovať. O slovo požiadal navrhovateľ.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.