Úterý 30. června 2009

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec a pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Keďže pán spravodajca požiadal o slovo, v zmysle rokovacieho poriadku má prednosť. Nech sa páči, máte slovo.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážené prítomné poslankyne, vážení prítomní poslanci, v predkladanom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1022) navrhujem vykonať tieto zmeny a doplnenia.

K čl. I, a ten pozmeňujúci návrh máte pred sebou, ale vzhľadom na rokovací poriadok to prednesiem aj verbálne, k čl. I pozmeňujúci návrh č. 1. Za bod 89 sa vkladá nový bod 90, ktorý znie: "§ 54i ods. 3 sa nahrádza novým znením, ktoré znie: (3) Výrobca elektrozariadení platí príspevok podľa § 42 ods. 10.". Odôvodnenie. Ide o upustenie od viazania povinnosti platiť príspevky do Recyklačného fondu za elektrozariadenia len na prípady neplnenia limitov zhodnotenia.

Pozmeňujúci návrh č. 2. Za bod 95 sa vkladá nový bod 96, ktorý znie: "V § 60 ods. 4, novo označený ods. 5, sa slová "odseku 3" nahrádzajú slovami "odseku 4"."

Pozmeňujúci návrh č. 3. Bod 121 znie: "V § 70 písm. d) sa slovo "a" nahrádza čiarkou, za slovo "obce" sa vkladajú slová "a program držiteľa polychlórovaných bifenylov" a slovo "presahujúcich" sa nahrádza slovami "ktoré presahujú". Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava.

Súčasne si dovolím navrhnúť vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body č. 17, 18, 20 a 42. Súčasne vás všetkých poprosím, ktorí ste tu prítomní v sále, zrejme aj tí, ktorí nie sú v sále, aby ste si v bode 52 spoločnej správy doplnili pred slovo "teda úhrady", to začína tá zmena, "úhrady" slová "s výnimkou úhrady". Opakujem v bode 52 spoločnej správy pred slovo "úhrady" doplniť "s výnimkou", ktoré vypadli pri prepisovaní, zrejme tam nastala nejaká chyba administratívno-správneho charakteru. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lebockého nie sú. Končím preto možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec a po ňom pani poslankyňa Tkáčová, ktorá sa pripraví.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, pán minister, milí hostia, dovolím si vyjadriť sa k tomu návrhu zákona, ktorý považujem za veľmi, veľmi dôležitý, pretože má veľký dopad nielen na podnikateľské prostredie, ale predovšetkým na peňaženky občanov.

Tento návrh zákona považujem za zlý jednak z formálnej, ale aj z obsahovej stránky. Z formálnej stránky aj preto, že najpodstatnejšie zmeny zákona doň vnášali poslanci vo výbore, omnoho dôležitejšie zmeny, než ktoré prišli cez vládu a týmto spôsobom obišli pripomienkovací proces. Týmto spôsobom ignorovali aj platné pravidlá napríklad tripartity a k takto dôležitým zmenám sa nemohli vyjadriť ani spoločenské organizácie, ani sociálni partneri.

Tento návrh zákona považujem za zlý aj z obsahového hľadiska práve preto, pretože zvyšuje ceny, pretože vyháňa prácu zo Slovenska a výsledkom tohto zákona bude, že bude ešte aj väčšia diera v štátnej kase. Vláda bojuje proti kríze vyššími cenami. Taký je výsledok tohto návrhu. V čase krízy som si istý, že pre zamestnanosť by sme mali práve robiť všetko, aby sme mali nižšie ceny, aby sme mali nižšie poplatky a práve lepšie podnikateľské prostredie. Ide teda o to, aby sme zabránili plytvaniu, aby sme nerobili také zákony, ako sme napríklad schválili v tejto snemovni, ktoré zakazujú zľavy, a tým pádom zvyšujú naše ceny v obchodoch, aby sme nezvyšovali poplatky do nezmyselného Recyklačného fondu, ako navrhuje táto novela zákona, ale ide o to, aby sme práve šetrili vo verejných financiách, aby sme podporovali zdravú konkurenciu a aby sme takéto návrhy ako tento zákon odmietli.

Dámy a páni, dopady takto schváleného zákona by sa prejavili tak, že ceny potravín by stúpli o 10 %. To hovoria zamestnávatelia v potravinárskom priemysle. Zamestnávatelia v priemysle elektrospotrebičov hovoria dokonca o 10- až 20-percentných nárastoch. O náraste ceny za jeden výrobok od 50 do 100 eur. Podstatné, prečo tieto nárasty by mohli byť spôsobené, je fakt, že niektoré poplatky sa zvyšujú až päťnásobne. Čo je ale najzarážajúcejšie, tak nielenže sa zvyšujú poplatky, ale poplatky do Recyklačného fondu idú do miesta, do inštitútu, ktorý nemá žiadnu, ale vôbec žiadnu zodpovednosť za plnenie limitov recyklácie. Tá zostáva na pleciach výrobcov, na pleciach zamestnávateľov.

Recyklačný fond je svetový unikát. Neexistuje nikde na svete a ako som spomínal, nemá žiadnu zodpovednosť a dokonca funguje tak, že ho financujú len tí poriadni podnikatelia, ktorí dodržujú zákon, ale fond ako taký nemá žiadnu právomoc zabezpečiť, aby mu platili aj tí podnikatelia, ktorí nechcú. Čiže je veľké množstvo neplatičov, veľké množstvo neplatiacich subjektov, ktoré parazitujú na tomto systéme, ktoré financujú tí, ktorí sú poriadni. Bohužiaľ, peniaze ľudí z takto zvýšených cien skončia len vo vreckách lobistov.

