M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nie.
Pán minister, dovoľte, aby som vám zaželal všetko najlepšie v civilnom živote.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz by malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ale pozerám sa a nevidím tu navrhovateľa. A preto vzhľadom na to, že pán Lipšic sa nenachádza v rokovacej sále, tak jeho bod sa zaradí na záver schôdze pravdepodobne. Je tu prosím niekde pán poslanec Lipšic, aby mohol predložiť návrh? Takže nie. Preložíme jeho bod na záver schôdze.
A pristúpime teraz k prvému čítaniu o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Horta, Jozefa Mikuša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1206, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1239.
Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som začal s tým vlastne, prečo tento návrh vzišiel a prečo ho predkladám s kolegami Žitňanskou a Hortom. Tým hlavným dôvodom je to, že situácia v hospodárení našich obcí a miest je veľmi vážna. Treba vychádzať z čísiel na tento rok, keď ministerstvo financií v schválenom rozpočte verejnej správy na tento rok počítalo s celkovým výnosom dane z príjmu fyzických osôb v hodnote 2,000 029 mld. eur. Vo februári ministerstvo urobilo jednu korekciu a v júni vo svojom odhade odhadlo, že obce a mestá v tomto roku z tohto výnosu dane prídu o cirka 350 mil. eur. To však nemusí byť konečné číslo, pretože výber dane môže ďalej klesať a nikto nevie, ako bude ďalej sa vyvíjať hospodárenie v štáte, výber dane. A preto napätie v rozpočtoch obcí narastá. Najväčší dopad pociťujú hlavne malé obce, kde takmer celý rozpočet tvorí výnos z dane fyzických osôb a väčšina rozpočtu je použitá na chody úradov a na verejnoprospešné služby, bez čoho si fungovanie samosprávy nevieme ani predstaviť. Obce to riešia zadlžovaním, teda braním úveru, odpredajom majetkov, vlastných majetkov, resp. jednoduchým neplatením faktúr. Toto môže mať za následok, že v budúcnosti sa rozpočty obcí ešte viac napnú. A je to svojím spôsobom veľmi zlé pre nasledujúce obdobie v rámci ich hospodárenia. Štát pomáha železniciam, pomáha lesom, pomáha baniam, pomáha vybraným investorom, máme za to, že v čase, keď je ohrozené fungovanie samospráv, mal by štát pomôcť aj samosprávam.
V rámci fiškálnej decentralizácie, ktorá bola veľmi výhodná pre obce a mestá, bola rozdelená táto daň, teda daň z fyzických osôb, pre miestne samosprávy a regionálne samosprávy v pomere tri ku jednej s tým, že 6,2 % výberu tejto dane zostalo ako akási rezerva, čo dodnes je príjmom štátneho rozpočtu. Myslíme si, že teraz je ten pravý čas, keď táto rezerva by sa mohla použiť ako pomoc samosprávam, ak zoberieme do úvahy, že vláda v tomto roku siahla na rozpočty obcí. A ich situácia je nielen v dôsledku hospodárskej krízy. Výsledok je teda taký, že po fiškálnej decentralizácii boli rozpočty obcí plné, samosprávy fungovali bez problémov. Dnes aj v dôsledku hospodárskej krízy, ale aj v dôsledku zásahov vlády do rozpočtov miest a obcí a regionálnych samospráv sú kasy jednotlivých miest a obcí prázdne a situácia je veľmi napätá. Preto navrhujeme, aby celých 100 % výnosu dane bolo rozdelených pre miestnu a regionálnu samosprávu v pomere tri ku jednej. A v prípade, že by tento návrh prešiel Národnou radou, obce a mestá a župy a tým pádom aj občania v regiónoch by si prilepšili cca sumou okolo 100 mil. eur. Pán podpredseda, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorým je Iván Farkas. Určil ho navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu. Pán spravodajca, nech sa páči.
I. Farkas, poslanec: Pán predsedajúci ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku pristúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Horta, Jozefa Mikuša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1206), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto okrem pána spravodajcu sa chce prihlásiť do rozpravy. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Skôr ako dám slovo pánovi spravodajcovi, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o jednu dohodu. Pán Lipšic vtedy, keď som ja už uzatvoril možnosť jeho vystúpenia, sa nachádzal v priestore evidencie poslancov. Je všeobecný súhlas, že by sme po tomto bode pustili jeho zákon, aby sme to nepresúvali na záver schôdze, nech to prejde v rámci prvých čítaní? (Odpovede z pléna.) Považujem to za váš všeobecný súhlas. Ďakujem pekne za porozumenie.
Teraz, nech sa páči, pán poslanec Farkas vystúpi v rozprave.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene Strany maďarskej koalície vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona. A tým pádom chcem vyjadriť vlastne postoj Strany maďarskej koalície a istým spôsobom podporiť našich kolegov za SDKÚ.
