T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto pre navrhovateľa.

Gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, určil za spravodajkyňu pani poslankyňu Oľgu Nachtmannovú. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 180 zo 14. októbra 2009 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 1245.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1276 z 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v lehote do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som so spravodajskou informáciou. Prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som nedostal do rozpravy. Pýtam sa, panie poslankyne, poslanci, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Do rozpravy sa hlásia pani predsedníčka výboru Rosová, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

V rozprave vystúpi pani predsedníčka výboru Tatiana Rosová, pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, ja budem v mojom vystúpení najmä citovať, citovať z dokumentu, ktorý sa volá pripomienkové konanie.

A nebudem, samozrejme, citovať všetky pripomienky, pretože len tých závažných, zásadných teda bolo 40, len niektoré, napr. stanovisko Republikovej únie zamestnávateľov: "RÚZ nesúhlasí s navrhovaným znením ustanovenia § 23 ods. 5, podľa ktorého verejné prostriedky môžu byť použité iba na financovanie akreditovaných vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania. Zastáva názor, že nie každý vzdelávací program, ktorý je akreditovaný, je dobrý a zároveň nie každý vzdelávací program, ktorý nie je akreditovaný, nie je hodný verejnej podpory." Ďalej citujem: "RÚZ zásadne nesúhlasí s článkom IV návrhu zákona, z ktorého vyplýva možnosť uplatnenia si daňového bonusu v sume 20 % z preukázaných nákladov vynaložených na úspešne ukončené akreditované vzdelávanie a s nesystematickými zásahmi do daňového systému." Inak s týmto istým vystúpilo voči tomuto návrhu aj ministerstvo financií. "RÚZ zásadne nesúhlasí s navrhovaným znením ustanovenia § 6, ktorý vymenúva veľké množstvo nezmyselných administratívnych povinností vzdelávacej inštitúcie ďalšieho vzdelávania," a tak ďalej.

Stanovisko Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky: "Návrh zákona nerieši celoživotné vzdelávanie v celej šírke a nezahŕňa všetky edukačné procesy ako napr. občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov, záujmové vzdelávanie a ďalšie profesijné vzdelávanie, ktoré zahŕňa kvalifikačné, rekvalifikačné a normatívne vzdelávanie. Celý návrh zákona odporúčame prepracovať a opätovne predložiť na medzirezortné pripomienkové konanie, predložený návrh nie je zrozumiteľný, používanie terminológie je zmätočné, vedúce k nejednotnému výkladu zákona, ktoré môže viesť k problémom v aplikačnej praxi. Zvlášť poukazujeme na skutočnosť, že jednotlivé ustanovenia nemajú normatívny obsah a upravujú také vzťahy, ktoré by mali byť riešené vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky." Podotýkam, toto je legislatívna prax ministerstva, ktorú kritizujeme aj my. "Návrh zákona uprednostňuje poskytovanie ďalšieho vzdelávania školám a vysokým školám, ktoré doteraz túto možnosť nemali. A ostatné vzdelávacie inštitúcie vrátane firemného vzdelávania sú spomenuté veľmi okrajovo, bez konkrétnych právnych úprav. Návrh zákona neobsahuje stratégiu a ciele celoživotného vzdelávania a absentuje podpora pre firemné vzdelávanie a vzdelávanie v organizáciách."

No a napokon stanovisko podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, ktoré by skutočne malo byť vnímané ako závažné a malo by podľa mojej mienky rozhodne vstúpiť do tejto diskusie o zákone a byť akceptované, takže stanovisko podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť: "Zásadne žiadame materiál stiahnuť, prepracovať a opätovne po dopracovaní predložiť na medzirezortné pripomienkové konanie, odôvodnenie: 1. Obsah predloženého návrhu zákona nezodpovedá jeho názvu, zadaniu, tento návrh zákona nie je zákonom o celoživotnom vzdelávaní. 2. Predložený návrh zákona nie je v súlade s vládou schválenou Stratégiou celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva. 3. Predložený návrh zákona nie je v súlade s vládou schváleným legislatívnym zámerom zákona o celoživotnom vzdelávaní, legislatívny zámer schválený vládou je pre predkladateľa záväzným podkladom na vypracovanie návrhu zákona. 4. Predložený návrh zákona vo veľkej časti kopíruje súčasne platný zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, aj samotný predkladateľ v predkladacej správe uvádza, že tento návrh zákona, nahrádza a rozširuje v súčasnosti platný zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní."

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že po takýchto pripomienkach tento návrh zákona nemá v našom parlamente v tejto chvíli čo hľadať, a preto predkladám návrh, aby bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Martin Fronc.

M. Fronc, poslanec: Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, chcem takú rečnícku otázku položiť do pléna: Keď idete so skupinou mladých ľudí do lesa a tam sa s nimi rozprávate o stromoch ap., je to vzdelávanie, alebo keď sa zídete vy, máte záujem o umenie a budete mať diskusný klub o obrazoch Galandovcov, je to vzdelávanie? Áno. To sú formy vzdelávania, ktoré dnes svet sa snaží preferovať. Je to tzv. nonformal a informal vzdelávanie. Tento zákon nie je o celoživotnom vzdelávaní, je len o formálnom celoživotnom vzdelávaní, teda to, ktoré poznáte, že je inštitucionalizované. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka moja je podstatná. Zákon o celoživotnom vzdelávaní má byť prečo? Čomu má slúžiť? No ja si myslím, že by to malo slúžiť tomu, aby sme jednoducho mali ľudí lepšie vzdelaných, kvalifikovaných. Je to v záujme celej spoločnosti. A na to máme vytvárať podmienky. Ale ja by som tu zvolal horribile dictu, hrozné povedať, čo je v tomto zákone. Tento zákon vytvára prekážky na to, aby sme sa mohli celoživotne vzdelávať. Zákon má prakticky 30 paragrafov na 24 stranách. Dozviete sa, že hodina má mať 45 minút a za istých okolností 60 minút, že keď niečo nespĺňate, môžete dostať pokutu až 3 000 eur alebo že nemôžete ísť na záverečnú skúšku, keď ste neabsolvovali 75 % kontaktnej výučby. A, už ako tu aj zaznelo, ja len uvediem niekoľko príkladov. Podmienky akreditácie vzdelávacieho programu ak chcete, obsahujú písmená a) až g). Odborná spôsobilosť má celkove 1 stranu podmienok, kto to môže robiť a kto nie. Akreditácia vzdelávacieho programu má 8 odsekov. To všetko, prosím vás, tí ľudia, ktorí chcú začať robiť vzdelávanie, formálne, akreditované, musia naplniť. Ja nie som proti tomu, aby tá formalizácia nebola. Ja si myslím, že je dobré, ak formálne vzdelávanie prebehne akreditáciou. Nakoniec aj dodnes prebieha akreditácia. A je dobré, ak bude register, ale verejne dostupný nie tak ako register docentských a magisterských prác, len pre vybraný okruh osôb.

To všetko sú veci, ktoré, povedzme, sú potrebné. Ale tento zákon, nakoniec tak ako to prečítala predo mnou moja kolegyňa, je niečo, čo v skutočnosti bude brániť formálnemu celoživotnému vzdelávaniu. A preto ja nebudem opakovať jej návrh, ale tento návrh naozaj nemôžeme podporiť. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vystúpili už všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, boli len dva návrhy alebo poznámky, preto aj moja diskusia bude stručná.

Vážená pani poslankyňa Rosová, poviem úprimne, nebýva zvykom, aby v Národnej rade niekto bol odkázaný na to, aby čítal pripomienkové konanie, ktoré je klasickým nástrojom prípravy každého zákona. Sú tu niektorí páni ministri, ktorí to veľmi dobre poznajú. A dobre vedia, že pokiaľ sa neodstránia všetky zásadné pripomienky a neodstránia sa aj ostatné pripomienky, tak aby tieto ministerstvá, ste čítali iba stanoviská ministerstiev, s tým nesúhlasili, tak takýto návrh zákona vo vláde Slovenskej republiky neprejde. V pripomienkovom konaní bolo niekoľko desiatok rokovaní na niektorých z nich. Na tých záverečných, samozrejme, som sa zúčastnil aj osobne alebo som osobne diskutoval, či už s ministerstvom zahraničných vecí alebo s pánom podpredsedom vlády, a všetky problémy v zákone sa odstránili. Opakujem, keby sa neodstránili, tak ten zákon ako vládny návrh zákona tu nie je. Nič iné teda ste nepovedali.

Pán poslanec Fronc, áno, samozrejme, je formálne, neformálne, informálne. A to, čo ty si naznačoval, je informálne, že sa vzdelávaš bez toho, že by si o tom vedel, keď pozeráš Slovenskú televíziu, vzdelávaš sa aj bulvárom, bohužiaľ, vzdelávame sa aj nechtiac, pretože všetko na nás vplýva. A práve preto, aby ten bulvár nám tu nediktoval tie veci, tak do minimálne neformálneho, pretože toto je zákon najmä o neformálnom vzdelávaní, určité pravidlá sa zaviesť musia. Však tu máme aj sekty. Ty to dobre vieš. To znamená, že musia byť určité pravidlá, ktoré budú hovoriť o tom, ako neformálne vzdelávanie vykonávať. A o tom práve je tento zákon.

Ďalej sú to požiadavky, ktoré si vyžaduje prax. Je to najmä národná sústava kvalifikácií, ktorá musí byť zákonom ošetrená, pretože na ňu nadväzuje neformálne vzdelávanie. A ty si chodil do Rady ministrov a presne vieš, že aj z Európskej únie ministri majú návrhy , ktoré v rámci národnej sústavy kvalifikácií a v rámci neformálneho vzdelávania treba plniť. Ty musíš vedieť, že v celoživotnom vzdelávaní sme snáď na poslednom mieste v rámci Európskej únie, či už v tom, koľko sa nám ľudí vzdeláva alebo ako to máme legislatívne vyriešené. Preto tento zákon je aj o tom, aby sme mohli implementovať tie návrhy a doporučenia, ktoré či už z OECD alebo z Rady ministrov máme. A to sa týka aj registra aj ďalších vecí.

Sú tu veci, ktoré by tu mohli byť, ale tu naozaj nie sú. A to je napr. kreditový systém, kde si musíme počkať na Európsku úniu. Nemá význam, aby sme ho dneska kreovali a vytvárali. A Európska únia príde s niečím úplne iným. Čiže to je pravda, to sme zo zákona vyhodili. A počkáme si, ako Európska únia nastaví celý systém. Ale celý tento zákon, celé toto neformálne vzdelávanie je v princípe s tým, čo Európska únia tvorí, kreuje. A Európska únia v rámci neformálneho vzdelávania dokumentov vydáva veľmi, veľmi veľa. Čiže o tom je tento zákon. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Pani spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko k rozprave.

Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o zmene názvu Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1246. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1277.

Opäť návrh uvedie pán podpredseda vlády a minister školstva. Nech sa páči, máte slovo.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o zmene názvu Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.

Tento návrh vychádza najmä z toho, že na základe hodnotenia komplexnej akreditácie sa ukázalo, že táto univerzita poskytuje aj iné vzdelávanie, ako je len veterinárske vzdelávanie. A to je štúdium farmácie, pričom nejde o osobitnú veterinársku farmáciu. Navrhovaný názov tak bude lepšie zodpovedať rozsahu študijných programov, ktoré vysoká škola uskutočňuje, aj s ohľadom na skutočnosť, že počet študentov farmácie už v predchádzajúcom akademickom roku predstavoval takmer štvrtinu všetkých študentov tejto univerzity.

Podľa zákona o vysokých školách sa k zmene vyjadruje Akreditačná komisia, takýto návrh schvaľuje akademický senát príslušnej vysokej školy. Tieto podmienky boli splnené. Takže si dovolím predložiť návrh na zmenu názvu Univerzity veterinárskeho lekárstva. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Pán poslanec Švidroň bude spravodajcom tohto návrhu zákona. Máte slovo.

V. Švidroň, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva Slovenskej republiky, podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v platnom znení vystupujem v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o zmene názvu Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 181 zo 14. októbra 2009 podávam spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač č. 1246.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1287 z 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby ho prerokovali výbory, ktorým teda bol návrh zákona pridelený ho prerokovali, teda výbor jediný ostal, do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

Pán predseda, ďakujem, skončil som so svojou spravodajskou informáciou. Otvorte, prosím rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec, dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Fronc sa hlási. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, máte slovo.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Budem stručný. Ja si myslím, že názov má vystihovať to, čo je obsah. V tomto prípade je to tak. Čiže k návrhu zákona nemám výhrady a podporím ho, to som asi pána ministra trochu prekvapil. Ale predsa len mám otázku, pretože, v poriadku, veterinárna univerzita rozšírila pole svojej pôsobnosti na farmáciu: Len čo sa stane, keď sa ďalej rozšíri, povedzme, a začne vzdelávať a bude mať akreditovaný študijný program, povedzme, sociálna práca? Ja si myslím, že tu ten problém skôr alebo neskôr vznikne aj inde, pretože pokiaľ je takýmto spôsobom pomenovaná univerzita takto špecificky, tak to je niečo, čo je vrcholne neštandardné, to je, samozrejme, otázka minulosti, ako to vzniklo. Ale je to neštandardné už aj ako univerzita, pretože toto je niečo, čo je v skutočnosti vo svete kdesi súčasťou nejakej univerzity ako fakulta. Ja si myslím, že byť fakultou dobrou, takou, ktorá má zahraničných študentov nemálo ako napr. Univerzita veterinárneho lekárstva, nie je vôbec nejakým ponížením alebo hanbou nenosiť len titul ako názov univerzita. Čiže tento problém, možnože mi pán minister odpovie, má návrh, ako by sa to dalo riešiť. A keďže inak otázku som položiť nemohol, tak som využil aj toto. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Boli ste, pán poslanec, jediný prihlásený do rozpravy, končím rozpravu.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, reagujte.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, fakt je to a, pán poslanec, ty musíš vedieť, že táto univerzita vznikla z jednej fakulty, čo je takisto neštandardné, pretože táto fakulta mala byť pričlenená aj k inej univerzite. Ale stalo sa, Národná rada schválila. Táto univerzita v súčasnosti má vynikajúce renomé, je to jedna z najkvalitnejších univerzít. A bude oslavovať o chvíľočku 60. výročie svojho vzniku. A univerzita ma požiadala o to vzhľadom na to, že už majú 25 % študentov aj farmácie a nechcú byť iba univerzita veterinárskeho, nie veterinárneho, ale veterinárskeho, vzdelávania, aby to bolo jasné, že tam je aj tá farmácia. Tak tým, že táto univerzita je špecifická, tak sme súhlasili s tým a žiadam o podporu, aby aj ten názov v tomto prípade plne zodpovedal tomu špecifiku, ktoré táto univerzita má. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Chcete sa vyjadriť, pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.

V. Švidroň, poslanec: Snáď jednu vetu, lebo nebolo celkom odpovedané pánu poslancovi Froncovi, čo sa stane, ak zmenia ešte študijný program. No tak zrejme sa znovu zmení aj názov, aby opäť sa dali veci do súladu. To je samozrejmé.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viera Tomanová uvedie

vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to návrh zákona v prvom čítaní.

Tlač je pod číslom 1247, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je pod číslom 1278.

Máte slovo, pani ministerka. Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vládnym návrhom zákona sa navrhuje nová právna úprava rodičovského príspevku, ktorej cieľom je poskytovať rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku len rodičom, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť o dieťa, nevykonávajú žiadnu zárobkovú činnosť.

Uvedený návrh poskytovania rodičovského príspevku sa priblížil k právnym úpravám väčšiny členských štátov Európskej únie, kde dávky obdobné rodičovskému príspevku sa poskytujú rodičom, ktorí z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nepracujú. V súlade s plnením programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého sa rodičovský príspevok zvýši tak, aby saturoval stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni, sa navrhuje poskytovať rodičovský príspevok v dvoch výškach.

Pre rodičov, ktorí boli pred narodením dieťaťa nezamestnaní alebo pracovali len krátko, sa navrhuje poskytovať rodičovský príspevok na terajšej úrovni, t. j. na úrovni 164,22 eura, so zachovaním jeho každoročnej valorizácie v závislosti od zmeny životného minima.

Pre rodičov, ktorí z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa stratili svoj pracovný príjem, sa navrhuje do dvoch rokov veku dieťaťa poskytovať rodičovský príspevok v sume zodpovedajúcej čistej mesačnej minimálnej mzde, t. j. 256 eur.

Vzhľadom na zvyšujúci sa podiel detí narodených v zahraničí navrhuje sa upustiť od podmienky trvalého pobytu dieťaťa na území Slovenskej republiky. Tým sa umožní poskytovať rodičovský príspevok aj v období vybavovania slovenského rodného listu dieťaťa, čo je podmienkou na prihlásenie dieťaťa na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rodič v tomto prípade preukáže narodenie dieťaťa príslušným dokladom vydaným v štáte jeho narodenia.

Vládnym návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa navrhuje zaviesť pre rodičov nový jednorazový príspevok rodičovi vo výške 25 % sumy nevyčerpaného rodičovského príspevku, na ktorý by mal rodič nárok, ak by sa staral o dieťa osobne. Jednorazový príspevok je určený pre rodičov, ktorí sa rozhodnú vrátiť alebo vstúpiť na trh práce pred skončením poberania rodičovského príspevku. Ak rodičovi, ktorému sa vyplatil jednorazový príspevok, vznikne z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa opakovaný nárok na rodičovský príspevok, výška rodičovského príspevku bude 75 % zo sumy rodičovského príspevku za príslušné kalendárne mesiace. Tento jednorazový príspevok je určený na uľahčenie návratu rodičov na trh práce.

Možnosť poskytnúť jednorazový príspevok rodičovi sa navrhuje len raz v priebehu troch rokov alebo šiestich rokov.

V článku III sa navrhuje zmena ustanovenia v zákone o príspevku pri narodení dieťaťa z dôvodu odstránenia aplikačných problémov v praxi, čím sa odstráni riziko duplicitnej výplaty príspevku pri narodení dieťaťa príslušnou inštitúciou iného štátu a zároveň aj príslušnou inštitúciou na území Slovenskej republiky.

V článku IV sa navrhuje doplnenie povinnosti Sociálnej poisťovni vydávať potvrdenie o období nemocenského poistenia pred narodením dieťaťa na účely rodičovského príspevku. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Pani poslankyňa Rošková bude spravodajcom tohto vládneho návrhu zákona.

Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1247) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 281 zo 7. októbra 2009 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1278 dňa 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie

Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

V dôvodovej správe navrhovateľ odôvodnil predloženie návrhu zákona do legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky vo všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Horváth. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo pán poslanec. Ešte, pani poslankyňa Sárközy, prihláste sa, pani poslankyňa, ako druhá, pani poslankyňa.

Nech sa páči, pán poslanec.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona veľmi stručne, v skratke, ale, dúfam, trefne.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny predkladá návrh zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodovej správe sa uvádza, že navrhovaná právna úprava rodičovského príspevku tvorí neoddeliteľnú súčasť právnych úprav, na základe ktorých štát aktívne podporuje rodiny s deťmi a prispieva na finančné zabezpečenie rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov veku. Ja to vidím trošku inak a poukážem na tri problémové okruhy.

Po prvé. Na príspevok stratí nárok žena, ktorá si chce privyrobiť. Toto je typický prístup zaváňajúci obdobím spred roka 1989. Rodičovský príspevok dostane len taká žena, ktorá nemá príjmy zo zamestnania či z podnikania. Teda sa trestá aktivita. Doteraz bolo možné privyrobiť si popri poberaní príspevku aspoň formou dohody o vykonaní práce. Podľa návrhu nebude možné ani toto. Vláda, ktorej tak leží na srdci sociálna úroveň obyvateľov, hovorí ženám, ak si chcete privyrobiť, dobre, ale stratíte nárok na príspevok. Rozumiem, ak niekto zarába, nech nedostáva od štátu sociálne dávky. Ale predsa nie je zarábať ako zarábať. Naši sociálni demokrati zakazujú akúkoľvek prácu, hoci by to bola len domáca práca za malé peniaze, za niekoľko smiešnych pár eur mesačne. Skrátka, akákoľvek zárobková aktivita sa trestá stratou rodičovského príspevku. Zákony z dielne ministerstva práce pritom často idú proti sebe. Uvediem, začínajúci živnostník môže získať príspevok na podnikanie podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti, ide o sumy vyše 3 000 eur, podľa regiónu. Mladá žena príspevok na podnikanie získa vtedy, ak začne podnikať a bude podnikať nepretržite dva roky. Ale ak začínajúca podnikateľka otehotnie a bude chcieť po narodení dieťaťa dostávať rodičovský príspevok, samozrejme, musí zastaviť podnikanie, živnosť, následne vrátiť príspevok na podnikanie.

Po druhé. Výška príspevku má byť diferencovaná podľa toho, či matka získala nárok na materské. Vláda chce zaviesť príspevok v dvoch rôznych rovinách, tak ako aj pani ministerka v predkladacej správe spomenula, 164 eur alebo 256 eur. Vyšší príspevok získa len taká matka, ktorá predtým poberala materské. Materské však nie je štátna sociálna dávka, ale dávka nemocenského poistenia. Materské vypláca Sociálna poisťovňa žene, ktorá bola nemocensky poistená najmenej 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom. Je však veľa žien, ktoré z rozličných dôvodov materské nezískali, buď neboli vôbec poistené, napr. študentky, alebo poistené boli, ale získali, povedzme, len 265 dní nemocenského poistenia. Je to systémová chyba podľa môjho názoru, ktorá sa opakuje v rôznych sociálnych zákonoch pri určení nárokoch na rôzne dávky. Stačí prekročiť či, naopak, nedosiahnuť určitú hranicu či sumu o veľmi malú hodnotu a nárok na dávku zaniká, resp. nevzniká. Naviac sa takto prenáša princíp zásluhovosti do systému štátnych sociálnych dávok, kde zásluhovosť podľa môjho názoru takéhoto typu nemá čo hľadať. Ak silou-mocou chce vláda zvýhodniť ženy, ktoré poberali materské, stačilo by predsa zvýšiť sumu materského alebo o nejaký čas predĺžiť dobu poberania materského.

Po tretie. Vyšší príspevok sa bude poskytovať len na dieťa vo veku do dvoch rokov. Na jednej strane vláda tvrdí, že nemá peniaze, na strane druhej sa v programovom vyhlásení vláda Slovenskej republiky zaviazala, budem citovať, opakujem, je to citát z programového vyhlásenia vlády, nakoľko pani ministerka tento citát citovala v úvodnom slove, avšak nie celý: "Vláda bude presadzovať postupné zvyšovanie rodičovského príspevku v časovom horizonte do roku 2010 tak, aby saturovala stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni, a súčasne umožní poberať rodičovský príspevok aj zárobkovo činným rodičom, a to aj v prípade, ak zabezpečia starostlivosť o svoje dieťa v čase výkonu zárobkovej činnosti jeho umiestnením v jasliach alebo v materskej škole." Myslím si, že tento návrh je pravým opakom. Jednak vláda neplní svoj sľub, pretože zárobkovo činným rodičom upiera nárok na rodičovský príspevok, jednak sa podľa môjho názoru dá úspešne polemizovať, či zvýšenie rodičovského príspevku na 256 eur mesačne po dobu približne 19 mesiacov, a nie počas celej doby rodičovskej dovolenky skutočne je saturovanie straty pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni.

Dámy a páni, toľko z môjho vystúpenia. A vzhľadom na skutočnosti, ktoré som uviedol, klub SDKÚ - DS takýto návrh nepodporí. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo, pán poslanec.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. V reakcii na vystúpenie pána poslanca chcem povedať, že je to účinná pomoc pre rodičov, pre deti a, myslím si, aj účinné plnenie programového vyhlásenia vlády, pretože úlohu, ktorú si vláda dala, priblížiť skoro na úroveň minimálnej mzdy rodičovský príspevok, myslím si, je splnená. O tej diferencii dá sa vo viacerých prípadoch diskutovať.

Avšak jednu vec chcem podotknúť, že aj môj názor je taký, že bolo by vhodné, pokiaľ by sa umožnilo matkám, aby mohli pracovať na dohodu počas poberania rodičovského príspevku, príp. to limitovať nejakými počtami hodín alebo sumou, pretože mnohé matky, ktoré majú jedno dieťa alebo dvoje, troje deti, predsa len v tých chudobnejších rodinách nejako nadbytkom financií neoplývajú. Takže snáď do budúcnosti možnože aj tú možnosť spojiť prácu na kratší pracovný úväzok a rodičovského príspevku by stálo za úvahu. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Pán poslanec Horváth, chcete reagovať?

Z. Horváth, poslanec: Som posledný?

P. Paška, predseda NR SR: Áno, áno, nech sa páči. Bola len jedna. Pani poslankyňa, treba skôr sa prihlásiť. Už som ukončil možnosť sa prihlásiť.

Z. Horváth, poslanec: Ale kolegyni nešlo zariadenie, hlásila sa skôr, takže...

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, odpovedajte na faktickú poznámku.

Z. Horváth, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja len naozaj jednou vetou by som možno reagoval na predsedu výboru na pána Haleckého a rád by som poukázal na jeden fakt, že pred vaším nástupom v minulom volebnom období sme tu v Národnej rade odsúhlasili a súhlasili s tým, že matka na rodičovskej dovolenke mohla mať aj iný príjem. Po nástupe vašej vlády ste tento príjem obmedzili, a teda povolili len na dohodu istý príjem mať. A dnes to úplne zakazujete. A toto ma mrzí a na toto som chcel poukázať.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy, do rozpravy.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k vládnemu návrhu zákona o rodičovskom príspevku, pretože sme v prvom čítaní, takže fakticky toto je len pár viet, ktoré by som chcela povedať, na začiatok jednu všeobecnú poznámku. Slovensko ako všetky ostatné krajiny okolo zápasí s hospodárskou krízou. A ja som prekvapená, že vláda predkladá také dôležité návrhy zákonov, pred chvíľou sme premenovali univerzitu veterinárnu v Košiciach, asi to je najdôležitejšie, čo by mohlo byť. A nehovorím to o tomto zákone, ktorý teraz prerokovávame, ale nasleduje bod o kolektívnom vyjednávaní, to je tiež taký zákon, ktorý, myslím si, je najdôležitejší v čase krízy, aby sme odborárom zase niečo pridali.

Ale teraz by som sa zastavila pri merite veci. Pani ministerka, nemôžem súhlasiť s tou filozofiou zákona, ako to predkladá vláda a vaše ministerstvo. Už sa to kolegovia pokúsili povedať aj doteraz v médiách. Pred chvíľou to povedal aj pán poslanec Horváth. A poviem to aj ja v mene poslancov Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja, pretože už sme si na to zvykli pri tejto vláde a hlavne v rezorte, za ktorý zodpovedáte vy, že zavádzate viac kategórií. A stalo sa to aj pri tomto zákone. Inú sumu dostanú rodičia, ktorí sa starajú o svoje dieťa, a diskriminujú sa tí rodičia, ktorí sú šikovní, popri starostlivosti o dieťa sa vedia postarať o to, aby si trošičku aj privyrobili alebo majú starých rodičov, alebo majú iných pomocníkov, ktorí by sa vedeli postarať o dieťa. Nie, oni budú diskriminovaní a dostanú menej peňazí. Zákon svojou filozofiou ide úplne proti zdravému rozumu, pretože, keď to preložím, tak trestá rodičov za prácu. Ja súhlasím s tým, že treba byť solidárnymi s tými, ktorí stratia svoju prácu, ale nemôže to byť na úkor trestania rodičov, a to znížením ich rodičovského príspevku, keď sa rozhodnú vrátiť na trh práce ešte pred skončením nároku na rodičovský príspevok. Tí dostanú len 25 % sumy rodičovského príspevku, na ktorý by mal rodič nárok. V súčasnej dobe, keď je stále ťažšie vyžiť z výplaty, nehovoriac už o výške rodičovského príspevku, rodičia sa nie náhodou vracajú do práce často predčasne, ale preto, lebo potrebujú z niečoho vyžiť. Teraz ich vláda za to ide trestať. Pevne verím, že niekedy sa aj vám podarí zastihnúť v médiách také spoty, kde reportéri hovoria o tom, ako u nás žijú rodiny. Vaša vláda síce v každej druhej vete hovorí o tom, že je sociálna, ale nestačí to hovoriť, treba tak aj konať. Sme svedkami toho, že mnoho rodín žije v takej chudobe, že denne im zostáva na jednu osobu jedno euro, ešte raz podotýkam, jedno euro. Pritom táto vláda je socialisticko-sociálna. Aspoň to deklaruje v každej druhej vete.

Teraz by som sa oprela o dôvodovú správu, ktorú ste sčasti čítali aj vy. A dám vám niekoľko otázok.

"Ak rodičovi, ktorému bol jednorazový príspevok poskytnutý, vznikne z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa opakovane nárok na rodičovský príspevok, navrhuje sa tento poskytovať vo výške 75 % sumy zo sumy rodičovského príspevku za príslušné kalendárne mesiace." Moja otázka je: Prečo? Prečo treba trestať rodiča, hlavne matku, keď sa v rodine behom toho času, kým je doma ona alebo teda rodič, nehovorme o matke, pretože túto dávku môže využiť aj otec, narodí, povedzme, po štrnástich mesiacoch druhé dieťa? To je zlé? Ja by som bola rada, keby sa čím viac detí rodilo. Teraz sme svedkami toho, že sa rodí trošičku viac detí. (Hlas v pléne.) Šesťkrát keby sa toľko rodilo, pani ministerka, detí, doteraz sa ročne rodilo 52 000 detí, tak by som bola rada, keby sa narodilo ročne 300 000 detí. Ale to asi ani vy nemyslíte vážne. Ale tak kľudne sa môžete vyjadriť v rozprave a môžeme sa o to sporiť, ale ja poznám údaje zo Štatistického úradu. Vy máte asi iné. Ale je jedna konkrétna otázka: Prečo ideme robiť ďalšiu kategóriu, keď sa v rodine narodí druhé dieťa, prečo dostane ten rodič len 75 % z toho príspevku?

Ďalej uvádzate v dôvodovej správe: "Navrhuje sa upustiť od podmienky trvalého pobytu dieťaťa na území Slovenskej republiky vzhľadom na skutočnosť, že sa každoročne zvyšuje počet detí narodených mimo územia Slovenskej republiky." Toto by som mohla vítať. No lenže keď to nebude v zákone ošetrené, tak určite môžu nastať také prípady, keď to rodičia využijú, ale aj zneužijú. Takže treba na to dávať pozor, aby sa taká situácia nemohla vyskytnúť.

Takže ešte raz, pani ministerka. Čakali sme na tento zákon, ale ešte raz musím zdôrazňovať, že vy zavádzate kategórie, sú dobrí a lepší, šikovní a menej šikovní a zase budeme trestať tých ľudí, ktorí sú šikovnejší a ktorí by radi popri starostlivosti o dieťa si zarobili nejakú tú korunku, pretože sú šikovní a nechcú stratiť tie svoje pracovné zvyklosti, alebo, čo je ešte dôležitejšie, preto si chcú privyrobiť pár koruniek, pretože rodina tieto peniaze nazvyš by potrebovala.

Takže v mene svojich kolegov vyjadríme náš názor hlasovaním, pretože ešte nevieme, aká bude finálna podoba tohto zákona, v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s tým, že tento zákon zavádza zase kategórie. Ďakujem pekne.