T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jaroslav Ivančo - ale pozerám, nevidím ho v rokovacej miestnosti. Nebude sa na jeho otázku odpovedať.
Pán poslanec László Köteles je v rokovacej miestnosti. Položil otázku ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: "Pán minister, na základe akých predpisov komunikujú so zákazníkmi zamestnanci na pošte v Jasove?"
Pán minister, máte možnosť zopakovať, čo už ste hovorili v doplňujúcej otázke.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán poslanec, v Slovenskej republike sa pri komunikácii so zákazníkmi všetky pošty riadia jednotnými predpismi. Pre zamestnancov pôšt sa organizujú školenia zamerané na komunikáciu so zákazníkmi. Chcel by som zdôrazniť, že okrem prípadov, ktoré vznikli v súvislosti s nepresným informovaním pôšt po novele zákona o štátnom jazyku, Slovenská pošta, a. s. v minulosti nezaznamenala problémy v komunikácii so svojimi zákazníkmi, a to ani na územiach, kde žije maďarská menšina. So svojimi klientmi vždy komunikovala štandardne bez ohľadu na to, aký zákon bol práve v platnosti. Slovenská pošta, a. s. a ani naše ministerstvo nemalo doteraz žiadne sťažnosti týkajúce sa jazykových problémov v komunikácii so zákazníkmi na poštách. Nejasnosti, ktoré vznikli na základe vnútorných listov Slovenskej pošty, a. s. obsahujúce informácie o uplatňovaní štátneho jazyka na poštách, vysvetľuje metodické usmernenie ministerstva kultúry, ktoré sme zapracovali do následných usmernení Slovenskej pošty a táto chyba je už odstránená.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.
Ďalšiu otázku... Pán poslanec chce doplniť. Nech sa páči.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister. Treba to dodať, že vyjasnili sme túto otázku, ktorá je oveľa zložitejšia, ako ste odpovedali na to, ale za to, že ste sľúbili, že prešetríte túto situáciu, som vďačný a ďakujem za odpoveď.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Môžeme pristúpiť k ďalšej otázke. Pán poslanec Branislav Bačík položil pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej túto otázku: "Vážená pani ministerka, aké sú dopady krízy na váš rezort v súčasnosti?"
Nech sa páči, poprosím, pani ministerka, o odpoveď.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, dopady krízy sa vzhľadom na pôsobnosť rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prejavujú tak v oblasti zamestnanosti, ako aj v oblasti sociálnej inklúzie a, samozrejme, tieto dopady mali aj dopady na hospodárenie Sociálnej poisťovne. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla k 31. 7. 12,1 % a medziročne vzrástla o 4,6 %, počet uchádzačov dosiahol 355 862 osôb a medziročne vzrástol o 131 937 osôb, čo predstavuje nárast o 58,3 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v júli tohto roku vzrástol o 7 234 osôb. Z hľadiska nárastu počtu osôb má klesajúcu tendenciu, počnúc mesiacom január, čiže už február, marec každý mesiac, vrátane mesiaca júl minimálny nárast a to len o 0,07 % je za mesiac august tohto roku, kde nárast je o necelých 800 000, teda kde nám pribudlo do evidencie uchádzačov o zamestnanie po zohľadnení prítoku a odtoku, teda počtu ľudí, ktorých sme zamestnali, zhruba 800 zamestnancov. Čiže nárast je minimálny len 0,7 %. Samozrejme, že je tu mesiac september, kedy nám pribudne a predpokladáme, že by to malo byť okolo 22 000 absolventov.
Prítok z hromadného prepúšťania za mesiac október až júl 2009, október 2008 a júl 2009 dosiahol 11 628 osôb, celkový stav uchádzačov o zamestnanie z hromadného prepúšťania ku koncu júla dosiahol 10 714 osôb. Z hromadných prepúšťaní, ktoré boli nahlásené v októbri 2008 až júl 2009, bolo celkovo ohrozených 37 078 zamestnancov. Reálne bolo prepustených 19 035 zamestnancov. Aktuálna informácia ku koncu minulého týždňa je, že naďalej zostáva hromadným prepustením ohrozených ďalších 17 011 zamestnancov. Prítok uchádzačov o zamestnanie z krajín EÚ za obdobie október 2008 až júl 2009 bol 10 411 osôb. Celkový stav uchádzačov o zamestnanie, ktorí mali posledné zamestnanie v krajinách EÚ, činil ku koncu júla 8 934 osôb. Ku koncu júla tohto roku úrady evidovali 7 079 voľných pracovných miest. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom začal narastať počet voľných pracovných miest, je to zhruba o 4,4 %. V medziročnom porovnaní však došlo k poklesu voľných pracovných miest a to o 64 %.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynakladá na aktívnu politiku trhu práce v tomto roku viac zdrojov, či už zo zdrojov EÚ alebo zo štátneho rozpočtu. K 31. 7. boli poskytnuté prostriedky Európskej únie, vrátane spolufinancovania v sume 66,7 mil. eur, čo je o 33,8 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Absolútne je viac o 16,8 mil. eur. Ministerstvo z druhého programového obdobia už zazmluvnilo 565 projektov v sume 375,4 mil. eur, čo predstavuje 36,2 % z alokácie na Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
Na základe vládou prijatých opatrení na zmiernenie dopadov globálnej finančnej krízy a hospodárskej krízy na zamestnanosť, hovorím o uznesení vlády č. 100 z 2. februára 2009, bol novelizovaný zákon o službách zamestnanosti, ktorý rozšíril nástroje aktívnej politiky trhu práce. V súčasnosti ministerstvo má zvýšený limit výdavkov o ďalšiu sumu, o 27,3 mil. eur na príspevok na podporu udržania zamestnanosti a o sumu 1,3 mil. eur na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi. Reálne čerpanie týchto zdrojov sa prejaví až v mesiaci september a neskoršie.
So zvyšujúcou sa mierou nezamestnanosti pribúda aj občanov, počet občanov, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu formou poskytovania dávky v hmotnej núdzi a peňažných príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. K 31. 8. tohto roku bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi evidovaných 169 000 poberateľov, čo je v porovnaní s augustom 2008 viac o 17 661 osôb. To sa prejavuje aj na čerpaní výdavkov kapitoly na sociálne dávky. Zatiaľ, čo kumulovane od začiatku roka do konca augusta dosiahli výdavky 156 mil. eur, v rovnakom období minulého roku to bolo 143,9 mil. eur. Nárast medziročný predstavuje 8,4 %.
Samozrejme, je tu dopad aj na Sociálnu poisťovňu. Priemerný mesačný počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v roku 2008 bol 23 098 osôb a za sedem mesiacov tohto roku je ich priemerne 46 728. Priemerná výška dávky sa pohybuje na úrovni 248,49 eura a v porovnaní s rokom 2008 je v roku 2009 vyššia o 9,54 eura. Priemerný mesačný počet poberateľov nemocenských dávok bol v roku 2008 116 649 osôb a za sedem mesiacov tohto roka je ich približne 144 525 osôb.
V tejto súvislosti pripomeniem, že vlastne absolútne koreluje nárast miery nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch aj s počtom poberateľov nemocenských dávok a s nárastom počtu poberateľov nemocenských dávok. Za účelom zmierenia nepriaznivých dopadov krízy na skupinu malých podnikateľov, živnostníkov bola tiež prijatá novela zákona, kde sa odpojil od platenia, teda vymeriavací základ živnostníkov od minimálnej mzdy a výpadok príjmov z poistenia, z poistného v dôsledku zníženia sadzby do rezervného fondu solidarity pre samostatne zárobkovo činné osoby bude plne hradený z prostriedkov štátneho rozpočtu.
V tejto súvislosti, vážený pán poslanec, vďaka vám za otázku, ale treba povedať aj to, že vďaka a prostredníctvom nástrojov, teda aktívnych nástrojov politiky trhu práce sme podporili 116 921 pracovných miest zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie, taktiež na podporu zamestnanosti a vytvárania, udržania pracovných miest bolo podporených 69 918 pracovných miest a okrem toho ešte, samozrejme, v rámci aj nových krízových opatrení sme podporili ďalších 23 855 pracovných miest. Čiže, dnes môžeme konštatovať, že bolo spolu podporených viac ako 200 000 pracovných miest v záujme vytvorenia pracovných miest, udržania a podpory zamestnateľnosti ľudí, ktorí prišli o prácu.
Ďakujem za pozornosť. Skončila som, pán podpredseda.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec Bačík nemá záujem položiť doplňujúcu otázku.
Pán poslanec József Berényi - aha, tu je - položil ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu otázku: "V obežníku Slovenskej pošty zo dňa 2. 9. 2009 chýba odkaz na to, že v tých obciach, v ktorých tvorí národnostná menšina 20 %, sa môže v úradnom styku používať aj jazyk danej menšiny. Čo mienite urobiť, aby Slovenská pošta dodržala zákon o používaní jazyka národnostných menšín 184/1999 Z. z.?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán poslanec, vnútorný list Slovenskej pošty, a. s., ktorý máte k dispozícii, obsahoval rámcovú informáciu o novele jazykového zákona. Technické detaily zákona, vrátane možnosti používať v úradnom styku iný ako štátny jazyk v sídlach, kde je viac ako 20 % občanov príslušníkmi národnostnej menšiny a obsahuje vnútorný list, ktorý bol zamestnancom Slovenskej pošty, a. s. zaslaný 4. 9. a opakovane 8. 9.
Pred chvíľou som vysvetlil, že obidve tieto usmernenia neboli plne v súlade s platným zákonom o štátnom jazyku a chýbala tam tá informácia ohľadne používania jazyka národnostnej menšiny v prípade, že menšina tvorí viac ako 20 % obyvateľstva. Tie ostatné skutočnosti, ktoré som spomenul, sú totožné tak, ako som odpovedal na otázku predtým. Slovenská pošta požiadala o usmernenie ministerstvo kultúry. Ministerstvo kultúry jednoznačný výklad dalo, následne Slovenská pošta zabezpečila informovanie ďalším listom svojich pracovníkov na pobočkách a dala do súladu tie chyby, ktoré boli v tých predchádzajúcich dvoch listoch so zákonom o jazyku, zákonom o používaní slovenského jazyka.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec Berényi chce dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo. Máte zapnuté.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som poďakovať pánovi ministrovi za jeho korektný prístup. Celá táto korešpondencia ukázala priamo, prečo sú problémy s týmto jazykovým zákonom, že môže dôjsť k hrubým dezinterpretáciám jednotlivých paragrafov a to sa aj stalo. Ešte raz ďakujem pánovi ministrovi. Len neviem, akým spôsobom budeme môcť postupovať, keď každá štátna inštitúcia bude takto interpretovať zákon, či bude musieť využívať možnosti stále v parlamente, žiadať ministrov na to, aby opravili chyby jednotlivých zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy. Takže ľutujem, že to treba riešiť na pôde parlamentu, ale to je dôkazom zlého zákona. Ale ďakujem za prístup pánovi ministrovi. (Ruch v pléne.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem za doplňujúcu otázku. Zrejme, pán minister, niet na čo odpovedať, pretože to bolo konštatovanie. Ďakujem pekne. Poprosím aj pánov poslancov, pani poslankyne, aj členov vlády, keby zaujali svoje miesta. Tí, čo si majú čo povedať, keby opustili rokovaciu miestnosť a porozprávali sa vonku. Ďakujem pekne.
Pán poslanec László Köteles položil ďalšiu otázku, je adresovaná pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírovi Vážnemu: "Na akej úrovni je utajovaná vnútorná korešpondencia Slovenskej pošty?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedzte.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán poslanec, vzhľadom na skutočnosť, že vnútorné listy slúžia najmä na informovanie zamestnancov o zmenách v legislatíve, ktoré sa priamo dotýkajú prevádzky pôšt, táto korešpondencia nie je utajovaná. Svedčí o tom aj skutočnosť, ako som povedal pred chvíľou, že sa vám k nej podarilo bez väčších problémov dostať.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. (Potlesk.) Pán poslanec nechce doplniť.
Môžeme pristúpiť k ďalšej otázke a to je otázka č. 11. Pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ju položila pánu ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu: "Pán minister, je pre vás trojročná sanitka zastaralá a ohrozujúca pacienta?"
Nech sa páči, odpovedajte.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, pani poslankyne, dobrý deň, vážení páni poslanci... (Ruch v sále.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán minister, poprosím vás. Ešte poprosím bývalých ministrov, aj súčasných, aj poslancov, aj členov vlády, aby zachovali poriadok v tejto rokovacej sále - a možno aj budúcich členov vlády - ale, aby sa vytvorili podmienky na to, aby pán minister Raši mohol odpovedať, je to minister vlády Slovenskej republiky, venujme mu pozornosť. Nech sa páči, pán minister.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Nie som bývalý.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ja hovorím minister.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: (So smiechom.) No, ďakujem veľmi pekne.
Bežný mesačný výkon ambulancie záchrannej zdravotnej služby, čiže aj vozidla je približne 5 až 6 tisíc kilometrov. Pri garantovanej a plánovanej štvorročnej prevádzke, vzhľadom k dĺžke platnosti povolení pre prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby bude stav tachometra, teda nabehaných kilometrov sa predpokladá približne 300 tisíc km. Vždy ide o vozidlá používané v maximálnom váhovom aj prevádzkovom zaťažení, pretože majú zástavby, materiálno-technické vybavenie, sú to tri až štyri prevážané osoby a väčšinou jazdia v režime brzda - plyn. Čiže, na ilustráciu teda za tie tri roky je to najazdených približne 300 tisíc kilometrov, pričom priemerná dĺžka používania vozidiel v Českej republike je 180 až 200 tisíc kilometrov, a potom sú vozidlá vyraďované do kategórie záložných vozidiel a z okolitých štátov tento istý limit platí napríklad aj pre Rakúsko. Čiže trojročná sanitka, pokiaľ za štyri roky najazdí 300 tisíc kilometrov, je predpoklad, že k tejto hranici potreby a značnej opotrebovanosti sa už blíži.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Nech sa páči, priestor na doplňujúcu otázku, pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja som túto otázku vám položila preto, lebo som vás v televíznej debate počula viackrát tvrdiť, že jedno až trojročné sanitky ohrozujú pacienta. Ja to považujem za šírenie poplašnej správy a dovoľte mi povedať, že aj za mrhanie zdrojmi a hodnotami, keďže sa plánujú nakúpiť nové sanitky v hodnote 24 miliónov korún v situácii, keď pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu potrebujete vymedziť ďalších 65 mil. eur. Tak sa vás chcem opýtať, či existuje nejaký právny predpis alebo nejaká technická norma, ktorá nariaďuje vyradiť po štyroch rokoch používania sanitky túto sanitku z prevádzky.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán minister, nech sa páči, poprosím o odpoveď.
R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážená pani poslankyňa, pokiaľ šírim poplašné správy, dajte na mňa trestné oznámenie. Ja v televíznych reláciách sa snažím zvážiť, čo hovorím. Pýtali sa ma najmä na otázky na sanitky, ktoré sú troj-, a viacročné a naozaj ten stav vozidiel je veľmi individuálny, o čom svedčí aj fakt, že vo februári toho roku jedna zo spoločností, ktoré sa sťažujú a ktoré možno oslovili aj vás, preto tieto otázky dávate, mala výpadok sedemhodinový v Bratislave na Kramároch a ohrozila poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A bola to sanitka presne toho veku, na ktorý sa pýtate.
K tej druhej časti otázky. Povedali ste, že vyčleňujeme 24 miliónov korún, tak 24 miliónov korún na nákup vozidiel sa nevyčleňuje... (Hlasy v sále.) ..., ale čo je dôležité, každý nákup sanitiek u súkromných aj štátnych spoločností je robený z finančných prostriedkov, ktoré poisťovne pravidelne všetkým záchranným službám dávajú, čiže nakúpením nových sanitiek sa žiadne zdroje plytvať nebudú. Na druhej strane z peňazí, z ktorých si možno súkromné poisťovne vybrali na zisk, sa nakúpia vozidlá, ktoré budú pre našich občanov. Takže naozaj, v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti nevidím žiaden problém ani pri nákupe, keby sa zrealizoval. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Otázku č. 12 položila taktiež pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a adresuje ju ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi: "Pán minister, ako je zabezpečená starostlivosť o nehnuteľnosti na bývalých štátnych hraniciach s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a Českom?"
Nech sa páči, odpovedajte, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa, správu nehnuteľností na bývalých štátnych hraniciach zabezpečuje Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré má k dnešnému dňu v správe už len nehnuteľnosti na hraniciach s Maďarskom - Mihosť, Kalonda, Kráľ a Slovenské Ďarmoty, s Rakúskom - Petržalka - Berg, s Českom Makov a Skalica. Na bývalej štátnej hranici s Poľskom nie je už ku dnešnému dňu v správe colného riaditeľstva žiadna nehnuteľnosť.
Colné riaditeľstvo pri správe nehnuteľností postupuje plne v súlade a v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to z rozpočtových prostriedkov pridelených na príslušný rozpočtový rok zabezpečuje nevyhnutnú opravu a údržbu objektov, nakoľko tieto sú s výnimkou bývalých hraničných prechodov Petržalka - Berg a Skalica, ktoré colné riaditeľstvo naďalej využíva v rámci výkonu svojej činnosti, vyhlásené za trvale prebytočný majetok štátu, ktorý je v nasledovných štádiách realizácie.
Bývalé hraničné priechody s Maďarskom - Kalonda prebieha osobité ponukové konanie, ponuka úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Slovenské Ďarmoty - prebieha opakované ďalšie osobité ponukové konanie. Ponuka obci, obec prejavila záujem o darovanie. Hraničný prechod Kráľ - prebieha opakové osobitné ponukové konanie, zverejnenie ponuky v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou za primeranú cenu. Mihosť - prebieha opakované osobité ponukové konanie, zverejnenie ponuky v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou za primeranú cenu. Na časť priľahlých pozemkov bývalého hraničného priechodu je uzavretá zmluva o prevode správy so Slovenskou správou ciest. Bývalé hraničné priechody s Českom - Makov ukončuje sa proces majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov s Obvodným pozemkovým úradom Čadca a Obvodným lesným úradom Čadca. Zároveň prebieha vysporiadanie pozemkov pod cestami so Slovenskou správou ciest. Následne bude realizované ponukové konanie a osobité ponukové konanie.
Ďakujem za slovo, skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Doplňujúcu otázku položí pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ja som sa v lete vracala z Chorvátska. Išli sme cez Maďarsko a keďže som z Košíc, tak sme prechádzali cez bývalý hraničný prechod v Mihosti a musím vám povedať, že som sa hanbila, že som Slovenka a hanbila som sa za tento hraničný prechod. Tá budova je v dezolátnom stave. Je to jedna ruina, ktorú určite ani zadarmo nikto nechce. Visia tam drôty, vytlčené okná. Za chvíľu sa to zrúti na tie vozidlá. Tí zahraniční šoféri ani nevedia, kam majú ísť. Je to veľká hanba pre Slovenskú republiku a myslím si, že stav tejto colnice, jej dezolátny stav vyjadruje aj stav maďarsko-slovenských vzťahov. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, keď už nikto túto budovu nechce, radšej ju odpíšte a hoďte na ňu granát, aby sme sa my Košičania nemuseli hanbiť. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za doplňujúcu otázku, viac-menej konštatovanie. Pán minister.
J. Počiatek, minister: Požiadam ministra obrany, aby mi venoval jeden granát a vykonám. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za odpoveď.
Pán poslanec Branislav Bačík položil otázku taktiež ministrovi financií Jánovi Počiatkovi: "Vážený pán minister, aký je dopad hospodárskej krízy na verejné financie SR?"
Máte 33 sekúnd, nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: Vzhľadom na krátkosť času už toho naozaj asi veľa nestihnem. Stihnem asi povedať len to, že tento týždeň vláda prerokovala materiál, ktorý je podľa môjho názoru veľmi podrobný, ktorý presne popisuje stav vývoja verejných financií do polovice tohto roka. Teraz očakávame v najbližších dňoch uskutočnenie výboru pre makroekonomické prognózy, následne na to výboru pre daňové prognózy a zaktualizujeme opäť aktuálnu situáciu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Nie je možnosť už položiť doplňujúcu otázku.
Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.
Vzhľadom aj na potrebu zmeny technického zariadenia z režimu hodiny otázok na prerokovanie zákonov vyhlasujem 5-minútovú otázku. Ďakujem pekne za účasť členom vlády na hodine otázok. 5-minútová prestávka.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pripomínam, že ho prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1165. Spoločná správa výborov 1165a.
Poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby nám tento vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom zákona je predovšetkým reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 o tom, že niektoré ustanovenia zákona o strelných zbraniach a strelive nie sú v súlade s vybranými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Išlo predovšetkým o definovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti na vydanie zbrojného preukazu, ktoré podľa Ústavného súdu svojím širokým záberom presahujú verejný záujem.
Predložený návrh zákona výhrady Ústavného súdu odstraňuje. V súvislosti s bezúhonnosťou sa definujú konkrétne trestné činy, resp. skupiny trestných činov, ktoré majú za následok jej stratu. Ide najmä o trestné činy spáchané násilím, spáchané so zbraňou, trestné činy, ktorých objektom bol život alebo zdravie, prípadne spáchané pod vplyvom návykovej látky. Vypúšťajú sa aj ustanovenia o osobitnej komisii na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti a ustanovenia súvisiace s prepadnutím zbrane a streliva v prospech štátu, ktoré tiež boli predmetom nálezu Ústavného súdu.
Úprava ďalej opätovne ustanovuje takzvanú zbraňovú amnestiu. Pri jej koncipovaní sa vychádzalo z predchádzajúcich skúseností, konkrétne zo zbraňovej amnestie v roku 2005, kedy sa vyzbieralo viac ako 3 400 zbraní. Jej cieľom je najmä zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva medzi obyvateľstvom, aby sa tak nemohli stať predmetom krádeží a iných ďalších odcudzení, ktoré by mohli mať následne za následok spáchanie trestného činu s nelegálne držanou zbraňou.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť určil za spravodajcu pána poslanca Mariána Kovačócyho. Poprosím ho, aby predniesol spravodajskú informáciu, resp. uviedol spoločnú správu výborov o prerokovaní a zároveň so stanoviskom gestorského výboru k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prijaté v jednotlivých výboroch pri prerokovaní.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1591 z 9. septembra 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2000 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 271 na svojej 65. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto.
Pani poslankyne, poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Martin Pado. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, k zákonu o zbraniach a strelive mi dovoľte, aby som sa, skôr ako začnem hovoriť o samotnom návrhu novely zákona, zastavil ešte raz pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, pretože to prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Tento návrh na skrátené legislatívne konanie zo strany vlády je možné považovať za výraz neúcty vlády k Ústave Slovenskej republiky, právnemu poriadku a legislatívnemu procesu.
O skutočnostiach, že zákon č. 190/2003 Z. z., najmä po niektorých unáhlených zmenách, vykazoval znaky porušenia ústavných práv, čvirikali aj vrabce na streche už dávno. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky napriek tomu a namiesto aktívneho prístupu vyčkávalo na rozhodnutie Ústavného súdu. Išlo predovšetkým o činnosť takzvanej osobitnej komisie k posúdeniu bezúhonnosti a spoľahlivosti. Stanoviská praxe, ale najmä rozhodnutia súdov pri preskúmavaní rozhodnutí takéhoto orgánu, v úvodzovkách, jasne prejudikovali rozhodnutie Ústavného súdu.
Dôvody na skrátené legislatívne konanie podľa § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sú známe. Takže sa pýtam: Aké dôvody teda viedli k takémuto rozhodnutiu, ktoré základné práva definované v II. hlave Ústavy Slovenskej republiky boli a sú ohrozené? Koľko bolo narušení a kým a za akých okolností? Aké formy ohrozenia bezpečnosti nastali? Pýtam sa, či boli odcudzené nejaké zbrane, zadržaní páchatelia závažných trestných činov so zbraňami, a to legálne držanými, pretože používanie nelegálnych zbraní vyriešime povoľovacím konaním. Neboli a nie sú. Takže dôvody neexistovali a neexistujú. Okrem toho, že tie dôvody neexistovali, skrátené legislatívne konanie má za následok predloženie nekvalitného návrhu novely zákona.
Prečo je nekvalitný? Po prvé návrh novely zákona obsahovo v značnej miere zmäkčuje mnohé ustanovenia, ktorých cieľom bolo zabrániť trestnej činnosti za používanie zbraní, predovšetkým, čo sa týka bezúhonnosti a spoľahlivosti. Podľa predloženého návrhu novely zákona môže zbraň legálne získať aj konkrétny dvanásťkrát súdne trestaný človek, ktorý strávil vo väzení štrnásť rokov, keď po zahladení požiada o zbrojný preukaz. Ten človek sedel za socializmu, zahladenie trestu, nasleduje zbrojný preukaz - možnosť získať zbraň. Samozrejme, že je možné aj skrátené konanie o zahladení.
Akým spôsobom sa vyrovnáme s páchateľmi, ktorí boli potrestaní napríklad peňažnými trestami, ktoré sa nevykazujú vo výpise trestov? Aké vykonávacie predpisy sú pripravené z dôvodu možnosti, ktoré dávame orgánom Policajného zboru na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti? Akým spôsobom je zladené ustanovenie navrhovaného zákona s ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku, pokiaľ ide o posudzovanie občanov po výkone trestu, respektíve po zahladení?
Práve tento nesúlad môže do budúcnosti spustiť lavínu podobných postupov, ako je tento. Je zjavný nesúlad aj so zákonom o poľovníctve, pokiaľ ide o samonabíjacie a samočinné zbrane, respektíve zbrane automatické.
No a na záver, je zjavný nepomer vo vzťahu medzi spoľahlivosťou páchateľa trestných činov majetkovej povahy bez zbrane a priestupcami podľa zákona o poľovníctve, ktorí boli potrestaní pokutou 99 eur. Jeden zbraň mať môže, aj keď pácha trestnú činnosť, druhý zbraň mať nemôže, pretože sa dopustil priestupku.
Druhá časť zákona - zbraňová amnestia. Význam tejto zbraňovej amnestie je viac mediálny ako reálny. Samotný počet odovzdaných zbraní je nič nehovoriaca veličina. Ani jedna z tých približne tritisícpäťsto zbraní, ktoré boli odovzdané v prvej etape zbraňovej amnestie, nebola zbraň, ktorou by bola páchaná trestná činnosť. Ja beriem jeden, jediný argument, že sa zníži počet zbraní, ktoré by bolo možné, aby niekto odcudzil a použil. Druhá je ale iná vec. Z tých takmer tritisícpäťsto zbraní je možno 90 - 95 % zbraní, ktoré sa dajú charakterizovať ako šrot. A tak aj vyzerá stav so zbraňami, ktoré v prvej etape zbraňovej amnestie boli odovzdané. Drvivá väčšina z nich leží v sklade ako nepoužiteľný šrot. Možno by stálo za úvahu, namiesto - no ale ja uznávam -, dobre sa predávajúcich mediálnych zbraňových amnestií zvážiť ustanovenie o zániku trestnej činnosti pri náleze alebo dedičskom konaní. Bolo by to trvalé, nebolo by to návalové a nespôsobovalo by to často nezvládnuteľné stavy pre Kriminalisticko-expertízny ústav, ktorý je raz za tri, štyri roky zavalený množstvom nepoužiteľných zbraní, starých rároh a kopy šrotu.
Rovnako tak chýba v tomto návrhu zákona návrh riešenia, ktorý umožní realizáciu zhabaných alebo odovzdaných zbraní v prípadoch, keď odovzdávateľ nemal o zbraň záujem, resp. si takúto zbraň po prebehnutí konania odmietne vyzdvihnúť, ale najmä uhradiť často náklady spojené so skladovaním. A z toho teda vyplýva, že bolo by vhodnejšie niekedy azda viac na tú tému diskutovať s ľuďmi, ktorí s touto činnosťou priamo súvisia. Toto všetko v návrhu novely zákona chýba. A chýba to preto, že skrátené legislatívne konanie a jeho lehoty neumožňujú z časového hľadiska poskytnúť priestor na komplexné riešenie problému.
Skrátené legislatívne konanie neposkytuje dostatočný čas na seriózne vypracovanie návrhu novely zákona s ohľadom na nález Ústavného súdu a potreby bezpečnosti tejto spoločnosti.
Záver je jednoduchý. Treba nastaviť podmienky zákona o zbraniach a strelive tak, aby boli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale nie v absolútnej miere premietnuť do návrhu zákona aj to, čo si možno niektorí ľudia len mysleli.
Pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, ja nebudem dávať procedurálny návrh na stiahnutie návrhu zákona, ani návrh na prerušenie rokovania. Chcem vás, pán minister, vyzvať, aby ste vy s vašimi ľuďmi zvážili pokračovanie rokovania o tomto návrhu novely zákona alebo zvážili jeho dopracovanie tak, aby aj tie sporné body, o ktorých som hovoril, sa v tejto novele nevyskytli.
Ďakujem pekne za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado bol jediný, kto sa prihlásil do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán poslanec, len musím z pohľadu vedenia povedať jednu podstatnú vec. Ak Národná rada rozhodla, že vyhovela vláde o skrátenom konaní, my už sme momentálne v druhom čítaní. Takže, bohužiaľ, či sa vám to páči, alebo nie, ste povinný rešpektovať, že sme v druhom čítaní a pristupujeme k veci. A len pre poriadok, keď ste hovorili, že nedáte návrh na prerušenie a niečo podobné, v druhom čítaní nič také už nepoznáme. To môžeme len v prvom čítaní, len pre poriadok, aby sme si vydiskutovali tieto veci. Ospravedlňujem sa, ale len pre poriadok som považoval za potrebné toto povedať. Rozpravu som ukončil.
Chce sa pán podpredseda vlády vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
R. Kaliňák, minister vnútra a podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Ja sa pokúsim zvoliť najmiernejšie slová po tom, čo ma po vašom vystúpení, pán poslanec, napadli, mi napadli v zmysle spisovnosti.
Pravdepodobne tí, čo vám buď písali toto úvodné slovo, aby som neobviňoval priamo vás, sa tomuto zákonu a problematike zbraní nikdy nerozumeli, nerozumejú a nikdy rozumieť nebudú podľa toho, čo vám pripravili.
V stručnosti poviem, že áno, bezpochyby bolo pripravených niekoľko zbrklých noriem. Konkrétne jedna, č. 257, bola veľmi zbrklá a tou sa práve zaoberal Ústavný súd. Problémy autorstva tejto novely. Píše sa rok 2005, kedy tá novela bola prijatá. Čiže, ak chcete kritizovať, že naprávame niekoho chyby, musíte si nutne vstúpiť do vlastných radov. Bola to vaša novela, váš výmysel a váš výmysel v tejto chvíli Ústavný súd zrušil. To znamená, tak by malo vyzerať vaše začiatočné slovo: "Prepáčte, vážené dámy a páni poslanci, že sa musíme zaoberať týmto skráteným konaním, pretože my sme urobili chybu, keď sme tento zákon prijali a Ústavný súd povedal, že sme ju urobili." To by som bral za chlapské. To, samozrejme, ale nemôžem očakávať.
Čiže, táto novela napráva chybu, ktorú Ústavný súd urobil. Nesúhlasíme s obsahom, s rozhodnutím Ústavného súdu? V tomto s vami súhlasím, pán poslanec. Áno, ja, vy a aj pán poslanec Palko máme určite najtvrdší pohľad na to, kto môže mať v živote zbraň. Bohužiaľ, s našimi názormi, ktoré máme my traja, Ústavný súd nesúhlasí. A viem si predstaviť, že nikto, kto spáchal akýkoľvek trestný čin, vrátane neplatenia výživného, si takéto niečo nezaslúži, lebo zbrojný preukaz nie je ústavné právo. A tu súhlasím s vami, aj s pánom poslancom Palkom, ktorý bol vlastne v čase, keď sa zavádzal širší výklad toho, čo je bezúhonnosť a čo nie je bezúhonnosť. Ústavný súd sa s tým ale nestotožňuje. A my nemáme nič iné ako urobiť skrátené konanie, aby sme zaviedli aspoň tie trestné činy, ktoré Ústavný súd povolil, pretože keby sme to dnes neurobili, o mesiac môže dostať zbraň päťnásobný vrah. Ak niekto bolo štrnásťkrát súdne trestaný za to, že neplatil výživné, Ústavný súd si o ňom nemyslí, že nie je nespôsobilý držať zbraň, ale s tým ja nič neurobím. Ale to, čo musím urobiť, je, aby nemohol vrah, násilník dostať zbraň. A to sme v tejto chvíli urobili. Ak to kritizujete, som veľmi, veľmi prekvapený.
Rád by som vám povedal, že pri zbraniach sa vychádza z odpisu z trestného registra, nie z výpisu. To znamená, v tomto prípade platí, všetky činy, ktoré kedy urobil, máme k dispozícii. A tiež sa budú aj posudzovať.
Čo sa týka priestupku, že niekto spácha priestupok, zbraň mu bude odňatá, alebo nebude ju môcť mať a niekto nespôsobí, nuž, ak poľovník spôsobí priestupok, ak spôsobí už držiteľ zbrane priestupok, tak sa stáva na určitú chvíľu za určitých okolností nespôsobilý držať zbraň. To platí pre každého. Nemôžete porovnávať niekoho, kto urobí priestupok po tom, čo už zbrojný preukaz má, alebo ten, ktorý ho ešte len prvýkrát v živote žiada. Medzi nimi je predsa obrovský rozdiel, to je úplne iná kategória, úplne iný šport, úplne iná liga.
A, samozrejme, o zmysle a nezmysle zbraňovej amnestie ja nebudem diskutovať, pretože to je asi zbytočné. V čase, kedy ste boli vo vláde, ste ju navrhnúť nechceli. Navrhoval som ju vtedy ako opozičný poslanec, prešla, ďakujem pekne všetkým, ktorí ju vtedy podporili, a 3 490 zbraní nie je nič. Ja som vtedy povedal, každá jedna odovzdaná zbraň, ktorá je funkčná, má zmysel, a teda tu máte naozaj zlé čísla, pretože drvivá väčšina bola funkčných zbraní. A keď si pozriete, keby ste sa venovali tejto problematike, viete, že niektoré trestné činy boli spáchané so zbraňou starou 100 rokov. To znamená, hovoriť o šrotoch, keby to boli šroty, nemá s tým problém Kriminalisticko-expertízny ústav, lebo zo šrotu sa skúšobný náboj vystreliť bezpochyby nedá. A keďže chceme vystreliť skúšobný náboj, aby sme vedeli porovnať, či bol s ňou spáchaný trestný čin, alebo nie, tak potom to nemôže byť šrot, ale funkčná zbraň. A akonáhle sme z drvivej väčšiny vystrelili skúšobný náboj, to znamená, že je funkčná zbraň.
Čiže, ak chceme používať reálne argumenty, majme reálne čísla. Nehovoriac o tom, že práve tí odborníci, na ktorých sa vy odvolávate, áno, Ján Zemeník, hlavný balistik Slovenskej republiky, v tomto prípade poviem, je jedným z autorov tejto novely. Ten, ktorý sa nebojí toho, že bude zahltený zbraňami, lebo tým ľuďom práve záleží na tom, aby čo najväčší počet zbraní, ktoré nie sú registrované, sme dostali do registrácie a vedeli sme ich kontrolovať. Na tom predsa musí záležať každému, veď to je elementárna bezpečnosť. Ja sa na tom nemôžem... Chcel by som byť ešte kľudnejší, len niekedy človek je v tomto emotívny, lebo bojujeme za jedinú jednoduchú vec. Odstraňujeme zbrane z ulíc, ktoré nie sú registrované. A ja sa teším z toho, že vtedy vlastne aj ministerstvo vnútra pod vedením Vladimíra Palka podporilo túto aktivitu a dnes sa jej nemôžeme predsa brániť, hlavne, ak vieme, že napríklad v Českej republike bolo druhé kolo ešte úspešnejšie.
To znamená, ja to len uzavriem. Jednoducho, nemyslím si, že nájdeme cez zbraňovú amnestiu konkrétneho vraha. Je to možné. Tá šanca tu je, keď sa taká zbraň nájde, i keď si nemyslím, že by sa stala, v prvom kole sa taká nestala. To, čo sa ale v prvom kole stalo, je, že sme mali možnosť naozaj dostať množstvo zbraní pod kontrolu. Množstvo regulárnych, fungujúcich, niektoré boli doma vyrobené, no iste, tak takú zbraň do obehu nikdy dať nemôžete. Ale bežné pištole, 22-inčové kalibre, kalibre klasicky 7,65; 5,35, tých bolo veľké množstvo, krátke guľové zbrane. Boli aj pušky, samozrejme. Bol odovzdaný aj guľomet z lietadla, keď už sa chceme baviť o atrakciách zbraňovej amnestie. Ale to, čo je podstatné, je bezpečnosť ľudí, na tej nám musí záležať a táto novela nerobí žiadnu inú úpravu ako len tú, že odstraňuje chyby novely 257/2005. Ak za tú mám byť vinený, samozrejme, prijímam ako bývalý predseda výboru pre obranu a bezpečnosť chybu, že sme málo proti nej bojovali, ale v tom prípade sme rozhodne neboli jej autormi. Čiže z môjho pohľadu je nevyhnutná. Nehovoriac o tom, že, pán poslanec Pado, je pripravená komplexná novela zbraňového zákona a vyňali sme z nej niektoré ustanovenia do skoršieho prijatia práve na toto skrátené konanie.
Čo je ohrozené? Bezpečnosť ľudí. Ak niekoľkonásobný vrah podľa zákona po zverejnení nálezu Ústavného súdu si bude legitímne môcť žiadať o zbraň a my by sme mu ju museli vydať. Preto je skrátené konanie. Nepáči sa vám úcta? Ja si myslím, že tu teraz je úcta k ľudskému životu. To je to, na čo sa pýtate. Nie, že či dnes niekto môže nelegálnou zbraňou niekoho zastreliť. Ale v prípade, že nadobudne platnosť nález Ústavného súdu, mohol by niekoľkonásobný vrah dostať zbrojný preukaz, lebo by spĺňal náležitosti zo zákona. A vy viete, že každý musí konať podľa zákona, museli by sme mu ju vydať, a preto musíme prijať zmenu, aby sa tak nestalo. A ja si myslím, že je to úplne v poriadku. Netreba hľadať za každým vládnym návrhom zákona úplnú chybu. Keď nechcete súhlasiť, dobre, neprejavte svoj názor, samozrejme, slobodne diskutujte, len skúste potom zmysluplne nachádzať chyby. Potom ich proste nájdeme, ale akonáhle je tam ten balast, už potom tú dobrú vôľu človek nikdy nájsť nevie.
Ďakujem pekne.