T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pani spravodajkyňa? Nežiada záverečné slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Panie poslankyne a poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním, teraz už o poslaneckom
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Rydlu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1112, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 1127 a 1245.
Dávam slovo pánu poslancovi Rydlovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Rydlo, poslanec: Ctený pán predsedajúci, mám česť tejto snemovni predložiť poslanecký návrh novelizácie zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce, ktorým sa menia a dopĺňajú jeho § 93 a 94. Prečítam dôvodovú správu.
V Európe je sviatočný charakter nedele zákonom chránený prakticky vo všetkých členských štátoch Európskej únie i mimo nej. Napríklad vo Švajčiarskej konfederácii či v Nórskom kráľovstve, predovšetkým však v tých západoeurópskych krajinách, ktoré neboli vystavené totalitárnym dechristianizačným režimom. Tak napríklad v Nemecku je nedeľné voľno chránené ústavou. Článok 139 Weimarskej ríšskej ústavy z roku 1919, ktorý je súčasťou aj terajšieho Grundgesetz, t. j. základného zákona, čiže Ústavy Spolkovej republiky Nemecko, ustanovuje nedeľu ako deň voľna a duševného pookriatia. Zrušenie nedele alebo akékoľvek opatrenie, ktoré by túto funkciu nedele spochybňovalo, by bolo v rozpore s ústavou, a teda napríklad nie je možné, aby túto oblasť upravovali krajinské parlamenty nemeckého súštátia.
Zákonodarstvo nášho obnoveného štátu sa postupne tiež vydáva na cestu návratu k rešpektu sviatočného charakteru nedele a štátom uznaných sviatkov. V roku 2002 petícia Nezávislých kresťanských odborov Slovenska bola úspešná, pretože sa pod žiadosť o rešpektovanie sviatočného charakteru nedele podpísalo vyše stotisíc, opakujem, vyše stotisíc našich spoluobčianok a spoluobčanov. Žiaľ, zákonodarcovia tretieho volebného obdobia nášho parlamentu ich žiadosti nevyhoveli, ich predstava o návrate k autentickým civilizačným hodnotám nášho kontinentu, na ktorých je postavená Európska únia, bola v tom čase inakšia.
Až zákonom č. 200/2008 Z. z. z 15. mája 2008 Národná rada Slovenskej republiky upravila § 94 Zákonníka práce tak, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára (Nový rok), na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12. hodine a 25. decembra na Božie narodenie, t. j. na Prvý sviatok vianočný.
Táto novelizácia sa stretla nielen s uznaním a porozumením drvivej väčšiny obyvateľov našej republiky, ale zosilneli hlasy volajúce po celoročnom rešpekte sviatočného charakteru všetkých nedieľ a štátom uznaných sviatkov, opierajúc sa o našu poldruhatisícročnú kresťanskú tradíciu.
V pracovnoprávnej praxi Slovenskej republiky sa čím ďalej tým častejšie vyskytujú prípady, keď sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas nedele a počas ostatných štátom uznaných sviatkov, a to napriek tomu, že im sviatkové právo zaručuje platené pracovné voľno. Vplyv na nedeľu majú najmä prenikajúce spoločenské a hospodárske zmeny - rastie ponuka služieb, ale najmä práca iných sa často zneužíva na "skrášľovanie" vlastnej nedele. Zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva a rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava Slovenskej republiky. Práca, ktorou je počas sviatkov predaj tovaru, nemôže byť dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať napriek tomu, že platené pracovné voľno im garantujú právne predpisy platné v slovenskom štáte.
Ľudia však nedeľu potrebujú.
Striedanie práce a pravidelného odpočinku patrí neodmysliteľne k bytiu a životnému rytmu každého človeka. Bez nedele nám zostane iba 7 pracovných dní. Zaobchádzanie s voľným časom preto nemá byť určované iba trhom a obchodom. Pravidelný čas voľna pomáha zachovať si potrebný odstup od neustále zrýchľujúcich sa zmien. Nedeľa nám pomáha oddeľovať tlak a zodpovedne sa prispôsobovať vyšším pracovným nárokom. Ľudia žijú rodinným životom, vytvárajú sa rodinné vzťahy v užšom zmysle, v širšom zmysle ďalej sa nadväzujú vzťahy k priateľom i k svojmu sociálnemu prostrediu. Tieto vzťahy sa môžu rozvíjať iba vo voľnom čase. Súdržnosť spoločenstiev (ale aj spoločnosti ako celku) nemôžu zabezpečiť iba hospodárske dobrá. Nie všetko, čo v živote robíme, a to zvlášť vo vzťahu k rodine a priateľom, sa nám ekonomicky oplatí. Ak má otec "nedeľu" v pondelok, matka v stredu a deti v nedeľu, narušuje to predovšetkým vzťahy v rodinách, ktoré sú základnou bunkou každej spoločnosti.
