P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Faktická poznámka páni poslanci Brocka, Jasaň, Martinák. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Ja sa chcem, tak ako kolega Szigeti, obrátiť na koaličných poslancov s rovnakou výzvou. Ak aj nepodporia tento návrh o možnosti zriadiť, nakúpiť, vytvoriť možnosť pre školy školské autobusy, pre deti, ktoré tieto školy navštevujú, tak by som vás chcel poprosiť, aby ste si tento návrh osvojili a predložili ho vy na niektorej z budúcich schôdzí Národnej rady z jedného dôvodu. Tento návrh je určite zaujímavým príspevkom aj v rámci riešenia hospodárskej krízy. To sa len na prvý pohľad zdá, že tento zákon znamená väčšie výdavky z rozpočtu.
Naopak, dámy a páni, ak by existovali školské autobusy, viete koľko starostov malých obcí, kde sú malotriedky, by súhlasili so zrušením svojej školy, lebo je to drahé. Ak by existovali školské autobusy, ktoré ich deti bezpečne odvezú do inej školy v inej obci. Naozaj toto je jeden z praktických návrhov, ako môžete šetriť peniaze samosprávam aj štátnemu rozpočtu.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jasaň.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len pár poznámkami. Aké dojemné. Budem reagovať na môjho predchodcu v časti, keď sa pýtal, prečo táto myšlienka nenašla pochopenie. Možno, že ste ju chceli adresovať, pán kolega, kresťanským demokratom vtedy, keď boli v koalícii, kde mali prevahu v parlamente, keď mali svojho ministra školstva, predsedu parlamentu. Prečo ste to vtedy nevyužili? Bolo by to veľmi jednoduché a nemuseli by ste to predkladať tretí alebo štvrtýkrát. Ďakujem. Len toľko. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Martinák.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Szigeti, z vášho vystúpenia by sa možno niekomu zdalo, že nebodaj máte sociálne cítenie. S jedným s vami súhlasím, že Slovensko nie je len Bratislava, ale aj odľahlé územia. Zhodou okolností pochádzam z odľahlého územia Slovenska z Medzilaboriec a jednoducho povedané, mal som možnosť vyučovať na odbornej strednej škole, keď práve za vašej vlády bol totálny nedostatok odborných učebníc, a to takých odborných učebníc, z ktorých študenti maturovali. Nebola to chyba školy, bola to jednoznačne chyba ministerstva a zrazu idete pôsobiť na city našich obyvateľov. Ďakujem za pozornosť.
**
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, vaša reakcia na faktické poznámky. Chcete? Nech sa páči.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel reagovať na slová pána kolegu Jasaňa, že prečo sme to nerobili vtedy. No nerobili sme to preto, pretože ekonomická situácia, vtedy viete, aká bola v tejto krajine. Koncom minulého volebného obdobia situácia už bola lepšia. To znamená, že my sme vytvorili pre vás finančné prostredie na to, aby sme túto iniciatívu mohli v týchto rokoch realizovať. Ja si myslím, že ekonomika bola silná aj vlani, aj predvlani, tohto roku už sú problémy, to znamená, že boli finančné prostriedky na to, aby sme to mohli istým spôsobom realizovať. Aj tak si myslím, že skôr či neskôr k tomu pristúpime z toho dôvodu, čo spomínal pán poslanec Brocka. Tá demografia je taká, aká je, bohužiaľ, v tých malotriednych školách je neustále menej a menej žiakov a budeme to musieť nejakým spôsobom riešiť a jedným z možných riešení je práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Švidroň do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.
V. Švidroň, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia, poslankyne, poslanci, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Júliusa Brocku na vydanie zákona o školských autobusoch má riešiť problematiku dopravy žiakov na školské vyučovanie v rámci aktivít aj mimo vyučovania. Predpokladá postupné zavedenie školských autobusov, na kúpu ktorých by ministerstvo školstva poskytovalo dotácie. So všetkou úctou k úsiliu najmä pána poslanca Fronca musím povedať, že možnosť, o ktorej hovoril aj pán Szigeti, sa spravidla transformuje na realitu. Potom skutočne nastáva situácia, že návrh zákona predstavuje zvýšené nároky na rozpočet ministerstva školstva podľa odhadu zhruba v sume 7 miliónov eur ročne a takisto na rozpočet obcí napríklad v sume 3,5 milióna eur ročne. Navyše vyčíslené finančné prostriedky predstavujú dopad na rozpočet z dôvodu kúpy školských autobusov.
Návrh zákona nezohľadňuje finančné prostriedky potrebné na obnovu vozového parku po uplynutí piatich rokov, keď vozový park starne a bude ho potrebné obnovovať. Návrh zákona zároveň predpokladá zvýšenie zamestnanosti vo verejnej správe približne o 50 až 100 osôb ročne počas päťročného obdobia. V doložke finančných ekonomických vplyvov nie je vyčíslený dopad na verejné financie z dôvodu zvýšenia zamestnanosti. Otázka krytia uvedených výdavkov rozpočtu nie je v návrhu riešená.
