P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Faktické poznámky, pani poslankyňa Vaľová a Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. No, v mnohých bodoch nemôžem absolútne súhlasiť s pani poslankyňou Sárközy, a to z toho dôvodu, že keď si porovnáte pôrodnosť, tak vidno, že od našej vlády pôrodnosť stúpla, poviem, Nemecko má 8,3, Rakúsko má 9,2, Slovensko má 10,4 %. Ja chápem, že je to smiešne, lebo vy KDH ste zrušili valorizáciou prídavkov na deti. Vy ste urobili také antisociálne zákony, že skutočne tie mamičky mali hrôzu v očiach, keď mali rodiť. A my sme skutočne zaviedli príspevok na dieťa, 25 000 korún na prvé, na druhé... (Hlas z pléna.) Prosím vás, nech ma neprerušujú, pán predsedajúci, chcem vás poprosiť. Ďakujem veľmi pekne. Takisto vlastne sme zaviedli takéto opatrenia. A myslím si, že keď mamička, ktorá pôjde na materskú dovolenku a dostane minimálnu mzdu, je to dostatočné ocenenie. A keď si aj pozriete diskusie v Európskej únii, tak vidno, že jednoznačne sme podporili to, aby matky, ktoré majú deti, mali minimálnu mzdu, aby mohli s tými deťmi skutočne vyžiť. A keď sa na to pozrieme, tak vidno, že pôrodnosť nám stúpa. A tie vaše vyjadrenia, ktoré máte ku každému zákonu, že čo všetko sa tu bude diať a čo všetko nastane, tak sa vám, bohužiaľ, neplnia. A ja som veľmi rada, že vlastne ukazuje to skutočnosť. A skutočnosť je diametrálne iná, ako by chceli opoziční poslanci v tejto snemovni, aby sa diala. Takže ja som veľmi rada, že pôrodnosť stúpa a že robíme takéto opatrenia pre mamičky, ktoré sú spokojné. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda výboru Jozef Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja chcem len zdôrazniť, že o tom, čo deklarujeme, že terajšia vláda sa stará o rodinu, o matku a o dieťa, svedčí, pokiaľ sa nemýlim, aj táto skutočnosť, že vlastne zvýšenie rodičovského príspevku v priebehu roka bude dvakrát. To znamená, že zákonným rozhodnutím zo začiatku roka sa vlastne od prvého septembra zvyšuje z doterajšej sumy 158 eur na 164, teda to je vlastne o viacej ako 5 eur, čo je vyše 150 korún. Takže to je zvýšenie, ktoré tiež nie je zanedbateľné. A týmto dnešným, pokiaľ prejde tento zákon, bude druhé zvýšenie. Takže tá snaha vlády o rodinu a o starostlivosť o deti, myslím, aj týmto faktom je znásobená. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Klára Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Pán predseda výboru Halecký, ja som vo svojom príspevku povedala, že vítame, že vláda predkladá takýto návrh zákona. Však to bolo v programovom vyhlásení vlády. To už len na dôvažok hovorím, že to prišlo neskoro.
A ešte som zabudla povedať vo svojom príspevku, a to povedal pán poslanec Horváth predo mnou, že tá tretia kategória je tá, že sa to bude týkať rodičov len prvé dva roky.
Ale s čím nemôžem súhlasiť, to sú tie kategórie, sú dobrí rodičia, zlí rodičia, šikovní rodičia a menej šikovní rodičia. Niekde sa stráca tá pointa, prečo by títo rodičia mali dostávať rodičovský príspevok. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vystúpili v rozprave všetci prihlásení, končím rozpravu.
Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, chcem zdôrazniť, že nové navrhované legislatívne úpravy vytvárajú pre rodičov priestor na voľbu takej formy starostlivosti o dieťa v priebehu jeho prvých rokov života, ktorá najviac zodpovedá aktuálnym potrebám dieťaťa alebo rodiča, pričom v plnom rozsahu akceptuje rozhodnutie rodiča osobne sa starať o dieťa alebo vykonávať zárobkovú činnosť, príp. sa zúčastňovať na vzdelávacích aktivitách formou stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia.