Podľa prieskumov Európskej únie v podnikoch, ktoré nechávajú svojich pracovníkov robiť aj v nedeľu, je pravdepodobnosť ich ochorenia o tretinu vyššia ako vo firmách s nedeľným oddychom. Podľa týchto štúdií trpí psychická stabilita najmä vtedy, ak sa naruší pestovanie rodinných vzťahov. Spoločne strávená nedeľa ako deň oddychu ponúka viac ako každý iný deň predpoklady na to, aby jednotlivec mohol a vedel nasadiť počas pracovných dní všetky svoje sily a schopnosti a stal sa prínosom pre spoločnosť.
Zamestnanci vykonávajúci prácu v podnikoch s viacerými zmenami, a to v rozličných oblastiach hospodárstva, stavebného priemyslu či v predajniach, sa počas nedele a sviatkov nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní členovia rodiny doma, oni pracujú, teda musia nastúpiť do práce. Ústava Slovenskej republiky zaručuje ochranu rodiny, manželstva, rodičovstva a osobitne detí a mladistvých. Ochrana nedele je základným kameňom európskeho sociálneho systému a otázkou maximálnej dôležitosti pre zamestnancov a ich rodiny.
Nedeľa ako súčasť kresťanskej kultúry našej spoločnosti rozhodujúco prispieva ku kvalite ľudského spolužitia. Práca počas nedele v rozličných oblastiach hospodárstva nemôže byť dôležitejšia ako rodina, na ktorej je postavená naša spoločnosť, ako sú normálne rodinné vzťahy, láska rodičov k deťom a detí k rodičom.
Keďže štát má v zmysle medzinárodnoprávnych dokumentov a v zhode so zásadou zlaďovania rodinného a pracovného života presadzovanom v pracovnom práve Európskej únie a v právnych úpravách jednotlivých členských štátov Európskej únie vytvárať predpoklady pre spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhuje sa zákaz určitých prác počas nedele a počas štátom uznaných sviatkov.
Prvoradým cieľom navrhovanej novelizácie je uzákoniť aj v slovenskom zákonodarstve takú zákonnú úpravu o práci v nedeľu a vo sviatok, aká je bežná vo väčšine krajín Európskej únie. Aj na Slovensku nedeľa musí byť chápaná ako deň pracovného voľna, ktorý je venovaný oddychu, pookriatiu ducha a najmä utužovaniu rodiny a rodinných, príbuzenských alebo priateľských vzťahov. Len takto chápaná nedeľa a sviatočný oddych môže byť predpokladom nasadenia všetkých schopností človeka v celotýždňovej práci pre prospech celej spoločnosti.
Navrhovanou úpravou sa počas nedele a počas sviatkov zakazuje práca v podnikoch s viacerými zmenami v rozličných oblastiach hospodárstva, stavebníctva, obchodu, ako aj v niektorých ďalších zariadeniach.
Predkladaná úprava je v súlade s čl. 2 Európskej sociálnej charty, ktorá zaručuje zamestnancom platené nedele a sviatky v súlade so smernicou o pracovnom čase, ktorou sa zamestnancom garantuje nepretržitý odpočinok v týždni. Zamestnanci majú zaručené platené pracovné voľno vo sviatok v zmysle zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Nedele, štátne sviatky a ostatné štátom uznané sviatky sú dni pracovného pokoja. Zákonník práce len výnimočne umožňuje v tieto dni výkon prác, ktoré vzhľadom na ich povahu nie je možné vykonávať len v pracovných dňoch. Ide najmä o práce v nepretržitých prevádzkach, ako aj napríklad o práce, ktoré sú také nevyhnutné, že ich nevykonaním by mohol byť ohrozený život ľudí alebo ich zdravie. Tieto práce sú taxatívne vymedzené v § 94 Zákonníka práce. Napriek dlhoročnej právnej úprave práca na sviatok v Zákonníku práce a v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov a najmä napriek dlhoročným tradíciám pracovného voľna počas nedele a sviatkov sa v našom obnovenom štáte neustále rozširuje pracovný čas aj počas nedele a počas sviatkov, pričom štátna moc je natoľko benevolentná, že dodržiavanie platnej legislatívy v oblasti pracovného práva nie je schopná vymáhať a zabezpečiť.
Novelou § 93 a 94 zákona č. 311/2001 Z. z. sa spresňuje a taxatívne vymedzuje úprava pracovného času obsiahnutá v súčasnosti v Zákonníku práce a v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Navrhované znenie zosúlaďuje úpravu pracovného času, nepretržitého odpočinku v týždni a plateného pracovného voľna vo sviatok s úpravou pracovného času vo viacerých medzinárodných dokumentoch a v pracovnom práve Európskej únie. Uvedená oblasť právnych vzťahov je upravená najmä v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v Európskej sociálnej charte, v smernici č. 2003/88 Európskej únie týkajúcej sa určitých aspektov organizácie pracovného času.
