P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. My to chápeme tak, že naozaj ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky by za takéto niečo nemal byť pokutovaný. A preto súhlasíme s vypustením tohto paragrafu.

A už keď sa mám vyjadriť k tomu, aké je znenie toho, čo bolo schválené na poslednej schôdzi. Jednoznačne sa ukazuje, že je nejednoznačné. A preto môže dochádzať k rôznym výkladom. Každopádne najlepšou formou je vypustiť tento paragraf.

P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predseda, tak ako povedal kolega Kubovič pred chvíľkou a aj ja vo svojom úvodnom príhovore, tento zákon je nejednoznačný. A je rôzne interpretovateľný v spoločnosti.

Pán kolega Halecký, ja by som vám len chcel pripomenúť: Podnikatelia, či už právnické osoby alebo fyzické osoby, to nie sú občania Slovenskej republiky? Keď oni môžu byť pokutovateľní (fyzická osoba, podnikateľ), to nebude mať dosah na fyzickú osobu? To nebude mať dosah na jej rodinu? Pokiaľ štátny úrad urobí chybu v zmysle zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, nie je možné túto pokutu alebo chybu zosobniť? Bude to mať takýmto spôsobom dosah až na jednotlivých občanov tejto krajiny? Asi áno.

Keď sme pri tom, úprimne musím povedať, že aj prístup ministerstva kultúry tým, že nebudeme uplatňovať pokuty len od 1. januára budúceho roku, nie je asi v súlade so zákonom, pretože buď zákon platím alebo zákon neplatí. Metodický pokyn nemá silu prehodnotiť to, o čom v tejto Národnej rade poslanci rozhodli. Môže dať usmernenie pre pracovníkov, ako majú postupovať, ale prehodnotiť zákon, jeho účinnosť a jeho dosahy, to asi nemôže. To je podstatný problém tohto návrhu zákona. A preto aj terminus technicus "verejný styk" nie je zadefinovaný. Odkedy začína? Kde začína? O používaní "ta ne", čo je bežné v Bratislave, štátny úradník môže rozhodnúť, že to bude? Aká potom bude tá skutočná slovenčina, ktorú natoľko chcete chrániť?

Nechcel som to pôvodne, ale dovoľte, aby som upozornil na § 3 ods. 5. Zacitujem z neho: "Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk splňujúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 použiť svoj materinský jazyk. Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku splňujúcu požiadavku zákonnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú orgánmi českej republiky." To znamená, že keď niekto bude používať nesprávnu češtinu na území Slovenskej republiky, to je prednejšie ako používanie záhoráčtiny či východniarčiny? Týchto ľudí už si viac vážime ako občanov iných národnostných menšín? Prečo sme vyzdvihli skupinu národnostnej menšiny českej na piedestál a ostatné nie? Je to rovnocenný prístup? Asi nie. Vážené kolegyne, kolegovia, povedzte, skúste mi zadefinovať, kde sa vyznačuje materinský jazyk? V ktorých dokumentoch je to? Vyznačuje sa, pokiaľ viem, národnosť. Pokiaľ budem českej národnosti, budem mať materinský jazyk český a národnosť maďarskú, môžem na území Slovenskej republiky používať češtinu?

Toto sú otázky, ktoré otvárajú nejednoznačnosť výkladu tohto návrhu zákona, ktorý je prijatý. A preto smerujeme k jeho zmene tak, aby sme odstránili aspoň čiastočne niektoré tie body, ktoré sú zle interpretovateľné alebo zle pochopiteľné.

Pani kolegyňa Biró, som nesmierne rád, že Strana maďarskej koalície a jej poslanci pochopili potrebu tejto novely a jej podstatu. A teší ma, že pri hlasovaní podporíte tento návrh zákona, ktorý sme predložili s kolegom Lacom Nagyom.

