Druhý deň rokovania

42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

22. októbra 2009 o 9.00 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno, panie poslankyne a páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ivan Mikloš a pán poslanec Ľuboš Micheľ.

Takže, panie poslankyne, poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Tento poslanecký návrh je uverejnený ako tlač 1235. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1289.

Dávam slovo poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dosť ťažko sa hovorí pred preplnenou sálou, ale pokúsim sa zdôvodniť návrh zákona, ktorý predkladajú traja poslanci Národnej rady.

Predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Existujúci zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov rieši odpredaj bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve štátu, obcí a bytových družstiev ich nájomcom. Na základe zistených poznatkov a skúseností z odpredaja možno konštatovať, že znenie tohto zákona je touto dotknutou verejnosťou, teda občanmi nájomcami, vnímaný pozitívne a možnosť odpredaja bytu podľa tohto zákona zo strany nájomcov je vo veľkej miere využívaná. Zo skúseností však aj vieme, že podľa dosiaľ platnej právnej úpravy kúpna cena týchto bytov, ktoré boli správcom majetku štátu ako predávajúcim nadobudnuté samostatne a za cenu dohodou, je podstatne vyššia než kúpna cena tých, ktoré boli nadobudnuté v rámci odkúpenia celého bytového domu, čo spôsobuje rozdiel na postavenie kupujúcich. Súčasný stav teda znamená reálnu existenciu rozdielneho postavenia kupujúcich - nájomcov, ktorí tam bývajú, ktorí však nijakým spôsobom nemohli ovplyvniť formu nadobudnutia bytu v minulosti, čo podľa nás nie je správne a ani žiaduce. Preto aj zo strany samotných predávajúcich boli zaznamenané signály na vykonanie určitej nápravy tohto stavu spôsobom zrovnoprávnenia postavenia všetkých kupujúcich.

Podstata nami predloženého návrhu zmeny zákona teda spočíva v tom, že je potrebné odstrániť nerovnoprávne postavenie kupujúcich, keď nová právna úprava určí, že zákonom daný súčasný spôsob výpočtu kúpnej ceny sa týka aj bytov nadobudnutých predávajúcim samostatne za cenu dohodou. Ja sám patrím medzi tých, ktorí takýmto spôsobom podľa tohto zákona odkúpili byt a kúpili ho za veľmi výhodných podmienok a my traja poslanci sme toho názoru, že takýmto spôsobom by si mohli odkupovať byty aj tí, ktorí to môžu urobiť jednotlivo bez toho, že by sa kúpil celý bytový dom.

V záujme zjednotenia postupu a zrovnoprávnenia postavenia všetkých kupujúcich pri prevode vlastníctva služobných bytov v rezorte ministerstiev financií, školstva, vnútra, obrany, práce, sociálnych vecí a rodiny, zdravotníctva, hospodárstva podľa tohto zákona skupina poslancov prichádza s týmto predmetným návrhom zákona na zmenu a dovolím si vás všetkých požiadať o podporu tohto predloženého návrhu zákona, čím odstránime určitú diskrimináciu medzi nájomcami, ktorí by si chceli byty odkúpiť.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím naľavo si sadnúť ako navrhovateľ. Je to zvyk pre poslancov. Zvyčajne sedí takto spravodajca, ale tentoraz ako navrhovateľ.

Poprosím pani poslankyňu Damborskú, ktorú určil gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie za spravodajkyňu, aby nám predniesla spravodajskú informáciu.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Damborská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegynky, vážení páni poslanci, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, tlač 1235, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 281 zo 7. októbra 2009 a podala som spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1289 z 2. októbra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Navrhovatelia v dôvodovej správe uvádzajú dôvody predloženia novely zákona do legislatívneho procesu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá upravuje podmienky prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Podľa nich súčasné znenie zákona znevýhodňuje určitú časť štátnych zamestnancov a ostatných zamestnancov jednotlivých rezortov štátnej správy.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, tento prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajcovskú správu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

Pani poslankyne, poslanci, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Má niekto záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudov v znení neskorších predpisov.

Tento poslanecký návrh má tlač 1237. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1263.

Dávam teraz slovo pani poslankyni Gibalovej, aby svoj návrh odôvodnila.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, cesta k nápadu ako vylepšiť veci býva často poznačená skúsenosťou. A tak je to aj v tomto prípade.