V súčasnej dobe problematiku dopravy z miesta trvalého bydliska do školy a späť rieši § 8 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení ďalších predpisov a § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
V súčasnosti ministerstvo školstva uhrádza náklady na dopravu žiaka do školy a späť. Ide o žiakov, ktorí v mieste trvalého bydliska nemajú zriadenú základnú školu. Podľa § 6 navrhovaného zákona náklady na prevádzku školského autobusu hradí zriaďovateľ školy, pričom časť prostriedkov na prevádzku môže vybrať formou cestovného od prepravovaných žiakov a študentov. Takýto krok je nesystémový, nakoľko ruší princíp bezplatnej dopravy žiakov do školy a späť. Preto nemôžem uvedený návrh podporiť. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky pán navrhovateľ, pán poslanec Brocka, pán poslanec Šimko, pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec Fronc. Zapnite pána navrhovateľa.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Ale ešte minútu by som potom poprosil. Dve minúty. Takže, pán kolega, čítali ste čísla, koľko by to mohlo stáť a malo stáť obce a koľko by to malo stáť štát, a to v maximálnej hranici, čiže hovoriť o tom, že nie sú vyčíslené dopady, sú v dôvodovej správe. A mrzí ma, že prečítate hlúposť, ktorú napíše ministerstvo financií o tom, že to nie je odôvodnené. Ministerstvo financií si ani neprečíta ten zákon poriadne, že tam došlo k niektorým zmenám a tá zmena hovorí, že ministerstvo školstva môže a stanovuje pravidlá, akým spôsobom môže dofinancovať. Takže ma mrzí, ale to tak nie je, ten dopad je.
A čo sa týka tých ďalších vecí, tam sa nestanovuje povinnosť škole, že musí vyberať za dopravu. Tam sa stanovuje maximálna možnosť, že nevyberie viac, ako by ho to stálo, keby išiel riadnou hromadnou dopravou. Tam vôbec nemusí vyberať.
A čo sa týka, keď hovoríte o tom, čo bude o päť rokov, je jasne povedané, že všetky ďalšie prevádzkové náklady znáša obec. A v prevádzkových nákladoch sú aj odpisy. To znamená, že keď ten autobus už nebude schopný ďalej chodiť, tak v rámci odpisov by mala mať obec vytvorené finančné prostriedky na kúpu nového autobusu. Je to urobené tak, čo je vždy problém nájsť peniaze na investíciu a v tom navrhujem, aby pomohol štát a zvyšok si musí, samozrejme, zariadiť zriaďovateľ. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Pán kolega Švidroň, ešte raz. Keďže aj vy ste vystúpili proti zvyšovaniu výdavkov z dôvodu existencie školských autobusov. Pán kolega Švidroň, každá obec na Slovensku nemusí mať svoju školu. Na Slovensku je skoro 3-tisíc miest a obcí. Viete, že sa rodí menej detí, že je hospodárska kríza. Mestá to môžu vyriešiť, ak majú desať škôl, a teraz sa to deje, znížia počet na osem. Kde majú päť, znížia na tri, kde majú dve na jednu. Ale čo urobí obec, čo urobí starosta, keď majú jednu školu, bez alternatívy ju zrušiť nemôže. A viete, koľko je takých obcí na Slovensku? Jednoducho, ak by existovali školské autobusy, možnosť rodičom, aby sa ich deti mohli dostať do základnej školy napríklad v inej susednej obci, no tak je tu riešenie. A toto pomôže aj obci, aj rodičom, aj štátu. Pán kolega Švidroň, osvojte si tento návrh.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán poslanec Švidroň, ja by som skôr od vás očakával, že sa prikloníte k tomuto návrhu zákona aj vzhľadom na to, že viete, aké problémy má východné Slovensko s dopravou školákov. Viete, že máme na východe Slovenska veľa obcí, ktoré sú rozdelené, ktoré sú poskladané z osád a podmienky pre dopravu sú tam veľmi zlé. Starostovia by vám sami potvrdili, že ak chcú mať autobus, ktorý by dopravoval deti vo vhodnom čase, tak jednoducho dopravca žiada od nich ďalšie finančné prostriedky, aby jednoducho ten autobus bol rentabilný, aby im starosta vykryl straty. Ja už nechcem hovoriť, že si treba uvedomiť, že deti sú najohrozenejší účastníci cestnej dopravy a vstupujú vlastne do času prepravy vtedy, keď je dopravná špička. No a myslím si, že aj to je dôležitý moment, aby ste sa priklonili k tomuto návrhu zákona. Ale myslím si, že ten najväčší argument, ktorý si zaslúži pozornosť, že nie sme nejakí priekopníci a vieme, že takéto žlté autobusy pre školákov jazdia vo viacerých vyspelých krajinách Európskej únie aj v Spojených štátoch. Preto by som vás chcel aj takto vyzvať, aby ste prehodnotili svoje stanovisko. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Szigeti.
