J. Mikuš, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada uzniesla, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 59 za, 16 proti, 59 sa zdržalo.
Ani tento návrh nenašiel podporu.
Pán poslanec Horváth uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Brocku a Šimka na vydanie zákona č. 461 Z. z. o sociálnom postení, tlač 1176.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.)
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 134 prítomných, 60 za, 61 proti, 13 sa zdržalo.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.
Pani poslankyňa Grečková uvedie hlasovanie o návrhu pani poslankyne Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 617 o oficiálnej rozvojovej pomoci.
(Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.)
L. Grečková, poslankyňa: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila iba pani navrhovateľka, nebol podaný žiadny procedurálny návrh, a preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 47 za, 87 sa zdržalo.
Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.
Pán poslanec Petrák uvedie hlasovanie o návrhu Petra Miššíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, je to tlač 1188.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.)
Ľ. Petrák, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 132 prítomných, 51 za, 5 proti, 71 sa zdržalo, 5 nehlasovali.
Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.
Pán poslanec Švidroň uvedie hlasovanie o návrhu pána poslanca Galbavého na vydanie zákona č. 317 o pedagogických zamestnancoch. Je to tlač 1189.
(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.)
V. Švidroň, poslanec: V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Dubravay. Nepodal iný návrh ako návrh spravodajcu. Pán predseda, dajte hlasovať o mojom návrhu, aby Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovala návrh pána poslanca Galbavého v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 135 prítomných, 58 za, 3 proti, 73 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Ani tento návrh nemal podporu.
Pán podpredseda Národnej rady Cabaj uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369 o obecnom zriadení. Je to tlač 1199.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán predseda, v rozprave som predniesol v spravodajskej správe návrh nepokračovať o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Vzhľadom ale na to, že pani Sabolová predložila procedurálny návrh, aby sme prerokovali tento návrh zákona v druhom čítaní, tak najskôr budeme hlasovať o tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prerokujeme tento návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 47 za, 44 proti, 40 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Nebudeme pokračovať v rokovaní.
Pán poslanec Šimko uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankyne Gibalovej a poslanca Hrušovského a poslankyne Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení. Je to tlač 1200.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.)
J. Šimko, poslanec: Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 62 bolo za, 9 proti, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Ani tento návrh nepostúpil do druhého čítania.
Odhlasovali sme prerokované body.
Ešte, pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o programe.
O 14.00 hodine bude pravidelný bod programu hodina otázok, pán premiér sa ospravedlnil vzhľadom na jeho stretnutie s maďarským premiérom.
O 15.00 hodine prerokujeme v druhom čítaní dva vládne návrhy zákonov, o ktorých rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o tlače 1165 a 1163. Potom by sme pokračovali v programe, ktorý bude uvádzať pán podpredseda vlády Čaplovič.
Ešte vás chcem požiadať o súhlas na zmenu programu, keďže pán guvernér Národnej banky Ivan Šramko ma z dôvodu pracovnej cesty požiadal, aby sme správu, ktorú Národnej rade predkladá, prerokovali zajtra o 9.00 hodine ako prvý bod programu. Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna: Áno.) Dobre. Ďakujem pekne.
Vyhlasujem prestávku do 11.15 hodiny a po nej budeme pokračovať. Teraz ešte návrhy. Pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dneska máme zasadnutie výboru a autobus spred Národnej rady, resp. mikrobus je pripravený o 12.10 hodine. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zvolávam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie dnes na 13.45 hodinu v zasadačke výboru. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre európske záležitosti, že o 12.15 hodine máme zasadnutie výboru v našej rokovačke. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Šimko.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem. Chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že dnes sa uskutoční výjazdové zasadnutie výboru. Odchod sa uskutoční o 12.10 hodine spred Národnej rady po skončení rokovania výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Mamojka.
M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Pripomínam len kolegom stretnutie s delegáciou advokátov z Walesu, ktoré máme o 13.30 hodine. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre financie, rozpočet a menu, že zasadnutie výboru bude o 12.00 hodine k zákonu v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Budeme pokračovať 11.15 hodine.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Gibalovej, Hrušovského a Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, je to tlač 1201.
(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.)
Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1203. Pani poslankyňa Gibalová uvedie návrh zákona.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedla novelu zákona o sociálnych službách, ktorú predkladáme opakovane už druhýkrát. (Hluk v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otvorili sme rokovanie o bode programu. Ja vás chcem požiadať, aby ste venovali pozornosť alebo radšej odišli zo sály. Pani poslankyňa Laššáková, poprosím vás. Kolegovia!
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Opakovane druhýkrát po prijatí zákona o sociálnych službách, ktorý je účinný od 1. 1. 2009, predkladáme novelu zákona o sociálnych službách, pretože doterajšia prax potvrdila, že uplatňovanie zákona o sociálnych službách znemožňuje vytváranie konkurenčného prostredia pri poskytovaní sociálnych služieb zvýhodňovaním služieb poskytovaných samosprávou, zákon likviduje konkurenciu a zavádza monopol samospráv na sociálne služby, čo zhubne vplýva na kvalitu a cenu služieb, znemožňuje občanovi slobodný výber poskytovateľa služieb a núti ho trpne znášať rozhodovanie samosprávy o jeho ďalšom osude. Zavádza dvojitý meter na financovanie tých istých služieb poskytnutých samosprávou a neverejným poskytovateľom a ignoruje skutočnosť, že za rovnakú službu je náležité poskytnúť rovnaké finančné príspevky bez ohľadu na subjekt, ktorý službu poskytuje. Upravujeme v novele zákona o sociálnych službách tie paragrafy, ktoré sú dôvodom práve uvedených skutočností.
Podľa § 3 ods . 3 zákona o sociálnych službách poskytovateľom sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom je obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom, ďalej len verejný poskytovateľ, a iná osoba, ďalej len neverejný poskytovateľ sociálnej služby.
Podľa § 6 ods. 1 zákona má fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v § 8 ods. 2 a 3. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) má fyzická osoba právo aj na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju posilnením sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.
Podľa § 8 ods. 1 obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 8 ods. 2 obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, po d) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby na základe dohody obce s fyzickou osobou, ktorá žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ak obec nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa písm. a) a c). To isté sa vzťahuje na vyšší územný celok, zabezpečí a tak ďalej, ak vyšší územný celok nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie služby podľa písm. a) a c).
Z relevantných ustanovení právnej úpravy vyplýva, že okrem obcí a obmedzenom rozsahu aj vyšších územných celkov môžu sociálne služby poskytovať aj subjekty súkromného práva, napríklad neziskové organizácie, občianske združenia, obchodné spoločnosti a iné spoločnosti súkromno-právneho charakteru. Zároveň je z tohto prehľadu právnej úpravy zrejmé, že právu fyzickej osoby na výber poskytovateľa a poskytnutie sociálnej služby zodpovedá povinnosť obce a vyššieho územného celku zabezpečiť jednak dostupnosť tejto služby a realizáciu práva na výber služby. Spôsob, akým obec a vyšší územný celok toto zabezpečujú, je definovaný práve v § 8 ods. 2 a 3 zákona, pričom ide o postup, ktorý obec, resp. vyšší územný celok musia dodržať a nemajú možnosť ani v konkrétnom prípade postupovať inak, ide o ustanovenie nepripúšťajúce odchýlky podľa úvahy orgánu jeho aplikácie. Predmetný postup je v zákone ustanovený ako povinnosť obce alebo vyššieho územného celku poskytnúť službu, zabezpečiť službu prostredníctvom iného poskytovateľa, pričom druhý spôsob zabezpečenia nastupuje až v prípade, ak prvý spôsob nie je možný. A tu je najväčší problém, ktorý chceme touto novelou zákona odstrániť, pretože nemôže to byť podmieňované, ak prvý spôsob nie je možný.
Pokiaľ ide práve o tento druhý režim, ak prvý spôsob nie je možný, t. j. zabezpečenie poskytnutia namiesto priameho poskytnutia sociálnej služby, zákon predpisuje obci, resp. vyššiemu územnému celku povinnosť zabezpečiť sociálnu službu najskôr právnickou osobou nimi zriadenou či založenou a ak to nie je možné, iným verejným poskytovateľom a ak ani to nie je možné, neverejným poskytovateľom. Inými slovami, v rámci skupiny potenciálnych poskytovateľov má najskôr prednosť poskytovateľ, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, po nich nasledujú iní verejní poskytovatelia a až ak ani jeden z verejných poskytovateľov nie je spôsobilý sociálnu službu poskytnúť, prichádza na rad neverejný poskytovateľ.
Zákonodarca tak priamo ako povinnosť ustanovuje prednostný prístup jedného podnikateľa pred iným podnikateľom, jedného poskytovateľa sociálnej služby pred iným poskytovateľom sociálnej služby a to práve a len v závislosti od právnej povahy osoby, ktorá tohto poskytovateľa sociálnej služby založila alebo zriadila.
Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať.
Článok 12 ods. 2 ústavy zabezpečuje univerzálnosť, rovnosť v základných právach a slobodách všetkých a to bez ohľadu na odlišnosti spočívajúce v ich osobe a postavení. Toto ustanovenie je označované aj ako ustanovenie upravujúce zákaz diskriminácie, na druhej strane zákaz zvýhodňovania v konkrétnom základnom práve a slobode každého, komu toto právo náleží. Ústava teda vo svojom článku 12 ods. 2 zakazuje kohokoľvek znevýhodňovať či zvýhodniť v spojení so základnými právami a slobodami.
Zákon 448 v sporných ustanoveniach jednak reguluje obsah sociálnych služieb a podmienky ich poskytovania a jednak reguluje aj podmienky, za ktorých môže v oblasti poskytovania služieb poskytovateľ týchto služieb vstúpiť na "sociálny trh" a na tomto pôsobiť.
Zákon 448 upravuje ako pendant práva fyzickej osoby prijímateľa sociálnej služby na poskytnutie sociálnej služby a na výber tejto služby, vrátane jej formy a osoby povinnosť obci a vyššiemu územnému celku poskytnúť alebo zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby. Právo výberu poskytovateľa sociálnej služby je explicitne limitované s odkazom na ustanovenia § 8 ods. 2 a 3 tohto zákona, inými slovami, prijímateľ sociálnej služby realizuje svoje právo na jej poskytnutie a na výber poskytovateľa prostredníctvom obce a vyššieho územného celku, na ktoré sa primárne obracia so svojou žiadosťou o poskytnutie služby obec a vyšší územný celok. Na základe tejto žiadosti buď poskytnú sociálnu službu sami alebo zabezpečia jej poskytnutie spôsobom, resp. postupom podľa § 8 ods. 2 a 3.
Keďže obec a vyšší územný celok sú tými orgánmi verejnej moci, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú aj o tom, aj tým, že svojím výberom konkrétneho poskytovateľa realizujú právo na poskytnutie sociálnej služby, je z povahy veci zrejmé, že ich rozhodnutie spočívajúce vo výbere konkrétneho poskytovateľa má okrem prijímateľa sociálnej služby aj dopad na poskytovanie sociálnej služby. Inými slovami, obec a vyšší územný celok sú tými subjektmi, ktorých zákonodarca ustanovil, zveril oprávnenie, ktorého realizácia má v praxi bezprostredný dopad na možnosť poskytovateľa sociálnych služieb vykonávať svoj predmet činnosti.
Z týchto ustanovení vyplýva, že obec a vyšší územný celok sú pri výbere konkrétneho poskytovateľa povinní skôr, než by mohli pristúpiť k výberu poskytovateľa, vyčerpať všetky možnosti, zabezpečiť predmetnú službu verejným poskytovateľom.
Zvláštne je, minimálne zvláštne, že arbitrom, ktorý rozhoduje o tom, kedy ešte nemôže a kedy už môže znevýhodnená skupina poskytovateľov poskytovať svoje služby ich prijímateľom, je pritom práve a len verejná moc, ktorá pôsobí ako zakladateľ zvýhodnených poskytovateľov sociálnych služieb. Pri prístupe k základnému právu ústavy nesmie byť nikto znevýhodnený z dôvodov podľa článku 12 ods. 2. Aplikujúc uvedené na napadnuté ustanovenia je z dôvodov vyššie uvedených možné konštatovať, že tak, ako sú tieto účinné, nerešpektujú princíp rovnosti podľa uvádzaných článkov Ústavy Slovenskej republiky. Kritérium, ktoré zákonodarca uplatnil, zakladá predmetnú nerovnosť, nie je zrejmé a z povahy veci nie je možné považovať za kritérium legitímne rozlišovanie medzi dvoma skupinami poskytovateľov vykonávajúcich totožný predmet činnosti a majúcich totožný právny status, nemá rozumné opodstatnenie. Okrem porušenia princípu rovnosti predstavujú nápadné ustanovenia také obmedzenie základného práva poskytovať služby, ktoré nie je zlučiteľné s ďalšou požadovanou formuláciou v článku 13 ods. 4 ústavy.
V týchto ustanoveniach vytvára táto norma systémové predpoklady pre to, aby určitá skupina subjektov tohto základného práva, zvýhodnení poskytovatelia sociálnych služieb, mohla používať také postavenie, v dôsledku ktorého by v tej istej oblasti činnosti iná skupina, znevýhodnení neverejní poskytovatelia, mohla byť de facto úplne vylúčená z poskytovania služieb v tejto oblasti. Táto zákonná úprava totiž vo svojich dôsledkoch môže znamenať to isté, vo svojich dôsledkoch môže znamenať to isté ako úplný zákaz poskytovania služieb neverejnými poskytovateľmi.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona 213 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby nezisková organizácia, právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov, ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.
V zmysle § 5 ods. 1 tohto zákona neziskovú organizáciu môže založiť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát, ak to nevylučuje osobitný zákon.
Ďalej ustanovuje 213 zákon, v ďalšom neustanovuje, ani nepredpokladá žiadne relevantné rozdiely medzi neziskovou organizáciou založenou obcou a neziskovou organizáciou založenou súkromnou osobou. Na všetky neziskové organizácie sa rovnako vzťahuje totožný právny režim, pokiaľ ide napríklad o obmedzenia pri nakladaní s majetkom, rozpočet, účtovníctvo, zrušenie súdom a tak ďalej.
V skratke a v zhrnutí, statusové postavenie neziskových organizácií poskytujúcich služby je rovnaké bez ohľadu na ich zakladateľa. V prístupe k možnosti tieto služby realizovať a za realizáciu týchto služieb získať finančnú náhradu je však podľa zákona 448 jedna skupina neziskových organizácií priamo znevýhodnená, pričom toto znevýhodnenie sa neopiera o žiadny legitímny dôvod naliehavého verejného záujmu. Táto zákonná úprava preto predstavuje nielen rozpor čl. 12 ods. 1, 2 ústavy, a to tak samostatne, ako aj v priamej väzbe na čl. 35 ods. 1 ústavy. Okrem toho tiež odporuje čl. 14 ods. 2 Európskej sociálnej charty vyhlásenej v Zbierke zákonov formou oznámenia ministerstva zahraničných vecí, v zmysle ktorého sa Slovenská republika zaväzuje podporovať účasť jednotlivcov a dobrovoľných alebo iných organizácií pri zriaďovaní alebo udržiavaní sociálnych služieb.
Citácia: "Zákonodarca zavedením tzv. neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sa od jednej skupiny tzv. verejných poskytovateľov nelíšia v žiadnom relevantnom aspekte na samý koniec reťazca prístupu k verejným zdrojom určeným na financovanie základného práva osôb odkázaných na sociálne služby, participáciu neverejných poskytovateľov na poskytovanie sociálnych služieb, nieže podporuje, ale ju bezprostredne ohrozuje. Nakoľko priame znevýhodnenie neverejných poskytovateľov v porovnaní s ich statusovo rovnakými náprotivkami líšiacimi sa len v osobe zakladateľa nie je pri žiadnom výklade možné chápať ako podporu ich účasti na zriaďovaní a udržiavaní sociálnych služieb, zákonodarca touto úpravou porušil záväzok obsiahnutý v predmetnej medzinárodnej zmluve."
To isté sa konštatuje, to isté konštatovanie sa týka záväzku Slovenskej republiky obsiahnutého v čl. 13 ods. 3, 4 v Európskej sociálnej charte. V zmysle týchto ustanovení sa Slovenská republika zaväzuje ustanoviť, aby každý mohol dostať od príslušných verejných alebo súkromných služieb takú radu alebo osobnú pomoc, ktorú možno požadovať na predchádzanie, odstránenie alebo zmiernenie núdze jeho osoby alebo rodiny, to je odsek 3. A zároveň aplikovať ustanovenia odsekov 1, 2, 3 toho článku na základe rovnosti vlastných štátnych príslušníkov so štátnymi príslušníkmi ostatných zmluvných strán, ktorí sa zdržiavajú na ich území zákonne.
Vážené dámy a páni, môj príspevok môžete hodnotiť tentokrát ako veľmi odborný príspevok a, pani poslankyňa Vaľová, môžete sa prihlásiť do rozpravy, môžete mi kľudne oponovať. Týmto, touto novelou zákona chceme odstrániť to, čo som ako predkladateľka zákona uviedla v rozprave a pomenovala veci veľmi jasne.
Skúsenosti od januára 2009 sú také, že naozaj sa potvrdilo to, čo sme komentovali pri prijímaní tohto zákona, že zákon je šitý takou ihlou, aby neverejní poskytovatelia zo sociálneho trhu zmizli a aby sa občan nemal právo rozhodnúť, kam chce ísť, do akého zariadenia a touto novelou zákona tieto základné nedostatky zákona 448 chceme odstrániť. Samozrejme, že nehovoríme alebo netvrdíme, že to sú jediné nedostatky, ale toto sú nedostatky, ktoré my pomenúvame ako nedostatky, ktoré sú protiústavné.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Spravodajcom návrhu je pani poslankyňa Sárközy, poprosím ju, aby nás informovala.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 1201, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 276 z 3. septembra 2009 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1203 z 21. augusta 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Opätovne predkladaný návrh novely zákona o sociálnych službách upravuje znenie zákona spôsobom, ktorým sa zabezpečí financovanie sociálnych služieb poskytovaných neverejným poskytovateľom sociálnych služieb tak, že sa zakotvuje jednoznačná povinnosť poskytnúť finančný príspevok neverejnému registrovanému subjektu poskytujúcemu sociálne služby aj v prípade, ak si poskytovateľa sociálnych služieb vybrala fyzická osoba odkázaná na sociálnu službu.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 14. októbra 2009 a gestorský výbor v termíne do 16. októbra 2009.
Pán predseda, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, dámy a páni, kto má záujem vystúpiť v rozprave. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Sabolová - do rozpravy.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, opätovne vystupujem ako spolupredkladateľka k návrhu zákona, ktorý za nás predložila pani poslankyňa Gibalová.
K tomuto zákonu sa vraciame opäť po nejakom čase a naše tvrdenia, naše názory a argumenty a pozmeňujúce návrhy predkladáme už od minulého roku už pri prerokovaní zákona ako-takého, ktorý sme schválili v tomto parlamente v októbri minulého roku a nadobudol účinnosť 1. januára tohto roku. Po nadobudnutí jeho účinnosti a jeho praktickej skúsenosti sa hneď v začiatku ukázalo, že zákon nie je dobre koncipovaný a vstupuje do istých právnych vzťahov, ktoré by mali byť garantované pre občana Slovenskej republiky nielen ústavou, ale aj ďalšou legislatívou.
Ja si dovolím vrátiť sa k jednému článku a odcitujem veľmi kratučko z denníka Pravda ešte z apríla 2009, keď sme o tejto novele po platnosti a účinnosti tohto zákona hovorili:
"Dostať sa do domova dôchodcov je ťažšie ako vlani, ako v roku 2008. Spôsobil to zákon ministerky práce Viery Tomanovej, ktorý platí od januára. O umiestnení dôchodcu do domova rozhodujú podľa nových pravidiel obce. Tie radšej zapíšu občana do čakacieho zoznamu na preplnený štátny domov "u verejných poskytovateľov" ako by ho poslali do neštátneho, ktorý má voľné kapacity. Dôvodom je, že za pobyt penzistu musia priplatiť. Na novú právomoc však od štátu nedostali ani cent." Môžem súhlasiť. "V neštátnych teda, či už cirkevných, súkromných, v inej zriaďovateľskej pôsobnosti, ako sú obce a VÚC, sa už uvoľňujú miesta a na štátny sa čaká stále dlhšie."
Tu je vyjadrenie a citát jedného zriaďovateľa takýchto zariadení: "K nám od začiatku roka neposlali ani jedného občana za štyri mesiace tohto roku, hoci si nás mnohí vyslovene žiadajú. Namiesto toho ich zaradili do čakacieho zoznamu na štátny domov dôchodcov, v úvodzovkách štátny, u verejných poskytovateľov," tvrdí jeden z riaditeľov, ktorý takéto zariadenie má.
Minulý rok si penzisti vyberali domov sami, dotáciu im následne poskytli vyššie územné celky a obce. Obce, na ktoré nová právomoc prešla, sa obávajú, že im na to obecná kasa stačiť nebude a preto radšej dôchodcu pošlú na čakací zoznam, ako by ho mali dať do zariadenia, kde by mohol už tú službu, ktorú potrebuje a ktorú na základe ohodnotenia a odporúčania mal dostať.
A teraz trošku k samotnému návrhu. Táto novela, ktorú predkladáme, sa snaží odstrániť diskriminačný postup pri uplatňovaní si finančného príspevku a nároku pre neverejných poskytovateľov a aby bol zachovaný rovnaký prístup pre verejných a neverejných poskytovateľov, aby bol rovnaký príspevok pre všetkých, pretože aj neverejný poskytovateľ je registrovaný a má také isté a plné právo byť priorizovaný ako všetci ostatní, pokiaľ splní zákonné podmienky.
V druhom bode by som povedala, je to slobodná voľba, aby sa občan mohol sám rozhodnúť, kde chce byť, pretože ináč a podľa tohto zákona, stratil slobodné právo na výber poskytovateľa či výber zariadenia, do ktorého chce byť umiestnený, ak ho potrebuje a má o tom riadne rozhodnutie na to, že na to nárok má. Súčasný zákon ale uprednostňuje bez výhrady verejných poskytovateľov sociálnych služieb či zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti VÚC a obcí a tie majú nedostatočné kapacity. A dnešný zákon ani neumožňuje teda klientovi, aby, ak žije v istom území, mal právo vybrať si poskytovateľa, ktorý nemá naplnenú kapacitu, môže mu túto službu poskytnúť a nedostať sa tak, ako som na začiatku hovorila, len do čakacích zoznamov.
Ak by klient, starý človek postihnutý, ktorý potrebuje túto službu, podľa takého prirodzeného, poviem, sociálneho postavenia mal by vlastne ostať v domácom prostredí, pretože tam má najlepšie a najprirodzenejšie vytvorené podmienky. Vieme, že toto nie je trend dnešnej doby, napriek tomu, že sme o tom hovorili. Aj táto vláda ako sociálna vláda o týchto podmienkach hovorí, ale my nevytvárame tieto podmienky. Dokonca v programovom vyhlásení vlády sme dali, že budeme zriaďovať radšej ústavy, ako vytvárať podmienky na to, aby klient mohol ostať vo viacgeneračnom bývaní v rodinnom prostredí. Ale už aj keby, hovoríme o zákone, ktorý vytvára podmienky ústavné, čiže klient vlastne nemôže ostať mnohokrát v tom, už keď nie v domácom, aspoň regionálnom prostredí, pretože ak verejný poskytovateľ kapacity nemá, ale má ich iný samosprávny kraj, ktorý dobre spolupracuje s iným samosprávnym krajom, umiestnime občana do iného regiónu, do úplne iného zariadenia, na inom konci republiky, kde je dostupnosť jeho najbližších oveľa sťažená, napriek tomu, že neverejný poskytovateľ a dokonca ešte vybraný klientom mu nemôže túto službu poskytnúť, pretože nedostane na ňu príspevok.
By som sa možno trošku rada vrátila aj k tomu rokovaniu, keď sme predkladali tú novelu v minulosti a ešte vlastne a možno ešte predtým, kedy kolegyňa, pani poslankyňa Vaľová sa vyjadrila v parlamente aj pre médiá a bola to v tom čase aj citácia z médií, že ak sa klient rozhodne a vyberie si poskytovateľa sám, príde o možnosť získať príspevok. Bude si musieť zaplatiť tú službu sám. Pýtam sa, no čo to je za sociálny štát, keď ešte ani zákon nebol schválený v októbri, bolo to ešte predtým, ešte sme nevedeli, ako môže dopadnúť rokovanie v parlamente, aj keď koalično-opozičné prijatia noviel a pozmeňujúcich návrhov poznáme, bolo to ešte v októbri minulého roku a taký výrok zaznie, že si bude musieť službu zaplatiť sám, a nevieme, ako zákon bude platiť. Čiže čistý monopol verejných poskytovateľov a dovolím si povedať, že ide o akúsi "privatizáciu štátu", zoštátnenie.
Ešte snáď možno práve pri tomto jedna poznámka. Ak ten zákon nie je dobrý a vieme, že v praxi prináša mnoho problémov a opozícia alebo aj, nielen opozícia, ale aj poskytovatelia, minimálne vyše 50 inštitúcií, ktorých sa tento zákon a táto novela dotkla, vyjadrili pochybnosť nad jeho uplatnením, proste mohli sme radšej ostať pri starom zákone pri 195-ke a možno, že by sme boli oveľa lepšie aj financovali, aj poskytovali služby občanom. Bol to zabehnutý model a, bohužiaľ, tento model, ktorý je v tomto návrhu zákona, má len veľa úskalí a koalícia ich nerieši, napriek mnohých prísľubom pani ministerky pri stretnutiach s predstaviteľmi cirkví, pri stretnutiach s predstaviteľmi neverejných poskytovateľov.
Čiže ešte niekoľko poznámok. Zaznieva veľa argumentov, že neverejní poskytovatelia sú druhí, že neverejní poskytovatelia neposkytujú služby. Áno, tak ako neverejní, tak aj verejní. Viď posledný prípad, medializovaný, verejný poskytovateľ, pričom nechcem ani len malý súd vyniesť, pretože verím, že všetci pracovníci, ktorí pracujú vo všetkých zariadeniach, majú dobrý úmysel a že pacienti, ktorí sú v tých zariadeniach, sú v takom stave, že je niekedy nepredpokladateľné, čo sa môže udiať. Ale takisto problémy u verejných a neverejných sa môžu vyskytnúť a môžu byť veľmi postihujúce.
Rada by som vlastne pripomenúť ešte jednu poznámku z predošlého rokovania. Práve pred rokovaním sme aj s kolegyňou diskutovali, že očakávame, aké zmeny doznajú kritériá regionálneho operačného programu, ktorí poskytovatelia, aj súkromní, budú mať nárok na príspevky zo štrukturálnych fondov, lebo v čase, keď sme prerokovali tento návrh, boli to poskytovatelia len do kapacity 50, kde je vyššia ako 50 miest, uchádzať sa len takéto zariadenia. Čiže, toto je jedna veľká otázka, ktorá do budúcnosti tu vyvstáva, či opäť aj tu v tomto vytvoríme rovnaké podmienky alebo budeme priorizovať svojich.
A ešte sa vrátim v závere k dvom poznámkam. Jedna je tá, ktorú píšu odborníci, že zákon samotný, ako je dnes postavený, zasahuje do dôstojnosti žiadateľov o služby, pretože ich núti robiť rozhodnutia v rozpore s vlastnou vôľou. Osoby, ktoré majú úradný posudok o odkázanosti na sociálnu službu a na základe osobného poznania, či dôveryhodných informácií si vybrali zariadenie, v ktorom chcú žiť, môžu s ním uzavrieť zmluvu bez problémov len vtedy, ak ide o verejného poskytovateľa. A tam sú čakacie doby, ako som hovorila, oveľa vyššie a my ich ale budeme tlačiť tam. Čiže, ešte si počkajú viac ako 60 dní na rozhodnutie a v prípade, že si vybrali neverejného poskytovateľa, môžu byť žiadatelia šikanovaní úradným postupom až do tej miery, že budú musieť platiť plnú úhradu za poskytnuté služby. To im bolo odkázané, ako som hovorila už na začiatku, koalíciou. Čiže, aký sociálny štát? Pritom platí, že právo občana na poskytnutie sociálnej služby má univerzálny charakter.
V rovnakej a ešte horšej situácii sa ocitnú aj tí, nielen tí starkí, o ktorých tu mnohokrát hovoríme, ale aj obete domáceho násilia či obchodovania, či ľudia v krízových životných situáciách, ktorí potrebujú intenzívnu, dôvernú intervenciu odborníkov a zákon od nich žiada návštevu samosprávneho kraja, všetky úradné povinnosti a proste nezachováva im istú integritu osobnosti, ktorá by mohla byť a mala by byť čiastočne aj utajená alebo neverejná.
A druhá poznámka. To by bol taký apel na pani ministerku, že tento zákon tak, ako je koncipovaný, narušuje aj istú slobodu svedomia a náboženstva. Cirkvi, náboženské spoločnosti v súlade so zákonom č. 308/1997 Z. z. môžu zriaďovať účelové zariadenia na poskytovanie všeobecnoprospešných služieb, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, sociálne služby. Zákon o sociálnych službách, ktorý platí od 1. januára, výrazne obmedzuje o sociálne služby pri slobodnom výbere poskytovateľa potrebných služieb, a to znamená, že občania, ani tí, ktorí sú duchovní či príslušníci rádov, či náboženských spoločností, nemôžu slobodne uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služieb so sociálnym zariadením, ktoré je zariadenie spravované cirkevnou charitou, napríklad katolíckou, evanjelickou diakóniou, lebo hrozí týmto zariadeniam sankcia v podobe plnej výšky náhrady nákladov, pretože poskytli službu nie u verejného poskytovateľa po rozhodnutí nejakého štátneho orgánu. Kde sme sa to dostali, páni poslanci?
Ak tu máme zo zákona zariadenia a služby, ktoré splnia podmienky a ktoré tu fungujú 20 rokov, nevznikajú teraz, len teraz, myslím si, že by mali byť vyvážené na financovanie týchto zariadení a zároveň mala byť vyvážená možnosť klienta vybrať si zariadenie v mieste, ak je tam miesto, v zariadení a v priestore, ktoré mu je najbližšie, lebo vtedy to bude zákon o sociálnych službách. Potom to bude direktíva a potom občan je na 150. mieste.
Preto vás chcem poprosiť, páni poslanci, aby ste predloženú novelu zákona posunuli do druhého čítania a aby sme všetky prísľuby, ktoré tu garantovala pani ministerka, ako bude ústretovo počúvať tých, ktorých sa tento zákon dotýka, mohli vo výbore, vo verejnosti komunikovať a prijať dobrý zákon a aby sa, keď mám byť veľmi nadnesená s pátosom, aby sa tento sociálny štát stával realitou, a nie, aby bol karikatúrou.
Ďakujem pekne.