P. Paška, predseda NR SR: Faktická poznámka - pani poslankyňa Vaľová. Keď dovolíte, dokončíme tento bod po 12.00 hodine.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som reagovala krátko a veľmi rada by som polopravdy, ktoré tu boli povedané, dala do reality. Vo vystúpení zaznelo, že zákon pani ministerky Tomanovej sťažuje umiestnenie klientov do zariadení. Vzápätí zaznelo, že mestá a obce brzdia a nechcú dávať svojich klientov do zariadení. Ja sa pýtam, ak si pozrieme históriu, rok 2003, kto dal priame kompetencie mestám a obciam. Nebola to vaša vláda? A potom nebola schopná, ako ste aj, pani poslankyňa Sabolová, povedali v našom rozhovore, 19 rokov tento zákon urobiť. Pretože tento zákon sa rodil veľmi ťažko, rodili sa veľmi ťažko tieto pravidlá, aby došlo k tomu, aby sa dohodli mestá, obce, VÚC-ky a neziskovky.

Možno tento medzník, nazvem ho medzníkom, ktorý dal pravidlá, nenastavil tie pravidlá úplne najideálnejšie, ale to neurobí žiaden zákon, a preto je potrebné, a my nie sme samoľúbi, ak zákon vošiel od januára do praxe, zmeniť veci, ktoré skutočne budú v praxi brániť. Ale neznamená to, že sú to veci, ktoré hovoríte vy, pretože Inštitút práce vypracoval podrobnú analýzu, robí sa podrobný prieskum so všetkými inštitúciami a tento prieskum bol vyhodnotený v marci a v apríli a určite sa pristúpi k úpravám.

A čo sa týka toho, čo som povedala, opäť je to polopravda, nikdy som nepovedala, že si môže klient zaplatiť sám a môže si vybrať. Je jasné, som povedala, že ak klient - a bola by som rada, pre aké médiá, lebo vždy sa to hovorí tak zahmlene -, že ak klient má finančné prostriedky, lebo ako sami priznávate, tie zariadenia súkromné sú príliš drahé a zoberú tým klientom všetky peniaze, dokonca chcú ešte dopredu sponzorské stotisíc a viac, tak ten klient, ak tie peniaze má, môže si vybrať. Ak nie, tak tá obec a starosta vie, aké zariadenia má nazmluvniť, veď je predsa najbližšie k tomu občanovi... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Vaša reakcia - pani poslankyňa.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, chcela by som sa spýtať a chcela by som veľmi vidieť tú dohodu obcí, miest, rezortov, všetkých, či až tak veľmi naskočili na tento návrh. Vy sama dobre viete, že návrh do parlamentu išiel v trochu inej podobe, ako doznal výstup z Národnej rady a vďaka vašim pozmeňujúcim návrhom niektorým, či už vašim, či to boli ministerské. Hovoríte, že nie ste samoľúbi, ale náš návrh nie. Čiže samoľúbosť v priamom prenose, lebo náš návrh nie, lebo to my môžeme predložiť len zlé veci, len vy máte patent na rozum. Hovoríte, že pripravíte úpravu. Pýtam sa kedy. Keď tí klienti poumierajú? Keď viete, že za prvé štyri mesiace je tu problém, prešli ďalšie štyri mesiace, máme pomaly koniec roka, ani skrátené konanie, ani novela zákona. Pýtam sa, kedy sa upraví.

A, samozrejme, že obce vedia, čo by bolo najlepšie a tu som nikdy nepoprela, ani v minulom období, ani teraz, že kompetencie, ak prešli a prešli bez financií v mnohých prípadoch alebo bez dostatočných financií, že to je dobré. V sociálnej oblasti, ak nebudeme vytvárať iné podmienky, ale budeme vytvárať podmienky pre klientov len ústavné, budú vždy oveľa, oveľa ťažšie a preto by bolo dobré, aby ste konečne možno aj vy, pani poslankyňa, pochopili, že poďme komunikovať, lebo toto nie je o komunikácii, že všetky opozičné návrhy sú zlé. Veď minimálne pani poslankyňa Gibalová je človek z praxe priamo v sociálnych službách, o čom vy nemôžete hovoriť, že ste, ani ja, ani mnohí iní, ktorí... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Dlho bude, pani navrhovateľka, máte, samozrejme, na to právo, ale sme už po 12.00 hodine, takže chcete zaujať, predpokladám, stanovisko, takže, ak to bude... (Hlasy v sále.) Tak potom prerušujem... (Hlasy v sále.) Nie, ja nemám problém, ja sa vás pýtam, však pokiaľ chcete, máte na to právo.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zaujmete stanovisko potom, keď sa vrátime k tomuto bodu. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom hodina otázok. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

 

 

Tretí deň rokovania

40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. septembra 2009 o 14.00 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vyhradený

hodine otázok,

ktorú týmto zároveň otváram.

Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 15 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 31 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Panie poslankyne a páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa z rokovania o tomto bode ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky neprítomných členov vlády.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Neprítomný je minister zahraničných vecí, bude ho zastupovať pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Pán minister zahraničných vecí je na zahraničnej ceste spolu s pánom predsedom vlády. Rovnako tak je neprítomný aj pán minister pôdohospodárstva Stanisláv Becík, nie sú naňho totiž položené žiadne otázky.

Skončil som, pán predsedajúci.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Zároveň prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované premiérovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

Prvá otázka je od poslanca Milana Géciho - vidím, že je v rokovacej sále - a znie: "V médiách sa v poslednej dobe objavujú správy o miernom oživení ekonomiky. Pán premiér, ako hodnotíte tieto informácie?"

Nech sa páči, odpovedajte.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, súhlasím, že v súčasnosti možno vo vývoji svetovej ekonomiky badať určité pozitívne signály, ktoré sa prenášajú aj do ekonomiky slovenskej. Za názorom mierneho oživenia ekonomickej aktivity stojí niekoľko faktov z uplynulých mesiacov. Viaceré rozvíjajúce sa krajiny Ázie dosiahli v I. polroku 2009 vysoké a neočakávané rasty. Hrubý domáci produkt v Európskej únii bol v II. kvartáli 2009 vyšší, ako všeobecne odhadovali jednotlivé inštitúcie. Niektoré rozvinuté krajiny nevykazujú známky recesie. V Nemecku, ktoré je jedným z našich najvýznamnejších obchodných partnerov, dosiahol medzikvartálny rast HDP plusovú hodnotu +0,3 %.

Podstatným faktorom pohľadu do budúcnosti sú neustále sa zlepšujúce očakávania ohľadom budúceho ekonomického vývoja podľa väčšiny indikátorov ekonomického sentimentu. Mierny optimizmus pri pohľade na ekonomiku dodáva tiež fakt, že posledné prognózy medzinárodných inštitúcií priniesli prvé zlepšenia odhadov po niekoľkonásobnom predchádzajúcom prehodnocovaní všetkých prognóz predovšetkým smerom nadol. Tieto celosvetovo pozitívne správy sa premietli aj do vývoja ekonomiky na Slovensku. Slovensko zaznamenalo v II. štvrťroku 2009 medzikvartálny rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,2 % a tým sa zaradilo medzi krajiny s najvyšším medzikvartálnym rastom v Európskej únii. Pod tento rast sa podpísali predovšetkým export, ktorý je vlastne aj tak najvýznamnejším faktorom pre našu ekonomiku, ktorý rástol o 4,3 %, ale aj domáca spotreba, ktorá rástla nielen medzikvartálne o 3,3 %, ale dokonca aj medziročne o 0,7 %. Spotrebiteľský dopyt potiahlo najmä šrotovné. Registrácia osobných automobilov zaznamenáva od marca 2009 dvojciferné rasty, pričom júnový rast na úrovni 57,4 % bol najvyšším od roku 1999.

Z ďalších indikátorov možno spomenúť priemyselnú produkciu a priemyselné objednávky, ktoré v júni medzimesačne tiež vzrástli po poklese trvajúcom, s výnimkou februára a marca, už od konca predchádzajúceho roka, aj keď medziročne stále vykazujú výrazný pokles. Zvýšila sa ekonomická dôvera v priemysle, v službách, v maloobchode, v stavebníctve a u spotrebiteľov. Je však otázne, nakoľko ide o zmenu trendu smerom nahor alebo je to dočasný výkyv.

V II. štvrťroku oproti predchádzajúcemu trojmesačnému obdobiu sa prepad ekonomiky Slovenska zmiernil, a to z 5,6 na 5,3 %. Väčšina analytikov totiž predpovedala pokles o 6 - 6,3 %. Celkovo sa v II. štvrťroku 2009 vytvorilo HDP v objeme 15,640 mld. eur. Za tento lepší výsledok možno vďačiť aj opatreniam vlády, ktoré prispeli k oživeniu ekonomických aktivít v priemysle i v stavebníctve a ožívaniu zahraničných objednávok. Vláda prijala aj viacero koncepčných opatrení, ktoré už majú konkrétne výsledky. V koncepcii obnovy hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, vrátane finančných nástrojov a časových dimenzií obnovenia hospodárskeho rastu, vláda schválila konkrétne krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia, ktoré sa priebežne plnia. Podobne hľadí do budúcnosti aj koncepcia riadenia prílevu zahraničných investícií v kontexte globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Vo vládnej investičnej agentúre SARIO bolo ku koncu júla tohto roka rozpracovaných 127 investičných projektov v celkovej výške 3,8 mld. eur s potenciálom vytvoriť 26 000 nových pracovných miest.

Hoci naša ekonomika trpí prepadom zahraničného dopytu a nedostatkom investícií, z výsledkov prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory vyplynulo, že až 84 % nemeckých investorov by napriek prebiehajúcej kríze neinvestovalo inde ako na Slovensku. Ja si myslím, že je to veľmi dôležitý prieskum. Pre tých, ktorí nepočuli túto časť vety, ešte raz zopakujem, výsledky tohto prieskumu - predovšetkým médiám - 84 % nemeckých investorov by napriek kríze neinvestovali inde ako na Slovensku. Slovenská ekonomika nepochybne tak ako ostatné krajiny znáša negatívne dôsledky globálnej hospodárskej krízy. Určité náznaky možného oživenia viacerých veľkých ekonomík Európskej únie predstavujú prvé pozitívne signály aj pre ďalší vývoj Slovenska.

Musíme sa však pripraviť aj na situáciu, ak by kríza pokračovala. Keďže naša ekonomika závisí od exportu snáď najviac v porovnaní so všetkými našimi susedmi, tak je to práve verejná spotreba, v ktorej vidí táto vláda významný prorastový impulz v najbližších mesiacoch. Budovanie diaľnic, rýchlostných ciest, budovanie jadrových elektrární, bratislavského letiska, štadiónov, obnova Hradu môže byť v podobe preinvestovaných miliárd oporou rastu. Som presvedčený, že práve toto je smerovanie Slovenska pre účinný zápas s krízou. Neobstoja názory niektorých kritikov o nevhodnosti štátnych zásahov do ekonomiky, či umelej finančnej pomoci hospodárstvu. Problém Slovenska je v tom, že vnútorný trh je príliš malý a spotreba na ňom nedokáže kompenzovať výpadok exportu. Sme teda vo veľkej miere závislí od oživenia spotreby v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku a Česku. Všetky uvedené skutočnosti nabádajú k veľkej opatrnosti v hodnotení ďalšieho vývoja. Slovenská republika má výhodu v tom, že sme nemuseli sanovať finančný sektor a rad opatrení, ktoré sme realizovali spolu s ďalšími krajinami Európskej únie, sa ukázali ako opodstatnené. Faktom je, že pokles sa výrazne spomalil, ale od obnovenia rastu sme my i naši susedia ešte veľmi ďaleko.

Vláda v pohľade na ukončenie krízy je realistická, bez prehnanej eufórie, a preto bude pozorne sledovať ďalší vývoj, prehodnocovať ho a najmä prijímať účinné opatrenia. Myslím si, že určite môžeme hodnotiť ale dnes opatrenia, ktoré urobila vláda Slovenskej republiky približne takto pred rokom. Začínali sa venovať predovšetkým na reakciu na začiatok finančnej krízy. Myslím si, že všetky opatrenia, ktoré urobila vláda Slovenskej republiky, znamenali absolútnu stabilizáciu finančného sektora na Slovensku. Myslím, že sme nezaznamenali žiadne straty predovšetkým na vkladoch u občanov, na niektorých, nedajbože, skrachovaných bankách a podobne. Slovenský finančný sektor sa udržal stabilný, kvalitný aj vďaka opatreniam vlády Slovenskej republiky a Národnej banky.

Myslím, že na prvú otázku som v tejto chvíli zodpovedal, pán predsedajúci.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Poprosím, keby ste zapli pána poslanca Géciho.

M. Géci, poslanec: Nie, ďakujem. Len by som chcel potvrdiť slová pána podpredsedu vlády, že dnes o 12.14 hodine vydali ratingové agentúry správu, ktorú si môžete prečítať v Pravde, že Slovensko s Českou republikou sú na tom v rámci východnej Európy ekonomicky najlepšie. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Myslím, pán podpredseda vlády, nie je na čo odpovedať, otázka nebola položená. Môžeme pristúpiť k ďalšej otázke?

Druhú otázku položila pani poslankyňa Viera Mazúrová: "Vážený pán predseda vlády, rokovanie vlády vo Svidníku znova ukázalo popularitu výjazdových rokovaní vlády. V čom je ich prínos?"

Nech sa páči, prosím, odpovedajte.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne za otázku, vážená pani poslankyňa.

V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je vyjadrený záväzok riešiť problémy rozvoja regiónov, znižovať chudobu a celkové rozdiely medzi regiónmi. Otvorene musím povedať, že rozhodnutie realizovať výjazdové rokovania vlády bolo správne. Naše návštevy v mnohých regiónoch Slovenska, ako napríklad Rožňava, Sobrance, Humenné, Topoľčany, Brezno, Banská Štiavnica, Komárno, Tisovec, Spišská Nová Ves a naposledy Svidník ma presvedčili, že majú zmysel. Sú motivujúce pre daný región a sú jasným prejavom záujmu vlády Slovenskej republiky vidieť, ako ľudia žijú nielen v Bratislave, ale aj v iných regiónoch Slovenska. Napríklad len v Prešovskom kraji sme financovali aj výstavbu troch priemyselných parkov, každý v hodnote vyše 100 mil. korún, teda viac ako 3 mil. eur.

Výjazdové rokovania vlády sú prirodzenou súčasťou práce tohto vládneho kabinetu od roku 2006. Smerujeme ich vždy do regiónov, kde pre hlbokú svetovú hospodársku krízu čelíme najvážnejším problémom. Aj preto vláda rokovala vo Svidníku, ale zaoberala sa aj sociálno-ekonomickou situáciou v okresoch Bardejov a Stropkov. Dominovala téma sociálno-ekonomickej situácie, ale aj nezamestnanosti, ktorá je spôsobená predovšetkým svetovou hospodárskou krízou a návratom ľudí zo zahraničia.

Prijali sme uznesenie, na základe ktorého poskytneme severovýchodnému Slovensku 8,4 mil. eur, 253 mil. starých slovenských korún. Pôjde o vyše 60 projektov, ktoré by mali pomôcť tomuto ťažko skúšanému regiónu. Mnohé veci, ako sme sa sami presvedčili, si tu vedia vyriešiť sami, ale za mnohé opatrenia na zlepšenie situácie sa vláda nemôže a ani nechce zbaviť spoluzodpovednosti, a preto koná tak, ako som spomenul. Odrazilo sa to aj v tom, že toto výjazdové zasadnutie vlády zaviazalo 12 svojich ministrov a uložilo im zabezpečiť 27 konkrétnych úloh. Preto napríklad 900 000 eur pôjde práve na opravy ciest poškodených povodňami počas minuloročných záplav. Bardejovčania získajú peniaze na opravu športovej haly. Podobne aj obyvatelia Giraltoviec. A ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja bude spolufinancovať stavbu bytového domu s 18 bytmi nízkeho štandardu vo Svidníku, ktoré budú akousi náhradou nešťastnej udalosti, ktorá sa v uplynulom roku vo Svidníku stala. Ďalšie peniaze získa aj svidnícke múzeum s vojenskými exponátmi. Minister hospodárstva dostal úlohu podporiť výstavbu priemyselného parku vo Svidníku. Rovnako tak sme mali možnosť si aj pozrieť jeden zo záväzkov, ktorý vláda mala, a to je výstavba obchvatu Svidníka, ktorý je vlastne už pred dokončením. Nechcem zachádzať príliš do detailov, ale musím povedať, že sme vyčlenili peniaze aj na obnovu kultúrnych a športových zariadení v uvedených troch okresoch.

Ministerka práce a sociálnych vecí má za úlohu podporiť rozvoj zariadení sociálnych služieb v bardejovskom a stropkovskom okrese. Ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií boli uložené konkrétne úlohy, ktoré sa týkajú siete ciest v tomto regióne. Ide predovšetkým o kritické úseky štátnej cesty 1/77. Ak prídu peniaze napríklad na stavby, vytvoria sa nové pracovné miesta, ktoré tu ľudia najviac potrebujú. Nikto určite nedokáže okamžite zmeniť terajší stav a šibnutím nejakého čarovného prútika prilákať na severovýchod Slovenska investorov. Podstatné je, aby sa vybudovala vnútorná infraštruktúra a navyše, myslím si, že prítomnosť členov vlády je vždy nielen prejavom záujmu oboznámiť sa s reálnou situáciou v regióne, ale aj určitej úcty k životu jeho obyvateľov.

Mikuláš Dzurinda nielen v deň, kedy vláda rokovala vo Svidníku, ale aj krátko predtým, myslím, že to bolo 14. júla 2009, na tlačovej besede v Bratislave vyhlásil, že táto vláda nerobí nič v otázke rozvoja vidieka a regionálne rozdiely preto narastajú. Liekom na riešenie tohto problému by malo byť, a v tom sa na Slovensku vzácne zhoduje pravica aj ľavica, by mali byť najmä eurofondy a investičné stimuly zo strany štátu.

Pozrime sa teda najskôr, ako tieto páky využívala predchádzajúca vláda. Finančné prostriedky z eurofondov prerozdeľovalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a mali byť využité na investičné a neinvestičné projekty, rekonštrukciu a modernizáciu zdravotníckych, kultúrnych a sociálnych zariadení, či prípravu stratégií rozvoja obcí a mikroregiónov, s výnimkou Bratislavského kraja. Aby eurofondy v spomínanom operačnom programe splnili svoj cieľ, vyššia podpora mala smerovať najmä do okresov s menej rozvinutou infraštruktúrou, ale aj napríklad s vyššou mierou nezamestnanosti či väčším počtom obyvateľov.

Z údajov čerpaní pomoci zo štrukturálnych fondov Európskej únie v skrátenom programovacom období rokov 2004 a 2006 sa ukázalo, že to tak vždy nebolo. Napríklad podporu viac ako 150 mil. slovenských korún na financovanie projektov získali okresy Dunajská Streda s podpriemernou mierou nezamestnanosti, Komárno a Šaľa s nezamestnanosťou na úrovni priemeru a len Rimavská Sobota spĺňala uvedené kritérium. V košickom či žarnovickom okrese, kde je mimoriadne vysoká nezamestnanosť, naopak, nebol podporený ani jeden, jediný projekt.

Táto vláda nerozhoduje od bratislavského písacieho stola. Prostredníctvom osobných stretnutí so zástupcami územnej samosprávy a miestnych orgánov štátnej správy sa na výjazdových zasadnutiach dokáže v oveľa väčšej miere stotožniť s problémami, ktoré sa v týchto regiónoch vyskytujú. Pochopenie týchto problémov aj prostredníctvom priameho zhodnotenia aktuálnej situácie v regiónoch napomáha vytváraniu takých rozhodnutí, ktoré dokážu zabezpečiť efektívnejšiu a účinnejšiu podporu regiónom zo strany vlády.

Ďakujem, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. 15-minútový limit na odpovede na otázky, ktoré boli určené predsedovi vlády, sme vyčerpali.

Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky, ktoré im boli položené.

Ako prvú otázku položil pán poslanec Ivančo - áno, je v rokovacej miestnosti - položil ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: "Vážený pán minister, kto je zodpovedný za stav preložky cesty 1/77 - obchvat mesta Svidník, ktorý mal byť už v prevádzke a kto zaplatí náklady na opravu cesty?"

Poprosím, pán minister, keby ste odpovedali.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, stavebné práce na stavbe boli v zásade ukončené začiatkom júla 2009, od júna 2009 sa rozbehli preberacie a kolaudačné konania so zámerom odovzdať predmetnú stavbu do užívania v závere júla 2009.

Dňa 24. 6. 2009 bola pri silnej prietrži mračien zistená rozsiahla porucha násypu v kilometri 3,2 až 3,3. Prišlo k poklesu vozovky o 10 až 40 cm s porušením asfaltových vrstiev so sústavou pozdĺžnych a priečnych trhlín a k deformácii a porušeniu násypu.

Okrem prerokovania vzniknutého stavu na mimoriadnych kontrolných dňoch, na ktorých sa prijali dočasné sanačné opatrenia, odvodňovacie štrkové rebrá a zakrytie trhlín proti vnikaniu ďalšej vody, Národná diaľničná spoločnosť dala vypracovať na Stavebnej fakulte STU znalecký posudok, ktorý má za cieľ určiť príčiny poruchy a navrhnúť spôsob sanácie. Pre overenie stavu násypu boli vykonané jadrové vrty na odber vzoriek a inklinometrické vrty mapujúce ďalšie možné deformácie násypu a bol preverený stav drenážnych potrubí. V súčasnosti sa dokončujú laboratórne skúšky odobratých materiálov a prebiehajú overovacie výpočty stability násypu. Po ich dokončení očakávame do 11. 9. 2009 závery odborného posudku.

Medzitým projektant pripravuje možné varianty sanácie násypu. Výber konečného variantu je však, samozrejme, závislý od ukončenia laboratórnych skúšok a záverom odborného posudku Stavebnej fakulty STU. V zásade sa zatiaľ uvažuje s odstránením porušených vrstiev násypu a ich opätovným vybudovaním. Až na základe záverov odborného posudku bude možné určiť rozsah odstránenia havarovaného násypu, prípadne prijatie iných konštrukčných opatrení. K samotným prácam na sanácii je možné prikročiť až po úplnom určení postupu prác tak, aby pri prípadných prestojoch nedošlo k ďalšiemu zhoršeniu stavu násypu z dôvodu možného premočenia zrážkovou vodou.

Presné príčiny havárie násypu budú určené v spomínanom odbornom posudku. Na jeho základe bude možné určiť priame zavinenie, napríklad, či ide o nedostatočný projekt alebo nedodržanie technologických postupov zo strany zhotoviteľa a aj zodpovednosť za vzniknuté finančné náklady na sanáciu havárie.

Chcem vás ubezpečiť, že ten, kto predmetnú chybu spôsobil, bude postihy s ňou súvisiace znášať, aj tie finančné postihy, a po ukončení tejto kauzy vás, pán poslanec, budem písomne informovať, aké závery definitívne sme prijali.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pán poslanec Ivančo chce položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi za podľa mňa korektnú odbornú odpoveď. Chcem povedať to, že aj napriek oslavným ódam, ktoré tu zazneli pred chvíľou na výjazdové zasadnutia vlády, som očakával aj počas zasadnutia vlády osobnú účasť vás, pán minister, na tejto stavbe. Viem, že máte iné a mnohé významné pracovné povinnosti, ale chcem vám povedať, že táto stavba by výrazne, a to iste viete, by výrazne prispela k odľahčeniu dopravy v samotnom meste Svidník. Táto stavba je dlho očakávaná občanmi mesta a takisto aj občania mesta očakávali, že vláda zaujme stanovisko k tejto štátnej stavbe. Nedozvedel som sa teda, kto zaplatí škody, lebo nie je jasné ešte, kto je vinný za spôsobený stav. Ja len verím, že keď sa preukáže pochybenie ľudí, či už je to dodávateľ stavby alebo investor, lebo počúvame rôzne hlasy doma, že vyvodíte konkrétne opatrenia z toho, aby ľudia vo Svidníku čo najskôr mali funkčný obchvat. Myslím si, že je to vo vašom záujme, v mojom záujme, ako som povedal, aj v záujme ľudí.

Chcem sa vás ešte spýtať, aký je asi časový odhad toho, kedy by mohol obchvat Svidníka byť spustený, pretože zachytil som v médiách vyjadrenia pána generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, že malo ísť o nejaké dva, tri mesiace. Môj laický odhad, pán minister, je, že to v tomto roku už nebude.

Poprosím vás o odpoveď. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Nech sa páči, pán minister, priestor na vašu odpoveď.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem, pán podpredseda. 11. 9., ako som povedal, budeme mať ten záverečný posudok, ktorý bude opretý aj o laboratórne skúšky a môj odhad je, že do dvoch mesiacov by mala byť predmetná chyba odstránená a, samozrejme, táto cesta sprístupnená na užívanie. To znamená, niekedy v polovici novembra by sme chceli ukončiť tie práce, tie opravy, ktoré s tým súvisia. Chcem vás ubezpečiť, že ten, kto chybu zapríčinil, bude niesť nielen finančné následky, ale aj reputačné riziko, pretože dlho si zapamätáme, kto nám takúto chybu spôsobil, a tá stavba je v regióne vnímaná veľmi citlivo a tak aj budeme pristupovať k tomu, kto tú chybu zapríčinil. Ale nechcem teraz predbiehať, kto ju zapríčinil, ale ubezpečujem vás, že tie následky ponesie. Takisto moja účasť v regióne, chcel som na to výjazdové zasadnutie ísť, ale riešili sme finančné uzatvorenie PPP projektu na R1. V Bratislave boli prítomní zástupcovia 12 komerčných bánk, ktorí sa podieľajú na financovaní tejto cesty a bolo by veľmi problematické, keby som s nimi nedoťahoval tie závery, ktoré som potreboval a zvážil som, že je väčšia dôležitosť mojej prítomnosti s tými 12 bankami, aby sme konečne uzatvorili ten PPP projekt, s ktorým sme sa trápili rok a pol, ale nie je to problém ochoty, ale času a musel som ostať v Bratislave.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.

Druhú otázku položil pán poslanec Imre Andruskó, adresovaná je ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, Jánovi Mikolajovi: "Ak pedagogický zamestnanec v septembri alebo v októbri 2009 sa prihlási na 2. kvalifikačnú skúšku, do akého termínu ju musí absolvovať, aby bola v zmysle zákona (317/2009) uznaná ako náhrada za 2. atestáciu?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, odpoveď bude veľmi stručná. Každý, kto ukončí kvalifikačnú skúšku, 2. kvalifikačnú skúšku do 1. novembra, tak mu to bude uznané automaticky. Po 1. novembri ak začne, tak pôjde podľa nových pravidiel a každý, kto začal pred a neskončí do 1. novembra, tak má termín do 31. augusta 2010.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec nedoplňuje. Ďakujem pekne.

Pristúpime k tretej otázke, položil ju pán poslanec György Juhász, je adresovaná ministrovi financií Jánovi Počiatkovi: "Pán minister, aký bol príjem štátneho rozpočtu za prvých 8 mesiacov roka za poplatky za vyňatie pôdy z pôdneho fondu? Aké je plnenie v percentuálnom vyjadrení? Pomáha toto opatrenie podľa vašej mienky v čase krízy rozvoju investícií?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, za prvých 8 mesiacov roku 2009 zinkasovalo ministerstvo pôdohospodárstva na svojich príjmoch, teda príjmoch štátneho rozpočtu 48 429 eur, keďže rozpočtovaných bolo 5 128 460 eur, percentuálne plnenie predstavuje 0,94 %.

K otázke vplyvu tohto opatrenia na rozvoj investícií v čase krízy je potrebné uviesť, že zákonným cieľom vlády Slovenskej republiky pri prijímaní tohto opatrenia bola ochrana bonitnej ornej pôdy, a preto sa platby za odňatie pôdohospodárskej pôdy z pôdneho fondu pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery odvíjajú od bonity vynímanej pôdy. Cieľom bol taktiež rozvoj a zachovanie farmárstva na uvedených územiach. Uvedené opatrenie nemalo za cieľ napĺňať príjmy štátneho rozpočtu, ale má charakter preventívnej ochrany pôdohospodárskej pôdy.

Ďakujem za slovo. Skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pán poslanec, máte záujem dať doplňujúcu otázku? Poprosím, keby ste dali slovo pánu Györgymu Juhászovi.

Gy. Juhász, poslanec: Ja len by som toľko podotkol, že podľa toho, čo povedal pán minister, aj podľa môjho názoru zavedenie poplatkov v zákone bolo zbytočné a nemalo žiadny, ani finančný efekt pre štátny rozpočet a podľa mojej mienky určite nenapomôže rozvoju investícií na Slovensku, takže žiadne ďalšie otázky nemám.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán minister, ak chcete reagovať, otázka nebola položená.

Štvrtú otázku položil pán poslanec László Köteles ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: "Pán minister, ako hodnotíte kauzu "pošta Moldava nad Bodvou"?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, tento prípad, keď zamestnanci Slovenskej pošty odmietli použiť iný jazyk ako slovenčinu, hodnotím ako nesprávne uplatnenie jazykového zákona v praxi.

Slovenská pošta, a. s. informovala svoje poštové pobočky o zmenách v zákone o štátnom jazyku dvoma vnútornými listami, a to zo 4. 9. 2009 a 8. 9. 2009. Tieto usmernenia Slovenskej pošty neboli plne v súlade s platným zákonom o štátnom jazyku. Vzhľadom na pochybnosti o aplikácii ustanovení novely zákona o štátnom jazyku požiadala Slovenská pošta následne Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o metodické usmernenie, ktoré obdržala. Usmernenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré jasne hovorí ako riešiť jednotlivé situácie, ktoré vzniknú na poštách, už Slovenská pošta, a. s. má k dispozícii. Na základe tohto usmernenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sme zabezpečili, aby došlo k náprave a aby zákon o štátnom jazyku bol aplikovaný správnym spôsobom. Osobitná pozornosť bude venovaná situácii v obciach, v ktorých národnostná menšina tvorí 20 %. V mene Slovenskej pošty sa za túto ojedinelú chybu ospravedlňujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Pán poslanec Köteles, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nech sa páči, slovo má pán poslanec Köteles.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Príjemne ste ma prekvapili, že konkrétne ste odpovedali, je pravda, že na konkrétnu otázku. Pán minister, dosiaľ som vás obťažoval s otázkami, ktoré vychádzali z neutešenej hospodárskej, sociálnej a infraštrukturálnej situácie nášho regiónu. Ale z tohto hľadiska som nútený v mene občanov Moldavy nad Bodvou a nášho okolia naďalej vás interpelovať jednak ako poslanec Národnej rady, teda člen zákonodarstva. Navštívil som poštu v inkriminovaný deň 2. a 3. septembra. Ani pani vedúca Bugárová, ani pani zástupkyňa neboli mi ochotné ani ukázať túto vnútornú korešpondenciu. Vraj je to tajné. Ďalšia otázka bola kvôli tomu, či vôbec táto vnútorná korešpondencia, ktorá riadi styk so zákazníkmi, môže byť vôbec pred poslancom Národnej rady utajená. Keď je utajená, na akej úrovni? Potom pán Maďarič argumentoval tým, že pokutovať nikoho nemôžu za to, aký jazyk používa pri komunikácii so zákazníkmi. Je to pravda. Zákazníka nie, ale naše zamestnankyne, resp. zamestnanci na poštách, hlavne v našich regiónoch, kde je 20 - 30 % nezamestnanosť, právom majú obavy, že môže to byť zneužívané, resp. môžu dostať pokuty alebo môžu byť prepustení.

A tretia otázka. Na pošte v Jasove, teda neďaleko od Moldavy, podľa niektorých svedkov pani vedúca vyhlásila, že pri komunikácii so zákazníkmi majú vychádzať z klasického hesla Hlinkovej gardy "Na Slovensku po slovensky". Žiadam vás vyšetriť tento prípad, resp. aký názor máte na to? A kedy predložíte tie obežníky? (Vystúpenie prerušené časomierou.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za položenú otázku.

Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Tie usmernenia, ktoré Slovenská pošta vydala, nie sú tajné. To znamená, tá informácia, ku ktorej ste sa zrejme dostali, je nepravdivá. O tom, že nie sú tajné, svedčí aj to, že ich máte, ale môžem vám ich poskytnúť aj teraz. Nie je v tom absolútny problém.

Čo sa týka pokút zamestnancov, o ničom takom neviem a ani pokuty nebudú uplatňované. Ak by sa niečo také dialo, tak okamžite mi dajte vedieť a hneď zjednám nápravu, lebo to sú nezmysly podľa mňa. Ale ja nemôžem za to, ako ho vykladajú jednotliví pracovníci, ale sú už usmernení a ešte budú usmernení a preverím aj to, aký relevantný podklad má tá skutočnosť, ktorú ste skonštatovali, že niekto hrozí zamestnancom pošty pokutami, ak tomu dobre rozumiem. Áno? Tak poprosím vás, aby ste mi dali nejaké konkrétnejšie údaje a viem vám ozaj v krátkej dobe písomne odpovedať, ako to v skutočnosti je a písomne sa zaručiť, že takéto riešenia nebudú aplikované určite.

Čo sa týka pošty Jasov, takisto neviem teraz odpovedať na to, pretože pošta má 1 600 pobočiek a nepoznám všetkých zamestnancov týchto pobočiek, ani vedúcich, ale keď mi dáte konkrétne údaje, ktoré sa udiali, zase vám písomne na ne odpoviem. Ale určite platí jazykový zákon a myslím, že tie pravidlá jazykového zákona poznáte a pokiaľ viem, tak Jasov má nad 20 % menšiny. Nie? (Hlasy z pléna.) Ale v intenciách zákona sa bude postupovať určite. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za odpovede aj na doplňujúce otázky.

Piatu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Je adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu: "Vážený pán minister, mohli by ste uviesť, koľko majú nedoplatky na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne tí uchádzači, ktorí vyhrali tender na prevádzkovanie RZZP?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci zlučovania ministerstiev, keď ministerstvo zdravotníctva bude riadiť Sociálnu poisťovňu, tak určite tieto údaje budem mať presné. Ale faktom je, že tak ako pred štyrmi rokmi, keď sa formulovali tieto podmienky za vašej účasti vo vláde, tak aj teraz je pre uchádzačov v súťažných podmienkach klauzula, že majú predložiť od miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne doklad, že poisťovňa neeviduje voči uchádzačovi nedoplatky poistného vymáhané výkonom rozhodnutia. Takže všetci uchádzači takýto doklad predložili, čiže splnili túto časť súťažných podmienok a všetky nedoplatky, aj ich výška sú evidované v Sociálnej poisťovni. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.

Pani poslankyňa, máte záujem dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán minister, keď som vám dobre rozumela, tak tie nedoplatky sú len do Sociálnej poisťovne. Do zdravotných poisťovní tie nedoplatky nie sú? Lebo ja som vám dala otázky do sociálnej a do zdravotných poisťovní. A ja sa pamätám na to, ako bývalí opoziční poslanci za stranu Smer, keď sa vydávali licencie v minulom období, kritizovali tento zákon. Ale zdá sa, že ten zákon je veľmi dobrý, pretože ste na tom nič nezmenili. Ja poznám klauzulu tohto zákona. To znamená, že treba podať potvrdenie o tom, že nemajú nedoplatky. Ale myslíte si, že je to, keď nie zákonné, prinajmenšom etické, že dostávali povolenia tí, ktorí majú nedoplatky na odvodoch do sociálnej a do zdravotnej poisťovne? Pretože potom, kde je zaručené, že tieto nedoplatky sa nebudú zvyšovať v budúcom období? A už len doplním, že tieto tendre vyhrali väčšinou tie zdravotnícke zariadenia, ktoré, dávam do úvodzoviek, "sú štátne", to znamená, tie nemocnice, ktoré majú najväčšie dlhy. Takže ja to nepokladám za korektné a myslím si, že aj tá citácia tohto zákona nie je celkom presná, pretože jedno je podať potvrdenie, že nemá nedoplatky, ale podľa tohto zákona zrejme nikto neštudoval, či tie nedoplatky sú, alebo nie sú do týchto fondov, jedna do zdravotnej a druhá do Sociálnej poisťovne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za doplňujúcu otázku.

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Pani poslankyňa, asi sme sa nerozumeli. Čiže ja prečítam vetu z podmienok súťažných, ktoré boli prijaté počas vašej vlády. Čiže čítam: "Žiadateľ má predložiť od miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne doklad, že poisťovňa neeviduje voči uchádzačovi nedoplatky poistného vymáhané výkonom rozhodnutia." Pani poslankyňa, keby sa urobila v tomto zmena, tak o stanicu záchrannej zdravotnej služby by sa nemohla uchádzať ani napríklad nemocnica v Dunajskej Strede, ktorá nedoplatky na sociálnom poistení má. Tak dúfam, že vy ako rodáčka z tohto kraja nie ste proti tomu, aby sa obmedzila možnosť nemocnice v Dunajskej Strede uchádzať sa o tento bod.