L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne, reagoval by som na dve veci. Predovšetkým na ten vami citovaný zákon, ktorý, bohužiaľ, nerieši všetky prípady, nerieši úhradu dopravného pre každého žiada, pre každú rodinu. Zoberme si len väčšie mestá, buď okresné, alebo krajské mestá, v ktorých katastri sa nachádzajú na 8, 10, 12-kilometrovej vzdialenosti rodiny, pre ktorých, bohužiaľ, neprináleží táto náhrada a, bohužiaľ, nemajú zabezpečenú ani mestskú dopravu, to znamená, že si musia sami zabezpečiť dopravu do školy.
A druhá reakcia. Mne sa zdá, ako keby vám bolo ľúto, keby boli v štátnom rozpočte alokované finančné prostriedky na tieto účely. Pán kolega, viete si uvedomiť, koľko žltých krásnych školských autobusov by sa dalo kúpiť za tie prešustrované finančné prostriedky cez rôzne tendre, ktoré urobili na vašich ministerstvách vaši ministri, či na ministerstve životného prostredia, alebo na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja? Myslím si, že niekoľko sto takýchto autobusov by sa dalo kúpiť. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, vaša reakcia na faktické poznámky.
V. Švidroň, poslanec: V prvom rade na adresu pána poslanca Fronca by som chcel skutočne...
P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás na mikrofón.
V. Švidroň, poslanec: ... pardon, vysloviť skutočne zhnusenie, pretože o to slovo "blbosť", ktorá pochádza z ministerstva školstva, tak to si skutočne vyprosím. Financií, no tak to je, ja si jednoducho vyprosím, toto je odhad, ktorý som ja použil, to je moja teória, vaša teória je iná, no tak to si riešte tam.
Potom tam bol pán Brocka. No tak sú iné mechanizmy skutočne na tú dopravu, ktorá je, spojím to aj s tým, čo hovorí pán Szigeti. Ten vzor z Ameriky skutočne mňa nejako neoslovuje. Tam sú ďaleko iné vzdialenosti, ďaleko iné pomery, iné tradície, tam možno aj tie školy neboli vybudované, tam vznikajú sídliská bez škôl, takže tam sa rieši celkom iným spôsobom doprava. To nie je skutočne na naše pomery dobrý príklad.
No a prešustrované finančné prostriedky, nie je to, pán poslanec Szigeti, zdokladované a doriešené. Ja stále zastávam to stanovisko, že tá cena, ktorá tam bola vyplatená, boli čisté prostriedky neviazané, nejaký barter a podobné záväzky, ako to bolo v iných štátoch. Takže toto by sme tu nemali čo pliesť a jednoducho našej tradícii, našim možnostiam, alternatívnym možnostiam, ktoré sú s dopravou v školstve a na dedinách, ten žltý autobus zatiaľ skutočne nechýba. Takže asi toľko.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Len krátko. Pán kolega Švidroň, ja som povedal, že ste zopakovali hlúposť ministerstva financií, ktorú dala do posudku, pretože zákon sa zmenil. Ale keby ste si ho boli aj vy prečítali, tam je zmena, tam nie je povedané musí, nie je daná povinnosť, tam je povedané môže. Vyprosovať si môžete, ale pravdu nezmeníte. Žiaľbohu, je to tak.
Druhá poznámka k pánovi poslancovi Jasaňovi. Žiaľbohu odišiel, ale predsa len musím povedať. Viete, keď som ja nastupoval za ministra, tak v novembri prvý problém, čo som mal, som musel riešiť, že či a odkiaľ zoženiem peniaze na to, aby bolo na platy učiteľov. A nastupoval som po ministrovi, ktorý je, by som povedal, z vašej strany, lebo SDĽ-ka sa stala súčasťou strany SMER. Ale ja nie som márnomyseľný, a preto znova zopakujem to, čo povedal kolega Brocka. Osvojte si ten návrh a ja vám garantujem, že KDH zaň zahlasuje. Ja si myslím, že je v prospech našich detí a v prospech vôbec nášho vzdelávacieho systému.
A ešte jedna poznámka. Ja to skúsim predsa len trošku aj odľahčiť, pretože v kuloároch som také čosi začul, že dávam žltý autobus a že to je žltá farba, že to má niečo spoločné s KDH. Vy viete dobre, že všetky autobusy, ktoré zatiaľ takto fungujú vo svete, majú žltú farbu. Preto som aj ja v návrhu zákona, pretože to je celosvetovo zavedené, navrhol žltú farbu. Ale ak toto má byť problém, páni kolegovia zo strany SMER, ak navrhnete, aby bola červená farba tých autobusov, no tak ja vám garantujem, že mi to prekážať nebude a napriek tomu za ten návrh zákona budeme hlasovať. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz mali nasledovať podľa pôvodne schváleného programu dva body, ktoré boli ale vzaté späť navrhovateľmi - návrh zákona o navrátení vlastníctva cirkvám a návrh pána poslanca Mamojku, preto budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Martina Fronca a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 1175. Návrh na pridelenie do výborov je pod číslom 1199.
Poprosím pána poslanca Brocku, aby za navrhovateľov uviedol návrh.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážení kolegovia, aj tento návrh, ktorý predkladám s kolegami z klubu KDH, je ďalším návrhom na riešenie niektorých negatívnych dopadov z hospodárskej krízy na obyvateľov. Nezamestnanosť je jedným z najväčších ekonomických a sociálnych problémov Slovenska. Zvyšuje sa u nás veľmi prudkým tempom. Za posledných 12 mesiacov nezamestnanosť na Slovensku sa zvýšila na 12 %. Za 12 mesiacov pribudlo na úradoch práce 120-tisíc ľudí bez zamestnania. Táto nezamestnanosť predstavuje pre spoločnosť obrovské straty nielen z nevyužitia potenciálu pracovnej sily, ale takisto aj zvýšené sociálne výdavky zo štátneho rozpočtu pre túto skupinu občanov.
Osobitne zložitá situácia je u mladých ľudí, u absolventov škôl, u tých, ktorí nemajú žiadnu prax, ktorí vstupujú na trh práce po skončení prípravy na povolanie. Majú viaceré nevýhody oproti ostatným práve preto, že nemajú žiadne pracovné návyky. Rizikom tejto skupiny z nezaradenia do pracovného procesu po ukončení školskej dochádzky sú možné deformácie v osobnostnom vývoji a s negatívnymi prejavmi nevynímajúc asociálne správanie či kriminalita.
Nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku vo veku od 15 do 24 rokov bola po prvom štvrťroku tohto roka na úrovni 22 %. Je to viac, ako je priemer Európskej únie. Aj priemer eurozóny. Preto my poslanci navrhujeme novelu zákona, ktorou chceme zvýšiť šance absolventov škôl zamestnať sa a uchytiť sa na trhu práce.
Navrhujeme to formou novely zákona o daniach z príjmov a novelou zákona o sociálnom poistení tak, že navrhujeme oslobodiť od dane z príjmu po dobu jedného roka a od platenia poistných odvodov zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je absolventom školy po dobu jedného roka od skončenia prípravy na povolanie.
Toto opatrenie by mohlo priaznivo ovplyvniť zamestnanosť absolventov škôl, zvýšiť ochotu zamestnávať takýchto uchádzačov o prácu a v konečnom dôsledku zvýšiť príjmy aj štátneho rozpočtu, aj poisťovní. Cieľovou skupinou tohto návrhu je odhadujeme okolo 50-tisíc absolventov škôl.
Tento návrh považujeme za lepší návrh, s akým prišiel predseda vlády a minister školstva, keď vyzvali vysoké školy, aby zvýšili počet novoprijatých študentov na vysokých školách o 5-tisíc študentov len preto, aby znížili o tento počet štatistiku úradov práce. Je to absurdné, že v čase, keď vysoké školy strácajú akreditáciu práve preto, že majú veľký počet študentov, a teda málo pedagógov. To je jedno z kritérií, pre ktoré viacerým tá akreditácia sa má odobrať. A vláda ich vyzýva, aby prijali ďalších študentov, samozrejme, to znamená, ak by tak školy urobili a oni tak aj robia, zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu na študentov s rizikom, samozrejme, zvýšených výdavkov aj na bývanie zo štátneho rozpočtu, pretože za dnešnej situácie 50 % vysokoškolákov nemá v podstate kde bývať. A s rizikom, že tých 5-tisíc študentov absolvuje vysoké školy, ktoré z nich urobia absolventov, ale klientov úradov práce.
Náš návrh je oveľa efektívnejší. Náš návrh neznamená zvýšené výdavky štátneho rozpočtu, náš návrh znamená vyššie šance pre mladých absolventov, aby sa zamestnali, aby platili aj dane, aj odvody, aby napĺňali príjmy aj štátnej kasy, aj poisťovní.
Druhým návrhom, ktorý je v tejto novele, je návrh, ktorý som už do Národnej rady predkladal. Keďže navrhujeme novelizovať zákon o daniach z príjmov, tak opäť sa vraciam k myšlienke, že by sme mali pomôcť tým, ktorý príležitostne brigádnickou činnosťou si zlepšujú svoju aktuálnu finančnú situáciu, a to spôsobom, že by títo ľudia, ktorí sú tak či tak oslobodení od platenia dane z príjmu, aby túto daň im zamestnávateľ nestŕhal, aby neúverovali oni štát, lebo tak či tak k tej svojej dani prídu, lebo majú právo si o ňu požiadať späť daňový úrad, len o rok neskôr. Sú to milióny eur, milióny korún, ktoré môžu zlepšiť aktuálnu nepriaznivú sociálnu situáciu mnohých študentov, mnohých nezamestnaných, ktorí si zlepšujú, alebo snažia sa zlepšiť si svoju situáciu občasnou prácou, ale aj mnohých starších spoluobčanov, dôchodcov, ktorí rovnako sú oslobodení od 19-percentnej dane.
