A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, pardon, ospravedlňujem sa. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kovačócyho - pán poslanec Köteles. Ešte niekto má záujem? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán Köteles, máte slovo.
L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, predložili ste celkom logicky znejúci, ale veľmi rozsiahly návrh. Veľmi ľutujem, že ste to nepredložili ako samostatný návrh zákona. O tom by sme mohli rokovať, ba aj prebrať aj s tými zberateľmi. Mal by som na vás ale jednu prosbu, mohli by ste povedať názor predkladateľa, konkrétne aj ministerstva hospodárstva a ministerstva obrany, na túto otázku? K vášmu návrhu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Pán poslanec. (Reakcia poslanca.) Ďakujem. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Takisto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so vstupom Slovenskej republiky do Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie.
Návrh vlády je pod tlačou 1157 a spoločná správa výborov je ako tlač 1157a.
Návrh vlády odôvodní minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika sa v rámci politiky Európskej únie týkajúcej sa zmeny klímy zaviazla k ambicióznym cieľom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Jednou z príležitostí dosiahnuť tieto ciele je aj členstvo v Medzinárodnej agentúre pre obnoviteľné zdroje energie. Predmetná agentúra vznikla v roku 2008 ako iniciatíva Spolkovej republiky Nemecko. Jej hlavným poslaním je analyzovať politiky členských štátov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, transfer technológií, budovanie kapacít a tiež vzdelávanie v tejto oblasti. V súčasnosti je v agentúre 136 signatárskych štátov a aj naďalej prebieha proces kreovania jej základných inštitúcií: valného zhromaždenia, rady a sekretariátu.
Prínosom agentúry pre Slovenskú republiku bude predovšetkým využitie významného potenciálu, ktorý môže ponúknuť pri podpore rozvoja a udržateľného využívania všetkých foriem obnoviteľnej energie, čo následne môže prispieť k ochrane životného prostredia a ovzdušia, k ekonomického rastu, regionálnemu rozvoju a v konečnom dôsledku aj k znižovaniu chudoby. Predpokladaná výška povinného príspevku Slovenskej republiky súvisiaceho s členstvom sa odhaduje na približne 30-tisíc dolárov ročne.
V súvislosti s členstvom v agentúre bol dňa 26. júna 2009 v Berlíne na základe splnomocnenia prezidenta Slovenskej republiky podpísaný štatút zástupcom Slovenskej republiky v Nemeckej spolkovej republike, čím Slovenská republika splnila jednu z podmienok, aby sa mohla stať signatárskym štátom agentúry. V dňoch 29. až 30. júna 2009 sa zástupca Slovenskej republiky zúčastnil na druhom rokovaní prípravnej konferencie v Egypte, kde bolo rozhodnuté o dočasnom sídle a dočasnom generálnom riaditeľovi agentúry.
Proces ratifikácie vstupu Slovenskej republiky do agentúry sa končí uložením tzv. ratifikačného inštrumentu do depozitu, ktorý sa nachádza v Spolkovej republike Nemecko.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie vymenované výhody členstva v agentúre a jej pridanú hodnotu v oblasti rozvoja technológií si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Tibora Glendu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.
T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so vstupom Slovenskej republiky do Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie (tlač 1157).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 5. augusta 2009 č. 1187 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorsky výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Lehotu na prerokovanie návrh vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 4. septembra 2009.
Príslušné výbory o návrhu rokovali 2. septembra 2009 a prijali tieto uznesenia: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesenie č. 541, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesenie č. 452 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie č. 168. V týchto uzneseniach výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so vstupom Slovenskej republiky do Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie.
Gestorsky výbor na základe stanovísk príslušných výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so vstupom Slovenskej republiky do Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 8. septembra 2009 č. 553.
Skončil som, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1109 a spoločná správa výborov má tlač 1109a.
Prosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala v rámci reformy pracovného zákonodarstva pripraviť nový zákon o štátnej službe.
Účelom predkladaného návrhu zákona je nová právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá vychádza z moderného poňatia vykonávania štátnej služby a zodpovedá európskym štandardom pracovných vzťahov zamestnancov vo verejnom sektore. Zachováva si však špecifiká príznačné pre zamestnancov v štátnych orgánoch.