Takýto zákon nepomôže ani životnému prostrediu, pomôže len určitej lobistickej skupine. V čase krízy som si istý, že by sme mali vytvárať podmienky pre zamestnávateľov i zamestnancov, a nie teda zhoršovať podnikateľské prostredie a takto zvyšovať poplatky.

Dávam preto pri tejto príležitosti procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu tohto zákona. A čo sa týka spoločnej správy, dovoľujem si navrhnúť ďalšie body, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie. Už k tým, čo povedal pán spravodajca, navrhujem, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie body spoločnej správy č. 21, 23, 24, 41 a 43. Ďakujem.

A ďalej mám pozmeňujúci návrh, ktorý si vám teraz dovolím prečítať. K čl. I v bode 44 § 48f ods. 1 znie: Po prvé. "Výrobca batérií a akumulátorov je povinný platiť príspevok do Recyklačného fondu po a za prenosné batérie a akumulátory podľa § 56, ak pri zbere použitých prenosných batérií a akumulátorov, ktoré uviedol na trh, nebol dosiahnutý zberový podiel podľa § 3 ods. 3, a to v rozsahu nedosiahnutej časti zberového podielu. Po b za priemyselné a automobilové batérie a akumulátory podľa § 56. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prístroje a na tie motorové vozidlá, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, § 54, a v ktorých sú batérie alebo akumulátory začlenené."

Mení sa teda úprava príspevku do Recyklačného fondu za prenosné batérie a akumulátory tak, aby nadväzovala na zberový podiel podľa § 48a ods. 19 zákona a tomu zodpovedajúci cieľ odpadového hospodárstva podľa § 3 ods. 3 zákona.

Po druhé. V bode 44 sa v § 48f dopĺňa nový odsek 8: "Výrobca batérií a akumulátorov môže povinnosti podľa odsekov 1 až 7 plniť individuálne alebo kolektívne na základe zmluvy s kolektívnou organizáciou. Na kolektívne plnenie povinností a kolektívne organizácie podľa tohto odseku sa primerane vzťahuje § 54ga."

Po tretie. V bode 35 a v § 35 ods. 16 pred slová "§ 54ga ods. 2 v zátvorke" vkladajú sa slová "§ 48f ods. 8a". Ide o legislatívnotechnickú zmenu. To isté sa týka aj bodu 4 o ide ďalšiu legislatívnotechnickú zmenu, ktorá znie nasledovne: V bode 103 sa v § 68 ods. 2 písm. d) pred slová "§ 54ga ods. 2 v zátvorke" vkladajú slová "§ 48f ods. 8a".

Po piate. Bod 89 znie: "§ 54i sa vypúšťa. Ruší sa teda povinnosť platiť príspevok do Recyklačného fondu za elektrozariadenia, nakoľko zber, spracovanie a recykláciu všetkého vzniknutého elektroodpadu sú bez ohľadu na minimálne limity zberu povinní na vlastné náklady zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení."

Po šieste. V bode 40 sa čiarka pred slovami "§ 54 ods. 4" nahrádza spojkou "a" a slová "a § 54i ods. 4" sa vypúšťajú. Táto zmena je legislatívnotechnická. Rovnako aj ďalšie štyri zmeny.

Po siedme. V bode 59 sa v § 54a ods. 20 slová "54i" nahrádzajú slovami "54h".

Po ôsme. Bod 137 znie: "137. V § 78 ods. 1 písm. e) sa slová "§ 41 ods. 15" nahrádzajú slovami "§ 48f ods. 4" a za slovami "§ 44a ods. 4" sa dopĺňajú slová "§ 45 ods. 4"."

Po deviate. V bode 138 sa za slovami "§ 45 ods. 6 písm. b) čiarka nahrádza bodkou a zvyšok textu sa vypúšťa".

Po desiate. V bode 140 sa v § 78 ods. 2 písm. g) vypúšťajú slová "a § 54i ods. 5 písm. a)" a v § 78 ods. 2 písm. h) sa vypúšťa za slovami "§ 54 ods. 4" čiarka a slová "§ 54i ods. 4".

To bol teda text môjho pozmeňujúceho návrh. Dovolím si požiadať pána spravodajcu, aby z týchto desiatich bodov vyňal bod 5 na osobitné hlasovanie.

Zároveň, dámy a páni, si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho aj ďalších návrhov, ktoré som predniesol, pretože som absolútne presvedčený, že pokiaľ by prešiel návrh zákona, tak ako bol predložený z výborov, tak by znamenal vyššie ceny, viac nezamestnaných a ešte väčšie problémy štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Štefanca pán poslanec Čech. Ešte niekto má záujem? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Čech, máte slovo.

J. Čech, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, myslím, že z tých poslancov, ktorí sme tuná, ale aj z ostatných nikto nečakal, že tento vládny návrh zákona podporíte. Ale tie určité klamstvá, ktoré vo svojom vystúpení uviedli, svedčia o tom, koho vlastne názor ste tu prezentovali a koho reprezentujete.