Tento návrh a vôbec celý návrh je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi. Jeho prijatie bude mať priaznivý dopad na štátny rozpočet aj verejné financie. Návrh bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, na vytváranie nových pracovných miest zamestnávateľmi a bude viac motivovať občanov k prijatiu aj iného ako trvalého zamestnania. Ďakujem za podporu tohto nášho návrhu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ, a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Martina Fronca a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 1175 ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručené poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 40. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca si v prvom čítaní osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené legislatívnymi pravidlami. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto a preto, pán poslanec, skúste sa prihlásiť cez kartu. (Hlasy z pléna.)
Už je to v poriadku. Čiže evidujem prihlášku pána poslanca Fronca ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Moje vystúpenie bude krátke a chcel by som len niektoré veci doplniť, ktoré povedal kolega Brocka v súvislosti s tým, že on poukázal na to, že to riešenie zvýšiť počet študentov na vysokých školách o 5-tisíc narazilo na problémy komplexnej akreditácie a z tohto pohľadu to nie je dobré. Treba si uvedomiť dve skutočnosti.
Po prvé, je to v týchto dňoch vo výročnej správe o stave vysokých škôl, že sa ten trend zlomil. Pokiaľ v minulosti pribúdal z roka na rok počet študentov, ktorí študujú na vysokých školách, tak posledné číslo za posledný rok už hovorí o poklese. A ten pokles súvisí s tým, samozrejme, že aj na vysokých školách sa už jednak demografický pokles prejavuje, jednak neuveriteľný nárast počtu študentov, ktorí študujú v zahraničí, najmä v Čechách, okolo 23-tisíc oproti minulosti, to je druhá vec. A v tomto zmysel treba povedať, že vysoké školy pomaly prijímali všetko, čo sa prijať dalo, to znamená, že spĺňali podmienky na prijatie na vysokú školu. Takže toto riešenie asi nikam nevedie.
Druhá poznámka, v tej súvislosti by som ju rád povedal. Pokiaľ v rokoch 1998, 2000, takisto v roku 2002 bola vysoká nezamestnanosť, ale v tom období prakticky neexistovali vysokoškoláci, ktorí boli nezamestnaní, ak neuvažujem o tých, ktorým sa nechcelo robiť a nechceli nastúpiť do zamestnania, alebo mali rôzne špekulácie, chodili do zahraničia a podobne. De facto tam v kategórii vysokoškolsky vzdelaných ľudí neexistovala nezamestnanosť. Dnes, pokiaľ poznám štatistiky, tak je to okolo 8 %. Čiže myslím si naozaj, že treba v tomto smere pomôcť, aby sme umožnili nastúpiť vysokoškolákom do zamestnania a nakoniec o tom nemusíme veľmi diskutovať, všetci vieme, že ak dlhodobo je človek nezamestnaný, alebo vôbec nebol zamestnaný, tak nezíska pracovné návyky a často to potom už končí naozaj problematicky. Z tohto pohľadu si myslím, že tento návrh naozaj, ktorý predkladáme, má svoje ratio a opodstatnenie. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme aj vláda chce riešiť zamestnávanie vysokoškolákov a, samozrejme, riešila aj to, že budú mať umožnený vstup, alebo teda prijímanie vysokoškolákov bude v tomto období, viacerí sa môžu uchádzať o štúdium. Ja, samozrejme, oceňujem aj snahu pána Brocku a pána Fronca riešiť túto situáciu. Ale ako ste povedali, táto snaha musí byť skutočne racionálna a ja by som videla v tomto poslaneckom návrhu také neriešené otázky, ktorý subjekt by mal zaplatiť časť poistného za sociálne poistenie, ktorý samostatne zamestnancov platí v súčasnosti podľa zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ, pretože s tým vážne súvisí aj otázka určenia vymeriavacieho základu, vzniku nároku a výšku dávky, či sa určuje z vymeriavacieho základu zamestnanca, absolventa, alebo to bude nejaký fiktívny vymeriavací základ. A zároveň podotýkam, že by išlo o špecifickú skupinu zamestnancov, za ktorú by zamestnávateľ počas určitého zákonného ustanoveného obdobia nemusel platiť poistné na sociálne poistenie, nakoľko v súčasnosti zákon o sociálnom poistení neumožňuje zamestnávateľovi neplatiť odvody za svojich zamestnancov.