Zámerom novej právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov je zabezpečiť profesionálnu kvalitu, nestrannosť a účinné vykonávanie štátnej služby s cieľom skvalitniť činnosť verejnej správy. Návrh zákona predstavuje prvý krok k zjednoteniu právnej úpravy verejnej služby a štátnej služby, ktorá v európskom priestore vychádza z jednotného právneho základu úpravy výkonu práce pri spravovaní vecí verejných orgánmi verejnej správy.
Dôvodom predloženia návrhu nového zákona sú taktiež aj praktické potreby. Pôvodný text platného zákona o štátnej službe, hovorím teda o zákone č. 312/2001, bol v priebehu siedmich rokov, teda od jeho nadobudnutia účinnosti od 1. apríla 2002, takmer 30-krát novelizovaný. Nesystematické zmeny, ktoré boli do zákona zapracované, viedli k tomu, že dnešný zákon je neprehľadný, nejednoznačný a obsahuje množstvo vnútorných rozporov.
Nedostatky sa týkajú nielen úpravy obsiahnutej v samotnom zákone o štátnej službe, ale je problematický aj vzťah zákona k ostatným právnym predpisom, najmä k Správnemu poriadku a k Zákonníku práce. Aplikácia platného zákona o štátnej službe v praxi služobných úradov je komplikovaná a problematická. Návrh nového zákona sa teda predkladá aj v súvislosti a s cieľom napraviť aktuálny existujúci právny stav.
Snahou pri vypracovaní zákona bolo tiež vykompenzovať postavenie štátneho zamestnanca s ohľadom na jeho osobitné povinnosti, na zákazy vyplývajúce z vykonávania štátnej služby. Bola to snaha upraviť status najmä pri naplnení nehmotnej povahy napĺňajúcich princípy, na ktorých je budovaná štátna služba.
V tejto súvislosti musím spomenúť najväčšiu neprávosť spáchanú na štátnych zamestnancoch a vykonanú práve zákonom č. 551/2003 Z. z. účinným od 1. januára 2004, podľa ktorého sa prestala započítavať odborná prax tým štátnym zamestnanom, ktorí vstúpili do štátnej služby po 1. januári 2004, čo malo vplyv na výšku ich funkčného platu. Navrhovaný zákon aspoň čiastočne odstraňuje tento diskriminačný stav, keď navrhuje opätovne zaviesť mechanizmus zvyšovania platovej tarify v závislosti od dĺžky služobnej praxe.
Predkladaný zákon, teda návrh zákona, pritom už neupravuje právny inštitút každoročného služobného hodnotenia majúceho vplyv na zvyšovanie platovej triedy, ktoré sa v praxi neosvedčilo a nesplnilo svoj účel. Princípy, na ktorých je budovaná štátna služba, sú premietnuté do jednotlivých ustanovení návrhu zákona a charakterizujú postavenie štátneho zamestnanca v štátnej službe.
Ako prvý by som spomenula princíp profesionality. Tento napomáha sústavnému vzdelávaniu štátneho zamestnanca formou systematického prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie na náklady služobného úradu. Návrh zákona obsahuje novú právnu úpravu vzdelávania štátnych zamestnancov s cieľom zabezpečiť, aby úlohy pri vykonávaní štátnej správy, alebo pri vykonávaní štátnych záležitostí plnili kvalifikovaní, primerane vyškolení štátni zamestnanci.
Ďalej je to princíp politickej neutrality uplatnený v ustanoveniach upravujúcich povinnosť štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu politicky neutrálne, teda bez ohľadu na jeho politickú orientáciu zabezpečuje objektívnosť pri vykonávaní štátnej služby v spojení s úlohami štátnej správy.
Veľmi dôležitý je princíp nestrannosti, je premietnutý tiež do ustanovení upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca. Ide napríklad o povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov. Ale aj o zákaz vykonávať štátnu službu vo vzájomnej podriadenosti či nadriadenosti osobám blízkym.
