Štvrtý deň rokovania
40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
11. septembra 2009 o 9.00 hodine
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, prajem vám príjemný deň. Otváram štvrtý a posledný rokovací deň tohto týždňa 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali pani poslankyňa Milada Belásová, ďalej, Miklós Duray, Vladimír, Faič, Martin Kuruc, Mojmír Mamojka, Ivan Mikloš, Beata Sániová, Ivan Štefanec a Magdaléna Vášáryová.
V súlade so schváleným programom pristúpime k prerokovaniu
Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2008.
Správa má tlač 1134 a správa výboru je pod tlačou 1134a.
Správu uvedie guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko, ktorého týmto vítam na rokovaní Národnej rady. A prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.
I. Šramko, guvernér Národnej banky Slovenska: Dobré ráno, ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2008.
Prehlbujúca sa finančná kríza, začínajúca hospodárska kríza a príprava na vstup do eurozóny boli v roku 2008 hlavnými hybnými silami, ktoré počas tohto obdobia formovali vývoj v slovenskom finančnom sektore.
Dopad finančnej krízy ku koncu roku 2008 na domáci finančný sektor bol v porovnaní s inými rozvinutými krajinami relatívne mierny. Najmä v prípade bankového sektora boli dôvodom len miernejšieho dopadu pomerne silná previazanosť na domácu ekonomiku a zanedbateľný podiel aktivít voči zahraničiu.
Finančná kríza sa však výraznejšie prejavila najmä v sektore kolektívneho investovania a dôchodkového sporenia. Z pohľadu klientov bolo v prvom rade zníženie výnosnosti produktov, ktoré investovali prostriedky na globálnych akciových a čiastočne aj dlhopisových, príp. iných trhoch. Inštitúcií finančného sektora sa finančná kríza dotkla znížením objemu aktív v niektorých segmentoch a poklesom ziskovosti.
Budem sa venovať aj priebehu prvého polroka roku 2009 vzhľadom na to, že jednak samotný obsah správy je uvedený v tej správe a jednak ten vývoj je dynamický. Takže by som si dovolil popísať aj relatívne aktuálnu situáciu.
Prvý polrok roku 2009 priniesol výraznejší dopad globálnej krízy aj na bankový sektor.
Postupné prenesenie finančnej krízy do reálnej ekonomiky sa negatívne dotklo podnikového sektora aj domácností. Kríza sa negatívne dotkla trhu úverov. Kým úvery v domácnostiach zaznamenali pokles tempa rastu, rast bol 5,6 % za prvý polrok 2009, úvery podnikom v prvom polroku 2009 mierne poklesli o mínus 0,6 % za prvý polrok 2009.
Vzhľadom na rozhodujúcu prepojenosť slovenského bankového sektora na domácu ekonomiku predstavuje vážnejšiu hrozbu pre finančnú stabilitu hospodárska kríza. Tá sa ku koncu roku 2008 prejavila najmä v podobe poklesu zahraničného dopytu v eurozóne, obmedzenia produkcie v priemysle a poklesu ziskovosti.
Zhoršená finančná pozícia podnikového sektora a najmä negatívne vyhliadky do budúcnosti sa pomerne rýchlo prejavili na trhu úverov. Banky sprísňovali štandardy na úvery, pričom podstatná sa stala priama návratnosť peňažných tokov. Zároveň poklesol aj dopyt po úveroch, najmä dlhodobých zo strany podnikov. Napriek negatívnemu vývoju v sektore podnikov na konci roka 2008 banky nezaznamenali výraznejší rast objemu zlyhaných úverov, 26 % medziročne k 31. 12. 2008. Dôvodom bola relatívne dobrá finančná pozícia podnikového sektora vytvorená v posledných rokoch. Od začiatku roku 2009 však zaznamenávame výraznejší rast kreditného rizika podnikového sektora. Zhoršená ekonomická situácia, ktorá sa prejavila najmä na poklese produkcie znížením tržieb a ziskovosti, obmedzila schopnosť podnikov splácať úvery bankám.
V sektore domácností sa situácia mierne odlišovala. Vybrané ukazovatele za sektor domácností zaznamenali zhoršenie, ale nie v takej výraznej miere ako pri podnikoch. Na trhu úverov domácnostiam bolo zaznamenané nižšie tempo rastu, 26 % medziročne k 31. 12. 2008, najmä kvôli poklesu dopytu, čo súviselo s očakávaním pokračovania poklesu cien nehnuteľností a zhoršením ekonomického sentimentu obyvateľstva v súvislosti s ich budúcou ekonomickou situáciou.
V súvislosti s prijímaním spoločnej meny euro banky zaznamenali výrazný nárast primárnych zdrojov od klientov, 15 % medziročne k 31. 12., t. j. nárast o 5,027 mld. eur. Vklady klientov tak vysoko prekračovali úvery poskytnuté klientom. Najmä v čase finančnej krízy ide o pozitívny jav, pretože banky ešte viac znížili závislosť od získavania zdrojov na finančných trhoch.
Bankový sektor dokázal v roku 2008 generovať pomerne vysoký objem zisku, 0,55 mld. eur. Viaceré banky medziročne výrazne zvýšili svoju ziskovosť.
Bankový sektor vykazoval na konci roka 2008 relatívne dobrú kapitálovú pozíciu, 11,1 %. Väčšina bánk v roku 2008 navyšovala svoje vlastné zdroje, hlavne z dôvodu ponechania nerozdeleného zisku z minulých rokov vo svojom kapitáli.
Kvalita vlastných zdrojov bola naďalej vysoká, keď prevažovala zložka základného kapitálu.
Prvý polrok 2009 bol pre banky z pohľadu dosiahnutého zisku pomerne nepriaznivý. Ziskovosť k júnu 2009 medziročne poklesla o takmer 50 %, t. j. mínus 167 mil. eur k 30. 6. 2009.
Pozitívne možno hodnotiť pokračovanie trendu posilňovania kapitálovej pozície bankového sektora. Významným zdrojom kapitálu sa stal predovšetkým zisk vytvorený v roku 2008.
Finančná kríza sa v roku 2008 začala prejavovať aj v sektore poisťovní. Celkový zisk poisťovní sa oproti predchádzajúcemu roku znížil takmer o polovicu, t. j. mínus 76,7 mil. eur, medziročne k 31. 12. 2008, najmä v dôsledku nižšej výnosnosti finančných aktív, nižšieho technického výsledku neživotného poistenia a odkupov pri zmluvách životného poistenia. Pokračoval trend vyššieho rastu životného poistenia v porovnaní s neživotným, v dôsledku čoho sa v roku 2008 prvýkrát zmenil pomer technického poistného v prospech životného poistenia. Mierne stúpla škodovosť v neživotnom poistení. V umiestnení technických rezerv nenastali podstatné zmeny a naďalej sú umiestnené v nízko rizikových aktívach.
V sektore kolektívneho investovania sa finančná kríza prejavila jednak vo forme hromadných redemácií (čisté predaje mínus 813 mil. eur za rok 2008) z dôvodu neistoty ohľadom ďalšieho vývoja investícií. V menšej miere sa tu odrazil pokles hodnoty niektorých druhov aktív. Medziročná výkonnosť podielových fondov klesla naprieč celým spektrom kategórií fondov. Jedine podielové fondy peňažného trhu dokázali v priemere zabezpečiť pre podielnikov kladný výnos, 1,07 % medziročne k 31. 12. 2008.
Globálna finančná kríza ovplyvnila aj dôchodkový sektor finančného trhu. Poklesom cien niektorých druhov aktív fondov sa následne znížili aj výnosy týchto fondov v rozpätí od mínus 11, 1 % do 4,0 % medziročne k 31. 12. 2008. Tým dosiahla ročná výnosovosť v 2. dôchodkovom pilieri kladné čísla len v prípade konzervatívnych fondov, 2,8 % medziročne k 31. 12. 2008. Kríza na finančných trhoch okrem výkonnosti ovplyvnila v roku 2008 aj štruktúru portfólia a fondov 2. a 3. dôchodkového piliera, keď výraznú prevahu mali dlhopisové typy investícií, a to najmä štátne dlhopisy. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán guvernér.
A teraz poprosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Lukšu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Ďakujem pekne.
M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2008 (tlač 1134).
Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2008 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1165 z 26. júna 2009 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu do 4. septembra 2009. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rady Slovenskej republiky Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2008 vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor schválil túto správu uznesením č. 570 zo dňa 3. septembra 2009. Určil ma za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
A otváram teraz rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neevidujem žiadneho poslanca ani pani poslankyňu, a preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem pánovi guvernérovi za prednesenie správy.
No a teraz by mali nasledovať tri vládne návrhy zákonov, ktoré bude v druhom čítaní odôvodňovať minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Stanislav Becík, srdečne ho vítam na rokovaní Národnej rady, a ako k prvému pristúpime k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1061 a spoločnú správu máte ako tlač 1061a.
Pán minister, prosím vás o odôvodnenie tohto vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, účelom predložené návrhu zákona je transpozícia zmien smerníc Európskych spoločenstiev, ktoré boli vykonané smernicou Rady, ktorou sa zjednodušujú postupy zostavovania zoznamov a uverejňovania informácií vo veterinárnej a zootechnickej oblasti a ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré smernice.
Chcem vám všetkým poďakovať za aktívny prístup k prerokovaniu vládneho návrhu a konštruktívne pripomienky, ktoré ešte vylepšujú predkladaný návrh.
Vzhľadom na to, že predloženým návrhom zákona sa transponuje právny akt Európskych spoločenstiev, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Ďakujem za slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Môžete sa ešte chvíľku vydýchať, dáme teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1472 zo 17. júna 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 1061), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Obidva výbory súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v bode IV.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa opäť pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Ani tu neevidujem žiadneho poslanca ani poslankyňu.
Uzatváram rozpravu.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.
Ďalej nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z.
Vládny návrh zákona má tlač 1081 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1081a.
Nech sa páči, pán minister, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je najmä odstránenie nedostatkov, ktoré sa prejavili pri aplikácii zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, úpravou konania pri poskytovaní niektorých podpôr.
Zároveň sa vládnym návrhom zákona upravujú kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Chcem vám poďakovať za aktívny prístup pri rokovaní o tomto vládnom návrhu a pripomienky, ktoré posúvajú predkladaný návrh ďalej.
Vzhľadom na potrebu zavedenia návrhu zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Ďakujem za slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu a aby odôvodnila stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma poveril predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali, súhlasili a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho s pripomienkami, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 6, 9 až 11 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich a o bodoch 7 a 8 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 459 z 8. septembra 2009.
Pán predseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Konštatujem, že som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Opäť nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1102 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1102a.
Pán minister, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, účelom predkladanej novely je vytvoriť legislatívne podmienky pre také hospodárenie na pozemkoch, ku ktorým má právo správy alebo nakladania Slovenský pozemkový fond, ktoré bude na prospech vytvárania pridanej hodnoty, vytvárania nových pracovných príležitostí alebo stabilizácie zamestnanosti v oblasti pôdohospodárstva.
Chcem vám všetkým poďakovať za aktívny prístup pri prerokovaní vládneho návrhu zákona a konštruktívne pripomienky, ktoré ešte vylepšili predkladaný návrh.
Vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Ďakujem za slovo.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Miroslavovi Jureňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1474 zo 17. júna 2009 pridelila vládny návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor bol určený výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor s návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody neprijal platné uznesenie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru, tak ako sú predložené v správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bode 8 spoločnej správy hlasovať osobitne s tým, že gestorský výbor nezaujal k tomuto bodu stanovisko.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1102), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo č. 460 z 8. septembra 2009. V citovanom uznesení výboru poverili mňa predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu a splnomocnili ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, môžeme otvoriť rozpravu a zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvý.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Čiže otváram rozpravu. Pýtam sa, kto okrem pána spravodajcu sa ešte hlási do rozpravy. Pán poslanec Zsolt Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A dávam teraz slovo spravodajcovi Miroslavovi Jureňovi, aby predniesol svoje vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý poslanci obdržali. Avšak upozorňujem, že nakoľko tam boli technické pripomienky, tak bol predložený v laviciach dvakrát, takže platný je ten, ktorý v pravom rohu má moje meno, Miroslav Jureňa.
Po prvé. V čl. I bode 2 sa § 10 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "Pozemky v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu nemožno dať do podnájmu, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 12a)."
Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa zabráni následnému odovzdávaniu pozemkov do podnájmu inak, ako ustanovuje zákon v § 12a.
Po druhé. V čl. I bode 4 sa § 12 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "Ak počas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, k predaju väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho nájomcu, prenajímateľ môže do šiestich mesiacov odo dňa predaja odstúpiť od zmluvy; nájomný vzťah zaniká po zbere úrody." Poznámky pod čiarou k odkazom 12a a 12b znejú: "12a) § 7 ods. 4 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov. 12b) § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov." Následne sa v návrhu vlády prečíslujú odkazy v bode 6.
Odôvodnenie. Predložený návrh vytvára právny rámec pre vlastníka pozemkov, aby na základe prejavov jeho vôle ukončil nájomný vzťah k pozemkom, ak dôjde k zmene vlastníka nájomcu.
Po tretie. V čl. IV sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: "§ 10 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: "Skladovateľ je povinný mesačne predkladať ministerstvu hlásenie, ktoré obsahuje aktuálny zoznam skladiskových záložných listov podľa § 16, ktoré sú emitované na tovar uskladnený k prvému dňu v mesiaci v zložení a) podľa množstva v tonách podľa druhovej skladby skladovaného tovaru, b) podľa akostných noriem uvedených na skladiskovom záložnom liste tovaru, na ktorý sa vzťahujú, c) podľa aktuálneho výpisu z účtovných kníh o množstve, druhu a akosti tovaru podľa § 16 ods. 4."." Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Po štvrté. V čl. IV bod 4 znie: "§ 11 ods. 1 prvá veta znie: "Ministerstvo vykoná kontrolu skladu pred vydaním osvedčenia a následne najmenej raz ročne kontrolu množstva tovaru, na ktorý boli emitované skladiskové záložné listy, pričom u skladovateľa kontroluje dodržiavanie podmienok prevádzkovania verejného skladu, ako aj množstvo tovaru a stav kmeňových listov."."
Po piate. V čl. IV sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: "§ 11 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "Ministerstvo vedie ústrednú evidenciu o bilancii tovarov, na ktoré sú emitované skladiskové záložné listy skladovateľmi v systéme verejných skladov, a mesačne ju zverejňuje na svojej internetovej stránke."." Doterajší bod sa označuje ako šiesty bod.
Odôvodnenie k bodom 3 až 5. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky plní predovšetkým funkciu štátneho dozoru nad verejnoprávnym systémom skladovania v tom, že vydáva osvedčenia na prevádzkovanie verejných skladov. Vedie ich v evidencii a schvaľuje obchodné podmienky pre skladovateľov, vykonáva kontrolu týchto skladov z hľadiska technických, prevádzkových podmienok a kontrolu účtovníctva verejných skladov z hľadiska zásob, na ktoré boli emitované skladiskové záložné listy.
Verejné sklady o. i. umožňujú lepší prístup skladovateľom k úverovým prostriedkom. Od roku 1999 sa v systéme prefinancovalo cca 45 mld. Sk zásob. V posledných rokoch sa ich prefinancúva ročne v objeme 4,5 mld. až 5 mld. Sk. Tieto prostriedky sú v podstate keš zdrojmi pre poľnohospodárske podniky. Rozmer tohto financovania je natoľko masívny, že v rozhodujúcej miere umožňuje v období po zbere úrody prefinancovať potreby poľnohospodárskych podnikov z hľadiska zníženia záväzkov i možností založenia novej úrody.
Systém verejných skladov má ešte vyšší potenciál pre financovanie potrieb poľnohospodárskych podnikov. Tento potenciál sa ale musí podporiť do budúcnosti o. i. i vyššou ingerenciou štátu predovšetkým z hľadiska procesu kontroly systému a potrebnej informatiky. Z tohto dôvodu sa navrhujú zmeny a doplnenia smerujúce predovšetkým k tomu, aby systém získal vyššiu dôveru záložných veriteľov, ktorí systém financujú, s cieľom zvýšiť objem financovania v agrosektore.
Súčasne navrhujem, aby bod 2 spoločnej správy bol tiež ako bod 8 vyňatý na osobitné hlasovanie. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami neevidujem žiadneho prihláseného poslanca ani poslankyňu, a preto teraz dávam slovo ďalšiemu a poslednému prihlásenému do rozpravy k tejto tematike pánovi poslancovi Zsoltovi Simonovi. Nech sa páči.
Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel vystúpiť k celému návrhu zákona a vyjadriť svoje pochybnosti, ale myslím si, že to veľmi veľkú podporu by nedostalo, keďže vieme, aké sú pozmeňujúce návrhy a ich dopady.
Preto dovolím si svoje vystúpenie zamerať len na pozmeňujúci návrh kolegu Jureňu, ktorý predniesol tu za rečníckym pultom. Dámy a páni, chcel by som len upozorniť na to, že tento pozmeňujúci návrh bol predložený aj vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Pri hlasovaní o tomto bode výbor nevedel zaujať jednoznačné stanovisko a potom nevedel zaujať stanovisko ani k celému návrhu zákona.
Dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste tento pozmeňujúci návrh, ktorý pán kolega Jureňa predložil, nepodporili, tak ako bol predložený. A poviem aj dôvody.
Bod 2, ktorý pán kolega predložil, dovolím si zopakovať len pre osvieženie pamäti: "Ak počas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, k predaju väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho nájomcu, prenajímateľ môže do šiestich mesiacov odo dňa predaja odstúpiť od zmluvy; nájomný vzťah zaniká po zbere úrody."
Dámy a páni, koľko je podnikov v poľnohospodárstve, ktoré majú organizačnú štruktúru ako akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo poľnohospodárske družstvá? V poľnohospodárskych družstvách predaj podielnických listov alebo podielov alebo predaj podielov v eseročke alebo v akciovej spoločnosti prečo by nebol možný? V poľnohospodárstve podnikanie je zamerané prioritne na pôdu a na živočíšnu výrobu. Keď pôda sa môže dostať z poľnohospodárskeho podniku takpovediac von, neviete vykonávať ani živočíšnu výrobu, pretože potrebujete odpad, exkrementy dostať do pôdy, potrebujete zabezpečiť krmovinovú základňu, tým pádom celé fungovanie poľnohospodárskeho podniku ako takého zanikne, nehovoriac o tom, že v poľnohospodárskom družstve či v akciovej spoločnosti jednoduchý človek, ktorý prenajíma pre túto spoločnosť poľnohospodársku pôdu, reálne nemá šancu ani sa dozvedieť, že došlo k takejto zmene, pretože môže zostať manažment ten istý, predseda družstva je ten istý a pomer podielov sa zmenil. Z tohto dôvodu pokiaľ by tento paragraf prešiel, tak mám za to, že v podstate obchodovanie alebo biznis v oblasti pôdohospodárstva by bol v značnej miere znehodnotený. A hlavne to by išlo o stavby, zvieratá a stroje, pretože tie bez pôdy absolútne stratia hodnotu. To znamená, že toto nemôže byť cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti a rastu poľnohospodárskej produkcie na úrovni Slovenskej republiky, i keď chápem, že by mal byť kdesi vlastník chránený tým, že prenajme pôdu jednej spoločnosti a nebude prechádzať k inému majiteľovi. Ale toto podľa mňa je predmetom nájomnej zmluvy. A v nájomnej zmluve si to každý vlastník môže ošetriť. Ale nedotýka sa to hodnoty majetku ako takého. Treba si uvedomiť, že veľakrát hodnota týchto spoločností je niekoľko stoviek miliónov korún. Takýmto spôsobom by tento majetok bol enormne znehodnotený. Treba povedať, že ani dnes predaj týchto nemovitostí nie je možný za reálnu hodnotu, ktorá podľa súdnoznaleckého posudku sa dá vykázať.
Čo sa týka bodu 3 predloženého pánom kolegom, ten znie: "Skladovateľ je povinný mesačne predkladať ministerstvu hlásenie, ktoré obsahuje aktuálny zoznam skladiskových záložných listov podľa § 16, ktoré sú emitované na tovar uskladnený k prvému dňu v mesiaci v zložení..."
Dámy a páni, treba povedať, že tento pozmeňujúci návrh má veľmi krátku genézu v jednom slove, Bereznai. Banky financovali, banky doplatili a ministerstvo, štátni úradníci majú riešiť problém miesto bánk. Pýtam sa: Prečo? Keď banka niekomu poskytne úver, má právo za poskytnutie úveru si vyžadovať od toho niekoho aj patričnú kontrolu. Tak nech si ho ten niekto vykonáva. Nech povinnosti banky neprechádzajú na ministerstvo. Nech to neplatia daňoví poplatníci Slovenskej republiky pre štátnych úradníkov. Banky majú úroky, majú z toho zisk, nech si to takýmto spôsobom zafinancujú. Ministerstvo aj teraz vykonáva kontrolu, ministerstvo určí, že ten sklad vyhovuje podmienkam verejného skladu alebo nevyhovuje podmienkam verejného skladu, či ten tovar, ktorý sa tam uskladní, bude uskladnený tak, ako to predpisy a technická norma určuje. To je všetko v poriadku. Ale nevidím dôvod, prečo ministerstvo má vykonávať takúto kontrolu, nehovoriac o tom, že ministerstvo začne ohrozovať aj problematiku intervenčných nákupov, pretože ministerstvo a Pôdohospodárska platobná agentúra spolu s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom sú garantom toho, že nákup pšenice a kukurice na intervenčné sklady do týchto verejných skladov sa udeje za podmienok, ktoré ustanovuje Európska únia. Takýmto spôsobom je možné, že dôjde ku konfliktu a môže nastať problém pre Slovenskú republiku. A vôbec nákup aj na intervenčný sklad, čo v plnej miere financuje Európska únia, takýmto spôsobom môžeme ohroziť. Preto nevidím dôvod, prečo by sme sa mali vrátiť do takejto podoby a prečo by sme mali riešiť veci miesto bánk. Toto sú dôvody, ktorými sa zaoberal aj výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. A tento pozmeňujúci návrh vo výbore neprešiel.
Dámy a páni, žiadam vás, aby ste brali ohľad na tieto skutočnosti aj pri hlasovaní dnes o tejto novele zákona a o tomto pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Tibor Lebocký, pán poslanec Miroslav Jureňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Tibor Lebocký. Nech sa páči.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Zsolt Simon, viete, je pomerne veľký a podstatný rozdiel medzi tvrdením teda vaším, že výbor nevedel zaujať stanovisko, a skutočnosťou, ako to v skutočnosti bolo, že výbor nezaujal stanovisko. Dobre viete, že sme tento návrh pána poslanca Jureňu podrobili, si myslím, celkom slušnému aj odbornému rozboru. A v podstate ten návrh podporu mal. Došlo tam vyslovene len k diskrepancii pri hlasovaní, teda že jeden ten hlas chýbal. A vy to dobre viete. A teraz zavádzate tu plénum, že nevedel zaujať k tomuto návrhu výbor Národnej rady, teda v tomto prípade gestorský výbor, stanovisko. Toto považujem za neseriózne.
Čo sa týka samotného obsahu poslaneckého návrhu, ja na rozdiel od vás sa s ním stotožňujem a som presvedčený, že bude prínosom. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je prihlásený pán Miroslav Jureňa. Nech sa páči.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Simon sa vyjadril k dvom bodom môjho pozmeňujúceho návrhu. Ale musím zdôrazniť, že pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, obhajuje vlastnícke práva majiteľov pozemkov. Čiže ako ste aj vy zdôraznili, obhajujete obchod, biznis. I nájomná zmluva je obchod, pretože v nájomnej zmluve si vlastník dojednáva s užívateľom pozemkov, koľko mu zaplatí v tomto nájme. Aj to je obchod. Takže ale jeho vlastnícke práva vlastne podporujeme. Ale považujeme to za dôležité.
Čo sa týka skladiskových záložných listov, zúžiť túto problematiku, keď hovoríme o 5 mld. Sk v podnikateľských subjektoch v rezorte pôdohospodárstva, na jedno meno, pána Bereznaia, ktorý zhodou okolností je, a poznám sa s ním osobne, maďarskej národnosti, je dosť prízemné, pretože, to bolo aj povedané v tomto, je založený hlavne na tom, aby zvýšil dôveru vo vzťahu k finančným inštitúciám a najmä k bankovému sektoru ako takému. Takže ja si myslím, že tento pozmeňujúci návrh, tak ako povedal aj kolega Lebocký, že bol podrobený odbornej analýze, je dobrý a stojím za ním. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec, reakcia na faktické.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký fakt je, že hlasovanie bolo nerozhodné. Je to fakt. Takže toľko o zavádzaní či nezavádzaní. Takže vo výbore to neprešlo.
Pán kolega Jureňa, bezpochyby aj mojím záujmom je, aby prenajímatelia občania, ktorí majú pôdu a prenajímajú ju poľnohospodárskym podnikom, vedeli za akých podmienok prenajímajú. Ale ustanovenie, ktoré vy chcete dostať do zákona, podľa odseku 6 je neopodstatnené aj z iného hľadiska, čo ste si neuvedomili. Poskytnutie pomoci z Európskej únie vo viacerých oblastiach vyžaduje minimálne päťročný záväzok, že má daný subjekt zabezpečenú nájomnú zmluvu. Pokiaľ toto ustanovenie prejde, takéto zabezpečenie nebude, pretože i keď zákon č. 504/ 2003 Z. z. určuje, že minimálna doba prenájmu je päť rokov, po prejdení vašej podmienky by táto lehota sa skrátila. Tým pádom by mohlo dôjsť k tomu, že občania tí, ktorí poberajú podporu, budú musieť vrátiť Európskej únii časť prostriedkov. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo navrhujem, aby tieto pozmeňujúce návrhy neboli prijaté, pretože na tie podmienky, ktoré vy chcete, aby vlastníka chránili, treba upozorniť. A si to má ošetriť v nájomnej zmluve každý jeden vlastník sám a každý jeden vlastník tak, ako to uzná sám za vhodné. Ale takýto spôsob, ktorý je verejne nekontrolovateľný, lebo Stredisko cenných papierov nevydá osvedčenie, komu a kedy boli prevedené akcie, je neúčinný a pre budúcnosť zlý.
M. Hort, podpredseda NR SR: V tejto chvíli sme skončili rozpravu.
A pýtam sa teraz, pán minister, či budete reagovať v záverečnom slove. Nech sa páči.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Dámy poslankyne, poslanci, pokladám to skôr za také žabomyšie vojny, pretože treba povedať, kto tu ťahá za kratší koniec. Máte historickú možnosť pozdvihnúť úroveň slovenského pôdohospodárstva tak ako nikdy, pretože svojou výkonnosťou dnes slovenské pôdohospodárstvo aj v rámci V-4 je na chvoste. Nie je to hanba len ministra pôdohospodárstva alebo aj bývalých ministrov a ministerky pôdohospodárstva, že naše pasívne obchodné saldo je 21 mld. v komoditách, ktoré vieme dorobiť? Nie je to hanba, že 13,5 mil. ton dendromasy v etáte nám ročne v našich lesoch narastá, samozrejme, aj v tých 270 000 hektároch bielych plôch, ktoré tu máme, a podiel tvorby pridanej hodnoty produktivity práce nášho pracovníka v lesnom hospodárstve v porovnaní s takým pracovníkom v Nemecku je len 50 %? Stačí, aby nám pribúdali roľníci a lesníci z vilových štvrtí namiesto hodnotných roľníkov a lesníkov žijúcich na dedinách? Zamyslime sa, prečo vyrábame na obyvateľa len desať dekov teľacieho mäsa ako krajina, ktorá je z dvoch tretín podhorská a horská tak ako Francúzsko, kde robia toho 8 kíl. Zamyslite sa, prečo len 5 % potreby vodnej hydiny je z domácej produkcie, pričom zvyšok je z dovozu. Zamyslite sa nad tým, kým bilancia výroby a spotreby husto siatych obilnín a kukurice v roku 1990 bola jedna k jednej, tak dneska je to jedna k 0,6. A bavíme sa o tom, že roľníkovi by mal niekto doplatiť za vytváranú nadprodukciu, ale nadprodukciu preto, že ho nenútime, aby išiel do pridanej hodnoty cez tvorbu pracovných príležitostí a cez vytváranie komodít, ktoré dovážame. Veď nemusí byť každý odborník, ale tie odborné návrhy, ktoré sa dostávajú v tomto smere do zákonov, by mali akceptovať to, čo Slovensko potrebuje. Naozaj tú životnú úroveň nemá každý na úrovni ministra alebo poslanca. Koľko ľudí dnes žije na prahu životného minima, pretože pracovali v pôdohospodárstve? Vyhnali sme ich z polí, z maštalí, poslali sme ich do pracovnej emigrácie, štatisticky sme ukazovali, ako nám nezamestnanosť klesá a teraz sa nám tí ľudia vracajú z odvetví, z ktorých sme ich vyhnali. A hanbou Slovenska nie je to, to je jedno, či je niekto v koalícii alebo v opozícii, že sme za 4,8 mld. doviezli 120 000 ton bravčového mäsa, čo predstavuje 60 % potreby Slovenska? Koľko obilia okrem práce sme doviezli v tomto produkte? Nie je hanbou to, keď sa bavíme o mlieku, že len 145 litrov mlieka produkujeme na obyvateľa, kým Francúzi toho produkujú štyrikrát toľko? Obiehajú traktormi po Bruseli. Holanďania vyše 1 000 litrov mlieka produkujú na obyvateľa. Tam tá cena doráža toho roľníka. U nás vlastne ani toľko nevyprodukujeme mlieka, koľko je domáca spotreba mlieka, mliečnych výrobkov, to je 152 kilogramov na obyvateľa.
Prosím vás pekne, zákon, ktorý som predložil, je o tom, aby pôda, či orná alebo trvalé trávne porasty, sa dostala tým roľníkom, ktorí budú vytvárať pridanú hodnotu za rovnosti podmienok, aby ju dostali tí, ktorí tam budú chovať hospodárske zvieratá, robiť špeciálnu rastlinnú výrobu, budú zamestnávať ľudí, pričom ten produkt zostane doma a nemusíme ho doviezť. Alebo chceme ďalej, aby sme mali roľníkov z vilových štvrtí, ktorým bude dobre, ukážeme, že to vieme robiť, pričom tí ľudia na tom vidieku nemajú do čoho pichnúť? Je správne, keď má niekto 2 000 - 3 000 hektárov trvalého trávneho porastu prenajatého bez pridanej hodnoty, pričom tí ľudia, ktorí tam vytvárali tú pridanú hodnotu cez ten chov dobytka bez trhovej produkcie mlieka, cez chov oviec, cez chov hydiny, dnes nemajú čo robiť? O tom je tento návrh zákona. A o tom je aj to svedomie vaše, ktorým sa budete rozhodovať, či to Slovensko sa má vybrať tou správnou cestou alebo má to robiť ďalej, tak ako to robí. Ktorý z okolitých štátov predáva dneska podniky Holanďanom alebo Dánom? Máte taký podnik alebo máte o tom informáciu, že niekto predal podnik v Čechách Holanďanom alebo Dánom, alebo v Maďarsku? O Poľsku nehovorím, tam socialistická veľkovýroba nedokmásala legislatívu po roku 1990, tak ako sme ju dokmásali my. Kvôli čomu sa predávajú? Je to kvôli zákonu č. 264/1999 Z. z., ktorý zvýhodnil cez podielové listy určité skupiny ľudí. Predstavte si, že každý z vás má nejaké imanie, zajtra by vám ho premenili na cenný papier a povedali, znova je to všetko vaše. Posledná nádej bola roľníkom zobratá. A skutočne je historický čas, aby tento najvyšší orgán zákonodarný urobil vlastne s tým poriadok. A tento zákon je o tom, tento zákon nie je o tom, že niekto si z Nových Zámkov na Liptove alebo z Liptova v Nových Zámkoch bude prenajímať pôdu, pričom raz za mesiac sa príde pozrieť ako poddaní pracujú, tento zákon je o tom.
Aký je podiel pracovníkov dnes v pôdohospodárstve. Minule som sa v Pravde dočítal, že nie to je dôležité, že z pracovných miest podporíme 5 000, 10 000 ubudlo. Ubudlo 35 000 pracovných miest vďaka tomu, že sa pôda dostáva vyvoleným do rúk miesto toho, aby sa dostala roľníkovi, ktorý dostane aj LFA-čku alebo horšie výrobné podmienky. Dostane dotáciu na pôdu, na plodinu a začne pracovať, tak ako pracuje Holanďan, Dán, ktorý má ďaleko vyššiu tú podporu, a na druhej strane podporujeme hodnotného roľníka.
Nevykladajme demagógie, že na ornej pôde budeme pestovať nejaké rýchlorastúce energetické plodiny, keď podiel dendromasy ročného prírastku v etáte je 13,5 mil. ton. Túto dispozíciu nemá ani jedna krajina pomaličky v Európe. Len to treba využiť a ja týmto zákonom, ktorý som vám predložil, hľadám tie spôsoby riešenia napraviť tie problémy a nasmerovať to tým správnym smerom.
A keďže aj minule som sa rozlúčil, ale znova som musel prísť, prepáčte mi to, tak ešte raz vám všetkým ďakujem za vytvorenie takých podmienok a hľadanie možností, aby v agrosektore raz už nastal poriadok, pretože bude to nielen obrazom úrovne ministra, ale bude to obrazom úrovne aj zákonodarného orgánu, Národnej rady. Ďakujem pekne. (Potlesk.)