Čiže považujem, že tento zákon rieši iba časti, nerieši komplexnosť a nerieši otázky - vymeriavací základ a ostaných vecí, ktoré by mali byť v tomto zákone doriešené. Ale hovorím, vítam túto snahu, len mala by byť riešená komplexne a všetky tieto ustanovenia by v tomto zákone mali byť jasne vymedzené, taxatívne, aby vlastne zamestnávateľ aj každý, kto s týmto príde do styku mal vedieť, podľa čoho a akých ustanovení sa má dodržiavať. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať na vaše vystúpenie bude pán poslanec Fronc. Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Len veľmi krátko. Pani kolegyňa, ďakujem za konštruktívny prístup a myslím si, že tieto otázky môžeme riešiť, ak to podporíte do druhého čítania a môžeme ich prediskutovať. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Fronc bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ, chcete reagovať v záverečnom slove? Áno alebo nie? Áno, nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Sľúbil som, že budem stručný. Pani kolegyňa Vaľová, táto veta, že návrh nie je komplexný, s touto vetou sa stretávam už tri roky. A takto som chcel začať pri uvádzaní ďalšieho návrhu, ktorý rovnako predkladám z dielne KDH, že argumentujete - nie je komplexný, vláda pripravuje komplexný návrh a medzitým prejdú tri roky a vláda nič také nepredložila a nepripravila, no jednoducho tento argument neobstojí.
Vaša otázka, že kto bude za nich platiť, alebo že tu vytvárame nejakú špecifickú skupinu zamestnancov, no áno. Áno, študenti, absolventi vysokých škôl sú dnes ohrozenou skupinou. Veď dokonca vláda preto prijíma určité opatrenia, ale opatrenia vlády nie sú dobré. Opatrenia vlády sú zlé a my navrhujeme lepšie riešenie, že sa to vráti aj štátu, aj tým nezamestnaným, alebo teraz nezamestnaným absolventom, budúcim zamestnancom. To nie je prvý prípad, keď štát a spoločnosť vo verejnom záujme robí isté úľavy alebo výnimky niektorým skupinám zamestnancov. Veď v balíku opatrení proti kríze sme prijali riešenia, že za niektoré skupiny bude platiť štát, niektorí si môžu platiť sami dobrovoľne. Jednoducho samozrejme, keď hovoríme o absolventoch škôl, ktorí sú možno 30, 40 rokov pred dôchodkom, tak v ich prípade jeden rok zníženého platenia poistných odvodov napríklad na dôchodok, samozrejme, hrá minimálnu rolu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Chcem sa spýtať, pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine. A teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Martina Fronca a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1175 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí číslo 1199.
Opäť dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení kolegovia, v krátkom čase, teraz v priebehu niekoľkých minút dovoľte, aby som vám predložil už tretí návrh z dielne poslancov Národnej rady, ktorý rieši problémy hospodárskej krízy a je to návrh, ktorý môže zmenšiť negatívne dopady z krízy na občanov. Školské autobusy mohli pomôcť obciam a rodičom detí, ktorí sú z obcí, kde sú malotriedne školy.
Ďalší návrh mohol pomôcť, alebo pomôže absolventom škôl, ktorí sa mohli ľahšie zamestnať a, samozrejme, v konečnom dôsledku by pomáhal aj štátu, aj poisťovniam.
A tento tretí návrh je návrh, s ktorým prichádzam opäť. S týmto návrhom som vás v parlamente naposledy obťažoval v úvodzovkách v apríli, máji roku 2007. Vtedy argumenty vládnej koalície boli také, ako pani Vaľová spomenula pred chvíľou, že áno, my o probléme vieme, ale ministerstvo pripravuje komplexný návrh zákona o sociálnom poistení a potom to všetko komplexne vyriešime.
Môžete čítať v dennej tlači palcové titulky, ako Sociálna poisťovňa posiela exekútorov tam, kde ich nečakajú. O čo ide? Medzi nami sú občania, ktorí nemali stále, stabilné zamestnanie, ale platili si dobrovoľne, lebo je taká možnosť platiť si poistné odvody dobrovoľne. Študenti, dôchodcovia aj nezamestnaní alebo ženy v domácnosti, alebo muži v domácnosti, a, samozrejme, títo ľudia, ak si našli trvalé zamestnanie a začal platiť poistné odvody za nich zamestnávateľ a oni zo svojej výplatnej pásky, tak z neznalosti zákona, že nekončí pre nich platenie poistných odvodov z dôvodu dobrovoľného prihlásenia sa na takéto poistenie, tak jednoducho tieto odvody prestali platiť.
Sociálna poisťovňa na nich reagovala tak, že po dvoch rokoch neplatenia dobrovoľných poistných odvodov im posiela oznámenie, ak nezaplatia nezaplatené poistné odvody, tak posiela na nich exekútora. Pre dvadsať, pre tridsaťtisíc korún ľudia, ktorí mnoho razy prijali mzdu, minimálnu mzdu alebo nízko platenú prácu, sú dneska v situácii, že Sociálna poisťovňa od nich, nie od milionárov, nie od zdravotníckych zariadení, ktoré dlhujú desiatky miliónov, stovky miliónov, ale od týchto prostých, zodpovedných, poctivých ľudí a samozrejme, keď oni žiadajú oslobodiť od zaplatenia týchto poistných odvodov, prichádzajú zamietavé odpovede. Zamietavé, tvrdé odpovede. Neexistuje odpustiť poistné odvody, Sociálna poisťovňa neodpustí.