Súčasťou návrhu zákona sú aj právne mechanizmy, ktoré majú zabrániť korupčnému správaniu štátnych úradníkov, teda štátnych zamestnancov, a k zneužívaniu informácií získaných pri vykonávaní štátnej služby. V súlade s týmto zámerom sa navrhuje ustanoviť všeobecný zákaz podnikania pre štátnych zamestnancov, zákaz vykonávania inej zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činnosti štátnozamestnaneckých miest, a tiež zákaz členstva štátnym zamestnancom v riadiacich, kontrolných, dozorných orgánoch právnických osôb, pričom tento návrh zákona obsahuje taxatívny výpočet výnimiek z týchto zákazov.
Ďalej je to princíp efektivity vykonávania štátnej služby, ktorý spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh, čo vyplýva z ustanovení upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca.
Taktiež princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru osobitne dôležitý pre samotných štátnych zamestnancov má osobitné postavenie v návrhu nového zákona o štátnej službe. Vyjadrený je v novom spôsobe vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, a to najmä na základe služobnej zmluvy, čiže nie na základe administratívneho rozhodnutia. Štátnozamestnanecký pomer, ktorého verejnoprávny charakter zostáva zachovaný, obsahuje tiež určité prvky súkromného práva, ktoré sa prejavujú v priorizovaní zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou účastníkov vzťahu. Princíp stability je vyjadrený aj v tých ustanoveniach, ktoré zabezpečujú zotrvanie štátneho zamestnanca v štátnej službe aj pri organizačných zmenách, ktoré obvykle vedú ku skončeniu práce.
Návrh zákona obsahuje v tomto smere úpravu ponuky práce obdobne ako pri skončení pracovného pomeru, navyše v čase plynutia výpovednej doby, ak dôjde k preloženiu štátneho zamestnanca, účinky výpovede nenastanú.
Princíp stability sa prejavuje aj v nových ustanoveniach o odvolaní vedúceho štátneho zamestnanca bez uvedenia dôvodu, ktoré sprísňujú tento režim s ohľadom na rešpektovanie čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zákon má zabezpečiť ochranu pred svojvoľným prepúšťaním zo zamestnania. Teda odvolať bez uvedenia dôvodu bude možné iba vedúceho štátneho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán alebo štatutárny zamestnanec vo verejnej funkcii, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Tento princíp sa tiež prejavuje v odstránení vekového cenzu 65 rokov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona. Princíp stability je posilnený upravením progresívnych foriem práce, akými je domácka práca a telepráca, ktoré nebolo možné dosiaľ v štátnej službe využívať.
Napokon je to princíp etiky, nie je vyjadrený v samotnom kódexe štátneho zamestnanca, ale je podrobne upravený v povinnostiach štátneho zamestnanca a vedúceho štátneho zamestnanca.
Vážené dámy, vážení páni, pri vypracúvaní nového zákona o štátnej službe sme čerpali z poznatkov právnej teórie z právnej úpravy štátnej služby vybraných členských štátov Európskej únie. Podkladom boli tiež viaceré stretnutia, pracovné stretnutia s predstaviteľmi štátnej správy niektorých európskych krajín. Napríklad to bolo Holandsko, Rakúsko, ale aj Česká republika. Ministerstvo práce Slovenskej republiky pri tvorbe zákona využilo aj výsledky prieskumu, ktorý uskutočnilo na osobných úradoch vybraných orgánov štátnej správy. Na pôde ministerstva boli zorganizované viaceré pracovné porady a stretnutia so zástupcami služobných úradov vrátane tých, ktorí majú osobitné postavenie, napríklad súdy, prokuratúra, Zbor väzenskej a justičnej stráže. Zdrojom poznatkov a podnetov pri príprave predkladaného návrhu zákona bolo aj množstvo podaní a žiadostí o poskytnutie stanoviska alebo usmernenia k uplatňovaniu zákona o štátnej službe.