Zvýšenie zastúpenia mladých žien s rodičovskými povinnosťami na trhu práce je jedno z opatrení, zdôrazňujem, opatrení navrhovaných pre Slovenskú republiku zo strany OECD, pričom vychádza zo skúseností ostatných krajín, že príliš dlhý pobyt matky na rodičovskej dovolenke značne sťažuje jej vyhliadky na úspešné uplatnenie sa na pracovnom trhu. Na druhej strane sa však v Európskom parlamente poslanci vyjadrujú v prospech väčšieho ocenenia a ohodnotenia materstva a úlohy otca v rodinnom živote.
Osobná starostlivosť rodičov, predovšetkým matky o dieťa do troch rokov veku patrí u nás k dlhodobo preferovanej forme starostlivosti, ktorá má svoje historické pozadie a ktorá zároveň napĺňa potreby detí v útlom veku. Na dosiahnutie súladu týchto dvoch zdanlivo protichodných cieľov intenzívnou osobnou starostlivosťou o dieťa a zároveň úspešným uplatnením sa na trhu práce je možné prispieť aj prijímaním opatrení na zosúladenie rodinného, pracovného, osobného života rodičov pri plnom rešpektovaní potrieb dieťaťa. Jedným z takýchto opatrení môže byť práve táto nová právna úprava rodičovského príspevku, ktorá dopĺňa novo zavedený príspevok na starostlivosť o dieťa.
V tejto chvíli mi nedá, aby som nezareagovala na invektívy, ktoré tu vznikli vo vzťahu k tejto právnej úprave a o tom, že diskriminuje a zvýhodňuje a podobne. Nuž ja sa spytujem, a, prepáčte, sú to rečnícke otázky, nepokladám ich nikomu a ja aj odpoviem na ne: Čo to tu rozprávate, že zvýhodňujeme? Už ste zabudli, ako ste schválili od 1. januára 2004 zákon o pomoci v hmotnej núdzi a schválili ste príspevok na zvýšenie dávky pre tehotnú ženu iba pri prvom tehotenstve? Už ste zabudli, že ste to nedali na druhé, tretie tehotenstvo a tá matka vyživuje rovnako dieťa druhé i tretie pri svojej osobnej výžive? Mám pokračovať ďalej? Zaviedli ste daňový bonus len pre pracujúcich rodičov. Zabudli ste, prosím, na invalidných rodičov, ktorí nie sú schopní pracovať alebo vykonávať zárobkovú činnosť a tiež majú svoje deti. A nedali ste im daňový bonus. Už ste zabudli, prosím, na to, že ste vylúčili od 1. januára 2004 nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení invalidov z mladosti zo všetkých systémov a nechali ste ich len na pomoci v hmotnej núdzi? Už ste zabudli, že ste zrušili, tak ako to povedala pani poslankyňa Vaľová, valorizáciu prídavkov na deti, že ste s účinnosťou od 1. januára 2004 znížili rodinné prídavky? Čo to rozprávate? Čo to rozprávate o tom, že tu žijú rodiny z jedného eura? Pripomeniem nepokoje, ktoré boli v Krompachoch ap., o ktorých som nehovorila ja, ale médiá, vašu hmotnú núdzu. Mám hovoriť o tom, čo ste urobili? Od účinnosti našich opatrení v hmotnej núdzi sme pridali matke s dvomi deťmi viac ako 28 000 korún ročne, v slovenských korunách. Od účinnosti našich opatrení a nástupu do vlády sme pridali rodičom s dvomi deťmi viac ako 30 000 korún ročne. Prosím vás, nehanbíte sa tu klamať a zavádzať občanov Slovenskej republiky? Mám hovoriť o tom, že ste pred voľbami prijali 22 právnych úprav, ktoré ste následne v sociálnej oblasti zrušili? A pripomeniem, ak by som vychádzala z počtu a zo zvýšenia počtu narodenia detí v poslednom roku vášho vládnutia, tak musím povedať, že prírastok za predchádzajúce obdobie bol šesťkrát vyšší, bol viac ako 3 000 detí. V tomto prípade vtedy to bolo cez 500, teraz je to viac ako 3 000. A musím hovoriť aj o tom, že tento rok to bude ďaleko vyšší počet. Takže, prosím, nezavádzajte, neklamte. Ja sa spýtam: Kto zrušil poistenie mamičiek v nezamestnanosti? Kto zrušil poistenie mamičiek počas materskej dovolenky? Toto všetko zavádzame, vážené dámy, vážení páni. Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona máme pod tlačou 1248, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1279.
Opäť poprosím pani ministerku, aby uviedla tento vládny návrh zákona.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona je upraviť niektoré ustanovenia pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, zjednodušiť proces rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na zamestnávateľov, ktorí nie sú združení vo zväze zamestnávateľov, odstrániť niektoré problémy aplikačnej praxe, zvýšiť počet zamestnancov pokrytých kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa, keďže po roku 2004 došlo k výraznému poklesu pokrytia a prijatia opatrenia pre zlepšenie tohto stavu, vytvoriť rovnaké podmienky pre zamestnancov i zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny ako zamestnávatelia, ktorí uzatvorili kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, zabrániť sociálnemu dumpingu, zmeniť postup rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v tom, že táto bude záväzná pre všetkých zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom odvetvia na úrovni divízie alebo skupiny, akým je označená kolektívna zmena vyššieho stupňa, umožniť zamestnávateľovi, ktorý nie je združený vo zväze zamestnávateľov, dobrovoľné pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ak s tým zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasia, umožniť rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na základe spoločného návrhu zmluvných strán alebo na návrh jednej zmluvnej strany, zjednodušiť a zosúladiť ustanovenia o rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa s platnými právnymi predpismi, t. j. štatistickou klasifikáciou ekonomických činností, ktorá je vydaná vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2009 Z. z., a ustanoviť jednoznačné konkrétne kritériá pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, a to je výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Jane Vaľovej, aby nás informovala o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
J. Vaľová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 1248), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a uznesením č. 281 zo 7. októbra 2009 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1279 z 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Z dôvodovej správy vyplýva dôvod predloženia vládneho návrhu zákona do legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte k tomuto návrhu rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Panie poslankyne, poslanci, má záujem niekto sa prihlásiť ústne? Registrujem, hlási sa pán poslanec Zoltán Horváth. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Z. Horváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zákon o rozšírení kolektívneho vyjednávania je typické krízové opatrenie tejto vlády, zdôrazňujem, krízové, nie proti krízové. Dámy a páni, toto je návrh zákona, ktorý nielenže prehlbuje dopady krízy a hrozí ďalším nárastom nezamestnanosti, ale on je hrozbou aj na obdobie krátko po kríze, keď sa podniky začnú spamätávať. Tento zákon alebo skôr, by som povedal, jedovatý koktail keď zamiešam so zvýšením minimálnej mzdy, prináša našim podnikom zvyšovanie nákladov na pracovnú silu.
Vláda už po koľký raz opäť ide na ruku jednému zo sociálnych partnerov, teda platí za svoju podporu odborárom. Azda najlepším dôkazom je to, že zásadná pripomienka odborovej centrály je, že tento zákon by mal platiť iba pre firmy, kde majú odbory. Áno, vytváranie kartelov pri vyjednávaní benefitov je stará požiadavka odborárskych bossov v snahe rozširovať svoj vplyv. Dnes máme na stole v podstate len druhé rozšírenie povinnosti napĺňať zmluvné podmienky aj pre tých, ktorí ich nikdy nepodpísali, neprijali ani nikoho nesplnomocnili o ich vyjednávaní. Možno budete namietať, že za viac ako rok od prvého rozšírenia záväznosti zmlúv sa nenaplnili obavy. Treba však rozlišovať medzi obdobím konjunktúry, keď sa veľa vecí dá absorbovať, a obdobím krízy a následného zotavovania, keď sa riziko dopadov na podniky, samozrejme, zvyšuje. Čosi o zámere nútiť firmy vo vzťahu k zamestnancom rešpektovať dohody, ktoré si s nimi nedohodli, zisťoval aj TREND Barometer, kde 80 % oslovených manažérov si myslí, že povinné rozšírenie kolektívnych zmlúv rozhodne či pravdepodobne prispeje k rastu nezamestnanosti. Zvyšných 20 % si myslí, že to je neužitočné opatrenie, ktoré prináša len ďalšiu administratívnu záťaž.
Tento návrh a vôbec celá myšlienka rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv je scestná, ba, povedal by som, až zvrhlá, lebo je podľa mňa a podľa ďalších poslancov, ale aj organizácií združujúcich zamestnávateľov v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach. Aj preto sme podali 16. apríla v roku 2007 podanie na Ústavný súd, v ktorom sme namietali protiústavnosť predchádzajúcej novely, ktorá po prvýkrát vypustila podmienku, že zamestnávateľ musí s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasiť. Je pre túto etapu slovenských dejín typické, že Ústavný súd, ktorý ste po voľbách obsadili svojimi ľuďmi, nekoná. Teraz je október 2009 a stále nepoznáme verdikt. Apelujem však na vás, aby sme neprehlbovali proces, pri ktorom je takto vážne podozrenie z protiústavnosti, skôr ako sa dozvieme verdikt súdu. Mimochodom, v rovnakom čase ako náš Ústavný súd riešil tento problém aj Ústavný súd Českej republiky. Ten na rozdiel od nášho už rozhodol a zrušil násilné rozširovanie kolektívnych zmlúv. Takže Česká republika násilné rozširovanie zrušila. Veľmi často sa odvoláte, dámy a páni, na švédsky model silného sociálneho štátu ako na svoj vzor. Strana Smer dokonca o tomto modeli organizuje aj rôzne konferencie. Viete, ako je táto problematika vyriešená v tomto sociálne silnom Švédsku? Vo Švédsku možnosť rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv neexistuje, kolektívne zmluvy sú záväzné výlučne pre tie subjekty, ktoré ich uzavreli.
Kolegyne a kolegovia, okrem ekonomických hrozieb, ďalšieho zvyšovania nezamestnanosti a zjavne protiústavnosti je tu ešte jeden rozmer tohto návrhu. Rozširuje priestor pre korupciu a subjektivistické rozhodovanie. Jeden z odborárskych predákov na obhajobu tejto novely o. i. povedal: "Ak pani ministerka usúdi, že rozširovanie by viedlo k rastu nezamestnanosti, kolektívna zmluva sa na daný podnik rozširovať nebude." Ja sa pýtam: Čo ak to pani ministerka neusúdi? Už spomínané nedobrovoľné rozširovanie v roku 2007 bolo podmienené obdobnými ekonomickými podmienkami, ako to majú signatári kolektívnej zmluvy, a vyžadovalo prieskum, či je vôbec podnik, na ktorý sa zmluva rozšíri, schopný nové záväzky z takéhoto rozšírenia plniť. Podľa toho, čo sa tu navrhuje, žiadny prieskum nebude. Podnik môže sám namietať, ak sa ale o rozšírení dozvie, pretože na rozdiel od súčasnej praxe mu nikto rozšírenie neoznámi, oznam bude uverejnený len a len v Obchodnom vestníku.
Dámy a páni, tento zákon je vďaka svojej kvalite mínovým poľom, na ktorom sa majú pohybovať sociálni partneri, aj keď o partneroch sa v tomto prípade ťažko dá hovoriť.
Prečítam vám niekoľko neakceptovaných návrhov z pripomienkového konania. Napr. ministerstvo financií, a nebolo v tom jediné, si na rozdiel od ministerstva práce vôbec nemyslí, že zo zákona jednoznačne vyplýva, na koho sa zmluva rozširuje. Citujem: "Odporúčam preformulovať to tak, aby z ich znenia bolo jednoznačné, či je možné rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov alebo na odvetvie, v ktorom zamestnávatelia pôsobia, alebo realizovať obidve tieto možnosti." Ministerstvo obrany navrhlo zostať pri doterajšej praxi, keď ministerstvo práce kontaktovalo zamestnávateľa, na ktorého sa rozšírenie bude vzťahovať.
Skôr ako prednesiem svoj procedurálny návrh na záver, rád by som vám priblížil ešte stanovisko Klubu 500, pri ktorom snáď nebudete tvrdiť o blízkosti opozícii: "Zásadne sa nestotožňujeme a nesúhlasíme s koncepciou doterajšej ani navrhovanej právnej úpravy. Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje konsenzus účastníkov zmluvy, teda zmluvných strán. Zmluvná strana by nemala svojím prejavom vôle zaväzovať iné subjekty, ktoré ju na tento úkon nesplnomocnili a s obsahom tohto úkonu sa nestotožňujú. Štát by nemal zasahovať do konkurenčného podnikateľského prostredia a zavádzať rovnostárstvo pre zamestnancov a zamestnávateľov z rovnakého odvetvia."
Navrhovaná novela zákona v podmienkach Slovenskej republiky môže výrazne uškodiť zamestnávateľom, znížiť motiváciu zamestnávať nových pracujúcich a v konečnom dôsledku vôbec nemusí priniesť pozitívny efekt pre samotného zamestnanca, skôr naopak. Preto navrhujem, dámy a páni, podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku o tomto návrhu nepokračovať v rokovaní. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, s faktickou poznámkou majú záujem reagovať poslanci Slafkovský, Vaľová, Halecký, Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som trošku sledoval tlač pred dnešným zasadaním. A, samozrejme, mnohí novinári a verejnosť si všimla, aký typ zákona sa tu predkladá. A tu zaznieva z verejnosti reakcia, že reálne, pokiaľ sa bude takto pokračovať ďalej, hrozí Víťazný február znova. Veď vie si to niekto predstaviť, že nejaká skupina ľudí, ktorá zastupuje malú skupinu ľudí, odrazu rozšíri svoje kompetencie a svoje predstavy na všetkých bez toho, aby sa opýtala, či s tým súhlasia alebo nesúhlasia. Takéto predstavy tu už boli, keď sa rozkazovalo vetru a dažďu, ale v normálnej spoločnosti dnešnej, si myslím, je najvyšší čas, aby sme si uvedomili, odkiaľ pokiaľ môže štát zasahovať do podnikateľského prostredia. Toto hraničí s návratom o 20 rokov dozadu. Nehnevajte sa, ale takýto zákon naozaj nikto so zdravou hlavou podporiť nemôže.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Slovo má pani spravodajkyňa.
J. Vaľová, poslankyňa: Samozrejme, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sú vecou vyjednávania sociálnych partnerov, ale ja by som sa vrátila k jednej veci, ktorú pán kolega Horváth povedal. Mňa veľmi a, myslím si, mnohých ľudí dráždi, ak nazývate odborárov odborárskymi bossmi. Takýmto hanebným niečím sa snažíte haniť týchto ľudí. Ja si spomeniem na Zákonník práce, keď ste v roku 2003 ho upravili a vyhodili ste všetky medzinárodné dohovory, ktoré chránili odborárov. Prečo to spomínam? Ja som sa pýtala aj na výbore: Ktorí chodíte medzi ľudí? Ja som bola teraz v Humennom, kde Chemlon a CHEMES, dvaja partneri, ktorí sa sporia ako podniky, si predávajú akcie, ktoré ste predali vy v roku 2003 Francúzom. Teraz si ich prehadzujú ako jablká. A jednoducho nebyť odborárov a nebyť možnosti toho, keby sme v Zákonníku práce neposilnili právomoci odborárov, títo podnikatelia by ich povyhadzovali do rána, neurobili by štrajk títo ľudia, by nemali dneska ani časť finančných prostriedkov, ktoré im títo podnikatelia poskytnú na mzdu, na ktorú majú nárok. Ja hovorím, že mnohým v tejto snemovni je to veľmi smiešne, a počula som, že je to preto, že títo ľudia dostali po 100 eur. Mne to smiešne nie je, pretože keď chodím na východ, tak viem, z čoho ľudia žijú. A skutočne nesmiala by som sa jednoducho z takýchto vecí. A jednoznačne chcem povedať, ja podporujem to a podporujem, že sme to zmenili v Zákonníku práce a že sme týmto ľuďom dali možnosť vyjednávať, pretože dneska si títo podnikatelia predávajú akcie. A dokonca, keby ste počuli, čo povedali, že nech štát kúpi akcie, všetci ľudia, ktorých tam bolo 500, ja som medzi nich išla. Nebol tam ani jeden váš poslanec, nikto tam neprišiel od vás. Tak povedali jednoznačne, že nech štát kúpi akcie, pretože zostanú na dlažbe a nebudú mať z čoho žiť. Takže jednoznačne nejde tu o žiadne znárodňovanie. Ale treba ísť medzi ľudí von a treba sa pozrieť, o čom je kolektívne vyjednávanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán predseda výboru Jozef Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som zdôrazniť, že dosť veľa negatív padá na kolektívne vyjednávanie a na extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Ale myslím si, že vždy keď sa rozhoduje medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a keď sa rozhoduje o finančných otázkach, o platových otázkach, je to taká ambivalentná záležitosť. To znamená, že jedni ju privítajú, druhí ju kritizujú. Rozhodujúce je povedať, aký cieľ sleduje tento zákon, ale aj samotný princíp rozšírenia kolektívnych zmlúv v danom odvetví. Sleduje to, aby ochránil zamestnancov s tými najnižšími mzdami, aby ochránil tie podnikateľské subjekty a tých zamestnancov, u ktorých zamestnávateľ aj napriek, dajme tomu, produktivite práce, ktorá je vyššia, ktorá by umožňovala zvýšiť pracovné ohodnotenie, to nerobí. Takže rozhodujúci moment ešte ďalší je ten, že rozhodovať o tom, či k tej extenzii dôjde či nie, bude ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rokovaní s partnermi v Hospodárskej a sociálnej rade. A tam zrejme budú veľmi podrobne a zodpovedne túto vec posudzovať. Takže ak by dochádzalo buď k poškodeniu zamestnávateľov, alebo k rozširovaniu nezamestnanosti, to by pracovalo ministerstvo, ministerka sama proti sebe. Takže citlivý prístup v rokovaní so sociálnymi partnermi, myslím, nájde tú správnu rovnováhu. A treba zdôrazniť, že podobný charakter extenzie kolektívnych zmlúv existuje aj v iných krajinách Európskej únie a nepovažuje sa to v týchto krajinách za protiústavné.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja sa nečudujem, že sa tu ozývajú hlasy, že niekto je na úrovni spred 20 rokov. Alebo by som si dovolila ešte ísť ďalej do histórie. Však táto krajina má premiéra, ktorý si nevšimol, že bol 17. november 1989, lebo sa balil, išiel na stáž do Ameriky, neviem, koľkí tam mohli ísť toho času. No a kde bude oslavovať 20. výročie? V predvečer 20. výročia nežnej revolúcie kde bude? No stretne sa s Putinom. No takže myslím si, preto sa predkladá o. i. aj tento návrh zákona, pretože v čase krízy dôležitejší zákon si neviem predstaviť, pretože sa pýtam: No tak kto iný vytvára pracovné miesta v tejto republike? Sú to Odborári, vláda? Nie, zamestnávatelia. Síce vláda vytvára pracovné miesta, ale "jenom pro nás a pro naše dítky", pre Smer, spol. s r. o., v sociálnych podnikoch, kde sa premrhajú miliardy korún. Toho času pani ministerka povedala, že v sociálnych podnikoch vznikne minimálne 10 000 pracovných miest. Včera ste na výbore pre sociálne veci a bývanie dostali taký sumár, vypracovalo to jej ministerstvo, kde sa hovorí už o tom, že v sociálnych podnikoch vznikne 1 000 pracovných miest, nie 10 000. A dozvedeli sme sa, že je to vynikajúce, pretože sú samosprávy, ktoré zamestnajú vďaka sociálnym podnikom 8 ľudí, potom inde 146. Takže treba predkladať takéto zákony, aby týmto obalamutili ľudí. Kto nemá naviac v Smere, aby sa stal oligarchom typu Počiatek alebo Kaliňák, tak ten dostane sociálne podniky Smer, spol. s r. o. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Zoltán Horváth.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za reakcie, ďakujem kolegom za podporu a kolegyni Vaľovej len toľko, keby som o tom vedel, v Humennom čo sa deje, resp. keby som tam mal pozvanie, tak určite prídem. A čo sa týka tých odborárskych bossov, ja sa vás skutočne pýtam, a odpovedzte mi na otázku moju, či viete vôbec, ako naložili s majetkom po roku 1989.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
V rozprave vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi, aby som hneď v úvode nepovedala jednu skutočnosť, že keď sme pripravovali návrh novely tohto zákona, tak sme požiadali Medzinárodný úrad práce o poskytnutie odbornej pomoci v oblasti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Táto pomoc bola Slovenskej republike poskytnutá prostredníctvom experta Medzinárodnej organizácie práce pre slobodu združovania a kolektívne vyjednávanie. Bol to pán profesor Bruun. Odborná pomoc bola zameraná na problematiku spojenú s rozširovaním záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, najmä na úpravu zákonných podmienok pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv, proces rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv a výnimky z rozširovania kolektívnych zmlúv. Nedá mi, aby som nezdôraznila, že už kompletný pripravený návrh novely zákona bol daný pánovi profesorovi k dispozícii. Bol, samozrejme, preložený do angličtiny. A pán profesor s ním vyslovil absolútnu spokojnosť s tým, že doplnil ešte nejaké drobné ustanovenia, ktoré sme zapracovali. Aj toto odporúčanie sme zapracovali.
Navrhovanou právnou úpravou, chcem zdôrazniť, sa deklaruje podpora slobodnému kolektívnemu vyjednávaniu s minimalizáciou intervencie štátu. Ide teda predovšetkým o prípady, keď absencia kolektívnych zmlúv zvýhodňuje zamestnávateľov bez uzatvorenej kolektívnej zmluvy a na druhej strane znevýhodňuje zamestnancov týchto zamestnávateľov. Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahuje žiadna kolektívna zmluva, si v konkurenčnom podnikateľskom prostredí môžu takto vytvárať priaznivejšie ekonomické podmienky, a to aj na úkor vlastných zamestnancov v porovnaní s podmienkami zamestnávateľov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva.
Vážené dámy a páni, ja odporúčam skutočne serióznejšie čítať návrhy, ktoré predkladáme, a to z toho dôvodu, že navrhovaný spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa má fakultatívny charakter, zdôrazňujem, fakultatívny. A ešte zdôrazním, že ide o zmluvu čiže o dvojstranný akt. Na jednej strane sú zastúpení zamestnávatelia, na druhej strane sú zastúpení zástupcovia zamestnancov. Takže, prosím vás, je to o dobrovoľnom akte dvoch skupín ľudí. Zdôrazňujem, že ide o fakultatívny charakter a, samozrejme, o tento fakultatívny charakter za predpokladu, že rozširovaná kolektívna zmluva vyššieho stupňa spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Teda aj v prípade, že sú splnené zákonné podmienky rozšírenia, ministerstvo nie je povinné rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa napr. v prípade, že by rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nebolo v súlade so základnými verejnými záujmami. Umožňuje sa, aby sa jednotliví zamestnávatelia mohli k návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyjadriť, to hovorím na adresu pána poslanca Horvátha, ktorý zrejme nedočítal tento návrh. Jednotlivé návrhy na rozšírenie posudzuje tripartitná komisia zriadená na základe zákona. V tripartitnej komisii sú zastúpení tak zástupcovia zamestnancov, ako aj zástupcovia zamestnávateľov. Ak sú podmienky ustanovené zákonom splnené, je v kompetencii ministerstva rozšíriť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým je výnos, záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na celé odvetvie.
Táto právna úprava kolektívneho vyjednávania a rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vychádza z medzinárodných zmlúv a z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to na základe článku 154c Ústavy Slovenskej republiky. Hovorím o Európskej sociálnej charte, dnes už revidovanej, hovorím o Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, hovorím o Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 98 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať a ešte spomeniem len na dôvažok aj Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 154 o podpore kolektívneho vyjednávania.
Dámy, páni z opozície, dovoľte mi pripomenúť jednu vec. Skutočne vaše farizejstvo je nepredstaviteľné a vaším jediným cieľom je podporovať podnikateľov. Vláda im pomáha takisto, ako sa snaží pomáhať v čase krízy aj zamestnávateľom. A prijíma opatrenia, ktoré majú pomôcť zamestnancom i zamestnávateľom. Opozícia však ochraňuje iba bohatých, iba podnikateľov a ochraňuje tých, teda budem hovoriť v tomto prípade o zamestnancoch, ktorí prostredníctvom svojich zručností, pracovných skúseností, svojich vedomostí, odborných vedomostí, ale aj praktických skúseností vytvárajú zisk podnikateľom. Dámy, páni, skutočne myslím si, že je namieste, aby sme sa zasadili aj o to, aby zamestnanci v našej republike mohli žiť dôstojne a bola im poskytovaná dôstojná práca. V súčasnosti môžeme hovoriť o tom, že priemerná mzda našich ľudí v národnom hospodárstve, keď to porovnáme s krajinami Európskej únie, patrí medzi najnižšie, naviac, keď budem hovoriť o tom, že priemerná mzda bola, myslím, 21 782 korún k 31. 12. 2008, a keď musím zdôrazniť, že viac ako 64 % z nich má mzdu nižšiu, ako je táto suma. Takže, prosím vás, nesnažte sa zneužívať, využívať a vykorisťovať zamestnancov. Ďakujem za pochopenie.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pani spravodajkyňa?
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem, ja iba veľmi krátko. A veľmi by som chcela z tohto miesta prezieravosť pani kolegyni Sárközyovej pochváliť, pretože tak prezieravo pána Roberta Fica pochválila. A ja tú pochvalu beriem v tom, keď povedala, že bol v Spojených štátoch určitú dobu, potom bol v Moskve. Samozrejme, sú dva protipóly Spojené štáty a Moskva. A ja nahliadnem takto dozadu, do histórie. Premiér Robert Fico sa stretol s Kaddáfím v roku 2008. Všetky médiá, celá opozícia tu skoro dobre že nepovyskakovali z lavíc, nenosili transparenty, že čo sa to deje. Ale pozrime sa na 6. september 2009. Stretol sa s ním prezident Barack Obama a hneď potom za Robertom Ficom aj Condoleezza Riceová. Vtedy nikto nič nenamietal. Vtedy to bolo v poriadku, pretože sa stretol Obama, Condoleezza Riceová. Vtedy to nikto nenamietal, ale keď tam išiel premiér Fico, to bolo prezieravé. Áno, to bolo prezieravé. Rovnako poviem o šrotovnom, keďže sme zaviedli šrotovné. Po nás to zaviedlo Nemecko a dokonca aj Spojené štáty americké. A zase poviem, že toto je prezieravosť nášho premiéra. A ja som rada, že náš premiér je taký prezieravý. A opozíciu to veľmi mrzí, vidím. Takže keď ide teraz do Moskvy, tak zase počkáme, kto sa stretne s Putinom, lebo myslím si, že prezident Putin nie je hocikto. Takže teším sa, že vás to teší, lebo nás to teší. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 1249, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1280.
Aj tento návrh odôvodní pani ministerka. Nech sa páči, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka, práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom predloženia tohto návrhu vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, je začatie konania Európskej komisie o porušení Zmluvy o Európskom spoločenstve podľa článku 226 vo veci nesprávnej transpozície smernice Rady 97/81/ES týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Súčasne Európska komisia namietala transpozíciu smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú.
V nadväznosti na námietky Európskej komisie sa vládnym návrhom zákona navrhuje vypustiť odseky 6 a 7 z § 49 Zákonníka práce ako ustanovenia, ktoré umožňovali diskrimináciu zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. Tieto ustanovenia umožňovali skončenie pracovného pomeru so zamestnancom v pracovnom pomere na kratší pracovný čas s rozsahom pracovného času menej ako 15 hodín týždenne, a to aj bez uvedenia dôvodu, a súčasne ustanovovali aj ďalšie výnimky z ochrany zamestnancov pred skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Ďalej sa precizuje definícia porovnateľného zamestnanca tak, aby pri aplikácii právnych inštitútov, ako sú napr. kratší pracovný čas, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu a dočasné pridelenie, bolo možné vykonať porovnanie k zamestnancovi, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas a na ustanovený týždenný pracovný čas s cieľom dodržania zásady nediskriminácie, upravuje uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú tak, aby opakované uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu, resp. jeho predĺženie nad rozsah ustanovený v ods. 2 § 48 bolo možné len vo väzbe na charakter prác. Európska komisia namieta predovšetkým reťazovité uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu s vybranými kategóriami zamestnancov. Takéto výnimky Európska komisia nepovažuje za výnimky objektívne odôvodnené oprávneným cieľom.
Súčasne sa vládnym návrhom zákona navrhuje zapracovať novoprijatú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES o dočasnej agentúrnej práci, ktorou sa vytvára ochranný rámec pre dočasných agentúrnych zamestnancov. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.
Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Ľubica Rošková, členka výboru gestorského, výboru v tomto prípade pre sociálne veci a bývanie. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1249), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 281 zo 7. októbra 2009 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1280 z 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovateľ v dôvodovej správe zdôvodňuje predloženie vládneho návrhu zákona do legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky vo všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.