M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa hlásia s faktickými poznámkami - pán poslanec Zsolt Simon ako jediný.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

Slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Pani kolegyňa Sabolová, v plnej miere s vami súhlasím, aj s pani kolegyňou Gibalovou a ja tento návrh zákona podporím. Snáď vaše vystúpenie by som doplnil o vystúpenie, kde je podstata sváru. Podstata sváru je v tom, že vo vojenských obvodoch sa na majetkovoprávne vzťahy a vysporiadanie vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky nepozerá, sú z hry von. Priechodnosť tohto návrhu zákona v tomto parlamente závisí od úrovne lobistov v oblasti poľovníctva a ťažby dreva v danom Vojenskom obvode Javorina. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa zrejme nebude reagovať na faktickú poznámku.

Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Monika Gibalová. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. V tejto chvíli naozaj len krátko k vám, pán spoločný spravodajca. Nuž, naozaj poznámky vo vašom vystúpení, prečo a ako nepodporiť a hľadať dôvod prečo neschváliť túto novelu zákona, neposunúť do druhého čítania, vidím len v tom, aby ste nebodaj cez tento rozumný návrh, kde existujú odporúčania ministerstva obrany, vlády, nezastavili nebodaj tento váš koaličný parlamentný valec.

Pán poslanec Simon to pomenoval, že prijatie, alebo neprijatie tohto návrhu zákona, nepriamo to pomenoval, závisí aj od všelijakých lobistických skupín, ktoré chcú ovplyvňovať naše hlasovanie v tejto veci v parlamente. A aj keď som to nechcela spomínať, ale v tejto chvíli to musím povedať. Aj vplyvom lobistických skupín na predchádzajúcej 39. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Damborská, ktorá si tento návrh zákona akosi bez môjho vedomia osvojila - ale dobre, by som sa potešila, keby bol prešiel - ho z týchto dôvodov stiahla.

Pán spoločný spravodajca, vaše argumenty sú pseudoargumenty. O tom povedala aj pani poslankyňa Sabolová už vo svojom vystúpení. Prepáčte, ja budem teraz veľmi tvrdá, ale vy deformujete pravidlá demokracie. My sme rukojemníkmi Ústavného súdu? Keď my pokazíme v tomto parlamente zákon, my ho máme právo aj povinnosť napraviť bez ohľadu na to, či budeme čakať rok, dva, päť, desať, pätnásť na rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže, táto argumentácia je zavádzajúca.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej sa hlásia: pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová.

Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela teraz len vyjadriť k tomu vystúpeniu pani poslankyne, keď spomenula aj poslancov vládnej koalície. Bolo by veľmi, poviem, múdre, veľmi vhodné, keby tí poslanci, ktorí sú tu z minulého volebného obdobia a ktorí za zákon nehlasovali, sú ešte aj právnici, aby sa vyjadrili a aby dvihli hlas nielen tým, že vysvetlia dôvody, prečo za to nehlasovali, ale aby aj povedali svojim kolegom, že tento návrh je v prospech ľudí. A ak sa toľko ohradzujeme vo všetkých vystúpeniach alebo vy sa vždy zaštiťujete len a len pre občanov a pre občanov robíme, tak si myslím, že toto by bol jeden veľmi dobrý skutok aspoň za 3 roky tejto vládnej koalície pre občanov tejto krajiny a tam by ste mohli ukázať, že aspoň čiastočne máte záujem ich počúvať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím vás, povedzme si rovno, je to škandál, ako sa vlastníci nemôžu domôcť svojho práva a ako sa v tejto krajine bezmocne pozerajú na to, ako iní ryžujú z ich majetku. A ja si myslím, že našou povinnosťou je, aby sme sa pokúsili toto riešiť a nájsť a dosiahnuť spravodlivosť. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky nie je.

A teraz dávam slovo poslednému prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolil by som si tiež krátko zareagovať na návrh tohto zákona, na to, čo tu už bolo povedané, predovšetkým v tej časti, ktorá hovorí o úspore finančných prostriedkov vynakladaných na prevádzku Vojenského obvodu Javorina. Ja si myslím, že dnes je situácia predsa trošku iná, ako to bolo vtedy, keď prvýkrát bol predkladaný tento návrh zákona, teda v apríli tohto roku. Stále vieme, že je kríza, viete, že ministerstvo obrany musí veľa šetriť, dokonca má v pláne prepustiť až 1 500 svojich zamestnancov a dovolím si povedať, že sa dnes pohybuje niekde na hrane svojho normálneho fungovania. Predpokladám takisto, že ministerstvo obrany bude musieť v najbližšej budúcnosti obmedziť viacero rozvojových programov, ktoré boli naplánované v strednodobom časovom horizonte. Takže aj to je, myslím si, jeden z dôvodov, prečo by sme sa mali priamo postaviť k tomuto návrhu zákona.

Už tu bolo konštatované, že zrušením vojenského obvodu dôjde k priemernej ročnej úspore prostriedkov zo štátneho rozpočtu viac ako 1 mil. €. Čiže, keď to rozmeníme na mesiace, tak za každý mesiac existencie nefunkčného Vojenského obvodu Javorina ochudobňujeme daňových poplatníkov o viac ako 100 tisíc €. No a ozaj, to je v dnešných časoch, myslím si, veľký luxus, veď to sú vlastne tie náklady na starostlivosť o objekty, ktoré sú vo vlastníctve štátu, v správe ministerstva obrany bez ohľadu na funkčnosť Vojenského obvodu Javorina.

Ja si dovolím aj reagovať na pána spravodajcu, keď tu hovoril, že tiež sa pripravuje nový zákon. No, už sme svedkami neraz takých situácií, že stále tu máme podsúvané, stále sa niečo pripravuje. Naozaj, treba si uvedomiť, že na rozhodnutie čakajú tisíce občanov, oprávnených osôb, ktoré si uplatnili nárok na vrátenie majetku z Vojenského obvodu Javorina a dúfajú v jeho skoré prinavrátenie po tých 14. rokoch, ako bol prijatý príslušný zákon. Samozrejme, možno všetci by sme si priali, aby to rozhodnutie, konečné rozhodnutie bolo na Ústavnom súde, ale akosi sa tohto rozhodnutia nevieme dočkať a ozaj treba ešte raz pripomenúť, že tento vojenský obvod je už od 1. januára 2006 nefunkčný.

Na základe možno aj tejto rozpravy vidím, že tu nie je problém, pokiaľ sa pozeráme vecne na tento návrh zákona, pozeráme sa na riešenie aj na základe tohto stanoviska ministerstva obrany, ale zdá sa mi, že je tu problém politický, pretože to predkladajú poslanci opozície.

Dámy a páni, i napriek týmto skutočnostiam a možno takého nezáujmu podporiť tento návrh zákona zo strany koaličných poslancov, chcem vašu pozornosť upriamiť na ministerstvo obrany, ktoré potrebuje šetriť každé euro. Mám taký pocit, že kde treba látať nejaké diery, či v sociálnej oblasti alebo školstve, prípadne inde, tak sa odoberajú prostriedky z ministerstva obrany. A myslím si, že aj schválením tejto novely máme možnosť legálne ušetriť finančné prostriedky pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

Pán poslanec bol posledný, kto sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, pani navrhovateľka, chcete využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, najmä z vládnej koalície, aj napriek neodporúčaniu pána spoločného navrhovateľa chcem veriť, že hlasovanie o predloženej novele zákona, vaše hlasovanie bude odrážať stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky a stanovisko vlády Slovenskej republiky a že toto hlasovanie bude prelomové v doterajšej nedôstojnej praxi v tomto parlamente, keď rozumné a užitočné návrhy neboli prijaté. Ja vás prosím, aby ste zohľadnili pri svojom hlasovaní to, že každý mesiac existencie Vojenského obvodu Javorina navyšuje finančné prostriedky ministerstva obrany v čase krízy, nielen v čase krízy, ale najmä v čase krízy je to obrovský luxus.

Podľa stanoviska ministra obrany Jaroslava Bašku bol Vojenský obvod Javorina vyhodnotený ako nepotrebný pre plnenie úloh obrany štátu a výcvik na tomto území bol ukončený už v roku 2005. Týmto jednoduchým hlasovaním, posunutím do druhého čítania, schválením tejto novely by sme pomohli obciam a tisíckam ľudí, ktorí sa nemôžu 20 rokov po Nežnej revolúcii, opakujem, 20 rokov po Nežnej revolúcii dostať k svojim majetkom a pozemkom a mnohí z nich už poumierali a mnohí z nich sú starí a čakajú na to, že sa ešte toho dožijú, že sa budú môcť k týmto pozemkom dostať.

Pán poslanec Cabaj, vy ste vo svojom vystúpení dnes v podstate vyslovili nedôveru vláde Slovenskej republiky. Pretože naozaj je to ojedinelý prípad opozičného poslanca, keď pri predkladaní novely zákona má jednoznačné podporné stanovisko vlády a Ministerstva obrany Slovenskej republiky dupľovane. Už neviem, čo k tomu treba dodať, pretože ja som sa snažila vo svojom vystúpení držať faktov.

Ešte raz prosím, podporte túto novelu zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca sa hlási ešte o slovo, nech sa páči.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Samozrejme, nebudem ja účelovo prekrúcať, tak ako to komu vyhovuje, aby som to povedal, ale, pani poslankyňa, toto je parlamentná demokracia. Každý z nás má nárok si myslieť, že má ten najlepší rozum, najlepší patent a že podľa tohto to takto má byť a keď druhí nesúhlasia s ním, sú tí zlí. Ak v parlamentnej demokracii, a x-krát sa mi to za 18 rokov stalo v tomto parlamente, že som predkladal návrh, parlament ma prehlasoval, sklopil som uši a rešpektoval, že právo tohto parlamentu je rozhodnúť. A nebudem to nikdy komentovať, hodnotiť.

Vaši predchodcovia v minulom funkčnom období nás kritizovali a poúčali, že rozhodnutia Ústavného súdu sa nekomentujú, ale vykonávajú. Tu ešte nie je ani rozhodnutie Ústavného súdu a vy už nám oznamujete, ako Ústavný súd rozhodne, ako máme opraviť to, čo sme my zle spravili. Ja vám váš názor neberiem, ale nevnucujte mi, že vy viete lepšie ako tí, keď nerozhodli na Ústavnom súde, že je to takto. Máte svoj názor, majte ho. Máte právo ako poslanec predložiť návrh, ale nepresvedčujte o tom, že my sme zle vtedy urobili. Ak to rozhodne Ústavný súd, opäť znova budem rešpektovať. Nikto iný nemôže v tejto republike povedať, či je to v súlade s ústavou, alebo nie je to v súlade s ústavou, pri čo najlepšom presvedčovaní, argumentovaní, ktoré by tu odznelo, jednoducho na to sme Ústavný súd prijali, aby rozhodoval.

Takže len pre pozornosť, tí, ktorí tu neboli, je to problém Kežmarok, Ľubica. A to je ten problém a ja vám musím povedať, že ako predseda výboru pre verejnú správu x-krát som sa stretol so zástupcami samosprávy, ktorí chodili a riešili tento problém a chodili na výbor, nikdy som sa nestretol s nikým z vlastníkov, a preto ani nemôžem mať dôvod niekomu hovoriť o lobistoch, takých alebo onakých. Prepáčte, ale v tomto prípade ma netrápia. Mňa trápia tí, ktorí sú legitímne zvolení ako zástupcovia týchto občanov, dostali ich dôveru, a tí, keď prišli, tých som kedykoľvek prijal, vždy som s nimi diskutoval a hľadali sme riešenia, ako to bude. Ale, samozrejme, nemám inú možnosť, ak to podané išlo na Ústavný súd, ja som ochotný ho rešpektovať.

A o tom, že pán Simon povedal, že je to o ťažbe dreva, no asi voľačo o tom vie. Ja som nikdy v tejto oblasti nerobil a vždy som sa stretával len s ľuďmi zo samosprávy. To znamená, že ak tam niekto ťaží, neviem, možno o tom bližšie niečo vie, rád si pri káve o tom pohovorím a možno ma poučí, že teda kto to tam vlastne s tým drevom, ako to tam vlastne funguje. Ale celá oblasť Kežmarok, Ľubice v tomto bola problematická, preberaná. Ja som dokonca aj vtedy vystúpil, hovoril som, že je neštandardné riešenie to, čo sa rieši. Ale znova som rešpektoval, že parlament rozhodol a dostalo sa to do zákona o obecnom zriadení a pripomínam znova, že aj keď to prezident republiky vrátil do parlamentu, opätovne vetom parlament väčšinou všetkých poslancov, to znamená, že nie väčšinou z prítomných, ale väčšinou všetkých poslancov to schválil. Čo iné môžem rešpektovať ako toto rozhodnutie? Takže opakujem znova, rešpektujem, že máte takýto názor, ale nevnucujte nám, že my sa máme podľa vás takýmto spôsobom správať. To je to isté, čo vravela pani Sabolová, ako to ja myslím a ona za mňa hovorí. Doteraz stále som gramotný a stále viem svoj názor povedať, a preto si za tým názorom stojím a nemením ani bodku na tom, čo som povedal.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: To bolo záverečné slovo spravodajcu.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1200 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1202.

Pani poslankyňa Gibalová, prosím vás, aby ste uviedli aj tento návrh zákona, nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, v priebehu posledných 11 mesiacov som na tomto mieste trikrát predložila návrhy, ktoré zásadným spôsobom riešili situáciu nezamestnaných na Slovensku. Parlament tieto návrhy zas zmietol zo stola a ľuďom bez práce neposkytol inú, lepšiu alternatívu. Skôr, než sa budem venovať parlamentnej tlači, ktorú teraz predkladám, dovoľte, aby som sa trošku obzrela späť.

Po prvýkrát som predstavila návrh novely zákona o sociálnom poistení 23. októbra 2008 na 28. schôdzi Národnej rady. Návrh bol zamietnutý. Na tej istej schôdzi parlamentu som tie isté úpravy zákona vo forme pozmeňujúcich návrhov predložila v druhom čítaní pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, výsledok bol rovnaký, teda nulový. V tom čase kríza iba začínala a na Slovensku bolo 228 000 uchádzačov o zamestnanie. Istou nádejou pre budúcnosť, ktorá zmiernila sklamanie z odmietnutia mojich návrhov, bol verejný prísľub pani ministerky práce, že pripraví vlastné riešenie.

Ja by som teraz rada pripomenula, k čomu sa pani ministerka z tohto miesta zaviazala. Preto som si urobila prepis zvukového záznamu, aby som odcitovala tieto slová pani ministerky. Citujem: "Ale môžem prisľúbiť jednu vec a určite a určite sa jej budem venovať vzhľadom na to, že finančná kríza, a ja predpokladám, pretože niektoré signály sú už tu, sa bude riešiť a bude narastať počet nezamestnaných a bude potrebné týchto ľudí zabezpečiť a určite pripravíme právnu novelu, ktorá bude týchto ľudí lepšie zabezpečovať ako súčasná právna úprava dávky v nezamestnanosti, to skutočne môžem prisľúbiť a urobíme to." Koniec citácie.

Čo sme to počuli z úst pani ministerky? Určite a určite sa jej budem venovať, to skutočne môžem prisľúbiť a urobíme to. Po uplynutí polroka, keď sa určite, a to mi verte, určite nič neudialo, som na 35. schôdzi Národnej rady predložila ďalší modifikovaný návrh zákona o sociálnom poistení. Za pol roka od podania prvého návrhu sa rady uchádzačov o zamestnanie rozrástli o ďalších 97 500 osôb.

Ako je už v tomto parlamente pravidlom, keď príde s iniciatívou opozičný poslanec, návrh novely bol 22. apríla 2009 opäť zamietnutý. Dnes po ďalších piatich mesiacoch od môjho návrhu posledného pokusu, keď počet uchádzačov o zamestnanie ku koncu augusta bude vyšší ako 360 000, čo predstavuje viac ako 13,5 % práceschopného obyvateľstva, prichádzam po 4-krát s úmyslom dosiahnuť zmenu zákona o sociálnom poistení. Prichádzam v nádeji, keďže "určite a určite" pani ministerky Tomanovej sa nekonalo, možno, ale možno sa pohnú ľady v srdciach koaličných poslancov spútaných straníckou disciplínou.

Skôr než rozoberiem podrobnosti návrhu, ktorý je zhrnutý v parlamentnej tlači č. 1200, zmienim sa o základných ideových východiskách spôsobu financovania nezamestnaných, ktoré sú pre kresťanských demokratov prioritné a ktoré sú čiastočne zakotvené v materiáli, ktorý teraz predkladám.

KDH vychádza zo zásady, že nezamestnanosť je potrebné financovať z fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorý vytvárajú pracovne činné osoby a zamestnávatelia za podmienok určených zákonom. Výška povinných a dobrovoľných odvodov do fondu má byť výslednicou miery ochoty pracovne činných osôb a zamestnávateľov prispievať do fondu. Fond poistenia v nezamestnanosti má byť úplne odpojený od štátneho rozpočtu a v spôsobe jeho prerozdelenia sa má uplatňovať princíp zásluhovosti aj solidárnosti. Prostriedky nachádzajúce sa vo fonde poistenia v nezamestnanosti sa môžu použiť výlučne na účel, pre ktorý sú určené. Vhodne zvolená výška odvodov do fondu a kritériá jeho prerozdelenia budú zárukou toho, aby prebytky fondu z obdobia konjunktúry hospodárstva slúžili na krytie potrieb zvýšeného počtu nezamestnaných v období krízy. Teda neprichádza do úvahy, aby sa tieto prostriedky prelievali do iných fondov Sociálnej poisťovne, napríklad do fondu dôchodkového poistenia, ako sme toho dnes svedkami s požehnaním zákonnej úpravy.

V roku 2008 sa týmto spôsobom, a teraz použijem naozaj veľmi tvrdý výraz, ktorý ale vystihuje podstatu problému, zdefraudovali 4/5 ročného príjmu fondu. Mám pochybnosti o tom, či o tom vedia tí, ktorí do tohto fondu prispievajú. Pri terajšej výške odvodov do fondu je možné zmierniť podmienky pre nadobudnutie nároku na dávku, výšku dávky v nezamestnanosti a dĺžku jej vyplácania tak, aby sa Slovenská republika odpútala z jedného z posledných miest medzi krajinami Európskej únie, aby nezamestnaní mali možnosť prežiť obdobie dočasnej straty práce v dôstojných podmienkach z prostriedkov, ktoré si sami "ušetrili". Osoby, ktoré povinne prispievali do fondu poistenia v nezamestnanosti, sú po strate zamestnania často odkázaní na dávky v núdzi iba preto, že nespĺňajú neprimerane tvrdé podmienky pre získanie dávky v nezamestnanosti.

Cieľom predkladateľov je poľudštiť zákon o sociálnom poistení a dosiahnuť zmiernenie kritérií, ktoré sa na nezamestnaných vzťahujú. Ja by som len na ukážku chcela ukázať graf, nebudem vás trápiť premietaním obrázkov, ale graf, kde sú znázornené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, kde sú znázornené podmienky nároku dávky v nezamestnanosti v niektorých krajinách Európskej únie. Prosím, Slovensko je táto zelená guľôčka, sú to neprimerané, neprimerané nároky a kritériá pre získanie dávky a po prijatí nášho návrhu novely Slovensko by sa dostalo aj tak ešte do nelichotivej úrovne, to je ten zelený trojuholník. Tento graf bol vypracovaný na základe informácií, ktoré som si vyžiadala z parlamentného inštitútu, čiže to sú relevantné informácie, oficiálne.

Prvou navrhovanou zmenou je úprava dĺžky obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov vo veku 50 až 57 rokov vrátane navrhujeme predĺžiť obdobie poskytovania dávky zo 6 na 9 mesiacov a po dovŕšení 58. roku veku sa obdobie poskytovania dávky predĺži na 12 mesiacov a to preto, aby nezamestnaní vo vyššom, pre pracovný trh v takzvanom kritickom veku, mali väčší priestor na nájdenie si primeraného pracovného miesta.

V krajinách Európskej únie je zaužívaný model variabilnej dĺžky vyplácania dávky v zamestnanosti v závislosti od veku alebo dĺžky obdobia prispievania do fondu, čo teda sme videli.

Dovolím si predstaviť vám ďalší graf, ktorý znázorňuje dĺžku vyplácania dávky v nezamestnanosti v jednotlivých krajinách, kde Slovenská republika je na chvoste všetkých krajín, je to tento hnedý stĺpček. Po prijatí tejto novely zákona o sociálnom poistení sa nič dramatické nestane, ako vidíte, to je tento zelený stĺpček, aj tak ešte budeme aj v dĺžke vyplácania dávky v nezamestnanosti veľmi, veľmi, veľmi zaostávať za krajinami Európskej únie, za ostatnými krajinami.

Druhou navrhovanou zmenou je úprava výšky dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky. Dávku v nezamestnanosti navrhujeme zvýšiť pre všetkých poistencov z 50 na 65 % denného vymeriavacieho základu počas prvých dvoch mesiacov obdobia nezamestnanosti, po uplynutí dvoch mesiacov sa dávka zníži na 45 % z denného vymeriavacieho základu. Navrhované opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky dramatického zníženia príjmu a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu počas prvých dvoch mesiacov, teda počas poberania relatívne vyššej dávky.

Treťou navrhovanou zmenou je zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku tak, že sa skráti dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov posledných štyroch na najmenej 18 mesiacov posledných troch rokov. Skrátenie časových intervalov je opodstatnené z toho dôvodu, že vývoj na trhu práce núti poistencov čoraz častejšie meniť zamestnanie a často úplne bez časovej nadväznosti. Navrhovaná zmena zohľadňuje vznik a zánik podnikateľských subjektov, vývoj na trhu práce a trend, ktorý núti pracujúce osoby častejšie meniť zamestnanie, čo sú faktory, ktoré nezamestnaným sťažujú splnenie dnes platnej podmienky vzniku nároku dávky v nezamestnanosti. Úpravou časových intervalov rozhodujúcich pre vznik nároku dávky sa zároveň odstráni odlišný prístup ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a ku skupine poistencov osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.

Na otázku, aké sú podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v krajinách Európskej únie, mi odpovedal parlamentný inštitút a ja som vám predstavila na tomto grafe v krátkosti, ako to vyzerá so Slovenskou republikou v tejto veci. Sme na chvoste. Preto by bolo dobré, opakujem, bolo by dobré prijať túto nami navrhovanú úpravu a nič dramatické by sa neudialo, trochu by sme sa priblížili ku kritériám, ktoré sú v iných krajinách Európskej únie.

Štvrtá navrhovaná zmena skracuje dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje výška denného vymeriavacieho základu na 12 mesiacov. Dôvodom tejto úpravy je snaha obmedziť pokles reálnej výšky dávky, ktorý je tým markantnejší, čím dlhšie obdobie sa zohľadňuje pri určení výšky vymeriavacieho základu nezamestnanej osoby.

K financiám. Pri kalkulácii finančného dopadu navrhovaných zmien sme vychádzali z najnovšieho materiálu, ktorý Sociálna poisťovňa predložila v auguste na rokovanie vlády. Je to návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2010 a rozpočtový výhľad na roky 2011 a 2012. Tento materiál obsahuje okrem iného odhad očakávaných príjmov a výdavkov fondu a odhad počtu poberateľov dávky v nezamestnanosti v roku 2009 až 2012. Pri zohľadnení týchto východiskových oficiálnych údajov Sociálnej poisťovne pôsobia nami navrhované zmeny - zvýšenie výdavkov fondu cca o 30 %, avšak hospodárenie fondu poistenia v nezamestnanosti sa ani po prijatí tejto novely zákona nedostane do červených čísel. Podrobný výpočet... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani kolegyňa, poprosím všetkých, ktorí sú v rokovacej sále, pán kolega Simon a okolie, poprosím, skúste si tie veci vybaviť mimo rokovacej sály, lebo rušíte rokovanie parlamentu. Ďakujem za porozumenie.

M. Gibalová, poslankyňa: Podrobný výpočet dopadu týchto navrhovaných zmien si môžete pozrieť v našej parlamentnej tlači 1200.

V súvislosti so zásadami, ktoré som predstavila a ktoré kresťanskí demokrati budú obhajovať aj v budúcnosti, nemôžem obísť bez povšimnutia dve veci a to, ľahostajnosť verejnosti a zahmlievajúci postoj odborárov alebo, presnejšie povedané, reprezentantov odborárov a ministerstva práce v tejto veci. Verejnosť sa k problému stavia prevažne ľahostajne. Mnohí ľudia sa domnievajú, že výška dávky a kritériá, ktoré treba splniť pre získanie, sú výlučne vecou štátu a treba mu byť neskonale vďačný za to, ak nezamestnaným hodí akúkoľvek obhryzenú kosť vo forme almužny. Väčšina z nich vôbec netuší, že pomoc v nezamestnanosti si financujú sami, že ešte celkom nedávno príjmy z fondu povinného poistenia boli niekoľkokrát vyššie ako výdavky na nezamestnaných z pochopiteľných dôvodov a že väčšina financií určených na krytie nezamestnanosti skončila úplne inde, podčiarkujem, že s požehnaním platnej zákonnej normy. Žiaľ, takúto predstavu majú aj mnohí odborári a ich bossovia ich udržujú v nevedomosti. Na verejnosti sa odborárski bossovia pasujú do pozície neohrozených bojovníkov za práva pracujúcich a nezamestnaných, avšak v skutočnosti prehodili záujmy nezamestnaných cez palubu. Okrem verbálnych vyjadrení sa odbory nezmohli na účinné kroky, ktorými by vytvorili tlak na ministerstvo práce, aby nezamestnaní dostali väčší podiel z fondu, do ktorého prispievali v období ich zamestnanosti.

Vzťah vlády a odborov je určený dohodou o spolupráci strany Smer a KOZ uzatvorenou pred voľbami, výsledkom ktorej je praktická kolaborácia vedenia odborov s vládou a zrád záujmov nezamestnaných. Odbory sa tvária a hrajú, že vyjednávajú s ministerstvom práce o zlepšení podmienok financovania nezamestnaných a ministerstvo sa tvári, že o ich návrhoch uvažuje a spoločne a nerozdielne balamutia verejnosť, vrátane médií, zatiaľ čo počet nezamestnaných rastie. Príčina je jednoduchá. Odbory, ktoré uzatvoria dohodu o spolupráci s vládnou stranou, strácajú svoju suverenitu a menia sa na škodu svojich členov na mlčiacich lokajov vlády. Stávajú sa karikatúrou odborov v podobe známej spred novembrovej doby. Tak to dnes na Slovensku v praxi vyzerá.

Tento návrh novely zákona, ktorý predkladáme, má pomôcť nezamestnaným preklenúť ťažké obdobie straty zamestnania a pomôcť im, aby nepadli do inej siete, do siete pomoci v hmotnej núdzi. Zabráňme tomu, aby sme nemuseli konštatovať, že je nielen finančná a hospodárska kríza, ale nastúpila aj kríza sociálna.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vaše obšírne vystúpenie.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vašu úvodnú spravodajskú informáciu.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1200, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 276 z 3. septembra 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1202 z 21. augusta 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Návrh novely zákona zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, upravuje dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca, upravuje výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky, zavádza rovnaký prístup aj ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie a skracuje na 12 mesiacov dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje denný vymeriavací základ poistenca.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 14. októbra 2009 a gestorský výbor v termíne do 16. októbra 2009.

Pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som nedostal žiadnu a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Mária Sabolová ako jediná.

Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a dávam slovo pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči. Poprosím pánov poslancov, ktorí prišli na hlasovanie a nemajú čo povedať k tomuto návrhu zákona, aby to, čo si chcú povedať, povedali si mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem mať dlhé vystúpenie. Kolegyňa Gibalová veľmi jasne odborne vystúpila a povedala názory, prečo predkladáme tento návrh zákona.

Tak ako aj ona citovala slová pani ministerky, že podporuje plne takéto návrhy, myslím si, že sa za to obdobie, odkedy sa pani ministerka v minulom období minulého roku, keď sme prvýkrát vyšli s týmto návrhom, Kresťanskodemokratické hnutie, kedy začínala hospodárska kríza, vyjadrila, že to chce riešiť, bude riešiť. Ja sa pýtam: Vie to riešiť? Chceme to riešiť? Ako to budeme riešiť? Kde sú návrhy? Toto je konkrétny návrh, ktorým je príspevok aj pani poslankyne Gibalovej, aj Kresťanskodemokratického hnutia na riešenie hospodárskej krízy. Pretože sa týka ľudí, týka sa tých, ktorí sa dnes v niekoľkotisícovom počte dostávajú na ulicu, kde mnohé podnikateľské firmy, ale mnohí zamestnávatelia tak trochu aj v podtóne využívajú hospodársku krízu na prepúšťanie a práve títo ľudia, ktorých, ak nevytvoríme zákonné podmienky, sa najviac dotkne táto hospodárska kríza. Sú to ľudia, ktorí sa dostávajú na pole nezamestnaných. Za obdobie posledných troch rokov od bývalej vlády stúpol počet nezamestnaných na neuveriteľné percento. To, čo ste si možno, páni poslanci, ale aj vláda v roku 2006, keď ste nastupovali, ani len nemysleli a mysleli ste si, že budete žiť z istých pozitívnych, aj keď možno tvrdých krokov bývalej vlády, ale hospodársky táto krajina bola postavená na úroveň, kedy ste možno čakali, že nezamestnanosť nestúpne na 12 %.

Preto si myslím, že tento návrh je vhodný na podporenie, pretože je pomocou nezamestnaným, ale je zároveň aj ich motiváciou, aby si hľadali prácu, ak sa im vytvoria v období nezamestnanosti primerané podmienky, aj ekonomické. Má priaznivý dopad na príjem práve týchto nezamestnaných a je to jeden z mála návrhov, ktoré dostávame do parlamentu, kde si môžete v dôvodovej správe a v doložke finančných ekonomických vplyvov nájsť aj veľmi reálne, konkrétne čísla, ktoré určite budú v súzvuku s tým, čo uvádza Štatistický úrad, ministerstvo sociálnych vecí a Sociálna poisťovňa, pretože vychádzajú z ich údajov.

Neviem, či pani kolegyňa povedala vo svojom príspevku, že veľmi krátko bol rozpočet Sociálnej poisťovne na internete pre budúce obdobie. O dva alebo tri dni tam už nebol. Ja sa vám čudujem, že vlastne sme nepodporili aj jej návrh, aby bola zaradená správa, ako hospodári Sociálna poisťovňa, aby sme mali lepšie východiská aj pre takéto rozhodovanie pri riešení problémov nezamestnaných, ale aj zamestnaných. Kto bude platiť do Sociálnej poisťovne, v akej výške, aké sú tam zdroje? Preto si myslím, že veľmi hazardujete, páni poslanci, ak nepodporujete takéto návrhy so sociálnou situáciou na Slovensku.

A ja by som sa len chcela dotknúť jednej časti dôvodovej správy. Už som povedala, že včera ste nepodporili alebo v utorok ste nepodporili návrh pani poslankyne na to, aby sme dostali správu Sociálnej poisťovne. Boli by sme mali lepšie východiská. Z podkladov jasne, z tabuliek, ktoré sú tu predložené, vyplýva, že základný fond poistenia v nezamestnanosti má byť aj v období hospodárskej krízy prebytkový a preto treba tieto umŕtvené prostriedky, ktoré sa rozplynú, neviem kde, treba ich presne, jasne zadefinovať, a to je v tomto zákone.

A ešte by som sa chcela dotknúť, a keby ste si aj otvorili počítače a pozreli si aj túto dôvodovú správu, možno by sa vám jasnejšie ukázalo, že tých ľudí, ktorí sú v tých zraniteľných skupinách od veku 50 do 57 rokov, je 20 %, 58 - 62 je 5,3 % a z tohto aj jasne vyplýva, že to navýšenie alebo ten zásah do financií, verejných financií v tejto oblasti je primeraný tomu, že by tento návrh mohol obstáť.

A preto by bolo veľmi dobré, ak nám úprimne záleží na občanoch, aby sme návrh posunuli do druhého čítania a vytvorili priestor pre diskusiu v takej vážnej oblasti, ktorá by mala ísť cez politické spektrá a možno pripomeniem moje niektoré vystúpenie z minulosti. Sú oblasti, kde by sme mali riešiť veci ústavnými zákonmi, aby sme nestavali ľudí do pozície, že sú rukojemníkmi ktorejkoľvek vlády.

A tento návrh je určite lepší návrh, ako návrh, a teraz odídem do oblasti, v ktorej som vo výbore ako návrh požiadavky pána ministra zdravotníctva žiadať 65 miliónov eur na dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne alebo na zvýšenie základného imania. Pokiaľ nepôjdeme do systémových zmien, lebo pôjdu do bezodnej diery tak, ako sa aj môže stať, že aj dnes prostriedky zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti, pokiaľ nebudú adresne využité, pôjdu do bezodnej diery.

Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu nášho návrhu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová bola jediná. S faktickými poznámkami sa na jej vystúpenie neprihlásil nikto.

A tak sa pýtam, pani navrhovateľka, chcete zaujať svoje...? Nech sa páči, priestor v záverečnom slove.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. V predkladaní som uviedla dôvody. V dôvodovej správe máte veľmi dobre vypracovaný vplyv na financie. Pokúsili sme sa pripraviť novelu zákona o sociálnom poistení pre pomoc nezamestnaným tak, aby sme to nerobili útržkovito ad hoc, ale predkladáme vám jeden komplexný návrh pomoci nezamestnaným. Prosím vás, podporte a posuňte tento návrh do druhého čítania. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

No a pani poslankyňa ešte... No pýtam sa, aké je dlhé vaše úvodné slovo k tomu? Dlhé. Takže dohodneme sa tak, pretože sa blíži 11.00 hodina, s ďalším návrhom zákona, ktorý má tlač 1201 a opäť by ho mala predkladať pani poslankyňa Gibalová, počkáme až po hlasovaní.

Teraz vyhlasujem 3-minútovú prestávku. O 11.00 hodine budeme hlasovať a žiadam všetkých, ktorí chcú sa zúčastniť na hlasovaní, aby sa dostavili do rokovacej sály. Vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím, vaše miesta, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu 40. schôdze.

Dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť spravodajcom, ktorí budú uvádzať návrhy.

Ako prvý pán poslanec Szigeti uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána Fronca a Brocku na vydanie zákona o školských autobusoch. Je to tlač 1170.

(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Júliusa Brocku na vydanie zákona o školských autobusoch.)

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, k predmetnému návrhu zákona vystúpili v rozprave dvaja poslanci. Procedurálne návrhy neboli podávané, z toho dôvodu odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Júliusa Brocku na vydanie zákona o školských autobusoch v druhom čítaní.

Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 55 za, 55 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

Pán poslanec Mikuš uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Brocku, Fronca a pani Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595 o dani z príjmov. Je to tlač 1175.

(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Martina Fronca a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)