Čo sa týka Recyklačného fondu, poprosím vás, neviem, či viete o tom, ale za koho vlády bol tento fond zriadený v tejto podobe, v akej funguje dodnes. Takže tie vyjadrenia na adresu Recyklačného fondu smerujte do vlastných radov. Myslím si, že to bolo schválené za vlády pána Mikuláša Dzurindu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Štefanec bude reagovať na faktickú poznámku.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Čech, áno, Recyklačný fond bol za minulej vlády založený a môj názor na Recyklačný fond sa nezmenil. Bol taký istý za minulej vlády ako za súčasnej. Recyklačný fond je chorý prvok na slovenskej scéne, Recyklačný fond treba zrušiť. Recyklačný fond je svetový unikát. A to, čo som povedal, za každým slovom si stojím. Vy ste ma obvinili z klamstva, ale nepovedali ste ani jeden argument. Tak vám ich ešte raz zopakujem. Ak schválite návrh zákona taký, ako je predložený z výborov, tak ceny potravín pôjdu o 10 % hore na Slovensku. Investori nebudú toľko investovať, ľudia budú mať menej práce a bude ešte väčšia diera v štátnej kase. To sú všetko fakty, to je všetko realita. Som hlboko presvedčený, že tento zákon je škodlivý aj obsahom, aj formou a považujem za škandál, že tento zákon neprešiel v tripartite v takejto forme.

Pokiaľ by ste doňho nerobili poslanecké návrhy, tak my by sme ten zákon podporili. Ale ten zákon, tak ako je postavený s tými lobistickými návrhmi, ktoré prešli cez výbor, tak sú doslova pre našich zamestnávateľov likvidačné aj pre našich občanov škodlivé. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, ešte sa mi v mojej poslaneckej práci hádam nestalo, aby som pri hlasovaniach vo výbore alebo v pléne cítila taký silný lobistický nátlak, ako je to v prípade návrhu zákona o odpadoch.

Je faktom, že novela zákona tak, ako ju predložila vláda je urgentná. Reaguje na upozornenie Komisie, že Slovensko neimplementovalo správne smernicu o nakladaní s elektroodpadom a vlastne porušujeme zmluvu o Európskych spoločenstvách, a preto som bola pripravená vládnu novelu zákona podporiť, pretože som presvedčená, že je minimálne slušné, aby si členský štát Európskych spoločenstiev plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z členstva.

Na strane druhej po skončení pripomienkového konania a po predložení návrhu zákona do Národnej rady sa tu zrazu vyrojilo nespočetné množstvo všelijakých pozmeňujúcich návrhov obsahujúcich čo najširšiu škálu rôznych záujmov. Ale tou najzávažnejšou zmenou je snaha napumpovať peniaze do Recyklačného fondu. Tento fond rozdeľuje veľké peniaze, ale v podstate nenesie zodpovednosť za výsledný stav v zbere, triedení a recyklovaní odpadu; ZMOS si robí nádeje, že sa mu z tohto nárastu podarí profitovať a vyrieši si rastúce problémy so zberom a separovaním odpadu, o ktorých my veľmi dobre vieme. Ja ale osobne, neverím, že sa im to podarí, mám dokonca obavy, že im zostanú oči len pre plač. Takto navrhovaná zmena iba finančne podporí vybraných konečných adresátov, ktorí sú kamaráti s Recyklačným fondom.

Veľmi trefne to vystihol v poslednom Trende publicista Dominik Orfánus, dovolím si tu zacitovať: "Takéto hry o mecenáša ekológie na Slovensku udržujú nezdravý trh s odpadom." V čom ja vidím najväčší problém vo fungovaní Recyklačného fondu, je v tom, že všade, kde sa prerozdeľujú cudzie peniaze, dochádza k plytvaniu a ku korupcii. Napríklad v prípade agrodotácií odhaduje OECD, že cestou od daňových poplatníkov ku konečným adresátom sa vsiakne, vstrebe, stratí v systéme až 50 % financií. Ako chceme hovoriť o efektivite takto vynaložených peňazí daňových poplatníkov?

Minule ráno som vykukla z balkóna a práve pri kontajneroch stálo smetiarske auto. My si v našej bytovke triedime, odpad - máme nádobu na sklo, nádobu na plastové fľaše a na ostatný odpad. No pozerám a čo sa nestalo, šup všetky nádoby do jedného zberného auta. A pritom v januári magistrát v Košiciach zdvihol poplatky za odvoz odpadu, dokonca v niektorých prípadoch až o 100 % a v praxi sa tieto zvýšené poplatky prejavili opačným spôsobom. Tá služba, jej kvalita klesla o 100 %.

Dámy a páni, už od minulého roku sa zjavujú signály, že tu sú a budú veľké problémy so smeťami a s odpadkami. Keď sa na to bližšie pozrieme, zistíme, po prvé, že odpadky nemáme kam voziť. Vyplávalo to z kauzy pezinská skládka, ale aj z ďalších, napríklad v Žilinskom kraji, pretože ľudia už majú toho dosť, aby bývali na úpätí skládok a zakladanie skládok v mestských aglomeráciách odmietajú. Zistíme ďalej, že na Slovensku sa tvorí množstvo malých nelegálnych skládok. Iste sa každý už prešiel po extraviláne okolo dedín v kríkoch a na medziach a na okrajoch rolí je hŕba všelijakého odpadu, ktorý tam vyhodili ľudia bez svedomia. Korytá riek a ich brehy vyzerajú ako bizarné umelecké diela z petfliaš. A to isté môžeme povedať o našej pýche - o našich lesoch alebo o vodných nádržiach.