Samozrejme, že títo ľudia sa obrátili od prezidenta cez ombudsmana na rôzne inštitúcie a možno aj na vás. Tí prví reagovali, že, bohužiaľ, zákon je taký, že sa to nedá inak, len zmenou zákona. A preto ja s mojím kolegom Jozefom Šimkom prichádzam, je to ten pokus o nápravu. Pokus o nápravu, že zmeníme v malom ustanovení alebo v drobnej zmene zákon, aby ak dobrovoľné platenie poistných odvodov, jednoducho prestane táto povinnosť, keď zamestnanec začne platiť poistné odvody z titulu pracovnej zmluvy. Iba v prípade, že by explicitne žiadosťou zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu, že chce a trvá na tom, že si bude súbežne platiť aj dobrovoľné poistenie, aby sa to napríklad v budúcnosti premietlo do jeho vyššieho dôchodku, tak len v tom prípade by platil jedno i druhé.
To znamená, toto riešenie neznamená niečo ako pani Vaľová spomenula, že tu vytvárame nejakú osobitnú skupinu, alebo meníme ten všeobecný prístup k poistencom. Obdobne je to riešené napríklad v zákone v prípadoch prerušenia povinného poistenia z iných dôvodov. Napríklad neplatené voľno, rodičovská dovolenka, výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody, neospravedlnená neprítomnosť v práci. Jednoducho toto prerušenie povinného poistenia sa posudzuje ako zánik povinného poistenia.
Návrh je v súlade s ústavou aj dokumentmi, ktorými je Slovensko viazané. Návrh nebude mať žiadny dopad na verejné financie a štátny rozpočet, ale pomôže mnohým ľuďom, ktorí sú v neriešiteľnej situácii. Ak to neurobíme, tak je to podobné ako v hospodárskej kríze. Keď veľký skrachuje, mnoho razy potopí, neplatí, tak potopí aj malých. Tak jednoducho v tomto prípade by sme nemali potápať tých ľudí, ktorí sa chcú zachrániť prácou vlastných rúk.
Určite sa tento návrh premietne aj do zlepšenia pracovnej klímy, aj medziľudských vzťahov. Prosím o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, chcem sa vám ospravedlniť pri uvádzaní tlače a návrhu tohto zákona. Tak som vzhľadom na to, že sme sa striedali s pánom predsedom Paškom a bol ten predchádzajúci návrh zákona vzatý späť, nezaregistroval, že som dvakrát prečítal ten istý návrh zákona. Chcem vás upozorniť, že nepreberáme tlač 1175, ale 1176, čo je návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Za túto neúmyselnú chybu sa vám ospravedlňujem a ďakujem za porozumenie. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči. Ďakujem aj pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi, že ma na tento omyl upozornil.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1176) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 276 z 3. septembra 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1200 z 21. augusta 2009 rozhodol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovávanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Cieľom tohto návrhu novely zákona o sociálnom poistení je odstránenie tvrdosti zákona, ktoré prináša jeho aplikačná prax.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 14. októbra a gestorský do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa do rozpravy niekto hlási ústne? Konštatujem, že nie a uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračovať budeme prvým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1177 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1233.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zdenka Kramplová, je tu priestor na to, aby ste uviedli tento návrh zákona.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predpokladám, že v každom výbore sa každý rok stretávate s tým, a my hlavne v zahraničnom výbore, že sú požiadavky na navýšenie finančných prostriedkov na oficiálnu rozvojovú pomoc. Samozrejme, že Slovenská republika sa zaviazala po vstupe do Európskej únie, že bude navyšovať finančné prostriedky pre rozvojovú pomoc, pre oficiálnu rozvojovú pomoc a v roku 2010 by to malo byť až 0,33 % HDP. V minulom roku sme plnili toto percento len na 0,1 % a do roku 2015 toto percento by sa malo ešte zvyšovať.
Problém však nastáva v tom, že máme síce zákon o rozvojovej pomoci, ale celý systém, ktorý je, nie je dostatočne efektívny a som presvedčená o tom, že ak máme navyšovať peniaze na oficiálnu rozvojovú pomoc, tieto peniaze by mali byť efektívne využité na záujmy a ciele Slovenskej republiky na jednej strane, ale na druhej strane by sme sa mali podieľať aj na odstraňovaní chudoby, na tom, aby ľudia v iných štátoch, ktoré sú menej rozvinuté, mali prístup k vzdelaniu, mali prístup k zdravotnej starostlivosti.
Uvedomujem si, že táto téma nie je témou, ktorá by získala, alebo získavala body našich voličov, ale treba si uvedomiť, že oficiálna rozvojová pomoc je sociálny rozmer zahraničnej politiky. Na základe analýz a štúdií, ktoré si dalo urobiť ministerstvo zahraničných vecí, vyplynulo, že existujú určité rezervy v jednotlivých legislatívnych materiáloch a vnútorných smerniciach ministerstva zahraničných vecí tak, aby systém fungovania oficiálnej rozvojovej pomoci sa dostal na vyššiu úroveň.
