Pátek 23. října 2009

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za záverečné slovo. Pán spravodajca si žiada záverečné slovo? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán podpredseda vlády už vystúpil so záverečným stanoviskom k rozprave. Na neho sa nedá reagovať podľa rokovacieho poriadku.

Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1178 a spoločnú správu máme pod tlačou 1178a.

Taktiež poprosím pána podpredsedu vlády o odôvodnenie tohto návrhu zákona.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, účelom vládneho návrhu zákona je najmä prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66 Európskeho spoločenstva z 11. decembra roku 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665 Európskeho hospodárskeho spoločenstva a 92/13 Európskeho hospodárskeho spoločenstva, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávanie verejných zákaziek.

V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť novú kompetenciu súdu, a to rozhodovať o neplatnosti zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. Zosúlaďujú sa odkladné lehoty pri uzavieraní zmlúv. Po novom sa navrhuje upraviť kontrola postupu zadávania zákaziek tým spôsobom, že celý proces kontroly sa upriamil priamo v zákone o verejnom obstarávaní bez odkazu na zákon o kontrole v štátnej správe, rozšírili sa sankčné postihy, ako aj ich výška.

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní upravuje aj pravidlá zadávania koncesie na služby, čím sa plní úloha uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 482 z 9. júla 2008, ktorým sa dopĺňa uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 1055 z 12. decembra 2007 o úlohu, ktorá bola uložená na tomto zasadnutí vlády v časti B7.

Upresňujú sa tiež niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v zmysle smernice Európskeho spoločenstva pre oblasť verejného obstarávania a reaguje sa aj na nevyhnutné požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uchádzam sa o vašu dôveru a podporu schválenia predmetného návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem vám veľmi pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo Pavlovi Pavlisovi z výboru pre hospodársku politiku. Pán poslanca určil tento gestorský výbor za spravodajcu, aby nás informoval o výsledku rokovania vo výbore a zároveň aj aby odôvodnil návrh a stanovisko tohto gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Uvedený vládny návrh Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.

Z uznesení výborov vyplýva spoločná správa, ktorá obsahuje 33 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne. O bodoch 1 až 33 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyjadreného v uznesení uvedenom pod bodom III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správy.

Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Varga. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, ako som avizovala v prvom čítaní, predkladám v rámci rozpravy v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia. Najskôr ho prečítam, potom ho odôvodním.

Bod č. 1. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie: Bod 8 § 9 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie: "Odsek 7. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa štandardov kvality a finančných limitov ustanovených pre obstarávanie jednotlivých tovarov a služieb v súlade so všeobecne záväzným predpisom."

Bod č. 2. V čl. I sa za bod 45 vkladajú nové body 46 až 48, ktoré znejú: "Bod 46 v § 42 sa vypúšťa ods. 3. Doterajšie ods. 4 až 10 sa označujú ako ods. 3 až 9. Bod 47. V § 42 ods. 3 písm. b) sa vypúšťajú slová alebo 3. Bod 48. V § 42 sa vypúšťa ods. 4. Doterajšie ods. 5 až 9 sa označujú ako ods. 4 až 8."

Bod č. 3 v čl. I pôvodný bod 46 znie: Bod 46. V § 42 ods. 4 znie: "Odsek 4. Komisia bezodkladne oznámi verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zoznam vylúčených ponúk s uvedením dôvodu ich vylúčenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný písomne oznámiť uchádzačovi jeho vylúčenie s uvedením dôvodu a lehoty, v ktorej môže byť podaná žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. e)."

Bod č. 4. V čl. I sa za pôvodný bod 46 vkladá nový bod 47, ktorý znie: Bod 47. V § 43 ods. 3 znie: Odsek 3. "Vo verejnej súťaži, užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky použije elektronickú aukciu, ak možno, presne určí technické požiadavky týkajúce sa predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť elektronickú aukciu aj pri zadávaní zákazky v rámci dynamického nákupného systému a pri opätovnom otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi rámcovej dohody. Pri elektronickej aukcii sa § 41 nepoužije."

Bod 5. V čl. I sa za bod 63 vkladá nový bod 64, ktorý znie: Bod 64. "V § 58 ods. 1 písm. c) sa na konci dopĺňa bodkočiarka a slová za mimoriadnu udalosť sa nepovažujú okolnosti, ktoré nemajú objektívnu povahu, najmä časová tieseň vzniknutá rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré nezohľadňuje lehoty stanovené týmto zákonom, časová tieseň vzniknutá nečinnosťou verejného obstarávateľa, nesprávnym úradným postupom verejného obstarávateľa, alebo časová tieseň vzniknutá tým, že bolo verejné obstarávanie zrušené pre porušenie zákona."

Bod č. 6. V čl. I sa za bod 141 vkladá nový bod 142, ktorý znie: Bod 142 § 154 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: Odsek 3. "Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom štandardy kvality a finančné limity pre obstarávanie jednotlivých tovarov a služieb podľa § 9 ods. 5."

Bod 7 posledný. V čl. I sa v bode 142 § 155d dopĺňa ods. 10, ktorý znie: "Odsek 10. Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, súťaž návrhov alebo koncesia, ktoré sa vyhlásia do 31. decembra 2009 sa dokončí podľa doterajších predpisov."

Dámy a páni, ide o pozmeňujúci návrh, ktorý v tejto sále odznel už niekoľkokrát a ktorý sa týka návrhov, ktorých cieľom je zásadným spôsobom zefektívniť a stransparentniť verejné obstarávanie. Ide v zásade o štyri návrhy, ktoré považujem ja osobne aj poslanci SDKÚ - Demokratickej strany za návrhy, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sa vo verejnom obstarávaní viacej šetrilo a aby sa zúžil priestor pre korupciu a klientelizmus.

Prvý návrh spočíva v tom, aby nebolo možné vylúčiť z tendra uchádzača, ktorý ponúkol najnižšiu cenu len z toho dôvodu, že ponúkol najnižšiu cenu.

Druhý návrh sa týka toho, aby ministerstvo financií konečne stanovilo limity cien na nákup tovarov a služieb, ktoré obstaráva verejná správa. Zároveň opakovane navrhujeme a chceme zaviazať vládu a jednotlivé ministerstvá, aby všade tam, kde je to možné a účelné využívala elektronické aukcie na nákup tovaru a služieb, pretože všade tam, kde sa tento systém využíva, sú zdokumentované výrazné úspory až do výšky 30 % pri nákupe tovaru a služieb.

Je naozaj zaujímavé, že si samospráva postupne tento systém osvojuje. Žiaľ, vláda a ministerstvá nie.

Štvrtý bod, ktorý je relatívne nový v týchto našich návrhoch, je snaha precizovať definíciu časovej tiesne, pretože inštitút časovej tiesne sa v praxi používa, ale aj zneužíva. Čiže navrhujeme aj negatívne vymedzenie, čo sa za časovú tieseň za žiadnych okolností nemôže považovať. Reagujeme tým na kritiku, ale aj požiadavky Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorá toto ako jeden bod v rámci problémov verejného obstarávania využila.

Dámy a páni, ja osobne sa domnievam, že situácia vo verejnom obstarávaní je kritická. Dovolím si upozorniť na niektoré medzinárodné porovnania, ktoré v tejto sále už odzneli, ale zjavne je to málo, preto je dobré sa k nim vrátiť.

Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti umiestnila za posledný rok na 40. mieste v rebríčku 133 krajín. Klesla o jedno miesto, čo nevyzerá nejako dramaticky, ale treba povedať, že v hodnotení v kategórii klientelizmus sme na 127. mieste zo 133 krajín. Čo je, myslím, veľmi vážny signál a čo je ďalší veľmi vážny signál. Medzi výrazné konkurenčné nevýhody Slovenska patrí aj nízka efektívnosť verejných výdavkov a netransparentnosť pri verejnom obstarávaní.

Dnes máme na stole a budeme hlasovať o pomerne rozsiahlej novele zákona o verejnom obstarávaní. Niekoľkej novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorej predmetom je predovšetkým zosúladiť náš právny poriadok s európskym právnym poriadkom v tejto oblasti. To je, samozrejme, naša povinnosť a je to v poriadku, ale som presvedčená, že našou povinnosťou by malo byť urobiť aj niečo viac, a síce, ak je to možné, tak upraviť pravidlá verejného obstarávania tak, aby procesie verejného obstarávania boli naozaj transparentné a naozaj v nich nebolo do budúcnosti toľko priestoru pre korupciu, klientelizmus vrátane straníckeho klientelizmu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Ivan Varga v rozprave. Nech sa páči.

I. Varga, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som podal doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1178).

V čl. I navrhujem doplniť nový bod 48, ktorý znie: V § 44 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: Odsek 3. "Ak zadanie zákazky podlieha odporúčaniu a schváleniu úspešného uchádzača inštitúciami a orgánmi Európskej únie podľa osobitného predpisu, v poznámke pod čiarou 11a, v oznámení úspešnému uchádzačovi podľa ods. 1 sa uvedie, že jeho ponuka sa prijíma s odkazovacou podmienkou, že úspešného uchádzača odporučia a schvália príslušné inštitúcie a orgány Európskej únie."

Poznámka pod čiarou k odkazu 11a znie: "Článok 22 ods. 27 1) protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky." Zároveň v čl. I sa prečíslujú všetky nasledujúce body počnúc pôvodným bodom 48. Odôvodnením je návrh tohto doplnenia ods. 3 ustanovenia zákona č. 44 o verejnom obstarávaní. Doplňuje sa ods. 3 tak, aby v prípade zákaziek, ktorých zadanie podlieha odporúčaniu a schváleniu úspešného uchádzača inštitúciami a orgánmi Európskej únie, sa táto podmienka musela zohľadniť aj v predpísanom oznámení pre úspešného uchádzača o výsledku vyhodnotenia ponúk.

Preto v oznámení pre úspešného uchádzača nemožno ponuku prijať bezpodmienečne, ale s podmienkou, že úspešného uchádzača odporučia a schvália príslušné inštitúcie a orgány Európskej únie. Ide predovšetkým o zadanie zákazky na audítorské služby pre Národnú banku, ktorej zadanie podlieha odporúčaniu Rady guvernérov Európskej centrálnej banky a schváleniu Rady Európskej únie, a to na základe ustanovenia čl. 22 ods. 27 prvej vety protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktoré je potrebné aj v Slovenskej republike zohľadniť a ktorý zakotvuje, že účty Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk auditujú nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov a schválením Radou Európskej únie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na predrečníka pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Čakal som vlastne, čo padne zo strany koaličného návrhu na zmenu tohto zákona, keďže prvý návrh predkladala opozičná poslankyňa. A čakal som, že tam v návrhu zaznejú nejaké zmeny, ktoré by prispeli práve k tomu, aby sme proces verejného obstarávania dotiahli do transparentnejšej podoby a do efektívnejšej podoby. Veď často o tom hovoril aj sám pán premiér.

Máme neustále problémy s tendrami, ktoré sa už opakujú a jeden za druhým prekrýva ten prvý a napriek tomu zo strany koalície nejaké tieto návrhy, ktoré tu boli, podnety zo strany opozície už opakovane sa v tomto návrhu nenašli. Tak preto som viac-menej sklamaný a čakám teda, ako dopadne opätovné predloženie návrhu za opozíciu tých bodov, ktoré by mali zlepšiť tento proces a priniesť aj zdroje pre štátny rozpočet. A to myslím, že v tomto sa zhodne ako pohľad z opozičnej strany, tak aj pohľad z koaličnej strany, keďže to tvrdí sám pán premiér.

A chýba mi tu realita, aby v tomto návrhu a v týchto pozmeňujúcich návrhoch sa tieto veci aj doplnili zo strany koaličnej väčšiny. Lebo, bohužiaľ, často a dá sa povedať skoro vždy, návrhy zo strany opozície nie sú akceptované. Takže je to škoda. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa v rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, samozrejme treba povedať, že mnohé návrhy, ktoré prichádzajú, sa snažia zefektívniť verejné obstarávanie. Ale ja som toho názoru, že vychádzame teda jednak zo skúseností, ktoré máme a na základe týchto skúseností, ktoré nám odporúča Európska komisia, aj konáme. My sme od roku 2006 urobili niekoľko novelizácií zákona o verejnom obstarávaní, aby sme boli v kontexte s odporúčaniami Európskej komisie aj z toho dôvodu, že predchádzajúca vláda prijala zákon o verejnom obstarávaní, ktorý nebol absolútne v kontexte s Európskou komisiou a vyvolával veľké pnutia a veľké problémy a vznikli z toho ďalšie a ďalšie problémy, ktoré dnes v súvislosti s verejným obstarávaním a rôznych dodatkov za roky 2005 a 2006, najmä prvý polrok, musíme riešiť a riešime to veľmi ťažko pri rokovaniach so zástupcami DG Regio a zástupcami Európskej komisie, aby sme boli úspešní za minulé obdobie 2004 - 2006, to znamená rôznych pohľadávok, ktoré by sme mali vracať v súvislosti so zlým verejným obstarávaním práve v rokoch 2005 - 2006 na európske projekty.

To sú presné čísla, aj vám ich môžem dodať a vlastne teraz sa zobúdzate a robíte isté opatrenia. Ja nepotrebujem žiadne opatrenie a viem, že na ministerstve životného prostredia zavediem elektronické obstarávanie bez toho, že tu musí byť nejaký zákon. Viem, že elektronická aukcia je najlepším spôsobom, preto sme zadali už konkrétnu úlohu na ministerstve životného prostredia zohnať softvér, a viem, že aj moji kolegovia na ministerstvách sledujú toto konkrétne opatrenie a sami sa prihlásili či za jednotlivé rezorty, že takýmto spôsobom budú reagovať. Vieme, že chceme ušetriť zdroje, a vieme najlepšie, akým spôsobom to urobíme. A konkrétny príklad, pán Frešo, vy sa starajte o to, aby ste chodili agitovať za svojho župana a nevyužívajte tento priestor na agitáciu, aby ste boli v úvodzovkách zvolený.

Znovu opakujem, nebojím sa ničoho, my to zavádzame a nepotrebujeme rôzne opatrenia a budeme to robiť transparentne. Získali sme kvalitných odborníkov a vec konkrétne na ministerstve životného prostredia riešime veľmi transparentne a veľmi aktívne, že vy pán Frešo a ďalší, ktorí tuná kážete o tom za predchádzajúce obdobie, nemáte absolútne akúkoľvek opodstatnenosť o týchto veciach hovoriť. Znovu hovorím a znovu opakujem, máme to zabezpečené, riešime to a nepotrebujeme na to žiaden zákon. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tom bode. Budeme pokračovať

správou o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2008 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí n rok 2010.

Správa vlády je pod tlačou 1213, spoločná správa výborov ako tlač 1213a.

Správu uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Dušan Čaplovič. Prosím, aby sa ujal slova.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Národnej rady, pardon, nevšimol som si, že je prítomný a, samozrejme, aj členovia Národnej rady, celá Národná rada, osobitne poslanci a poslankyne Národnej rady a, samozrejme, aj hostia, ktorí sú na balkóne prítomní.

Materiál sa predkladá na rokovanie Národnej rady v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 581 z 26. augusta 2009 a na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým ukladá vláde každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na ďalší rok.

Správu o štátnej politike vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v súčinnosti so zainteresovanými ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti takisto podieľajú na výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj s organizáciami slovenských menšín a komunít v zahraničí.

Materiál, ako viete veľmi dobre, ktorí ste si ho preštudovali, pozostáva z dvoch častí, pričom obe sú rozdelené podľa vykonávateľa štátnej politiky. Prvá časť poskytuje prehľad výkonu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2008, ktorý sa niesol v znamení príprav strategického koncepčného materiálu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Text správy informuje o konkrétnych krokoch a opatreniach jednotlivých rezortov a ostatných subjektov zameraných na výkon štátnej politiky v oblasti zahraničnopolitickej, výchovno-vzdelávacej, vedeckovýskumnej, kultúrno-spoločenskej a mediálno-informačnej. Rozsahom dominujú aktivity Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorého primárnou úlohou je zabezpečovať proces tvorby a výkon štátnej starostlivosti o krajanov.

Druhá časť správy obsahuje návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2010. Vychádza z prijatej koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Definuje konkrétne úlohy pre všetky relevantné orgány a inštitúcie na rok 2010. Popri početných priebežne riešených úlohách budú ukončené viaceré konkrétne kroky, ktoré smerujú k zachovaniu slovenských komunít, ich revitalizácii a k prehĺbeniu vzájomnej spolupatričnosti Slovákov žijúcich na celom svete.

Predkladaný materiál akceptuje hlavné ciele Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Štátna politika starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí je v súlade so strednodobou stratégiou zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015. Zároveň zohľadňuje komplex potrieb a požiadaviek krajanských spolkov a organizácií nevyhnutných pre udržanie životaschopnosti komunít Slovákov žijúcich v zahraničí a prehĺbenie ich národného povedomia, ako aj zachovanie ich predovšetkým jazykovej, kultúrnej a náboženskej identity. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Krajkovič bude spravodajcom tohto materiálu.

M. Krajkovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2008 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2010 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2008 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2010 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1246 z 3. septembra 2009 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením z 8. októbra 2009 č. 226, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 13. októbra 2009 č. 225 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením zo 14. októbra 2009 č. 176 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2008 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2010.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2008 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2010.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. októbra 2009 č. 177. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

Toľko, prosím, pán predseda, spoločná správa a prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pani poslankyne Vášáryovej.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, po tom, po tej replike pána podpredsedu veľmi agresívnej, snáď mi nebude upreté právo, aby som predniesla svoje myšlienky a poznatky o tejto správe v snahe diskutovať, pretože parlamentarizmus neznamená nič inšie iba diskusiu a parlament umožňuje a vytvára priestor, aby zazneli rôzne názory. Ale som veľmi rada, že po troch rokoch rozkrádania štátneho rozpočtu budete v tom konečne robiť poriadok, pán podpredseda.

Takže k správe. Niekoľko bodov. Chcem oceniť, že pani riaditeľka úradu sa snaží naštartovať niektoré veľmi potrebné iniciatívy, ako je napríklad analýza poskytnutých finančných prostriedkov na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Hoci musím povedať, že ak je to teda analýza, tak okrem vypočítavania čísiel by mala obsahovať aj zhodnotenie a nemôžem považovať za zhodnotenie tú pol stránku, ktorá je k tejto analýze pripevnená. Takže myslím si, že tie veľmi potrebné čísla, ktoré táto analýza obsahuje, by potrebovali ešte aj naozajstné zhodnotenie tohto obdobia a použitia verejných prostriedkov na podporu života našich krajanov.

Chcela by som zdôrazniť niekoľko bodov. Ani po troch rokoch vlády a po 10-percentnom a 7-percentnom hospodárskom raste sa nepodarilo naštartovať nový systém. Stále sa pohybujeme v kruhu toho istého systému a nechcem vám povedať, že finančné prostriedky, ktoré vynakladáme, sú len malé, ale aj z mojich skúseností ako veľvyslankyne môžem povedať, že neštartujeme nové projekty. Nové modernejšie projekty. To sa nepodarilo. Stále nerozlišujeme, a toto pani riaditeľka vie, toto hovorím už dlhšiu dobu, nerozlišujeme medzi autochtónnymi Slovákmi a Slovákmi, ktorí sa odsťahovali do nejakej krajiny z nejakých dôvodov.

Toto rozdelenie, ktoré dodržiavajú všetky štáty okolo nás, my nezavádzame. Človeku je ľúto, keď sa stretáva stále s tými istými programami a najmä, keď viete, kto sa na tých programoch zúčastňuje a aké to má ďalšie kroky, ktoré tieto programy vyvolávajú.

Myslím si, že pokiaľ sa nevrátime k jedinému svetlému bodu počas režimu do roku 1989, to bolo koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov, nepohneme sa ďalej. Bol to systém asistentov, mladých ľudí, ktorí boli na dva, tri mesiace svojich univerzitných prázdnin vyslaní medzi autochtónnych Slovákov, aby štartovali nové projekty, trošku novôt doniesli do týchto komunít, ktoré sú väčšinou vidiecke komunity, nové projekty a nové myšlienky.

Druhá vec. Financie. V podstate, aj keď analyzujete vynaložené finančné prostriedky, nedopátrate sa priorít. Nie je možné pri tých malých peniazoch, ktoré určujeme na komunity či už autochtónnych Slovákov, alebo ľudí, ktorí sa odsťahovali zo Slovenska, pokiaľ si nedáme každý rok nejaké priority alebo aspoň na dva, tri roky priority, budeme financovať všetko, všetko málo.

Chcela by som upozorniť na jednu vec, ktorá vyplýva zo správy, a síce, činnosť úradu v oblasti legislatívy. Pani riaditeľka tu veľmi otvorene priznáva, že sa nepodarilo v oblasti legislatívy za posledné tri roky presadiť nič. Nepodarilo sa presadiť vôbec nič. Čo mi je veľmi ľúto a v tomto ohľade bude treba asi urobiť nejaké ráznejšie kroky. Chcela by som upozorniť na to zo správy, že v tom, čo je podľa mňa veľmi dôležité, a to je záchrana kultúrneho dedičstva tých Slovákov, či už autochtónnych, alebo veľkých skupín Slovákov, ktorí sa vysťahovali v 19. a začiatkom 20. storočia. Je veľmi málo žiadostí do grantového systému na záchranu dokumentov, archívy, vedy, výskumu, spracovanie dokumentácií. Tam v podstate nájdete projektov veľmi málo. Je to uvedené aj v správe veľmi otvorene a úprimne, čo oceňujem, ale to by malo byť jednou z priorít, lebo inak skončíme na folklóre, a ešte k tomu poklesnutom folklóre.

Bod číslo 3, na ktorý chcem upozorniť. Pokiaľ sa nepodarí presadiť televízne vysielanie do zahraničia, znovu sa budeme stále len točiť v kruhu. Je škoda, že táto vláda nevyužila veľký hospodársky rast a dostatok financií v rozpočte, aby zaviedla, alebo aspoň posunula projekt, ktorý máme na stole, projekt vysielania. Nepodarilo sa ho posunúť ani len do fázy, že by sa začalo uvažovať o prvých krokoch presadzovania tohto projektu. Pretože ak sa chceme naozaj hrdiť tým, že podporujeme Slovákov žijúcich v zahraničí, musíme sa začať starať o to, ako s nimi komunikujeme. Komunikácia, to najdôležitejšie v modernom svete a prísun informácií pre tieto komunity. Myslím si, že jednou z mojich skúseností, jedným z najdôležitejších programov a najefektívnejších programov s využitím efektívne finančných prostriedkov sú pobyty mladých ľudí a detí tu u nás na Slovensku. Nielenže to prináša napríklad na jeseň alebo na jar v niektorých oblastiach, kde sú pripravení na turistov, že im to prináša možnosť si zarobiť a v týchto oblastiach aj pracovné miesta, ale tieto pobyty dvoj-, trojtýždňové sú mimoriadne nielen vítané, ale mimoriadne pomáhajú, aby mladí ľudia a deti z rodín Slovákov, ktorí už ťažko rozprávajú po slovensky, aby si udržiavali pocit spolupatričnosti s domovskou krajinou ich rodičov alebo starých rodičov.

Hovoríte tu, pán podpredseda, ale v podstate pani riaditeľka, o jednotnej prezentácii Slovenska v zahraničí. No, nedopracovali sme sa k nej predtým a nedopracovali ste sa k nej ani vy, to už ani inak nebude. Jednoducho jednotná prezentácia Slovenska v zahraničí zostane pre ďalšie vlády. Chcela by som tu ešte upozorniť na jednu vec. Budeme schvaľovať rozpočet a budeme schvaľovať veľkú štátnu dotáciu Matici slovenskej. Aj tento materiál priznáva, že Matica slovenská vydáva peniaze na to, aby zhromaždila dokumentáciu predstaviteľov ľudáckeho režimu na Slovensku. Upozorňujem na to hlavne ľavicových kolegov alebo tých, ktorí ešte majú nejaké ľavicové sociálnodemokratické cítenie, aby sa na to pozreli. Upozorňovala som na to už vo výbore, pretože aby sa Matica slovenská za verejné peniaze chválila tým, že zbiera dokumentačné materiály pána Hašíka alebo pána Pauča, protagonistov tých najposlednejších rokov ľudáckeho režimu na Slovensku, na to treba naozaj upozorniť a upozorňujem tých, ktorí sa hrdia tým, že sú protifašistickí, dokonca presadzujú zákony, aby protifašistickí bojovníci mali lepšie podmienky. A som zvedavá, či s týmito použitiami verejných prostriedkov súhlasia a čo s tým mienia robiť. Pretože pozadie tohto zhromažďovania materiálov a hrdenia sa nimi znamená, že tieto materiály budú o chvíľku za verejné peniaze vydávané bez komentára. A hovorím to, pretože každé vystúpenie poslancov v parlamente je dokumentované a chcem, aby toto moje vystúpenie a to, čo som povedala, tak ako to, čo ste vy povedali, pán podpredseda, zostalo zdokumentované pre budúce generácie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky pán poslanec Jarjabek, Kramplová, Bárdos. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, mňa už vôbec neprekvapujú vaše vystúpenia, lebo či hovoríte o mediálnej politike, či hovoríte o ministerstve zahraničných vecí, či hovoríte o zahraničných Slovákoch, alebo v poslednej dobe dokonca o ministerstve hospodárstva, stále je to jedno a to isté. Je to nekritická kritika z vašej strany a dovolím si tvrdiť, že možno už ani neviete, prečo kritizujete, len niekto vám povedal, že musíte, no tak si plníte svoje povinnosti.

Ďalej by som chcel skonštatovať, že okrem toho, že Plus jednotka už raz skonštatovala, že neovládate gramatiku, lebo v nej robíte hrubé chyby, neovládate pravopis, tak ja teraz môžem skonštatovať aj to, že akosi neviete skloňovať. Neviem, čo je to poklesnutý folklór, o čom to hovoríte, to by som si poprosil, keby ste mi to vysvetlili. Robí vám problém skutočne skloňovanie, povedali ste "jedným z mojich skúseností". Jednou z mojich skúseností, pani kolegyňa. Čiže skutočne viacej sa pozrite do tých svojich rád a do tej svojej hlavne kritickej duše, kým začnete niekoho kritizovať.

Keď už hovoríte o zahraničných Slovákoch tak vehementne, ako keby ste si s nimi dennodenne telefonovali, no tak som veľmi sklamaný preto, lebo som od vás očakával, že budete na tom poslednom veľkom stretnutí so zahraničnými Slovákmi a tam by ste z očí do očí videli a možno aj počuli, keby ste chceli počúvať, ako sa oni pozerajú na súčasnú situáciu a súčasné problémy zahraničných Slovákov a v čom je ten pokrok.

No a celkom na záver. Myslím, že je načase, aby už niekto spravil vašu analýzu vášho pôsobenia ako veľvyslankyne preto, lebo skutočne ten váš nekritický postoj a to odvolávanie sa na toto obdobie skutočne už mnohých ľudí začína dráždiť, lebo vieme svoje, pani bývalá veľvyslankyňa.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Kramplová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem. Pani poslankyňa, ja by som vám dala jednu takú otázočku. Ako vaša vláda podporovala aktivity Slovákov žijúcich v zahraničí? Myslím, že to obdobie jesene 1998 do roku 2005 je zmapované a dá sa rovnako analyzovať. My sme túto problematiku veľmi podrobne rozoberali v zahraničnom výbore, preto som ani nevystúpila teraz v rozprave, pretože sme si aj s pánom podpredsedom, aj s ostatnými kolegami vyjasnili veci ohľadne aktivít, ohľadne činností úradu aj ohľadne financovania úradu.

Ja tiež nie som spokojná s tým, že financie sa krátia. Nie som spokojná tiež s tým, že hodnotenie nie je také, aké by som si predstavovala, ale robíme veci, ktoré sú nesmierne dôležité pre zahraničných Slovákov. Zahraniční Slováci pozitívne vnímajú aktivity úradu. Ja si myslím, že to, že sa opakujú niektoré akcie, je cielené, pretože Slováci v zahraničí si zvykli v určitých intervaloch prichádzať na určité kultúrne aktivity, ktoré realizuje úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Takže ja som tiež mala a mám názor, že dá sa robiť aj lepšie, ale treba povedať kde, ako a nielen kritizovať. Som za to, aby viac finančných prostriedkov bolo pridelených úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z peňazí, ktoré sa dávajú na financovanie národnostného školstva, a to najmä maďarského, pretože Slovenská republika musí suplovať aj to, že maďarská vláda nevie zabezpečiť vyučovanie Slovákov žijúcich v Maďarsku v slovenčine, tak ako my to zabezpečujeme pre našich občanov maďarskej národnosti. A verím, že spoločne raz tento úrad aj tieto aktivity skutočne budú na úrovni, tak ako si to želáte vy a ako si to želám aj ja a ako si to želá Slovenská republika. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Ja sa chcem poďakovať pani kolegyni Vášáryovej, že vystúpila ako jediná v rozprave. Ja musím povedať, že som bol pripravený sa prihlásiť do rozpravy aspoň ústne, keď sa nikto neprihlási písomne alebo ústne tu v Národnej rade, lebo som cítil hanbu, že Národná rada o takejto správe nebude rokovať. Ja sa chcem verejne opýtať kolegov zo Slovenskej národnej strany, kde sú? Kde sú, keď stále hovoria o tom, že sa starajú o krajanov a o tom, že Slováci aké budú mať zabezpečenie v jednotlivých krajinách. Kde sú, prosím vás pekne? Ani jedného poslanca Slovenskej národnej strany tu nenájdete. A hovoríme o vážnom materiáli. Ja som si prečítal váš materiál. Vo výbore pre kultúru a médiá sme o tom rokovali a položili sme veľmi ťažké otázky pani riaditeľke.

A musím vám povedať, kolegyne a kolegovia, že pani riaditeľka povedala, samozrejme, krajania sú spokojní s úradom a vedia, čo pre nich úrad znamená. Ale to, že pani riaditeľka Prívarová musela konštatovať a povedať, že keď dostanú iba toľko financií, koľko ste im teraz sľúbili, tak nebudú môcť efektívne fungovať. To hovorila pani riaditeľka úradu a na to chcem ešte upriamiť vašu pozornosť pred rozpočtom, že treba tam dať finančné prostriedky. Pýtali sme sa na to, že prečo nemôžu zabezpečiť televízne vysielanie. Stále sa o tom hovorí. Máte pravdu, pani kolegyňa, že ani predošlá vláda veľa neurobila, ale sme sa snažili a čo sme sľúbili, to sme urobili. Vy ste hovorili o tom stále, stále o tom hovoríte, v teórii im dávate peniaze, ale keď treba v praxi pomôcť, tak jednoducho, ako Česi hovoria, skutek utek.

A pán kolega, nemal by som na vás reagovať, ale vám "do tankoch" nevadí, ale upozorňujete pani kolegyňu na iné chyby. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová chce.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, práve preto som vystúpila aj v tejto rozprave, pretože jednoducho musíme na tieto veci upozorňovať a toto zostáva v dokumentoch Národnej rady. Preto je to veľmi dôležité. A ak ste si všimli, ja som aj povedala niekoľko priorít, ktoré si myslím, že by bolo treba podporiť. To znamená, snažila som sa hovoriť konkrétne. Preto som spomenula projekt televízneho vysielania, spomenula som detské pobyty na Slovensku. Sama viem, ako je veľmi ťažko zohnať peniaze na tieto pobyty, pretože to musí byť kofinancované a niektoré komunity, hlavne tie vidiecke komunity autochtónnych Slovákov nemajú na to peniaze. A pritom práve pre nich to, že Slovenská republika zoberie ich deti na tri týždne na pobyt na Slovensku, je pre nich aj finančnou výpomocou. Nielen pre udržiavanie ich slovenského povedomia a podobne. Práve preto som sa snažila hovoriť nielen o materiáli, ale aj o tom, čo si myslím, že by mohlo byť pozitívne do budúcnosti a na čo by sme sa mali sústrediť.

Samozrejme, že mi je veľmi ľúto, že v budúcom roku bude mať úrad tak málo peňazí, že je ohrozené jeho fungovanie. To mi je teda veľmi ľúto, pretože žiaden úrad nemôže poriadne fungovať, pokiaľ má takéto výkyvy v rozpočte.

A čo sa týka pána Bárdosa. Ďakujem veľmi pekne za podporu. Nakoniec my sme s pánom Bárdosom diskutovali o tomto vo výbore.

A čo sa týka môjho veľmi rešpektovaného kolegu pána Jarjabka. Ja viem, že mu je ťažko argumentovať, takže potom vždy na mňa útočí osobne. Predpokladám, že je to takým neumelým pokusom snaha mi vyjadriť určitú sympatiu a nabudúce nečakajte, kým pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk, hlasy a smiech v sále.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP