M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský, to znamená zahraničný výbor, pani poslankyni Lei Grečkovej, aby uviedla spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
L. Grečková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením č. 171 z 2. septembra 2009 určil za spravodajkyňu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 1177).
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave uvedený návrh zákona odporučí prerokovať v druhom čítaní.
Ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1233 z 24. augusta 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Zahraničný výbor Národnej rady.
Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu v prvom čítaní.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne, pretože som nedostal žiadnu písomnú prihlášku? Evidujem pani navrhovateľku. Poprosím, nech sa páči.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som v krátkosti ešte dokončila úvodnú reč, pretože som nechcela v úvode veľa hovoriť. Chcela som, aby ste mohli aj na mňa reagovať. V krátkosti ešte zopár argumentov, prečo tento návrh predkladám aj zo štúdie, ktorá bola vypracovaná v minulom roku a bola predkladaná na pracovné rokovanie v rámci ministerstva zahraničných vecí.
V celej našej legislatíve, primárnej legislatíve, teda v zákone č. 617, ktorý vlastne novelizujem, chýba oblasť multilaterálnej pomoci a nie sú zabezpečované prostriedky tak, aby boli využívané efektívne a účelne. Pravidlá pre výber aktivít v rámci multilaterálnej pomoci neexistujú. Slovenská republika hrá v tejto oblasti absolútne pasívnu úlohu. Pravidlá pre výber krajín v rámci dvojstrannej pomoci sú veľmi rámcové. Pravidlá pre výber projektov v rámci dvojstrannej pomoci neexistujú. Neexistuje systém monitorovania a najmä hodnotenia výsledkov. Chýba ucelený programový prístup tak ako v iných štátoch Európskej únie. Nie je povinnosť mať elektronicky spracované informácie v informačnom systéme. Existuje nedostatočná koordinácia. Nedostatočne sú definované nástroje a pravidlá v rámci dvojstrannej pomoci. Systém je, môžem tvrdiť, dokonca otvorený pre podvody a každý súdny spor by ministerstvo zahraničných vecí v prípade súdu prehralo. Chýbajú povinnosti zabezpečovať kvalifikované ľudské zdroje na ministerstve zahraničných vecí. Chýba absencia vlastnej komunikačnej stratégie v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a dokonca chýbajú aj metodické pomôcky pre tých, ktorí sa zúčastňujú projektov a vlastne hlásia sa do výziev ministerstva zahraničných vecí.
Materiál, ktorý predkladám, bol prerokovaný aj s platformou mimovládnych organizácií. Bol prijatý so záujmom, pretože reagoval na výsledky štúdie, ktorú pripravovala pani Fialová ako jedna z členiek platforiem mimovládnych organizácií, pretože práve ony sa dovolávajú toho, aby bol tento zákon novelizovaný a aby boli stanovené jasné postupy pri zadávaní výziev a pri vyhodnocovaní výziev, čo v súčasnosti chýba.
To sú tie dôvody, ktoré existujú a pri týchto rokovaniach sme sa dokonca s platformou mimovládnych organizácií dohodli, že v rámci podpory tohto zákona bude v októbri pripravený projekt na uctenie si Medzinárodného dňa chudoby. Medzinárodný deň chudoby si pripomíname 19. októbra a na 20. a 21. októbra je pripravovaná výstava o oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorej projekt vypracovali mimovládne organizácie a má to byť realizované v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí, parlamentom, zastúpením Európskej komisie a Národnou radou.
Pokladám toto za veľmi dôležité, pretože pri rôznych medzinárodných stretnutiach je apelácia na poslancov národných parlamentov, aby sa aktívnejšie zapájali do oficiálnej rozvojovej pomoci. Myslím si, že my sa môžeme zapájať akurát tak zlepšením legislatívnych návrhov, ktoré môžeme ovplyvniť a ktoré by mali byť základom pre oficiálnu rozvojovú pomoc.
