P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán podpredseda vlády. (Ruch v sále.) Kolegyne, kolegovia, otvorili sme prvé čítanie. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: ... Ich definovanie totiž podľa Ústavného súdu svojím širokým záberom presahuje verejný záujem tým, že odsúdení za úmyselnú trestnú činnosť, ktorá nesúvisí s držaním a nosením zbrane, nie sú na účely tohto zákona považovaní, teda v našom starom znení boli považovaní za tých, ktorí nie sú bezúhonní. Toto vzhliadol Ústavný súd ako zásadný problém.
Už som odôvodňoval skrátené legislatívne konanie, ktorého dôvodom je to, že nemôžeme si dovoliť, aby podľa zákona bolo možné udeliť zbrojný preukaz a povolenie na nosenie alebo držanie zbrane niekomu, kto už bol odsúdený za trestný čin so zbraňou alebo za násilný trestný čin. To je jedna časť zákona.
Druhá časť zákona, ktorú tiež nebudem širšie rozoberať, je druhé kolo tzv. zbraňovej amnestie, ktorej cieľom je zánik trestnosti nedovoleného ozbrojovania osôb na určitý časový úsek, počas ktorého môžu odovzdať nelegálne zbrane, či už preto, že sú zbrane, ktoré našli po svojich starých rodičoch, našli na ulici, našli na povale, kdekoľvek, s tým, že Kriminalisticko-expertízny ústav najprv preskúma, či zbraň nebola použitá pri trestnom čine, a následne umožní tomu, kto ju odovzdal, buď si ju prihlásiť na svoj vlastný zbrojný preukaz, alebo ju nechať polícii na zlikvidovanie.
Myslím si, že prvé kolo zbraňovej amnestie bolo mimoriadne úspešné, viac ako 3 400 zbraní bolo odovzdaných. Sám Kriminalisticko-expertízny ústav nabáda, aby toto druhé kolo bolo vykonané, bude konať rýchlejšie pri kontrole týchto zbraní. A opäť si myslím, že ani nejde o to, či sa nám podarí nájsť zbraň, ktorou bol spáchaný trestný čin, ide o to, aby sme znížili obeh nelegálnych a neevidovaných zbraní, ktoré kedykoľvek sa môžu stať príležitostným nástrojom na spáchanie trestného činu v budúcnosti. Čiže ide o hlboký, predovšetkým preventívny, preventívny krok. Myslím, že sa to osvedčilo, verím, že si tento zákon nájde vašu podporu, ja vám zaň vopred veľmi pekne ďakujem.
Skončil som, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pán poslanec Kovačócy je spravodajcom vášho návrhu. Poprosím ho, aby nám podal informáciu.
M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2009 č. 1206 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 9. septembra 2009 a gestorský výbor do 10. septembra 2009. Ďakujem.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslanci Novotný, Lebocký. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Novotný. (Reakcia z pléna.) Nie? Takže... Nevadí, nevadí, dobre. Takže pán poslanec Lebocký? Do rozpravy? (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, rozpravu, odtiaľto.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ja by som len veľmi krátko chcel navrhnúť, aby bol tento zákon vzhľadom na to, že do rezortu pôdohospodárstva, na ktorý sa vzťahuje určitá kontrolná pôsobnosť Národnej rady, patrí aj odvetvie lesného hospodárstva a poľovníctva, aby bol tento zákon poskytnutý na prerokovanie aj Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Toľko, ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre. Pán spravodajca, rozšírte druhé hlasovanie po prvom čítaní aj o tento návrh. Končím rozpravu. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Pravdepodobne nie. Pán spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Druhé skrátené legislatívne konanie, na ktoré sme vyslovili súhlas, je konanie o zákone č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách v prvom čítaní.
Poprosím pána ministra financií Jána Počiatka, aby odôvodnil tento vládny návrh zákona. Máte slovo, pán minister financií.
(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1163.)
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná právna úprava má za cieľ umožniť poskytnutie štátnej záruky za úver, ktorý poskytne Európska investičná banka, prípadne Európska banka pre obnovu a rozvoj koncesionárovi na účely financovania výstavby diaľnice D 1. V prípade, ak by k prijatiu navrhovanej zmene neprišlo, banka by finančné prostriedky na realizáciu vyššie uvedeného projektu v dohľadnom čase pravdepodobne neposkytla. Tým by bola ohrozená, resp. minimálne výrazne posunutá realizácia tohto projektu, čo by zmarilo okamžité pozitívne efekty, ktoré jej realizáciou bezpochybne je možné dosiahnuť. Poskytnutie štátnej záruky teda umožní čerpanie úverových prostriedkov z Európskej investičnej banky alebo prípadne Európskej banky pre obnovu a rozvoj na financovanie výstavby diaľnice D 1.
Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotný návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, keďže predmetný návrh zákona nerieši poskytnutie štátnej záruky, ale len možnosť jej poskytnutia. Vplyv na verejné financie bude uvedený v materiáli, ktorým bude vláda Slovenskej republiky schvaľovať eventuálne poskytnutie konkrétnej štátnej záruky a záručnej dokumentácie.
Ďakujem za slovo, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Spravodajcom je pán predseda výboru poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Výbor prijal uznesenie č. 569 zo dňa 3. septembra, kde súhlasil s prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na dnešný deň, teda 40. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky si k tomuto prvému čítaniu osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona a zároveň, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ani spravodajca nechcú reagovať, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1167. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1211.
Poprosím pána ministra obrany Jaroslava Bašku, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom tohto návrhu je zosúladenie platného znenia zákona o obrane so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Poskytovanie osobných údajov fyzických osôb obcami pre potreby obvodných úradov platné znenie zákona o obrane neupravuje a chýbajúca právna úprava by spôsobovala problémy obvodným úradom pri ukladaní pracovnej povinnosti v čase vojny alebo vojnového stavu.
V návrhu zákona sa ďalej rozširuje pôsobnosť územných vojenských správ o doplňovanie ozbrojených síl občanmi a vedenie ich evidencie. Čiže spájame územné vojenské správy s regrutačnými strediskami.
Ďalej sa dopĺňa inštitút vyvlastnenia o možnosť vyvlastňovania vo verejnom záujme na účely obrany aj v stave bezpečnosti.
Z dôvodu utajenia služobného pomeru a počtov príslušníkov Slovenskej informačnej služby a na návrh teda samotnej Slovenskej informačnej služby sme dopracovali do novely tohto zákona a následne novelizujeme aj ďalšie zákony súvisiace s touto požiadavkou Slovenskej informačnej služby, a to zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Čiže týka sa len utajenia služobného pomeru a počtov príslušníkov Slovenskej informačnej služby, aby tieto informácie nemali územné vojenské správy.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť určil za spravodajcu pána poslanca Emila Vestenického. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
E. Vestenický, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2009 č. 1211 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 14. októbra a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, prosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcu.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Pani kolegyne, kolegovia, má niekto záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy za skončené, zároveň vyhlasujem aj rozpravu za skončenú. Pán minister zrejme nechce reagovať, nebolo k čomu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 1168, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1212.
Opäť návrh uvedie pán minister obrany. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem znova za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívny rámec pred pôsobenie ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO, tzv. NATINAC, ktorého podstatou je efektívnejšie zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky kompatibilne s inými členskými štátmi organizácie Severoatlantickej zmluvy. Predložený návrh zákona súčasne reaguje na niektoré poznatky vyplývajúce z aplikácie platnej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky a obsahuje aj niektoré legislatívnotechnické úpravy vyplývajúce z doterajšieho používania tohto zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť určil za spoločného spravodajcu pána poslanca Jána Kovarčíka, nech sa páči, pán poslanec.
J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, milí páni ministri, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2009 č. 1212 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
Otvorte, prosím, rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Opäť konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Kolegyne, kolegovia, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto sa neprihlásil do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister sa nemá k čomu vyjadriť, pán spravodajca tiež. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 1187. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu 1223.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona uviedol.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona č. 131/2002 Z. z., t. j. novely zákona, o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadväzuje na predchádzajúce opatrenia presadzované ministerstvom školstva, tak ako ich vyžaduje plán legislatívnej práce.
Predložený zákon alebo predloženým zákonom ministerstvo školstva vytvára pre verejné vysoké školy podporné prostredie na inovačné aktivity najmä prostredníctvom tzv. technologických inkubátorov, v ktorých budú vznikať nové spoločnosti princípom zahranične známym ako spin-off alebo start-up. V takomto prípade sa vyžaduje veľmi úzka spolupráca medzi akademickým prostredím a začínajúcimi podnikateľmi najmä z prostredia končiacich doktorandov či mladých výskumných pracovníkov, a preto sa v návrhu zákona týmto účelom navrhuje možnosť pre verejné vysoké školy vytvoriť takéto osobitné podmienky a prostredie.