Ďalej: Zistíme, že o separovaný odpad nie je záujem, pretože je drahší ako podobná surovina z dovozu, respektíve je drahší ako prvotná surovina. Zistíme, že ceny likvidovania zbytočne rastú práve začlenením medzičlánku, ako je Recyklačný fond. Dotovaním investícií na likvidáciu odpadov sa vytvoril na Slovensku odpadový priemysel, ktorý je momentálne v dôsledku dramatického poklesu cien surovín v kríze a nedokáže likvidovať tak efektívne a lacno, ako to vedia napríklad spoločnosti v Maďarsku alebo v Rakúsku. Tak naťahujú ruky späť k svojmu tvorcovi - k Recyklačnému fondu. A riešenie sa v Recyklačnom fonde našlo. Vytiahnuť z nich ďalšie peniaze, vytiahnuť peniaze zo subjektov, ktorých výrobky sa stávajú odpadom po opotrebovaní alebo ktorých výrobky sú do budúceho odpadu zabalené.

V konečnom dôsledku to všetko aj tak zaplatia koneční spotrebitelia, ale tí majú dostatok rozumu na to, aby si z ponuky na trhu vybrali tie cenovo prístupnejšie výrobky. A keďže žijeme v rámci vnútorného trhu Európskej únie, nie je žiadny problém, aby si náš zákazník vybral v rámci tohto veľkého trhu. Čo to znamená pre štátny rozpočet? Výpadok z príjmov na dani z pridanej hodnoty. A to nie je len hrozba do budúcnosti, to už je stav dnes, keď naši občania v hraničných oblastiach odchádzajú nakupovať do Maďarska alebo do Poľska k lacnejším susedom.

Dámy a páni, dávam do pozornosti bod číslo 21 spoločnej správy, v ktorom je zakódované zvyšovanie cien potravín a výrobkov dennej spotreby. Hlasovať za tento návrh Recyklačného fondu a ZMOS znamená hlasovať za zdražovanie potravín a tovaru dennej spotreby. Doplatia na to domáci výrobcovia, domáci dovozcovia, ktorých sa prísnejšie platby budú týkať a ktorí sú týmto návrhom diskriminovaní.

Už vo výbore sme upozorňovali na hroziace žaloby, na ktoré tieto subjekty dotknuté nerovnakým prístupom majú v zmysle všeobecných ustanovení európskeho práva nárok a pýtam sa vás, kto zaplatí tieto súdne spory? No predsa občania Slovenskej republiky.

Navrhla som vo výbore a navrhujem to aj teraz, kolegovia, kolegyne, odhlasujme iba to, čo predložila vláda. Ja za to zdvihnem prvá ruku. Všetky ostatné návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, nech idú do riadneho pripomienkového konania k novému zákonu o odpadoch, ktorý sa pripravuje. Pán minister mi to iste potvrdí. Nech sa stanú súčasťou verejnej diskusie, v ktorej by sme si mali odpovedať na niektoré otázky, ktoré tu visia vo vzduchu a na ktoré odpovedané nebolo.

Či má občan platiť za likvidáciu dvakrát? Prvýkrát v obligatórnom poplatku za likvidáciu komunálneho odpadu a druhýkrát v každom výrobku. Ľudí nezaujíma neschopnosť úradov alebo samosprávy zorganizovať a dobre zaplatiť spratanie smetí. Celý dnešný systém je prešpekulovaný, drahý a neúčinný.

Odpovedajme si na otázku, či je vydávanie potvrdení o recyklácii a spracovaní odpadu, s ktorými existuje čulý čierny trh tou správnou formou kontroly obehu odpadu. Povedzme si, či je existencia Recyklačného fondu v prospech zberu, triedenia a likvidácie odpadu, alebo ho zbytočne predražuje. Povedzme si odpoveď na otázku, či nie je alibizmom hodiť celú zodpovednosť za odpad na plecia samosprávy. Ale tou základnou a legitímnou otázkou, na ktorú by sme si mali odpovedať úplne na začiatku, je, či chceme lacné výrobky a špinavé ulice, alebo sme si ochotní za čisté životné prostredie priplatiť. Nazvala by som to takou odpadkovou solidaritou.

Dámy poslankyne, páni poslanci, ako som na úvod povedala, cítim sa pred týmto hlasovaním pod tlakom a tento tlak odmietam, preto zo spoločnej správy nepodporím ani jeden pozmeňujúci návrh.

Pán spravodajca, navrhujem v rámci procedúry vyňať na osobitné hlasovanie bod 21, myslím, že už kolega Štefanec ho vyňal, a hlasovať o ňom samostatne, pretože tento bod je najviac škodlivý. Tento bod znamená zdražovanie a hlavne neprešiel riadnym pripomienkovým konaním.

Pán spravodajca, ešte vás poprosím na úvod hlasovania hlasovať o mojom návrhu, aby sa návrh zákona vrátil predkladateľovi na dopracovanie. Ak tento návrh v hlasovaní neprejde, budem odporúčať kolegom v poslaneckom klube SDKÚ - DS, aby návrh zákona nepodporili ako celok. Ďakujem vám, kolegovia a kolegyne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej nie sú. Neskoro, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Vyčerpali sme vystúpenia všetkých písomne prihlásených rečníkov. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec László Miklós, pán poslanec Peter Gabura. Ešte niekto má záujem? Ak je to všetko, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Miklós, máte slovo.

L. Miklós, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto dosť kontroverznému návrhu novely zákona. Chcem povedať, že súhlasím s mojimi predrečníkmi vo všetkých tých bodoch, keď hovorili o procesných problémoch okolo tohto zákona. Ja takisto cítim určitý tlak a necítim sa úplne komfortne, akým spôsobom sa tento zákon postupne prerokovával, ako pribúdali pre a kontra návrhy na tie isté paragrafy, akým spôsobom sa vysvetľovali tieto jednotlivé paragrafy. Samozrejme, jednotliví poslanci boli pod tlakom z najrôznejších stránok. Ja si dovolím tvrdiť, že som sa zaoberal týmto zákonom, respektíve som bol ministrom osem rokov a odvtedy som v parlamente a dovolím si tvrdiť, že asi ja nemám úplne komplexné informácie. Ale na druhej strane si dovolím tvrdiť, že hádam len predsa mám z viacerých strán ako mnohí, mnohí z vás. Preto takisto teda súhlasím s tými procesnými návrhmi, ktoré navrhli moji predrečníci.

Zrejme ale tieto návrhy nebudú úspešné, pretože sme vo výboroch už takéto návrhy dávali a tieto návrhy neprešli, preto by sa som predsa len vyjadril aj k tomu, čo sa predkladá a zrejme, o čom budeme hlasovať.

Chcel by som tu ešte naozaj pochváliť nášho spoločného spravodajcu pána poslanca Lebockého, ktorý z toho ohromného množstva neprehľadných návrhov predsa len ukul akýsi prehľadný balík, ale ako vidíme všetci, ešte aj teraz 70 či koľko pozmeňujúcich návrhov je ešte stále veľmi veľké množstvo.

Dovoľte mi ale povedať, vážení moji predrečníci, že nie celkom súhlasím s tým, čo ste povedali a naozaj je to názor jednej skupiny zainteresovaných do odpadového hospodárstva. Ja by som to sám začal takto. No odpady sú podobne neželateľným produktom nášho života, ako napríklad dym z fabriky alebo odpadové vody, ktoré nikto už nechce, proste znečisťujú životné prostredie, no a jednoducho s tým treba niečo platiť.

No čo sa týka už znečistenia ovzdušia, znečistenia vôd, tie sme už akosi vyriešili. Jednoducho sa za to platí. A platí za to znečisťovateľ. Platím za to aj ja, platí za to energetika a platí ten proste znečisťovateľ.

No, žiaľ, s odpadmi je trošku iné, lebo napríklad tento mikrofón raz bude odpadom. Hej? Raz bude odpadom. No samozrejme, že nebude to tak rýchlo, ako keď spálim vedro uhlia a už aj vidím dym. Bude to za dlhší čas alebo diera z odpadov. No a kto má zaplatiť za tento mikrofón, keď raz bude odpadom? Niekto musí zaplatiť. No dlho, dlho, dlho to bolo tak, že za to platil len ten, čo to kúpil. Zaplatil vtedy, keď kúpil, potom, keď to zahodil, tak zaplatil ešte raz, keď mu to zobrali v smetiach, samozrejme, lebo za odvoz smetí sa platí. Proti tomu tiež nikto neprotestuje.

Takže ide tu o veľmi zložitý, no a samozrejme, že treba povedať, že tieto odpady, odpady z obalov a ďalšie sú iného charakteru ako dym, ktorý odíde a už ho nevidíme. Niektoré sú dlhodobo, tento mikrofón bude odpadom možno za päť rokov, táto lavica možno až za tridsať rokov, kto vie. Čiže toto je veľmi zložitá situácia, ale raz to bude odpadom. A my nemáme určené, že kto to má zlikvidovať, kto má na to dať peniaze, lebo samo sa to nezlikviduje. A keď nič s tým neurobíme, tak to bude platiť občan. Tak to bude platiť občan. Toto je úplne alfa omega z toho, že sa musí vytvoriť nejaký právno-finančný mechanizmus na to, aby sme túto situáciu riešili.

Okrem toho ani tu nikto nehovorí o životnom prostredí, že aj keď to stojí peniaze, len to treba likvidovať. Aj keď to vyjmeme z celého trhového mechanizmu, to nemôžeme nechať životné prostredie na trhový mechanizmus, lebo niekedy na to môžeme, prosím, vždy to v smere životného prostredia nefunguje. To sme mali, máme na to isk a isk príkladov či už počnúc od rybolovu až po zabíjanie tuleňov a likvidáciu čistiarenských kalov. Takže s tým musíme počítať.

Chcem aj to potvrdiť, že je úplne samozrejmý odpor proti plateniu. Ani ja nerád platím za smeti, za odvoz smetí. Nikto nerád platí za niečo, čo si myslí, že by za to nemusel platiť. No ale už situácia je naozaj taká, že niekto musí platiť. Nakoniec, priatelia, nakoniec aj tak to zaplatí fyzická osoba. Však právnická osoba neje, nešatí sa, nechodí na rekreáciu. Nakoniec to raz zaplatí všetko fyzická osoba. Ide tu len o to, akým spôsobom máme tú platbu rozdeliť medzi jednotlivé vrstvy spoločnosti a kedy. No samozrejme, že je lepšie, keď nie každý jedinec sa bude snažiť nejakým spôsobom za vlastné financie, to, čo teraz platí za v cene tovaru aj za smeti, aby to nelikvidoval sám, ale aby to bolo riadené a organizované environmentálne vhodným spôsobom.

Teraz, ak dovolíte, by som povedal pár slov o vzniku Recyklačného fondu. Ja viem, pán Štefanec, že ste boli proti vtedy, a to musím povedať, neviem, pán Čech tu nie je. Naozaj máte pravdu, vy sme boli proti a zrejme aj v tomto momente ste proti Recyklačnému fondu.

Ja vám poviem, kolegyne, kolegovia, niekoľko základných ideí, ako vznikol a ako funguje, teda mal fungovať Recyklačný fond. Potom budem hovoriť o problémoch. Predovšetkým bolo treba vytvoriť finančný zdroj na zber a na recykláciu a rozložiť ťarchu na separáciu a recykláciu na rôzne subjekty, pretože predtým to platilo len obyvateľstvo. To bolo prvé.

Druhý veľmi dôležitý moment bol, že sme vytvorili neštátny fond. Síce zo zákona, ale neštátny fond, aby do toho politika nezasahovala, ani minister. Ani minister, aby do toho nezasahoval. Čiže sme vytvorili neštátny fond. To, že je tam jeden človek za ministerstvo životného prostredia v 16-člennej rade, v riadiacej rade a jeden v dozornej rade, tak to je skutočne to minimum, čo predsa len, keď ide o zákon, by mal štát zachovať.

Ale v zásade fond neriadi politika, ale riadi politika jednotlivých sektorov, práve tých, ktorí platia do Recyklačného fondu. Sú tam zástupcovia jednotlivých sektorov. Keď si vybrali zlých zástupcov, a dneska tu odznelo, to nebude z mojich úst, ale dneska tu odznelo, že sú korumpovaní. Keď si vybrali tie sektory takýchto, tak prosím. To je ich maslo na hlave. Nech sa páči, treba do toho ísť, keď je to naozaj tak. Však sú aj orgány činné v trestnom konaní, no tak treba to týmto spôsobom riešiť. Ale znovu podčiarkujem, že sme vytvorili neštátny fond, do ktorého bude politika zasahovať. Budú do toho zasahovať tí, ktorí platia do Recyklačného fondu. Čiže tí, ktorí platia do Recyklačného fondu.

Veľmi dôležitým momentom, a toto je mimoriadne dôležitý moment, pretože toto sa asi nie celkom dobre chápe. Ja som sa niekoľkokrát vyjadril, že by som bol najradšej, keby Recyklačný fond mal prázdnu kasu, aby tam bolo nula korún. Prečo? Lebo tak bol postavený zákon o Recyklačnom fonde, že ten, kto si sám vyseparuje a zrecykluje svoj odpad, tak nemusí zaplatiť do Recyklačného fondu a platí len za to, čo nerecykluje sám. A keď zistí, že jemu je výhodnejšie zaplatiť do Recyklačného fondu, z ktorého pôjdu nejaké projekty a idú peniaze na separovaný zber do obcí a on zaplatí len za toľko, teda koľko nevládze spraviť. Toto je mimoriadne dôležitý moment.

Ja by som bol naozaj najšťastnejší, keby sa každý výrobca, dovozca o všetko postaral sám, nenechal nič na obyvateľstvo a platil do Recyklačného fondu nula korún. No, to nedosiahneme. To nedosiahneme, ale 100 % odpadov ide von. Všetko to, čo sa vyrobilo, dostane sa von na 100 %, nie na 40 %, nie na 60 %, ale na 100 %. Ten odpad je vonku. Ten odpad je vonku a kto ho má zabezpečiť? Kto má na to finančne? Kto má fyzicky na to, aký podiel, aby sa aj to, čo je navyše, aby sa zlikvidovalo. Čiže toto bol mimoriadne dôležitý moment.

Ďalší veľmi dôležitý moment je, že sa vytvoril takzvaný všeobecný sektor. To je práve to, čo sa nedá normálnym spôsobom pozbierať, separovať, recyklovať tak, že to výrobca spraví, lebo samozrejme, že to bolo vopred jasné, že výrobca, dovozca nikdy toto všetko neurobí, tak sa vytvoril všeobecný sektor, ktorý bol zameraný predovšetkým na separovaný zber v obciach. Totižto separovaný zber v obciach na seba nezarobí, to jednoducho na to treba dať peniaze, a preto sa vytvoril všeobecný sektor.

Teraz hneď poviem, že budem podporovať každý jeden návrh, ktorý bude hovoriť, že treba zvýšiť podiel všeobecného sektora na celkových financiách Recyklačného fondu. Čiže toto boli zásadné idey vytvorenia Recyklačného fondu.

Kolegyne, kolegovia, samozrejme, že dokonale nič nefunguje. Ani Recyklačný fond dokonale nefunguje a postupne sa okrem tých ideí, recyklácie, separácie a recyklácie vytvoril celý rad všelijakých problémov. To, čo ste spomenuli s potvrdenkami, čo ja neznášam, ja o tom ani nechcem rozprávať, že kto akým spôsobom švindľuje s potvrdenkami, lebo to nie je ani o životnom prostredí. Samozrejme, že už to nie je o životnom prostredí. No ale to je len princíp toho, akým spôsobom nastavíme to fungovanie, už po niekoľkých rokoch by sme vedeli aj toto fungovanie nejakým spôsobom spraviť.

Spomenul by som znovu niektoré skupiny problémov, ktoré sme prerokovávali, teda o ktorých sme sa aj bavili, aj dneska o tom už odzneli zmienky v tejto sále. Napríklad otázka limitov a otázka celkového množstva vyzbieraného odpadu.

No, priatelia, limity, ktoré sú stanovené Európskou komisiou, sú čísla, ktoré sa podarilo Európskej komisii nanútiť na všetky členské štáty. Jednoducho viacej sa nepodarilo. Ale to neznamená, že keď Európska komisia povie, že máte povinnosť 40 % recyklovať nejaké komodity, že tých 60 % tie ostatné štáty nechajú na dvore, alebo nechajú na obyvateľov. No áno, sú aj také štáty, možno tak by som povedal smerom na východ od Bruselu, ktoré to nechajú na obyvateľov. Pokojne nechajú na obyvateľov, ale slušnejšie štáty sa postarajú nielen o tých 40 %, ale robia všetko pre to, aby sa zlikvidovalo nie 40 % odpadov alebo 60 % odpadov, alebo 20 %, ale 100 %, ale 100 %.

Čo s tými ostatnými? A Recyklačný fond bol práve preto tak vytvorený, ako bol, veď to nie je akosi, by som povedal, že nejaký imaginárny poplatok. Tie čísla boli vypočítané tak, boli tam jednotlivé sektory, aby bolo teoreticky dosť peňazí na likvidáciu 100 % odpadov, nie na splnenie Európskej únie.

Naším cieľom nie je plniť úlohy Európskej únie. Naším cieľom je likvidovať odpady v našej republike a postarať sa o odpady a tak, aby to nenieslo na chrbte len obyvateľstvo. Čiže toto je otázka tých limitov. Znovu. Limity je jedna vec, ale na trhu, vonku na dvore v krajine je 100 % odpadov, nie 40 % odpadov.

Aká je výška poplatkov a jednotlivé množstvo? Dneska sme hovorili aj o zvyšovaní cien. No, poplatky do Recyklačného fondu jednoducho idú zo zisku, nie zo straty, ale zo zisku a teraz, že aký je podiel Recyklačného poplatku na cene, to nikde nie je predpísané a nikto ani nevie presne. Síce máme informácie, že tá alebo tá komodita a ja som aj ochotný veriť, že je to 16 %, že je to 20 % z ceny, no ale v niektorých prípadoch, napríklad v obaloch potravín. Však to sú halierové množstvá, ja som presvedčený, že v niektorých prípadoch to zvýšenie nie je väčšie ako rozdiel medzi Lídlom a Billou - ten rozdiel poplatku.

No ale teraz musím povedať inú vec. Napríklad elektroodpady, to je úplne iná kategória. To sú veľké veci, to sa elegantne dá pozbierať, hej, to sa nerozsype, hej, takže tam by som ináč pristupoval. Ako u obyčajných, povedzme, tetrapakov, ktoré ten občan nevie, čo s tým a jednoducho proste musí sa zabezpečiť kolektívnymi systémami zberu, ale systémami zberu, čo organizujú obce.

No, už som spomenul ten problém preukazovania a zhodnocovania. Čiže je to veľmi komplexné riešenie. Ešte by som chcel, toto som pôvodne ani nemal na mysli, že toto poviem, ale keď sme hovorili o tom, že akým spôsobom by sme vedeli urobiť, aby sa odpady likvidovali trhovým mechanizmom. No, nejde to, však vieme dobre, čo sa stalo teraz s petfľaškami a to, čo ste hovorili, že pani Tkáčová vy, že všetko to, čo chudák občan a obec rozseparovali, prišiel zberový systém a všetko to dal dokopy, lebo nevedel predať tú komoditu.

A teraz sa vás pýtam. Zmenila sa chemická, fyzická a akákoľvek podstata tej petfľašky odvtedy, čo došla kríza? No nezmenila sa. Zmenila sa cena ropy. Zmenila sa cena ropy, ale na životné prostredie tá petfľaška pôsobí rovnako škodlivo ako predtým. Ona sa rovnako nezlikviduje sama ako predtým.

Iný príklad vám poviem. To je trošku z iného rožka. Podporovali sme niekedy od roku 2000, to bol jeden z prvých takých väčších projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov z drevených peletiek, z pilín na Považí. To bolo asi 36 kotlov plus jeden závod na výrobu pilín v Kysuckom Lieskovci. Projekt sa začal tak, že kalkulácia bola, že vstupná surovina stojí nula korún, nula korún. Po štyroch, piatich rokoch, lebo to bol veľmi zložitý projekt, trojzdrojové financovanie, no množstvo administratívy okolo toho bolo, nakoniec ale predsa sme skončili. Keď sa skončil projekt, tak už pýtali píly tisíc korún za tonu pilín. A, prosím vás, zmenila sa podstata piliny? Akákoľvek - fyzická, chemická, energetická, jouly. Nezmenila sa. Zmenil sa trh a v nepriaznivom smere, no a, samozrejme, potom sa hovorí, ani to tak nie je výhodné vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Čiže toto sú také veci, ktoré naozaj asi nie je možné vždy nechať len na trh.