Keď Národná rada vo februári novelizovala zákon o daniach z príjmov, tak istým spôsobom považovala za solidaritu zo strany samospráv, starostov, primátorov a občanov žijúcich v obciach, že pristúpia na dohodu, že budú krátené ich výnosy, ktorými participujú na výnosoch dane z príjmov fyzických osôb a podnikateľov. Bolo by to logické a bolo by to istým spôsobom pochopiteľné, keby aj štátna správa takýmto spôsobom šetrila na výdavkoch. Žiaľ, k tomu nedochádza. A práve uprostred augusta keď bolo mimoriadne zasadnutie vlády, na tom zasadnutí sa vláda uzniesla, že nepredloží do Národnej rady návrh revidovaného štátneho rozpočtu na rok 2009, ako viackrát avizoval minister financií Počiatek. A tým pádom je zjavné, že vláda v tomto roku už nemieni šetriť na výdavkovej strane štátneho rozpočtu. Myslím si, že nie je celkom pochopiteľné, solidárne a logické, keď na jednej strane vláda a zodpovední ministri žiadajú od občanov, aby trpeli na základe toho, aké sú dopady hospodárskej krízy na Slovensku, vláda chce, aby negatívny dopad hospodárskej krízy pochopili aj podnikatelia podnikajúci na Slovensku. A myslím si, že nie je celkom logické, keď vláda ťarchu zodpovedajúcu dopadom hospodárskej krízy presúva na samosprávy, a na druhej strane zas vláda nechce v žiadnom prípade v tomto roku šetriť. Práve preto podporujem návrh poslancov Horta, Mikuša a Žitňanskej, že chcú takýmto spôsobom aspoň čiastočne napraviť tento stav. A myslím si, že bolo by to celkom adekvátne a logické smerom k samosprávam, keby tento návrh zákona bol prijatý. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Nikto iný v rozprave nechce vystúpiť, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Navrhovateľ ani spravodajca sa nechcú vyjadriť. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A tak ako bolo na základe všeobecnej zhody dohodnuté, teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Tento návrh je uverejnený ako tlač 1204, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1237.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj za súhlas, že sme tieto dva body prehodili.
Je to pomerne stručná novelizácia, ktorá bola zahrnutá už v návrhu nového Trestného poriadku. A v parlamente tento návrh bol vypustený aj kvôli tomu, že, samozrejme, narazil na legitímny lobing Slovenskej advokátskej komory. Tento návrh znovu navrhuje zaviesť možnosť využitia verejných obhajcov v trestnom konaní.
Dnes sa zdá, že asi najčastejšou príčinou zdržiavania prieťahov v trestnom konaní sú obštrukcie spôsobované, žiaľ, nielen obžalovanými, ale aj ich obhajcami. Mám tu zo včera správu Tlačovej agentúry, ktorá sa týka jednej závažnej trestnej kauzy, brutálnej vraždy pracovníka bezpečnostnej služby, ktorá sa udiala v roku 2007 v Stupave. Včerajšie pojednávanie bolo znovu odročené z dôvodu čerpania dovolenky jedného z obhajcov. Keď sme v roku 2001 alebo roku 2002 zavádzali náhradných obhajcov, tak jedným z cieľov, ktorý bol sčasti splnený, bolo aj to, aby nemohli účelovo vypovedávať plné moci obžalovaní svojim obhajcom, čo by bolo dôvodom na odročovanie hlavných pojednávaní. Dnes hlavným dôvodom sú práceneschopnosti obhajcov, čerpanie dovoleniek. A tým pádom sa sústavne predlžuje trestné konanie. Každý má právo si zvoliť vlastného obhajcu. Niekto ak si ho zvolí a chodí na pojednávania, fajn, ale ak si ho nezvolí alebo mu odvolá plnomocenstvo alebo tento obhajca sústavne vykazuje práceneschopnosť, tak si myslím, že štát musí mať nástroj na to, aby zabezpečil poriadok, disciplínu, vierohodnosť súdneho procesu. A preto je tu návrh zaviesť verejných obhajcov, ktorí by boli využití len v prípade, keby si nezvolil obvinený svojho vlastného obhajcu, alebo v prípade, keby bol odstránený náhradný obhajca v situácii, keď zvolený obhajca robí obštrukcie.
Tento návrh určite asi nie tu v snemovni, ale ak by bol schválený, by vyvolal veľké polemiky. Ale je našou spoločnou povinnosťou zabezpečiť, aby obžalovaní a ich obhajcovia, niektorí obhajcovia, zvýrazňujem, niektorí obhajcovia nezneužívali oprávnenia trestného konania. A myslím si, že v žiadnej krajine, ktorá chce byť právnym štátom, nie je akceptovateľné, aby tempo súdneho konania mohlo byť v ľubovoľnej dispozícii obžalovaného alebo jeho obhajcu. Proste akú dôveru môžu mať ľudia k nášmu súdnemu systému, ak vidia v závažných kauzách, v závažných kauzách, ktoré sú sledované aj médiami, že sústavne sú odročované súdne konania z dôvodov práceneschopnosti buď obžalovaného, alebo obhajcu? A už sa stali aj prípady, v prípadoch organizovaného zločinu, keď boli zastrašovaní aj náhradní obhajcovia, aby boli na PN-ke, aby sa oddialilo konanie, aby bolo znovu zmarené hlavné pojednávanie. To si podľa mojej mienky nemôžeme dovoliť. Tento štát si to nemôže dovoliť, pretože potom ťažko môže mať súdny systém reputáciu, akú v právnom štáte musí mať.
Na záver skúsim povedať jednu vec. Možno riešenie verejných obhajcov nie je nesporné, nie je konsenzuálne prijímané, ale moja odpoveď na kritiku je: Dajte lepší návrh. Nie je možné poraziť niečo ničím. Nie je možné poraziť jednu myšlienku, ktorá by zrýchlila trestné konanie tým, že povieme: Neurobíme nič. A dnes keď sa naozaj zdá, je to aj o atmosfére v justícii, tie problémy s odročovaním pojednávania, obštrukciami sa množia v posledných rokoch, množia sa v posledných rokoch, predtým boli tiež, nebolo to také výrazné, pretože proste taká je atmosféra dnes v justícii. Dnes, žiaľ, takéto konanie má navrch. A myslím si, že našou úlohou je, aby sme v parlamente mali ambíciu to vyriešiť. Ďakujem, pán predsedajúci.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Gestorský výbor, to je ústavnoprávny výbor, určil za spoločného spravodajcu pána poslanca Gábora Gála. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S vyjadrením navrhovateľa, že návrh nebude mať na verejný rozpočet, nesúhlasí vo svojom stanovisku z 21. augusta 2009 Ministerstvo financií Slovenskej republiky a žiada kvantifikovať dopady na rozpočet verejnej správy. Požaduje uviesť i návrhy na úhradu zvýšených výdavkov.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani v judikatúre Súdneho Súdu prvého stupňa.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Ako spravodajca uvádzam, že mi tu chýba hmotnoprávny predpis, ktorý by zaviedol inštitúciu verejného obhajcu, lebo vlastne mi len teraz ideme do procesu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien mali by prerokovať tento návrh zákona. Ďalej navrhujem, aby ako gestorský výbor bol určený hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Panie poslankyne, páni poslanci, je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa do rozpravy nehlási.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán predkladateľ ani spravodajca sa nemajú k čomu vyjadriť, rozprava nebola.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uvedený ako tlač 1207. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1240.
Dávam slovo pani poslankyni Tóthovej, aby svoj poslanecký návrh zákona uviedla.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som trošku netradične začala svoje vystúpenie a prečítala vám vlastne text predloženého legislatívneho návrhu, ktorý je veľmi kratučký. V § 11 sa za odsek 14 vkladá odsek 15, ktorý znie: "Ak daňovník je bezpríspevkový darca krvi, môže si z daňového základu za jeden odber krvi alebo iných biologických materiálov odpočítať sumu 65 eur. Takýto odpočet možno uskutočniť najviac za štyri odbery za kalendárny rok."
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dozaista iba veľmi "otrlý" človek tohto roku v lete nemohol vnímať naliehavé výzvy Národnej transfúznej služby, ktorá vyzývala, aby občania všetkých krvných skupín prišli darovať krv. Z kruhov lekárskych, ktoré poznám, som sa dozvedela, že viaceré operácie, ktoré neboli naliehavé, boli odložené na neskorší čas. Nemocnice vlastne nemohli plniť svoje úlohy, hoci personál bol nastúpený, pacienti existovali, diagnózy existovali, pomocný medicínsky personál, všetko to bolo v pracovnom pomere, brali peniaze, ale nemohli kvôli tejto skutočnosti plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z ich náplne práce.
Je evidentné a aj v Zdravotníckych novinách sa môžeme viackrát dočítať, že vlastne klesá počet darcov krvi, ako aj počet darcov iných biologických materiálov. Prečo? Táto otázka má veľa odpovedí. Je to jednak možno slabá výchova, jednak zvýšený egoizmus a tak ďalej a tak ďalej. Ja by som sa zamerala na tú odpoveď na tú otázku, ktorá sa vlastne dotýka môjho legislatívneho návrhu. Motivácia na darovanie krvi v roku 2002 bola veľmi minimalizovaná. Viaceré prvky ako zľavnené liečenia darcov krvi, ktorí sú nositeľmi Jánskeho plakety, či už zlatej, striebornej ap., zrušili sa. Ďalej, zľavy na cestovnom zrušili sa. Prednosť v lekárskych službách zrušila sa. Možnosť odpisu z daňového základu zrušila sa. Odôvodnenie bolo, že: "Európska únia," doslova citujem, "dala príkaz, že krv nesmie byť predmetom obchodu." To má dve slabiny, Teda kríva toto odôvodnenie na obe nohy. Po prvé, Európska únia žiadnu smernicu záväznú nedala, dala len odporúčanie, aby krv sa nestala predmetom obchodu, aby štáty urobili opatrenia, aby krv sa nestala predmetom obchodu. Po ďalšie, odpis z daňového základu napr., ktorého sa týka môj legislatívny návrh, nie je žiadnym obchodom, nie je žiadnym predajom krvi. Je to motivačný moment, ktorý nepriamo má podnietiť potenciálnych možných darcov krvi, aby túto vysoko humánnu úlohu naplnili v prospech svojich, dovoľte, aby som použila termín, spolublížnych. Teda ak by bolo pravdou toto zdôvodnenie, potom vo viacerých štátoch Európskej únie by nemohli nielen motivovať darcov krvi, ale doslova brať krv za odplatu. Veď pozrime sa tu kúsok na Hainburg. Súkromná nemocnica za odber krvi alebo iných biologických materiálov platí na ruku doslova peniaze, platí 20 eur za jeden odber. To je proste už obchod. Vyše 900 našich občanov, to je údaj, ktorý bol odpublikovaný v Zdravotníckych novinách, vyše 900 našich občanov len za toto leto v Hainburgu bolo na odbere krvi za tieto peniaze. Čiže zdôvodnenie, ktorým bola zrušená možnosť odpisu z dane, je absolútne neprijateľné.
Súčasný stav, ako som už povedala, je kritický. Veľa pacientov s leukémiou by mohlo byť liečených práve transfúziou krvi. A najmä u detičiek, malých detičiek táto forma liečby je veľmi účinná. A naše deti nemôžu byť takto liečené, pretože je nedostatok krvi. Ja som len si doniesla z 9. 9., spred pár dní, denník Nový Čas, kde zúfalá matka žiada darcov krvi, aby prišli pomôcť jej dieťaťu, pretože už prešlo chemoterapiou a potrebovalo by na účinný a pozitívny výsledok ešte transfúziu krvi. Nedostáva ju, lebo máme nedostatok transfúznej krvi. A to nie je jediný prípad, vážení. Čiže ja tu dávam na vážky, áno, možnosť odpisu zo základu dane najviac za tri odbery u žien, pretože taká je medicínska kvóta maximálneho odberu u žien, a štyri odbery u mužov, tiež je to dané medicínou, vlastne robí odber, ktorý nie je katastrofálny pre štátny rozpočet. Nie je katastrofálny pre štátny rozpočet. Takže ja si myslím, že keď dáme na vážky tieto dve skutočnosti, tak nie je o čom rozmýšľať. Právne predpisy musia byť humánne aj morálne. Je otázkou humánnosti aj morálnosti, keď občania sú ochotní darovať krv, aby sme aspoň nejakým motivačným prvkom im vyšli v ústrety.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, žiaľ, mám informáciu, že asi tento legislatívny návrh neprejde. Zdôvodnenia sú nielen finančné, ale zdôvodnenia sú aj také, že sa má ísť cestou výchovy a podobne. Cesta výchovy môže byť pozitívna, ale osobne nie som taký veľký optimista, že táto cesta by nám zabezpečila dostatok transfúznej krvi, ktorý by bolo potrebné mať, aby nedochádzalo ku kritickým situáciám, pretože je v záujme štátu a jeho zdravotníckeho systému mať dostatok transfúznej krvi. Toto je, vážení, verejný záujem. Opakujem, toto je verejný záujem. A motivovať k dosiahnutiu verejného záujmu je aj úlohou legislatívy. Ja som veľmi presvedčená, že toto bude treba uskutočniť. Aj keď neuspejem teraz, ja sa nevzdám. Ak budem opätovne v parlamente, prídem znovu s týmto návrhom, pretože šesť mesiacov je doba, že už toto volebné obdobie nemôžem návrh predložiť. Aj keď nebudem v parlamente, v tlači, v rôznych organizáciách budem burcovať verejnú mienku, aby sme takýto motivačný prvok prijali, pretože nie som taký optimista, že by som verila, že by sme tento verejný záujem dosiahli situáciou, aká je v súčasnosti. A tá je, žiaľ, kritická. Ďakujem vám za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu určil pána poslanca Miroslava Jureňu za spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Katky Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1207), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený v lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky a zaradil ho na rokovanie 40. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh rieši, myslím si, veľmi závažnú problematiku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Panie poslankyne, poslanci, je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili pán poslanec László Köteles, František Mikloško, Ján Rusnák.
V rozprave vystúpi pán poslanec László Köteles, pripraví sa František Mikloško.
L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predsedajúci, pani poslankyňa Tóthová vychádzala pri predložení návrhu na určité zvýhodnenie darcov krvi z dôvodu, že počas leta sa vyskytol nedostatok krvi a v našom zdravotníctve boli naozaj vážne problémy. Dodal by som, že práve ministri súčasnej vládnej koalície minister Raši a exminister Valentovič odmietli týmto problémom sa zaoberať, a to aj vtedy, keď som ich oslovil počas hodiny otázok. Práve oni argumentovali tým, že u nás je dostatok krvi. Pani poslankyňa právom argumentuje tým, že je verejným záujmom, aby sme riešili túto otázku. Ja by som dodal, že je našou morálnou povinnosťou, aby sme nejakým spôsobom ocenili týchto darcov, a to nielen darcov krvi, ale napr. aj darcov plazmy a tak ďalej. Tak dovoľte mi, aby som podporoval tento návrh s tým, že v druhom čítaní ešte možnože vylepšíme tento návrh a naozaj urobíme všetko, aby sme minimálne z tohto hľadiska dokázali oceniť tento veľmi cenný morálny čin.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
Slovo má v rozprave pán poslanec František Mikloško, pripraví sa pán poslanec Ján Rusnák.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, som pripravený podporiť základnú myšlienku toho, aby sa za darcovstvo krvi platilo, ale v tejto podobe sa mi to zdá byť úplne mimo. Totiž ako si budú odpisovať dane študenti, nízko príjmoví, nezamestnaní? Veď práve tu by sme mohli motivovať. To sú ľudia, ktorí sú zdraví. A nakoniec, mohli by si privyrobiť. Ak zmeníte tento zákon tak, že normálne tam na transfúznej stanici vyplatia 13 eur alebo koľkokoľvek, tak to má naprosto jasnú logiku. Je to administratívne jednoduché. Vybaví sa to okamžite. Kto nechce, neprijme tie peniaze, bude bezplatný darca. Ale takéto komplikované odpisy daní, s láskavým dovolením, to nie je dobrý návrh zákona. Podporím ho pod podmienkou, že to úplne prepracujete a dáte kešovky, tzv. kešovky za darcovstvo. To je normálny trhový, slobodný spôsob a praktický. Takže láskavo prosím o zmenu zákona. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlási pán predseda výboru Jozef Halecký. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda za slovo. V reakcii na vystúpenie pána poslanca Mikloška chcel by som len pripomenúť, že stanoviská medzinárodných organizácií, či už odborných, zdravotníckych, ale aj stanovisko Európskej únie je, že darcovstvo krvi, darovanie krvi nesmie byť realizované za priamu platbu. To znamená, že sa to považuje za obchod, za niečo nemorálne, za niečo, čo by nemalo byť. Takže táto forma, ktorú zvolila pani poslankyňa Tóthová, myslím si, je primeraná. Obišla tento fenomén. A je možnosťou, ako motivovať nielen nejako morálne, ale aj ekonomicky, finančne darcov krvi cez tie daňové stimuly. Vychádza sa z toho, že darcovstvo krvi hlavne v letných mesiacoch, ako to už bolo povedané, ale aj v rôznych krízových situáciách je skutočne na hranici realizovateľnosti. Takže nejaký spôsob, aby sa vytvorili aj rezervy krvi, aby sa vytvorili aj príslušné deriváty, je potrebné hľadať. A túto potrebu pociťujú prakticky nielen darcovia, ale hlavne poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Takže obávam sa, že tu nie je možné realizovať priamu platbu tzv. kešovkou ani o nej uvažovať. A jediná schodná cesta, na ktorú sa doteraz prišlo a ktorá odznela v parlamente, je to, čo predložila pani poslankyňa Tóthová. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie s faktickou poznámkou, pán predseda výboru.
Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec František Mikloško, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Halecký, o čo je morálnejšia nepriama platba od priamej platby? To je prvá vec. Druhá vec je: O čo je morálnejšie študentovi nezaplatiť? A, po ďalšie, veď Európska únia odporúča, ale to sú len odporúčania. A ja nevidím nič nemorálneho v tom, že niekto, kto dá a obetuje niečo zo seba, dostane za to normálne zaplatené. A o čo je morálnejšie, že v Európskej únii sa platia také pálky u lekárov, že to len tak fičí? Tak tam to je už morálne? Čiže v tomto smere to je odporúčanie. A pre nás, aj keď sa nad tým normálne s takým zdravým rozumom zamyslíme, tak toto je riešenie. Hoden je robotník svojej mzdy, to nie je od Európskej únie, to je z Biblie.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za reakciu na faktickú poznámku.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Rusnák. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, nech mi je odpustené, že som nemal možnosť sa poriadne oboznámiť s týmto návrhom, ale jednoducho vychádzam z toho, čo som tu počul. Prv ale poviem niekoľko slov zo svojich poznatkov zo štyroch dní, ktoré som tu, vlastne štvrtý deň som tu.
Vážení páni poslanci, prestaňme sa deliť vo všetkom na koalíciu a opozíciu. Toto je jeden z takýchto návrhov, a rozmýšľajme srdcom, rozmýšľajme ako občania tejto krajiny. Jednoducho sú tu zákony a mnohé sme prešli len tak, ani sme im nevenovali pozornosť. "To je nejaký opozičný, hlasujeme proti." Začnime sa nad tým zamýšľať. A zavrhli sme také niečo ako dôchodcov a tak ďalej, tie vodičské preukazy a iné veci, ale nebudem zneužívať túto pôdu vlastne na nejaké politické vystúpenia.
Chcem len sa zamyslieť nad tým čo tu bolo povedané. Skoro každý z nás sa stretol so situáciou, že mu v rodine niekto ochorel, proste onemocnel, a zrazu bol v situácii, že: "Zožeň si krv, budeme ho operovať. Keď si ju nezoženieš, jednoducho ju nemáme." Zdravotníctvo vo všeobecnosti je vo veľmi zlom stave. Nebudem hovoriť, či je to teraz alebo to bolo predtým, jednoducho je to takto. Kto tvrdí niečo iné, tak klame. Stačí ísť napr. v Michalovciach do nemocnice a človek sa bude diviť, v akom stave žije zdravotníctvo. Keď som mal operovaného otca na veľmi ťažkú nemoc a mal takú zvláštnu krvnú skupinu, tak som loboval, aby som našiel krv. Mne sa to podarilo, lebo v tej chvíli som bol poslancom Národnej rady. A trochu som sa hanbil, že mnohým iným sa to jednoducho nepodarilo. Takže tá operácia dopadla, chvalabohu, dobre.
Chcem jednoznačne povedať, že podpora tohto zákona je svojím spôsobom vyjadrenie spolupatričnosti a uvedomenia si situácie, keď jednoducho padá politické tričko, keď ostáva len človek, ktorý čaká na to, aby mu bol zachránený život. Preto ja chcem zdôrazniť, že tento návrh podporujem. Iste mi v tom nikto nebude brániť ani v klube, lebo je to jednoznačne moje ľudské presvedčenie. A ja som aj v minulosti sa stretol s mnohými návrhmi pani poslankyne, ktoré jednoducho boli návrhmi človeka, ktorý keď pozná situáciu, tak ju pozná. Preto by som svojím spôsobom chcel vás vyzvať k tomu, aby sme si uvedomili, o čom vlastne rokujeme, a pokúsili sa trošku zabudnúť na príslušnosť v strane a zdôrazniť to, čo tu bolo povedané. Treba podporiť to, aby krv dostali ľudia vo chvíli, keď ju potrebujú. Takže vyjadrujem plnú podporu tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
S faktickými poznámkami sa hlásia pán predseda výboru Jozef Halecký a pán poslanec František Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Slovo má pán predseda výboru Jozef Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Môžem len sa pochvalne vyjadriť o prístupe pána poslanca Rusnáka, že berie praktickú stránku tohto zákona a chce prispieť k realizácii dôležitej úlohy v zdravotníctve. A to je darcovstvo krvi.
Ja by som však chcel ešte pripomenúť, že, tak ako už aj naznačila predkladateľka pani profesorka Tóthová, zrejme asi jeden z argumentov, ktorý je proti jej predloženému návrhu riešenia problému, je aj stanovisko možnože ministerstva financií, ktoré hovorí, že pôjde aj o ukrátenie daní pre ministerstvo financií. A chcem len v tejto súvislosti povedať, že tento argument nemôže obstáť, a to z toho dôvodu, že prínos pre činnosť v zdravotníckych zariadeniach, hlavne pre zdravie pacienta, je tak dôležitý a tak prvoradý, že nejaký menší finančný deficit v štátnom rozpočte nemôže hrať žiadnu úlohu, tobôž nie nejakú rozhodujúcu, ktorou by sa mohol tento zákon odmietnuť ako nevhodný. Preto opätovne hovorím, že je to dobré riešenie, aj keď možnože nie najvhodnejšie, nie najideálnejšie, ale ako sa už v tejto snemovni aj hovorí, lepšie riešenie nikto doteraz pre nielen morálnu, ale aj inú motiváciu nepredložil. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec František Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Chcem doplniť pána poslanca Rusnáka. Zabudol tam povedať, že Južná Amerika je najväčší vývozca krvi. V Južnej Amerike sa platí kešovo za odber krvi. Európska únia nemá najmenší problém túto krv odoberať. Tam vôbec neprotestujem, že sa platí. Čiže, prosím vás, nestavajme tu nejaké falošné vzdušné zámky, postupujme úplne normálne tak, aby všetci mohli byť riadne ohodnotení, aby to bolo čo najpraktickejšie.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vystúpili všetci prihlásení s faktickými poznámkami a prihlásení ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
O záverečné slovo požiadal predkladateľka. Pani poslankyňa, nech sa páči. (Hlas v sále.) Už som to skončil.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela som v rozprave vystúpiť, lebo vždy sa vyčíta predkladateľom, že až v záverečnom slove vystúpia a nemožno na nich reagovať.
Všetkým ďakujem, ktorí vystúpili a ktorí sa pozitívne vyjadrili k riešeniu tejto problematiky. Áno, je to otázka aj morálky. Ale ja sa priznám, že pre mňa je to aj otázka veľmi citová, pretože prípad s leukémiou mám v rodine. A mám aj prípady s detičkami v okolitom kruhu. A viem, čo to je, aký je to problém a o akú veľkú hodnotu, akou je život, vlastne ide.
Keby som sa mohla vyjadriť v krátkosti k pánu poslancovi Mikloškovi, asi tak by som to zhrnula, ja by som tiež bola najradšej, keby sa to mohlo takto realizovať, pretože to nedostane podporu takú, aby to došlo do druhého čítania. Ja zastávam cestu postupných krokov. Aspoň toto dosiahnime a môžeme ísť neskôr, keď budeme na tom v rozpočte lepšie, ďalej, áno, pretože skutočne pán poslanec Halecký to naznačil a ja som to naznačila aj v úvodnom slove, že nie som presvedčená, že z koalície dostanem plnú podporu. A pokiaľ by sme to zmenili, možno tá podpora by bola ešte menšia a nemuselo by to prejsť do druhého čítania, preto si osobne myslím, že niekedy je menej v realite výsledkom viac.
Ešte by som chcela povedať, že s otázkou študentov ap. tiež môžeme ísť ďalej. Dnes mnoho študentov pracuje, takže si to môže odpísať. A pokiaľ by to bolo nejakým náročným administratívnym spôsobom, poviem, nie je to náročné. Ako sa robí výpočet základu dane a odpočty, napr. odpočet na to a na to, tak sa priloží potvrdenie o odbere a urobí sa odpočet. To je nesmierne jednoduché, pretože pre transfúznu stanicu nie je problém vydať potvrdenie, že dňa toho a toho František Mikloško urobil humánny čin a daroval krv. A príslušný platca dane to pri odpočte pripojí k daňovému priznaniu a výpočtu základu dane. Je to prehľadné, je to kontrolovateľné a nie je to zložité ani pre občanov, ktorí majú minimálny právny prehľad.
Ja vám ďakujem ešte raz všetkým, ktorí sa pozitívne k predloženému legislatívnemu návrhu vyjadrili. Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán spravodajca sa nechce vyjadriť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1208, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1241.
Nech sa páči, pani poslankyňa, odôvodnite svoj návrh.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, po včerajšku, keď sme prerokovávali vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, dnes je na programe návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý predkladám a ktorý pripravila SDKÚ - Demokratická strana.
Niečo som spomínala už včera, ale začnem opakovane najnovšími správami, ktoré boli zverejnené tento týždeň, a síce zo správy o globálnej konkurencieschopnosti v rokoch 2009 a 2010, ktoré pripravilo Svetové ekonomické fórum. Začnem tým, pretože si myslím, že naša pozícia v porovnaní s ostatnými krajinami sa zhoršuje.
Jedným z dôvodov, prečo sa naša pozícia v porovnaní s ostatnými krajinami zhoršuje, je aj neefektívne vynakladanie štátnych peňazí, verejných zdrojov, a to aj cez verejné obstarávanie. Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti umiestnila na 40. mieste v rebríčku 133 krajín, klesla o jedno miesto, Česká republika si medziročne polepšila o 2 priečky a umiestnila sa na 31. mieste, Poľsko si zlepšilo pozíciu o 7 miest a v rebríčku sa dostalo pred Slovensko na 46. priečku, Maďarsko sa v rebríčku taktiež posunulo nahor z minuloročného 62. miesta na súčasné 58. miesto, to znamená, všetky naše susedné krajiny, ktoré sú členskými štátmi EÚ, si polepšili, my sme klesli o 1 miesto. Jedno miesto možno nie je taký dramatický prepad, ale v súvislosti s bodom, ktorý prerokovávame, opakovane si dovolím prečítať, že za najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska Svetové ekonomické fórum identifikuje vysokú mieru klientelizmu na Slovensku, v hodnotení v kategórii klientelizmus sme na 127. priečke zo 133 krajín. To je hrozné. Mňa takýto údaj desí. A zároveň ma desí, že nevzbudzuje žiadnu pozornosť ani na úrovni vlády, ani v tomto parlamente 127. miesto v hodnotení klientelizmu. To je naozaj podľa mňa veľmi zlý údaj.
Medzi ďalšími najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami Slovenska sa nachádza nízka vymožiteľnosť práva, dlhodobý problém, ktorý počas týchto troch rokov sa výrazne zhoršil.
Medzi ďalšie konkurenčné nevýhody patrí mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov. Uvedomujeme si, o čom to svedčí?
Medzi ďalšie najvýraznejšie konkurenčné nevýhody Slovenska patrí nízka efektívnosť verejných výdavkov a netransparentnosť pri verejnom obstarávaní. A to je téma, ktorá je predmetom môjho návrhu zákona o verejnom obstarávaní, ktorý predkladáme. Ide o návrhy, ktoré SDKÚ - Demokratická strana predkladá počas tohto volebného obdobia už tretíkrát, a ide o návrhy, ktoré môžu zásadným spôsobom prispieť k tomu, aby verejné obstarávanie na Slovensku bolo transparentnejšie, to znamená zlepšiť situáciu v tej oblasti, ktorá je v rebríčku 133 krajín považovaná za jednu z našich najväčších konkurenčných nevýhod. Je to netransparentné verejné obstarávanie. Naše návrhy sú štyri. Sú to štyri jednoduché návrhy, ktoré ale preukázateľne, pretože nie sú to návrhy vymyslené, ale sú to návrhy, ktoré vychádzajú z praxe, zo zahraničia, používajú sa a majú svoje výsledky, môžu pomôcť šetriť verejné prostriedky a môžu znížiť mieru klientelizmu pri verejnom obstarávaní. Ide o štyri návrhy a uchádzam sa o ich podporu.
Prvý návrh spočíva v tom, aby nebolo možné vylúčiť z centra uchádzača, ktorý ponúkol najnižšiu cenu, len preto, že ponúkol najnižšiu cenu. Hazardujeme s peniazmi štátu, keď pripúšťame, aby podľa práva Slovenskej republiky bolo možné z verejného obstarávania, z tendra vylúčiť niekoho len preto, že ponúkol najnižšiu cenu. Mýtny tender je dôkazom toho, že argument, pokiaľ vyberieme najnižšiu cenu, bude sa cena šplhať neskôr cez dodatky, nie je pravdivý, pretože dodatky a zvyšovanie ceny cez dodatky sa používa v praxi bez ohľadu na to, či ste vybrali najdrahšiu ponuku alebo najlacnejšiu ponuku. Pri mýtnom tendri sme vybrali najdrahšiu ponuku, Slovenská republika prišla o 6 mld. Sk. Napriek tomu už sú pripravené dodatky. Pokiaľ viem, jeden už bol dokonca podpísaný.
Opakovane navrhujeme, aby vláda stanovila limity cien a nákup tovarov. Robí sa to v zahraničí, že existujú katalógy, za čo môže vláda, štátne orgány, verejná správa nakupovať jednotlivé druhy tovarov. Je to štandardný nástroj, aby sa nekupovali predražené autá, aby sa nenakupovali drahé kancelárske nábytky a bežný tovar, ktorý na zabezpečenie bežnej prevádzky ministerstvá a verejná správa potrebuje.
Opakovane chceme zaviazať vládu, aby všade tam, kde je to možné a účelné, využívala elektronické aukcie na nákup tovaru a služieb. Je stále viac miest a obcí, ktoré tento systém zavádzajú. Náklady na jeho zavedenie sú v porovnaní s efektmi, ktoré prináša, naozaj zanedbateľné. A pokiaľ môžu aj veľké, aj malé mestá elektronicky, prostredníctvom elektronickej aukcie obstarávať a pokiaľ vykazujú všetci, ktorí tento systém používajú, preukázateľné úspory, pripomeniem Šaľu, ktorá bola jednou z prvých, kde tento systém zaviedli, pripomínam Novú Dubnicu, kde mi minulý týždeň primátor potvrdil, že jeho priemerná úspora je 30 %, tak si myslím, že štát by mal a je dokonca povinný tieto systémy využívať.
Štvrtý bod. Navrhujeme precizovať definíciu časovej tiesne, pretože inštitút časovej tiesne sa v praxi využíva a zneužíva. A upozornila aj Slovenská obchodná a priemyselná komora práve na problémy s používaním a zneužívaním inštitútu časovej tiesne, preto navrhujeme, aby za mimoriadnu udalosť sa nepovažovali okolnosti, ktoré nemajú objektívnu povahu, najmä časová tieseň vzniknutá rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré nezohľadňuje lehoty stanovené týmto zákonom, časová tieseň vzniknutá nečinnosťou verejného obstarávateľa, nesprávnym úradným postupom verejného obstarávateľa alebo časová tieseň vzniknutá tým, že bolo verejné obstarávanie zrušené pre porušenie zákona.
Vážené dámy, vážení páni, tento návrh je v pléne Národnej rady po tretíkrát. Uchádzam sa o podporu týchto návrhov. Pokiaľ tento návrh zákona nenájde podporu, ja, samozrejme, tieto návrhy predložím ako pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní. Ďakujem pekne.