Predložený návrh zákona obsahuje viaceré zmeny v porovnaní s platným zákonom o štátnej službe. Najpodstatnejšie zmeny vyplývajú z filozofie zbližovania pracovných vzťahov vo verejnej správe a týkajú sa najmä vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Ide o tieto zmeny:
O vzniku, zmene a skončení štátnozamestnaneckého pomeru sa už nebude rozhodovať - ako som povedala - v správnom konaní, čoho dôsledkom je aj nová právna úprava týkajúca sa nárokov štátneho zamestnanca vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých bude rozhodovať súd v riadnom sporovom konaní, rovnako ako o nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru zamestnanca vo verejnej službe.
Rozhodnutie o vymenovaní na štátnozamestnanecké miesto nahrádza služobná zmluva uzatváraná medzi služobným úradom, teda reprezentujúcim štát, a štátnym zamestnancom.
K zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť prioritne na základe dohody medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom a iba v niektorých prípadoch jednostranne zo strany služobného úradu.
Na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa zavádzajú pracovnoprávne inštitúty, ako sú dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru: výpoveď, okamžité skončenie a skončenie v skúšobnej dobe s určitými odchýlkami práve pre potreby štátnej služby.
Verejnoprávny charakter štátnozamestnaneckého pomeru teda zostáva zachovaný spolu s niektorými prvkami súkromného práva.
Podľa návrhu zákona sa na štátnozamestnanecké vzťahy bude na základe delegovanej pôsobnosti aj naďalej vzťahovať Zákonník práce a súčasne sa navrhuje delegovaná pôsobnosť niektorých ustanovení všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň článkami novelizujú zákony, ktoré s predloženým návrhom zákona o štátnej službe súvisia.
Súhlasím s odporúčaním gestorského výboru k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených vo IV. časti spoločnej správy.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe podáva Národnej rade v súlade s paragrafom § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1475 zo 17. júna 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 691 z 2. septembra 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 273 z 3. septembra 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 565 z 2. septembra 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 304 z 2. septembra 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 218 z 27. augusta 2009. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali a odporučili gestorskému výboru celkovo 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy, v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 11 a 13 až 35 hlasovať spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť, o bode 12 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie stanoviska gestorského výboru a na predloženie návrhov podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 277 dňa 10. septembra 2009.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Takže otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadnu prihlášku, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pani ministerke, ďakujem pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať ďalej.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1053).
Spoločná správa výborov má č. 1053a.
Slovo má pán poslanec Kovačócy a odôvodní tento návrh zákona. Poprosím vážených kolegov, aby trošku odstúpili, prípadne zaujať miesta v laviciach. Ďakujem.
M. Kovačócy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh novely zákona o priestupkoch týkajúci sa vedenia evidencie priestupkov orgánmi, ktoré ich prejednávajú, má za cieľ jeho zosúladenie s ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov.
Ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov splnomocňuje spracovať osobné údaje o porušení ustanovených predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva len tomu, komu to umožňuje osobitný zákon. Žiadne ustanovenie zákona o priestupkoch však nevymedzuje, že správne orgány na tomto úseku spracúvajú osobné údaje, ani v akom rozsahu. Vzhľadom na uvedené je potrebné odstrániť medzeru v zákone o priestupkoch. Rovnako sa tým zabezpečí jednotná evidencia priestupkov orgánmi, ktoré ich prejednávajú.
Zavedením evidencie priestupkov v elektronickej forme pre všetky správne orgány, ktoré ich prejednávajú, by prispelo k zjednodušeniu a urýchleniu výmeny informácií medzi štátnymi orgánmi a orgánmi prejednávajúcimi priestupky a prípadne i k úspore finančných nákladov, k odbúraniu poštovného a prepravných nákladov.
Realizácia novely zákona o priestupkoch nebude mať dopad na verejné rozpočty v prípade, že správne orgány v evidencii priestupkov využijú svoje existujúce programové vybavenie. Návrh neprináša nároky na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súlad s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa uvádza v doložke zlučiteľnosti.