Na začiatku mojej skúsenosti bol zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ktorý od prvého dňa jeho účinnosti, teda od 1. januára 2009 uprel občanovi právo slobodne si vybrať poskytovateľa sociálnej služby a ktorý nasmeroval Slovensko na cestu postupnej nenápadnej, tichej likvidácie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a vytvoril monopoly pre poskytovanie služieb zo strany obcí, miest a VÚC-iek.

Vo februári tohto roku som sa pokúsila odstrániť tie najvypuklejšie deformácie zákona o sociálnych službách podaním novely zákona, ale koalícia návrh prevalcovala. Nechcem hádzať flintu do žita, a preto po neúspešnom februárovom pokuse som ako poslednú možnosť využila podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh skupiny 45 poslancov Národnej rady na začatie konania pred Ústavným súdom vo veci súladu určitých ustanovení zákona o sociálnych službách s ústavou a Európskou sociálnou chartou. Bol doručený Ústavnému súdu 24. apríla 2009. Súčasťou podania bol aj návrh skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení až do rozhodnutia vo veci samej, vzhľadom na to, že ich ďalšie uplatňovanie podľa názoru signatárov ohrozuje základné práva a slobody.

Od chvíle podania som čakala v nádeji, že Ústavný súd sa vyjadrí k návrhu pozastaviť účinnosť ustanovení, o ktorých som stále hlboko presvedčená, že ústavne neprístupným spôsobom zasahujú do základného ľudského práva garantovaného čl. 35 ods. 1 ústavy, pretože sú diskriminačné a vytvárajú nerovnosť subjektov pôsobiacich v totožnej oblasti činnosti.

Prešiel mesiac máj a jún a začali sa ozývať obce, VÚC-ky, občania aj poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí na vlastnej koži pocítili dôsledky, negatívne dôsledky tohto zákona ako zákona nepodarku. Prešiel aj júl a august a kritické hlasy na adresu zákona o sociálnych službách neustávali, iba Ústavný súd mlčal. Postupne som prichádzala na to, že podanie vo veci súladu určitých ustanovení zákona o sociálnych službách s ústavou nie je ani zďaleka jediné, v ktorom si Ústavný súd dáva načas. Požiadala som preto 9. septembra 2009 predsedníčku Ústavného súdu Ivettu Macejkovú, aby mi poskytla prehľad o podaniach, v ktorých sa Ústavný súd doteraz nevyjadril k návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Odpoveď som doteraz nedostala, ale, čuduj sa svete, čírou náhodou už o 7 dní Ústavný súd naše podanie prijal na ďalšie konanie a vyjadril sa aj k návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení.

Mohla by som byť teda spokojná, avšak analýza doterajších návrhov na pozastavenie účinnosti zákonov podaných na Ústavný súd neposkytuje veľa dôvodov k optimizmu a spokojnosti. Za všetky doteraz nevybavené podania uvediem prípad, na ktorý celkom nedávno upozornil môj kolega Daniel Lipšic. Ide o podanie skupiny poslancov o súlade ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 669/2007 Z. z. o mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, pre ktorý sa ujal názov "vyvlastňovací zákon". Podanie spolu s návrhom na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení bolo Ústavnému súdu doručené 10. januára 2008, teda viac ako pred 21 mesiacmi. V tomto konkrétnom prípade Ústavnému súdu nestačilo ani 21 mesiacov na to, aby rozhodol o prijatí, alebo zamietnutí podania a o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona. Zdá sa, že členom Ústavného súdu je úplne jedno, že vyvlastňovací zákon už 21 mesiacov umožňuje štátu zaberať pôdu súkromných vlastníkov a stavať cesty a diaľnice na nevysporiadaných pozemkoch, čím štát porušuje ústavou garantované práva občanov a Ústavný súd mu v tomto svojou nečinnosťou napomáha. Tak vzniká dojem, že Ústavný súd iba plní nahlas nevyslovené želania vlády, aby sa o prípadných námietkach a o protiústavnosti niektorých ustanovení, konkrétne tohto vyvlastňovacieho zákona rozhodlo po tom, ako sa na Slovensku dokončí sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií.

Preto sa domnievam, že dozrel čas odkrojiť z bochníka privilégií, ktorý Ústavný súd má a ktoré, žiaľ, využíva neštandardným spôsobom - strkaním hlavy do piesku, servilnosťou voči súčasnej exekutíve a nevšímavosťou voči porušovaniu práv vlastníkov pôdy súčasnou červenou pohromou. Každý orgán štátnej správy požíva takú úctu, akú si svojím konaním vyslúži a Ústavný súd svojím vlastným pričinením spochybňuje svoju nezávislosť a sám seba takýmto konaním dehonestuje.

Z vyššie uvedených dôvodov som sa teda rozhodla podať návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zakotvuje povinnosť, aby v prípade, ak účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, rozhodol o tomto návrhu Ústavný súd najneskôr do 60 dní od začatia konania. Navrhovaná zmena sa vzťahuje aj na veci, v ktorých Ústavný súd už začal konanie do navrhovaného dňa účinnosti tohto návrhu zákona. Ak nastane tento prípad, 60-dňová lehota začína plynúť 1. januárom 2010 bez ohľadu na skutočný termín začatia konania. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, podľa čl. 125 ods. 1 ústavy môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania.

Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočností, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podľa platnej právnej úpravy o tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu.

Vážení kolegovia, kolegyne, záverom iba toľkoto. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o niektorých návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení so značným časovým oneskorením. Preto navrhujem, aby Ústavný súd mal povinnosť rozhodnúť o návrhoch účastníkov konania na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení v lehote do 60 dní od začatia konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento môj návrh zohľadňuje aj prípady, v ktorých začal Ústavný súd konanie do 1. januára 2010, čo je navrhovaný termín nadobudnutia účinnosti novely. V týchto prípadoch začne plynúť 60-dňová lehota dňom účinnosti novely bez ohľadu na skutočný termín začatia konania pred Ústavným súdom.

Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť v tejto chvíli a zároveň ďakujem všetkým, ktorí tento náš návrh podporia. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Gestorský výbor Ústavnoprávny výbor Národnej rady určil za spravodajcu pána poslanca Petra Miššíka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, nie sú, dobre, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca. Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 13. októbra 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Máte to v tlači 1237.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Otázkou súladu návrhu zákona s ústavou sa navrhovateľka v dôvodovej správe nezaoberá, možno však usudzovať, že návrh je s ústavou súladný.

V doložke ekonomických vplyvov uvádza, že návrh zákona nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Konštatuje predpoklad, že návrh zákona bude mať pozitívny alebo neutrálny vplyv na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie, ani negatívny vplyv na nezamestnanosť alebo zamestnanosť.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo v judikatúre Súdu I. stupňa Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. septembra 2009 pod č. 1263 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30. novembra 2009 a v gestorskom výbore do 1. decembra 2009.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto.

Kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Registrujem - pán spravodajca. Nikto ďalší. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Takže, pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť veľmi stručný k tomuto návrhu zákona, pretože je to návrh, ktorý opticky nevyzerá byť dôležitý, ale ja si myslím, že je mimoriadne dôležitý. Môžeme polemizovať o dĺžke lehoty, ktorú navrhuje pani kolegyňa poslankyňa, ale naozaj platný zákon platí od 1993, ktorý upravuje organizáciu Ústavného súdu a konanie pred ním, ako aj postavenie sudcov Ústavného súdu.

Ale ak sa vrátim k Ústavnému súdu, toto nie je jediný problém, ktorý sme naznačovali pri jeho rozhodovacej právomoci, ktorú, ak dovolíte, pokojným tónom môžem kedykoľvek kritizovať ako občan Slovenskej republiky, aj keď niekto si niekedy myslí niečo iné. Ani Ústavný súd nie je modla. Ústavný súd by sa mal správať a rozhodovať v súlade so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky, čo, si myslím, že sa vo väčšine prípadov aj deje. Žiaľ, niektoré politicky citlivé témy nie vždy svedčia o tomto pravidle, ktoré je pre Ústavný súd asi jedným z najdôležitejších pravidiel, pretože ide a malo by ísť o orgán nezávislý a hlavne nestranný. Opakujem slovko nestrannosť, ktoré ohľadom súdnej moci sa vyskytuje v ústave priamo. Táto nestrannosť si myslím, že je najdôležitejšia a možno aj takýto návrh takejto novely zákona prispeje k tomu, aby Ústavný súd zrovnoprávnil alebo aby sa staval k podaniam rovnakého charakteru a rozdielneho obsahu spôsobom, ktorý je rovnaký. Opakujem, možno budem mať výhrady k lehote. Určite sa o takomto vážnom návrhu zákona budeme zaoberať na gestorskom ústavnoprávnom výbore. Takže pani kolegyňa ma príjemne prekvapila, že ako neprávnička podala tento návrh zákona, ale pekne ho vysvetlila, prečo to bolo a čo ju k tomu viedlo a, samozrejme, budem rád, keby aj ona začala študovať právo na nejakej univerzite, ktorá by jej to potom aj teda potvrdila. Teraz to bolo také žartovné.

Ešte snáď jednu poznámku. O Ústavnom súde sa tu hovorilo veľakrát. Ja som v rozprave niekedy začiatkom tohto roka spomínal aj pri rozhodovacej právomoci Ústavného súdu niektoré ťažkosti alebo tesné rozhodovanie, ktoré podľa môjho názoru pri súlade právnych predpisov, také tesné rozhodovanie ako je 7:6 a teraz myslím na jeden konkrétny prípad, je rozhodovaním, ktoré v mojej dušičke, aj v právnickej, budí také opatrné pochybnosti. Ako je možné, že na ten istý právny predpis je 7:6, rozdiel jedného hlasu. Je to dosť zvláštne. V českej praxi a na českom Ústavnom súde pri rozhodnutiach v pléne tak ako aj u nás, u nás platí 131 ods. 2 čl., kde sa hovorí, že Ústavný súd rozhoduje súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov Ústavného súdu, čo je v tomto prípade číslo 7. Ja sa pohrávam do budúcnosti s myšlienkou, mám to aj v legislatívnej podobe, ale tam by sa muselo vstúpiť do ústavy, kde by sme podľa vzoru možno Českej republiky mohli zvýšiť toto kvórum. Opakujem, úplne by postačovalo zvýšiť toto kvórum na číslo 8, to znamená 8 z 13, pokiaľ ma pamäť neklame, Česi majú 9 z 15.

Takže toľko krátka poznámka k tomuto návrhu zákona. Ja som veľmi vďačný kolegyni, že otvorila túto tému. Myslím si, že sa ňou budeme zaoberať. Ale môj názor je ten, že by sme sa mali viac venovať v budúcnosti, možno v budúcom volebnom období aj téme Ústavného súdu, jeho zakotvenia a jeho zakotvenia v ústave, a to, či to momentálne súčasného stavu nášho života, nášho práva, vnímania práva toho, ako ľudia vnímajú vo všeobecnosti súdy, či je to v poriadku, alebo nie. Ja si myslím, že Ústavný súd funguje dobre. Ústavný súd aj rozhoduje vo väčšine prípadov dobre. Malo by to byť takto aj do budúcnosti. Mám trošku obavy pri niektorých možno politicky zafarbenejších témach, že toto rozhodovanie nie je až také transparentné.

Ďakujem zatiaľ veľmi pekne a dúfam, že tento zákon prijmeme.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. S faktickými poznámkami sa hlásia - pani poslankyňa Tkáčová, poslanec Kahanec, Halecký, Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať, že podporím návrh kolegyne poslankyne Gibalovej. Veľmi sa mi páči a chcem podporiť aj svojho kolegu Petra Miššíka. Tiež si osobne myslím, že hlasovanie Ústavného súdu a výsledok toho hlasovania to predsa nie je výsledok futbalového zápasu. 7:6 ako to bolo v spomínanom prípade - vyhrali sme o gól alebo kto vyhral? Osobne si myslím, že váha tých hlasov, ktoré sú pre a ktoré sú proti, tá musí byť oveľa, oveľa rozdielnejšia. Peter, podporujem ťa v tom návrhu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som takisto veľmi rád privítal túto novelu zákona. A takisto ma oslovil ten pomer, ktorý spomínal kolega, poslanec Miššík, 7:6. My tu často dávame návrhy, aby sme zvýšili váhu pri rozhodovaní napríklad na úrovni samosprávy, keď napríklad na rôzne veta, či už predsedu samosprávneho kraja alebo primátora, chceme presadzovať pomery 60 %, to znamená, máme oveľa vyššie percento nárokované pri týchto rozhodnutiach. Keď ide o Ústavný súd, ktorý rozhoduje o úplne základných veciach v rámci slobôd, práv človeka a podobne, tam už nepotrebujeme takýto slušný pomer? Mňa to takisto zaráža a som prekvapený. Preto si myslím, že je určite veľmi dobré, keď sa jasne stanoví limit pre Ústavný súd, pre jeho rozhodnutie.

Poviem ešte iný príklad, ktorý tu možnože nezaznel. Na jednej strane bolo spomínané ešte v úvodnom slove, že niektoré podania meškajú, myslím, že 23 či 21 mesiacov, ale poznám aj iné prípady, keď napríklad pri podaní zákonov o preukazovaní pôvodu majetku Ústavný súd rozhoduje veľmi rýchlo. Prečo sú také zvláštne prístupy Ústavného súdu k jednému zákonu, k druhému zákonu? Keď jedno aj druhé je podanie na Ústavný súd, ktorým sa napádajú určité ustanovenia zákonov a pri jednom rozhoduje okamžite a pri druhom rozhoduje do stratena, teda najradšej by nerozhodol nikdy. Možno to len svedčí o tom, ako sme aj tu, v Národnej rade, v rámci koalície presadili sudcov Ústavného súdu.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda výboru Jozef Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. V reakcii na vystúpenie pána poslanca by som začal tým, že je známe z predchádzajúceho obdobia terajšej opozície, že mala axiómu, že rozhodnutia Ústavného súdu sa nekomentujú, ale vykonávajú. Myslím, že táto zásada platí aj naďalej, aj keď to garde je otočené v terajšom parlamentnom období. Chcem však povedať, že podanie tohto návrhu zákona vidím ako neprimerané, pretože neprebehla dôslednejšia analýza. Nemám informácie o tom, aby bol nejaký vážnejší, podrobnejší rozhovor s vedením Ústavného súdu, s členmi Ústavného súdu alebo aj s ďalšími orgánmi, ktoré môžu posúdiť kvalitu činnosti a rozhodnutie Ústavného súdu. Myslím si, že už je absolútna nehoráznosť, pokiaľ sa napadá pomer hlasov 7:6, že je to niečo, čo je neprimerané, neadekvátne, pretože vieme, že pokiaľ zákon stanovuje, že stačí jeden hlas či už vo voľbách, či už v rozhodnutiach súdov, tak to postačuje. A komentovať toto rozhodnutie, myslím si, že už je to trošku skutočne neprimerané. Chcem len povedať, že rozhodnutia Ústavného súdu, či už o prijatí podnetu na konania, alebo či už o prerokovaní tak ako aj v ostatných súdoch, či už v okresných, krajských alebo na Najvyššom súde, vždycky záležia od toho, aký zložitý prípad to je, koľko úkonov je potrebné urobiť, akých zložitých, takže preto aj niektoré rozhodnutia možno sú na úkor rýchlejšie a druhé sú pomalšie. Ale nemám dôvodné podozrenie, aby sudcovia na Ústavnom súde rozhodovali účelovo, aby účelovo v prospech... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, kolegyňa Gibalová ukázala, že človek nemusí byť právnik, ale keď používa zdravý rozum, tak dáva dobré návrhy a rozumné návrhy. Ale chcem sa vrátiť k tomu, čo si ty otvoril. Je pravdou, že v minulosti Ústavný súd rozhodoval pomerne rýchlo, neboli tam zadržané podania. Ja môžem uviesť ďalšie, ktoré sú ešte dlhšie, trebárs, vysokoškolský zákon a podobne a nič sa nedeje a nie je to taká zložitá právna kauza. Len my tu uvažujeme stále o tom ako zmeniť, nastaviť pravidlá, aby to fungovalo. Samozrejme, že pravidlá treba, ale tu mi napadá jeden prípad, že pri správe majetku bola diskusia o tom ako pomôcť, aby ten majetok bol dobre spravovaný a jednoducho, aby sa z neho nestrácalo nastaviť pravidlá. A odpoveď bola, dôležitejšie ako nastaviť pravidlá je dobrý správca. A ja si myslím, že tu kdesi tkvie ten problém - v dobrých správcoch. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické otázky - pán poslanec Peter Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu. Aby neprišlo k nejakému omylu, musím povedať, že v mojom príspevku som sa snažil jednak okomentovať tento návrh pani poslankyne Gibalovej, kde som povedal, že možno treba uvažovať o tej lehote, ale hlavne chcem povedať, že to, o čom som hovoril potom, to znamená o spôsobe hlasovania na Ústavnom sude, zatiaľ legislatívnu podobu nemá a s týmto návrhom zákona nijako písomne nesúvisí. Ale myslím si, že súvisí z hľadiska rozhodovania, áno, to súvisí.