Pán kolega Kubovič, som rád, že náš návrh podporia aj poslanci Strany demokratickej únie. Tiež vnímam váš prístup ako hľadanie priestoru na rokovanie, na kompromis. A oceňujem tento váš prístup. Predložené znenie, ktoré ste formulovali k § 5 ods. 7, je na prvé počutie prijateľné. A je akceptovateľné. Na to však, aby toto znenie alebo presnejšie znenie bolo prijaté, je potrebné, aby tento zákon bol posunutý do druhého čítania. Dúfam, že aj kolegyne a kolegovia z vládnej koalície pochopia tento zámer, tak ako bol myslený, nie na vyvolávanie vášní a napätia, ale odstránenie problémov z tohto návrhu zákona, a to tak, aby sme sa skutočne v tejto spoločnosti začali zaoberať tými skutočnými podstatnými problémami, ktoré trápia túto spoločnosť. A si myslím, že sú to také problémy, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá peniaze, postupne môže dôjsť k ohrozeniu liečenia občanov tejto krajiny, či ako problém emisií alebo problémy ďalšie, ktoré trápia túto spoločnosť. Toto sú podstatné problémy. A táto otázka nejednoznačnosti tohto zákona a škandalizovanie alebo zlé zviditeľnenie Slovenskej republiky mimo hraníc Slovenskej republiky, ale aj doma a vytváranie nenávisti nie je tou správnou cestou na to, aby sme hľadali riešenia.

Ďakujem vám pekne a žiadam vás opätovne ešte raz za podporu. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

Je to tlač 1210, pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 1244.

Pán poslanec Palko uvedie návrh zákona.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, "myslím si, že Ján Slota sa v politike nabalil," povedal predseda vlády Robert Fico. Je to verejný výrok. Nemôžem ani len uveriť obsahu tohto tvrdenia, ale keď to hovorí predseda vlády o svojom koaličnom partnerovi, tak musíme sa nad tým prinajmenšom zamyslieť. Rovnako reči o majetku Vladimíra Mečiara, o jeho Elektre za desiatky miliónov už utíchli, trvalo to 10 rokov bez toho, že by sme s tým niečo urobili. Nedávno prebleskli cez médiá ďalšie správy o tom, ako Vladimír Mečiar skupuje pomaly celý chotár jednej obce. To znamená, že naozaj asi treba zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý by sa vzťahoval na všetkých ľudí, obyvateľov, občanov tohto štátu, ktorí evidentne majú viac majetku, než mohli získať poctivou prácou.

Dámy a páni, takýto zákon o preukazovaní pôvodu majetku tu bol. Schválili sme ho v roku 2005. Bol to v podstate zákon, ktorý navrhoval terajší predseda vlády Robert Fico, bol to jeho zákon formálne, bol to zákon poslancov za Smer. Trošku sa v parlamente dopracoval a napokon sa na ňom vtedy zhodla vtedajšia veľká časť opozície, napr. celá strana Smer, a veľká časť vtedajšej vládnej koalície. Aj my sme to vtedy podporovali. Tento zákon však nenadobudol účinnosť, pretože ho zrušil Ústavný súd. Pripomínam, že zrušil ho po podaní, ktoré podali poslanci za HZDS zo strany Vladimíra Mečiara, ktorý mohol mať isté problémy osobné z tohto zákona, mohli sa naňho vzťahovať konkrétne dôsledky na jeho osobu a jeho majetok. Čiže Vladimírovi Mečiarovi a HZDS sa podarilo zmariť zámer, ktorý mal aj teda terajší premiér Robert Fico aj my.

Dámy a páni, čo keď Ústavný súd v nejakej krajine vyhlási nejaký zákon za protiústavný a zruší ho? Tam sú dve možnosti. Prvá možnosť je oželieť ten zákon. A je tu druhá možnosť, na ktorú sa obyčajne zabúda, ako keby taká možnosť neexistovala, ak vláda tej krajiny, parlamentnej krajiny, ústavodarná moc, legislatívna moc tej krajiny taký zákon naozaj chce, tak má možnosť odstrániť rozpor tým, že pozmení ústavný systém, že pozmení ústavný systém, napr. tým, že prijme ústavný zákon alebo dokonca zmení text ústavy. Ako vlastne treba interpretovať rozhodnutie Ústavného súdu a ako treba interpretovať to, že rozhodnutie Ústavného súdu treba rešpektovať. Čo to znamená rešpektovať? Keď futbalový rozhodca odpíska jedenástku, pričom milióny divákov pri televízii vidia, že jedenástka bola nafilmovaná, tak jedenástka sa kope, lebo rozhodca to povedal, ale to neznamená, že všetci budeme hovoriť, že mal pravdu. A tak je to aj s rozhodnutiami ústavných súdov niekedy, pretože právo nie je matematika. Môže sa zísť 13 ústavných sudcov a z nich 7 môže mať jeden názor a 6 môže mať názor úplne opačný. A niekedy aj väčšinové rozhodnutie môže byť také, že aj občan bez právneho vzdelania len rešpektujúci logiku pochopí, že to rozhodnutie je omyl. Teda rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu znamená, že všetci akceptujú právne dôsledky toho rozhodnutia a sa im podriaďujú. Ale to neznamená, že všetci sme povinní hovoriť, že to rozhodnutie je správne, že je pravdivé, že je v súlade s pravdou. A pokiaľ sme ústavodarná moc, tak môžeme zámer, ktorý sme chceli zrušeným zákonom dosiahnuť, presadiť opätovne pozmenením ústavného systému, prijatím ústavného zákona alebo zmenou ústavy.

Delenie štátnej moci na moc ústavodarnú, zákonodarnú ako jeden pilier a na moc exekutívnu a na moc súdnu je známe tri-štyri storočia od čias Montesquieua. V posledných desaťročiach ako keby sa toto delenie začínalo dostávať do určitej krízy. A vidíme to v mnohých, mnohých oblastiach. Nedávno na Slovensku Ústavný súd rozhodoval o umelom prerušení tehotenstva, o potratoch. Z formulácie, že ľudský život je hodný ochrany aj pred narodením, z formulácie, ktorá je v ústave, sudcovia Ústavného súdu vydedukovali, že v prvom trimestri, z tohto, z tejto vety z ústavy pre ochranu ľudského života nevyplýva absolútne nič, absolútne nič. Na čom je založené takéto presvedčenie, takýto výrok okrem subjektívnych názorov, ktoré sú viac ideové, politické ako logické. Nevyplýva to z ničoho. Pripomeniem rozhodnutie o zrušení Špeciálneho súdu, ktoré rozbúrilo pozornosť pred niekoľkými mesiacmi, týždňami, kde sa tí sudcovia absolútne rozdelili. Tesná menšina a šiesti sudcovia publikovali odlišné stanovisko, kde sa veľmi ostro dištancovali od zrušenia Špeciálneho súdu. Dokonca označilo konanie väčšiny sudcov za protiústavné. Čiže opäť vidíme, právo, ústavné právo, to nie je prísna matematika, prísna logika. Je to aj subjektivizmus, aj ideologické presvedčenie konkrétnych sudcov. A trúfam si povedať, je to až politika.

V Českej republike prebieha teraz spor o vypísanie predčasných volieb, kde ústavodarná moc si povedala, že ide prelomiť rozhodnutie Ústavného súdu a pozmenením ústavy tie predčasné voľby jednoducho zabezpečí. Táto história sporov medzi Ústavným súdom a zákonodarnou mocou má už niekoľko desaťročnú tradíciu.

Všetky problémy, ktorým čelíme obyčajne, začínajú v Spojených štátoch amerických. Už v roku 1973 Najvyšší súd Spojených štátov odvodil z ústavy, z Ústavy Spojených štátov amerických, nemožnosť zákazu umelého potratu. Odvodil to z práva na svedomie, pričom aj samotné právo na svedomie až bolo odvodené z textu ústavy. Najvyšší súd teda vtedy dospel k záverom, o ktorých by sa tým, čo ústavu písali pred 240 alebo koľkými rokmi, ani nesnívalo, ani nesnívalo. K podobnému fenoménu dochádza, keď v mnohých štátoch USA dochádza k tomu, že z ústavy jednotlivých štátov najvyššie súdy tých štátov sú schopné odvodiť povinnosť, povedzme, uzákoniť manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Čiže čo to znamená? Znamená to, že sú to súdy, najvyššie súdy, ústavné súdy, ktoré sú schopné meniť úplne kultúru krajiny, morálku krajiny, robiť vlastne obrovské revolučné zmeny, ktoré vôbec nezamýšľa urobiť väčšina slobodne zvolených poslancov v legislatívnych, zákonodarných telesách týchto krajín. Volá sa to súdny aktivizmus. Niektorí hovoria doslova o tom, že ústavné súdy unášajú ústavu tých krajín.

A čo to má, mimochodom, spoločné s demokraciou. Domnievame sa, že pravidlá demokracie sú jasné, o smerovaní krajiny musí rozhodovať parlament, nie Ústavný súd. Čiže parlament a ústavodarná moc má právo presadzovať svoje videnie budúcnosti krajiny, má na to mandát od občanov a nikto iný na to ten mandát nemá. Preto ak strana Smer pred niekoľkými rokmi cítila potrebu prijatia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ak my sme takú potrebu cítili a sme za to hlasovali, tak je logické, že môžeme využiť svoje právo tvorcov ústavy a taký zákon prijať ako ústavný zákon.

Končím tým, čím som začal. Aj predseda vlády tu hovorí o politických predstaviteľoch, ktorí sa nabalili, v lete to hovoril o Jánovi Slotovi, ešte pred mnohými rokmi to hovoril o Vladimírovi Mečiarovi. Tak je čas konať. Preto vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme vám návrh ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, určil pána poslanca Petra Miššíka za spoločného spravodajcu. Nech sa páči, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vážení páni predkladatelia, kolegyne, kolegovia, bol som určený ústavnoprávnym výborom za spravodajcu k návrhu na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Podľa rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je uvedená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

K vyjadreniu navrhovateľa, že navrhovaná právna úprava neprinesie zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, rozpočtov územnej samosprávy, oponuje stanovisku z 24. augusta 2009 Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré predkladá nároky na verejné financie, z dôvodu, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Pri kategóriách zamestnanosť, podnikateľské prostredie a životné prostredie predkladateľ vplyv vylučuje. Myslím si, že k tejto otázke sa vyjadrí za pánov predkladateľov pán poslanec Palko.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1244 z 24. augusta 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Kto má záujem sa prihlásiť ústne? Takže ako jediný sa hlási do rozpravy pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Budem maximálne stručný.

Predkladaný návrh zákona má zaplniť medzeru v právnom systéme Slovenskej republiky a vytvoriť právny rámec účinného postupu proti osobám, ktoré nevedia hodnoverne preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia svojho majetku. Ak sa pozrieme do iných právnych odvetví, môžeme síce nájsť rôzne sankcie, ako je trest prepadnutia veci, prepadnutia majetku ap., ale keďže dôkazné bremeno v takýchto prípadoch je na strane štátu, inštitúcie sa prakticky nevyužívajú.

Návrh zákona vychádza z predpokladu, že každý občan Slovenskej republiky vie preukázať pôvod svojho majetku aj jeho majetkových prírastkov. Ak tomu tak nie je, štát bude mať právo iniciovať konanie na civilnom súde a žiadať od žalovanej osoby, aby vyvrátila dôvodné pochybnosti o nepoctivom pôvode svojho majetku.

Základné piliere tohto návrhu sú dostatočne známe.

"Minimálna suma majetku, ktorý bude môcť byť preskúmaný na základe tohto zákona, je tisícnásobok minimálnej mzdy, teda niečo viac ako 6 mil. korún. Dôkazné bremeno by bolo na osobe, ktorá nevie preukázať pôvod svojho majetku. Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby návrh posunuli do druhého čítania, kde sme pripravení robiť kompromisy, chcem však upozorniť, že jedna vec, kde nemôžeme kompromis urobiť, je vec dôkazného bremena. Pokiaľ nebude dôkazné bremeno na osobe, ktorá má odpovedať na otázku, kde vzala majetok, takýto zákon nemá žiaden význam."

Po druhé: "Nuž, ja by som sa chcel vyjadriť k jednotlivým výhradám k tomuto zákonu. Že nie sú potrebné žiadne účty, žiadne faktúry od vášho majetku, ale váš majetok sa má rovnať vašim príjmom, to je princíp, ktorý má byť. To znamená, váš majetok má byť v súlade s vašimi daňovými priznaniami a o žiadnych bločkoch, účtoch a faktúrach tu nie je reč. Vina či nevina sa tu vôbec nedokazuje, ale ide iba o to, či je niekto spôsobilý alebo nie je spôsobilý preukázať svoj majetok. Všetky majetky, ktoré už majú ľudia v zahraničí, nás možno až tak nebudú zaujímať, pretože aj tak by sme na ne nemali dosah. Ale je problém do očí bijúca drzosť, ak niektorí, ktorí sú nezamestnaní sedem rokov, mali na konci dediny najväčšiu vilu v obci a tvárili sa, že nikdy nezarobili ani korunu. To je vec, ktorá nám prekáža, ďalšia vec; čo sa týka živnostníka s holou existenciou. Pochopiteľne, na takýchto živnostníkov s holou existenciou sa to nebude vzťahovať. Nejde ani o retroaktivitu, pretože ide o stav, a nie konanie, ktoré bolo spôsobené v minulosti, ale o stav ku dnešnému dňu. Takže v žiadnom prípade nejde o pravú či nepravú retroaktivitu."

Po tretie: "Chcem týmto spôsobom požiadať občanov, aby skutočne verili, že náš jediný záujem je vyrovnať sa tak trošku s minulosťou, ktorej sme všetci súčasťou, ale aby sme do tej budúcnosti, o ktorej tak radi hovoríme, dali to pozitívne, o čo sa snažíme občanov presvedčiť."

A po štvrté: "Veľmi stručne predložím návrh zákona o preukázaní pôvodu majetku. Návrh zákona stojí na nasledujúcich pilieroch. Osoba, ktorá nebude schopná pred súdom preukázať pôvod svojho majetku, samozrejme, dôkazné bremeno je špeciálne upravené v príslušnom paragrafe, o takýto majetok príde za predpokladu, že bude väčší ako tisícnásobok minimálnej mzdy. Ďalším pilierom je, že konanie, v ktorom súd bude rozhodovať, má civilno-občiansky charakter, a nie trestný charakter, teda opatrenia, ktoré je v príjme, nemá charakter trestu, ale opatrenia v občianskom práve."

Dámy a páni, pravdupovediac, unavuje ma presviedčať prázdne lavice, a preto som si nepripravil svoje vystúpenie. Použil som vystúpenia právnych expertov Smeru, JUDr. Roberta Fica, to bolo prvé a posledné z citovaných vecí. Ako druhé som citoval JUDr. Roberta Kaliňáka, súčasného ministra vnútra. A dovolil som si tam vložiť aj takú malú vložku. Tá trojka bola od pána predsedu parlamentu pána Pašku. Toto všetko odznelo 15. marca 2005 a v júni 2005.

Dámy a páni, na základe tohto zdôvodnenia nami predkladaný návrh získal v predchádzajúcom parlamente viac ako 100 hlasov, teda dostatočnú ústavnú väčšinu. Som zvedavý, dámy a páni, čo poviete svojmu ministrovi vnútra a svojmu predsedovi vlády vy päťdesiati, ak za toto nebudete hlasovať. Nič sa nezmenilo. Zmenila sa len forma, že ide o ústavný zákon a že toto zhromaždenie využije svoju ústavodarnú moc a prelomí rozhodnutie Ústavného súdu - ak sme hlboko presvedčení, že toto je jediná cesta, ako sa môžeme vysporiadať s mafiánmi, ktorým nevieme dokázať trestný čin, pričom ale je evidentné, že svoje majetky, svoje mnohomiliónové vily, svoje autá nemohli nadobudnúť poctivou prácou, pretože nikdy nepracovali a nič nezdedili, aby sme ich vedeli postihnúť rovnako ako tých politikov, ktorých predseda vlády označuje za politikov, ktorí sa v politike nabalili. Dámy a páni, som zvedavý, ako bude vládna koalícia hlasovať, keď premiér, predseda parlamentu a minister vnútra takto dobre odôvodnili náš zákon.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika majú pán poslanec Brocka a Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Brocka, faktická poznámka.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega, ja chcem povedať, že je samozrejmé, že tí politici, čo sa nabalili aj z tejto snemovne, čo sa nabalili v politike, nemajú záujem o prijatie takéhoto návrhu zákona. A, samozrejme, nemajú záujem ani o diskusiu o takomto zákone. Ale som s vami presvedčený, že väčšina občanov tejto krajiny si želá takýto zákon, že je v ich záujme, aby účinne postihoval aj zlodejov v politike. No a čo s tým treba urobiť? Rovnako súhlasím s vašou výzvou, že treba pozvať občanov do diskusie, aj do hlasovania. A myslím si, že aj o tomto návrhu môžu hlasovať vo voľbách.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikloško, faktická poznámka.