Toto opatrenie ďalej zabezpečuje v súlade s programovým vyhlásením vlády zlepšenie využívania výsledkov univerzitného výskumu v praxi, vytváranie nových pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou, a tým zvyšuje úlohu vysokých škôl pri prechode na vedomostnú spoločnosť.
Predkladaný návrh zákona podporuje študentskú mobilitu, ktorej zvýšenie požaduje aj samotné programové vyhlásenie vlády, keď umožňuje študentovi počas štúdia zmeniť vysokú školu či študijný program, na ktorý bol prijatý. Na rozdiel od súčasného stavu, ktorý umožňuje stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybrané vysoké školy na základe prijímacieho konania, ak bude študent nespokojný s podmienkami štúdia na vysokej škole, zákon mu umožní požiadať o prestup na inú vysokú školu vrátane vysokých škôl v zahraničí. Súčasne sa otvára aj možnosť pre vysoké školy, aby mohli aktívne získavať kvalitných študentov z iných vysokých škôl s tým, že im ponúknu lepšie podmienky na štúdium. V podstate ide o to, aby študenti mali väčšiu možnosť pokračovať alebo študovať na viacerých vysokých školách podľa toho, ako im to profil umožňuje, a podľa toho, ako im to samotné vysoké školy umožnia.
Vláda sa zaviazala dosiahnuť vyšší rast kvality vysokoškolského vzdelávania, preto predložený návrh zákona požaduje od vysokých škôl, aby si aktívne vypracovali vlastné vnútorné systémy zabezpečovania kvality vzdelávacieho procesu, založených na sledovaní pokroku, ktorý študenti dosahujú v štúdiu na vysokej škole. Súčasťou tohto systému bude aj jeho externé hodnotenie a monitoring Akreditačnou komisiou. Tento nástroj zabezpečovania kvality zabezpečuje v súlade s európskymi odporúčaniami a štandardmi komplexný systém vnútorného a vonkajšieho zabezpečovania kvality.
Na podporu kvality vysokoškolského vzdelávania, ale aj podporu uplatňovania akademickej etiky sa zavádza register záverečných rigoróznych a habilitačných prác, ktorý bude podporným nástrojom pri odhaľovaní prípadného plagiátorstva študentov či vysokoškolských učiteľov, teda problém, ktorý sa nám v súčasnosti výrazne vyskytuje.
Návrh zákona tiež navrhuje zjednodušené rozhodovanie o zmene začleňovania vysokých škôl, ku ktorému sa vláda takisto v programovom vyhlásení zaviazala v rámci urýchlenej diferenciácie vysokých škôl. Podľa súčasného právneho stavu sa totiž preradenie verejnej a štátnej vysokej škole uskutočňuje zákonom. Predložený návrh zákona zjednocuje rokovanie o preradení vysokej školy, keď o preradení vysokej školy na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády, rozhodne vláda Slovenskej republiky. Na základe súčasného stavu a na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie sa diferencia škôl týmto návrhom zjednodušuje.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport určil pani poslankyňu Oľgu Nachtmannovú za spravodajkyňu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1187), ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 173 zo 7. septembra 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 1187. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1223 z 24. augusta 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ak Národná rada Slovenskej republiky rozhodne o prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, prosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že do rozpravy sa hlásia pán poslanec László Szigeti, pani predsedníčka výboru Tatiana Rosová, pán poslanec Martin Fronc. Končím možnosť ďalšej prihlášky.
Slovo má pán poslanec László Szigeti a pripraví sa pani predsedníčka Tatiana Rosová.
L. Szigeti, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená pani kolegyňa, kolegyne, vážení kolegovia, až na tretí pokus sa podarilo začať diskutovať o novele vysokoškolského zákona. Boli sme svedkami toho, že pán podpredseda vlády mal dva neúspešné pokusy, čo zrejme svedčí o tom, že aj vo vládnej koalícii boli a sú a obávam sa, že ešte aj stále sú spory a problémy okolo novelizácie vysokoškolského zákona.
Je pravda, že Slovenská republika potrebuje novelizáciu niektorých paragrafov a niektorých častí vysokoškolského zákona, ale myslím si, že táto novelizácia vysokoškolského zákona v niektorých paragrafoch a častiach je trošku prehnaná. Samozrejme, že celá novela chce reagovať na súčasné problémy a otázky vysokoškolského prostredia, čo je v poriadku a s mnohými predloženými zmenami sa dá súhlasiť, pretože skutočne tie zmeny sú potrebné.
Jednoznačne viem si predstaviť takú zmenu, ktorá hovorí o tom, že vysoké školy môžu vypožičiavať svoj majetok aj podnikateľom pre podnikateľskú sféru. Žiadne problémy s tým nemám. Takisto vítam tie časti, ktoré hovoria o nových možnostiach v rámci mobility študentov medzi jednotlivými našimi univerzitami, vysokými školami. Čiastočne tieto veci boli umožnené aj v pôvodnom zákone. Samozrejme, že je to v tejto novele rozšírené a dostali sa aj nové ustanovenia do tejto novely. Aj to je v poriadku.
Čo pre mňa robí veľký problém, to je skutočnosť, ktorá súvisí s prebiehajúcou komplexnou akreditáciou. Poznáme situáciu, vieme, že celá táto komplexná akreditácia je pred finišom, pred záverom. Zrejme na základe hodnotenia Akreditačnej komisie, na základe odporúčania pána ministra, vláda by mala rozhodnúť. Práve v tom vidím problém, pretože som toho názoru, že ak naše vysoké školy, naše univerzity vznikli zo zákona, vznikli na základe rozhodnutia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, nepovažujem za prijateľné riešenie, keď o preradení tej-ktorej univerzity by mala rozhodovať vláda.
Myslím si, že ak prax na Slovensku bola taká, že zákonom vznikajú a zanikajú univerzity, tak aj v oblasti preraďovania vysokých škôl, univerzít by sme si mali zachovať túto prax. A z toho dôvodu, že táto novelizácia zákona obsahuje také ustanovenia, že dáva príliš vysoké kompetencie a práva vláde Slovenskej republiky, ktoré práva si myslím, že prináležia Národnej rade Slovenskej republiky, Strana Maďarskej koalície nebude podporovať predloženú novelu vysokoškolského zákona.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
Slovo má pani predsedníčka výboru Tatiana Rosová a pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, niekedy aj spory vo vládnej koalícii môžu priniesť dobrý výsledok a môžu byť viac na osoh veci ako na škodu. Je tu teraz práve pred nami taký prípad, je to predložená novela vysokoškolského zákona. Trvalo to síce niekoľko mesiacov, ale napokon predsa len pán minister sa vzdal svojho pôvodného zámeru novely, ktorá v centre záujmu mala skôr biznis ako kvalitu vysokých škôl a predložil novelu, ktorá je podstatne, podstatne stručnejšia a ktorá v podstate naozaj rieši mnoho konkrétnych problémov, o ktorých hovoril sám pán minister a napokon aj môj predrečník. Nebudem to teda opakovať.
Sú to nie veľké a nie zásadné zmeny, ale sú to zmeny akceptovateľné, spravidla zmeny, ktoré väčšinou prinášajú isté zlepšenia do fungovania vysokých škôl a ktoré sú aj v súlade s mobilitou a s priepustnosťou vysokých škôl navzájom. To oceňujem teda najviac.
Stále však aj napriek tomu, že tá novela je ozaj stručná, ostali v nej dve otázky, ktoré nepovažujem za také, ktoré je možné podporiť. V prvom rade ide práve o to, o čom hovoril aj pán poslanec Szigeti, a to je zmena kompetencie v rozhodovaní o preraďovaní jednotlivých vysokých škôl. Ja som - podobne ako môj predrečník a podobne ako aj veľká časť akademickej verejnosti - presvedčená, že pri tých vysokých školách, ktoré zo zákona vznikajú, má byť parlament tým telesom, ktoré rozhoduje o zmenách, ktoré sa ich týkajú. O takýchto zásadných zmenách, ako je ich zaraďovanie do jednotlivých kategórií.
No a druhá otázka: je naozaj dobré, aj keď s otáznym výsledkom, keď podporujeme vstup zahraničných vysokých škôl. Myslím si, že to má ešte veľké rezervy, pretože, samozrejme, našou snahou by malo byť, aby sem vstupovali zahraničné špičkové univerzity, a to znamená nielen verejné vysoké školy. Ale každopádne aj podporu zahraničných verejných vysokých škôl považujem za plus. Ale myslím si, že nemalo by byť rozhodujúce pri tom, keď podporujeme vysokú školu finančne zo štátnych prostriedkov, kto je jej zriaďovateľom, ale tým hlavným kritériom a kľúčovým kritériom by mala byť kvalita tej vysokej školy. A to sa teda týka nielen zahraničných, ale aj našich domácich vysokých škôl. A preto si myslím, že pokiaľ podporujeme zahraničné vysoké školy, rovnaký meter by sme mali mať aj pre naše domáce súkromné vysoké školy. Samozrejme, opakujem, podľa hlavného kritéria, ktorým musí byť kvalita.
To sú teda dve zásadné výhrady a to sú aj dve príčiny, pre ktoré si nemyslím, že je možné túto novelu z našej strany podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie, pani predsedníčka výboru.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Fronc, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, najprv na úvod musím povedať, že som zaskočený, pretože pred pár hodinami sme schválili rokovací poriadok a dnes mám pocit, že z toho je trhací kalendár. Takže mnohé zákony sme preskočili a neviem, prečo ideme teraz takto. Ale teraz k samotnému návrhu zákona.
Tie výhrady tu zazneli. V podstate myslím si, že v značnej miere sa v nich zhodujeme. Ja by som len rád upozornil, že nepokladám za dobré, aby sme financovali takýmto spôsobom zahraničné vysoké školy. A dokonca tá formulácia je veľmi rozporná, pretože je povedané, že zahraničné vysoké školy, ktoré sú financované z verejných zdrojov. Ale v zahraničí aj súkromné vysoké školy sú, ktoré sú financované z verejných zdrojov, a preto by ma zaujímalo, či bolo úmyslom predkladateľa financovať zahraničné súkromné vysoké školy, ale pritom nefinancovať slovenské súkromné vysoké školy.
Druhá vec je o zaradení vysokej školy do kategórie, resp. aby sme hovorili veľmi otvorene o tom, že ktorá vysoká škola príde o to, že je zaradená v kategórii univerzita. A tu takisto si myslím, že je ešte aj iný problém a nie dvakrát dobrá formulácia, pretože to rozhodnutie má byť podľa, to je bod 21 § 102, pán minister, ods. 1 písm. e), má byť na základe komplexného posúdenia. A nie je to napísané na základe komplexnej akreditácie. Je to v tom trochu rozdiel a vnáša sa tam navyše aj subjektivizmus.
A tretie, čo pokladám za vážne, podľa mojich informácií toto nebolo prerokované, tak ako ukladá zákon č. 131, so všetkými reprezentáciami vysokých škôl. To je dôvod, prečo súčasne dávam, pani spravodajkyňa, procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
Len pre poriadok chcem uviesť, že v zmysle schváleného programu, tak ako bol na začiatku tento schválený, preskočili sme body, ktoré má podpredsedníčka vlády Petríková a pán minister Vážny, to je spolu sedem zákonov, všetko v prvom čítaní. To znamená, stále pokračujeme v prvom čítaní, teda v bloku prvých čítaní s tým, že ďalej teda idú aj poslanecké návrhy. Z objektívnych dôvodov treba povedať, viete, že členovia vlády sú momentálne vo Zvolene na akcii, ktorú sme nechali zabezpečiť vládou, pretože beží parlament, aby poslanci zostali v parlamente. To len na vysvetlenie. Nikto nemohol predpokladať, že takýmto tempom naberie Národná rada hneď prvý deň pokračovanie. Tak z toho dôvodu títo dvaja členovia vlády budú predkladať zajtra v poradí tak, ako teda zostali. Z toho dôvodu je to, len na vysvetlenie.
Pán poslanec Fronc bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy a ktorý vystúpil v rozprave. Končím rozpravu. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, niekoľko poznámok k vystúpeniam.
Ja si vážim, že v podstate všetky vystúpenia podporili to, čo je najdôležitejšie v tomto zákone, a to je vznik technologických inkubátorov, ktorý umožní, aby na vysokých školách nám vznikali podmienky aj na spoločné vedeckovýskumné pracoviská v rámci súkromného aj verejného kapitálu, tzv. technologické inkubátory, čo podľa môjho názoru môže posunúť výskum a najmä financovanie výskumu vzorovne investičného súkromného kapitálu dopredu.
Takisto je to otázka mobility študentov, antiplagiátorstva a zavedenie kvality. To, čo sa rozporuje, vzniklo možnože aj trošku z nepochopenia toho textu. Pretože je pravdou, že aj keď nám to prístupové podmienky pre vznik eura predpisuje, to, čo sa Slovensko zaviazalo, a to je to, že na Slovensku budú presne také isté podmienky pre zahraničné vysoké školy, ako majú slovenské vysoké školy, pretože sme v priestore Európskej únie. Ale to som vyhodil. To v zákone nie je. A to z toho dôvodu, že sa to dosť zle vysvetľuje, je v tom dosť demagógie, populizmu. A hovorí sa, že prostriedky, ktoré by mali ísť na slovenské verejné vysoké školy, nepôjdu a pôjdu na zahraničné. Ale to je fakt demagógia, pretože tu budú študovať slovenské deti a táto legislatíva nám to predpisuje. Takisto ako naše deti môžu študovať v zahraničí, takisto zahraniční môžu študovať aj tu. A naše deti si žiadajú, aj dostávajú zahraničné štipendiá. A prečo my nemôže dávať naše štipendiá pre zahraničné deti? Tak my ich čerpáme a na druhej strane sa nesmie. Ale to v zákone nie je. To som naozaj vyhodiť dal, teda vyškrtnúť. V zákone je len to, aby vysoká škola, ktorá požiada, a to môže, o akreditáciu Akreditačnú komisiu a priznaní práv, aby spĺňala také isté kritériá ako naše vysoké školy. Aby musela spĺňať také isté kritériá. To je v tom zákone napísané. To znamená, že oni nemajú rektora, napríklad, nemajú správnu radu. Tak preto je tá úprava taká, aby sme vôbec mohli posúdiť, že čo je to za školu a aby jej štruktúry mohli byť také.
Čiže nie je to o financovaní týchto zahraničných škôl. Ide len o to, že keď si požiadajú o akreditáciu, aby my sme mohli tieto školy posudzovať rovnako a aby sme si aj mohli žiadať vôbec od nich tieto doklady, ktoré tam sú. Nič iné v tom zákone nie je.
Hovorím ešte raz, toto som zo zákona... Aj keď je uznesenie vlády, ktoré mi to nariaďuje, aby som takéto niečo ako minister do zákona dal, nedal som to, lebo kvôli tomu ten zákon by bol nepriechodný.
Druhý rozpor, ktorý ste namietali, je prenos kompetencií z Národnej rady na vládu. Poviem myšlienku. Myšlienka bola v tom, že Národná rada rozhoduje všade na svete pri verejných vysokých školách, v súkromných nie a tam už je prvá disproporcia. Tie súkromné sú iné školy, ako sú verejné? Verejné sú zriaďované Národnou radou pri vzniku a pri zániku. Ale sme si povedali, že pri akreditácii by sme mohli dať rovnaké podmienky aj pre súkromné, aj pre verejné vysoké školy, lebo Akreditačná komisia posudzuje rovnakými kritériami obidva typy škôl. A tam je diskriminácia. Takže snahou bolo, aby sme zrovnoprávnili podmienky pre všetky typy vysokých škôl.
Po druhé, zaraďuje sa na základe kritérií, ktoré vypracovala vláda a ministerstvo školstva na základe poradného zboru vlády Akreditačnej komisie. Čiže výkon, nie legislatíva, výkon. A nepoznám štát v zahraničí, kde by o výsledkoch akreditácie rozhodoval parlament ako zákonodarná zložka. Preto sme navrhli, že by to mohla byť vláda. Ale poviem opäť otvorene, ak je to nepriechodné, tak aj tento zmeníme a necháme to tak, ako je to v súčasnosti, nech o tom rozhoduje parlament. Samozrejme, že s tými rizikami, ktoré to prináša, že sa nám absolútne zablokujú komplexne akreditácie, pretože ak Akreditačná komisia rozhodne a parlament na základe politického rozloženia síl povie nie, tak akoby Akreditačné komisie boli zbytočné. Úplne zbytočné. Státisíce ton papiera pôjdu von, pretože politicky sa rozhodlo inak, ako sa rozhodlo na základe... A to sa môže stať.
Takže s týmto rizikom, ak by toto mal byť problém pri priechodnosti zákona, tak v druhom čítaní dáme návrh na prijatie takého pozmeňujúceho návrhu, ktorý toto zo zákona odstráni, pretože podstatne dôležitejšie je to, aby nám prešli vedecko-technologické parky, aby nám prešli mobility, aby nám prešiel systém kvality a aby nám prešlo antiplagiátorstvo, s ktorým máme veľký problém. Čiže na základe priorít, veci, ktoré nie sú až také podstatné, zo zákona vylúčime. Žiadam, samozrejme, o podporu podľa mňa tohto zákona, ktorý vysokým školám veľmi, veľmi pomôže.
Ďakujem pekne.