T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za odôvodnenie návrhu.
Gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, určil za spravodajcu pána poslanca Pavla Pavlisa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Panie poslankyne, páni poslanci, teraz je priestor sa prihlásiť, kto má záujem, do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Alexander Slafkovský. Pán poslanec, stíhate to za 2 minúty, o 11.00 hodine je hlasovanie? Takže, nech sa páči, máte priestor.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, dovoľte mi na podporu tohto návrhu v krátkosti vystúpiť, a to v tom zmysle, že osobná skúsenosť, ktorou by som chcel len podporiť už argumentáciu mojej kolegyne, je taká, že veľkí hráči na trhu a niekedy aj malí medzi sebou sa dokážu tak skoordinovať, že aj objektívna snaha dosiahnuť dobrý výsledok zabraňuje tomu, aby ten dobrý výsledok bolo možné dosiahnuť. Sú diery v zákone také, ktoré umožňujú tým ľuďom, ktorí majú len troška zlé úmysly, dosiahnuť to, že v rámci ovplyvnenia prípravy výberového konania sa nastavia kritériá tak, že zostane možnosť pre výber maximálne troch alebo štyroch, možno dvoch subjektov na trhu a tieto dva-tri subjekty sa medzi sebou vždy dokážu dohodnúť tak, aby v rámci určitej cirkulácie každý prišiel na rad. Každý je rád, keď sa mu rana zahojí, ale tí, čo strácajú, sme predovšetkým my ako občania. A ten stupeň korupcie, ktorý sa takto šíri v krajine, ktorý už dosiahol aj čerpanie európskych fondov, preto je to čerpanie aj takéto nízke, pretože sa tam objavujú také tlaky, kde sa hovorí, že pokiaľ niekto nevie zabezpečiť 15 % zdrojov kešom mimo, popod pult, tak sa ani do súťaže nedostane, tak je to naozaj varovné znamenie. Možno je to nie celkom pravda, ale v tejto oblasti sa určite ani lístoček bez vánku nepohne. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec Slafkovský bol posledný prihlásený do rozpravy, s faktickou sa hlási pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Slafkovský len by som sa chcel jednou vetou opýtať. Zaiste problematika verejného obstarávania a šetrenia verejných financií, je to hudba budúcnosti a myslím, že je to najväčší zdroj šetrenia, najperspektívnejší, najefektívnejší, ale zaujíma ma jednoducho, prečo tento zákon nebol predložený v rokoch 2000 až 2006, bol dostatočný priestor na to a myslím si, že bol by aj priechodný. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S reakciou sa hlási pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ja si myslím, že tu nie je rozhodujúce to, kedy bol zákon predložený. Je proste taká situácia, že v zákone sú také medzery, ktoré umožňujú tým, ktorí majú zlé úmysly, aj zle konať. My sme tu snemovňa ako taká na to, aby sme v tomto smere vedeli zakročiť. Naposledy bol zrušený tender na tri CT-čka v rámci Žilinského samosprávneho kraja. Proste centrálne obstarávanie prešlo pod Žilinský samosprávny kraj. Zobrali to nemocniciam. Tam do toho zamontovali takú nejakú klauzulku, z ktorej výsledok bol, že na prístroje, ako sú CT-čka, sa prihlásila len jedna firma, a to na dodávku troch. To znamená, že boli dopredu nastavené kritériá také, že sa nikto iný nemohol prihlásiť. Samozrejme, potom riaditelia povedali, že oni také CT-čka nechcú, ak majú zaplatiť 30 % viac, ako je bežná cena na trhu. A celý tender sa musel zrušiť a budú mať figu, a nie CT-čka. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, aj s faktickými.
Pani predkladateľka sa nechce vyjadriť.
Pán spravodajca tiež sa nechce vyjadriť.
Vyhlasujem krátku prestávku, hlasovať budeme o 11.05 hodine.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Zaujmite, prosím vás, miesta v rokovacej sále. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.
Chcem vás upozorniť, že pán spravodajca návrhu novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je tlač 1102, ma požiadal o dodržanie lehoty, keďže boli podané pozmeňujúce návrhy. Takže budeme o tomto návrhu zákona hlasovať až na budúci týždeň v stredu o 11.00 hodine.
A budeme teraz hlasovať o ostatných prerokovaných bodoch programu.
V prvom čítaní teraz pán poslanec Pataky... (Reakcie z pléna.) Má niekto za pána poslanca splnomocnenie na uvedenie hlasovania? Je to tlač 1202, je to
návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského, Kataríny Cibulkovej a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je tu niekto zo zdravotníckeho výboru? Je to prvé čítanie. Poďte to uviesť niekto. (Hlasy z pléna.) Pán Bastrnák je členom výboru, takže, dobre, uveďte, prosím, pán poslanec, hlasovanie.
T. Bastrnák, poslanec: Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. (Reakcia z pléna.) Áno? Ja sa ospravedlňujem, to mi nebolo doručené.
P. Paška, predseda NR SR: Pardon, áno, ja si pamätám, viedol som schôdzu, pán poslanec Zvonár podal procedurálny návrh podľa § 73, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto návrhu. Najprv musím hlasovať o tomto návrhu.
T. Bastrnák, poslanec: Pán predseda, buďte taký dobrý, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Takže hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 78 bolo za, 42 proti, 1 sa zdržal.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Pani poslankyňa Müllerová teraz uvedie v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona o práve na výhradu vo svedomí a jeho uplatnení (zákon o výhrade vo svedomí) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Je to tlač 1203.
E. Müllerová, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada s súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený poslanecký návrh v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 43 bolo za, 60 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Pán poslanec Lukša uvedie teraz hlasovanie o návrhu uznesenia k
správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2008.
Je to tlač 1134.
M. Lukša, poslanec: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2008.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 105 bolo za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh uznesenia sme schválili.
Pán poslanec Martinák uvedie v druhom čítaní hlasovanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1061.
Ľ. Martinák, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 3 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 3 spoločnej správy. Doporučenie gestorského výboru schváliť ich.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 114 bolo za, 11 sa zdržalo.
Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.
Ľ. Martinák, poslanec: Keďže sme hlasovali o bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam dať hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 104 bolo za, 21 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ľ. Martinák, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 91 bolo za, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Schválili sme návrh novely zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat.
Pani poslankyňa Košútová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z.
Je to tlač 1081.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 6 a 9 až 11 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 až 6 a 9 až 11 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 120 za, 3 sa zdržali.
Tieto body sme schválili.
M. Košútová, poslankyňa: Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 7 a 8, ktoré gestorský výbor navrhuje neschváliť.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 7 a 8. Odporúčanie je neschváliť ich.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 22 bolo za, 76 proti, 26 sa zdržalo.
Tieto dva body sme neschválili.
M. Košútová, poslankyňa: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 85 bolo za, 40 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku v znení schválených pripomienok a s návrhom gestorského výboru schváliť ho.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o zákone ako o celku. Odporúčanie je schváliť ho.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 79 za, 45 sa zdržalo.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 543/2007 Z. z.
Teraz pán poslanec Farkas uvedie hlasovanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Horta, Jozefa Mikuša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1206.
I. Farkas, poslanec: Vážený pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 44 bolo za, 60 proti, 21 sa zdržalo.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Pán poslanec Gál uvedie v prvom čítaní hlasovanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1204.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa rokovacieho poriadku, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 47 za, 62 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
V prvom čítaní teraz pán poslanec Jureňa uvedie hlasovanie o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1207.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajme hlasovať podľa rokovacieho poriadku, aby tento návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 58 za, 63 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
V prvom čítaní teraz uvedie pán poslanec Pavlis hlasovanie o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1208.
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 43 bolo za, 53 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Odhlasovali sme všetky prerokované body programu.
Kolegyne, kolegovia, chcem vás ešte upozorniť, že budúci týždeň budeme pokračovať po tom, ako dnes prerušíme rokovanie programu 40. schôdze o 13.00 hodine, až v stredu o 9.00 hodine ráno vzhľadom na to, že v utorok je voľno, je sviatok.
Zatiaľ vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o programe.
Ešte prosím o chvíľočku pozornosti. Ospravedlňujem sa, len zabudol som informovať aj o tom, že v stredu po hlasovaní o 11.00 hodine vykonáme tajné voľby k návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ako aj člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Ďakujem pekne.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Nagya a Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 1209. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1242.
Pán poslanec Simon za navrhovateľov uvedie zákon.
Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vážené kolegyne, kolegovia, predložená novela nemá za cieľ vyvolávať vášne a zbytočné napätia v spoločnosti. Je to vytvorenie možností na opravu zákona, ktorý bol prijatý na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ako zákon č. 318/2009 Z. z. o štátnom jazyku.
Predkladatelia pôvodného návrhu zákona namiesto pozitívneho vzťahu k občanom Slovenska, k štátnemu jazyku, slovenčine vyvolali vášne a negatívne zviditeľnenie Slovenska nielen doma, ale aj v zahraničí. Zákonom vytvárať vzťah k štátnemu jazyku asi nie je možné a ani demokratické. Zákon v svojej podobe je zameraný proti používaniu slovenských nárečí, či záhoráčtiny, východniarčiny, či jazykov národnostných menšín. Zákon je rôzne interpretovateľný, o čom svedčí aj list Slovenskej pošty pre svojich pracovníkov. Spôsobuje problémy aj na severe Slovenska, kde je podnikateľské prostredie naviazané na Poľsko. Aj oni sa vyjadrili, že je to problém. Aj tento príklad poukazuje na skutočnosť, že tento zákon sťažuje podmienky pre občanov a ich živobytie na území Slovenskej republiky.
Dámy a páni, teraz bližšie k jednotlivým bodom poslaneckého návrhu.
V bode 1 sa dotýkame § 2 ods. 3, ktorý navrhujeme v znení: "Kodifikovanú podobu štátneho jazyka zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo kultúry") na svojej internetovej stránke na návrh odborných slovakistických jazykovedných pracovísk."
Dámy a páni, ktorý úradník, ministerský pracovník je oprávnený, aby rozhodol, určil podobu kodifikovaného štátneho jazyka? Jazykovedné pracoviská, akademici, ktorí sa vývojom jazyka zaoberajú, nie? Preto náš návrh smeruje k riešeniu, ktorý kodifikovanú podobu štátneho jazyka a jeho ustanovenie posúva do roviny odborníkov, jazykovedcov.
V 2. bode sa dotýkame § 5, a to v mene názvu. (Rovnako sa dotýkame § 8, zmeny názvu celého paragrafu.) Prečítam znenie, ktoré navrhujeme: "Používanie štátneho jazyka v hromadných informačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a verejných zhromaždeniach."
Platné znenie dnes je nasledovné: "Používanie štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku."
Rovnako v názve § 8 je uvedené "používanie štátneho jazyka v ostatných oblastiach verejného styku". Navrhujeme terminus technicus, slová "verejného styku" vypustiť a nahradiť ich slovami tak, ako som to uviedol.
Dámy a páni, čo je to verejný styk? Vie to niekto povedať, presne zadefinovať? Máme to niekde v zákone zadefinované? Kde začína a kde končí verejný styk? Je to verejný styk, keď sa rozprávam so svojím susedom na dvore, keď sa rozprávame cez plot alebo až keď sa rozprávame na chodníku pred domom? Kde je jednoznačná definícia tohto termínu? Takéto elastické znenie dáva priestor pre jazykovú políciu, úradníkov ministerstva kultúry. Preto navrhujeme túto definíciu vypustiť z návrhu zákona, ktorý dnes platí.
V § 5 ods. 7, citujem zo znenia súčasne platného zákona, je uvedené: "Stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom." Dovoľte, aby som predložil rečnícku otázku. Ministerskí úradníci nemajú nič dôležitejšie na práci počas krízy? Je potrebné takýmto spôsobom vytvoriť náplň práce pre úradníkov, aby mali pocit dôležitosti? Aj z Čiernej nad Tisou či Svidníka je potrebné chodiť na ministerstvo kultúry pre záväzné stanoviská v Bratislave? To úradníci majú oprávnenia na tlmočníctvo a prekladanie pre všetky cudzie jazyky? To bude nasledovať teraz za peniaze daňových poplatníkov školenie úradníkov na ministerstve kultúry na prekladateľov? Toto je cieľ? Toto je náplň práce v kríze?
Práve z týchto dôvodov a práve z dôvodu, že neoprávnene zasahuje tento paragraf do civilnej sféry, navrhujeme jeho vypustenie.
Taktiež navrhujeme vypustiť § 9a.
Postihovanie a pokutovanie za používanie jazyka je neopodstatnené. Vzťah k štátnemu jazyku sa zákonom vytvoriť nedá. To treba zabezpečiť výchovou odmalička. Chcem len upozorniť na stanovisko ministerstva financií, kde sa píše, že vzhľadom na navrhované zrušenie možností ukladania pokút za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona je možné predpokladať negatívny vplyv na príjmy kapitoly ministerstva Slovenskej republiky, čo je potrebné doplniť do doložky vplyvov. Toto je jasný dôkaz o tom, že vláda Slovenskej republiky akým spôsobom chce napĺňať štátny rozpočet, keď ministerstvo financií vo svojom stanovisku vydá takéto znenie. Ostatne si myslím, že doložku vplyvov nie je potrebné doplňovať, a to z dôvodu, že navrhujeme od 1. decembra, aby pre budúci rok takéto znenie neplatilo a pre tento rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu sa s tým tiež nepočítalo. Takže žiadna zmena vplyvov nenastane.
Záverom mi dovoľte vysloviť názor a presvedčenie, že pri hlasovaní zvíťazí zdravý sedliacky rozum, a nie snaha o eskaláciu napätia. Keď vychádzam zo včerajšieho stretnutia dvoch premiérov, aj tam zvíťazil podľa mňa zdravý rozum a odporúčania komisára OBSE. Všetky tieto návrhy sú v súlade s názorom a odporúčaním komisára OBSE a vylepšujú platný jazykový zákon a tým pádom odstraňujú problémy v tejto spoločnosti.
Dámy a páni, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Spravodajcom je pán poslanec Abrhan. Poprosím ho o informáciu.
P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. augusta 2009 č. 1242 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Biró, pán poslanec Kubovič. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Biró, nech sa páči.
Á. Biró, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, myslím si, že je nám každému jasné a možnože aj ľúto mnohým nám, že sa do tohto dialógu pridala nedôvera, strach a nenávisť. Som presvedčená o tom, že odstrániť tento stav, ktorý nastal, je možné len novým dialógom, dialógom nových kvalít, založených na vzájomnej dôvere, na vôli pochopiť pocity a potreby menšiny, toleranciou a, ak chcete, ústretovosťou, veľkorysosťou väčšiny, majoritnej, štátnej, ale mnohokrát aj tej lokálnej.
Krokom k rozbehnutiu nového dialógu malo byť aj včerajšie stretnutie premiérov Maďarskej republiky a Slovenskej republiky. Ako viete, premiéri sa dohodli aj v otázke jazykového zákona, zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky, v zmysle ktorého arbitrom má byť vysoký komisár OBSE. V spoločnom vyhlásení sa dohodli, citujem z neho: "Akceptujeme posudok a všetky odporúčania vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín týkajúce sa novely zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky."
Dámy a páni, ja neviem, či poznáte detailne obsah stanoviska vysokého komisára, ktoré nám zaslal dňa 22. júla 2009. Pascou, ktorá nás môže zastihnúť alebo ktorá na nás číha v tomto ďalšom kroku, je to, že mnohokrát platí, ak dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté, ak dvaja čítajú to isté, nie vždy vyčítajú z dokumentu to isté.
Ja nechcem komentovať predchádzajúce vyhlásenia, chcem len zacitovať niektoré konštatovania vysokého komisára, ktoré už nám zaslal. Vysoký komisár OBSE v zaslanom stanovisku konštatoval, že: "Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon pomerne rýchlo." Znova citujem: "Podľa zásad dobrej praxe by sa potenciálne sporným zákonom mala venovať primeraná pozornosť a čas na reflexiu v procese ich formovania a zvažovania."
O jednotlivých ustanoveniach zákona nájdeme tu ďalšie konštatovania, ktoré vám chcem odporučiť do pozornosti. K § 1 ods. 4 sa v stanovisku píše: "Pri úzkom nesprávnom výklade by sa toto ustanovenie mohlo použiť ako nepriamy nástroj na oslabenie jazykových práv národnostných menšín." Alebo citujem: "Terminológia použitá v zákone môže viesť k určitým problémom so správnym výkladom, keďže sa zdá, že nie je dôsledne konzistentná."
Vysoký komisár v súvislosti s ustanoveniami o dohľade a sankciách sa v stanovisku vyjadril nasledovne: "Záverečná podoba textu schválená Národnou radou Slovenskej republiky ustanovenie urobila skôr prísnejším, nie pružnejším, čo treba vnímať ako negatívny vývoj."
Dúfam, že mi dáte za pravdu, že dovysvetľovať zákon metodickým pokynom na jednej strane je tichým priznaním slabín alebo nejednoznačnosti textu zákona, avšak všetci viete, že metodický pokyn nemá žiadny právny účinok. Preto tento stav je možné napraviť len novelou už prijatého zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky a odstránením najzávažnejších nedostatkov, na ktoré vysoký komisár už poukázal. "Ale následne je potrebné prijať nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín, aby nastala," a citujem znova vysokého komisára, "rovnováha medzi legitímnym cieľom ochrany štátneho jazyka a právami osôb patriacich k národnostným menšinám na používanie vlastného jazyka vo verejnom, spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote."
Poslanecký návrh poslancov strany Most - Híd je prvým krokom k náprave. Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja vníma to ako aj krok na zabezpečenie času a priestoru na prípravu zákonov o právach osôb patriacich k národnostným menšinám. Preto poslanci Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja budú hlasovať za tento poslanecký návrh.
Dámy a páni, snažila som sa byť naozaj krátka, ale na záver dovoľte mi ešte jednu vetu. Na začiatku tohto obdobia alebo tohto celého príbehu sme mnohokrát skloňovali jednu formulku. Tá znela status quo, a to nielen v súvislosti s národnostnými menšinami. Dnes je otázka: Quo vadis, Slovensko? Určite aj toto hlasovanie bude o tom. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť sa prihlásiť.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja si naozaj myslím, že prijatím tohto zákona by sa urobil určitý krok k náprave. Určitý krok k náprave sa udial aj včera na úrovni, stretnutí premiérov. Ale obávam sa, že ten krok k náprave nebude dostatočne hlboký, pokiaľ to bude interpretované z polohy vládnej koalície, teda z polohy Smeru tak, akože prehral Jobbik a Orbán. To musí prehrať aj Slovenská národná strana, ináč poriadok nebude.
P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pani poslankyňa?
Pán poslanec Kubovič je prihlásený do rozpravy.
P. Kubovič, poslanec: Vážený pán predseda, vážené prítomné poslankyne, prítomní poslanci, vážený pán predkladateľ a spravodajca, dovoľte aj mne, aby som sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ - DS vyjadril v krátkosti a hlavne vecne k tejto, poviem to, krátkej, naozaj krátkej novele zákona o štátnom jazyku, ktorá je tu v tejto chvíli na stole a je predložená.
Nie je naším záujmom, samozrejme, vyvolávať žiadne hystérie a žiadne vášne a žiadne napätia, ktorými sme svedkami v týchto dňoch. Sme presvedčení o tom, že len formou dialógu a formou konsenzu sa v tejto situácii jednoducho dajú nájsť riešenia. Preto sa vrátim k tomu vecnému posudzovaniu tohto návrhu a dovolím si na úvod povedať, že poslanecký klub SDKÚ - DS je pripravený podporiť tento návrh s nasledovnými zmenami, ktoré sme pripravení predložiť v prípade, že zákon prejde do druhého čítania.
Už v úvodnom slove predkladateľa bolo spomenuté, že vlastne z tých 5 bodov, ktoré sú tu predložené, sa 3 body týkajú nie takých podstatných zmien, ale skôr formálnych, dokonca dve sú len v názve. A jedna je možno v tom podstatná, že naozaj posudzovať kodifikovaný slovenský jazyk majú odborníci, a nie úradníci, s čím sa dá, samozrejme, len a len súhlasiť. Takisto sa dá súhlasiť s bodom 5, ktorý vlastne vypúšťa pokuty, na ktoré sme už pri schvaľovaní tohto zákona poukazovali. A hovorili sme o tom, že jednoducho nie pokutami sa dá dosiahnuť správnosť slovenského jazyka, ale celkom inými spôsobmi. A považujeme pokutovanie občanov Slovenska a ktoréhokoľvek z nich za nedodržiavanie kodifikovaného jazykového zákona za nie namieste. A preto nemáme ani námietku k vypusteniu tohto paragrafu, ktorý sa týka pokút.
Ale dovolím si upriamiť pozornosť na ten bod 3, ktorý hovorí o tom, aby sme § 5 ods. 7 vypustili kompletne, kde máme zase za to a jednoducho sme presvedčení o tom, že keď sa po Slovensku slovenský občan pohybuje, má právo sa dozvedieť aj v štátnom jazyku o tom, o akú kultúrnu pamiatku, aký pamätník jednoducho ide. A v prípade, že by sme tento článok úplne vypustili, tak tá povinnosť by tam nebola. A preto si dovolím prečítať návrh, ktorý predložíme síce v druhom čítaní, ale aby bolo jasné naše stanovisko v tomto prípade, ktorý vylepšuje alebo jednoducho dáva do inej polohy tento bod, to navrhované znenie by znelo: "Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach na verejných priestranstvách sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text aj v iných jazykoch, musí byť obsahovo totožný s textom v štátnom jazyku. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu." Jednoducho ide o to, aby ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky, ktorý sa bude pohybovať aj na takých územiach, kde dôjde pred pamätník, na ktorom by bola tabuľa len v jazyku menšiny, myslíme si, je vhodné a bolo by samozrejme dobré, vedel, pri akom pamätníku stojí. A preto je potrebné, aby to tam bolo uvedené aj v štátnom jazyku a nielen v jazyku národnostnej menšiny.
No a tým druhým návrhom je návrh, ktorý hovorí o prechodných ustanoveniach k úpravám účinným nie od 1. septembra, ale podľa nás od 1. januára 2010. To je doplňujúci návrh, ktorý znie nasledovne: "Orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby sú povinné do 31. decembra 2010 odstrániť stav odporujúci ustanoveniu § 5 ods. 7," ktorý som čítal, ako by mal znieť, "ak ide o nápis na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli s textom v jazyku národnostnej menšiny. Povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete sa považuje za splnenú, ak nápis v štátnom jazyku je umiestnený na viditeľnom mieste, pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli."
Toto je náš príspevok do dialógu a konsenzu, ktorým máme záujem hľadať v tejto otázke celkom určite pozitívne riešenia, aby všetka tá hystéria a to napätie, ktoré dnes v spoločnosti je, bolo odstránené, a preto poslanecký klub SDKÚ - DS s týmito návrhmi, ktoré sme pripravení predložiť v druhom čítaní, tento návrh podporí.
P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky majú pán poslanec Halecký, pán poslanec Gál. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Kubovič, chcel by som sa opýtať, pretože som presne nerozumel, ako je to s pokutou pre fyzickú osobu. Čo ja viem a čo rozumiem aj z toho predchádzajúceho schváleného jazykového zákona, je, že nie je možné dať pokutu fyzickej osobe. Čiže žiadna osoba v obchode, u lekára, v domove dôchodcov alebo niekde inde nemôže dostať žiadnu pokutu preto, že používa jazyk národnostnej menšiny. Čiže v podstate je to zákon, ktorý žiada inštitúcie, organizácie, verejné fóra, aby používali v prvom rade slovenský jazyk, potom jazyk národnostnej menšiny. Takže čo ja mám vedomosti, viem, že žiadna fyzická osoba, žiadna žena, žiaden muž v osobnom styku, v styku s úradmi, v styku s lekárom, so sociálnym zariadením, poštou ap. nemôže dostať pokutu. Takže povedzte mi, ako to chápete vy a ako to vidíte vy. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru.
Pán poslanec Kubovič, vaša reakcia.