F. Mikloško, poslanec: Ja chcem vo svojej faktickej poznámke len vysoko hodnotiť právnu erudíciu vystúpenia pána Pavla Minárika. Vidno skutočne, že sa opieral o právnych expertov. A v tomto zmysle by som povedal, že takto treba pokračovať, aby vystúpenia boli právne podložené, aby sa nedalo nijakým spôsobom s nimi polemizovať. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brocka, nezdieľam váš názor. Premiér povedal, že má záujem. Niekoľko minút po rozhodnutí Ústavného súdu zadal vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti, vtedy to bol ešte pán Harabin, úlohu, aby ministerstvo tento problém vyriešilo. Je to viac ako rok, čo sa to ministerstvu nepodarilo. A nepodarilo sa to už ani druhému ministrovi na tomto poste. Keď mal ale pán premiér záujem skutočne riešiť problém, ktorý Ústavný súd priniesol, problém so Špeciálnym súdom, tak sme na to mali skrátené konanie.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Dámy a páni, už iba zhrniem a podčiarknem. Čiže predseda vlády Robert Fico povedal o koaličnom partnerovi Jánovi Slotovi, že si myslí, že Ján Slota sa v politike nabalil. Predseda vlády Robert Fico povedal o Vladimírovi Mečiarovi, ktorý zmaril zákon o preukázaní pôvodu majetku, Ficov zákon pôvodne, že ak by mal všetky tie svoje peniaze nadobudnúť počestným spôsobom, zarobiť si na to, tak musel byť žiť Mečiar tak dlho ako korytnačka.

Robert Fico ako právny expert o tomto zákone povedal, že je to dobrý zákon. Kolega Minárik ho citoval. Minister vnútra Robert Kaliňák o tomto našom zákone tiež povedal, že to je dobrý zákon. Kolega Minárik ho citoval. No, a na budúci týždeň táto snemovňa zistí, či strana Smer trpí schizofréniou alebo netrpí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaní o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1211, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1243.

Slovo má pani poslankyňa Cibulková, ktorá uvedie návrh zákona. Nech sa páči.

K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyňu nevidím žiadnu, dovoľte mi, aby som stručne uviedla návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorú predkladám.

Cieľom tejto novely je podporiť cestovný ruch na území Slovenskej republiky, pričom princíp podpory je veľmi jednoduchý. Spočíva v daňovom zvýhodnení zamestnávateľov, ktorí prispejú svojim zamestnancom na dovolenku strávenú v zariadeniach Slovenska.

Návrh je koncipovaný tak, aby výpadok zo štátneho rozpočtu bol minimálny a aby návrh v konečnom dôsledku znamenal rozvoj podnikateľského sektora podnikajúceho v oblasti cestovného ruchu, čo napokon povedie k rastu príjmov do štátneho rozpočtu.

Aby bolo možné pružne reagovať na potreby spresniť alebo doplniť detaily novelizovaného zákona, navrhuje sa splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého ministerstvo financií môže prijať podzákonnú právnu normu, ktorá bude detailizovať, na aké aktivity je možné prispievať, ako je potrebné dokladovať použitie príspevku a ako bude zamestnávateľ evidovať poskytnuté príspevky.

Návrh zákona zároveň stanovuje maximálnu výšku príspevku v hodnote 300 eur ročne. V prípade, že budú dobré skúsenosti s uplatnením tejto podpory cestovného ruchu, samozrejme, je možné túto sumu v budúcnosti zvýšiť.

Minimalizáciu výpadku príjmov zo štátneho rozpočtu tento návrh novely rieši tak, že suma príspevku, ktorá bude zamestnávateľovi znižovať základ dane, bude u zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. V konečnom dôsledku sa tak vlastne presunie zdanenie zo zamestnávateľa na zamestnanca. Zároveň sa takto dosiahne aj určitá miera rozloženia podpory medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zároveň zamestnanec tak vlastne prispeje do navrhovaného systému podpory cestovného ruchu svojou daňou, ktorú odvedie z príspevku.

Čo sa týka nízkopríjmových skupín, kde nezdaniteľná časť základu dane je vyššia ako príjem zamestnanca, sa participácia zamestnanca na podpore cestovného ruchu neprejaví, lebo tento zamestnanec bude mať nulový daňový základ, a teda nebude platiť daň. Takže nízkopríjmové skupiny nebudú dodatočne zaťažené žiadnou daňou.

Aj v prípade, že by výpadok dane zaznamenaný u zamestnávateľov nebol plne nahradený nárastom dane u zamestnancov, čo je práve v dôsledku nezdaniteľnej časti základu dane, bude možné očakávať nárast dane u prevádzkovateľov zariadení, ktoré poskytujú službu v cestovnom ruchu. V tomto prípade je možné očakávať nárast nielen dane z príjmu, ale i DPH.

Ak v dôsledku lepšieho využívania ubytovacích a stravovacích kapacít budú ich prevádzkovatelia zároveň prijímať i nových zamestnancov, bude to znamenať i zníženie výdavkov zo štátneho rozpočtu vynakladaných na podporu nezamestnanosti a podobne.

Návrh nemá negatívny dopad na príjmy obcí a časom je možné očakávať i pozitívny efekt. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že tento návrh nevyžaduje ďalšie náklady na jeho prevádzku.

K samotnému systému podpory uvediem, že systém je navrhnutý veľmi flexibilne.

Zákon hovorí o príspevku zamestnávateľa na oddychové aktivity zamestnancov, ktorí strávia tieto oddychové aktivity na území Slovenska. Oddychová aktivita je pojem, ktorý by malo presnejšie špecifikovať ministerstvo financií vo všeobecne záväznom právnom predpise. Malo by ísť predovšetkým o ubytovanie v rekreačných zariadeniach. Ak budú rekreačné zariadenia zároveň poskytovať stravu a iné doplnkové služby ako napr. využitie športovísk v ich rekreačnej oblasti, mali by sa i tieto zahrnúť do pojmu ako oddychové aktivity. Poskytnutím doplnkových služieb sa táto podpora rozšíri i na prevádzkovateľov lyžiarskych vlekov, kúpalísk, požičovní bicyklov a podobne.

Limitujúcim faktorom, ktorý rozhodne, ktorá služba sa bude môcť zahrnúť do oddychových aktivít podporovaných zákonom, je hlavne preukázateľnosť vynaloženej sumy a jej adresnosť vo vzťahu k prijímateľovi. Zamestnanec musí zamestnávateľovi predložiť doklad, z ktorého bude zrejmé, že on a jeho rodina trávili oddychové aktivity na území Slovenska. Hneď v počiatku musí byť v podzákonnej norme vydanej ministerstvom financií presne špecifikované, aké údaje by mal obsahovať doklad, ktorým zamestnanec preukáže vynaloženie príspevku. Pretože príspevok je určený pre zamestnanca, resp. manžela, manželku a deti žijúce s nimi v spoločnej domácnosti, mali by sa na dokladoch uvádzať menovite všetky osoby, ktorým bola poskytnutá služba. Kontrolu dodržiavania tohto ustanovenia by mala vykonávať daňová správa u zamestnávateľa.

Podpora cestovného ruchu bola niekoľkokrát prisľúbená, ale napriek viacerým snahám sa nedosiahol očakávaný efekt. Určite našim rekreačným zariadeniam chýbajú investície, volá sa po lepšej propagácii. Toho, čo treba v cestovnom ruchu na Slovensku zmeniť a vybudovať, je určite veľmi veľa. Ak si uvedomíme, že i okolité krajiny podporujú rôznymi formami vlastný cestovný ruch, je v záujme nás všetkých, aby sme smerovali peňažné prostriedky do turistiky, aby sme výrazne nezaostali za ostatnými krajinami v cestovnom ruchu. Bolo by smutné, keby sa Slovensko v cestovnom ruchu zviditeľnilo len vďaka krachu nízkorozpočtovej leteckej spoločnosti SkyEurope. Slovensko má totiž určite na viac.

A dovoľte mi na záver už len takú technickú poznámku. Som si vedomá, že v zákone sa nedopatrením vyskytla technická chyba týkajúca sa chybne uvedenej účinnosti zákona. Ak zákon prejde vašou podporou do druhého čítania, odstránim tento technický nedostatok podaním pozmeňujúceho návrhu, kde sa posunie účinnosť zákona od 1. 12. 2009. Táto technická chyba, samozrejme, nemá vplyv na obsah zákona. Ďakujem za pochopenie a podporu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, mali by ste určiť, kto z nás, čo sme tu zostali, zhasne svetlo v tejto rokovacej sále o pár minút.

Ale vážne teraz. Ako spravodajca gestorského výboru k tomuto návrhu v prvom čítaní chcem povedať, že spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti potrebné podľa zákona o rokovacom poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel.

Pani podpredsedníčka, môžete otvoriť rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala písomné prihlášky. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Ústne sa neprihlásil nikto. Takže končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Zároveň prerušujem rokovanie 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do stredy do 9.00 hodiny rána.

(Prerušenie rokovania o 12.37 hodine.)