M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím vás, pán kolega, naplnila sa 11.00 hodina. O 11.00 máme hlasovať, chcem sa spýtať, na koľko ešte máte svoje vystúpenie? Prosím? (Reakcia rečníka.) Ešte dosť. Tak ak dovolíte, preruším aj rokovanie o tomto bode, aj vaše vystúpenie v rozprave a vyhlasujem trojminútovú prestávku a žiadam všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania, aby prišli do sály.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vzhľadom na vývoj a priebeh programu 39. schôdze navrhnúť, aby sme pokračovali bez hlasovania v rozprave o návrhu tohto zákona a aby sme o prerokovaných bodoch, keďže nám ešte zostali body, ktoré budeme musieť rokovať aj budúci týždeň, hlasovali v utorok o 11.00 hodine. O 9.00 hodine v utorok budeme pokračovať po prerušení dnes v rokovaní schôdze a dnes nehlasovali a pokračovali aj v otvorenej rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom jazyku a ďalej potom podľa programu o návrhu zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Je súhlas? (Reakcia pléna.) Dobre. Ďakujem pekne. Nie je súhlas niekde? (Reakcia pléna.) Poprosím vás, aby ste sa zaregistrovali.

(Prezentácia.) Nie sme uznášaniaschopní. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, budeme hlasovať o návrhu na zmenu programu, tak ako som ju uviedol a tak ako bol vyjadrený nesúhlas. Takže hlasujeme o mojom návrhu na zmenu programu v rokovaní, tak ako som ho predniesol.

(Hlasovanie.) Ďakujem pekne. Prítomných je 77 poslankýň a poslancov, 69 bolo, 1 proti, 3 sa zdržali, 4 nehlasovali.

Čiže bez hlasovania pokračujeme ďalej v rozprave, ktorá je otvorená pri vládnom návrhu zákona o štátnom jazyku, a budeme pokračovať dnes v rokovaní bez hlasovania. S vysokou pravdepodobnosťou dnes program 39. schôdze neukončíme, preto po prerušení budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00.

Nech sa páči, poprosím pána ministra kultúry, aby zaujal svoje miesto, takisto pani spravodajkyňu, pani poslankyňu. Pán poslanec Senko prerušil svoje vystúpenie v rozprave. Nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.)

J. Senko, poslanec: Takže som skončil pri Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorú by som chcel ešte raz zdôrazniť, ktorá bola prijatá ešte za... (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte. Dámy a páni, pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Senko chce pokračovať vo svojom vystúpení. Poprosím tých, ktorí nemajú záujem o jeho vystúpenie, aby radšej odišli zo sály, pokiaľ nemajú záujem.

Pán poslanec, máte slovo.

J. Senko, poslanec: Chcem zdôrazniť, že aj táto novela je v duchu ustanovení predmetnej charty a smeruje k jej dodržiavaniu. V zmysle čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika vytvára priestor, ktorý by mal byť v duchu porozumenia, tolerancie a rešpektovania ľudských práv, zabezpečiť vzájomné spolunažívanie všetkých občanov Slovenskej republiky bez rozdielu príslušnosti k národnostným či etnickým menšinám. Návrh zákona vôbec nie je o všeličom možnom. Pán Bugár, návrh zákona vôbec nie je o všeličom možnom, len nie o spolupráci, o všeličom inom, len nie o jazykovej tolerancii, ako ste to nedávno vyhlásili. Tuším, že to bolo 19. júna v piatok.

Pán Bugár, práve takéto vyhlásenia nemajú charakter tolerancie. Nie sú o znášanlivosti. Povedal by som, že sú znevažujúce. Osobne si myslím, že tak ako pri dodržiavaní práv príslušníkov národnostných menšín je potrebný istý duch tolerancie, tak duch tolerancie je dôležitý v prípade vzájomného spolužitia zo strany menšiny aj vo vzťahu k väčšinovému obyvateľstvu pri uplatňovaní si svojich jazykových a kultúrnych práv. A táto novela s dodržaním takto chápaného princípu vzájomnej tolerancie má za cieľ, ešte raz, porozumenie, spoluprácu, dodržiavanie a rešpektovanie ľudských práv. Nie tento návrh zákona, ale ďalšie zákony vytvárajú dokonca zákonné možnosti na to, aby sa napríklad výchova a vzdelávanie mohli uskutočňovať aj v príslušnom jazyku národnostnej či etnickej menšiny... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, pokiaľ tu nebude kľud, tak preruším rokovanie.

Nech sa páči, máte slovo.

J. Senko, poslanec: ... aby mohli svoj jazyk v duchu zákona používať aj v úradnom styku, aby si národnostné menšiny mohli pestovať a rozvíjať svoju kultúru, svoj jazyk aj prostredníctvom rozhlasového či televízneho vysielania, ale aj vlastných vydavateľstiev, vydávania vlastnej periodickej či neperiodickej tlače, to znamená, aby mohli prijímať a rozširovať informácie aj v ich materinskom jazyku. Taká je skutočnosť. Alebo napríklad, aby mohli používať meno či priezvisko vo svojom jazyku. Aj to je na území tejto republiky zabezpečené.