Pánovi poslancovi Haleckému. Pán poslanec, pani poslankyňa Gibalová je taká istá poslankyňa, ako ste vy. To znamená, má zákonodarnú iniciatívu a túto má len tento parlament, vláda Slovenskej republiky a výbory tohto parlamentu, teda zákonodarnú iniciatívu nemá žiadny súd, nemá nikto iný, toto je naše výsostné právo. A ak dovolíte, je aj mojím, aj kohokoľvek v tejto republike, každého občana, výsostným právom komentovať čokoľvek, aj keď musím podotknúť, že ani jedným slovom v rozprave som nenapádal konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu. Hovoril som o konaní pred ním, hovoril som o počtoch, ktoré rozhodujú, hovoril som o Ústave Slovenskej republiky a naozaj, o dobrej viere v to, že sa nám podarí upraviť podmienky konania a podarí upraviť všetko na Ústavnom súde tak, aby bol ešte nezávislejší, nestrannejší, aby rozhodoval spravodlivo a dobre. To je naším cieľom.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil pán poslanec Miššík. Nikto viac nebol prihlásený, končím rozpravu.

O záverečné slovo poprosila pani navrhovateľka. Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem vám všetkým, ktorí ste vystúpili. Pán spravodajca, vystihli ste vo svojom vystúpení to, čo som chcela obsiahnuť v návrhu, priblížiť rozhodnutia Ústavného súdu, aby boli nestranné aj pri citlivých politických témach. Použili ste slovo modla. Ja ho spojím s vyjadrením, zase odznelo tu vo faktickej poznámke, áno, chcem, aby Ústavný súd nebol modlou, ale bol dobrým správcom.

K pánu predsedovi Haleckému. Už povedal, už tu naznačil pán spravodajca, ja s vami súhlasím, pán predseda Halecký, že výroky Ústavného súdu sa nekomentujú, ale vykonávajú, ale toto nie je obsahom mojej novely zákona.

K analýze. No netreba mať vôbec žiadne dôvodné podozrenia, stačí si otvoriť internet a urobí si každý svoju vlastnú analýzu, kde je prehľad, kedy boli podania a v akej lehote sa o nich rozhoduje. Ja som sa nedotkla kvality činnosti v tejto novele, ale mi ide o mantinel v rýchlosti rozhodovania, to je obsahom tejto novely zákona.

Ďakujem a prosím o podporu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? V rozprave ste diskutovali sám, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jarmily Tkáčovej (pani poslankyňa Tkáčová je tu) na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona máme pod tlačou 1238, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 1260.

Dávam slovo pani poslankyni Tkáčovej, aby aj za svoju kolegyňu tento návrh uviedla.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, prichádzame pred vás s návrhom, opätovným návrhom, novelizovať zákon o rybárstve. Zákon o rybárstve upravuje podmienky ochrany, chovu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov a k ohrozeniu genofondu rýb. Zároveň upravuje aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických pri využívaní vôd, ochranu, chov a lov rýb, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku rybárstva, ako aj zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa tohto zákona.

Z nášho pohľadu, aj z pohľadu účelu sa nám niektoré ustanovenia tohto zákona javia zbytočne prísne, a preto navrhujeme ich zosúladenie s reálnym stavom aj v porovnaní s podmienkami v okolitých krajinách.

Cieľom našej navrhovanej úpravy je dosiahnuť konkurencieschopnosť slovenského rybárstva a zvýšiť jeho príťažlivosť pre turistický ruch na Slovensku.

Objasním jednotlivé naše návrhy. Navrhujeme v § 11 upraviť časové úseky, kedy je zakázané loviť ryby v jednotlivých vodách. Dĺžka všeobecnej ochrany rýb, keď všeobecne zákaz lovu je od začiatku zimy do 15. marca, keď sú hladiny vôd pod ľadom, vrátane osobitného zákazu podľa ods. 3 od 15. marca do 31. mája je tento interval zbytočne dlhý a zároveň v súčasnosti existuje niekoľko desiatok výnimiek z týchto termínov, ktoré vydalo ministerstvo životného prostredia, podľa ktorých sa tento zákaz skracuje do 14. mája. Následne na tieto výnimky sa musela upraviť individuálna doba ochrany kapra rybničného tiež do 14. mája. Okrem toho zákon uvádza aj ďalšiu výnimku pre prípad uskutočňovania športových pretekov od 1. mája do 15. mája.

Preto my, keďže tých výnimiek a termínov je veľmi veľa, navrhujeme zrovnoprávnenie všetkých revírov bez výnimiek na 15. máj a trvanie výnimiek preteky do 15. mája, teda od 1. do 15. mája by potom malo logické ukončenie.

Po druhé, druhá naša navrhovaná úprava sa týka revírov s režimom Chyť a pusť. Sú určené len pre športový rybolov a z komerčného hľadiska sú pre rybárske organizácie, ktoré ich spravujú, určitým zdrojom príjmov, ktoré potom v ďalšom používajú na zarybnenie ostatných revírov. Tieto organizácie sú znevýhodnené v porovnaní s majiteľmi súkromných revírov, na ktoré sa toto časové obmedzenie nevzťahuje. A v období najväčšieho rybárskeho hladu, teda pred začiatkom hlavnej rybárskej sezóny, je lov na týchto kaprových revíroch podľa § 11 zákona o rybárstve zakázaný, a teda celý rybársky tlak je tým presmerovaný na privátne vody.

Postavením revírov s režimom bez privlastnenia úlovku mimo tohto časového obmedzenia by došlo k zrovnoprávneniu podmienok medzi miestnymi rybárskymi organizáciami spravujúcimi tieto vody a vlastníkmi privátnych revírov.

Ďalšia úprava smeruje k § 16 ods. b). Vedie nás k tomu prax používaná pri love väčších sumcov na živú rybku, ktorý sa bežne vykonáva tak, že návnadová rybka sa upevní k návesu sústavou dvoch navzájom šnúrou spojených háčikov v kombinácii jednohák a trojhák, alebo trojhák a trojhák spojených s návescom karabínkou. Tak sa lovia sumce napríklad v Maďarsku, Španielsku alebo Taliansku. Vzhľadom na neresenie rýb, kedy ich treba chrániť, nemá terajší termín ochrany do 15. júna logiku. Navrhujeme ho zmeniť na 31. máj.

Dravé ryby, pri ktorých je lov na rybku alebo prívlač najpoužívanejším spôsobom lovu, sa neresia nasledovne, uvediem len niekoľko príkladov, pretože to sú vysoko odborné záležitosti a iste vás až tak veľmi nezaujímajú, ale pre názornosť: mieň sladkovodný sa neresí napríklad v januári, zubáč veľkoústy a volžský v apríli až v prvej polovici mája, šťuka severná marec až apríl, boleň dravý apríl až máj, jalec maloústy tmavý polovica apríla až máj, ostriež zelenkavý marec až apríl. Z týchto termínov vidíme, že skutočne tá ochrana do 30. mája je úplne postačujúca. Okrem toho doba zákazu lovu na rybku alebo prívlač od 1. februára do 31. mája, to znamená štyri mesiace v roku nepretržite, je pre ich ochranu pred lovom dostatočne dlhá.

Následne na túto zmenu navrhujeme zmeniť aj individuálnu ochranu jednotlivých druhov dravých rýb, ktorá je uvedená vo vykonávacej vyhláške ministerstva tak, aby pri rybách šťuka severská, zubáč veľkoústy a zubáč volžský bol koniec individuálnej ochrany stanovený na 31. máj, namiesto doterajšieho obmedzenia do 15. júna.

Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že sú to rozumné návrhy, podložené odbornými argumentmi.

Dovolím si zhrnúť štyri základné ciele našej novely.

Po prvé je to zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva v prípade revírov.

Po druhé zosúladenie termínov v zákone a vo vyhláške.

Po tretie je to taká drobná úprava - aj zmena sankcií zo slovenských korún na eurá.

A ten štvrtý a najzákladnejší cieľ je dosiahnuť konkurencieschopnosť slovenského rybárstva a tým zvýšiť jeho príťažlivosť pre turistický ruch na Slovensku.

Dámy a páni, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona aj v mene mojej kolegyne Tatiany Rosovej. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dávam ďalej slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánu poslancovi Ľubošovi Martinákovi.

Ľ. Martinák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 481 z 13. októbra 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej a Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave.

V prípade, že Národná rada sa uznesie na tom, že ho prerokuje v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 2009 č. 1260 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a súčasne sa do rozpravy hlásim ako prvý.