Ešte rada by som spomenula možnosti, ktoré existujú v rámci odstraňovania chudoby a hladu vo svete, pretože jedna časť finančných prostriedkov ide aj na túto oblasť. Dobre viete, že tento rok je situácia aj u nás v poľnohospodárstve nie veľmi priaznivá. Dobre viete, že máme nadbytok mlieka, obilnín a rôznych poľnohospodárskych komodít. Ja si myslím, že tu by bolo možné zriadiť fond, v rámci ktorého by sa vykupovali komodity, ktoré je možné realizovať v krajinách tretieho sveta, kde je hlad a chudoba a tieto všetky nadbytky by sme mohli realizovať v rámci boja proti chudobe a v rámci boja proti hladu.
Pomohli by sme aj krajinám týmto spôsobom tým, že by nedostávali len finančné prostriedky, ktoré sa veľakrát zneužívajú v rámci rôznych systémov vládnych a parlamentných a nedostanú sa tým, ktorí vlastne tú pomoc potrebujú, ale keby sa to realizovalo vo forme poľnohospodárskych komodít, ktorých je nadbytok nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európskej únie, myslím si, že bol by to systém, ako určitým spôsobom pomôcť 150 miliónom ľudí, ktorí hladujú vo svete, ale súčasne ako aj naštartovať systém, ktorý by riešil prebytky poľnohospodárov na Slovensku, ale aj v rámci Európskej únie, pretože Európska únia má vytvorený samostatný fond, ktorým rieši oficiálnu rozvojovú pomoc.
Čiže ten príspevok, ktorý predkladám v rámci tejto novely tohto zákona, je aj príspevkom k tomu, aby sme hľadali riešenia, ako prepojiť prebytky, ktoré sú v rámci poľnohospodárstva a riešenia oficiálnej rozvojovej pomoci, kde dávame finančné prostriedky, ale v podstate tie finančné prostriedky by sa dali realizovať cez našich poľnohospodárov a cez ich produkciu vlastne do krajín tretieho sveta.
Táto téma je skutočne zaujímavá, ak človek má záujem o ňu sa zaujímať a hlbšie pochopiť aj to, že existujú štáty, kde sa žije podstatne ťažšie, kde ľudia, hlavne deti nemajú čo do úst a my sa veľakrát sťažujeme, že u nás je najhoršie. Kto zažil biedu a chudobu v krajinách tretieho sveta, myslím si, že je šťastný, že žijeme tu na Slovensku, ale v prípade riešenia financií a systému oficiálnej rozvojovej pomoci máme čo doháňať, keď sa porovnávame s inými štátmi Európskej únie. A ja verím, že tento parlament sa bude snažiť a bude mať záujem, aby aj túto problematiku otvoril, diskutoval o nej, ale hlavne, aby prispel aspoň málom, a to je novelou zákona č. 617/2007 Z. z. ku skvalitneniu, zefektívneniu a stransparentneniu oficiálnej rozvojovej pomoci v širšom poňatí, nielen v oblasti dvojstrannej, ale aj mnohostrannej oficiálnej pomoci. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kramplovej, ktoré bolo teda vystúpenie v rozprave, sa nehlási nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pravdepodobne už nebudete chcieť reagovať v záverečnom slove? Pani spravodajkyňa takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by malo pokračovať prvé čítanie návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec ma požiadal o možnosť prerokovania tohto návrhu zákona v náhradnom termíne, ak sa nedohodneme inak, myslím tým v grémiu predsedu Národnej rady a poslaneckom grémiu, tak bude tento zákon prerokovaný na záver schôdze.
Budeme pokračovať teraz ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona je pod tlačou 1188 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1195.
Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Miššíkovi ako navrhovateľovi, aby tento návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že je taký pokročilý čas, budeme, dúfam, teraz veľmi rozumne rokovať o tomto návrhu ústavného zákona.
Úvodom by som chcel povedať pár slov, prečo forma ústavného zákona, prečo teraz v tomto období, keď o chvíľu budú voľby do vyšších územných celkov a vôbec čo ma k tomu viedlo, aby som podal takýto návrh.
Ak si spomínate, asi pred šiestimi mesiacmi som podal dve novely zákonov. Novelu zákona o obecnom zriadení a novelu zákona o vyšších územných celkoch, kde som chcel riešiť obdobnú situáciu, to znamená nezlučiteľnosť funkcie poslanca parlamentu a predsedu vyššieho územného celku. To bolo v zákone o voľbách do VÚC a v zákone o obecnom zriadení nezlučiteľnosť funkcie starostu a primátora s funkciou poslanca parlamentu. Oba tieto návrhy boli zamietnuté a bol som kritizovaný nielen kolegami, ale aj odbornou verejnosťou v dvoch veciach. A síce, že by to malo ísť cez ústavu článok 77, to bola prvá výhrada. A druhá výhrada bola, že asi by bolo veľmi dobré, keby tieto návrhy mali taký odkladný účinok, aby nedochádzalo k tomu, že sa dotknú tohto volebného obdobia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Preto som predložil návrh novely ústavy, teda tento ústavný zákon, ktorým som obe tieto podmienky splnil. Myslím si, že tento návrh je natoľko konformný s Ústavou Slovenskej republiky, že niet mu čo vyčítať, pretože jeho účinnosť sa navrhuje až od 1. 8. 2010, a to z dôvodu, aby nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu VÚC platila až od piateho volebného obdobia, teda pre poslancov parlamentu, ktorí budú zvolení v budúcich voľbách.
Pár poznámok k tomuto návrhu, pretože dôvodovú správu máte pred sebou všetci, čítali ste ju. Taktiež v odbornej verejnosti som bol kritizovaný za to, že spomínam, že ide o výkonnú moc. Ja som mala na pamäti, že toto je predseda VÚC, je výkonná moc na úrovni samosprávy, vyššieho územného celku a ako iste aj teoretici, aj odborníci viete, naozaj je to výkonný orgán, ktorý má absolútne právomoci. Vidieť to aj z toho, ako sa o tieto posty rujú politické strany, pretože je to naozaj lukratívny, zaujímavý a významný post.
Po druhé. Myslím si, že nie je možné, aby sa také dve významné funkcie, ako je funkcia poslanca parlamentu ako poslanca najvyššej zákonodarnej moci v tejto krajine a predsedu VÚC dali vykonávať naraz. Naznačil som možný konflikt záujmov hlavne pri hlasovaní o štátnom rozpočte, o možných výhodách pre možno ani nie svoj VÚC, ale vo všeobecnosti pre samosprávu vyšších územných celkov. A nakoniec som naznačil, že nie je vhodné, aby akýkoľvek funkcionár poberal viac platov za výkon viacerých funkcií. Dnes som to už raz spomínal a hlasoval som aj za návrh pána poslanca Gaburu, ktorý sa to snažil riešiť vo svojom zákone. O čom? O sociálnych, o solidarite, pardon.
V dôvodovej správe ešte uvádzam jednu skutočnosť. Pokiaľ by naozaj tento návrh neprešiel, predpokladám, že neprejde, tak sa budem snažiť aspoň ho vyriešiť trošku iným spôsobom a vyriešiť, napraviť jednu krivdu, ktorá v každom prípade nastane a ktorá nastane, ak tento zákon neprejde. Totižto poslanec parlamentu poberá paušálne náhrady. Sú pomerne vysoké a majú byť na to, aby sme ich míňali na telefóny, míňali na pracovné cesty za našimi voličmi, prípadne aby sme ich míňali na cesty do výborov.
Predpokladám a myslím si, že každý predseda vyššieho územného celku má okolo seba stav ľudí, ktorí pracujú v zmysle jeho príkazov. Má niekoľko telefónov. Má určite auto aj so šoférom, má určite aj referenčné vozidlo, a preto nevidím dôvod, pre ktorý by mal predseda VÚC, ktorý je aj poslancom parlamentu, poberať paušálne náhrady. A keďže vieme, ako sú paušálne náhrady v tomto parlamente prijímané, to znamená, to je jednoduché uznesenie, tak potom, keď neprejde tento návrh zákona, navrhnem, aby tí poslanci, ktorí sú zvolení za šéfov VÚC v budúcom volebnom období, nemohli poberať paušálne náhrady. Prosím o podporu môjho návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Vzácna zhoda koalície a opozície. Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby si splnil povinnosť spravodajcu vo svojom úvodnom slove. Nech sa páči.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 2. septembra určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení návrhu ústavného zákona. Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Navrhovateľ v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie uvádza, že návrh ústavného zákona nemá vplyv na verejné financie, s čím súhlasí vo svojom vyjadrení i Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Navrhovateľ tiež nepredpokladá vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani vplyv na životné prostredie a zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovala uvedený návrh zákona, teda ústavného zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2009 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem zahraničného výboru, mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 14. októbra 2009 a v gestorskom ústavnoprávnom výbore do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Ani v tomto prípade som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Evidujem prihlášku pani poslankyne Kataríny Tóthovej. Chcem len informovať, pani poslankyňa, ešte predtým sa prihlásil do rozpravy pán navrhovateľ. (Hlas v sále.) Dobre. Pán navrhovateľ bude až po vás vystupovať, takže nech sa páči. Takže slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová, tým pádom aj uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Po nej vystúpi pán poslanec Miššík. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja budem veľmi stručná. Problematika, ktorá je tu riešená v legislatívnom návrhu, vlastne v práve je problematika inkompatibility výkonu určitých funkcií. Je to princíp veľmi známy v práve, všetky ústavy takmer v Európe tento princíp zakotvujú, má svoju históriu a má svoje dôvody. Právnymi dôvodmi vás nebudem zaťažovať, ale poviem jeden dôvod, ktorý je neodškriepiteľný a vlastne je aj dôvodom inkompatibility, a to je platnosť neodškriepiteľne rovnakého prírodného zákona na všetkých ľudí, že každý k výkonu a k existencii, teda k výkonu funkcií má 24 hodín, z ktorých určitý čas musí venovať oddychu. A aj tento fakt je faktor, ktorý je dôvodom pre vznik inkompatibility, pretože na výkon, kvalitný výkon, špeciálny odborný výkon treba určitý čas.
A pokiaľ ide o funkcie, ktoré sú náročné, okrem odbornosti, politickej zdatnosti a tak ďalej, aj nadčasový faktor, tak ich nie je možné zvládať k úplnej spokojnosti a k takému výkonu, ako si daná funkcia vyžaduje. Preto si myslím, že ak niekto chce plniť úlohy zodpovedne na takom poste, ako je predseda vyššieho územného celku, a ja si myslím, že ešte aj poslancov vyššieho územného celku, ale to nie je predmetom tohto legislatívneho návrhu a zároveň aj poslanca Národnej rady, tak tieto funkcie nemôže plnokrvne vykonávať. Keď už z ničoho iného, tak z časového dôvodu.
Preto si myslím, že je to rozumný návrh a aj ten dôvetok, ktorý tu bol povedaný o finančnom aspekte, ktorý poberajú poslanci na pokrytie, pretože my nemáme cestovné príkazy, musíme si hradiť aj cestu autom, aj pobyt v hoteli, aj zvýšené náklady pri cestovaní, ktoré majú iní štátni zamestnanci zohľadnené, hradiť práve z tej čiastky a tam je to pokrytie tak, že aj tie úvahy mali svoje ratio. Osobne si myslím, že toto je dobrý legislatívny návrh. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami, pani poslankyňa, sa na vás neprihlásil nikto a teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi ako navrhovateľovi v rozprave. Nech sa páči. Pán poslanec, stihneme to do 19.00 hodiny?