V snahe predísť komercializácii v dňoch, ktoré sú v členských štátoch Európskej únie i v iných európskych a zámorských štátoch striktne dňami pracovného voľna, navrhuje sa zákaz práce v podnikoch s viacerými zmenami, s pravidelnými dennými a nočnými zmenami, v stavebníctve, hospodárstve, ako aj predaj všetkých druhov tovaru s výnimkou taxatívne uvedených tovarov. V pôvodných členských krajinách Európskej únie sa dodržuje zákaz práce v nedeľu a vo sviatok. Len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy zamestnávatelia a obchodné reťazce nedodržujú túto právnu úpravu, a preto niektoré krajiny pristúpili k jej spresneniu.
Účelom návrhu zákona je aj umožniť zamestnávateľom flexibilnejšie rozvrhnúť pracovný čas pri jeho rovnomernom rozvrhnutí. Zamestnávatelia budú mať možnosť rozvrhnúť výnimočne pracovný čas i na šesť pracovných dní v týždni po sebe s tým, že zamestnancom sa zaručuje nepretržitý odpočinok v týždni, ktorý musí pripadnúť na nedeľu.
"Last, but not least" predkladaného návrhu je teda príspevok k hľadaniu východiska z krízy, v ktorej sa Slovensko ocitlo. Bohužiaľ, svet hľadá aj riešenie čisto vo finančných a hospodárskych súradniciach. Človek však "nie je živý len chlebom", tak nás učí ľudová múdrosť. Niet pochybností o tom, že prosperujúce hospodárstvo je pre našu spoločnosť užitočné, ba potrebné. Avšak riešenie ekonomickej krízy je v nedohľadne, nuž sa musíme naučiť žiť s krízou a zvládnuť ju tak, aby sme nezahynuli, lež prežili: musíme sa primknúť k trvalým a večným hodnotám - napokon nie raz sme to v našich dejinách dokázali. Preto najvzácnejšia hodnota našej a každej kresťanstvom inšpirovanej spoločnosti spočíva v zdravej rodine. V tomto chaotickom svete globalizácie, ktorá rozožiera prirodzené rodinné vzťahy, práve rodina potrebuje viac času na to, aby bola naozaj rodina rodinou, jednak nedeľný čas potrebujú manželia navzájom, jednak rodičia pre deti, jednak deti pre rodičov. Návrat k sviatočnému charakteru nedele a štátom uznaných sviatkov je nevyhnutný, a aj preto je Národnej rade Slovenskej republiky predložený tento návrh zákona, lebo ľudia nedeľu potrebujú!
Návrh záporne nezaťažuje štátny rozpočet, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právnymi predpismi nášho štátu a jeho medzinárodnými záväzkami... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím vás upozorniť, že je devätnásta hodina.
J. Rydlo, poslanec: Dobre.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Aké máte ešte dlhé vystúpenie?
J. Rydlo, poslanec: Ja len chcem povedať to, že v § 93 čl. I textácia jednoznačne formuluje zákaz nedeľnej a sviatočnej práce, vylučuje možnosť po dohode nerešpektovať pracovné voľno, namiesto nepresného pojmu "nepretržitý odpočinok v týždni" jasne definuje "pracovný pokoj v nedeľu a vo sviatok". Odsek 4 precizuje výnimky.
A pokiaľ ide o § 94, textácia predstavuje novú filozofiu prístupu k danej problematike a definuje prácu v nedeľu a vo sviatok. Oproti teraz platnej dikcii paragraf má jednoznačnejší názov "Práca v nedeľu a vo sviatok".
Bod 1., členený na písm. a) až r), podrobne vymenúva výnimky z tohto zákona.
No a účinnosť zákona sa navrhuje dňom jeho vyhlásenia.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Panie kolegyne, kolegovia, je všeobecný súhlas, aby vystúpil ešte spravodajca? (Reakcia pléna.) Áno. Takže ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.
Gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie určil za spravodajcu pána poslanca Jána Kvorku. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Rydlu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 276 z 3. septembra 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1245 z 25. augusta 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.
Prvoradým cieľom navrhovanej novelizácie je uzákoniť aj v slovenskom zákonodarstve takú zákonnú úpravu o práci v nedeľu a vo sviatok, ako je bežná vo väčšine krajín Európskej únie. Návrh umožňuje zamestnávateľom flexibilnejšie rozvinúť pracovný čas pri jeho rovnomernom rozvrhnutí. Predložený návrh nezaťažuje štátny rozpočet.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 14. októbra 2009 a gestorský výbor v termíne do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Má záujem vystúpiť ešte pán predkladateľ v rozprave. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže jediný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Rydlo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Končím dnešné rokovanie s tým, že zajtra ráno o 9.00 hodine pokračujeme prerokovaním prvých čítaní návrhov, ktoré predkladá pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti. Potom ďalšie zákony predkladá pán minister Vážny a následne potom tak, ako je to v bodoch programu, teda prídu na rad ďalšie poslanecké návrhy, ktoré sú v bodoch programu. To znamená, ak prerokujeme vládne návrhy zákonov v prvom čítaní, budeme pokračovať prerušeným rokovaním o tomto poslaneckom návrhu.
Ďakujem veľmi pekne. Prajem príjemný dobrý večer.
(Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.)