Nebudem menovať ďalšie právne normy. Chcem len zdôrazniť, že všetky tieto platné právne normy sledujú cieľ podpory kultúrneho a spoločenského rozvoja národnostných menšín a etník žijúcich v našej spoločnej krajine a zabezpečujú napĺňanie čl. 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie. To znamená nediskriminácie, kultúrnej, náboženskej aj jazykovej rozmanitosti a sú v súlade s Dohovorom UNESCO o zachovávaní nehmotného kultúrneho dedičstva zaoberajúceho sa aj ochranou národných jazykov, ktoré k tomuto dedičstvu jednoznačne patria.

Chcem však zdôrazniť, že aj takto možné uplatňovanie práva občanov patriacich k národnostným a etnickým menšinám by nemali byť alebo nesmú viesť k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva v zmysle čl. 34 ods. 3 našej ústavy.

Súčasná vláda sľúbila dodržiavanie statusu quo v oblasti národnostných menšín. Tento svoj sľub dodržiava. Podľa môjho názoru ani tento návrh zákona ho neporušuje, ale práve naopak rozširuje, hoci viaceré aktivity nielen zo strany SMK, ale už aj zo strany novostavaného Mostu, deklarujúceho porozumenie, sa snažia navodiť situáciu porušovania práv národnostných a etnických menšín. Vyzerá to tak, že ktorékoľvek politické zoskupenie, ktoré vznikne v prostrední našej maďarskej menšiny, túto tému nevypustí zo svojej agendy.

Stačí si ešte raz pozrieť vyhlásenie jeho projektantov, ktoré bolo zverejnené v piatok 19. júna. Chápem iniciatívy predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, chápem ich taktiku, s ktorou predstupujú nielen pred parlamentom, ale hlavne pred zástupcami médií. Neustále spochybňovanie návrhu zákona z ich strany a mávanie Chartou európskych regionálnych alebo menšinových jazykov má za cieľ znevažovať, znehodnocovať postavenie súčasnej vlády v očiach predovšetkým odbornej verejnosti, európskej odbornej verejnosti pred politickými predstaviteľmi na medzinárodnej politickej scéne.

Ale aj keď návrh tohto zákona nie je o charte, ale charta sa na území tejto republiky dodržiava. Záväzky sa plnia, aj tento návrh zákona je v súlade s ňou. Aj monitorovacia správa, ktorá je už zverejnená, svedčí o tom, že duch tolerancie v tomto návrhu zákona je.

Obyvateľstvo predovšetkým tu v priestore opäť objaveného geografického územia tzv. Karpatskej kotliny vie, prečo je to tak a aké sú skutočné ciele týchto atakov. Už sa o nich bude nahlas hovoriť aj na pôde Európskeho parlamentu. Musím zdôrazniť, že jasnou snahou vlády je zachovanie práv národnostných menšín. Minimálne udržiavanie tak často skloňovaného statusu quo.

Ale aké sú signály zo zahraničia? Aké sú signály z juhu? Ja som hovoril tu o niektorých záležitostiach v súvislosti s vyhláseniami jedného predstaviteľa FIDESZ-u, ktorý povedal: "Strana FIDESZ sa teší na budúce rozhovory o maďarskej autonómii na južnom Slovensku." Takže skadiaľ, z ktorého prostredia ide o tolerantnosť, ústretovosť a porozumenie?

Takže tento svoj sľub vláda dodržiava, plní ho, aj tento návrh zákona je o tom. Tento návrh zákona ho neporušuje, tento sľub, ale práve naopak, rozširuje, hoci viaceré aktivity o tom zo strany maďarskej menšiny a zástupcov v tomto parlamente hovoria, že to údajne tak nie je.

Dosť výrazným spôsobom je atakovaný alebo útočenie na tzv. 20-percentný prah uplatnenia si jazykových práv. Chcem zdôrazniť, že tento problém nie je problematika, ktorú rieši tento návrh zákona. Tento zákon ju nezaviedol. V prípade riešenia tohto problému je potrebné skúmať iné zákony, najmä č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. V tomto prípade však musím upozorniť na vyhlásenie Slovenskej republiky pri uložení ratifikačnej listiny k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov z 5. septembra 2001, na vyhlásenie, že "územie, na ktorom sa používa národnostný alebo menšinový jazyk, sa vzťahuje len na obce, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva". A toto vyhlásenie bolo uverejnené okrem charty aj v Zbierke zákonov pod č. 588/2001. Tento záväzok je z obdobia, keď súčasťou vládnej koalície bola SMK, preto nechápem, že prečo tento fakt v tom období bol v poriadku a teraz, keď sa zákon dodržiava, je problém. Mohol by som odhaľovať, prečo vyvíjate práve teraz tieto aktivity. Myslím si, že je to opäť čitateľné aj v súvislosti s vyhláseniami niektorých predstaviteľov iných štátov.

Prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, sa umožňuje dvojjazyčnosť vedenia ďalšej dokumentácie, napríklad v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Rieši sa aj rozhlasové regionálne národnostné vysielanie, kde by nemala byť povinnosť jeho prekladu do štátneho jazyka. Takže myslím, že sme ozaj ústretoví.

A opäť opakujem a zdôrazňujem, že všetky doterajšie práva, ktoré sú zakotvené v iných právnych normách, vrátane citovaného zákona č. 184/99 o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý bol prijatý ešte v období, keď Strana maďarskej koalície bola vo vláde a predmetný zákon bol ozaj prijatý, dá sa povedať, pod jej dohľadom a s jej súhlasom, sú zachovávané a zostávajú zachovávané všetky práva a nemôže ísť o porušovanie statusu quo. Napokon, to ani nebolo cieľom navrhovanej novely.

Cieľom navrhovanej novely nie je ani jazyková čistota štátneho jazyka a trestanie či pokutovanie za jej nedodržiavanie. To je opäť účelové tvrdenie, pán poslanec, ktorého cieľom je zmiasť verejnosť a znehodnotiť návrh novely v jej očiach. Opäť pripomínam, že cieľom novely je, aby štátny jazyk bol dorozumievacím prostriedkom na území tejto republiky vo verejnom styku pre všetkých jej občanov. Štát tu nikomu nestanovuje, akým jazykom a v akej podobe bude hovoriť. Štát len právne zakotvuje povinnosť používať vo verejnom styku štátny jazyk a zároveň umožňuje aj používanie iných jazykov. Neznemožňuje ich používanie v kultúrnom styku ani v bežnom každodennom živote, ako sa nám to tu snažíte podsúvať. Ani češtiny, ani maďarčiny, ani rómčiny, ani angličtiny, ani nemčiny alebo iných jazykov. Ak v nich osoby vedia vzájomne komunikovať a rozumejú si, nech sa páči, nech komunikujú. Zákon to ozaj nerieši.

Aj moje ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem predložiť Národnej rade Slovenskej republiky aj s odôvodnením, sledujú cieľ naplnenia predmetného návrhu novely, poskytnú dôležité informácie pre verejnosť v štátnom jazyku. Dôvod návrhu spočíva v potrebe vyjasniť jazykový režim v označovaní tovarov, návodov a ich používanie podľa § 8 ods. 1 zákona o štátnom jazyku tak, aby bol v súlade s osobitnými zákonmi, napríklad so zákonom o ochrane spotrebiteľa, zákonom o potravinách, zákonom o liekoch.

Takže pozmeňujúce návrhy, ktoré by som si vám dovolil predniesť.

K článku I.

Prvý bod. 21. bod znie: v § 8 ods. 1 sa na konci vypúšťa bodka a odkaz 13 a pripájajú sa tieto slová "v rozsahu a za podmienok určených osobitnými predpismi¹³⁾".

V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia "§ 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách" nahrádza citáciou "napríklad § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, § 13 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov".

Zdôvodnenie: Navrhuje sa spresniť rozsah údajov, ktoré sa musia uvádzať v štátnom jazyku pri označení tovarov, zavedením odkazu na osobitné predpisy, ktoré presne špecifikujú, ktoré údaje na výrobkoch sa musia uvádzať v štátnom jazyku. Zároveň sa zavádza aj odkaz na podmienky stanovené v osobitných predpisoch z dôvodu, že napríklad zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v § 13 umožňuje aj súčasné použitie iných jazykov, ako aj iných označení, napríklad piktogramy, pri povinných údajoch výrobkov určených pre spotrebiteľa.

Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. V navrhovanom 25. bode v § 9 ods. 1 v prvej vete sa slová "§ 8" nahrádzajú slovami "§ 8 ods. 2 až 6", to bola citácia, "v § 8 ods. 2 až 6".

Odôvodnenie: Navrhuje sa vyňať ustanovenie § 8 ods. 1 spod dohľadu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z dôvodu, že dohľad nad označovaním tovaru vrátane zákonom stanovených informácií pre spotrebiteľa v štátnom jazyku vykonávajú osobitné orgány kontroly podľa osobitných predpisov.

Tretí bod. Za čl. II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 470/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 472/2003 Z. z., zákona č. 546/2004 Z. z. a zákona č. 195/2007 Z. z. sa mení takto: v § 9 ods. 1 sa slová "v štátnom jazyku" nahrádzajú slovami "v kodifikovanej podobe štátneho jazyka".

Čl. IV

Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona č. 104/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 122/1999, zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 370/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 216/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 256/2003 Z. z., zákona č. 9/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 270/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z. a zákona č. 489/2008 Z. z. sa dopĺňa takto: v § 67 ods. 2 písm. c) sa za slová "§ 23" vkladá čiarka a slová "§ 24".

Doterajšie články III až VI sa primerane prečíslujú.

Za článok VII sa vkladá nový článok VIII, ktorý znie:

Čl. VIII

Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z. sa mení takto: v § 13 sa slová "v štátnom jazyku" nahrádzajú slovami "v kodifikovanej podobe štátneho jazyka".

Doterajší čl. VIII sa primerane prečísluje.

Odôvodnenie: Navrhuje sa spresniť, v akej podobe štátneho jazyka sa musia uvádzať povinné údaje na výrobkoch. Navrhuje sa zaviesť sankčný mechanizmus aj nad špecifickými náležitosťami balenia liekov vrátane jazykových požiadaviek.

Štátny jazyk okrem územia, štátnej vlajky, hymny je ďalším z veľmi dôležitých atribútov štátnosti, fungovania štátu. Je tu opäť príležitosť ako už niekoľkokrát v minulosti na to, aby sme si štátnosť, ku ktorej sme sa museli veľmi tvrdo a dlho prebojúvať, posilnili. Tento návrh zákona s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, ako aj s tými, ktoré som pred chvíľou zdôvodnil, majú túto ambíciu a sú v súlade s medzinárodnými záväzkami, ako aj s dohovormi, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. Neporušuje práva príslušníkov národnostných menšín a nemá diskriminačný charakter. Prosím o jeho podporu. A dámy a pánov, ktorí mali v minulosti problém prihlásiť sa k slovenskej štátnosti, ako aj k záväzku Slovenska na medzinárodnom poli, prosím, opäť je tu príležitosť. Myslím si, že by ste ju mali využiť.

Ďakujem za pozornosť a podporu. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky, pán poslanec, pani poslankyňa Biró, páni poslanci Berényi, Galbavý, Bugár, Damborská, Rafaj, Simon, Nagy a Bárdos. Je tam, ešte mi ukážte, technici, deväť. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pani poslankyňa Biró, nech sa páči.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, ja chcem dôrazne odmietnuť lož a dezinterpretáciu mojich slov. Odporúčam vám prečítať záznam môjho vystúpenia. Ja ho tu mám pred sebou.

Ja som povedala, že podľa čl. 6 ods. 1 ústavy "na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk". Odvolala som sa aj na odsek 2 a povedala som: "Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon."

Logika celého článku 6 napovedá, že pod štátnym jazykom by sme mali rozumieť všeobecný prostriedok komunikácie v úradnom styku, teda ten jazyk, ktorý sa obyčajne nazýva jazyk úradný. Má to logiku i v tom, že štát ako taký nemá jazyk a komunikuje s občanmi prostredníctvom svojich štátnych úradov. Ja chcem zdôrazniť, že my všetci, aj ja, sme za viacjazyčnosť, ale za viacjazyčnosť v zmysle ústavy - na základe rovnosti a dôstojnosti v právach.

Ja by som chcela ešte vám povedať, že nechajme FIDESZ aj pána prezidenta Sólyoma za hranicami. My riešme veci, ktoré sa týkajú nás občanov Slovenskej republiky, a zaoberajme sa tým, že predseda jednej strany, koaličnej strany sa hrdí tým, že zbije Maďara len preto, že spieval maďarské pesničky.

A ak ste mávali s chartou, ja vám prečítam jednu vetu z nej: "Prijatie osobitných opatrení v prospech regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré majú podporiť rovnosť medzi užívateľmi týchto jazykov, nemožno považovať za diskriminačné opatrenie voči..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, citovali ste opakovane pána Kaltenbacha, bývalého ombudsmana pre menšiny v Maďarskej republike. Tak práve jeho citát je priamym dôkazom na to, že maďarská menšinová politika v Maďarsku nie je jednoliata a že sa nájde odvážny hlas práve v prospech národnostných menšín, ak treba. Preto sa pýtam, kedy príde čas, keď aspoň jeden ústavný činiteľ Slovenskej republiky povie, že dobre, keď už ignorujeme požiadavky politických zástupcov maďarskej menšiny, tak preberme medzinárodné odporúčania, odporúčania medzinárodných organizácií, kde je tento slovenský Jenő Kaltenbach, na ktorého sa dá odvolávať.

Ďalej opakovane ste uviedli, že pokuty vo všeobecnosti nehrozia. Tak preto, pán poslanec, dajte verejný prísľub, že keď v úradnom styku úradník a občan budú komunikovať v maďarskej reči tam, kde nie je 20-percentné zastúpenie národnostnej menšiny, tak tú pokutu zaplatíte vy. Dajte verejný prísľub, že Új Szó, keď dostane pokutu za to, že napíše Pozsony a nie Bratislava, tak tú pokutu zaplatíte vy. Potom aj tá moja dôvera bude väčšia aj smerom k tomuto zákonu, aj smerom k vám osobne.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý.

T. Galbavý, poslanec: Áno, ďakujem za slovo, pán predseda. Na úvod chcem povedať a zdôrazniť, že SDKÚ - DS aj my všetci si myslíme, že je nevyhnutnosťou a povinnosťou každého národa chrániť si svoj jazyk ako oko v hlave. Slovenčina historicky spája generácie so súčasnými a budúcimi, je substanciou národnej identity. To je na úvod, aby sme neboli považovaní za protištátne živly.

Ale vám, a nakoniec aj vystúpenie pána poslanca Senka ukázalo, že vám nejde o ochranu slovenského jazyka. Ide vám predovšetkým o to, aby ste oslovili voličov SNS. Lovíte vo vodách voličov SNS. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka. Chrániť slovenčinu cez hlúpe sankcie, pokuty, aby podnikatelia a médiá platili za to, že porušia spisovnú slovenčinu, je neefektívne a nevynútiteľné. Preto navrhujem zásadu a navrhujem, aby sme aj my poslanci, ktorí sme chránení priestupkovou imunitou voči takýmto skutkom, platili sankcie za prehrešky voči spisovnej kodifikovanej slovenčine. Navrhujem 10 eur za jedno vystúpenie, 5 eur za prehrešky voči slovenčine vo faktickej poznámke a tieto finančné prostriedky budeme venovať slovenským knižniciam, budeme ich venovať na projekty, ktoré budú motivovať mladých ľudí, aby čítali viac kníh, aby si zlepšovali zásobu, budeme podporovať vzdelávanie. Ale tento spôsob, ktorý ste zvolili, nerieši nič iné, len vaše preferencie. Slovenská národná strana by si mala uvedomiť, že naozaj SMER sa uberá cestou, ako osvojiť agendu SNS.

Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bugár, nech sa páči.

B. Bugár, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Senko, nakoľko ste ma oslovili, tak by som bol rád, keby ste ma aj počúvali chvíľku, lebo vy ste kritizovali to moje vystúpenie, že tento zákon, návrh zákona nie je o tolerancii. No tak sa vás pýtam, pán poslanec, je to o tolerancii, ak napríklad zdravotníci, požiarnici nebudú v prvom rade liečiť, hasiť a zachraňovať povedzme občanov, ale budú sa musieť starať o dodržanie zákona? Je to o tolerancii, ak vytláčate z úradného styku nárečie? Je to o tolerancii napríklad voči Záhorákom, východniarom, keď navrhujete, aby v úradnom styku sa používal kodifikovaný slovenský jazyk? Nárečie je podľa vás kodifikovaný slovenský jazyk? Je to z vašej strany tolerancia, ak pri prerokovaní jazykového zákona tu strašíte výrokmi pána Orbána?

Vaše vystúpenie nebolo o tolerancii, pán poslanec, bolo o nacionalizme a, samozrejme, bolo aj o tom, aby ste získali dobré voliteľné miesto na kandidátke SMER-u.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Damborská.

M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja by som chcela nadviazať na pána kolegu Senka a týka sa to obce Štitáre - obec Štitáre je v našom Nitrianskom kraji - a tej kontroverznej tabule. Tabuľu osadenú na obecnom úrade ja dôverne poznám. Bolo by potrebné opýtať sa pani Ágnes Biró, vtedajšej štátnej tajomníčky ministerstva kultúry, prečo nemohla byť tabuľa maďarskému národovcovi aj v slovenskom jazyku, keď väčšinové obyvateľstvo v obci Štitáre je slovenskej národnosti.

A ďalšia, ale veľmi, veľmi smutná vec, veľmi smutná vec a vlastne podstatná je tá, že starosta obce Štitáre bol pánom Csákym, vtedajším podpredsedom vlády Slovenskej republiky, donútený osadiť túto kontroverznú tabuľu napísanú len v maďarčine, osadiť ju na obecný úrad. A bol vydieraný tým, že dostane finančné prostriedky na kanalizáciu obce len v tom prípade, keď toto urobí.

Nuž, vážení spoluobčania maďarskej národnosti, zhltli by ste nás, keby sme sa vám nevedeli brániť. A konečne máte takú vládu, ktorá vyznáva národné hodnoty, vlastenectvo a históriu slovenského národa. A my sa strany SMER vôbec nebojíme a nemyslíme si, že nám vypaľujú rybník. Aspoň ja osobne si to nemyslím, pretože vlastencami by sme mali byť úplne všetci. Aj pán Galbavý, možno aj bez toho ale.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem. Chcem poďakovať rečníkovi za jeho vystúpenie, akým spôsobom do kontextu zaradil opodstatnenosť prijatia tejto normy. Veď ak si chránime prírodu, chránime zvieratá, chránime vodu a neviem ešte čo možné, nuž prečo by sme si nemali ochraňovať aj štátny jazyk, keď sme sa učili - a je to veľká pravda odveká - od Štúra: "Reč je duch." Keby nebolo reči, nemáme ducha a niektorí tí, ktorí nie sú duchom prítomní, možno, nedopoviem radšej, ale zopakujem príkaz Karola IV. vo svojej slávnej Zlatej bule: "Minulé opraviť, prítomné upraviť."

Čiže nič iné sa nedeje, minulé, čo bolo deformované, sa opravuje a súčasná prax, ktorá vyplynula zo spoločenskej praxe, sa upravuje. Upravuje sa štandardným spôsobom, na čo poukázal pán poslanec Senko... (Reakcia z pléna.) Tak, aby Bratislava zostala Bratislavou a nie Pozsonyom, pretože sme suverénnym štátom a naozaj nepoznám, nepoznám štát, kde by sa prekladalo hlavné mesto do iného jazyka okrem prirodzenej transkripcie. (Reakcia z pléna: Paríž a Paris.) Paríž a Paris, no vidím, že nerozumiete, hej. (Reakcia z pléna.) Nerozumiete asi cudzím rečiam, bohužiaľ. Ale Bratislava a Pozsony, to sú dve diametrálne odlišné veci. A aj reakcia tu zozadu, kde sedí SMK, aby televízni diváci pochopili, vidia, ako im tento zákon šije do hlavy.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Ja namiesto od pani kolegyne Damborskej si myslím, že vystupoval pán kolega Senko. Prečo vyvíjate takúto aktivitu? - ste sa pýtali, pán kolega. Ja sa pýtam vás: Štátny jazyk a vytváranie jazykovej polície je skutočným kľúčom k zníženiu prepadu ekonomiku tejto krajiny? K zníženiu nezamestnanosti tejto krajiny? Toto je hlavná priorita politickej strany SMER na riešenie najväčšieho problému, ktorý máme?

Hovoríte o tolerancii, ale pritom vytvárate jazykovú políciu na čele s ministrom kultúry. Jazyková polícia je o tolerancii? Pán minister, druhýkrát vystupujem v tejto rozprave vo faktickej pripomienke. Prvýkrát som doplnil kolegyňu Biró a poukázal som na to, že tento zákon nedefinuje, čo je to úradný styk, a nedefinuje, čo je to verejný styk. Práve z tohto dôvodu si myslím, že celá táto právna norma, pán kolega Senko, na rozdiel od vás som presvedčený, že vytvára priestor na šikanovanie občanov tejto krajiny - Záhorákov, východniarov, keď na východe budú "hutoriť", pretože verejný styk nikto nedefinoval, ktorý to je.

A osobne si myslím, že máme väčšie problémy než len tento zákon o štátnom jazyku. Ale veľmi dobre poslúži aj vám, aj strane SNS odviesť pozornosť od skutočnej podstaty problému.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Nagy.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda, oslovujem pána kolegu poslanca Senka. Pán kolega, nie my znevažujeme Slovensko v zahraničí. Vy sami sa znevažujete pred domácou a medzinárodnou verejnosťou netolerantným jazykovým zákonom, ktorý trestá Maďarov, Slovákov, ostatné národnostné menšiny a cudzincov. Namiesto toho, aby ste pestovali vrelý vzťah k hodnotám, čo predstavujú slovenské nárečia, vy trestáte. Namiesto toho, aby ste pestovali žičlivý vzťah k rozvoju a uplatneniu jazykových a ľudských práv Maďarov a ostatných národnostných menšín, okliešťujete ich práva. Toto je vaša tolerancia. Toto je vaša ponuka spolupráce.

A na záver, pán kolega, chcem sa vám poďakovať za to, že ste propagovali vo svojom prejave vznikajúcu politickú stranu Most - Híd, stranu, ktorá sa bude snažiť o skutočnú spoluprácu a toleranciu medzi Slovákmi, Maďarmi a ostatnými národnostnými menšinami.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega z výboru pre kultúru a médiá, tvoje vystúpenie obsahovalo toľko neprávd a toľko dezinformácií, že jednoducho v rámci tohto časového priestoru nie je možné na všetko reagovať.

Ale hovoriť o tom, že jazykový zákon bol prijatý s podporou alebo s hlasmi Strany maďarskej koalície, tak neviem, pán kolega, o čom hovoríš? Ty si tu nebol. Jednoducho nie je to pravda, čo hovoríš. A takáto informácia je lžou.

Viacerí, ktorí vystupovali aj v rozprave, aj tí, ktorí reagovali na vystúpenie pána kolegu, vlastne potvrdili to, že tento návrh zákona sa naozaj týka používania menšinových jazykov a nie je to o čistote štátneho, v tomto prípade slovenského jazyka. Je to úplne jasné.

A to, keď predstaviteľ Slovenskej národnej strany ďakuje a hovorí to, že je v poriadku, tak, pán minister, na vašom mieste by som si spytoval svedomie, či je to absolútne v poriadku a či vy ste dominantnou stranou vládnej koalície, alebo v tejto otázke nie náhodou Slovenská národná strana pretláča cez vaše ministerstvo to, čo ona chcela a čo má v programe.

Ešte dovoľte mi jednu vetu citovať, to nie je moja veta: "Mali by sme sa zbaviť niektorých malicherných predsudkov, mali by sme sa prestať rozčuľovať napríklad nad tým, že Maďari označujú München, názvy slovenských miest vo svojom jazyku. Predstavte si, keby začali peniť Nemci, že ich München nazývame Mníchovom, keby Rakúšania zúrili, že ich sladkú Viedeň voláme Viedňou. Učiť sa žiť s Maďarmi jednoducho znamená učiť sa byť Európanmi."

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, vaša reakcia.

J. Senko, poslanec: Pani poslankyňa Biró, bohužiaľ, spochybnili ste vo svojom vystúpení v rámci prvého čítania v rozprave ustanovenie štátneho jazyka v ústave.

Pán Berényi, nikto nikoho neignoruje, ani vaše požiadavky, dokonca sú zahrnuté v rámci dohovoru, aj Slovenská republika sa zaviazala napĺňať chartu jazykov menšín a etník na jej území. My ju plníme, aj správa o tom svedčí.

Pán Galbavý, ste z SDKÚ, vaša strana bola pri tom, keď sa znefunkčnil zákon o štátnom jazyku. Boli ste sám pri tom, takže zákon v súčasnom období je mŕtvym zákonom. Sám o tom dobre vieš.

Pán Bugár, tolerantnosť. Nárečie je súčasťou jazyka, takže nesúhlasím s tým, o čom pán poslanec hovoril. Nikto tu nie je proti nárečiam. Tento zákon je o úplne niečom inom a podľa môjho pohľadu zo strany pána Bugára ide vyslovenie o nepochopenie návrhu zákona.

Pán Simon, žiadna jazyková polícia, žiadna polícia, dokonca aj ustanovenie o pokutách je o porozumení a o dohode. O porozumení a o dohode. O ničom inom. Nikto vám nedáva hneď na začiatku pokutu, dokonca tam máte také ustanovenia, ktoré vám umožňujú dlhodobým spôsobom sa snažiť o to, aby bol stav, ak to tak nazvem, ktorý nie je v súlade s týmto zákonom, odstránený. Takže vôbec nemáte pravdu a opäť asi nepoznáte podstatu tohto zákona.

Pán Nagy, nie je o znevažovaní, práveže naopak. Ešte raz, ozaj ten zákon je o porozumení.

Pán Bárdos, nepravdy a dezinformácie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko bol posledný prihlásený v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Máte slovo, pán minister.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Som trochu zaskočený, že už môžem vystúpiť so záverečným vystúpením.

Dámy a páni, chcel by som povedať, tento návrh zákona, táto novela nie je ani o útočení proti nikomu a ničomu. Nie je ani o ustupovaní voči ničomu, ako to niekedy v kuloároch možno zaznieva. Nie je ani o tom, aby sa občania maďarskej národnosti učili po slovensky. Ako to tiež tu zaznelo viackrát v apeloch. Ak sa nechcú, je to ich chyba. A takisto sa to týka aj iných národnostných menšín.

Ale je táto novela alebo aj celý zákon o štátnom jazyku aj o tom, aby všetci občania Slovenskej republiky mali vo verejnej sfére dostupné informácie, ktoré potrebujú vo svojom štátnom jazyku, na území Slovenskej republiky je týmto štátnym jazykom slovenský jazyk.

Súčasne zákon ani jeho novela nezasahujú negatívne do menšinových práv, naopak, po schválení tejto novely pribudnú nové zákonné možnosti pre menšinové jazyky. A ja som tu včera veľmi presne a fakticky vymenoval v konkrétnych paragrafoch a ustanoveniach, kde k tomu dôjde. To znamená, že nikto menšinové jazyky nevytláča. A aj teraz pred chvíľkou tu zaznievalo, ako keby niekto tvrdil, že zákon o štátnom jazyku nijakým spôsobom sa nedotýka alebo nehovorí o menšinových jazykoch. Zákon už v súčasnosti, v súčasnom znení upravuje v niektorých oblastiach používanie jazykov národnostných menšín. A ako som už povedal, novelou sa aj zvyšuje rozsah oblastí, kde sa rieši ich používanie. A aby toto navýšenie práv bolo možné, muselo sa tomu prispôsobiť aj znenie § 1 ods. 4, ktoré je, ako počúvam v pozmeňujúcich návrhoch a v tejto debate, takým tým najčastejším terčom a snahou zmeniť ho.

Táto novela zákona zavádza sankcie, ale nie je o nich. Pri dohľade, to znamená aj možnom udelení sankcií, škoda, že tu nie je pán Bugár, sa prihliada na kodifikovanú podobu štátneho jazyka. To znamená, že tie pokuty sa nebudú udeľovať za nejaké prehrešky voči kodifikovanej podobe, resp. vždy sa bude zohľadňovať normálny, bežný život.

Takisto v tom úradnom styku, keďže sa tu na môj vkus až neuveriteľne demagogicky hovorí, že budú postihovaní Záhoráci a východniari, pán poslanec Simon. Tak sa hovorí, že v úradnom styku je možné hovoriť jazykom, ktorý spĺňa základnú podmienku zrozumiteľnosti, a to, či chcete, alebo nechcete, spĺňajú všetky nárečia slovenského jazyka. Takže nemusia sa báť ani Záhoráci, ani východniari, keď budú hovoriť v úradnom styku záhoráčtinou, tak pokutovaní nebudú.

Netýka sa, samozrejme, sa sankcie netýkajú individuálnych rečových prejavov. A dokonca aj tie sankcie nemôžu byť udeľované ani úradníkom, ani klientom, ale ak už chcete, tak úradom.

Zákon a jeho novela nemá ani ambíciu konzervovať slovenský jazyk, ani ho vylepšovať. Ide o jeho používanie vo verejnom styku, aby si slovenský štátny jazyk mohol uplatniť svoje postavenie, svoju úlohu základného integrujúceho dorozumievacieho prostriedku voči všetkým občanom nášho štátu.

Rozmýšľal som, či budem reagovať na pozmeňujúce návrhy a budem ich jednotlivo komentovať. Najmä sa to týka radu pozmeňujúcich návrhov, ktoré formulovali predstavitelia SMK, ale mal som taký skoro schizofrenický pocit, kedy zaznievali na jednej strane niekedy aj z ich pohľadu možno pochopiteľné pozmeňujúce návrhy, ale na druhej strane sa v tejto sále neustále z ich strany klame a zavádza o tom, ako ide novela zákona proti menšinám, ako budú menšinové jazyky novelou zákona o štátnom jazyku vytláčané. A ja po takýchto naozaj demagogických a lživých rečiach nemám chuť každý pozmeňujúci návrh teraz komentovať.

Nakoniec, a špeciálne sa to týka pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Nagya, tie pozmeňujúce návrhy vo svojom súhrne idú k tomu, aby bola zlikvidovaná podstata zákona o štátnom jazyku, o to ide.

Odpoviem ale na tri sugestívne otázky, ktoré mi položil pán poslanec Berényi včera, uviedol tri príklady. Myslím, že predstavitelia SMK budú špecialisti teraz na to, aby vymýšľali absurdné situácie zo života a dokazovali, ako je zákonná norma zlá, a myslím si, že to sa dá pri každom zákone ako vymyslieť, ale budem teda odpovedať na tie tri príklady, ktoré, alebo tri otázky, ktoré mi položil.

Prvá bola, že teda či budú pokutovaní na úrade, ak sa bude úradník s občanom rozprávať jazykom národnostnej menšiny. (Reakcia spravodajkyne.) Iste, pokiaľ to nie je 20 %, lebo, samozrejme, v tých príslušných miestach podľa osobitného predpisu je to možné, jasné. Nuž, ak sa budú rozprávať tieto dve osoby a nebude tam tretia osoba, pre ktorú sú tiež tie informácie dôležité, osoba, ktorá ten jazyk neovláda, tak žiadna pokuta udelená, samozrejme, nebude. (Reakcia spravodajkyne.) No tretia osoba, pani spravodajkyňa, ktorá je povedzme slovenskej národnosti a neovláda jazyk menšiny, no tak snáď uznáme, že by na tom úrade mala dostať informáciu v štátnom jazyku, alebo je rusínskej národnosti, to je logické. Ale ešte vám znovu pripomeniem, že tak, ako ste sa pýtali, ste sa pýtali zle, lebo pokutu nemôže dostať ani úradník, ani občan, ale iba úrad.

Druhá otázka sa týkala používania geografických termínov v menšinovom rozhlasovom alebo televíznom vysielaní, ktoré prebieha teda v maďarskom jazyku. Ak použijú vystupujúce osoby oficiálne maďarské exonymá, to znamená zaužívané termíny utvorené a používané v súlade s medzinárodnými zásadami štandardizácie v maďarskom texte, tak takisto nemôže vzniknúť nijaký problém ani pokuta.

A nakoniec ste sa ma pýtali na to, že či bude hroziť pokuta, ak napríklad pri kultúrnom programe Csemadoku nebude sprievodné uvádzanie aj v slovenskom jazyku. Ja si vám dovolím odpovedať niekoľkými protiotázkami. Možno sa dopracujeme k tej odpovedi. Ale poviem ako prvú vec, pokiaľ toto kultúrne podujatie Csemadoku je pre uzavretú spoločnosť, tak, samozrejme, je tá vec vybavená, lebo my hovoríme o používaní jazyka vo verejnom styku. Ale nepredpokladám, že máte na mysli podujatie, ktoré by bolo pre uzavretú spoločnosť.

Takže ak to bude verejné podujatie, môžem, pán poslanec, prísť aj ja na toto podujatie? Myslím si, že áno, a myslím si, že môžu prísť aj príslušníci iných národnostných menšín, aj Rusíni, aj Nemci, aj Poliaci, aj iní, však? A je dobré asi, ak na maďarskú kultúru, na podujatie Csemadoku prídu aj príslušníci iných národnostných menšín alebo Slováci. Nakoniec, vždy to hovorím aj vy to tiež hovoríte, menšiny sú naším obohatením, sme multikultúrna spoločnosť, takže je to aj v našom spoločnom záujme, aby to nebolo len pre príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. A asi by bolo obťažné zisťovať na tom podujatí, že kto je v hľadisku, či je tam Nemec, Čech, Poliak, Slovák, však? A je asi tiež dobré, aby títo návštevníci, ktorí nie sú maďarskej národnosti, rozumeli tomu, aký program tam bude uvádzaný, teda aby sa dozvedeli, že vystúpi taký alebo onaký umelec s takým alebo onakým umeleckým výkonom. Takže z tohto hľadiska je asi aj v záujme Csemadoku povedať to na území Slovenskej republiky okrem maďarčiny aj jazykom, o ktorom predpokladáme, že ho ovládajú všetci občania Slovenskej republiky, čo je po slovensky. Je to tak? (Reakcia poslanca.) Ak sa to robí, tak žiadna pokuta nehrozí, to je moja odpoveď, pán poslanec. Nie, aj po maďarsky, aj v iných jazykoch národnostných menšín, ale snažil som sa vysvetliť, prečo je dôležité, aby pri takých podujatiach bol tento, kto toto sprievodné slovo povie aj po slovensky. Veď kvôli tým ľuďom, ktorí tam prídu.

Dámy a páni, budete, predpokladám, že v utorok, hlasovať o návrhu, podľa môjho názoru a presvedčenia, modernej a funkčnej právnej normy. A naozaj sa v súčasnosti zaoberajú zákonmi o štátnom jazyku aj vo vyspelých západoeurópskych štátoch. Vo Švédsku bol schválený nedávno zákon o štátnom jazyku. V Nórsku si uložili úlohu prijať zákon o štátnom jazyku. Čiže nemyslím si, že sme v 19. storočí. A nie je to kvôli, ako to tu aj zaznelo v niektorom príspevku, kvôli dajme tomu u nás menšinám. Ale naozaj je to aj vplyv globalizácie, je to aj vplyv toho, že sme celkom nejakého nadnárodného celku, náš jazyk je konfrontovaný s inými jazykmi, takže toto sú určite tiež dôvody, pre ktoré sa iné štáty dnes zaoberajú tým, ako posilniť ten svoj národný, štátny, oficiálny jazyk.

A táto norma je podľa môjho názoru organicky začlenená do slovenského právneho systému. Je zosúladená s medzinárodnoprávnymi štandardami a plne zodpovedá potrebám dnešnej spoločnosti to, ako som sa to snažil vysvetliť.

Dámy, páni poslanci, ktorí ste tu, ale možno aj tí ostatní, budete mať v utorok možnosť podporiť legislatívne opatrenia, ktorých cieľom je okrem iného prispieť k riadnemu fungovaniu jedného z oficiálnych jazykov Európskej únie.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)