S p r á v a

o 41. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 15. októbra 2009 o 15.01 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesta.

Dámy a páni, otváram rokovanie 41. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú som zvolal na základe žiadosti skupiny 49 poslancov Národnej rady.

Poprosím vás o prezentáciu, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní. Prezentujeme sa, dámy a páni.

(Prezentácia.) 109 prítomných.

Konštatujem, že sme uznášaniaschopní a budeme rokovať o programe tak, ako žiadala skupina poslankýň a poslancov, ktorí predložili svoju žiadosť.

Dovoľte, aby som privítal pani ministerku a podpredsedníčku vlády.

Na tejto schôdzi budú overovateľmi pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Andruskó. Náhradníkmi sú pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Kuruc.

O ospravedlnenie požiadali pani podpredsedníčka Belousovová a páni poslanci Babič, Belásová, Džurina, Gibalová, Glenda, Goga, Golian, Grečková, Kondrót, Laššáková, Mamojka, Micheľ, Mikloš, Jozef Mikuš, Richter, Rošková a Vaľová.

Poslanci, ktorí predložili žiadosť na zvolanie tejto schôdze, žiadajú prerokovať

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky Viere Petríkovej, poverenej riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Program takejto schôdze sa neschvaľuje.

Návrh máte v tlači pod číslom 1289.

Tento návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelil na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený ústavnoprávny výbor. Takisto som ho zaslal vláde Slovenskej republiky, aby zaujala stanovisko.

Teraz pristúpime k samotnému návrhu a budeme rokovať o programe. Poprosím pána poslanca Lipšica, aby ako poverený člen skupiny poslancov uviedol návrh.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, začíname rokovať o programe.

D. Lipšic, poslanec: ... dovoľte mi najskôr, pán predseda, prečítať niekoľko mien. Jana Dubovcová, Peter Paluda, Darina Kuchtová, Anna Benešová, Stanislav Sojka, Milan Ružička, Alexander Mojš, Jozef Kandera, Juraj Majchrák. Čo spája tieto mená? Spája ich snaha dnešnej vládnej a justičnej moci postihovať týchto sudcov za prejavenie názoru. O mesiac si krajina pripomenie 20. výročie nežnej revolúcie, 20. výročie novembra a v týchto časoch, keď oslavujeme 20. výročie novembra, nastáva návrat starých čias, keď sa zvyklo hovoriť, že existuje síce sloboda prejavu, ale neexistuje sloboda po prejave.

Dovoľte mi oboznámiť vás, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, s prípadmi disciplinárnych stíhaní sudcov, ktoré sa vedú - podľa mojej mienky - zo škandalóznych dôvodov.

Prvý prípad je prípad sudkyne Jany Dubovcovej. Sudkyňa Dubovcová bola stíhaná pre prejavenie názoru. Pre prejavenie kritického názoru k bývalému ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi. Bola stíhaná na základe návrhu predsedu Okresného súdu v Banskej Bystrici. Predseda okresného súdu o niekoľko dní predložil ministerke spravodlivosti návrh na pozastavenie výkonu funkcie tejto sudkyne so snahou ju z talára vyzliecť. Ministerka neváhala a pozastavila výkon funkcie sudkyne Dubovcovej, ktorá slobodne vyjadrila svoj názor.

V návrhu, ktorý ste dostali, skupiny poslancov sú viaceré citácie z nedávneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kudashkina proti Rusku. Myslím, že sa trošku vraciame do ruských čias. Európsky súd konštatoval jednoznačne porušenie práva na slobodu prejavu ruskej sudkyne, ktorá bola vyzlečená z talára pre prejavenie kritických názorov na justíciu.

Sudca Peter Paluda je disciplinárne stíhaný a má pozastavený výkon funkcie preto, že ako sudca podal trestné oznámenie na predsedu Najvyššieho súdu. Citujem z návrhu na začatie konania. "Ako sudca Najvyššieho súdu vypracoval 29. júla tohto roku zavádzajúce a lživé trestné oznámenie na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefana Harabina pre neobmedzené zneužívanie moci a prekračovanie zákonných oprávnení, ktoré toho istého dňa v úmysle znevážiť predsedu Najvyššieho súdu a spôsobiť mu ujmu na cti a dobrej povesti podal na Úrad špeciálnej prokuratúry."

Ide o jedného z najvýkonnejších sudcov Najvyššieho súdu. Počúvali sme aj od predsedu vlády, aj od ministerstva spravodlivosti, že ide o sudcov, ktorí majú problém s prieťahmi v konaní. Sudca Paluda má druhý najvyšší pracovný výkon za rok 2008 zo sudcov trestného kolégia Najvyššieho súdu - vybavených 90 vecí. Má najviac rozhodnutí a stanovísk odsúhlasených na publikovanie zo sudcov trestného kolégia Najvyššieho súdu za roky 2007 až 2009. Nemá ani jedno rozhodnutie, na ktorého napísanie by bolo treba predlžovať zákonnú 30-dňovú lehotu.

Náš Trestný zákon vyžaduje od každého, aby v prípade, že má podozrenie zo spáchania trestného činu, konal a svoje podozrenie oznámil. Pri závažnejších trestných činoch je neoznámenie trestného činu trestným činom. Považujem za neakceptovateľné, aby v právnom štáte bol sudca disciplinárne stíhaný preto, že splní nielen svoju občiansku, ale aj svoju právnu povinnosť.

Sudkyňa Anna Benešová bola stíhaná údajne za to, že nepovolila nahrávanie pojednávania vo veci, v ktorej bývalý minister spravodlivosti Harabin žaloval denník Sme. Napriek tomu, že túto skutočnosť nepotvrdil okrem sťažovateľa nikto, ani prísediace v senáte, bola postihnutá preložením na nižší súd. Sudkyňa Benešová však zároveň potvrdila, že vo veci žaloby exministra Harabina bola ovplyvňovaná.

Budem citovať z jej vyjadrení. "Teraz na krajskom súde mi bolo zo strany vedenia povedané, ako by som mala rozhodnúť, a to je to, čo ma pobúrilo, mne nikto nebude hovoriť, ako mám rozhodnúť." Na otázku, či je to horšie ako pred rokom 1989, sudkyňa Benešová odpovedala: "Mne sa nestalo, že by za mnou došiel nejaký funkcionár v predchádzajúcom režime a povedal, že musíš rozhodnúť takto alebo takto." Ďalej povedala: "Aj pokiaľ išlo o spisy pána Harabina, tak som mu dala mimoriadny termín, lebo som bola o to žiadaná." Neviem o tom, že by sa za 20 rokov v našej justícii stal prípad, kedy by sudca verejne priznal, že bol ovplyvňovaný, ako má vo veci rozhodnúť, vedením súdu, vo veci, kde žalobcom je minister spravodlivosti.

Bola stíhaná za údajné zakázanie nahrávania na pojednávaní. Sťažovateľom v tejto veci bol istý pán Ličko. Jeho sestra Dr. Darina Ličková, sudkyňa Najvyššieho súdu, bola uvedená v žalobe pána Harabina ako svedkyňa, ktorá mala potvrdiť, že mu bola spôsobená nemajetková ujma. Na druhej strane ale sudcovia, ktorí reálne zakážu nahrávanie pojednávaní, voči nim nie je žiadna zodpovednosť vyvodzovaná.

Trebišovská sudkyňa Monika Koščová v tomto roku zakázala nahrávanie vo veci, kde predseda súdu Soročina z Michaloviec žaluje ministerstvo spravodlivosti. Ministerstvo však odmietlo akokoľvek komentovať jej kroky a podľa svojho hovorcu povedalo, že nechce, aby začatie akéhokoľvek disciplinárneho konania bolo vnímané ako zásah do nezávislosti rozhodovania súdov. Ministerstvo nekonalo v prípade, kde sudca Soročina žaluje ministerstvo spravodlivosti, a predpokladám, že za chvíľku uzavrie ministerstvo aj zmier s týmto sudcom.

Sudkyňa Darina Kuchtová je disciplinárne stíhaná preto, že v trestnom konaní vypovedala na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa, pričom podľa návrhu na disciplinárne konanie, v rámci tohto výsluchu uviedla nepravdivé skutočnosti a hodnotiace úsudky týkajúce sa výkonu funkcie predsedu Okresného súdu Žilina Dr. Pavla Polku v období rokov 1997 až 1999, čím výrazne zasiahla do osobnostnej sféry menovaného. Sudkyňa stíhaná za svedeckú výpoveď, napriek tomu, že sudca Polka na ňu podal trestné oznámenie, bolo odmietnuté. Podal žalobu na ochranu osobnosti, bola vzatá späť. Napriek tomu, že výpovede ďalších svedkov potvrdzujú, že počas kontroly na Okresnom súde v Žiline sa našli výrazné nedostatky, nielen výpoveď sudkyne Kuchtovej, ale aj výpoveď Dr. Rity Sabovej a Dr. Petra Volocha.

Doktorka Sabová vo svojom výsluchu hovorí: "Áno, zistili sme tam porušenia, konštatovali sme viaceré porušenia. Pamätám si, že tam dochádzalo k presunom spisov." Doktor Voloch vo svojej výpovedi potvrdil, "veď to bol výsledok kontroly, tam sa našlo veľa porušení zákonov".

Ak sudkyňa Kuchtová vo svojej výpovedi klamala, mala by byť tresne stíhaná za krivú výpoveď, ale ona nie je stíhaná za krivú výpoveď, ona je stíhaná disciplinárne za to, že poskytla pred súdom výpoveď ako svedkyňa. Výpoveď, ku ktorej je každý z nás povinný ako občan tohto štátu, pretože každý z nás má povinnosť svedčiť, nielen právo, ale právnu povinnosť.

Sudca Stanislav Sojka z michalovského okresného súdu je stíhaný a má pozastavený výkon funkcie preto, že mal údajne sprístupniť obsah odvolania podaný advokátom obhajcom predsedu súdu Soročinu, v ktorom odvolaní tento advokát navrhuje jeho preloženie na civilný úsek, pretože bývalí prokurátori nevedia adekvátne reflektovať záujmy obžalovaných. Zároveň je stíhaný za to, že o svojej kauze informoval prezidenta republiky, poslal mu list, v ktorom podľa sudcu Soročinu "je veľa poloprávd, nepravdivých údajov a invektív voči mojej osobe ako predsedovi Okresného súdu Michalovce, advokátovi Dr. Kusovi a tiež aj ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi". V tomto liste v prezidentskej kancelárii pritom nie je nič nepravdivé, je tam popis trestného stíhania sudcu Soročinu a je tam návrh advokáta Kusa, ktorý väčšinou obhajuje v trestných veciach pašerákov cigariet a prevádzačov, ku čomu sa sudca Sojka vyjadruje.

Sudca Alexander Mojš. Viacerí poslanci sú z Banskej Bystrice, nevidím pani poslankyňu Laššákovú, ale určite to meno je jej známe. Sudca Mojš je stíhaný za svoje konanie v konkurzných veciach: Preglejka Žarnovica, Investičný fond PSIPS, kde zachránil štátu a veriteľom obrovské sumy. Priznám sa, že poznám málo čestnejších sudcov, ako je sudca Mojš. Spod návrhu na disciplinárne stíhanie bol oslobodený, odvolací senát pod vedením Dr. Polku, to meno tu už zaznelo, však bez vykonania dôkazov rozhodnutie zrušil a prikázal vec znovu rozhodnúť. Následne však prišiel nový návrh na disciplinárne stíhanie sudcu Mojša, pretože tento si podal žiadosť podľa infozákona predsedovi Krajského súdu v Bystrici, kde žiadal, aby mu tento ozrejmil, z akých dôvodov stiahol disciplinárny návrh na sudkyňu Sninskú. Predseda súdu mu odpovedal podľa infozákona a sudca je stíhaný preto, že údajne mal odpoveď podľa infozákona sprístupniť správkyni konkurznej podstaty. Odpoveď podľa infozákona, verejnú odpoveď.

Sudkyňa Sninská je trestne stíhaná už niekoľko rokov pre korupčné trestné činy.

Pýtal som sa na minulej schôdzi ministerky spravodlivosti, či je pravdou, že po tom, ako napadla obžaloba na Špecializovaný trestný súd, najskôr prišiel na ten súd telefonát advokáta obžalovanej sudkyne s informáciou so žiadosťou, aby zistil, ktorý sudca vec pojednáva. Keď nedostal odpoveď, prišiel vzápätí telefonát z ministerstva spravodlivosti s tou istou otázkou. A pýtal som sa vás, pani ministerka, za koho vaše ministerstve kope - či za vládu zákona, za poriadok, alebo za obžalovaných sudcov?

Ministerstvo rovnako malo zisťovať, či nie je v spise vážne procesné pochybenie spočívajúce v tom, že Ústavný súd dal neskoro súhlas na trestné stíhanie sudkyne Sninskej. Samozrejme, žiadne takéto pochybenie v spise neexistuje a obžaloba bola prijatá.

Sudca Jozef Kandera je stíhaný v tomto prípade pre prieťahy v konaní, najmä v kauze ekonomickej časti kauzy kyselinári. Znovu je to sudca na Najvyššom súde, ktorý má jedny z najvyšších výkonov: v roku 2007 76 vecí, v roku 2008 65 vecí na Najvyššom súde, do 9. septembra 39 vecí. Spis v ekonomickej kauze kyselinári má cez 14-tisíc strán.

Je asi pravdou, že absolútna väčšina sudcov kvôli preťaženiu má v nejakej veci prieťahy v konaní. Ale pokiaľ ide o tých najvýkonnejších sudcov, si myslím, že je škandalózne, aby akýmkoľvek spôsobom boli sankcionovaní, a na druhej strane sudcovia, ktorí nekonajú, boli úplne v pohode.

Poviem vám, ktorí sudcovia nekonajú. Ministerstvo tvrdí, že tvrdo ide po sudcoch, ktorí majú prieťahy v konaní a ktorých zavinením sa dostávajú obžalovaní vrahovia na slobodu. Tak si povedzme, kto je takýmto sudcom. Takýmto sudcom je štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Daniel Hudák. Štátny tajomník ešte ako predseda senátu pojednával vec obžalovaného Stiebla v roku 2006 a rozsudok bol vyhotovený v roku 2009. Ministerstvo spravodlivosti nekonalo. Je tu ďalší prípad obžalovaný Bajčík, obžalovaný z obzvlášť závažného zločinu vraždy. Tento obžalovaný bol prepustený na slobodu kvôli procesným pochybeniam sudcu Hudáka, to netvrdím ja, to tvrdí Najvyšší súd. Budem z jeho rozhodnutia citovať: "Najvyšší súdu Slovenskej republiky z pripojeného spisového materiálu totiž zistil, že obžaloba proti Jozefovi Bajčíkovi a spol. krajským prokurátorom bola podaná 19. septembra 2003. Na hlavnom pojednávaní, kedy už boli prednesené aj záverečné reči, o rok neskôr, tak ako sa uvádza aj vo vyjadrení obžalovaného, bolo zistené, že členom konajúceho senátu bol od začiatku aj Dr. Daniel Hudák, ktorý bol vylúčený z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že Dr. Daniel Hudák, ktorý bol zo zákona vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v prejednávanej veci, sa zúčastnil ako sudca rozhodovania na hlavnom pojednávaní od jeho začiatku až do 14. októbra 2004. Táto skutočnosť spôsobila, že výsledky dokazovania, ktoré sa na tomto hlavnom pojednávaní uskutočnili, sú nepoužiteľné pre rozhodnutie v danej trestnej veci. Táto skutočnosť mala preto za následok, že hlavné pojednávanie muselo byť vykonané odznovu v inom zložení senátu. Uvedené vážne subjektívne procesné pochybenie, pre ktoré bolo konanie v podanej obžalobe prakticky ničotné, bolo teda bezpochyby tou príčinou, pre ktorú nebolo možné trestné stíhanie skončiť v lehote dvojročného trvania väzby obžalovaného Jozefa Bajčíka." Z tohto dôvodu bol obžalovaný prepustený na slobodu.

Ako koná ministerstvo spravodlivosti voči sudcom, vďaka ktorých procesným pochybeniam sa dostávajú na slobodu páchatelia nebezpečnej trestnej činnosti? Ministerstvo nekoná.

Ako konalo ministerstvo vo veci podnetu Generálnej prokuratúry na obvineného Michala Hrbáčka? Obvinený Hrbáček, známy obvinený, bol prepustený z väzby na kauciu napriek tomu, že sa nachádzal v kolúznej väzbe. Ministerstvo navrhlo minulý rok, aby aj v prípade kolúznej väzbe bolo možné prepustiť obvineného na slobodu. Tento parlament a toto plénum tento návrh zamietol. Tu mám spoločnú správu z decembra a tu mám hlasovanie poslancov. V decembri tohto roku plénum Národnej rady potvrdilo, že v Trestnom poriadku je zakázané, aby v prípade kolúznej väzby bola prípustná kaucia. Napriek tomu bratislavské súdy prepustili obvineného Hrbáčka na slobodu.

4. februára 2008 prišiel podnet Generálnej prokuratúry, aby minister spravodlivosti ako jediný oprávnený orgán podal voči týmto nezákonným rozhodnutiam dovolanie. Tento podnet skončil v koši napriek tomu, že Generálna prokuratúra v ňom uvádza konkrétne skutočnosti, prečo je pobyt obvineného Hrbáčka na slobode neprijateľný. Okrem iného aj preto, že boli zistené intervencie pri stíhaní policajného gangu, kde osoba svedka, korunného svedka Juraja Rosíka bola už v čase väzobného trestného stíhania obvineného Jacka predmetom záujmu obvinených. Ministerstvo znovu nekonalo.

Dovoľte mi informovať o ďalšom prípade, ktorý považujem za mimoriadne závažný. Jedná sa o prípad, trestný prípad, ktorý sa týka sudcu Majchráka. Hovorím to vopred, mám podozrenie, že za disciplinárnym stíhaním sudcu Majchráka je snaha dostať ho zo senátu Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje vec obžalovaného Jozefa T., ktorý bol súčasťou organizovanej skupiny Dušana Borženského.

Poviem, prečo si to myslím. Obžalovaný Jozef T. bol najskôr Krajským súdom v Košiciach odsúdený pre trestný čin vraždy. Trestný čin vraždy sa mal udiať v Martine v nočnom klube Alpia, kde obžalovaný zdvihol pištoľ, ktorej hlaveň bola od ľavej časti tváre usmrteného 10 cm, raz z nej vystrelil a poškodeného usmrtil. Napriek tomu v odvolacom konaní, ktorému predsedal sudca Lipovský na Najvyššom súde, bola vec zrušená s pokynom, aby prvostupňový súd preskúmal, či nešlo o nutnú obranu. Ešte raz pripomínam, obžalovaný zastrelil z desiatich centimetrov strelnou zbraňou poškodeného. Následne košický Krajský súd obžalovaného oslobodil. Vec prišla znovu na Najvyšší súd, ale tentokrát do senátu sudcu Majchráka, ktorý vo svojom rozhodnutí z konca minulého roku zrušil oslobodzujúci rozsudok a konštatoval: "Zo znaleckého dokazovania a vykonanej rekonštrukcie vyplýva, že strelec a nebohý Vladimír Višňovec v čase streľby stáli oproti sebe, hoci nie priamo v tvárou tvár. Strela vnikla do oblasti hlavy poškodeného približne 158 cm od podlahy a strela vyletela približne v rovnakej výške, takže mala prakticky horizontálny priebeh, pričom hlaveň pištole bola od hlavy poškodeného cca 10 cm."

Výpovede celého radu svedkov, hostí baru, ktorí nijako neboli zainteresovaní na predmetnom konflikte, vyvracajú obhajobné tvrdenia obžalovaného Jozefa T., že sa iba bránil a poškodeného musel zastreliť niekto iný až potom, čo mu vypadla pištoľ z ruky. Svedok Ali Abdelnour popísal, že videl zo svojho miesta v zrkadle priebeh konfliktu, a presne popísal, ako mal obžalovaný Jozef T. streliť poškodeného Vladimíra Višňovca do hlavy. Rovnako svedok Vladimír Sýkora vypovedal, že videl, ako obžalovaný pištoľou z krátkej vzdialenosti strelil poškodeného priamo do hlavy po tom, čo mu ešte povedal: "Teba si kľudne odsedím." Nezávisle na výpovedi utajeného svedka tieto okolnosti, za akých došlo k streľbe na poškodeného, potvrdili aj ďalší svedkovia, ktorí potvrdili, že bezprostredne po výstrele počuli, ako obžalovaný Jozef T. poškodenému povedal, že ho zabije a kľudne si ho odsedí. Pričom obžalovaného ako strelca opoznali pri rekognícii, pričom k streľbe na poškodeného došlo až potom, čo už vlastne personál baru ustupoval, pretože obžalovaný mal zbraň v ruke a strieľal v chodbe do podlahy.

Teraz je vec tretíkrát v Košiciach. Košický Krajský súd viazaný rozhodnutím Najvyššieho súdu by mal obžalovaného znovu odsúdiť. A potom bude podané ďalšie odvolanie. Hovorím o tom verejne, kolegovia a kolegyne aj zástupcovia médií, aby ste tento prípad dobre sledovali, pretože v prípade, že sudca Majchrák bude disciplinárne postihnutý a jeho vec, vec obžalovaného Jozefa T., príde do iného senátu, som veľmi zvedavý, ako tento senát rozhodne. Hovorím to vopred, aby si každý mohol overiť, aký bude ďalší priebeh udalostí. Považoval by som za mimoriadne závažné, ak by sa dnes v justícii intervenovalo nielen kvôli finančným skupinám alebo významným politikom, ale aj kvôli osobám obžalovaným z brutálnej vraždy.

Nebolo to prvýkrát. V roku 2007, začiatkom roku, keď rozhodoval okresný a krajský súd o ďalšej väzbe obžalovaného Mikuláša Černáka, dostal sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici z ministerstva spravodlivosti telefonický odkaz, či nepozná zásadu špeciality, ktorá v tomto prípade by umožnila prepustenie obžalovaného Černáka z výkonu väzby. Obžalovaný Černák aj bol nakoniec z výkonu väzby prepustený 1. 2. 2007 a následne bol vzatý do väzby v inej trestnej veci. Ak existujú otázky, telefonáty konkrétnym sudcom vo veci Mikuláša Černáka, ktorý je stíhaný pre niekoľkonásobnú vraždu, v akom štáte, milé kolegyne, vážení kolegovia, žijeme?

V týchto dňoch sme sa dozvedeli o kauze Mitická, kde je podozrenie tiež, že sa organizovaná skupina dostala zvláštnym spôsobom znovu ku svojmu majetku napriek tomu, že jej firma bola z registra vymazaná kvôli pohľadávkam a následne znovu vznikla. Túto skupinu zastupuje blízky známy a bývalý šéf kancelárie ministra Harabina doktor Košút. Kamaráti pána Harabina sa dovolajú čohokoľvek, ale kde sa ľudia dovolajú spravodlivosti?

Dnešný stav justície nie je problém pre právny štát, len pre právny štát, je problém pre ekonomiku a pre nové investície. Kto, keď kríza skončí, príde na Slovensko s novými investíciami, keď bude pod hrozbou toho, že naše súdy ho o jeho investíciu pripravia? To nie je iba prípad Mitickej, to je prípad aj bratislavskej Cvernovky a belgických investorov. Kto dá ľuďom prácu - predseda vlády alebo my, alebo noví investori?

Pred viac ako tromi rokmi som označil nastupujúcu vládu za vládu mafia-friendly. Ale to nepovažujem v dnešnej situácii za to najhoršie. Vládu budú môcť voliči o niekoľko mesiacov vymeniť, ale rozvrat v justícii, ten zostane. (Reakcie z pléna.)

Za vlády Roberta Fica Slovensko prestáva byť právnym štátom a stáva sa štátom bezprávnym. Myslím si, že bude veľkou výzvou pre akúkoľvek budúcu vládu, aby v prospech jednoduchých občanov - slušných ľudí upravila výrazné, urobila výrazné zmeny v justícii tak, aby nemali v justícii navrch gauneri, mafiáni, skorumpovaní politici, ale slušní ľudia. A o to sa budeme v parlamente pokúšať.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia ústavnoprávneho výboru predniesla správu o výsledku prerokovania návrh skupiny poslancov NR SR na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky Viere Petríkovej, poverenej riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery všetkým výborom Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, a to s termínom do 15. októbra tohto roku.

Určil, aby Ústavnoprávny výbor NR SR ako gestorský pripravil na schôdzu NR SR správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu v ostatných výboroch NR SR, a to návrh skupiny poslancov prerokovali v určitom určenom termíne tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, zahraničný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre sociálne veci a bývanie. Neprijali platné uznesenia z dôvodu, že predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z., t. j. nášho rokovacieho poriadku.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor NR SR pre kultúru a médiá o návrhu rokoval, uznesenie neprijal, pretože už pri hlasovaní nebol uznášaniaschopný.

Podľa § 109 ods. 3 predseda Národnej rady Slovenskej republiky požiadal vládu SR o zaujatie stanoviska. Vláda návrh prerokovala a uznesením č. 425 vyjadrila s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky Viere Petríkovej, poverenej riadením ministerstva spravodlivosti, nesúhlas.

Ústavnoprávny výbor NR SR uznesením č. 745 poveril mňa za spravodajkyňu. Gestorský výbor bol zvolaný na 15. októbra 2009, o návrhu správy nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

To je správa, s ktorou som povinná oboznámiť Národnú radu Slovenskej republiky, a ako spravodajkyňa chcem upriamiť pozornosť na rokovací poriadok, že ide o mimoriadnu schôdzu a na mimoriadnej schôdzi je možné prerokovať iba tému a predložený návrh na prerokovávanie, ktorý bol ako bod zvolaný. Žiaľ, musela som to urobiť, keďže túto už aj vláda bola prerokovávaná, označovaná za mafiu-friendly a žiaden návrh na vládu nebol.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Pani podpredsedníčka vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecký klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Lucia Žitňanská, za klub Strany maďarskej koalície jej predseda pán poslanec Gyula Bárdos. A ďalej sa písomne prihlásili pán poslanec Gábor Gál, Pavol Hrušovský z klubu KDH a pán Vladimír Mečiar Ľudová strana - HZDS. Toľko písomne prihlásení.

Skôr ako dám priestor prvému písomne prihlásenému, alebo teda prvej písomne prihlásenej pani poslankyni Žitňanskej, o slovo požiadal pán minister Chovan.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

V. Chovan, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán presedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky Viere Petríkovej, poverenej riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, doručenej ako tlač 1289. Po oboznámení sa s obsahom poslaneckého návrhu vláda k dôvodu na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky Viere Petríkovej, poverenej riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, uvádza nasledovné:

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky Viera Petríková obdržala 16. septembra 2009 disciplinárny návrh od predsedu Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorý sa opieral o rozhodnutie samosprávnych súdnych inštitúcií uznesenia predsedov kolégií sudcovských rád pri Krajskom súde v Banskej Bystrici z 9. apríla 2009.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu okresného alebo krajského súdu rozhoduje minister spravodlivosti. Po preštudovaní návrhu ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodla 25. septembra 2009 o dočasnom pozastavení funkcie sudkyne Dubovcovej. Nezakladá sa na pravde, ako tvrdia poslanci Daniel Lipšic a Lucia Žitňanská, že neváhala ani jeden deň, rozhodla sa okamžite pozastaviť jej výkon funkcie sudcu.

Návrh skupiny poslancov podľa názoru vlády obsahuje aj ďalšie nepresnosti. Vláda Slovenskej republiky rešpektuje oprávnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Predmetný návrh sa však prevažne opiera o medializované informácie, menej o fakty.

Z uvedených dôvodov vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky Viere Petríkovej, poverenej riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za predloženie stanoviska vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky Viere Petríkovej, poverenej riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

V rozprave vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Pripraví sa pán predseda klubu Gyula Bárdos.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, poslanci za SDKÚ - Demokratickú stranu podporili toto konanie mimoriadnej schôdze s návrhom na odvolanie podpredsedníčky vlády a ministerky spravodlivosti pani Petríkovej, pretože je to jediný spôsob, ako hovoriť na pôde parlamentu o stave súdnictva na Slovensku po troch rokoch vlády premiéra Fica a ako verejne pomenovať škodlivú prácu ministerstva spravodlivosti počas vlády premiéra Fica.

Zlé zákony sa dajú v budúcnosti opraviť veľmi rýchlo, ale obnova viery, že právo a spravodlivosť môžu platiť pre všetkých, a obnova viery, že právo a spravodlivosť môžu mať oporu na súdoch, to bude trvať dlho, pretože morálne škody sú veľmi veľké.

Keď je možné, aby ten, kto verejne klamal, bol predsedom Najvyššieho súdu a ten, kto to verejne pomenoval, mohol byť za to stíhaný, tak to znamená, že niekde sa úplne stratil elementárny zmysel pre právo a spravodlivosť, a to aj na ministerstve spravodlivosti a v justícii ako celku.

Dovolím si malú genézu týchto troch rokov, ktoré začali vlastne odvolaním niekoľkých predsedov súdov prakticky bez povšimnutia, ale bol to prvý krok, ktorý vyslal jasný signál - má to súvis s odvolávaním pani podpredsedníčky vlády, pani spravodajkyňa -, bol to prvý krok, ktorý vyslal jasný signál do radov sudcovskej obce, že nový minister spravodlivosti Harabin sa ide porátať so sudcami iného názoru. A tento prvý krok aj svoj účel splnil, pretože už vtedy zavládla v justícii atmosféra opatrnosti a strachu v duchu hesla: "Keď nebudem vytŕčať, snáď ma nechá na pokoji."

Politicky aj mediálne sa viedol hlavný boj o Špeciálny súd, ale na pozadí tohto boja sa prestali prijímať vyšší súdni úradníci, začali sa prijímať súdni čakatelia na základe rodinných a iných väzieb. Nových sudcov dostávali súdy za odmenu, za poslušnosť. Minister Harabin chodil po súdoch a chválil sa, že vybavil doplatenie štrnástych platov. (Reakcia z pléna.) Do toho prišli, do toho prišli... Do toho prišli prvé disciplinárne konania. (Reakcia z pléna.) Kombinácia všetkých týchto faktorov, kombinácia všetkých týchto faktorov, s ktorou sa veľmi dobre pracovalo, to znamená, kombinácia faktoru "vybavil som vám 14. plat" s hrou na závisť voči platom špeciálnych sudcov a hrozby šikany a disciplinárnych konaní sa táto atmosféra strachu v justícii prehĺbila. V tejto atmosfére sa volili aj členovia, noví členovia Súdnej rady a v tejto atmosfére sa vyberali noví predsedovi súdov. Tam, kde sa náhodou prihlásil do výberového konania sudca, ktorý nebol želaný, tak sa opakovalo výberové konanie niekoľkokrát.

Treba povedať, že premiér Fico dal od justície ruky preč a koalícia podporila zmeny právnych predpisov, ktoré zmenili aj pravidlá výberových konaní, umožnili pestovanie rodinkárstva a klientelizmu pri výberových konaniach, zrušili pravidlá hodnotenia sudcov, ale napríklad zrušili aj voľby predsedov kolégií a grémií a zrušili aj to, aby nebolo možné šikanóznym spôsobom presúvať sudcov z kolégia do kolégia na Najvyššom súde, čo sa dnes už na Najvyššom súde pod vedením nového predsedu Najvyššieho súdu deje.

Výsledkom je ovládnutie justície z pozície ministra spravodlivosti. To znamená, ovládnutie justície z pozície výkonnej moci. To chcem zdôrazniť. Potom prišli do parlamentu návrhy, ktoré túto moc majú presunúť na predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady v jednej osobe, čiže zase do rúk Harabina.

Keď to zjednoduším, tak výsledkom pôsobenia ministra Harabina vo funkcii ministra spravodlivosti je privatizácia slovenského súdnictva Harabinom a ľuďmi, ktorí za ním stoja v pozadí, a ten, kto tento privatizačný projekt slovenskej justície podpísal, sa volá Robert Fico.

V tejto situácii sudcovia, v tejto situácii sudcovia, viac ako 100 sudcov, napísali výzvu Päť viet. Ja si ju dovolím prečítať, pretože nie je dlhá.

"Snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. V takomto prostredí sa nám pracuje zle a preukázateľné rastúca nedôvera verejnosti voči justícii nás úprimne mrzí. O príčinách tohto stavu je potrebné slobodne diskutovať a atmosféra strachu, v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha. Mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je právom občana."

Táto posledná veta je pre mňa kľúčová, pretože nejde o sudcov, ide o občanov. Občan si môže vybrať, do ktorej banky si uloží peniaze, v ktorom obchode nakúpi, ale nemôže si vybrať, na ktorý súd pôjde rozhodnúť svoj spor. Súd mu určil štát. S akým pocitom dnes vstupuje občan do súdnej siene, keď číta, že na súde sa posielajú lístočky, ako má sudca rozhodnúť? Keď číta a vidí, že ten, kto verejne klamal, môže byť predsedom Najvyššieho súdu a ten, kto to verejne pomenoval, môže byť za to disciplinárne stíhaný. Občan má právo na slobodného sudcu, pretože len slobodný sudca garantuje nestranné rozhodovanie. (Potlesk.)

Na Slovensku dôveruje súdom 30 %, v Európe je to 50 % a viac. Preto je tu dnes návrh na odvolanie pani ministerky Petríkovej. Preto, že tým, že prijala túto pozíciu a neurobila nič, sa vlastne prihlásila k privatizácii slovenských súdov Harabinom.

Ja nezávidím, nezávidím pani ministerke jej momentálnu situáciu, ale prijala túto politickú funkciu dobrovoľne a neurobila v tejto situácii naozaj najskôr nič, potom zo dňa na deň rozhodla o tom, že sudkyňa, ktorá prejavila svoj názor, nemôže súdiť a vlastne nijakým spôsobom sa nepostavila k výzve Päť viet, to znamená k výzve viac ako 100 sudcov.

Preto ja a klub SDKÚ - Demokratickej strany podporujeme vyslovenie nedôvery ministerke Petríkovej.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Skôr ako dám priestor na faktické poznámky, dvaja prihlásení - pán poslanec Jureňa Mečiar, chcem upozorniť pani predrečníčku a ďalších na § 17, 18, § 109 rokovacieho poriadku a čl. 83 Ústavy Slovenskej republiky. Ak si prečítate, viete, o čom hovorím.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jureňa, nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, privatizácia politickému subjektu, ktorý reprezentujete, je veľmi blízka. Vy ste sprivatizovali skutočne celé Slovensko a zrejme vám teraz je veľmi ľúto, že hovoríte o privatizácii justície. Takže musím vám povedať niektoré čísla, ak hovoríte o slobode a o slobodných a neslobodných.

Z 1 200 sudcov 105 sudcov - to je aký pomer? Tých 1 100 je asi slobodných? Keď hovoríte o číslach. Zo 17 sudcov, ktorí volili predsedu Najvyššieho súdu, 15 bolo za. To je aké demokratické číslo? Vy spochybňujete absolútne, absolútne všetko.

A kritériá vašej spravodlivosti sú dve základné kritériá: jedno kritérium je subjektívny pohľad pána poslanca Lipšica a druhé kritérium spravodlivosti je kritérium vaše, pani poslankyne Žitňanskej. Ale ak by sa malo podľa týchto dvoch kritérií slovenské súdnictvo riadiť, tak môžem vám povedať, že je veľmi veľká sila občanov, slobodných občanov na Slovensku, pre ktorých by to bola veľká tragédia.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán Vladimír Mečiar, predsedu klubu Ľudovej strany - HZDS.

V. Mečiar, poslanec: Vážená pani poslankyňa, ste docentkou Právnickej fakulty, na tejto fakulte som aj ja vyrástol, mám k väčšine pedagógov hlbokú úctu a nerozumiem, čo to zo seba robíte. Ste človek so vzdelaním, s postavením, vy budete pôsobiť v živote, aj keď nebudete v politike, čo nemusí tak dlho trvať - prečo sa zhadzujete? Prečo toľko hlúpostí a lží na tomto priestore púšťate? Veď to nie ste vy.

Ak hovoríte o tom, čo hovoríte, tak váš príbeh a vystúpenie mi pripomínajú jeden film. V prvom diele "Ako hlboko som klesla" a v druhom "Už som podpredsedníčka SDKÚ".

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Len k jednému vystúpeniu si dovolím faktickú poznámku, a síce k pánovi poslancovi Jureňovi. Naša strana sa hlási k privatizácii, ale súkromného sektora, pán poslanec Jureňa. Privatizácia justície je v demokratickom štáte neprijateľná. Nemôže byť silný ani spravodlivý štát so sprivatizovanou justíciou. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má v rozprave predseda klubu SMK Gyula Bárdos. Pripraví sa Gábor Gál.

Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, pani podpredsedníčka vlády, člen vlády Slovenskej republiky, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia, dovoľte mi, aby som sa v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja vyjadril k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky, poverenej riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, t. j. parlamentná tlač 1289.

My poslanci Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja ako predkladatelia návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky svojimi podpismi sme jednoznačným spôsobom vyjadrili náš názor na niekoľkotýždňové pôsobenie pani ministerky na čele rezortu spravodlivosti. Sme toho názoru, že napriek tomu, že pani ministerka Viera Petríková je len krátko vo svojej funkcii, musíme o vážnych problémoch súdnictva rokovať na tejto mimoriadnej schôdzi Národnej rady, teda na pôde parlamentu. Náš spoločný návrh obsahuje hlavné dôvody, ktoré nás vedú k tomu, aby sme využili inštitút vyslovenia nedôvery členke vlády Slovenskej republiky.

Pán kolega Lipšic a pani Lucia Žitňanská, myslím, že odborne, erudovane vystúpili a zdôvodnili náš návrh a povedali naše dôvody a naše argumenty, ktoré by som mohol zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

Súčasný stav súdnictva na Slovensku je alarmujúci a žalostný. Vysoká miera nedôveryhodnosti, neodôvodniteľne dlhé konania, absencia schopnosti brániť sa tlakom z rôznych štruktúr súdnictva, žiaľ, by som mohol pokračovať ďalej. Viacerí koaliční poslanci, ale aj samotný predseda vlády Slovenskej republiky zdôrazňujú, že sa jedná o spolitizovanie riešenia vecného problému. Nie je to pravda. Neboli to politici, ktorí upozornili a stále upozorňujú na tento alarmujúci stav v súdnictve. Je pravdou, že disciplinárne konania v súdnictve doteraz neboli oficiálnou a hlavnou témou popredných ústavných činiteľov. A začiatkom septembra 15 sudcov, ešte raz zdôrazňujem, sudcov a nie politikov, upozornilo na zneužívanie disciplinárnych konaní prezidenta, predsedu Národnej rady a pána premiéra. Podľa našich informácií verejná odpoveď alebo reakcia zo strany ústavných činiteľov, aj zo strany pána prezidenta, aj zo strany predsedu Národnej strany, aj zo strany predsedu vlády, absentovala.

Pán premiér reagoval až koncom septembra, keď sa situácia pri disciplinárnom návrhu na pani Dubovcovú tak vyhrotila, že mlčanie by bolo asi politicky neúnosné. Až vtedy sa vyjadril pán premiér a som toho názoru, že politicky motivovane a bol to marketingový ťah pána premiéra. Takže keď niekto hovorí o tom, že kedy a ako načasoval svoje vyhlásenia, tak myslím, že ten jeho prejav môžeme dať do tejto kategórie, že to bol marketingový ťah.

Vážené dámy, vážení páni, viac ako 100 sudcov sa vyjadrilo krátko, ale jednoznačne niekoľkými vetami. Neboli to politici, nie sú to politici, aj v tomto prostredí a v tomto duchu a v tomto prostredí, ako už povedala pani Žitňanská, sa nebáli vysloviť svoj názor a myslím, že nemožno to brať na ľahkú váhu. Ich stanovisko nemôžeme nechať bez povšimnutia. Myslím, že je našou spoločnou zodpovednosťou reagovať na stav súdnictva a tie upozornenia, ktoré sú v ich stanovisku. Dovoľte, aby som aj ja iba veľmi krátko vyzdvihol niekoľko myšlienok z toho balíka, ktoré sme pripravili ako odôvodnenie na vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky Viere Petríkovej.

Pán kolega Lipšic hovoril o prípade pani Jany Dubovcovej a sme toho názoru, že snaha disciplinárne stíhať sudkyňu, ktorá sa kriticky vyjadrí o stave súdnictva, je v demokratickom a právnom štáte neprijateľné. Dvadsať rokov po nežnej revolúcii, myslím, je našou povinnosťou reagovať na tento stav a na toto upozornenie, ktoré nie je politické. Ešte raz zdôrazňujem, nie je to upozornenie politika ani z jedného politického tábora, ani z druhého politického tábora. Pani Dubovcová a ostatní, ktorí sa vyjadrujú a vyjadrili, hovoria jasnou rečou a neboja sa vyjadriť svoj názor.

V prípade sudkyne Dubovcovej ide o evidentnú snahu zastrešiť sudcov, ktorí majú iní názor na situáciu v justícii, ako má pán minister alebo pani ministerka spravodlivosti, vláda Slovenskej republiky alebo Súdna rada. Rovnako disciplinárne konania, ktoré sú podané pre trestné oznámenia, napríklad v prípade sudcu pána Petra Paludu, alebo verejnosti je konfrontovaná s vyjadreniami sudcov, ktorí priznávajú snahu vedenia súdov ovplyvniť, ešte raz zdôrazňujem, ovplyvniť ich konkrétne rozhodnutie. Dvadsať rokov po nežnej revolúcii máme tu konkrétne prípady, keď chcú ovplyvniť rozhodnutie súdov. Kde sme sa dostali, milé kolegyne, vážení kolegovia? Keď takéto niečo sa deje, tak je našou povinnosťou reagovať na takéto upozornenia.

Mám na mysli prípady pani Anny Benešovej, Marty Laukovej a, žiaľ, by sme mohli pokračovať. Rôzne lístočky sa dávajú, rôznym spôsobom sa upozorňuje, kto, kedy a ako by mal rozhodovať. Nie sú to maličkosti. A som o tom presvedčený, že o týchto veciach treba hovoriť na pôde Národnej rady, a preto bolo našou povinnosťou podať tento návrh, a som o tom presvedčený, že aj táto diskusia môže prispieť k tomu, že o týchto otázkach sa hovorí v pléne Národnej rady a možnože nie teraz, ale v budúcnosti to bude prospešné a súdnictvo bude fungovať tak, ako by malo fungovať, teda nie politicky, a nikto si nemôže sprivatizovať súdnictvo, ako sme toho, žiaľ, svedkami, takejto snahy.

Dámy a páni, domnievame sa, že takéto konanie, ja by som povedal, resp. nekonanie pani ministerky Viery Petríkovej znižuje dôveryhodnosť justície a, žiaľ, musím to povedať, že diskvalifikuje ju na zastávanie takého postu ako ministerka spravodlivosti. Z týchto dôvodov poslanci Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja ako iniciátori dnešného mimoriadneho rokovania Národnej rady Slovenskej republiky budú hlasovať za vyslovenie nedôvery podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky, poverenej riadením ministerstva spravodlivosti. Som o tom presvedčený, že 20 rokov po nežnej revolúcii je našou povinnosťou aj takouto formou reagovať na alarmujúci stav v súdnictve.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)