P. Miššík, poslanec: No, ja by som pôvodne ani nechcel, ale sľúbil som pánovi Galbavému, že neskončím do 19.00 hodiny, aby on nemusel ísť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, držme sa, prosím vás, merita veci. Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Dobre. Pán predsedajúci, takže ja budem pokračovať, ja to dokončím do 19.00 hodiny, aby som ešte mohol mať ráno o 9.00 hodine záverečné slovo. Dobre?
Takže z toho, čo hovorila pani profesorka Tóthová, aj z toho, čo som počul, teda odozvu na moje slová, na môj návrh, ešte musím spomenúť jednu vec. Okrem toho, že som v ústavnoprávnom výbore, som aj vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií. Je nás tu takých viac. Netešíme sa z toho, máme z toho oveľa viac práce, aj je tam hrozne veľa problémov, a práve tu chcem spomenúť ďalšiu vec, súvisí s prerokúvaným bodom programu, čo uvažujem do budúcnosti a čo ponúkam dnes na možno verejnú diskusiu a možno vaše rozmýšľanie, že čo by sme mohli v budúcnosti urobiť. Ja som to dnes už povedal.
Podľa môjho názoru táto otázka bude čisto vyriešená podľa tej inkompatibility, o ktorej hovorila pani profesorka. Bude vyriešená vtedy, ak prijmeme ústavný zákon, ktorým prijmeme nový čl. 77 ods. 1, ktorý by mal znieť: "Funkcia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľná s akoukoľvek inou verejnou funkciou." Máme vyriešené absolútne všetko. Poslanci tu budú sedieť a budú robiť zákony a okrem tohto by sme mali vstúpiť ešte do ústavného zákona o konflikte záujmov, kde by sme umožnili poslancom, aby pokojne vykonávali svoje iné povolania, aby normálne podnikali, aby mohli byť konateľmi obchodných spoločností, ale aby zároveň mohli mať a museli mať vážne a prísnejšie povinnosti na priznávanie majetku.
Toto je absolútne gro toho, čo som chcel vyvolať, teda Jožko Mikuš, ty dúfam, že budeš župan, nechcel som sa ťa dotknúť, ani pýtať, že ako ty naložíš so svojím mandátom, lebo zvolený asi budeš, ale naozaj v každom prípade si myslím, že toto je dôležitá debata a verím tomu, že mi pomôžete v tom, aby sme takéto čosi naplnili, pretože dodnes, keď som hovoril s každým poslancom, tak všetkým sa to páčilo, ale uvidíme, že keď to prebehne cez kluby, ako to dopadne, keď tento návrh uzrie svetlo sveta. V návrhu uzrel, ale tento nie je ešte taký kompletný, aký som chcel predložiť. Dobre. Nekomplikujem, to znamená, prichádza devätnásta hodina, pán predsedajúci, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Miššík bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán poslanec, ešte máme minútu, chcete v záverečnom slove? Nech sa páči.
P. Miššík, poslanec: Necháme na ráno. Poprosím vás naozaj o podporu a dúfam, že keďže zahlasuje celá opozícia a HZDS, predpokladám, že aj tak to neprejde. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca. Áno, nech sa páči.
Ľ. Petrák, poslanec: Kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, tak tiež len jedna veľmi krátka replika na to, čo tu zaznelo. Mňa zaujal vo svojom vystúpení pán poslanec s novým znením, myslím § 77 ústavy, kde hovoril o tom, že teda funkcia poslanca by mala byť nezlučiteľná s akoukoľvek inou verejnou funkciou, ale že na druhej strane chce otvoriť priestor na podnikanie.
Ja si dám len takú rečnícku otázku, to znamená pôsobenie pre blaho občanov vo verejnom záujme je neprijateľné a robenie biznisu poslanca Národnej rady prijateľné? Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: To bolo záverečné vystúpenie spravodajcu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že zajtra ráno budeme pokračovať v zmysle schváleného programu návrhom pána poslanca Tomáša Galbavého, ktorý máte ako tlač 1189. V tejto chvíli vám prajem príjemný večer a dobrú noc.
(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)