T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

S faktickými poznámkami chcú reagovať pán poslanec Janiš, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán predseda klubu Stanislav Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave kolega Farkas sa spýtal: Prečo takáto logika? Ja sa pýtam: Prečo takáto antilogika pri prijímaní štátneho rozpočtu? Najskôr vláda urobí rozpočet na rok 2010 a potom znovelizuje rozpočet na rok 2009. Toto je antilogika, preto antilogika, lebo otvoriť rozpočet v júni 2009 bolo riziko. Koaličná trojka Fico, Slota a Mečiar sa nedohodla, komu koľko zoberú z výdavkovej časti rozpočtu. A tak to nechali naverímboha. Míňajte od buka do buka. A ministri hlavne Smeru statočne míňali. Stačí si pozrieť webovú stránku ukradli.sk. Výsledok? Jedno číslo z vašej novely, dlh zo 4,707 mld. eur narástol dvojnásobne, na 8,92 mld. Pozrite si webovú stránku zadlžili.sk. A na tých 130 000 nezamestnaných zvysoka kašlete. Na rodiny a deti nezamestnaných zvysoka kašlete. Ešte máte problém pri takomto zadlžení predĺžiť vyplácanie podpory v nezamestnanosti. A to si vravíte, že ste sociálna vláda. Zadlžíte Slovensko 4 mld. za 9 mesiacov a nemáte na to, aby ste tieto rodiny, týchto 130 000 nezamestnaných a ich rodiny podporili len tým, že im predĺžite vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Toto je pravá sociálna vláda, ktorá je dnes na Slovensku. Toto je pravá tvár sociálnej demokracie na Slovensku, ktorú tu reprezentuje strana Smer.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán predseda výboru Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda parlamentu, za slovo. Chcem sa trošku zastaviť pri konštatovaniach pána poslanca Farkasa o hrozivom počine, že sa chce revidovať štátny rozpočet za rok 2009 v terajšom období ako niečo, čo je neprípustné, nesprávne a neefektívne. Myslím si, že až tak katastrofálne, ako ste to vykreslili, to nie je, pretože predsa len vláda a ministerstvo má tú silu, aby predložilo revidovaný štátny rozpočet na rok 2009 a priznalo veci, ktoré musí znížiť, zredukovať, a zase aby vytvorilo predpoklady ma efektívny rozpočet na nasledujúce obdobie. Chcem poukázať, že iba v sociálnej sfére nedošlo k takým redukciám výdavkov a k takým opatreniam, ktoré by menili sociálnu politiku vlády. Zachovali sa všetky ustanovenia, ktoré boli v programovom vyhlásení vlády. A na druhej strane nemožno nepriznať, že niektoré kroky, ktoré sme plánovali urobiť, sme museli oddeliť na ďalšie obdobie. Myslím v sociálnej sfére hlavne na trinásty dôchodok, ktorý Ľudová strana - HZDS presadzovala, aby už bol vyplácaný v roku 2009. Avšak niekoľkomiliardové výdavky, ktoré by si vyžadoval, nás nútia v koalície, aby sme tento postup zvolili o nejaký ten polrok na neskôr. Takisto aj opatrenia v oblasti starostlivosti o rodinu, o deti, či už približovanie rodičovského príspevku alebo materskej k vyšším hodnotám, k hodnotám minimálnej mzdy, myslím si, idú dostatočným tempom, avšak dôsledne budú môcť byť realizované až v roku 2010.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické, pán poslanec Iván Farkas.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi predsedovi poslaneckého klubu Janišovi za podporné stanovisko.

A dovoľte, aby som reagoval na slová pána poslanca Haleckého. Pán poslanec, ja som nekritizoval samotný akt predloženia revidovaného návrhu štátneho rozpočtu na tento rok. Ja som kritizoval načasovanie. Veď v priebehu prvého polroku permanentne sme vyzývali pána ministra financií, aby predložil, a on dokonca sľúbil, že do 15. augusta predloží do vlády návrh revidovaného rozpočtu na tento rok.

A druhá stránka, ktorú som kritizoval, je tá, že ten sled udalostí bol nesprávny. Najprv vláda schváli návrh štátneho rozpočtu na rok 2010 a potom následne ho predloží do Národnej rady. A pred hlasovaním v Národnej rade medzi týmito dvomi aktmi vlastne vláda schváli revidovaný štátny rozpočet na tento rok, na rok 2009. No toto, myslím si, nemá svoju logiku. A bolo by vhodné, keby pán minister sa vyjadril, prečo k týmto aktom došlo v takomto slede. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, milí hostia, to, že dnes, 20. októbra 2009 hovoríme o tomto bode, o skrátenom legislatívnom konaní kvôli návrhu zmeniť štátny rozpočet, je podľa môjho hlbokého presvedčenia dôkazom neschopnosti a nekompetentnosti našej súčasnej vlády. Od januára tohto roku, ako už bolo povedané, sme vyzývali vládu, aby zmenila štátny rozpočet, aby prispôsobila výdavky príjmom, zníženým príjmom štátneho rozpočtu. Bolo to už v čase, keď predseda vlády presviedčal všetkých, že kríza sa nás nedotkne. Odvtedy sme navrhovali viacnásobne zmeniť výdavky štátneho rozpočtu. Dnes sme tu a hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, ale ani náhodou o znížení výdavkov, a to ani náhodou. Vláda opätovne reviduje len príjmy, ale nie výdavky. Dovoľte mi pripomenúť, že prvý draft, prvý návrh tohto štátneho rozpočtu pochádzal z dielne ministerstva financií zo septembra 2008, keď sa predpokladal hospodársky rast 6,5 %. Vláda potom znížila prognózu rastu na 4,6 %, znížila príjmy, ale vôbec nie výdavky. Čiže už pri tom prvom kroku, pri tej prvej revízii, keď ho predložila do Národnej rady, už vtedy boli výdavky nadhodnotené. A tieto výdavky sú stále nadhodnotené aj dnes. Skutočne každá rodina, každá inštitúcia, každá firma, každá obec tento rok bola nútená prispôsobiť svoje výdavky príslušným príjmom, a teda bola nútená šetriť. Jedinou inštitúciou na Slovensku, ktorá to nerobí, je vláda Slovenskej republiky, ktorá takto plytvá peniazmi občanov. Vláda tak podľa tohto návrhu plytvá viac ako 420 eur na obyvateľa alebo 12 650 korún na obyvateľa včítane nemluvniat.

Je zaujímavé, že ku dnešnému dňu, keď sa pozrieme na stránku ministerstva financií a porovnáme si výdavky verzus výdavky za minulý rok, tak uvidíme, že ten nárast je viac ako 10 %, jasný dôkaz plytvania, ale je ešte zaujímavejšie, že vláda nám predkladá návrh revízie rozpočtu, kde výdavky vôbec nemení, čo znamená, že ku koncu roku chce, aby tieto výdavky voči aktuálnemu stavu minulého roka narástli o 17 %, dámy a páni, o neuveriteľných 17 %. Popri poklese príjmov vláda chce, aby sme plytvali do konca roka dokonca ešte viac ako doteraz. Samozrejme, tieto počiny nečinnosti a plytvania nemohli zostať bez odozvy. A, ako vieme, minulý týždeň Európska komisia zaradila Slovensko medzi najrizikovejšie krajiny, čo pokladám za ďalší signál pre zastavenie plytvania a ďalší zdvihnutý prst pre to, aby sa slovenská exekutíva spamätala. Svojím počínaním vláda, bohužiaľ, dokazuje, že nečinnosť a plytvanie je jediným protikrízovým opatrením a nerobí nič pre zlepšenie súčasnej situácie občanov, pre zastavenie nárastu nezamestnanosti, ktorý máme najväčší zo všetkých stredoeurópskych krajín. A dokonca aj tento návrh štátneho rozpočtu dokazuje, že nárast deficitu, nárast plytvania peniazmi občanov je najvyšší zo všetkých okolitých krajín.

To sú jasné dôkazy, dámy a páni, pre to, že odmietame nielen toto skrátené konanie, ale najmä návrh rozpočtu na rok 2009, lebo ho považujeme za zlý, škodlivý pre občanov Slovenska. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami budú reagovať páni poslanci Slafkovský, Janiš, Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa.

Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Alexander Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel môjho kolegu pána Štefanca poprosiť, ak by to vedel ešte doplniť, aby povedal, v tom navýšení v ktorej oblasti bude pokračovať vláda ďalej. Totiž keď niekto vie o tom, že mu tečie voda do lode, pričom on ešte kľudne si priberie ďalší náklad na loď, tak to už je troška prisilná káva. Výsledok toho je potom, že dostávame také upozornenia, ako dostávame, že nás zaradili medzi krajiny, ktoré sa stali rizikové. A ak sme snívali o tom, že budeme nejakým investičným rajom v budúcnosti a že pritiahneme ďalšie investície, ktoré by mohli znížiť efekt hospodárskej krízy, tak sme na veľkom omyle. A celkove to vnímanie našej krajiny je čoraz, čoraz horšie. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda klubu Stanislav Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ešte jeden jediný bod v tejto novele je, o ktorom sa dá hovoriť, že je rozpočtový. A myslím, že aj kvôli tomuto bodu je tu táto novela rozpočtu na rok 2009, preto, lebo všetky ostatné body novely sú len konštatácia, je záverečný účet, mali sme, minuli sme, zadlžili sme. To sú len čísla, to nie je rozpočet. Ten bod, kvôli ktorému to tu je, ten znie: "V roku 2009," a to sme už na konci roka 2009, "môže ministerstvo financií poskytnúť štátnu záruku za úver, ktorý poskytne Európska investičná banka na účely financovania výstavby diaľnice D1, pričom jej objem nepresiahne 800 mil. eur." Kvôli tomuto bodu je táto novela štátneho rozpočtu, je to len kvôli tomuto bodu. Vláde Roberta Fica nestačí, že za 9 mesiacov urobili sekeru 4,213 mld. eur. O toľkoto zvýšili dlh. A vy v rozpočte si ešte necháte schváliť ďalší dlh na PPP projekty, na netransparentné, tunelárske PPP projekty plus 800 mil. eur, a to v záverečnej fáze pred podpisom zmluvy, kde podľa môjho názoru meníte pravidlá súťažných podmienok. Pre vybratú firmu v závere meníte pravidlá a poskytujete štátnu záruku na financovanie tohto projektu. Pôvodne projekt mal financovať zhotoviteľ, ktorý vyhral v tomto tendri. A v súťažných podmienkach na úvod asi ťažké bolo, že štát poskytne záruku na financovanie tohto projektu. Teda v záverečnej fáze meníte aj súťažné podklady, samozrejme, už iba pre toho, ktorý zostal v hre. Nestačí vám 4,2-miliardová sekeru, dáte si schváliť ešte ďalších 800 mil. eur.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda výboru Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. K vystúpeniu pána poslanca Štefanca toľko, že celým jeho vystúpenie sa nieslo slovo plytvanie. Myslím si, že asi nie je to ten najsprávnejší výraz, pretože výdavky vlády, výdavky jednotlivých ministerstiev sú racionálne, pretože dá sa povedať, že aj v čase krízy bolo potrebné, aby boli zvýšené výdavky hlavne v sociálnej sfére, v sfére a zóne nezamestnanosti. A na túto oblasť vláda už v predchádzajúcom období, predtým, ako hrozila a ako vypukla kríza, plánovala dať, vyjadrené v korunách, skoro 10 mld. Sk. To znamená, že aj opatrenia, tých 60, 70 opatrení, ktoré boli prijaté, si tiež vyžadujú určité finančné nároky. A o tej racionalite svedčí aj to, že uvažuje sa o predĺžení doby podpory alebo dávok v nezamestnanosti. A predsa len zvažujú sa a analyzujú sa dopady, čo to prinesie, čo sa týka aj správania nezamestnaných, či je možné v štátnom rozpočte k tomu prikročiť okamžite alebo až za určité obdobie. Takže tieto kroky nie sú bezhlavé a chaotické, ale vždycky s rozvahou a s rozumom. A myslím si, že aj prostriedky, ktoré sa venujú a plánujú v tomto období použiť, sú používané do oblastí, kde pre verejnosť budú prijateľné. To znamená diaľnice, infraštruktúru, všetko nie v spotrebe, ale v investičných kapitálových výdavkoch, ktoré budú prinášať efekt v nasledujúcich rokoch. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Takže skúsim najskôr odzadu.

Pán predseda Halecký, no ja mám obavu, že tie kroky vlády sú premyslené. A o tom sme práve uverejnili fakty na stránke www.ukradli.sk. Zdá sa mi, že to sú ozaj premyslené kroky, ktoré sú tam. Sú tam kroky za takmer 3 mld. eur alebo takmer 90 mld. korún, o ktoré sme prišli, o ktoré prišli občania Slovenska. Ak by bolo skutočne záujmom vlády pomáhať tým, ktorí prišli o prácu, a spomínali ste predĺženie podpory v nezamestnanosti, no tak dovolím si pripomenúť, pán poslanec, že bola to opozícia, ktorá navrhla predĺženie doby podpory v nezamestnanosti. A prichádza s týmto návrhom aj na tejto schôdzi. Bohužiaľ, práve takejto podpory sa ľuďom nedostáva. Nedostáva sa jej im ani v lepšom vytváraní pracovných miest, to vidíme dennodenne. A zaznamenávame tie čísla zo Štatistického úradu pravidelne.

A ešte jeden fakt. Rada pre hospodársku krízu nezasadala už viac ako pol roka. To je ďalší dôkaz nečinnosti a nekompetentnosti vlády. Ona sama vytvorila tento orgán.

Pán poslanec Slafkovský, v ktorých oblastiach to je? Je to takmer vo všetkých oblastiach rovnomerne. Dokonca do konca roka aj bežné, aj kapitálové výdavky majú stúpať oproti súčasnému stavu.

Ďakujem aj pánovi poslancovi Janišovi za podporu a za pripomenutie ďalšieho argumentu o ďalšom zadlžovaní ako záruky pre PPP projekty. Je to len ďalšie zadlžovanie. Okrem toho, že vláda zadlžila Slovensko tým, že zastavila privatizáciu, a tieto podniky, ktoré sa zadlžujú, musia sanovať zas len ľudia zo svojich daní, zadlžuje nás zlým hospodárením v štátnom rozpočte. A, do tretice, zadlžovaním cez PPP projekty, ktoré budú splácať... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

V rozprave vystúpili všetci poslanci prihlásení písomne. Panie poslankyne, poslanci, pýtam sa, či má záujem niekto sa prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rokujeme o vládnom návrhu na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým by sa mal zmeniť zákon č. 596/2008 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2009. Teda rokujeme o veci, ktorá sa týka roka 2009, a rokujeme o nej úplne v závere roka 2009. Ešte chvíľka by prešla a rokovali by sme už po funuse, lebo by ten rok 2009 skončil.

V odôvodnení skráteného konania hovoríte, že ste potrebovali reagovať na spomalenie výkonnosti ekonomiky v dôsledku globálnej krízy. A v dôsledku toho na to, samozrejme, nadväzoval pokles zahraničného dopytu, ale aj dynamika slovenského priemyslu a tak ďalej a tak ďalej. Máte to uvedené v svojej správe. Ale v závere toho všetkého konštatujete, že s tým súvisiaci je výpadok daňových príjmov oproti schválenému objemu v zákone o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorý bol schvaľovaný ešte, keď bol otázny rozmer a trvanie ekonomického spomalenia. No, neviem, snáď pri schvaľovaní rozpočtu ešte veci neboli až také jasné, ako boli jasné neskôr. Ale akonáhle sa rozbehol rok 2009, zo dňa na deň pribúdala situácia, keď sa, myslím, každý, kto použil zdravý sedliacky rozum, zaoberal tým, kde bude škrtať, aby mohol prežiť pri zníženom rozpočte príjmov.

Je zaujímavé, že práve rezort financií na toto riziko nereagoval, možno niečo robil interne, ale každopádne vonku nedával nič najavo. Pýtam sa preto, prečo až teraz reagujeme, prečo sme nereagovali na začiatku roka, napriek tomu, že aj tu na tejto pôde sa hovorilo o rizikách, o potrebe šetriť, o potrebe znižovať výdavky štátneho rozpočtu a o potrebe vykonania revízie štátneho rozpočtu na rok 2009, predovšetkým v kapitole výdavkov, lebo v kapitole príjmov sa dali očakávať výpadky. Tieto slová ani tieto upozornenia ste nebrali veľmi vážne. Prečo je to až teraz, keď už na začiatku roku 2009 tieto hrozby a tieto riziká boli, myslím, úplne aktuálne? Môžem povedať, že po boji je každý generál a vy teraz, po tomto boji, chcete znižovať daňové príjmy za rok 2009 podľa toho, ako sa vyvíjala situácia, a zreálniť aj výšku nedaňových príjmov a ďalších nadväzných príjmov, či už tuzemských grantov alebo transferov. A možno chápem, prečo je to až teraz. Možno je to tak preto, aby ste nemuseli v priebehu celého roka 2009 šetriť, šetriť a škrtať, predovšetkým vo výdavkoch, vo výdavkoch vašich rezortov, vo výdavkoch, ktoré súviseli s míňaním, veľkodušným míňaním presne tak, ako sa vám to darilo v priebehu celého roka hlavne pri tendroch. A tie boli signifikantné, že nemáte problém brať tie najdrahšie ponuky, že nemáte problém míňať oveľa viac peňazí napr. pri PPP projektoch.

A nechcem tu už teraz tie tendre vypočítavať, ale myslím, že úplne stačí, za všetko keď spomeniem iba dva, tender na diaľničné mýto a tender a tender na "korkovú nástenku". Tým chcem povedať, že aj napriek tomu, že ste nás nebrali vážne, zrazu prišla situácia, keď zareagovala Európska únia. Ale Európska únia zareagovala tak, že napr. pri tom nástenkovom tendri sa rozhodla, že nepreplatí vynaložené výdaje v tomto tendri. Rozhodla sa tak. A pre mňa bolo absolútne nepochopiteľné, keď súčasný šéf tohto rezortu aj vzhľadom na tú situáciu, ktorú prežívame, z hľadiska nevyhnutného škrtania, na to reagoval, že nič sme nestratili. No, akože sme nič nestratili? Veď tie výdavky sa museli zaplatiť zo štátneho rozpočtu. Skade inde by sa zaplatili? Jedine zo štátneho rozpočtu, z kapitoly rezortu. A reagoval, že vlastne nevyberieme si keksíky, ale cukríky. No, nehnevajte sa, nesúvisí to priamo s vami pán minister, ale vy v podstate držíte ekonomiku vo všetkých rezortoch vlády a vy by ste jej mali diktovať, koľko môžu míňať a na koľko máme. Tak preto je to pre mňa nepochopiteľné, ako môžu sa takto stavať k tomu šéfovia rezortov tej istej vlády. To bolo upozornenie, ktoré jasne škrtlo prísun peňazí z Európskej únie. A tieto sme museli zaplatiť z kapitoly štátneho rozpočtu, z rezortu.

A druhé vážne upozornenie, ktoré prišlo vzápätí, bolo upozornenie z Európskej únie, že možné problémy môžu nastať aj pri iných tendroch, napr. pri tendri na výber poradcu v rámci rezortu dopravy pri realizácii komunikácií R1 a D1, teda rýchlostných komunikácií a diaľničných komunikácií. Zatiaľ je to iba začiatok ako vážne upozornenie. Možno dospejeme postupne aj k tomu, že aj tam sa škrtnú prísuny z Európskej únie a že aj tam to opäť zaplatíme z rozpočtu. A keď to platíme z rozpočtu, tak, samozrejme, treba pripomenúť, že platia to všetci občania, teda daňoví poplatníci.

Kolega poslanec Simon hovoril o tom, že vlastne tu robíte také divadlo. Ja by som to tak ani nenazval. Ja by som to nazval, že je tu predvádzaná tragédia, tragédia na úkor občanov, tragédia na úkor zadlžovania budúcich generácií, lebo inak sa nedá nazvať to, keď sa na jednej strane vie veľmi dobre, že zdroje sa stenčujú a výdavky sa neškrtajú. Ako to mám pochopiť? Normálnemu človeku keď sa stenčia zdroje, začne škrtať na výdavkoch. Je nepochopiteľné, že vláda a rezort financií k tomu neprinúti aj jednotlivé rezorty a vládu ako celok. Kde bola zodpovednosť vlády a kde bola zodpovednosť vášho rezortu, pán minister, keď ste pripustili tento stav? Kde bola zodpovednosť vášho rezortu, pán minister, keď ste na toto vážne riziko neupozornili včas ani samosprávne úrovne, teda samosprávu v mestách a obciach a regionálnu samosprávu vyšších územných celkov? A že nehovorím do vetra, tak som to registroval, keď prichádzali tie upozornenia z rezortu financií.

Poviem to na príklade mesta Prešov. Keď sme vo februári ako poslanci v meste upozorňovali, že treba si vytvoriť rezervu na výpadok príjmov v rozpočte mesta, keďže sme očakávali vtedy ešte nie celkom jasný, ale značný výpadok príjmov podielových daní, tak vrcholové vedenie mesta malo podobný silný postoj, ako ho mala vláda, resp. jej šéfovia koncom roka 2008. A očakávalo výpadok zhruba v čiastke 35 mil. Sk. Hovorím to ešte v korunách. V polovici roka, presný termín teraz neviem, ale myslím že to boli v júni alebo v júli, skôr v júli, prišlo prvé upozornenie z rezortu financií, v ktorom sa už očakával výpadok zhruba vo výške 60 mil. Sk. Zrazu nastala zmena, už to nebolo 35 mil., ale 60 mil., a krátko na to ďalšia prognóza z ministerstva financií, kde sa k tomu pridalo ďalších zhruba 60 mil. Každopádne celkový výpadok, ktorý máme teraz počítaný v meste Prešov, výpadok podielových daní je bez nejakých drobných 125 mil. Sk. Myslím, že je to vážna suma. A ja som sa pýtal, aj keď sme mali zasadnutie hospodárskeho výboru, keď tam bol váš štátny tajomník, prečo ste o týchto veciach neinformovali verejnú správu, lebo na jednej strane rozprával, že nechceli ste akože s niektorými vecami ísť na bubon, ale ja si myslím, že verejná správa, ktorá dostáva zdroje, ktoré sa tvoria na základe podielových daní a tak ďalej, tak by mala mať zhruba nejaké informácie o tom, ako sa má zachovať a aký má očakávať napr. výpadok týchto daní. Vaše upozornenie prišlo, myslím, po pol roku na túto úroveň. Presný dátum si nepamätám. Myslíte si, že tento postup aj voči samospráve je zodpovedný? Veď 125 mil. je slušná čiastka. Myslím, že približne rovnaký výpadok, okolo 120 mil., očakávala aj Žilina. A to ešte neviem, ako skončí rok, či ten výpadok bude len taký alebo sa ešte zväčší.

To, čo si myslím ja, že to nie je akože celkom zodpovedné, to nemusíte brať vážne. Ale oveľa vážnejšie by ste mali brať upozornenia tých, ktorí hodnotia a profesionálne sa venujú vývoju v krajinách, aj našej krajiny a na základe tohto vývoja nás preradili do rizikovej skupiny, rizikovej skupiny z hľadiska ekonomiky, z hľadiska fungovania štátu. Preto by som nebral tento materiál vôbec ako nejaké divadlo, skôr to beriem ako oneskorenú reakciu a veľmi oneskorenú reakciu na nejakú zmenu rozpočtu. Ale sa mali udiať na začiatku a v priebehu tohto roka príp. následné zmeny, keď sme mali prijať opatrenia predovšetkým v kapitole výdavkov a keď sme mali prijať opatrenia, ktoré budú rozhodovať o šetrení a o nerozhadzovaní zdrojov zo štátneho rozpočtu. To sa v priebehu roka nedialo. A teraz už iba sucho presúvame čísla, tak ako je uvedené v tejto ďalšej tlači, ktorá nasleduje po tomto skrátenom legislatívnom konaní. Myslím, že toto nie je z vašej strany, pán minister, zodpovedný postup. A skúste nás presvedčiť, prečo ste v priebehu roka nepristúpili k týmto opatreniam a nesignalizovali tieto zmeny úplne reálne, aby sa každý mohol zariadiť podľa toho, predovšetkým teda mám na mysli teraz samosprávu, a prečo to robíte až teraz v závere roka, keď už je takmer po funuse. Z tohto dôvodu, samozrejme, ani ja, ani moji kolegovia z Kresťanskodemokratického hnutia nemôžu takýto spôsob predkladania a zmien podporovať ani v tomto materiáli, ani v štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na vystúpenie predrečníka, s faktickou poznámkou, pán poslanec Stanislav Janiš, nikto viacej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán predseda klubu Stanislav Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. To, čo tu máme na stole, tzv. novela štátneho rozpočtu má len príjmovú časť, výdavkovú časť nemá, tzv. táto novela má teda len príjmovú časť a teda asi sme vytvorili unikát, slovenský štátny rozpočet má len príjmovú časť a výdavkovú nemá. Vláda Roberta Fica má len jednu, rozpočtuje len jednu stranu. A tú stranu aj upravuje. A to je príjmová časť štátneho rozpočtu. Ak si pozriete tých šesť bodov tejto novely, body 1 a 2, uvidíte, že celkové príjmy štátneho rozpočtu sa upravujú z 13 mld. na 10 mld. Dlh štátu, splátky istín sa upravujú v sume plus 4,2 mld. eur. A, pozor, bod 4 hovorí o štátnej záruke voči konzorciu. A je to zdôvodnené tak, vzhľadom na súčasnú finančnú krízu a problémy konzorcia pri získavaní peňažných prostriedkov tak mu prihráme a dáme záruku na ďalších 800 mil. eur. Toto čo tu máme na stole, nie je ani novela štátneho rozpočtu, toto nie je ani nejaký záverečný účet, toto je len paškvil a účelové divadlo, aby ste si odobrili zafinancovanie víťazného konzorcia na PPP projekty, konzorcia, ktoré ste si vy vybrali. Konzorciu, ktoré sa zaviazalo, že to prefinancuje, keď to nevie prefinancovať, tak vy mu dávate štátnu garanciu 800 mil. eur, Teda sekera za 1. až 9. mesiac 4,2 mld., ďalšia záruka na 800 mil., to je dokopy 5 mld. eur. Presne toľko v korunách ste dali zlatému vajcu slovenskej ekonomiky, Ficovmu Cargu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktickú poznámku, pán poslanec Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Chcem poďakovať kolegovi poslancovi Janišovi za doplnenie k tomu, čo tvorí jednu z položiek týchto zmien o štátnom rozpočte na rok 2009. A týkalo sa to štátnych záruk pri výstavbe diaľnice D1. Aj štátne záruky by sa mali udeľovať pri nejakých jasných podmienkach a mali by sa udeľovať predovšetkým tak, aby boli tieto podmienky jasné predtým, než sa o uchádzačoch začne rozhodovať. Keď sa tieto veci jasne nezadefinujú na začiatku tendrov, na začiatku výberov uchádzačov o PPP projekty, tak potom nemožno inak sa na to pozerať, len tak, že tieto záruky dávame podľa toho, kto tam bude. Nie je to ani seriózne, ani korektné, ani transparentné. Je to smutné, ale je to realita. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

V rozprave vystúpili všetci poslanci, ktorí boli písomne aj ústne prihlásení, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči,

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ťažko povedať, kde aj začať.

Začnem asi tým, a to si nemôžem proste odpustiť, že, pán Janiš, ja vás navrhnem na Nobelovu cenu za demagógiu. Vy ste skutočne najlepší zo všetkých v tomto. A vôbec, celé sa to nesie v takom zvláštnom duchu. Možno budem trošku skákať hore-dolu, ale určite sa dostanem k tomu, čo chcem povedať. Keď som začal chodiť na zasadnutia ministrov financií, tak ma tam vítali s tým, že vítaj proste v tejto špeciálnej skupine, kde sú len ministri financií a my sa navzájom chápeme, lebo mnohí ani iní ministri nechápu ministrov financií. Najprv som si myslel, že to je len také klišé. Ale teraz chápem, že forma diskusie na tej úrovni je ale tak strašne vzdialená tomu, čo vy tu rozprávate, že naozaj som rád, že tam môžem chodievať a počúvať naozaj pragmatické, normálne názory a kritiku alebo doporučenia. K tomu, čo vy ste tu predviedli, tak teraz pôjdem aj po konkrétnych veciach.

Podľa mňa by ste si to mali doštudovať celé. A myslím to vážne, lebo keď vy ste schopný vyhlásiť, že rozpočet nemá výdavkovú stránku, tak to je úplne absurdné. Je to novela, ktorá novelizuje niektoré paragrafy, stačí si to poriadne pozrieť.

Potom ste tu doplietli také veci aj spolu s inými poslancami, že vraj v rámci procedúry nadmerného deficitu nekonáme. Ale toto je zákon o štátnom rozpočte na rok 2009, nie ešte 2010, keď už by ste chceli v takomto formáte niečo hovoriť. Do procedúry logicky spadneme v tomto roku, ale implikácie budú až na ďalšie roky čiže na rozpočty ďalších rokov.

Taktiež vám uniklo, že naozaj celý svet zasiahla taká veľká kríza, aká tu asi ani nebola v histórii. A označujú ju ako tretiu najväčšiu fiškálnu katastrofu vôbec v dejinách ľudstva a prvú mimovojnovú, lebo tie ďalšie dve boli svetové vojny. Čiže svet sa borí naozaj s krízou v rozsahu, ktorý nikto neočakával. A takisto sme neočakávali ani my, že bude až takáto hlboká, a dokonca vôbec nikto to neočakával. V jednom z tých vystúpení padlo, ako to je teraz celé jasné, ako to predtým bolo jasné. Vám to bolo vždy všetko jasné zjavne, avšak nebolo to nikomu na svete jasné, aká bude tá kríza hlboká. Preto nebolo možné úplne presne hneď na začiatku roku alebo ešte na konci minulého roku povedať, ako to presne bude. A aj pri týchto finálnych úpravách sme čakali na posledné čo najaktuálnejšie dáta, keď už situácia zjavne sa stabilizovala a je vôbec možné niečo predvídať, aspoň s akou takou presnosťou. Nikto netvrdí, že to je presný odhad, aj v tej budúcnosti, pretože to nikto dnes vyprodukovať nevie, a v tom s vami súhlasím, keby niekto taký bol, tak by nieže dostal Nobelovu cenu za všetko, ale navyše by to bol zároveň okamžite asi najbohatší človek planéty.

Čiže viackrát ste sa pýtali na to, prečo je tá sekvencia úprav taká, aká je. A odpovedám na to len tak, že naplánovať presne rozpočet na roky 2010 až 2012 bolo možné až po vyzbieraní čo najpresnejších údajov. A čakali sme na najaktuálnejšie prognózy. A tomu musela logicky predchádzať ešte aj formálna revízia rozpočtu roku 2009, teraz formálna, aby ste to hneď nevideli v negatívnom zmysle slova. Všetky relevantné inštitúcie, ako sú Medzinárodný menový fond, Európska komisia, Európska centrálna banka, považujú fiškálnu reakciu vlády v roku 2009 za adekvátnu, bodka. Neexistuje žiadne iné stanovisko týchto inštitúcií na názor na rok 2009. A ak existuje podľa vás, tak mi ho ukážte, lebo ja viem, že také neexistuje.

Vy hovoríte o tom všetkom, ako keby my sme boli jediná krajina, ktorá sa tu borí s deficitom a následne, samozrejme, aj s verejným dlhom. Tak si, prosím vás, pozrite tie štatistiky, ako je to v iných krajinách. A keďže žijeme v európskom kontexte a sme životne závislí od európskych partnerov a vzhľadom na našu otvorenosť, je predsa úplne logické, že máme synchronizovaný cyklus s týmito krajinami. A tak ako stúpajú, tak stúpame aj my, keď padajú, padáme aj my. A to sa presne deje teraz.

Vy hovoríte, že plytváme. Keď sa pozriete na tú revíziu rozpočtu roku 2009, lebo zatiaľ sa tu bavíme len o tom, určite v rámci tejto schôdze vznikne diskusia aj o ďalších rokoch, ale nebudem predbiehať, tak uvidíte, že je to revízia, ktorá by sa dala odborne nazvať ako zachovanie funkčnosti automatických stabilizátorov. To je presne to, o čom to je. A to je presne to, aké sú aj odporúčania pre všetky krajiny v rámci európskeho kontextu. Ale to sa vám asi nedostalo do uší. Ale toto je proste základom všetkých diskusií na úrovni Komisie. A garantujem vám, že žiadny iný názor, ako som už spomenul, zo strany Komisie na rok 2009 ani nebude. To bude to, že to je adekvátna fiškálna reakcia vlády v tomto krízovom období.

Čo sa týka budúcnosti, tam, samozrejme, je široko spektrálnejšia diskusia, ale najmä o tom, kedy začať konsolidovať verejné financie. Vôbec nikto nehovorí o tom, že zahájenie konsolidácie malo nastať v roku 2009. To, čo vy sa tu neustále snažíte podsúvať, to vôbec nie je pravda. A sme v európskom kontexte. A ak akceptujete to, že tam sme a že fungujeme podľa nejakých spoločných pravidiel, tak potom počúvajme, čo sa hovorí. A hovorí sa o tom, že sa určí, kedy sa začnú konsolidovať verejné financie. Momentálne je diskusia o tom, či to má začať už v roku 2010 alebo až v roku 2011. A darmo kývate hlavou, pán Janiš. Vy naozaj neviete, o čom hovoríte. Ja tam sedávam, ja som to tam presne teraz počúval dva dni. A je to tak, ako hovorím. Vzhľadom na to, že určite sa dostaneme do procedúry nadmerného deficitu logicky tak ako väčšina krajín v Európskej únii, vzhľadom na to, že deficity všetkým vyskočili, tak budú musieť všetky krajiny prísť s nejakým plánom konsolidácie. A vyzerá to tak, že ten náš plán konsolidácie, a budeme diskutovať o tom v návrhu rozpočtu na roky 2010 až 2012, bude asi ambicióznejší ako samotná požiadavka Komisie, pretože tu my máme plán konsolidácie do roku 2012 a stojíme si za ním a tak aj rozpočet bude predložený a, dúfam, s najväčšou pravdepodobnosťou aj schválený. A požiadavka Komisie môže byť až rok 2013 alebo možno príde ešte k nejakým ďalším diskusiám a posunom tých termínov. Odborníci na úrovni Komisie vyrátali, zrátali, prepočítali všetky parametre ekonomík a prichádzajú s takýmto nejakým názorom. Takisto, samozrejme, všetky krajiny majú svoje vlastné výpočty a je nejaká konsenzuálna zhoda, že toto je zatiaľ najlepší recept, ktorý sme na krízu spoločne boli schopní vymyslieť. Tým som reagoval aj na to, že tu bolo viacero náznakov, že vláda nepočúva odkaz ECOFIN-u. To by som teda rád vedel v čom konkrétne to je, lebo som to podľa mňa pomerne jasne a zreteľne vysvetlil. Ďalšie, čo je vtipné, pán Janiš, na tom vašom, čo som zachytil, je, že za 9 mesiacov sme sa zadlžili. A hovoríte o nejakom čísle. Ale to číslo je za celých 12 mesiacov, to už je len taká maličkosť technická.

No a teraz k tým dlhom.

Vy tvrdíte, že bezprecedentne zadlžujeme krajinu. Keď si pozriete naše výsledky za predkrízové roky čiže vládnutie tejto vlády v predkrízovom období, tak uvidíte, že nikdy za posledné obdobia nemalo Slovensko menší dlh voči HDP verejný. Čiže dochádzalo jasne k znižovaniu verejného dlhu v pomere voči HDP, čo je parameter, ktorý sa medzinárodne sleduje. A to je nespochybniteľný fakt. Ale keďže vy radšej používate absolútne čísla, čo v prípade dlhu nie je vôbec vhodné kritérium, ale dobre, tak pozrime sa na vaše zadlžovanie, keď už sme pri tom. Čiže za Dzurindovej vlády ste zadlžili Slovensko 234 mld. Sú k tomu plus všetky príjmy, ktoré boli z privatizácie, lebo to k tomu musíte pripočítať. Keby sme dnes ten majetok mali, tak veľmi ľahko by sa dalo ho predať za podstatne, podstatne lepšie ceny, za aké ste to predávali vy, a oddlžili by sme sa.

Ďalej tu máte množstvo dier, ktoré sme po vás zdedili. A reagujem na to len preto, lebo ste aj vy v niektorých svojich vystúpeniach spomenuli nejaké skryté dlhy. Tak vy ste nám napr. odovzdali krajinu tak, že Národná diaľničná spoločnosť mala vyčerpaných 18 mld. vnútornú úverovú kapacitu, čo je v podstate dlh, ktorý len nie je zarátaný ešte v tých 234 mld. Ďalej ste tu mali Železnice, 19 mld. zadlženie, množstvo, množstvo iných vecí, ktoré sme po vás museli sanovať, pohľadávku fiktívnu voči Kohéznemu fondu 3,3 mld. a proste dlhý zoznam rádovo za 60 mld.

Čiže podľa môjho odhadu vy ste zadlžili Slovensko rádovo 700 mld. Takže vy ste tí poslední, ktorí by mali kritizovať to, že áno, narastie nám verejný dlh. Ale je to kvôli kríze, kvôli najväčšej mimovojnovej fiškálnej katastrofe, ktorá sa tu udiala. Ale myslím si, že na toto bude lepší priestor pri rozpočte, kde sa môžeme dostať aj k tomu, kde by ste vy chceli v tom rozpočte ešte šetriť, lebo to bude tiež zaujímavé. A podľa mňa by ste sa mohli legitímne už prihlásiť k tomu, kde by ste naozaj vysekali tie výdavky a že by to bolo v sociálnej oblasti, na platoch učiteľov, na platoch policajtov, hasičov a na všetkej tejto sociálnej agende, tak ako ste to už nakoniec aj boli schopní v minulosti predviesť.

A ešte by som len chcel zareagovať. A to už je ako posledná vec, pretože napokon rokujeme len o tom, či tento zákon má ísť skrátene alebo nie. Čiže ešte bude priestor baviť sa o detailoch samotnej novely. Viackrát ste tu akcentovali to, že sme ukradli 90 mld., tak ja som nakukol do tej vašej bájnej stránky, predstavte si to, dal som si tú námahu. A tiež to súvisí s tou demagógiou, lebo keď vy tvrdíte, že sme ukradli 90 mld., tak potom sa pýtam, ako sme ukradli Bratislavský hrad, tu je vedľa. Viete, koľko sa minulo na rekonštrukciu Bratislavského hradu zatiaľ? Miliarda. A máte tam napočítané, že sú to 4 mld. Čiže pýtam sa, ako sme mohli ukradnúť, po prvé, Bratislavský hrad alebo 4 mld. z minutej jednej miliardy. A takýchto príkladov je tam množstvo. Ďalšia vec je napr., že sme ukradli 10 mld. z toho, že sa presunuli peniaze za tých, ktorí prestúpili z 2. naspäť do 1. piliera. A to vy v akej logike počítate? Čiže vy sa tu tým stále oháňate, tak podľa mňa už je aj čas trošku sa s tým vysporiadať, že tých vašich 90 mld. je absolútny blud napočítaný tak nesystémovo, že to nie je ani v rovine kreatívneho účtovníctva. To je proste guláš čísiel, budúcich výnosov, potenciálnych odhadovaných súm, proste úplná katastrofa. Ale vydávate to teda za svoju pravdu. A tým by som len chcel takú paralelu navodiť, že to je ako so všetkým, čo hovoríte. Čiže tak ako je presná tá vaša tabuľka, potom tak sú aj všetky tieto ďalšie vaše vyhlásenia presné. Ďakujem. Skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Žiada si vystúpenie spravodajca? Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja budem veľmi krátko. Keďže to prerokúvame len v skrátenom legislatívnom konaní a bolo tu niekoľko otázok na to, prečo to tak prerokúvame, tiež nebol som si celkom istý, či je to nutné prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo rokovací poriadok v § 87 hovorí, o návrhu štátneho rozpočtu sa rokuje v druhom a treťom čítaní. Takže myslím si, že by opozícia takýmto spôsobom bola veľmi naklonená koalícii, že dáva sa priestor na to, aby sa tu spustila nejaká voľná diskusia o tom, prečo je to v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže myslím si, že vážení kolegovia a kolegyne budú mať dostatok priestoru, kreatívneho, možno menej kreatívneho, ako je internetová stránka ukradli.sk. Ale predpokladám, že budeme sa teraz baviť k štátnemu rozpočtu. Takže myslím, že tu skôr opakom je pravda. A myslím, že ústretovosť koalície v prospech opozície je práve to, že umožnila takúto možnosť, aby bol štátny rozpočet prerokúvaný doslova až podľa môjho názoru veľmi nadštandardným spôsobom. K diskusii o tom, prečo bol tak neskoro predložený revidovaný štátny rozpočet, prečo sú vysoké zadlženia mimo tých spomínaných bludov na nemenovanej internetovej stránke, myslím, že na to bude dostatočný priestor v prvom a poťažne v druhom čítaní. Bol by som najradšej, aby to bolo iba jedno čítanie. Ale vďaka tomu, že teda by sme umožnili takýto komfortný prístup opozície, myslím, že bude dostatok priestoru. Ďakujem pekne za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vzhľadom na skutočnosť, že hlasovanie bude zajtra o 11.00 hodine o návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie, nemôžeme k prvému čítaniu pristúpiť, tak ako to máme v programe, bod 6 prerokujeme budúci týždeň v piatok.

A potom ideme na

vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Takisto návrh uvedie pán minister financií. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.