Takže, priatelia, ja by som len to chcel povedať. V žiadnom prípade som nechcel povedať, že žiaden problém okolo Recyklačného fondu nie je. Ja som len trošku chcel vyrovnať informácie, ktoré možno, keby ste vy neboli vystúpili v tomto smere, možnože ja by som vystúpil v tom smere ako vy, že by som naznačil aj tie problémy, ktoré ste vy spomínali, ale treba to vyrovnať. Treba vyrovnať tieto informácie, pretože tie nesmú byť jednostranné a preto, keďže v tomto momente to nie možné, aby sme toto vyriešili, tak ja budem podporovať tie procedurálne návrhy, ktoré odzneli, okrem toho ale zrejme neprejdú, však, pán spravodajca, takže ja som realista.

Nepamätám sa, navrhoval si vyňať na osobitné hlasovanie bod 18, 19? Aha, tak, aby sa o tom hlasovalo osobitne, hej? Tie ostatné myslím, že rôzni poslanci už navrhli. Takže toto je môj prvý návrh.

Ale ešte dôležitejší návrh z môjho hľadiska by bol návrh na komplexné riešenie, a preto si dovolím predložiť návrh uznesenia Národnej rady ku prerokovaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo a tak ďalej v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby zabezpečila, aby Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s Recyklačným fondom, Združením miest a obcí, Úniou miest zorganizovalo konferenciu o problémoch systému separovaného zberu a recyklácie odpadov a odpadov z obalov Slovenskej republiky za účasti zástupcov všetkých zainteresovaných skupín, subjektov, ja ti to dám písomne, zúčastňujúcich sa na odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky a po b na základe výsledkov tejto konferencie vytvorilo komplexnú správu o právnom, metodickom, finančnom, organizačnom a technologickom zabezpečení separácie a recyklácie v Slovenskej republike vrátane návrhov na ďalší postup v tejto oblasti. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, pán kolega, ale krízou chceme ospravedlňovať to, že podvádzame občana a to, čo on vyseparuje, zosypeme dokopy? Takto chceme naučiť ľudí citlivo pristupovať k zaobchádzaniu s odpadkami? Toto naučíme naše deti?

Potom vám chcem povedať: hovoríte o halierových množstvách. Ale to sú halierové množstvá platené každý deň.

A ešte sa zastavím pri vašej poznámke o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Tam skutočne je fakt, že platiteľom je ten, kto znečisťuje, ale z pohľadu občana, občan zaplatí iba raz, pretože platí len za výrobok, ktorý tento znečisťovateľ ovzdušia vyrobí, ale v prípade odpadkov občan platí dvakrát a toto je pre mňa problém, pretože občan platí za odvoz odpadu a občan platí v cene výrobku toho výrobcu alebo dovozcu, ktorý platí poplatok za likvidáciu odpadu.

A celkom na záver chcem povedať, že keď vstupuje na trh neprirodzený inštrument, ako je napríklad obchodovanie s emisnými kvótami, potom máme ako výsledok neprirodzené správanie, a to je uzatvorenie tejto škandalóznej zmluvy o predaji emisných kvót. A to isté je v Recyklačnom fonde, je to neprirodzený prvok, ktorý generuje neprirodzené správanie, to znamená správanie, ktoré vygeneruje korupciu. Toľko som chcela povedať.

A vôbec nie je pravda, že nemyslíme pritom na životné prostredie, pretože som povedala, že úplne na úvod by sme si mali zodpovedať otázku, či chceme lacné výrobky a špinavé ulice, alebo chceme čisté životné prostredie, pretože čisté životné prostredie niečo stojí, ale na to by nám mali odpovedať občania v diskusii, a nie lobisti. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Štefanec faktická poznámka.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Miklós, chcem sa poďakovať za korektné poznámky ohľadom mojich postojov k Recyklačnému fondu na úvod vášho vystúpenia a myslím, že sa zhodneme, aj čo sa týka otázky, ktorá je konzistentná vo všetkých krajinách Európskej únie a totiž, že znečisťovateľ platí. Tak by to malo byť.

Čo by ale nemalo byť, v čom sa nezhodneme, to je existencia Recyklačného fondu. Ja pokladám Recyklačný fond za umelý nástroj, za zbytočný nástroj, za priestor pre korupciu a klientelizmus, pretože je to fond, ktorý nemá žiadnu zodpovednosť a tu vidím veľké nebezpečenstvo, keď na jednej strane zamestnávatelia, ktorí sú zodpovední za dodržiavanie európskych smerníc a dodržiavania limitov recyklácie, toto skutočne aj robia, vynakladajú na to svoje prostriedky a teraz im chceme jednorazovo päťnásobne zvýšiť tieto poplatky a chceme, aby išli do fondu, do akejsi čiernej diery, do fondu, ktorý nie je za nič zodpovedný. To považujem za veľmi, veľmi nebezpečné.

Takisto sa zhodneme v podpore separácie odpadov, ale uvedomme si tiež skutočnosť, že Recyklačný fond podporil menej než 10 % svojich prostriedkov práve pre mestá a obce, ktoré separujú. Z veľkej väčšiny tieto prostriedky išli na súkromné projekty, súkromné projekty lobistov, ktorí tam mali širšie lakte. To považujem za veľmi nebezpečný jav, preto si myslím, že ten fond je zbytočný a najlepšie by bolo, keby bol zrušený. Keby prešiel návrh zákona, tak ako je naformulovaný, tak ozaj naše výrobky by boli drahšie, naši ľudia by mali menej práce, vyháňali by sme ich na nákupy do zahraničia a vytvárali by sme väčšie problémy ešte v štátnom rozpočte. Preto si myslím, že ozaj tie návrhy z výboru sú veľmi, veľmi zlé a určite za ne nebudeme hlasovať. Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP