T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil.

Pýtam sa, panie poslankyne, má niekto záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne. Nikto, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Ako jediný v rozprave vystúpi pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na prvý pohľad by sa zdalo, že predkladaná novela zákona o rybárstve je ústretová a to rybárom v čase takzvaného, ako uvádzajú navrhovateľky, rybárskeho hladu, hlavne športovým rybárom, novela zákona nebude mať environmentálny dopad a tak ďalej. Skutočne je to len na prvý pohľad, a preto si to rozoberme trošku z odborného hľadiska.

V § 11 ods. 3 cieľom navrhovanej úpravy je skrátenie zákazu lovu všetkých rýb v kaprových vodách na obdobie od 15. marca do 15. mája, namiesto doterajšieho obdobia, ktoré je od 15. marca do 31. mája. Terajšia úprava od 15. marca do 31. mája vychádza predovšetkým z poznatkov o biológii kaprovitých rýb, zohľadňuje čas ich prirodzeného rozmnožovania v našich podmienkach a to tak, aby bola účinne zabezpečená i ochrana a pritom, aby tieto ryby v našich vodách neboli rušené.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky disponuje kompetenciami, ktoré vyplývajú z § 39 písm. r) zákona, podľa ktorej možno udeliť výnimku zo zákazov lovu uvedené v § 11 práve v odseku 3. Výnimku na skorší lov v kaprových vodách v období do 15. mája je však potrebné chápať ako opatrenia pre užívateľov kaprovitých vôd, ktorí môžu na základe práve rozdielnych prírodných podmienok loviť v týchto svojich kaprových vodách prevažne miestneho významu. Sú to ostatné vodné plochy alebo aj malé rybníky lokálneho významu. Pri povoľovaní sa posudzuje predovšetkým reprodukčná kapacita každého jedného revíru a záujmy ostatných užívateľov, ktorí majú možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu ako účastníkov konania. Preto beriem príklady, ktoré uvádzajú navrhovateľky, že je spústa výnimiek, práve z tohto dôvodu za neopodstatnené. Počet revírov, na ktorých je povoľovaná výnimka, je v porovnaní s celkovým množstvom revírov skutočne zanedbateľný.

V ďalšom, úpravou ustanovenia § 11 ods. 4 citovaného zákona je návrh umožniť oprávneným osobám celoročne loviť ryby na kaprovitých vodách v rybárskych revíroch s režimom bez privlastnenia si úlovku, ľudovo povedané, Chyť a pusť, je to podľa § 8 citovaného zákona.

Spomínané obdobie tzv. rybárskeho hladu, ako to uvádzajú navrhovateľky, každý z rybárov mi potvrdí, že v podstate neexistuje a to preto, že v § 11 práve ods. 4 umožňuje lov rýb v kaprových vodách, samozrejme, ktoré sú vodným tokom, samozrejme, okrem slepých, mŕtvych, odstavených ramien, povrchových vôd, umelo zdutých v koryte vodného toku. Čiže, hovoriť o nejakom rybárskom hlade je skutočne v súvislosti s týmto zákonom neopodstatnené.

Predkladateľky tvrdia, že novela nemá environmentálny vplyv. Ja to považujem skutočne za zavádzajúce. Pretože päť veľkých dotknutých rybárskych revírov sa nachádza v chránenom vtáčom území. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, ide o celkovú plochu 57 tisíc hektárov. Áno, počuli ste dobre, 57 tisíc hektárov. Celoročný lov rýb a s tým spojený intenzívny spôsob pohybu obyvateľov okolo týchto vôd by mal veľmi negatívny vplyv aj na hniezdenie vodných vtákov a nielen na samotné ryby a na ich biorytmus.

Čo sa týka § 16 písm. b), ťažiskom tohto ustanovenia je úprava háčikového systému pri love dravých rýb na tzv. nástrahové rybky. Vstupovať akýmkoľvek spôsobom do tohto ustanovenia považujem za kontraproduktívne a to preto, že súčasná predmetná právna úprava takúto možnosť lovu rýb, i keď s nepatrným obmedzením, zatiaľ umožňuje. Vo viacerých vyspelých štátoch je však lov na živé rybky už dávnejšie zakázaný. Naopak, preferovaný je lov na umelé nástrahy. Dá sa predpokladať, že takémuto trendu sa v blízkej budúcnosti bude musieť prispôsobiť aj naša legislatíva v tejto oblasti. Prípadné otváranie tohto ustanovenia je reálnou hrozbou diskusie na túto otázku, ktorej výsledkom by nemuselo byť predkladateľmi očakávané rozšírenie možnosti lovu rýb na viac háčikové sústavy, ale naopak, úplné vylúčenie tohto lovu so zavedením lovu dravých rýb na zmienené umelé nástrahy. Súčasne si myslím, že oponovať, že takto sa lovia sumce v Španielsku, Maďarsku alebo Taliansku, skutočne neobstojí.

Posledný paragraf je § 16 písm. d). Zásadný nesúhlas s otváraním aj tohto ustanovenia. Úzko súvisí s odôvodnením k tretiemu novelizačnému bodu. Zásadne nesúhlasím ani s požiadavkou uvedenou v dôvodovej správe, v zmysle ktorej by Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky malo novelizovať aj vykonávací predpis o rybárstve, a to konkrétne skrátiť individuálnu ochranu niektorých druhov rýb, ako nám tu predniesla pani predkladateľka. V tejto súvislosti si dovolím poznamenať, že individuálna ochrana jednotlivých druhov rýb, tak ako je uvedené v súčasnom vykonávacom predpise, je výsledkom práce mnohých našich ichtyológov a skutočných odborníkov v oblasti ochrany prírody.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, to sú dôvody, prečo podávam procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o poslaneckom návrhu zákona a pevne verím, že nájdem podporu vo väčšine tohto parlamentu.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Zaujmite miesto určené pre vás ako spravodajcu.

S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pani poslankyňa Tatiana Rosová, pán poslanec Tibor Cabaj, pán poslanec Ján Kvorka.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán spravodajca, vo vašom vystúpení ste sa opierali o názory rybárov. Ja vás chcem ubezpečiť, že celý náš návrh vychádza z mnohých a mnohých podnetov práve od nich, od rybárov, ktorí majú tieto neblahé skúsenosti, ktoré dnešná prax prináša. Chcem vám povedať, že to, čo navrhujeme a navrhujeme opätovne, vlastne stavia veci z hlavy na nohy a zavádza rovnaké pravidlá tam, kde neodôvodnene platia pre rôzne subjekty rôzne pravidlá. Je predsa nespravodlivé, aby v súkromných revíroch sme nemuseli brať ohľad na vtáčie, povedzme, rezervácie a hniezdenie, ale v tých, ktoré spravujú aktívni dobrovoľní rybári, tam už áno. Prečo tu máme rôzny meter? Takisto to platí aj o rôznych druhoch rýb, pretože je vidieť, že ak v zahraničí nemusia byť takéto pravidlá, tak pravdepodobne tie naše komplikované sú neodôvodnené. Pointa je v tom, že rybárskym zväzom, ktoré obhospodarujú vo svojom voľnom čase a často za svoje prostriedky svoje revíry, unikajú peniaze, ktoré naši rybári vydávajú na rybačku v zahraničí. Pretože na rozdiel od vás mnohí z nich ten rybársky hlad veľmi často pociťujú a vlastne si ho chodia takýmto spôsobom ukojiť či už do Maďarska, do Rakúska alebo na iné vody.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi podpredseda Národnej rady pán Tibor Cabaj. Nech sa páči.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo. Využívam tento priestor, že mám možnosť reagovať s faktickou poznámkou, pretože v tomto návrhu ma zarazila jedna vec - určitým spôsobom obmedziť možnosť výnimky od 1. do 15. mája. Pani poslankyňa, sedeli sme spolu v pôdohospodárskom výbore a absolvovali sme množstvo stretnutí práve v tomto termíne. Ak ste si to celkom neuvedomili, neviem, kto vám návrh pripravoval, ale v prvomájové dni je voľno, 8. máj je voľno. Obyčajne tam bývajú tri, štyri dni voľna a práve tento termín využívajú školáci. Takmer po celom Slovensku sa organizujú rybárske preteky pre školákov. Ak im chceme toto zatrhnúť, ja chápem, že bojujete s niektorými skupinami ľudí, ale toto nerobme minimálne kvôli tým školákom, pretože títo to využívali a pracovali v tejto oblasti a nemal som možnosť si to overiť, ale ak ste majiteľka rybárskeho osvedčenia, ja vás pozývam na kávu a niektoré veci si tam potom vysvetlíme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ján Kvorka ako posledný. Nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Z toho, čo som si vypočul, tak dovolím si konštatovať, že ten návrh, ktorý je tu predkladaný, je ozaj ťažko realizovateľný, pretože ja osobne som rybár a dlhé roky som rybár a v podstate to, čo povedal pán podpredseda parlamentu, tam je pointa toho všetkého. To, čo mi najviac prekáža vo vašom predkladanom návrhu, tak to je v podstate to obmedzenie na toho pol mesiaca. Vieme, že v apríli sa začínajú robiť pstruhové vody, vieme, že rybárska sezóna sa začína, poviem, 1. májom. Robí sa to slávnostne, stretávajú sa tam ľudia pri akcii, kde sa robí súťaž, atď., atď. A toto mi nejako nejde dokopy s tým, čo tu je predkladané. A nedá mi jednoducho súhlasiť s týmto predkladaným návrhom, pretože myslím si, že je tam ešte aj viacero vecí, ktoré sa nedajú teraz tu pospomínať pre krátkosť času z mojej strany, ale ja by som sa stotožnil v mojom prípade s tým, čo hovoril pán spravodajca a musím ho plne podporiť a som za to, že tento návrh nie je dobre pripravený, že v tomto návrhu nie je potrebné ďalej pokračovať a ozaj, ja osobne podporím, aby sa tento návrh stiahol a ďalej sa v ňom nepokračovalo.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, ak máte krátkosť času vo faktickej, tak sa treba len prihlásiť do rozpravy do budúcna, a to ako s dobrým úmyslom moja poznámka smerom k vám.

Reagovať na vystúpenia rečníkov vo faktických poznámkach teraz bude pán poslanec Ľuboš Martinák. Nech sa páči.

Ľ. Martinák, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja skutočne v krátkosti zareagujem na niektoré pripomienky pánov poslancov, pani poslankýň, ktoré sa prihlásili do rozpravy. K pani poslankyni Tatiane Rosovej. Ja si, naopak, na rozdiel od vášho názoru myslím, že tento zákon, ktorý je momentálne v platnosti o rybárstve, vôbec nie je zbytočne prísny, ako to uvádzate vy vo svojej dôvodovej správe. Pretože podobne ako poľovníci, aj rybári v prvom rade majú rešpektovať biotop rýb, ich prirodzené vlastnosti a možnosti. Platí to aj pre kaprové vody, o ktorých sa teraz bavíme. Až na konci celého reťazca je ten rybolov ako odmena za vykonanú prácu v prospech rýb. Ohľadom rybárskeho hladu som už tu vravel, o čo ide, že v podstate u nás a potvrdia mi to rybári, aj potvrdili, že rybársky hlad neexistuje. Čo sa týka vášho vyhlásenia, že sa opieram nie o nejakú odbornosť, ale že sa opieram len o požiadavky rybárov, nie je to tak, ale zdôvodním to vo svojom záverečnom vystúpení.

Ďakujem ostatným poslancom za podporu môjho návrhu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa teraz spýtať pani navrhovateľky, či chce využiť právo záverečného slova. Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Najprv by som zareagovala na posledných dvoch pánov poslancov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, na pána podpredsedu Cabaja a na pána poslanca Kvorku.

Vidíte, vyjadrujete sa k návrhu zákona, ktorý ste nečítali. Niečo ste tu zachytili od pána spravodajcu a hovoríte veci, ktoré nie sú pravdivé. My nenavrhujeme zrušiť výnimky od 1. do 15. mája. Tie v zákone zostávajú zachované. Navrhujeme zjednotiť termín pre všetkých k 15. máju, pretože tie výnimky sa práve ukladali medzi 15. a 31. májom. Takže, poprosím vás, aby ste najprv vedeli, o čom je návrh zákona a potom sa k tomu vyjadrovali.

Pán Kvorka, hovoríte, že je to zle pripravený návrh a ja neviem, čo všetko. Vy ste asi nevideli ešte žiadny vládny návrh zákona, ministerský návrh zákona. K nám do výboru prichádzajú z ministerstva návrhy, ku ktorým vy, vládni poslanci, od ministerských úradníkov predkladáte toľko pozmeňujúcich návrhov, že nakoniec je to úplne nový zákon. A vy tu idete kritizovať poslanca, aký to je zákon. Ten zákon bol pripravený s odborníkmi. A keď si ho prečítate, tak aj z toho návrhu to musíte zistiť. Ale ja chápem, že ste vládni poslanci a opozičný návrh v žiadnom prípade nemôžete podporiť, lebo to sú návrhy od leprou postihnutých poslancov, od poslancov druhej kategórie vo vašom podaní. Ale na to sme si my už zvykli. (Hlasy z pléna.)

Viem, odkiaľ vietor fúka. Rybársky zväz je jedna skostnatená štruktúra, ktorá si svojím štatútom zabezpečila nadvládu nad slovenským rybárstvom a spolu s niekoľkými vybranými rybárskymi zväzmi ovládla celé slovenské rybárstvo a ostatné zväzy vytlačila. Napríklad aj ten najväčší v Bratislave.

Zákon je prežitý tak, ako bol poľovnícky zákon prežitý, pán kolega. Poľovníci to už pochopili a dokázali si svoj bradatý zákon zmeniť. A či sa vám to páči, alebo nie, rybárov to ešte čaká.

Sama by som preferovala inú zmenu zákona. Sama by som preferovala zmenu všetkých rybárskych revírov na revíry systému Chyť a pusť, pretože rybačka má byť o športe, o zábave, nie o zabezpečovaní si poživne. Z toho naša spoločnosť už dávno vyrástla.

Náš návrh je vedený snahou po spravodlivosti, po rovnakom postavení všetkých subjektov zainteresovaných na love rýb, snahou po zrovnoprávnení postavenia všetkých foriem vlastnenia a užívania rybárskych revírov. Pán spravodajca, priznali ste, že existujú výnimky a tých výnimiek existuje veľmi veľa, ale zároveň ste nepovedali, že poskytovanie výnimiek rozširuje priestor pre korupciu. Je netransparentný. A preto my tento priestor chceme zmenšiť.

Ja na záver ešte raz zopakujem hlavné ciele tejto novely a skúste sa započúvať, kolegovia a kolegyne, do toho.

Cieľom našej novely je zrovnoprávniť všetky formy vlastníctva, zosúladiť termíny v zákone, pretože tieto termíny si odporujú a chceme dosiahnuť konkurencieschopnosť slovenského rybárstva a zvýšenie jeho príťažlivosti pre turistický ruch na Slovensku.

My sme prístupní diskusii, sme prístupní zúčastniť sa na príprave celkom nového zákona o rybárstve, kde sa môžeme baviť aj o tom, či živá rybka áno, nie. Ja sama mám doma dvoch rybárov a ma mrazí, keď tú rybku napichujú na ihlu, mne sa to nepáči. Ale to nie je o mne alebo o vás, to je o tom, čo si praje alebo čo uprednostňuje väčšina tých, ktorých sa to týka, a preto by bolo dobré pripraviť, aby ministerstvo pripravilo nový zákon o rybárstve a predložilo ho odbornej verejnosti do diskusie. Zatiaľ sa my snažíme suplovať nečinnosť týmto návrhom zákona a verím, že aspoň nejakú podporu v tomto parlamente si nájdeme.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani navrhovateľka.

Pán spravodajca chce využiť tiež právo záverečného slova, nech sa páči.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z môjho predchádzajúceho vystúpenia v rozprave si určite každý utvorí sám svoj vlastný názor. Ale ja tento návrh pani poslankyne považujem skutočne za nekoncepčný, značne nepresný a dokonca aj dezinformujúci, čo sa týka environmentálneho prostredia, a z odbornej stránky skutočne nepripravený.

Čo sa týka ďalších vecí a hlavne výroku pani Jarmily Tkáčovej, že náš Slovenský rybársky zväz je skostnatená štruktúra, vážená pani poslankyňa, pri svojich poznatkoch ohľadom požiadaviek rybárov som sa okrem iného opieral aj o vysoko odborné stanoviská našich slovenských ichtyológov a opieral som sa preto, že majú značné meno nielen na Slovensku, ale aj vo svete a aj oni sa podieľali hlavnou mierou po stránke odbornosti pri príprave... (Vystupujúci prerušený podpredsedom NR SR kvôli ruchu v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, poprosím vás chvíľočku. Všetkých, ktorí si nechcú vypočuť záverečné slovo, nech si to, čo chcú povedať, povedia inde.

Ľ. Martinák, poslanec: Mali ste slovo, pani poslankyňa, ja myslím, potom si vydiskutujeme veci, ak dovolíte.

M. Hort, podpredseda NR SR: Nech sa páči.

Ľ. Martinák, poslanec: A práve títo známi ichtyológovia sa podieľali na príprave tohto zákona, ktorý práve prerokúvame. A preto dovoľte mi spomenúť zo všetkých profesora doktora Karola Hensela, CSc., dlhoročného pedagóga Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, národného korešpondenta pre otázky rybárstva, predsedu Slovenskej zoologickej komisie, predsedu Slovenskej ichtyologickej spoločnosti a autora skutočne veľkého počtu vedeckých, resp. vedecko-odborných, ale aj náučných kníh o rybách. Aj tento pán profesor, ktorého som spomenul, značnou mierou pripravoval tento zákon o rybárstve, a preto ja sa opieram o skutočne odborné poznatky našich popredných vedeckých, ale aj praktických pracovníkov.

Vážení páni poslanci, pani poslankyne, pevne verím, že podporíte môj návrh.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. To bolo vystúpenie spravodajcu v záverečnom slove, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 11.00 hodine.

V súlade so schváleným programom teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona má tlač 1239 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1261.

Opäť dávam slovo pani poslankyni Jarmile Tkáčovej, aby návrh zákona uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, iste sa čudujete, že opäť prichádzame s návrhom, aby Recyklačný fond bol kontrolovaný Najvyšším kontrolným úradom. Poviete si, však to tu bolo pred mesiacom, kde je potrebná 6-mesačná lehota. Možno ste si nevšimli, preto si dovoľujem upozorniť na to, že náš návrh, ktorý sme predložili na minulú schôdzu, bol novelou zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, dnes sme zmenili formu a navrhujeme novelizovať zákon o odpadoch a to v jeho časti, ktorá sa dotýka kreovania Recyklačného fondu. Navrhujeme do § 55 ods. 1 zákona o odpadoch vložiť za slová "recyklačný fond vykonáva svoju činnosť", a teraz vkladáme slová "vykonávajúcich činnosť vo verejnom záujme". Podstata je tá, že navrhujeme, aby činnosti, ktoré vykonáva Recyklačný fond, boli vykonávané vo verejnom záujme, aby toto zákon o odpadoch deklaroval.

A vlastne touto novelizáciou definície neštátneho účelového fondu dosiahneme, aby kontrolnú pôsobnosť nad Recyklačným fondom mal aj Najvyšší kontrolný úrad. Podľa § 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade totiž úrad kontroluje hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb, vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme. Preto tie slová "vykonáva činnosť vo verejnom záujme". Je to úplne jednoduché.

Druhý návrh je, aby kontrolu nad Recyklačným fondom vykonávala aj Národná rada Slovenskej republiky tým spôsobom, aby Recyklačný fond predkladal správu o použití finančných prostriedkov Národnej rade Slovenskej republiky, aby poslanci mali možnosť nielen oboznámiť sa s jeho hospodárením, to máme ostatne aj dnes na internete, ale aby sme mali možnosť sa k tomuto hospodáreniu aj vyjadriť.

Nebudem viac hovoriť o Recyklačnom fonde. Myslím si, že rozprava na minulej schôdzi bola veľmi podrobná a že sme dosť jasne povedali, že považujeme Recyklačný fond za štruktúru, ktorá nemá miesto v odpadovom hospodárstve, ktorá zvyšuje náklady na hospodárenie s odpadmi a ktorá rozdeľuje netransparentne prostriedky.

Myslím si, že by ste nemali mať skutočne problém podporiť tento náš návrh zákona, pretože v podstate ide iba o konštatáciu, že jeden účelový fond hospodári s prostriedkami vo verejnom záujme. Takže keď toto nepodporíte, vlastne akceptujete to, že Recyklačný fond hospodári v záujme niektorých vybraných súkromných firiem.

Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánu poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby opätovne uviedol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 482 z 13. októbra 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v právach Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 2009 č. 1261 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

Tak sa pýtam, kto chce využiť možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem prihlášku pána poslanca Ivana Štefanca, ale aj Stanislava Janiša.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, zákon o odpadoch a s tým spojený Recyklačný fond máme v Národnej rade na programe už tretíkrát po sebe. Už tretia schôdza Národnej rady sa zaoberá týmto zákonom a myslím si, že oprávnene, lebo problematika nie je stále doriešená.

Tak ako pred mesiacom, aj teraz hovoríme o možnosti zlepšenia kontroly Recyklačného fondu. Považujem to za nevyhnutné, pretože Recyklačný fond je ozaj svetový unikát, ktorý zhoršuje prostredie pre tvorbu pracovných miest, zväčšuje prerozdeľovanie v spoločnosti a nakoniec, bohužiaľ, zvyšuje ceny pre ľudí. Recyklačný fond sa ukázal časom, že je len priestorom pre korupciu, klientelizmus a jeho prostriedky sú absolútne nekontrolovateľné. Preto sme spolu s pani poslankyňou Tkáčovou predložili, spolu predložili tento návrh, ktorý má zabezpečiť, aby Najvyšší kontrolný úrad mal právo kontrolovať práve tieto prostriedky. Chceme predovšetkým poriadok, transparentnosť a lepšiu kontrolu. Toto je hlavný dôvod predloženého návrhu a myslím si, že každý, kto má záujem o lepšiu prehľadnosť prostriedkov, o sprehľadnenie finančných tokov, tak verím, že bude na našej strane a podporí tento návrh.

Dámy a páni, aj týmto si vás dovoľujem požiadať o túto podporu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa neprihlásil nikto.

A teraz má slovo posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, zákon o odpadoch a jeho časť Recyklačný fond je nastavený tak, že do Recyklačného fondu sa odvádzajú poplatky zo zákona tak, ako sú nastavené. Tá ďalšia fáza - ako, komu, prečo, koľko - je už nekontrolovateľná a Recyklačný fond na poli zberu, prepravy komunálnych odpadov je ako samostatná bojová jednotka.

Prvé čo je, že vyberá peniaze a tieto peniaze prerozdeľuje. Ako ich prerozdeľuje, komu ich prerozdeľuje, za akých podmienok, či je to dobré, či je to zlé, na to už nemá nikto dosah, len samostatný Recyklačný fond.

Po druhé Recyklačný fond zo zákona nezodpovedá za nič. Recyklačný fond nenesie žiadnu zodpovednosť za zber, prepravu a zneškodňovanie odpadov. Ne-zod-po-ve-dá! Je v podstate distribútorom peňazí, ktoré sa vyberú od tých, ktorí do neho prispievajú a on podľa vlastného uváženia peniaze dáva - niečo samosprávam, niečo na taký zber, niečo na taký zber, ale toto je už pod takým rúškom tajomstva. Budeme musieť a táto Národná rada v budúcom volebnom období pristúpiť k veľkej novele zákona o odpadoch a Recyklačný fond ako prežitý prvok v segmente zberu, prepravy a zneškodňovania odpadu dať nabok a zaviesť úplne nové štandardné pravidlá tak, aby sa nám odpady zberali aj likvidovali, ale nie pod rúškom tajomstva Recyklačného fondu.

Tento návrh zákona, ktorý predkladajú kolegovia z poslaneckého klubu SDKÚ-DS, je takým malým krokom, aby sme Recyklačný fond, ktorý je dnes ako samostatná nekontrolovaná bojová jednotka, dostali aspoň pod akú-takú kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu. Voči tomu asi ťažko v tejto snemovni môže niekto niečo namietať, ak do prvku, ako je Recyklačný fond, ktorému zo zákona plynú peniaze, aby mohol Najvyšší kontrolný úrad vstúpiť do Recyklačného fondu a kontrolovať jeho hospodárenie, toky peňazí a tak ďalej. Voči tomuto by sme nemali mať námietky. Kto má námietky proti kontrole Najvyššieho kontrolného úradu, námietky voči transparentnosti a kontrolovaniu peňazí daňových poplatníkov, tak takého podľa mňa v tejto Národnej rade nie je. Preto sa prihováram za túto novelu zákona o odpadoch, aby sme aspoň týmto maličkým krokom preto, lebo na veľkú novelu nie je ani politická vôľa, aby sme aspoň týmto maličkým krokom trošku tomu Recyklačnému fondu pritiahli uzdy, aby sa musel zodpovedať voči kontrolnému úradu, aby bol na neho aký-taký dosah verejnej správy.

Viem, že Recyklačný fond vznikol za našej prvej vlády ako určitý prvok, ako prelom do nového riešenia odpadov. Dnes, po tom roku 2001, ak ma pamäť neklame, je rok 2009, po 8 rokoch skúseností s týmto systémom bude treba nájsť, nie nájsť, odkopírovať iný systém zo Západu, ktorý tam funguje oveľa, oveľa lepšie a zamedzíme rôznym fámam, možno pravdivým, možno nepravdivým o tom, ako sa peniaze prideľujú, prečo sa prideľujú, ktorým obciam sa prideľujú, na základe čoho sa prideľujú, aký vplyv tam má ZMOS, aký vplyv tam nemá ZMOS, aký vplyv tam majú jedny skupiny podnikateľov a druhé skupiny podnikateľov, tomuto treba zabrániť, dať to na pravú mieru a to sa dá odstrániť sčasti aj tým, že pustíme Najvyšší kontrolný úrad do Recyklačného fondu.

Ďakujem vám.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Janiša sa prihlásil pán poslanec Štefanec.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem za doplnenie pánovi poslancovi Janišovi, ktorý vystihol jednu podstatnú črtu a to je nezodpovednosť Recyklačného fondu za plnenie limitov. Toto je ďalšie dôležitá vec okrem toho, že Recyklačný fond ani nemá prehľad, kto na trhu platí a kto neplatí, tak nemá zodpovednosť za plnenie limitov. To je ďalší z dôkazov toho, že tento nezmyselný fond nemá opodstatnenie pre svoju existenciu. A som presvedčený, že po sprehľadnení tokov, ako to navrhuje táto novela zákona, budeme v ďalšom kroku pristupovať k tomu, aby tento nezmysel na Slovensku už neexistoval a teda, že nakoniec sa nám podarí Recyklačný fond zrušiť.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Janiš chce reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Je potrebné, aby sme Recyklačný fond, ktorý na verejnosti a verejnom trhu za nič nezodpovedá a tvári sa ako mŕtvy chrobák, nepočujete o ňom, nevidíte ho na verejnosti, ale vo vnútri hospodári so stámiliónmi korún a do tohto treba vniesť poriadok a podľa mňa adekvátne musí ísť s tým, že za prijímanie peňazí je aj určitá zodpovednosť. A preto táto novela zákona sčasti bude dávať Recyklačnému fondu a bude ho pretvárať z takého mŕtveho chrobáka na trhu, o ktorom nikto nič nevie, iba tí, ktorí poberajú z neho peniaze, tí ho veľmi dobre poznajú. Dať tam transparentnosť a viditeľnosť tak, aby bol zviditeľnený na trhu, čo robí, ako robí a ako vôbec nakladá s týmito stámiliónmi korún a preto je potrebné tam pustiť Najvyšší kontrolný úrad. Táto novela, ktorú predložili moji kolegovia, je úplne jednoduchá, nezasahuje do žiadnych iných zákonov, iba z Recyklačného fondu robí organizáciu, ktorá koná vo verejnom záujme, keďže vyberá verejné peniaze, a tým pádom tam Najvyšší kontrolný úrad môže vstúpiť, môže kontrolovať podľa vlastného zákona o Najvyššom kontrolnom úradu. Veľmi jemná, jednoduchá novela, ktorá prispeje k transparentnosti hospodárenia Recyklačného fondu, ktorý hospodári so stámiliónmi korún.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Janiš bol posledný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa spýtať pani navrhovateľky. Nie, nechce využiť právo záverečného slova. Pán spravodajca tiež nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 11.00 hodine.

No a nasleduje teraz v súlade so schváleným programom tejto schôdze návrh, prvé čítanie o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona o zákaze ťažby uránu na území Slovenskej republiky.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1240 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1258.

Pani poslankyňa, nech sa páči, uveďte aj tento návrh zákona.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky zákon o zákaze ťažby uránu na území Slovenskej republiky. Ide o veľmi kratučký zákon, a preto si dovolím vám ho prečítať celý.

Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného práva každého na priaznivé životné prostredie, majúc v úcte ústavné právo každého na ochranu zdravia, sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1 Na území Slovenskej republiky sa zakazuje ťažba uránu.

§ 2 Tento zákaz sa nevzťahuje na ťažbu uránu, ktorú v referende schvália obyvatelia dotknutých obcí.

§ 3 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010.

Ide o veľmi jednoduchý zákon. Nie je to zákon politický, nie je ľavý, ani pravý, je to zákon o našich hodnotách, je to zákon o našej morálke. Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo na priaznivé životné prostredie a na ochranu zdravia. Tieto práva nás na Slovensku môžu byť ohrozené, ak si ťažiarske spoločnosti napriek odporu obyvateľov dotknutých území a napriek územným plánom obcí a krajov presadia ťažbu uránu. Najviac dotknuté by boli územia v Košickom, Prešovskom a Trenčianskom kraji.

Dôvodov na odmietnutie ťažby uránu je niekoľko, zhrniem ich do skupín. Ten najdôležitejší pre mňa je nepriaznivý vplyv na zdravie obyvateľov žijúcich v spádovej oblasti ťažby, hlavne vyšší výskyt rakovinových ochorení, vyššia sterilita žien, deformácie u novorodencov. Že ide o rizikovú prevádzku pri ťažbe uránu, že uránová baňa je rizikovou prevádzkou, dokazujú už existujúce uránové bane napríklad v Čechách, kde pomaly každý obyvateľ musí behať s dozimetrom, aby sa vylúčila akákoľvek kontaminácia.

Druhým veľkým dôvodom na odmietnutie ťažby uránu je devastácia životného prostredia. Veľmi nízky obsah rudy si vyžaduje vyťažiť obrovské množstvá hlušiny, ktoré sú ukladané na haldách a odkaliskách a táto hlušina a kal sú tiež rádioaktívne. Obsahujú iné toxické látky ako arzén, olovo a iné ťažké kovy. Sanácia tohto územia je finančne náročná.

Dotknem sa aj jednej konkrétnej lokality Jahodnej pri Košiciach, ja som z Košíc a preto sa ma to bytostne veľmi dotýka. Ťažiari navrhujú, že by neťažili povrchovo, nevozili by hlušinu na povrch, zostávala by na mieste, kde sa ruda vyťaží. No, ale pýtam sa, keďže z Jahodnej do Hanisky nemáme žiadnu koľajnicu, ako budeme vyťaženú rudu voziť do Hanisky, kde je širokorozchodná trať? Pretože rudu, ktorú vyťažíme na Slovensku, musíme odviezť na spracovanie do Ruska. Ani gram uránu nepôjde priamo do Mochoviec alebo Jaslovských Bohuníc. Musí ísť na spracovanie do Ruska a dostáva sa za svetové ceny na svetové trhy a vôbec nemusí skončiť na Slovensku.

Tým tretím dôvodom je veľké riziko kontaminácie vody. Už som spomínala Jahodnú. Jahodná je spádovou oblasťou pre Ružín, pre Bukovec, pre Čermeľský potok, pre Hornád. Je to málo? Je to celý východ Slovenska. A možno nie až také dôležité, ale z pohľadu ekonomiky Slovenska a rozvoja regiónu východného Slovenska bude ohrozený cestovný ruch. To si povedzme úplne otvorene. Kto sa už chce zotavovať pri uránovej bani? Áno, uznávam, dámy a páni, je to prísny zákon, ale nejde o absolútny zákaz, ak ťažiari presvedčia občanov dotknutej oblasti, že je všetko v poriadku, môžu sa občania v referende vyjadriť, že im táto ťažba neprekáža. Koniec koncov, ide o formu, ktorú tento parlament už použil v prípade ťažby zlata kyanidovou metódou. Prísnejší je však v tom, že nestačí súhlasné stanovisko dotknutých obcí, je potrebný súhlas dotknutých obyvateľov týchto obcí. Pre ťažbu uránu som túto formu zvolila preto, lebo urán nie je zlato, urán je jed, aj keď argumenty ťažiarskych spoločností, ktoré máme k dispozícii, znejú veľmi racionálne, odvolávajúc sa na záujmy Slovenska.

Lobisti a určite aj niektorí politici nás budú presviedčať, o aký skvelý obchod pre Slovensko pôjde. Preto cieľom môjho vystúpenia je objasniť, pre koho bude tento obchod výnosný a kto budú jeho víťazi a kto porazení.

Dámy a páni, do Národnej rady Slovenskej republiky bola 23. septembra doručená petícia Stop uránu! s podpismi 113 488 občanov, ktorí poslancov žiadajú zastaviť ťažbu uránu na Slovensku. Ak by niekto chcel petíciu spochybňovať ako úlet zelených teroristov, tak sa pýtam: Sú zelenými teroristami aj predstavitelia 41 obcí a miest, ktorí vyjadrili zásadný nesúhlas nielen s ťažbou uránovej rudy, ale aj s prieskumom uránových rúd na svojom území? Sú ekoteroristami občania, ktorí petíciu podpísali? Určite nie.

Ako som už v úvode povedala, ide hlavne o Košický kraj, pretože z 15 lokalít, v ktorých prebieha prieskum, je až 8 na tomto území a podľa stavu súčasných prieskumov azda jediné ložisko, o ktoré sa bude vážne bojovať, je Jahodná pri Košiciach. Chcem obyvateľov Košíc a Košického kraja uistiť, že spravíme všetko pre to, aby sa ťažba na Jahodnej nespustila. Išlo by totiž vôbec o prvý prípad, kedy by uránová baňa bola tak blízko veľkého mesta a o takéto prvenstvo skutočne záujem nemáme. Som zásadne proti ťažbe uránu hocikde na území Slovenska a preto tento návrh zákona, aby nikto na Slovensku nemusel žiť pri uránovej bani. Ja osobne neverím rečiam o modernom spôsobe ťažby. Zatiaľ vždy a všade ľudia, ktorí pracovali v bani a ktorí žili v jej okolí, na ťažbu doplatili tým najcennejším, čo mali, zdravím, v horšom prípade životom.

Dámy a páni, určite niektorí z vás majú skúsenosť s tým, keď v rodine ochorie mladý človek na rakovinu. Ja mám. Odhliadnuc od toho, čo spôsobí toto ochorenie celej rodine psychicky, ale aj ekonomicky, musí byť aj rodina, príbuzní chorej osoby pod prísnejším lekárskym dozorom. Čo to stojí ľudí, koľko utrpenia, bolesti a peňazí? Koľko to stojí spoločnosť, nás všetkých? Však to sa nedá vyčísliť. Ale spoločnosť Tournigan, ktorá stojí za ťažbou uránu na Jahodnej, si vyčíslila návratnosť investície na 5,3 roka. Povážte, 5,3 roka. A vnútornú výnosnosť na 32 %. A to máme zaplatiť my, ktorí budeme žiť pri uránovej bani. Ďakujeme, neprosíme.

Iste, priama príčinná súvislosť medzi novým prípadom rakoviny a uránovou baňou sa nikdy nepreukáže nad všetku pochybnosť. Dokonca ani v danom konkrétnom prípade nemusí byť spúšťačom tejto choroby. Akurát budú stúpať alebo meniť sa čísla v štatistikách.

Ja si dovolím uviesť v tejto súvislosti jeden príklad z Košického kraja. V Košiciach máme na detskej onkológii desať lôžok pre detských pacientov a najviac, najviac pacientov je práve z michalovského okresu. Boli momenty, keď z tých desiatich lôžok bolo až osem obsadených z michalovského okresu, pacientmi z michalovského okresu. A pýtam sa, sú spúšťačom PCB látky, ktoré sa tam vyskytujú v trojuholníku smrti Strážske, Humenné, Michalovce? Nájdeme ešte niečo tak dôvodne podozrivé, čo sa inde nevyskytuje, ako práve PCB látky? My máme veľkú boľačku na východnom Slovensku práve v týchto polychlórovaných bifenyloch. A my si už tam ďalšiu ekologickú katastrofu neprosíme a neprajeme.

Preto vás, kolegovia, kolegyne, prosím, podporte tento návrh zákona. Máme obrovské možnosti v obnoviteľných zdrojoch energie, nie sme na jadro odkázaní. Víťazmi ťažby uránu by boli ťažiarske spoločnosti, atómová loby a politici presadzujúci jej záujmy. A porazenými? Občania Slovenskej republiky, príroda Slovenska a štátny rozpočet. Pretože ťažiarske spoločnosti podľa slovenského zákona musia tvoriť iba 50 % rezerv na rekultiváciu. To zvyšné zaplatíme my.

Keď som na začiatku hovorila, že návrh nie je politický, ale je to o ľudských hodnotách, presne to som mala na mysli. Čo je pre nás viac na stupnici hodnôt? Lacnejšie uránové palivo? Lacnejšia elektrika alebo ľudský život? Hlasovaním si každý odpovieme.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)