Navrhovaným doplnením sa má dosiahnuť súlad zákona o priestupkoch s ustanovením § 7 ods. 3 a ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia zákona možno osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby spracovať, len ak to ustanovuje osobitný zákon. V odseku 1 navrhovaného nového § 89a sa preto ustanovuje všetkým orgánom prejednávajúcim priestupky povinnosť viesť evidenciu priestupkov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a verím, že podporíte túto novelu zákona. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz má slovo spravodajca z gestorského výboru, predseda výboru Tibor Cabaj a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Máte slovo.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval s tlačou 1053a, to je spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor tento návrh prerokoval a podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1418 z 24. apríla 2009 pridelila návrh poslanca Národnej rady na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu, verejnej správy a regionálny rozvoj, ľudské práva, národnosti a postavenie žien, gestorský výbor pre verejnú správu. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci, ktorí nie sú členovia výborov, ktorým bol tento návrh prerokovaný, nepredložili žiadne návrhy, ktoré by bolo potrebné prerokovať. Všetky výbory, tak ako bolo uložené, prerokovali nasledovne: Národnej rade odporúčajú schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, číslo uznesenia 674 z 10. júna 2009, Výbor Národnej rady pre verejnú správu č. 291 zo 4. júna 2009, Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnosti, uznesenie č. 203 zo 4. júna 2009.
Pod bodom IV máme uznesenia výborov, ktoré formulovali do svojich pozmeňujúcich návrhov, ktorých máme spoločne 14. Gestorský výbor prijatím spoločnej správy zároveň odporúča o pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhoch hlasovať nasledovne: o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, teda s výnimkou bodu 3, tento odporúča gestorský výbor neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu pána poslanca vyjadrených v bode III tejto spoločnej správy a prípadných z rozpravy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení schválených doplňujúcich, pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, prípadne prednesených v rozprave odporúča schváliť.
Predmetná správa bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 296 zo 16. júna 2009. Zároveň ma výbor určil za spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť túto spoločnú správu na schôdzi v Národnej rade. Zároveň ma aj poveril predložiť návrhy na ďalšie pokračovanie po skončení druhého čítania, teda pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Toľko spoločná správa, pán predsedajúci, prosím, keby ste otvorili rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Gogu. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Goga.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1053).
V rámci predloženého pozmeňujúceho návrhu sa jedná o zmenu v účinnosti zákona, a to vzhľadom k tomu, že sa zákon na prerokovanie dostáva až v súčasnej dobe. Ohľadom účinnosti predkladanej novely zákona, ktorej účinnosť je riešená aj v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, sa účinnosť navrhuje zmeniť z dňa vyhlásenia na 1. január 2010. Nakoľko sa v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to v bodoch 13 a 14, hovorí o inej, v súčasnej dobe už neaktuálnej účinnosti, žiadam, aby boli body 13 a 14 spoločnej správy vyňaté na osobitné hlasovanie a tieto neboli schválené napriek odporúčaniu gestorského výboru schváliť tieto body, keďže, ako som uviedol, sa zmenili termíny.
Z dôvodu posunutia účinnosti predkladám uvedený pozmeňujúci návrh k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
1. K čl. I. V čl. I úvodná veta navrhovanej zmeny, vloženie § 89a sa označuje poradovým číslom 1 a dopĺňa sa bodom 2, pardon, dopĺňa sa 2. bodom, ktorý znie: 2. Za § 92 sa vkladá § 96, ktorý znie:
"§ 96
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2010
Správne orgány zriadia evidenciu priestupkov podľa § 89a najneskôr do 31. decembra 2010." Navrhovanou úpravou sa poskytuje správnym orgánom dodatočne dlhá lehota na zriadenie evidencie priestupkov podľa predloženého návrhu zákona.
2. K čl. II. Slová "dňom jeho vyhlásenia" sa nahrádzajú slovami "1. januára 2010".
Navrhuje sa nový deň účinnosti zákona, a to s prihliadnutím na predpokladaný termín schválenia zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.
Pán spravodajca, máte slovo.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som konštatoval, že vystúpením pána poslanca dochádza k zmene, to znamená, že spoločne sa bude hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12. Tieto sú odporúčané schváliť. Osobitne o bodoch 13, 14, odporúčanie výboru je schváliť, ale keďže sú tu pozmeňujúce návrhy pána poslanca, je na poslancoch, aby sme umožnili o týchto návrhoch potom hlasovať a bod 3 s odporúčaním neschváliť. Toľko moja informácia. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej a Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh je pod tlačou 1113, spoločná správa výborov má číslo 1113a.
Máte slovo, pani poslankyňa aj predsedníčka výboru.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda, v druhom čítaní vám ako predkladateľka spolu s kolegyňou Renátou Zmajkovičovou predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1993 Z. z o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky ukladá vydavateľovi Zbierky zákonov zabezpečiť distribúciu jednotlivých čiastok Zbierky zákonov Slovenskej republike v tlačenej podobe všetkým obciam.
Cieľom nášho predkladaného návrhu zákona je zjednodušiť distribúciu jednotlivých čiastok Zbierky zákonov Slovenskej republiky obciam a zvýšiť dostupnosť Zbierky zákonov Slovenskej republiky na úrovni miestnej samosprávy, a to zavedením možnosti distribúcie Zbierky zákonov Slovenskej republike aj v elektronickej podobe na miesto doterajšej tlačenej podoby. To znamená, že bude na výbere jednotlivých obcí, či budú na ich žiadosť, tak ako doteraz, dostávať Zbierku zákonov v listinnej podobe, alebo využijú svoje elektronické zariadenia a budú dostávať Zbierku zákonov v elektronickej podobe.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať dopady na verejné financie, nebude mať ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Ako predkladateľka chcem povedať, že súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vyplynuli z rokovania výborov a sú uvedené v spoločnej správe, a prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za uvedenie tohto návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru Kataríne Cibulkovej.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu poslankýň Národnej rady Jany Laššákovej a Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady o Zbierke zákonov, podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. júna 2009 č. 1484 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 697 z 2. septembra, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú tri pozmeňujúce návrhy, o ktorých gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslankýň Národnej rady Jany Laššákovej a Renáty Zmajkovičovej schváliť v znení v schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 8. septembra 2007 pod č. 703. Týmto uznesením ma zároveň poveril výbor predložiť túto spravodajskú informáciu.
Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Mušková do rozpravy. Ešte niekto iný, prosím? Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vlastne vypracovala pani poslankyňa Tóthová, nestihla prísť, tak si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh ja, pretože som pod ním podpísaná.
V čl. I bod znie: v § 11 ods. 2 sa za slovo "výtlačok" vkladajú slová "aj elektronická podoba".
Odôvodnenie: Legislatívny návrh poslankýň dáva na výber, aby obce, ktoré sú v zmysle zákona povinné zabezpečiť, aby Zbierka zákonov Slovenskej republiky bola na pracovisku samosprávy sprístupnená na nazretie každému a aby si samosprávy mohli vybrať, či túto Zbierku budú odoberať elektronicky alebo v písomnej podobe. Toto riešenie by znevýhodnilo v prípade objednania si elektronickej formy Zbierky zákonov Slovenskej republiky nielen občanov bez počítačovej gramotnosti, ale by mohlo zvýšiť náklady samosprávy na papier a toner.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Má slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Keďže bol predložený pozmeňujúci návrh, chcem povedať, že ja s takýmto pozmeňujúcim návrhom nesúhlasím. Je nad rámec predloženého návrhu. Cieľom môjho návrhu bolo, aby obce využili možnosť, ako chcú, aby im boli doručované Zbierky zákonov, buď elektronicky, alebo v papierovej podobe.
Tento návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa hovorí o tom, že ministerstvo spravodlivosti bude doručovať aj v papierovej, aj v elektronickej podobe. Tým by sa vlastne zvýšili náklady. Nám išlo a cieľom predloženého návrhu bolo aj to, aby sa náklady na doručovanie Zbierok zákonov znížili tým, že si obce vyberú buď chcú v papierovej, alebo v elektronickej podobe, a nie aj - aj. To nebolo naším účelom, preto ja s takýmto návrhom nesúhlasím.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať