J. Čech, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1167 zo dňa 30. júna 2009 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s lehotou na prerokovanie návrhu do 4. septembra 2009.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe dňa 2. septembra 2009 a súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím Dodatku č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský schválil túto správu svojím uznesením č. 462 zo dňa 8. septembra 2009 a určil ma za spravodajcu výboru a súčasne ma poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že nikto sa neprihlásil písomne a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že, pardon, pán poslanec Minárik. Poprosím, pán poslanec, skúste skôr. Pán poslanec Minárik je jediný.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Minárik. Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám na pána vicepremiéra, teraz zastupujúceho ministra životného prostredia, jednu otázku. Keď pod tento dohovor spadá celá populácia netopierov, vrátane všetkých druhov chiropthera, či pod to spadá aj Batman? (Reakcia z pléna.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána Minárika nehlási nikto.
Vzhľadom na to, že bol jediný, uzatváram rozpravu.
Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať. Nie. Pán podpredseda vlády, som rád, že nevznikli problémy ohľadom ochrany netopierov v Európe a v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k ďalšiemu bodu, kde pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič bude navrhovateľom. Ide o
súhrnnú správu o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii 30. 4. 2008 - 1. 5. 2009.
Správa je pod tlačou 1148.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte priestor na vaše úvodné slovo.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, vzhľadom na spoluprácu Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, na základe ktorej sa najmenej raz za rok prostredníctvom správy podanej vládou rokuje o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii, predkladám materiál, ktorý zachytáva obdobie od 30. apríla 2008 do 1. mája 2009. To je piaty rok, teda, či sa berie ten rok od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a takýmto spôsobom sa aj táto správa pripravuje.
Slovenská republika sa v piatom roku svojho členstva v Európskej únii zaoberala množstvom otázok týkajúcich sa jednak hospodárskych, jednak spoločenských, sociálnych, teda politických a iných aspektov, ktoré priniesol ostatný rok členstva v Európskej únii.
Predkladaný materiál bol vypracovaný v spolupráci s jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy, pričom aj na tomto pléne oceňujem, že rezorty formulovali závery a odporúčania, prostredníctvom ktorých poukázali na jednej strane na silné, ale aj na slabé stránky príslušnej oblasti a v takomto duchu sa rozvíjala aj diskusia vo výbore pre európske záležitosti.
Súhrnná správa zachytáva teda piaty rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii z rôznych aspektov, vplyvov a prirodzene aj dosahov. Medzi prioritné oblasti, ktorým sa správa venuje, patrí plnenie prípravy a samotný vstup do Európskej menovej únie, reforma výdavkov rozpočtu Európskej únie, nový trojročný cyklus Lisabonskej stratégie, to je obdobie rokov, aby som to spresnil, 2008 až 2010, ktorý sa premietol do predloženia nového Národného programu reforiem Slovenskej republiky na rok 2008 až 2010. A tu by som chcel aj potvrdiť, zo strany pani Catherine Day, generálnej sekretárky Európskej komisie, táto správa nielenže bola zobratá na vedomie, ale mnohé aspekty boli vyzdvihnuté, ale má aj svoje, samozrejme, boľavé miesta, ako konštatoval Výbor expertov, ktorý sa v dňoch 9. až 10. júla tohto roku zúčastnil na prerokúvaní tejto správy Slovenskej republiky tu, v Slovenskej republike.
V piatom roku svojho členstva v Európskej únii slovenskú ekonomiku, podobne ako mnohé svetové ekonomiky, zasiahla nepriaznivá celosvetová finančná a hospodárska kríza, kvôli ktorej okrem iného Slovenská republika prijala viaceré opatrenia v troch ekonomických balíčkoch na prekonanie a naštartovanie ekonomiky.
Dokument svojím rozsahom, ale aj obsahom poukazuje na rozsiahlu agendu Európskej únie. Tí, ktorí tam boli, tak si uvedomujú, čo to znamená Čapkove R.U.R, s ktorou sme sa potýkali v uplynulom období. Plasticky vykresľuje záväzky plynúce z nášho členstva. Je vizitkou našej spoločnej práce, ktorú v uplynulom polroku roku môžeme vnímať ako úspešnú.
Materiál prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Všetky pripomienky boli zapracované na rokovanie vlády a predkladal sa bez rozporov a dňa 1. júla 2009 bol schválený na riadnom zasadnutí 160. rokovania vlády Slovenskej republiky. Podčiarkujem, že nemohol zachytiť, povedzme, ešte komplexne celé české predsedníctvo, to chceme riešiť osobitne. Pretože české predsedníctvo končilo k 30. júnu 2009 a správa sa dotýka len do termínu 1. mája 2009 a, samozrejme, aj iné aspekty, o ktorých sme aj hovorili vo výbore, budú ešte akceptované a budú doplnené v tomto materiáli.
Ďakujem vám za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
A teraz poprosím spravodajkyňu z výboru pre európske záležitosti, pani poslankyňu Oľgu Nachtmannovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť informáciu o prerokovaní súhrnnej správy o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii za obdobie od 30. 4. 2008 do 1. 5. 2009, ktorý máte k dispozícii ako tlač 1148, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedenú správu svojím rozhodnutím č. 1182 zo dňa 22. júla 2009 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
Výbor o správe rokoval na svojej 68. schôdzi dňa 3. septembra 2009 a uznesením č. 299 zobral správu na vedomie. Zároveň odporučil, aby súhrnnú správu o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fronc, ospravedlňujem sa, áno, ste prihlásený do rozpravy písomne. Po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa ústne.
Nech sa páči.
M. Fronc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k tejto správe, ale najprv by som sa rád opýtal pána podpredsedu vlády, či tento materiál vypracoval on a jeho ľudia, aby som mu náhodou neukrivdil a aby to zase nebol Úrad pre verejné obstarávanie.
Ale vnímam to tak, že je to pod vašou egidou, čiže je to vaša správa. Ja mám niekoľko poznámok k tej správe. Musím povedať po prvé, že správa je rozsiahla a tak by niekto povedal, čo tam bude. Ja si myslím, že je aj poučná.
Po prvé by som povedal, že hovorí o tom ako predstierať vážnosť a záujem o Európsku úniu. 150 strán - kapitoly, podkapitoly, ale taký znak o tom, či o tom probléme sa vôbec hovorí a píše, je medzirezortné pripomienkové konanie. Pri takej správe by ste čakali päťdesiat, dvadsať zásadných pripomienok. Päť? Päť je už asi málo. No, ale vo vyhodnotení zásadných pripomienok som si našiel číslo nula. A dokonca mnohí nemali vôbec žiadne.
Druhé, čo ma zaujalo, to by som nazval "ako sa chváliť cudzím perím". A dočítal som sa tam, aké je skvelé to, že sme dosiahli, že je jedna krajina, jeden komisár. Ale pravda je taká, že keď sa o tom rozhodovalo, tak pokiaľ si pamätám, náš premiér v mene vlády mlčal ako zarezaný a to, že platí tento systém a bude platiť do roku 2014, prípadne po predĺžení možno do 2017, je vďaka napríklad Poľsku, nad ktorým sme sa vtedy tak trochu útrpne usmievali.
Tretie, čo by som povedal, ako sa vyhnúť vážnym problémom. Pán vicepremiér spomínal, že sú tam aj odporúčania a ja si myslím, že prístupový proces je vždy vážny, pretože zobrať ďalšiu krajinu hovorí o tom, že tá krajina istým spôsobom bude ctiť a dodržiavať tie isté hodnoty, ktoré má celá Európska únia. Takže sa tam dočítame o našich postojoch ku krajinám, ktoré podľa mňa nie sú problémové, ale celá Európa hovorí o Turecku a o tom, či Turecko má byť členom alebo má mať privilegované partnerstvo a podobne. Odporúčania týkajúce sa Turecka tam celkom iste nenájdeme.
Štvrté, musím povedať, to je, pán podpredseda vlády je historik, tak si myslím, že pripravuje svojim budúcim generáciám materiál ako pripraviť písomný historicky mystifikačný materiál, pretože sa tam dozvieme o hlavných výzvach slovenskej ekonomiky a o kvalite vzdelania. A ja toto nechcem rozoberať, pretože to stále opakujem, už to začína byť možno aj trochu nudné, čo sa deje s naším vzdelaním, čo sa uskutočňuje v rámci tzv. reformy a aký je to chaos.
A posledné, čo pre mňa je šokujúce, to je čerpanie finančných prostriedkov z fondov. Pán podpredseda vlády si iste pamätá, keď jeho predchodca, ktorý to mal vtedy vo svojej kompetencii, Csáky, pán Csáky meškal a aký tu bol okolo toho, takpovediac, poviem také slovo, by som povedal citlivé, šrumec. No my sme dnes v troch sedminách obdobia 2007 - 2013. Tri sedminy uplynuli a ja som si pozrel čísla. Ja si ich beriem z tejto správy. Čerpanie v programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Čakali by ste na tri roky, tak nemôže to byť hneď, ja neviem, 20 - 30 %, alebo aspoň 10 či 5. 0,05 %, 0,05 % je v tejto správe uvedené.
Ďalej, celý čas sa hovorilo a ma to prekvapuje, pretože takým zástancom a bojovníkom za vedu bol pán podpredseda vlády, výskum a vývoj - 0,06 %. Bratislavský kraj, program Bratislavský kraj je na tom relatívne dobre - 0,29 %. Ale informatizácia spoločnosti - 0,14 %. Ja si myslím, že sú to katastrofické čísla. Napriek tomu, že viem, že je rozdiel medzi čerpaním a kontrahovaním a že sa nedá zo začiatku čerpať, ale 3 roky, ktoré prakticky uplynuli z tohto obdobia, sú vážne, a preto sa chcem opýtať pána vicepremiéra, či po uvedení týchto čísel neuvažuje o odstúpení.
To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Pavol Kubovič ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Pavol Kubovič.
P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Froncovi, že prezentoval čísla, ktoré prezentoval, ktoré sa týkajú čerpania fondov. Hovoril síce o číslach, ktoré neboli úplne nulové, ale ja by som len pre jeho informáciu, pretože možno sa nezaoberal tými ďalšími operačnými programami, povedal, že operačný program, ktorý je určený v rámci eurofondov na čerpanie na infraštruktúru, kde Slovensko má k dispozícii a samé si to naplánovalo 1,14 miliardy eur, čo je viac ako 33 miliárd Sk, je nieže čerpaná nula, ale je aj nakontrahovaná nula. A určite dobre pán poslanec vie o PPP projektoch a ich známych výberových konaniach. A ďalším takým zaujímavým určite operačným programom je operačný program, ktorý umožňuje čerpať na železničnú infraštruktúru, kde máme naplánovaných 0,9 miliárd eura, teda 27 miliárd Sk a ten výsledok nie je žiadne 0,0; ale je rovná nula, čo sa týka čerpania aj kontrahovania. Myslím si, že naozaj tieto čísla spejú asi k tomu, čo pán poslanec Fronc v závere svojej reči povedal.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. To bolo vystúpenie jediného poslanca prihláseného s faktickou poznámkou. Pán poslanec Fronc nechce reagovať.
Pán poslanec Fronc bol písomne prihlásený do rozpravy a preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, chcem sa spýtať, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno, nech sa páči.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Pôjdem rovno k veci a pôjdem k tomu najpodstatnejšiemu, čo hovoril pán poslanec Fronc, ktorý, žiaľ, nebol na výbore pre európske záležitosti, kde boli veci veľmi otvorene prerokúvané a kde som zopakoval niektoré konkrétne čísla a konkrétne aktivity.
Po prvé, vy veľmi dobre viete, že pán Csáky v predchádzajúcom období, keď sa tak neplnilo, tak to preniesol na centrálny koordinačný orgán na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pánovi Ďurovskému, ktorý zodpovedal za čerpanie tak predvstupových, ale najmä tých povstupových fondov po roku 2004, teda po 1. máji 2004. A veľmi dobre viete, že centrálny koordinačný orgán je na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Pravidelne, každé dva týždne robím koordinačnú poradu, ale predovšetkým my sme sa zamerali teraz v tomto období na to, že môžeme neskonštatovať, že sme za minulé obdobie, keď som prišiel do tejto funkcie, keď bol stav na roky 2004 - 2006 len vo výške čerpania okolo 15 %, tak sme dosiahli 104 % aj nejaké ešte desatiny, ktoré sa doťahujú do 1. októbra tohto roku. To je za predchádzajúce obdobie. Bolo to veľmi náročné, pretože na jednej strane bolo treba mnoho vecí meniť. Boli tu audity zo strany Európskej komisie za zbabrané veci mnohých predchodcov, boli pozastavené niektoré veci, aj napriek tomu sme obstáli a dosiahli sme to na takého čísla, aké sú za roky 2004 - 2006.
Prišli sme na ministerstvá, zistili sme, že tam nie je dostatok ľudí. My sme museli predovšetkým začať budovať a formovať nové tímy ľudí, hlavne o mladých ľudí sa oprieť, kde sme prijali v rámci aj technickej pomoci, chvalabohu, ľudí, ktorí začali výrazne doťahovať veci minulému obdobiu a, samozrejme, postupne naštartovávať veci aj novému obdobiu plánovaciemu, ak to tak môžem nazvať, Národnému strategickému referenčnému rámcu rokov 2007 - 2013.
Ďalej, viete veľmi dobre, že sme v roku 2006, keď sme prišli do vlády, to bolo 4. júla, zdedili dedičstvo pripraveného Národného strategického referenčného rámca vo veľmi zlom stave. Ja som si dal mnohým odborníkom aj z akadémie, aj z vysokých škôl veci posúdiť a prijali sme ďalšie dva operačné programy, jednak operačný program Zdravotníctvo, prijali sme takisto nový operačný program, znovu sa prestavovalo, nastavovalo, nový operačný program v oblasti hospodárskeho rasu a konkurencieschopnosti, ktorý je veľmi dôležitý, najmä aj teraz to zisťujeme v tomto období hospodárskej a finančnej krízy.
Na základe toho, a takto to predstavovali aj iné štáty, Európska komisia rozhodla, že sa bude používať inštitút nie N +2, ale N +3. A keby ste si pozreli čísla, ja som bol minulý týždeň, pred dvoma týždňami v Českej republike, nevyzerajú na tom oveľa lepšie, dokonca oni majú ďalšiu situáciu, oni majú množstvo operačných programov aj v rámci jednotlivých regiónov a majú tam veľmi ťažkú situáciu riešenia. Podobná situácia je aj v Poľskej republike, samozrejme, v rozdielnosti jednotlivých operačných programov.
Ale ja sa nevyhováram a hovorím jasne, že teraz, keď ukončujem a sme konečne dokončili tie roky 2004 - 2006, s tým istým stavom ľudí sa naplno púšťame a už sa rozbehli veľmi dôležité projekty v jednotlivých operačných programoch, ktoré chceme zabezpečiť. Navyše, v súvislosti s informatizáciou spoločnosti museli sme tým, že sme zriadili SORO pri ministerstve kultúry, ja považujem naozaj digitalizáciu pamäťových inštitúcií na Slovensku za veľmi významnú úlohu, boli tieto veci v rámci informatizácie pri rokovaniach negociácie s predstaviteľmi Európskej komisie trošku pozastavené, ale chceme naozaj naštartovať aj v tejto oblasti veľmi významné projekty vo vzťahu ku knižniciam, nielen knižniciam, ktorých zriaďovateľom je štát alebo zriaďovateľmi sú regióny, ale aj ku knižniciam, ktoré sa nachádzajú v školách a podobne, aby sme vytvorili archívy, aby sme tu vytvorili skutočne kultúrne dedičstvo, ktoré bude slúžiť všetkým a budú sa môcť nové generácie s týmito hodnotami v budúcnosti zaoberať.
A napokon, je pravda, že až v roku 2007, ale to bolo tým, že sme museli nastavovať Národný strategický referenčný rámec, sme koncom roku mohli mať schválený celý Národný strategický referenčný rámec a v roku 2008 sa začali všetky tie procesy. A ja, keď som sa rozprával s mojimi partnermi v Európskej komisii, či už to bolo predtým, už do dôchodku odišli, pánom Langom, alebo teraz budem hovoriť s pánom Alnerom a s ďalšími, či už na úrovni komisárov, či to bol komisár pán Špidla alebo či to bola pani komisárka pani Hübnerová, sme všade dotiahli veci tak, že dnes sme a ja nechcem, viete, ja sa nechcem ani zbavovať viny, ale nechcem ani poukazovať na tú minulosť, však vy ste tiež nabiehali do mnohých vecí a urobili ste detské chyby a tie detské chyby sme museli my odstraňovať. Takže trošku buďme k sebe súdni a pozerajme, ako to v skutočnosti vyzerá.
Dnes sú naštartované procesy v rámci Národného strategického referenčného rámca tak, že bude obrovské plnenie do roku 2010, pretože sú zakontrahované veľké projekty. Ministerstvo práce a sociálnych vecí má splnené roky 2007 kompletne do 100 % a nabehlo už na roky 2008 do 50 % a myslím si, že napríklad tí, čo boli kedysi v minulosti poslední za Kaníka, dnes sú prví v oblasti čerpania týchto prostriedkov, čo sa týka operačného programu, ktorý spravuje riadiaci orgán na ministerstve práce a sociálnych vecí. Ale sú, samozrejme, aj bolesti, ktoré musíme riešiť a naštartovaním programu, či je to Operačný program Vzdelávanie, ako ste správne poukázali, alebo, či je to Operačný program Veda a výskum, ktorý sa nachádza na ministerstve školstva, ale sú tam už výzvy, ktoré sú tam zazmluvnené niektoré veci a niektoré aktivity, ktoré sa budú oveľa rýchlejšie odvíjať.
Navyše sme museli zmeniť aj legislatívu a to nám vyčítala Európska komisia v súvislosti s budovaním cestných telies. A napríklad oblasť okolo Považskej Bystrice, to dosť dlho trvalo, kým sme to mohli rozbehnúť, dnes je to rozbehnutý projekt z európskych zdrojov, podobne aj železničné projekty, ktoré sa rozbiehajú pri riadiacom orgáne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a všade teda sa tie veci rozbiehajú. A ja vás pozývam, ja vás pozývam všetkých, príďte na koordinačnú poradu. Ja som to niekoľkokrát povedal aj na výbore pre európske záležitosti, príďte na koordinačnú poradu a pozrite sa, ako sa tam rokuje, aké sú tam skutočne trošku náročné úlohy, aké máme riziká, povedzme, vo verejnom obstarávaní, ktoré meníme za pochodu aj v súvislosti s úpravou európskej smernice, o ktorej sme aj dnes hovorili.
A znovu opakujem, každý poslanec a hlavne tí, ktorí sú členmi výboru pre európske záležitosti, majú právo prísť a sú pozývaní na Výbor ministrov pre európske záležitosti, kde sa tieto materiály prerokúvajú a máte dvere otvorené a tam neprichádzate, kde by sa mnohé veci mohli ešte rozdiskutovať a využiť aj vaše postrehy, aby táto správa bola kvalitnejšia. Pretože žiadna správa, ja sa nehrám tu na Boha, ale skutočne žiadna správa nie je taká, aby vyhovovala každému, to je po jednej stránke a po druhej strane má svoje boľavé miesta a má svoje nedostatky. To treba priznať. A my na základe toho chceme aj v budúcnosti postupovať.
Aj tie pripomienky, ktoré odzneli a keby ste boli na výbore pre európske záležitosti, aj pán Kubovič tam mohol byť, lebo je členom tohto výboru, tam boli... (Hlasy z pléna.) Tak si tam nebol ty tiež. Ale poviem teraz, aby som sa vyjadril presne. Odzneli tam pripomienky, ktoré sa budú riešiť. Ja som mnohé veci akceptoval, dal som do záverov, mnohé veci budeme riešiť spoločne s výborom pre európske záležitosti oslovením jednotlivých ministrov. Dohodli sme ďalšie aktivity, ktoré treba pre budúcnosť, aby správa a nielen v oblasti toho čerpania, lebo to je osobitná súčasť tejto správy, ale aj v ďalších oblastiach, kde má niektoré boľavé miesta, napríklad, že tam nie je spomenuté Kosovo, to sme konštatovali, a že tam, povedzme, nevidíme problematiku výraznejšie orientovanú na východné krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie, tak o tých veciach, čo sme dali do záverov, ktoré boli prijaté a odporúčania na výbore pre európske záležitosti a na jednotlivé ministerstvá, vrátane ministerstva zahraničných vecí, budú poslané listy, aby sa tieto veci doplnili, aby správa bola kompatibilná a bola kvalitnejšia, ako je doteraz.
Samozrejme, môžem aj zopakovať to, čo bolo povedané na výbore pre európske záležitosti. A ja si to, naopak, myslím, aj napriek tomu, že ste hovorili, že neboli pripomienky nula, ale ten negociačný proces je dlhý, kým sa veci prerokúvajú za jednotlivé ministerstvá a my sme sa aj zhodli na tom, že oproti tej správe, ktorá bola v roku 2006, 2007, 2008; táto správa je ešte lepšia a kvalitnejšia. A o tom, že nič nezatĺkame, svedčí to, že ste tam mali konkrétne fakty.
My si uvedomujeme svoje boľavé miesta, ale vieme aj o tom, že ich budeme riešiť a že ich riešime a že dosiahneme už koncom tohto roku výraznejšie výsledky aj vo vzťahu k novému Národnému strategickému referenčnému rámcu na roky 2007 - 2013 s využitím predovšetkým orientácie na roky 2007 do roku 2010, 2008 do roku 2011. To je plnenie, ktoré je zabezpečené a za ktoré vám tu môžem dať záruku, že to bude splnené.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. To bolo v rámci záverečného slova. Pán poslanec, vieme o tom, že to je v rámci záverečného slova.
Teraz sa pýtam, pani spravodajkyňa, chcete využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ja sa obmedzím iba na pár viet. Ja som sa musela pousmiať, keď som počula výzvu pána poslanca Fronca. Bolo skutočne vidno, že sa nezúčastnil na výbore, mal možnosť sa aktívne zapojiť do diskusie a práve tento bod, ktorý tu on vypichol ako negatívny, na výbore bol úplne inak pertraktovaný. Pretože presne, ako povedal pán podpredseda vlády, problémy, samozrejme, boli, táto vláda sa ich snažila riešiť a riešila ich veľmi efektívne. Keď sa dostali ku štrukturálnym fondom, fluktuácia bola 45-percentná. Premietnime si, čo to znamenalo na jednotlivých pracoviskách. Každý druhý zamestnanec v rámci roka odišiel. Teraz je stabilizácia okolo 90 %. Aj tieto fakty treba uvádzať.
Viete veľmi dobre, že staré programovacie obdobie je splnené, pohybuje sa ku 100 %. Pán podpredseda vlády hovoril, že dokonca sa to prekročilo. Samozrejme, budú tie prostriedky vyplatené do tých 100 %, ale je to prekročené. Zoberme si, prečo nám boli zastavené platby v jednom období. Práve preto, že boli zle nastavené parametre v roku 2004. Takže, pán kolega, trošku kritiky aj do vlastných radov. Učíme sa, vy ste sa učili, my sa učíme, ale myslím si, že výsledky, ktoré sa dosiahli pre minulé programovacie obdobie, sú veľmi, veľmi pozitívne a spoločnými silami by sme mali docieliť, aby aj to ďalšie programovacie obdobie bolo rovnako úspešné.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Poprosím o pokoj v rokovacej sále a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. To boli záverečné vystúpenia pána podpredsedu vlády a pani spravodajkyne k tomuto bodu.
Teraz sa vrátime k tlači 1201.
Ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ide o takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov,
tlač som už spomenul, 1201. A k rozprave chcela ešte zaujať stanovisko navrhovateľka, lebo rozprava bola ukončená, ide o pani poslankyňu Moniku Gibalovú.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo v záverečnom slove ako navrhovateľka, nech sa páči.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, ja využívam záverečné slovo pre pár poznámok, ktorými budem reagovať na svojich predrečníkov. Od platnosti a účinnosti zákona o sociálnych službách, dokonca už aj predtým, tak ako bol na rokovaní, pani ministerka sľúbila analýzy a vyhodnotenia, sľuby, sľuby, sľuby, sľuby.
Čo sa týka analýz alebo vyhodnotení, alebo informácií, tak ako sme ich zaregistrovali na stránke ministerstva, naozaj pani ministerka Tomanová predložila na rokovanie vlády dlho očakávanú informáciu o monitoringu implementácie zákona 448 o sociálnych službách za I. štvrťrok 2009. Okrem toho, že to veľmi dlho trvá, že je neskoro, ja som túto informáciu o monitoringu preštudovala a vyjadrila som sa k nej dosť kriticky.
Ministerstvo ostro protestuje voči mojej kritike aj na stránke ministerstva. Medzi riadkami svojho vyhlásenia mi však dáva za pravdu, v podstate priznáva, že zákon v platnom znení znemožňuje občanovi slobodne si vybrať poskytovateľa služieb, naozaj bráni vytváraniu konkurenčného prostredia pri poskytovaní služieb a skutočne zavádza dvojaký meter pri financovaní.
Keď som študovala túto informáciu, tak som skoro, skoro už podľahla aj ja... (Ruch v sále.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím všetkých, prepáčte, pani kolegyňa. Poprosím všetkých, keby sme rešpektovali, že ide o záverečné slovo pani poslankyne a buďme tolerantní a poprosím tých, ktorí nechcú počúvať záverečné slová, aby opustili rokovaciu sálu, ak si majú čo iné povedať.
M. Gibalová, poslankyňa: Ak som si naštudovala túto informáciu, tak som skoro podľahla aj ja dôvodom, ktoré boli potom medializované, že sa musí zopakovať ešte jedna, lebo to nie je reprezentatívna vzorka, pretože odpovedalo len 13 % obcí a miest. Na prvý pohľad sú to argumenty, ktoré by obstáli, ale keď som si vypýtala, vyžiadala zoznam obcí, ktoré sa zúčastnili na monitoringu implementácie zákona o sociálnych službách od 1. 1. 2009 do 31. 3. 2009, v členení podľa príslušnosti k regiónu a počtu obyvateľov som zistila zaujímavú skutočnosť, že tých 13 % obcí a miest tvorí 2,1 milióna obyvateľov. A ja sa pýtam: To nie je reprezentatívna vzorka? Je to 39 % obyvateľov. Preto musím povedať, že táto argumentácia, že to nie je reprezentatívna vzorka, že to je chyba obcí a miest, tak sme to hodili všetko na obce a mestá, tu to absolútne neobstojí, tu sú jasné čísla.
Už sme si zvykli na to, že tu poletujú všelijaké nepravdy, tak ako doobeda zaznelo z úst pána poslanca, že je niekde na pripomienkovom konaní zákon o obecnom zriadení. Ja som si to pozerala, vážení, nie je. Môžeme sa staviť, nie je nikde. Tak neviem, kto tu klame, zavádza a podvádza. Naozaj taký zákon na pripomienkovom konaní nie je.
Rovnako tu poletujú všelijaké nepravdy, že sa nikdy nehovorilo o tom, že služby si môže niekto zaplatiť a mám tu jeden dôkaz, keď na stretnutí zástupcov Konferencie biskupov Slovenska s pani ministerkou Vierou Tomanovou padla argumentácia z úst pani ministerky, kde všetkých ubezpečila, prítomných na tejto schôdzke, že všetko je v poriadku, zákon je úplne v poriadku. Každý si môže vybrať poskytovateľa, môže si ho vybrať, len v tom prípade si to musí zaplatiť. No asi páni biskupi a členovia komisie, ktorí sa stretli s pani ministerkou, od veľkého úžasu, že asi sa časy menia, zabudli poznamenať, že my všetci sme daňoví poplatníci a že to platí pre všetkých a že každý naozaj si má právo vybrať, nielen tí, ktorí si to potom musia zaplatiť. Čiže poletujú tu skutočne nepravdy.
Zákon nie je dobrý, treba ho zmeniť. Ak ho posunieme do druhého čítania, veľmi rýchlo odstránime najväčšiu prekážku a otvoríme priestor pre to, aby sa lepšie pracovalo nielen obciam a VÚC-kam, ako už počúvam, aj tí kritizujú zákon, ale aj všetkým neverejným poskytovateľom a všetkým občanom, ktorí majú záujem si slobodne vybrať, kam, do akého zariadenia chcú ísť.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
A ešte v záverečnom slove sa vyjadrí pani poslankyňa Klára Sárközy ako spravodajkyňa, nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ja by som pokračovala tam, kde predkladateľka tohto zákona skončila.
Vieme, že tento zákon, ktorý je v platnosti od 1. januára 2009, robí problémy. Robí problémy samosprávam a toho času, keď sme tento zákon preberali v Národnej rade, sme sa dopočuli, že ZMOS s tým nemá žiadne problémy, čo nie je pravda. Čiže tiež zavádzanie, mohla by som povedať, že klamstvo.
Ja som si dala tú námahu, sadla som si s podpredsedom ZMOS-u a spýtala som sa na to, ako to, že nemali žiadne výhrady. Tak on mi to vysvetlil. Po prvé mali výhrady, lenže oni sa nemohli vyjadriť k finálnej podobe zákona, pretože vieme veľmi dobre, že tento zákon bol takmer úplne zmenený pozmeňujúcim návrhom, ktorý odznel na pléne Národnej rady. Ten pozmeňujúci návrh predložila pani poslankyňa za SMER, pani poslankyňa Vaľová, ktorá zmenila celú filozofiu tohto zákona. Počas letných prázdnin som mala možnosť stretnúť sa s viacerými starostami, ktorí mi povedali, že im aplikácia tohto zákona robí, mohla by som povedať, sakramentské problémy. A keď som sa ich spýtala, no a prečo potom tieto svoje výhrady nepovedali predstaviteľom ZMOS-u, ich odpoveď bola pre mňa šokujúca. Nikto sa ich na to nepýtal. Tak to sú moje poznámky.
A aký problém robí tento zákon neverejným poskytovateľom?
Dovoľte mi prečítať jeden krátky e-mail, ktorý som dostala včera. Mám splnomocnenie od pána, ktorý mi to poslal, aby som prečítala aj zdroj. Poslal mi to Social.Trans, nezisková organizácia zo Spišských Vlachov: "Na základe zákona o sociálnych službách vydal Košický samosprávny kraj rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu pre našich klientov. Podľa týchto rozhodnutí sme si vypočítali finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Vzhľadom k tomu, že nám chýbali údaje ohľadom výpočtu finančného príspevku na prevádzku poskytovanej služby, obrátili sme sa na Košický samosprávny kraj, odbor sociálnych vecí o poskytnutie potrebných informácií. Pracovníčky sociálneho odboru nám dali informáciu, že s ohľadom na finančnú krízu sú príjmy Košického samosprávneho kraja podstatne nižšie a teda podľa ich súčasných, treba podotknúť, neoficiálnych prepočtov, by naše zariadenie malo dostať od vyššieho územného celku dotáciu na rok 2010 cca o 30 % nižšiu ako v roku 2009. Zároveň nás so zdôraznením informovali, že skutočnú výšku príspevkov budú prehodnocovať až 31. 1. 2010. Ak boli tieto informácie pravdivé a vývoj príjmov bude takýmto spôsobom poznačený v dôsledku pretrvávajúcej krízy, čo sa extrémne prejavuje hlavne na východe Slovenska, potom to znamená likvidáciu nášho a nám podobných zariadení." To je citácia zo Social.Transu, neziskovej organizácie Spišské Vlachy.
Takže to, čo tu predkladá skupina poslancov a ten zákon, ktorý predložila pani poslankyňa Gibalová, túto situáciu sčasti rieši. Nás poslancov Národnej rady nemusí zaujímať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje nejakú novelizáciu zákona, pretože zrejme si je vedomé toho, že tento zákon narobil problémy, pretože proti tomuto zákonu sú nielen opoziční starostovia, ale aj koaliční starostovia.
Je tu návrh zákona, prosím vás, dajte možnosť, aby snemovňa posunula tento zákon do druhého čítania. A keď sú tam nejaké nejasné formulácie, je tu miesto vo výboroch, aby sme to mohli vyriešiť v druhom a treťom čítaní.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. To bolo záverečné vyjadrenie spravodajkyne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vyhlasujem 3-minútovú prestávku s tým, že všetkých, ktorí chcú hlasovať, požiadam, aby sa dostavili do rokovacej sály. Hlasovať budeme o 17.05 hodine. Vyhlasujem prestávku do 17.05 hodiny.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.
Pán poslanec Kovačócy bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 190 o strelných zbraniach.
Je to návrh, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač je pod číslom 1165.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)
M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil...
P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, poprosím vás, hlasujeme.
M. Kovačócy, poslanec: V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán Pado, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci, ani doplňujúci návrh. Taktiež spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce, ani doplňujúce návrhy. Vzhľadom na to, že vládny návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, podľa § 89 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku NR SR sa nepoužijú obmedzenia. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili tretie čítanie.
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o zákone ako o celku.
M. Kovačócy, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 119 bolo za, 10 sa zdržali.
Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 190 o strelných zbraniach a strelive.
Pán predseda výboru pre financie a rozpočet a menu, pán poslanec Burian uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 386 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách.
Takisto je to zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Tlač je pod číslom 1163.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sme v treťom čítaní. Poprosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.
Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.
J. Burian, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 76 za, 29 proti, 24 sa zdržalo a 1 nehlasoval.
Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 386 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách.
Pán poslanec Rehák uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o akreditácii orgánov. Je to tlač 1174.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)
M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.