Vo väčšine starých štátov Európskej únie je tento systém veľmi dobre prepracovaný, je koordinovaný a efekt z oficiálnej rozvojovej pomoci nemajú len štáty menej rozvinuté, kam smeruje táto pomoc, ale majú aj štáty, ktoré túto pomoc poskytujú. Mnohostranná oficiálna rozvojová pomoc, žiaľ, ktorá je v prevažnej väčšine poskytovaná do rôznych organizácií, sa vôbec nevyužíva na ciele a záujmy Slovenskej republiky. Jednoducho len platíme do rôznych fondov a medzinárodných organizácií, ale nemáme vyvinutý efektívny systém, aby sme z tohto získali pozitívne body pre záujmy Slovenskej republiky.
Pre dvojstrannú oficiálnu pomoc je nesmierne dôležité, aby bol nastavený systém monitorovania a hodnotenia a aby tento systém bol efektívny. V súčasnom zákone systém monitorovania a hodnotenia chýba a to, čo je najdôležitejšie, mali by sme konečne dať určitú tvár slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci.
Toto rieši návrh zákona, ktorý predkladám a predpokladám, že tento návrh zákona, keďže bol prediskutovaný na všetkých úrovniach ministerstva zahraničných vecí, ako aj na ministerstve financií bude dobrým základom na to, aby sme percento oficiálnej rozvojovej pomoci mohli zvyšovať v súlade s našimi záväzkami vo vzťahu k Európskej únii, ktoré sme dali v roku 2004.
Zdôraznila by som, že novelou sa zavádza programový prístup ako prierezové kritérium uplatňovania v systéme oficiálnej rozvojovej pomoci a pre mňa je veľmi dôležité, že touto novelou sa zavádza funkčný model riadenia a kontroly v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci.
Upriamila by som ešte trošku pozornosť na stanovisko ministerstva financií, ktoré sa vyjadrilo, že tento návrh bude mať dopad na štátny rozpočet. Mala som s nimi rokovania a snažila som sa ich presvedčiť, že zvýšenie efektívnosti celého systému práce na úrovni úradníkov ministerstva zahraničných vecí, úradníkov Slovenskej agentúry pre rozvojovú pomoc, ako aj pracovníkov zastupiteľských úradov nemôže mať vplyv na štátny rozpočet, pretože záujmom každého rezortu by malo byť, aby efektívnejšie zhodnocovali prostriedky daňových poplatníkov.
Okrem iného v novele sa zavádza povinnosť ministerstva zahraničných vecí mať vypracovaný a prevádzkovať informačný systém. To tiež napáda ministerstvo financií, že na to budú musieť byť dodatočné finančné prostriedky. Tu som dôvodila tým, že súčasný systém, ktorý existuje, je vyvinutý, nie je s ním problém a v rámci bežnej prevádzky ho prevádzkuje ministerstvo zahraničných vecí. Tu ide len o to, aby bežná evidencia v rámci financií a operácií v rámci rozvojovej pomoci, aby bol zaznamenávaný v informačnom systéme, aby sa nám nestávalo, že poskytujeme finančné prostriedky rôznym zahraničným subjektom a my ani nevieme v podstate, komu ich poskytujeme, akým spôsobom ich poskytujeme.
Preto som dala do zákona povinnosť, aby takýto systém bol vytvorený, pretože je našou povinnosťou, aby sme evidovali všetky kroky, ktoré súvisia s oficiálnou rozvojovou pomocou. Ale podľa môjho názoru nie je nutné, aby boli vyčlenené ďalšie prostriedky ani na nové pracovné miesta, ani na nové prevádzkové náklady.
Z toho dôvodu pokladám toto vyjadrenie ministerstva financií naozaj nie za celkom profesijné a som presvedčená o tom, že štátni úradníci nedostávajú plat ako bonus, ale štátni úradníci by mali za ten svoj plat prinášať aj efektívnu prácu.
Pokiaľ ide o koordináciu v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci, v tejto novele zavádzam inštitút koordinačného výboru pre oficiálnu rozvojovú pomoc, pretože oficiálnej rozvojovej pomoci sa zúčastňuje nielen ministerstvo zahraničných vecí, ale aj ministerstvo financií, ministerstvo životného prostredia, pôdohospodárstva, ministerstvo vnútra a ministerstvo školstva. Pokladám za nesmierne dôležité, aby sme tieto peniaze efektívne využili tým, že budeme koordinovať aktivity a prípravu strategických materiálov práve v koordinačnom výbore. Implementačnou agentúrou zostáva Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, kde sa aj upresňujú kompetencie hlavne v súvislosti s monitorovaním a s hodnotením oficiálnej rozvojovej pomoci. Ďakujem za pozornosť.