P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, pokiaľ ste si vymenili všetky svoje pocity a city, dávam vám možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Frešo. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení by som sa chcel upriamiť na túto správu v tom zmysle, že by som chcel vysloviť obrovské poďakovanie pánu ministrovi a podpredsedovi vlády Čaplovičovi, že túto správu doručil do parlamentu. Chcel by som, naozaj je to obrovské poďakovanie. Myslím to veľmi úprimne, pán Čaplovič. Nie je to totižto zvykom. Nie je to totižto zvykom, lebo správu o tom, ako sa predávali emisie vyslovene za žobrácku cenu, kde Slováci predávali za polovicu toho, čo Česi a Maďari, do parlamentu nedodal. (Potlesk a ruch v sále.) Nedodal napriek tomu, že parlament ho k tomu zaviazal.

Úplne stručne teda ešte raz. Pán Čaplovič, ďakujem a k tomuto výkonu vám gratulujem a pevne verím, že budú nasledovať ďalšie. Pekný deň. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Nebudem sa vyjadrovať k pánu Frešovi, lebo nebudem mu robiť křoví pred jeho predvolebnou kampaňou na župana v Bratislavskom samosprávnom kraji. (Smiech a potlesk.)

Chcel by som len, samozrejme, veľmi pozorne som si vypočul vystúpenie pani Vášáryovej. Veľmi pozorne som si vypočul jej poznámky, na ktoré má legitímne právo. Mnohé veci treba povedať a treba niektoré veci v tej oblasti do budúcnosti aj v rámci toho smerovania realizovať.

Ale chcel by som povedať len fakty. Kým v roku 2006 bolo v štátnom rozpočte na grantový systém na začiatku roku schválených 3,5 milióna Sk, od roku 2007 pravidelne je v grantovom systéme 40 miliónov Sk. Ja nechcem hovoriť o číslach, lebo ešte čísla nič nehovoria, ale o tom, že sme použili viaceré účelové prostriedky na významné aktivity. Či už to išlo na výstavbu a obnovu slovenskej školy a kultúrneho centra v Užhorode vo výške 6,5 milióna Sk, či už išli prostriedky na Mlynky vo výške 10 miliónov Sk, či už išli prostriedky teraz na výstavbu kultúrneho centra v Jablonke, ktoré sa realizuje s významnou akvizíciou Slovenskej republiky, ktoré sa v minulosti nerealizovali, alebo či išli dlhoročné prostriedky vo výške 6 miliónov korún na gymnázium, na obnovu gymnázia v Petrovci, a to sa týka všetko autochtónnych Slovákov, ktorí žili v tomto priestore, keď hovorím o autochtónnych Slovákoch. To sa v minulosti nedialo a, samozrejme, to vám nevyčítam, pani poslankyňa, ale hovorím o faktoch. Hovorím o faktoch a o tých by som chcel aj ďalej hovoriť.

Televízia. Pán Bárdos, my sme v roku 2005, 2006 nerušili zahraničné vysielanie pre Slovákov v rozhlase. My sme zaň zabojovali a vytvorili sme teraz všetky podmienky aj vďaka ministerstvu kultúry, že toto zahraničné vysielanie funguje a je pokryté. Uvedomujeme si istý problém v Slovenskej televízii, ale dnes vám môžem povedať, že sa chystáme predovšetkým na digitalizované vysielanie. Súčasne používajú internet a veľmi často hlavne Slováci, ktorí žijú v zahraničí aj v okolitých krajinách používajú internet a dnes možno cez karty. A a ja som to teraz nedávno zistil aj v Kovačici, zachytiť aj Slovenskú televíziu ako vysielanie kompletne a je to zabezpečené. Samozrejme nechceme ísť cez veľké megaprojekty, keď sme uvažovali o tom satelitnom systéme, že to budeme riešiť. Sú tu možnosti v rámci digitalizácie zabezpečiť najprv Európu, strednú Európu a potom postupne pokračovať ďalej. Sú tu zaujímavé projekty, ktoré nebudú stáť veľa zdrojov a ktorými by sme chceli tieto projekty aj realizovať.

Chcem tiež povedať, že my sme zachraňovali Ľudové noviny v Maďarsku účelovou dotáciou, ktoré mohli padnúť, hoci na Slovensku finančné prostriedky vo vzťahu k národnostným menšinám na ich časopisy, týždenníky, denníky a mesačníky idú a nemáme s tým žiadne problémy. Tam sme tento problém mali, ale zabezpečili sme aj tie tri milióny korún pre nadáciu Lipa a tie sú pravidelne zabezpečené.

Čo sa týka budúcoročného rozpočtu, ja som povedal, nesiahnime na grantový systém, ten by sa mal zachovať. Bude možno trošku menej akcií na Slovensku, môžu byť niektoré akcie každý druhý rok, ale výrazne posilníme práve ten grantový systém, ktorý bude financovať projekty, ktoré budú predkladať. Predovšetkým z veľkej časti z tohto grantového systému idú prostriedky pre strednú Európu a práve, ak vy hovoríte o autochtónnych Slovákoch, aj pre autochtónnych Slovákov. Ale my si musíme uvedomiť, že máme Slovákov, ktorí žijú oveľa viac v západných krajinách a štátoch, ktorí tam odišli po roku 1990 pracovať za prácou, založili si rodiny a my nechceme stratiť ani s týmito Slovákmi kontakt, a preto tomuto venujeme veľkú pozornosť, a preto sa taký skvelý projekt, ako bol vo Veľkej Británii, ktorý pripravili Slováci cez internet, podporil aj prostredníctvom tohto grantového systému a vytvárajú sa ďalšie a ďalšie projekty, ktoré v modernizácii tých kontaktov sa aj zabezpečujú.

Čo sa týka dokumentácie. Viete veľmi dobre, že v rámci veľkej expozície, ktorá chvalabohu bude na Bratislavskom hrade, ktorú opravu ste tak prednedávnom kritizovali, že sa zabezpečí moderná expozícia Slovenska, dejín Slovenska a Slovákov a že súčasťou tejto expozície bude aj život Slovákov, ktorí žijú v zahraničí so svojimi dejinami, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou dejín Slovákov a Slovenska.

Chcem zopakovať, že dokumenty sa zberajú rôznou cestou a my podpisujeme aj dohodu s Maticou slovenskou, aby sme tieto dokumenty mohli využiť, samozrejme, v spolupráci so Slovenským národným múzeom, ktorý je gestorom tejto expozície. A v tomto prípade chcem znovu zopakovať. Áno, zberajú sa rôzne, pretože neviem, vy ste nerobili v múzeu, ale ja som robil v prvom období v múzeu a viem, že tam treba zberať všetky dokumenty a potom sa urobí istým spôsobom selekcia, ale nevytvárajme nejaké biele miesta v dejinách. Boli aj pozitívne, aj negatívne, čo sa týka dejín Slovenska. A takisto sa zberajú dokumenty pána Slávika, pána Papánka, pána Ferienčíka, pán Hodžu a ďalších, ktoré sa zberajú v Spojených štátoch amerických a pri mojej poslednej návšteve mi to bolo, naopak, potvrdené a doniesol som ďalšie dokumenty - dar amerických Slovákov, ktorí tieto veci zberajú a k dispozícii sa dostanú práve do našich expozícií.

Čiže netreba sa pozerať len jednostranne na tento problém, i keď viete veľmi dobre, že som sa kriticky vyjadril k niektorým aktivitám. Ale znovu opakujem, treba zberať všetko a po čase rozhodnúť. Nie je to tak, že história alebo historici sú sudcovia, prokurátori, ale vysvetľovatelia dejín a nie, aby súdili to, čo sa udialo v minulosti, jednak tí sú dobrí, tí sú zlí. To sme tu už mali vo viacerých totalitách a chceme naozaj vytvoriť taký systém, aby sa osobnosti zhodnotili aj v tom pozitívnom, a keď mali niektoré negatívne, aj v negatívnom slova zmysle. Tie sú súčasťou dejín a ja hovorím o živých dejinách Slovenska a vrátane toho slovenského, či už autochtónneho prostredia v okolitých štátoch, ale aj Slovákov, ktorí žijú v ďalekom zahraničí.

Chcel by som napríklad upriamiť pozornosť, a to by vás malo zaujímať, že sme po zhode s pánom ministrom školstva, podpredsedom vlády vytvorili priestor pre uzavretie dohody o vzdelávaní Akadémie umení v Banskej Bystrici s Vojvodinskou vysokou školou, ktorá pripravuje hlavne v oblasti ochotníckeho divadla. Viete veľmi dobre, že práve ochotnícke divadlo v tejto oblasti Slovákov je jedno z vynikajúcich divadiel, ktoré dokonca získalo mnohé ceny v zahraničí v rámci ochotníckych divadiel a že tam máme aj stálu profesionálnu scénu v Petrovci, ktorá takýmto spôsobom funguje.

A návšteva detí. Tie sa realizujú, samozrejme, v duchu možností, samozrejme, medze sa nekladú. Je tam aj spolupráca predovšetkým vďaka niektorým regionálnym parlamentom a predstaviteľom VÚC-iek, predsedom VÚC-iek sa realizujú mnohé projekty, či je to Trnavský samosprávny kraj, či je to Banskobystrický samosprávny kraj, ale aj zo zdrojov finančných, ktoré prichádzajú z ministerstva školstva. Napríklad deti, ktoré chodia na dvojtýždňové, trojtýždňové pobyty do oblasti stredného Slovenska z Maďarskej republiky, najmä zo slovenských obcí, ktoré sa zdokonaľujú v slovenskom jazyku takýmto spôsobom, lebo ten slovenský jazyk, ktorý majú ponúkaný v národnostných školách, v úvodzovkách v národnostných školách v Maďarskej republike, je nedostatočný.

A napokon by som chcel pripomenúť, že sa robia mnohé projekty, ktoré sú veľmi pozitívne vnímané a všetci Slováci, ktorí prichádzajú na Slovensko, respektíve, s ktorými sa stretávam v zahraničí, lebo každá moja zahraničná cesta sa venuje sčasti môjmu portfóliu, aby som sa venoval aj tým jednotlivým organizáciám, ktoré pôsobia v zahraničí a nevyberám podľa ich rôzneho zafarbenia, ale predovšetkým ich vnímam ako Slovákov, s ktorými treba viesť dialóg a vzájomne im pomáhať, a tak sa robia veľké podujatia, každoročne školenia novinárov za prítomnosti významných osobností novinárskej obce či už Katedry žurnalistiky z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorí na týždenných pobytoch pripravujú našich slovenských novinárov, ktorí pôsobia v rôznych krajanských médiách a zabezpečujú tieto aktivity.

Čiže môžem hovoriť, že je veľa aktivít. Samozrejme medze sa mnohým návrhom nekladú. Ja si myslím, že Slovensko v tejto oblasti a vláda Slovenskej republiky nikdy nezlyhala a máme zabezpečené aj vo vzťahu k roku 2010 tie aktivity, ktoré budú potrebovať najmä v rámci grantového systému tie prostriedky, ktoré boli aj v tomto roku a nechceme ich znižovať, ale, samozrejme, uvažujeme o znížení počtu akcií na Slovensku. A to je po dohode s krajanskými spolkami. Ja som so všetkými hovoril. Čo chcete? Granty pre vaše konkrétne projekty? Alebo chcete veľké množstvo aktivít na Slovensku. Všetci unisono granty. Takže na základe toho sme zabezpečili tak, že ten grantový systém bude fungovať a bude podporovať mnohé projekty Slovákov, ktorí žijú v zahraničí, najmä autochtónnych Slovákov, keď už hovoríte o autochtónnych. Ja ich nerozlišujem od autochtónnych a migračných. Všetkých Slovákov, ktorí žijú v zahraničí, budeme zabezpečovať tak, aby sme formovali ich identitu v oblasti vzdelávania, kultúry, využijúc médiá, využijúc žurnalistiku, novinárov a predovšetkým v dlhodobom procese vzdelávania v rámci prihlasovania sa čoraz viac k svojej identite materskej krajiny, materského štátu Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslankyne Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1243.

Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte svoj návrh.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám novelu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pretože tento zákon, dovolím si tvrdiť, že je už prežitý a v roku 1993, keď vznikal, tak predovšetkým riešil vzťah vlastníkov bytov a bytových družstiev. Dnes je situácia odlišnejšia a som presvedčená, že ministerstvo financií by na základe mnohých problémov, ktoré vznikajú pri realizácii tohto zákona malo uvažovať s novým, úplne novým zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na základe poznatkov, ktoré majú, a na základe toho, že po dlhšom období sa situácia zmenila, hlavne pokiaľ ide o správcov, pokiaľ ide o spoločenstvá a ďalšie vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s bytmi a nebytovými priestormi.

Tento zákon bol niekoľkokrát už novelizovaný, ale aj napriek tomu nerieši všetky problémy, ktoré sa vyskytujú v praxi, či už sú to vlastníci bytov, alebo správcovia bytových domov, alebo sú to vlastníci nebytových priestorov. To svedčí aj o tom, že v podstate na tomto rokovaní parlamentu sa nám stretla táto novela v dvoch podaniach, hoci obsah každej jednej novely, či ju predkladali páni poslanci Pučík, pán Richter a pán Jasaň, je odlišný. Ale to je dôkazom toho, že problémy v praxi existujú.

V mojej novele upriamujem pozornosť na štyri dôležité, praxou nedoriešené záležitosti. Ide o platenie záloh po predaji bytu do zavkladovania nového vlastníka. Druhý bod je schvaľovanie zmluvy o správe, jej zániku alebo zánik na schôdzi vlastníkov. Tretia oblasť je ukončenie činnosti správcu výpoveďou a následné povinnosti v súvislosti so správou bytov, za ktorú už dostal odmenu. A štvrtý veľmi dôležitý bod je definícia vyúčtovania platieb za príslušné obdobie v prípade, že správca musí ukončiť činnosť výpoveďou v inom termíne, ako je termín vyúčtovania.

Možno sa vám zdá, že sú to príliš detailné riešenia v rámci novely, ale státisíce ľudí, ktorí žijú v bytových domoch, mávajú s týmto problémy, a dosť značné problémy, a, žiaľ, právne povedomie mnohých vlastníkov bytov, hlavne v bytových domoch je pomerne nízke a veľmi ťažko sa orientujú v tejto problematike a veľakrát sa spoliehajú na profesionalitu a čestnosť správcov. Žiaľ, veľakrát to tak nie je.

Neviem, či sme si to uvedomili aj my ako zákonodarcovia, že v podstate správcami bytov a nebytových priestorov môže byť hocikto. Áno, je to pekná liberalizácia, ale môže to byť aj človek, ktorý nemá ani tri ľudové školy. Môže spravovať majetok, niekedy mnohomiliónový majetok ľudí a môže vlastne aj použiť peniaze nie vždy v súlade so zákonom.

Predpokladám, že táto novela vylepší tieto vzťahy a hlavne jasne stanoví podmienky, za ktorých je možné riešiť veci vo vzťahu k schváleniu zmluvy o správcoch a jasne definuje aj vyúčtovacie obdobie.

Pokiaľ ide o tú prvú oblasť, ktorá sa týka riešenia úpravy, ktorá jasne stanoví, kto musí platiť zálohu platieb v prípade, že prišlo k predaju bytov. V praxi sa stáva, že nastane predaj bytu a nový vlastník neuzavrie dohodu o tom, kto bude platiť poplatky alebo zálohy za byt v období, kým nie je zavkladovaná zmluva o predaji. Vznikajú problémy, pretože nedoplatky na bytoch potom majú negatívny vplyv na ekonomiku celého bytového domu a malo by byť povinnosťou, a to dávam do novely, aby pri predaji bytov bola ustanovená zákonná povinnosť, kto bude platiť túto zálohu za byt, teda za používanie bytu do zavkladovania zmluvy o predaji.

Ďalšou oblasťou je problém, ktorý vzniká pri schvaľovaní, zmene alebo zániku zmluvy o výkone správy, pretože často sa stáva, že ľudia, ktorí majú záujem a ktorí si urobia živnosť na to, aby boli správcami bytov, sa snažia obísť ľudí, nazbierať nadpolovičnú väčšinu ľudí, ktorí veľakrát nemajú ani páru o zákone, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podpíšu akoby teda zápisnicu a začína nový vlastník fungovať, alebo opačný problém sa môže vyskytnúť aj pri výpovedi alebo pri zmene zmluvy. Preto navrhujem, aby takéto akty sa uskutočňovali na schôdzach, aby ľudia boli informovaní a mohli mať pripomienky, prípadne návrhy, ale aj návrhy na zmeny, pokiaľ ide o prípravu zmluvy a schvaľovanie zmluvy so správcom, ktorý bude mať vo výkone bytový dom.

Často sa stáva, že práve takto schválené zmluvy alebo výpovede končia na súdoch a následne vznikajú problémy tak pre vlastníkov bytov, ako aj pre správcov, ktorí v podstate majú podpísanú zmluvu, ale nie sú doriešené veci v súvislosti s ich schválením.

Rovnako dosť závažný problém je ukončenie činnosti fyzickej alebo právnickej osoby, alebo podnikateľa, ktorý je veľmi laxne definovaný v zákone a stáva sa, že veľakrát ten, kto dostane výpoveď, neukončuje činnosť svoje právnickej osoby alebo fyzickej ako fyzická osoba a práve tu vznikajú problémy s tým, že neplní si svoje povinnosti a tieto povinnosti následne musí znášať ten, kto preberá správu a veľakrát to je 40 až 60 % z odmeny, ktorú dostane nový správca.

Posledným veľmi dôležitým bodom je definícia vyúčtovania platieb v prípade, že správca bytov dostal výpoveď. To znamená, že on dostal výpoveď, ale jeho povinnosťou by malo byť vyúčtovanie poplatkov za daný dom. Dostal za to odmenu, ale nie je to stanovené v zákone a potom následne vyúčtovanie sa nerealizuje v daných termínoch, ľudia majú problémy. Majú problémy hlavne v súvislosti so zálohami, ktoré danému správcovi zaplatili, a preto navrhujem, aby bolo povinnosťou, aby takéto vyúčtovanie správca, ktorý dostal výpoveď, urobil vždy k 31. máju budúceho roku, to znamená roku, ktorý nasleduje po roku, kedy bola daná výpoveď.

Myslím si, že všetky tieto štyri zmeny, ktoré sú v novele zákona, nie sú politického charakteru, ale riešia a stanovujú definície, ktoré pomôžu ľuďom, ktorí bývajú hlavne v bytových domoch, ale na druhej strane pomôžu aj správcom, ktorí chcú seriózne, kvalifikovane a naozaj s plnou zodpovednosťou vykonávať správu mnohomiliónového majetku našich občanov. Verím, že táto novela dostane podporu tejto snemovne. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán poslanec Kvorka je spravodajcom.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 1243) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením číslo 281 zo 7. októbra 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím 1264 z 30. septembra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Z dôvodovej správy vyplýva, že aplikácia zákona neupravuje dostatočné vzťahy medzi vlastníkmi bytov a správcami bytových domov. Táto novela má ambíciu byť významným prínosom vo vzájomných vzťahoch medzi vlastníkmi a správcami.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.

Pán predseda, skončil som svoju informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto, kolegyne, kolegovia, záujem vystúpiť? Nie je tomu tak. No, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, dámy a páni, ja len dvoma, troma vetami. Je tu predložený návrh, novela zákona. Sú dve, v podstate sa týkajú tej istej témy. Ja už dlhšie nosím v hlave jednu takú tému ako podnet od občanov. Pravdepodobne sa to stalo vo viacerých mestách na Slovensku. Problém hlavne vo veľkých činžiakoch, veľkých bytových domoch, kde sú byty často veľké a je tam aj niekoľko malých bytov, nejaké garsónky, hlavne v takých robotníckych oblastiach. A viackrát sa stalo to, že na základe možnosti rozhodnúť väčšinovým hlasovaním, rozhodli väčšinoví vlastníci tak, že všetci majitelia bytov prispievajú rovnakou sumou do fondu opráv. Čiže aj majiteľ bytu, ktorý má tri, štyri izby prispieva rovnakou sumou do fondu opráv ako majiteľ garsónky, ktorý žije z dôchodku v minimálnej výške.

Chcem vás poprosiť, pokiaľ by sa táto téma dala nejako zapracovať do vášho návrhu, myslím, že by ste urobili dobrý skutok. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktická poznámka pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja len by som chcel potvrdiť, že skutočne tie otázky, ktoré rieši pani poslankyňa Kramplová, sú aktuálne a sú dosť bežné v praxi. Takže si myslím, že jej novela je prínosom pre to, aby vo vlastníctve bytov, ale aj v spravovaní bytov sa tie vzťahy prehĺbili, aby boli viacej prehľadné a hlavne v tej otázke financovania, zásluhovosti, aby došlo k určitým zmenám v tom pozitívnom slova zmysle. Myslím, že to riešenie je dobré. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec Slafkovský? Nie. Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pani navrhovateľka.

Z. Kramplová, poslankyňa: Pán poslanec Slafkovský, ja ďakujem za tento podnet. Ono v podstate celá tá novela bola zrealizovaná práve ako podnet od občanov, s čím sa stretávajú hlavne tí, ktorí vedia trošku so zákonom pracovať a vedia o svojich právach a povinnostiach. Tých problémov je v praxi skutočne veľmi veľa. Ja som sa pustila len do tých, ktoré som si myslela, že aspoň čiastočne vylepšia ten vzťah, pretože je tu ďalšia veľmi vážna otázka, ktorá je, sú to tie dražby, kde sa ľudia dostávajú do veľkých problémov hlavne aj teraz v období hospodárskej krízy, keď napríklad nezaplatí 10, 20-tisíc za nájomné, pardon, rozprávam tu ešte teda v slovenských korunách, ale sa rozumieme, môže správca, ktorý vie dobre manipulovať s paragrafmi tohto zákona dostať tohto majiteľa alebo byt tohto majiteľa do dražby.

Dobre vieme, ako to funguje v týchto dobrovoľných dražbách a tento byt je predaný, hoci jeho hodnota je trebárs 2, 3 milióny, je predaný za 500-tisíc korún. Je zaplatená 20-tisícová dlžoba, ale v podstate človek príde o byt, hoci bol porušený zákon. Môže sa súdiť, po troch, štyroch, piatich rokoch dostane rozhodnutie, že to bolo zlé rozhodnutie, ale byt je už u ďalšieho možno piateho alebo šiesteho vlastníka. Čiže týchto problémov je veľa. Samozrejme porozmýšľam aj o tomto vašom návrhu, akoby sme ho vedeli zapracovať a aby bol tak, aby zase nevznikli krivdy na druhej strane, ale aby to bolo rovnomerne a naozaj spravodlivo rozdelené.

Ale aj ten váš podnet ukazuje, že naozaj je najvyšší čas, aby bol pripravený nový zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a aby sme už riešili veci, ktoré sa nám ukázali ako veľmi problémové, ktoré dnes ľudia potrebujú mať jasne definované, mali by byť jasne ochránené ich práva, ale mali by byť jasne definované aj ich povinnosti. Rovnako tak aj správcov bytov a rovnako tak je veľa otázok, aj pokiaľ ide o bytové spoločenstvá. Dnes sa zatiaľ nikto do toho nepúšťa, pretože je to príliš komplikované.

Takže verím, že tento zákon alebo obidve novely, možno, že ich spojíme, to sa ešte dohodneme v rámci druhého čítania, ale určite táto novela prispeje k tomu, aby tieto vzťahy boli lepšie definované. A ja vás chcem poprosiť, možno spoločne by sme mali potom tlačiť, aby už asi v ďalšom volebnom období vznikol nový zákon, ktorý je nesmierne dôležitý pre občanov. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Frešo a pán poslanec Jureňa predkladajú v prvom čítaní

návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1251.

Poprosím pána poslanca Freša.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona alebo návrh novely zákona, ktorý má riešiť otázku veľkých skládok a otázku skládok nebezpečného odpadu.

Tento návrh zákona vychádza zo skúseností, ktoré majú občania nielen v Pezinku, ale aj v iných mestách, keď naozaj proti ich vôli, dokonca aj proti ich vlastnému územnému plánu sú im blízko centier vnucované skládky. Keďže táto problematika sa vlastne nerieši, roky a roky sa ťahajú rôzne súdne spory a ľudia sú z toho veľmi, veľmi frustrovaní, a je to jeden z prípadov, keď sa ľudia boja o svoje zdravie a boja sa o zdravie svojich detí, tak sme si aj s pánom kolegom Jureňom pripravili krátku novelu stavebného zákona, ktorá má za cieľ tento problém vyriešiť.

Riešenie spočíva v tom, že na povolenie veľkej skládky a na povolenie skládky nebezpečného odpadu bude potrebné pridať zo strany investora aj súhlas príslušného zastupiteľstva miestneho alebo obecného, alebo mestského príslušného zastupiteľstva a takisto aj súhlas zastupiteľstva vyššieho územného celku. Je to pomerne jednoduchý, ale hlavne jednoznačný akt, ktorý hovorí o tom, že ľudia, ktorí sú v tomto území a môžu byť postihnutí touto skládkou bezprostredne skrz svojich volených zástupcov, túto skládku de facto povoľujú. Je to jednoduchý akt, ktorý vyrieši mnohé z týchto komplikovaných právnych ťahaníc, mnohé z týchto komplikovaných právnych systémov. Je to akt, ktorý sa opiera o úplne tradičnú demokraciu. Keby sme boli možno v krajine, ktorá má väčšiu tradíciu referenda, ako je napríklad Švajčiarsko, tak by som asi navrhoval, aby sme to riešili príslušným referendom, lebo tam naozaj to referendum kvôli každej aj menšej veci sa pokojne spustí. V tomto prípade navrhujem, keďže sme krajina zastupiteľskej demokracie a máme aj samosprávu a máme aj regionálnu správu, tak navrhujem, aby volení zástupcovia aj v tej príslušnej obci, aj v príslušnom regióne obyčajným súhlasným stanoviskom, obyčajnou nadpolovičnou väčšinou odsúhlasili, že jednoducho takýto typ nebezpečnej skládky tam pri sebe chcú mať.

Čo sa týka samotnej filozofie zákona, nijakým spôsobom neohrozí budovanie skládok. Je mnoho obcí, ktoré výrazným spôsobom profitujú z toho, že skládkujú, alebo robia skládky pre väčšie mestá. Ako príklad by som uviedol. V Trnavskom kraji Skalica vozí do Kopčian ako odpad, v Bratislavskom kraji do Zohoru sa vozí odpad, alebo do katastra obce Zohor, takisto podobne je to aj skládka Dubová.

Čiže mnoho obcí vo svojom katastri dokáže umiestniť skládky tak, aby neohrozovali priamo občanov. Dokonca tie obce samotné z toho výrazným spôsobom profitujú, čiže stoja doslova o to, aby tá skládka bola na ich katastrálnom území a jednoducho to, čo pridávame s pánom kolegom Jureňom do toho, je, aby v prípade nových alebo rozširovaných skládok, alebo skládok nebezpečného odpadu, o tom tie obce a príslušné VÚC rozhodli. Inými slovami, aby o takej vážnej veci, ako je skládka, rozhodovali ľudia, a nie anonymní byrokrati. Ďakujem pekne, pán predseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, výbor pre hospodársku politiku ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Pavla Freša a Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Ako spravodajca konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku.

Zo znenia zákona aj z uvedenia tohto zákona pánom predkladateľom je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Táto problematika nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. A ďalej navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodársku politiku a ďalej odporúčam, aby predmetný návrh zákona dotknuté výbory prerokovali do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Miroslav Jureňa. Má slovo.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pripojil som sa k tomuto návrhu aj z toho dôvodu, ktorý v krátkosti trocha objasním. Bývam v Gbeloch, aj moji rodičia bývali v Gbeloch, starí rodičia, sestra si dala tú námahu, že pátrala po týchto koreňoch, takže je to už možno 400 rokov, čo sa dopátrala a uvediem jeden konkrétny príklad. Bol som v mestskom zastupiteľstve v Gbeloch v rokoch 2002 a 2006 a keď som do tohto zastupiteľstva a do komunálnej politiky v tom čase vstúpil, tak boli to pre mňa dva také základné dôvody. Ako predsedu telovýchovy ma trápilo, že Gbely boli v tom čase bez telocvične, bola vyhoretá a Gbely mali dve skládky. Jedna skládka bola takzvaná divoká skládka komunálneho odpadu a jedna skládka je skládka nebezpečného odpadu. Skládka nebezpečného odpadu vlastne je produkt akciovej spoločnosti Nafta Gbely, nie je podstatné, kto ju spravoval a kto ju spravuje. Podstatné je, že Nafta Gbely, akciová spoločnosť a vôbec ťažba v Gbeloch, na ktorú sme boli hrdí, dávala nám zamestnanosť, dnes v Gbeloch nepôsobí a už nie je, ale skládka nám zostala. Skládka nebezpečného odpadu v Gbeloch stále je pomerne vo veľkej blízkosti obytných domov.

Pochopiteľne, že občania, ktorí bývajú v týchto domoch a vôbec občania v Gbeloch možno niekedy jednoduchým spôsobom si spájajú túto skládku s rôznymi chorobami, najmä s ochoreniami karcinogénnymi, s chorobami, ako je rakovina, a kladú si otázku, či i táto skládka neprispieva k ich chorobám, na ktoré ich blízki zomierajú. Nikto na túto otázku úplne zodpovedne nepovie áno alebo nie a nikto týmto ľuďom dnes neurobí absolútne žiadne odškodné. Niekto na týchto skládkach zarobil, možno niekto dostal pracovnú príležitosť, ale je to realita.

Pochopiteľne, že sme sa posunuli ďalej dopredu a nechcem vyznievať len v tom tóne, že sa blížia určité komunálne voľby, i keď tento tón je veľmi dôležitý, pretože je to príležitosť a je to termín, kedy treba robiť odpočet. Ja som svoje jednoznačné stanovisko, čo sa týka podobných prípadov, zaujal už na jeseň v roku 2006 ako minister, keď som sa vyjadroval k ťažbe zlata v Kremnici. V tom čase som povedal, čo je pre nás väčšie zlato. Kremnica ako mesto, krajina okolo Kremnice, v ktorej žijú ľudia, alebo zlato, ktoré sa v blízkosti nachádza, ktorého síce ťažba môže priniesť zamestnanie, ale prebehne v krátkom čase? Nákladné autá, ktoré svojou ťažbou túto krajinu určitým spôsobom ovplyvnia, ju znehodnotia, ale ľudia zostanú a ťažba skončí jedného dňa.

Podobne by sme si mohli klásť rôzne otázky rôzneho typu, rôzne úvahy vo vzťahu k ťažbe ropy a tak ďalej, ktorú teda som mal možnosť poznať v Gbeloch. Jednoducho jedného dňa kohútiky dotečú, alebo teda produkty týmito kohútikmi dotečú a zostáva nám krajina, v ktorej žijeme. Ja som bol zástanca, vtedy som povedal, jednoznačne sa nestotožňujem a ako minister, môžete si to nájsť, bolo to zverejnené 26. 11. 2006 v denníku SME, som dal zásadné stanovisko k tejto ťažbe. Čiže ak ma niekto dnes chce spájať, že je to predvolebná záležitosť, je to aj predvolebná, ale nie je to len predvolebná, pretože táto moja pozícia je známa a bola známa aj v prípade ťažby uránu v Jahodnej pri Košiciach.

Čiže tieto moje pozície boli vždy zrozumiteľné a jasné a myslím si, že ak si položíme základnú otázku, čo je pre nás určitým takým východiskom a ďalej vôbec pre náš zmysel, ktorý má byť spojený, pochopiteľne, s určitou ekonomikou, s určitou obživou, tak som presvedčený, a Paľo Frešo už spomenul Švajčiarsko, som presvedčený, že v prvom rade je to krása Slovenska a krása našej krajiny, ktorá by mala mať určitú prednosť a určitú preferenciu, pretože tá nám vždy zostane.

Ja to možno troška uvediem i tým smerom k ťažbe uránu, pretože v našom kraji je jadrová elektráreň, ktorá dáva obživu, ktorá zabezpečuje energetiku a podľa posledných prepočtov Slovensko je schopné, alebo má priestor, alebo má kapacitu na 280 bioplynových staníc, 280 bioplynových staníc 1 megawatta. Čiže 280 staníc, ktoré môžu dať v 280 dedinách alebo lokalitách zamestnanie, ktoré nenarúšajú životné prostredie a, naopak, spracúvajú biomasu, ktorá tu je a ktorá tu vždy bude. Čiže sú to pre nás základné výzvy. Jedna bioplynová stanica, dnes sa výstavba hodnotí asi sumou 100 miliónov Sk, a jedna jadrová elektráreň sa hodnotí dnes sumou 100 miliárd Sk. Hovorím to v korunách, lebo mám tie čísla lepšie zaevidované. Hovorím to i v súvislosti s ťažkou uránu. Určite jadrová energia je tu, je otázka, ako ďalej a ja som zástanca skôr tých 280 bioplynových staníc.

Takže preto, ak som hovoril o Švajčiarsku a vrátim sa k týmto základným otázkam. Malé národy boli nútené na to, aby prežili, aby využívali svoju múdrosť, svoju chytrosť a aby sa v tomto duchu správali. Pochopiteľne, že iný rozmer majú veľké národy Rusko, Čína, môžu si dovoliť niečo iné, iný rozmer máme my. A preto som sa pripojil k Paľovi Frešovi a stotožnil som sa s týmto návrhom a musím pripomenúť i Smolenice a okolie Smoleníc ako ďalšie dediny, ako Trstín, Buková, Boleráz, Horné Orešany, Dolné Orešany a tak ďalej, ktorých sa to týka, pretože ak povieme slovo Smolenice, tak veľa z nás, ktorí sme Smolenice navštívili, si vybaví v prvom rade pekný zámok, ktorý síce nie je až taký starý, pretože má niekde okolo sto rokov, ale je to historické miesto, kde boli už predtým stavby podobného druhu, vybaví si jaskyňu Driny, vybaví si malokarpatskú vínnu cestu alebo cyklistickú, alebo pre pešiu turistiku, vybaví si čaro Malých Karpát.

Je tu základná otázka i pre mňa, či spaľovňa, a teraz hovorím nie komunálneho odpadu, pretože som hovoril s predsedom petičného výboru s pánom Pollákom v Smoleniciach. Čiže nie je to spaľovňa komunálneho odpadu, ale je to spaľovňa nebezpečného odpadu, čiže spaľovňa podobného druhu, akou som začínal, aká je, teda tam je skládka, ale niečo podobné, ako je v Gbeloch.

Ak 2400 občanov sa písomne v tejto lokalite vyjadrilo a povedalo nie tejto spaľovni, je našou povinnosťou, aby sme toto ich slovo brali na vedomie, aby sme toto ich slovo vnímali. A preto som spolupredkladateľom, a preto si myslím, že táto spaľovňa, myslím si, že by sme nemali byť skladiskom, krajina skladísk, krajina odpadu, krajina spaľovní, pretože táto spaľovňa má úplne iný rozmer. Títo občania sú ochotní prijať možno spaľovňu komunálneho odpadu, ktorý je produktom ich komunálneho odpadu, ale už jedenkrát boli potrestaní, pretože v úvodzovkách možno potrestaní, možno nie, pretože je tam fabrika pod názvom Chemolak a i v súčasnosti sa tam podobne ako v Gbeloch nachádzajú už dve skládky.

Takže už dve skládky tam s otáznikom v tomto priestore sú. A pre nás je otázka, či ideme pokračovať touto cestou, alebo či ideme hľadať iné riešenia. A ja si myslím, že sa píše rok 2009 a sú tu iné riešenia, sú tu nové technologické riešenia a nepodľahnime len komerčným záujmom, ale počúvajme hlasy týchto občanov.

Pretože v Smoleniciach dnes je štyristo lôžok, ktoré už dávajú zamestnanosť, čiže to znamená, ak takáto dedina má štyristo lôžok, kde je cítiť cestovný ruch, ak takáto dedina už má dvanásť reštauračných zariadení, ktoré sú plne využité a sú životaschopné, takže i toto je dôkaz, že ten život tu je a že tomuto životu, ktorý sa tu úspešne rozvíja, by sme možno týmto spôsobom zabránili.

Vrátim sa trocha ešte v závere. Vôbec Slovensko ako také, ak to prirovnávame, Slovensko ako pekná krajina, v ktorej žijeme, a troška zároveň k našim symbolom, pretože ak máme byť hrdí na Slovensko, na náš symbol, tak musíme preto niečo urobiť. A ak hovoríme o symboloch, tak symboly sú určitou našou hrdosťou. Vidíme to pri športových podujatiach, keď zoberieme do rúk slovenskú vlajku a hrdo je zodvihneme nad hlavu, ja som bol vo Švajčiarsku tento rok na hokeji, veľmi mi to nebolo dopriate, ale bolo mi to dopriate, ale zdvihneme túto vlajku nad hlavu a s týmto symbolom akosi žijeme, akosi ho prežívame.

A ja som tiež nepožiadal, ale myslím si, že symboly i erb Trnavského samosprávneho kraja je pre mňa symbol ako občana Trnavského samosprávneho kraja. A ak mám pýtať písomný súhlas na jeho používanie, považujem to za absurditu, lebo tento symbol je nás občanov Trnavského samosprávneho kraja.

Tento symbol by mal charakterizovať i Smolenice i Gbely, mal by nás charakterizovať tých, ktorí tam žijeme, a mali by sme byť na tento symbol hrdí. Ak si máme pýtať písomný súhlas na používanie tohto symbolu od niekoho, tak je to pre mňa urážka, osobnou urážkou. Lebo ja som občanom, ktorý sa správam ako občan a ja prispievam určitou hodnotou. Neosobujme si práva, ktoré nám neprináležia. To je len na záver toho, čo som chcel povedať v tejto súvislosti, pretože to zapadá jedno k druhému. Ak sme chceli niečo urobiť, alebo chceme niečo urobiť, tak urobme preto, aby Smolenice a Trnavský samosprávny kraj dal priestor ľuďom pre zdravý rozum. Ďakujem.