M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Haleckého.(Hlas v sále.) Ak faktickú poznámku, ešte pardon, tak prepáčte. Dobre. Takže ešte chvíľu poprosím s prihláškami do rozpravy. Faktické poznámky pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Halecký, hej? Nikto iný. Uzatváram možnosť podať faktickú poznámku. Slovo má pani poslankyňa Tóthová a potom pán poslanec Halecký. Dobre, pán poslanec Halecký, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Áno, je písaný, tak...

M. Číž, podpredseda NR SR: Mikrofón pánovi Haleckému. Ďakujem.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja len by som chcel potvrdiť tú skutočnosť, že skutočne skládky a ich umiestnenie je problém pre obce a pre mestá. Neviem, či je to náhoda, alebo či je to niekedy zámer, že snahy, ale aj samotná realizácia ich umiestniť niekde blízko miest, blízko obcí tak, aby to bolo neprijateľné pre občanov, či to vyplýva z charakteru biznisu, alebo z nejakej samotnej provokácie, ale problém to je. A preto si myslím, že mali by sme uvažovať a rozhodnúť hlavne v záujme občanov, ako túto problematiku vyriešiť tak, aby ich záujmy boli správne obhajované. Pretože žiť v prostredí, kde z hľadiska ekológie je neprijateľné, či už sa to týka zápachu, alebo aj iných okolností, ktoré s tým súvisia, myslím, že občanov veľmi znervózňuje. Svedčia o tom aj mnohé protestné akcie, ktoré sme zaregistrovali v poslednom období, takže zdá sa, že to nebude len jeden prípad, dva prípady, ale že v záujme získania nejakých vyšších zdrojov príjmov sa často porušujú aj tie elementárne a humanitárne podmienky, ktoré by mali byť zrealizované.

Či by to mala byť otázka rozhodnutia zastupiteľstva miest, obcí alebo vyššieho územného celku, dá sa diskutovať, ale javí sa to ako zrejmé, že najschodnejšia, najobjektívnejšia cesta, ako túto úlohu splniť tak, aby aj ekológia fungovala a hlavne, aby boli spokojní občania. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán Halecký. Teraz má s faktickou poznámkou slovo pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Nedá sa inak povedať, akože sa málo citlivo správame k životnému prostrediu a neuvedomujeme si, že podľa ústavy čl. 44 každý má právo na priaznivé životné prostredie a nikto nesmie byť nadmieru ustanovenú zákonom ohrozovaný. Nadmieru. Áno. A skutočne si musíme stanoviť mieru, pretože nie je možné do jednej lokality, kde už to životné prostredie nie je vyhovujúce, dávať ďalšie prvky, ďalšie stavby, ďalšie zásahy, ktoré zhoršia životné prostredie. Ja si myslím, že v čase takej rozvinutej techniky, ako žijeme dnes, málo sa orientujeme práve na presadzovanie tých technických vymoženosti, ktoré sú nám dané na ochranu životného prostredia.

Možno poviete, že áno, to sú voľné reči, hovoríme o tom všetci. Ale chcem povedať, že ma to ozaj mrzí. Ja považujem tento legislatívny návrh za dobrý návrh a že skutočne nie je to z mojej strany len absolútna formalita.

Dovolím si pripomenúť, že na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave som to bola ja, ktorá som presadila samostatnú výučbu práva životného prostredia, aj prvé učebné texty boli vypracované pod mojím vedením. A oboznámila som sa s mnohými materiálmi o životnom prostredí a dovolím si povedať, že niektoré kroky, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Takže už máme prihlásených aj do rozpravy. Skúsme to takto teda. Registrujem pána poslanca Haleckého a pána poslanca Kahanca. Ešte niekto, prosím, do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť, pardon, prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Halecký. Nie je prítomný. Stráca poradie. Takže slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Čas je pokročilý. Skúsim to skrátiť. Predložený návrh kolegov poslancov k stavebnému poriadku, myslím si, že hlavne je zameraný na to, aby sa zlepšila situácia pri rozhodovaní o rôznych osobitných stavbách, najmä skládkach.

A vítam, že tento návrh má predovšetkým posilniť právomoci volených zástupcov obcí, územnej samosprávy, či už sú to obce a mestá, alebo VÚC-ky, a že jeho výsledkom by malo byť predovšetkým zvýšenie ochrany životného prostredia, ale aj zdravia obyvateľov.

Ak majú mestá a obce povinnosť i zodpovednosť vypracovať územný plán svojho územia, mali by mať priestor aj na to, aby mohli zaujať stanovisko a vážne stanovisko aj k iniciatívam či aktivitám, o ktoré majú záujem či už rôzni investori, alebo iné podnikateľské subjekty, či konzorciá, ktorí prejavili záujem podnikať v ich území.

To si myslím, že hovorí logika veci. A keď majú svoje oprávnenia, teda keď majú svoju zodpovednosť, mali by mať aj svoje oprávnenia, aby na takéto aktivity mohli reagovať. Reagovať tak, aby povolili to, na čom sa zhodnú, a aby to, teda predpokladám, že povolia to, čo neohrozí ich územie, čo neohrozí ich lokalitu a neohrozí ani životné prostredie, v ktorom sami žijú. Lebo je to problém tých obyvateľov, ktorí tam žijú, či už v danom meste, alebo v danom regióne.Nnehovoríme o vzdialených aktivitách. Hovoríme o aktivitách priamo na tomto území. Že pre naplnenie svojich aktivít využívajú niekedy a podľa môjho názoru aj zneužívajú práve niektorí investori či už štátnu správu, alebo samotné rezorty, asi nemusím dokladovať.

Myslím si, že vývoj pezinskej skládky bol učebnicovým príkladom zneužívania súčasnej oslabenej pozície miest a obcí či VÚC-ky, a dokonca, čo bolo teda arogantné, nebrali do úvahy ani nesúhlasný postoj mnoho tisíc občanov, ktorých príslušná aktivita priamo zasahovala. Možno úplne vážne hovoriť o arogancii, s ktorou sa niektorí investori správali predovšetkým k občanom, keď ich podnikateľská aktivita priamo ovplyvňovala ich územie.

Napríklad pri pezinskej skládke bol záujem vystavať ju v tesnej blízkosti bytovej zóny. Ale podobné prípady boli aj napríklad pri záujmoch investorov o trebišovskú elektráreň, kde boli občania postavení do podobnej situácie, že tiež to malo narušiť ich územie.

Môžem hovoriť aj o skúsenostiach zo samosprávy mesta Prešov, kde žijem a viem, s akými problémami napríklad mesto Prešov hľadalo, a dá sa povedať, že ešte stále hľadá, lebo nemá to uzavreté, lokalitu na skládku tuhého komunálneho odpadu, respektíve na vybudovanie recyklačných dvorov a podobných problémov.

Ale naproti tomu viem, aké tam boli aj iné problémy napríklad, keď podnikateľ mal záujem mnohonásobne zvýšiť kapacitu spaľovne nebezpečného odpadu v Prešove. Priamo na území mesta. A našťastie uznesenie, ktoré prijali poslanci a ktoré bolo zásadne proti tomu a žiadalo primátora, aby zaujal aj takýto postoj k tomuto podnikateľovi, našťastie sa táto spaľovňa nerozšírila. Teda jej kapacita. A našťastie sa to doteraz nezrealizovalo. Ale nie každý má také šťastie. A bežné sú aj príklady, keď sa napríklad tlačia objekty či už veľkoobchodov, alebo podobných prevádzok do územia husto obývaného sídliska. Jeden konkrétny príklad sme mali na sídlisku Sekčov, keď na úkor zelene, na úkor parkovacích plôch tam vznikol objekt, ktorý zabezpečuje veľkoobchod. Je to normálne, aby v husto obývanom sídlisku vznikol veľkoobchod, kde sa chodí nakupovať na živnostenské listy? Asi celkom normálne to nie je. Preto si myslím a potvrdzujem, že zvýšenie právomoci miest a obcí nielen v tejto novele, ale mali by sme sa nad tým zamyslieť aj z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, aj v iných súvisiacich legislatívnych normách posilňovať v oveľa väčšej miere, ako je daná situácia.

Tieto problémy často vyplývajú ako dôsledok deravej legislatívy, ktorú máme. A preto aj tento návrh beriem ako príspevok, ktorý rieši určitý problém, i keď ešte bude určite existovať mnoho iných, ktoré je potrebné takisto riešiť a vieme, aké problémy súvisia aj so samotným stavebným zákonom, ktorý je pripravovaný, a vieme aj to, čo sme hovorili včera, keď sme hovorili o dierach v banskom, stavebnom a geologickom zákone. To je len iná aplikácia konkrétnych problémov.

Preto podporujem návrh kolegov a podporujem to, aby sa posilnili právomoci miest a obcí a pevne verím, že ak sa prijmú takéto zákony a ak ich podporí aj koalícia napriek tomu, že vlastne stojí na druhej strane, ale myslím si, že v tomto by sme mohli nachádzať spoločnú reč kvôli tomu, že si chránime to prostredie, v ktorom žijeme. A ja by som chcel, aby sme žili my aj naše budúce generácie v prostredí zdravom a v prostredí bezpečnom. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Opäť sa pýtam, či je tu pán Halecký, keďže je tu... (Hlas v sále.) Vzdávate sa? Vzdáva sa. Ešte v rozprave požiadal o možnosť pán navrhovateľ. Má slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel som vystúpiť v rozprave, bolo možné na to zareagovať, budem veľmi stručný. Myslím si, že máme jednu veľkú šancu urobiť niečo v oblasti, ktorá sa týka všetkých, ktorá sa týka zdravia všetkých a hlavne ktorá sa týka aj zdravia našich detí. To, čo môže urobiť tento parlament, je, že v takto jasnej požiadavke, spoločenskej požiadavke vyhovieť tomu volaniu, aby o takých vážnych veciach, ako sú skládky nebezpečného odpadu a veľké skládky rozhodovali demokraticky zvolení zástupcovia priamo v tých príslušných obciach, priamo v príslušných vyšších územných celkoch.

Inými slovami, je to v praxi zavedenie toho, čo už sme nazvali decentralizáciou, je to v praxi zavedenie toho, čo je v našej ústave ako demokratický princíp popísané a dajme šancu ľuďom v konkrétnom území, aby prostredníctvom svojich volených orgánov mohli rozhodovať o svojom bezprostrednom zdraví, o svojom bezprostrednom okolí. Má to zmysel, je tu šanca, že to nebude jeden koalično-opozičný spor. Ja si myslím, že v otázke zdravia detí a v otázke zdravia vôbec spoločnosti a obáv spoločnosti o životné prostredie by sme mali byť zajedno a veľmi, veľmi vítam, že počujem aj koaličné hlasy, ktoré sú ochotné podporiť tento zákon. Je to zákon pre ľudí, je to zákon pre ľudí priamo na ich území, priamo v ich regiónoch, priamo v ich obciach. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že vystúpili všetci prihlásení rečníci v rozprave, dovoľte mi, aby som uzavrel rozpravu. Teraz sa vás pýtam, pán poslanec, či chcete vystúpiť v záverečnej reči? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o

Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1290.

Pán poslanec, máte slovo a uveďte návrh zákona.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o doplnení niektorých zákonov. Už vyše roka je účinný tento návrh zákona. Podľa neho zabezpečuje predaj kolkových známok monopolne Slovenská pošta. Znamená to toľko, že na pracoviskách, ktoré používajú kolky ako platidlo sa tieto nedajú kúpiť a občan musí chodiť kupovať len a len na poštu. Existujú určité výnimky, kde po dohode pošty sa dajú tieto kolky kúpiť aj v zariadeniach, ale je ich veľmi málo.

Súčasne platný zákon bol namierený proti falšovaniu kolkov vzhľadom na to, že predtým sa kolky predávali bežne aj v novinových stánkoch, na pošte a na iných predajných miestach, pretože to bol hlavný dôvod, ktorý predkladateľ návrhu - vláda v polovici minulého roka zdôvodňovala.

Preto sa zastavil predaj kolkov aj na úradoch a ako jedinú právomoc distribuovať kolky sa prisúdilo Slovenskej pošte. Tá síce mohla za špeciálnych podmienok uzavrieť a môže s inštitúciami, preto som povedal o tých pár výnimkách, avšak dodnes sa tento problém nevyriešil. Takéto sekírovanie zo strany vlády, ktoré sa zdôvodňuje údajnou snahou zamedziť falšovaniu cenín, ktoré v tomto mojom návrhu vlastne budú predávať len štátne inštitúcie, si myslím, že nepatrí do našej demokratickej spoločnosti. Nie je tu občan pre vládu, ale vláda pre občana. A tá by mala jemu slúžiť a vytvárať také podmienky, aby nebol sekírovaný a aby svoje veci vedel zvládnuť čo najjednoduchším spôsobom.

Tento rok som sa už raz neúspešne pokúšal vykonať novelizáciu zákona č. 264 o kolkových známkach, ale, bohužiaľ, neprešla. Teraz sa o to pokúšam znova s tým, že do predchádzajúceho návrhu pridávam ešte ďalšiu povinnosť štátnych inštitúcií, ktoré budú predávať kolky, a to informovať občanov o tom, že na ich úrade sa tieto kolky predávajú a v akých hodnotách. A tie hodnoty by mali byť minimálne také, aké používa platidlo ten-ktorý úrad.

Po nadobudnutí účinnosti tejto novely si občania a podnikatelia budú môcť zakúpiť požadované kolky tam, kde ich potrebujú použiť a zároveň na internetovej stránke príslušnej inštitúcie nájdu informáciu, v akých hodnotách inštitúcia vyžadované kolky aj predáva. Toto opatrenie bude dôležité najmä v prvej etape po opätovnom spustení predaja kolkov na polícii, katastri či súdoch, pretože platiteľov kolkových poplatkov uistia, že kolkové známky si na príslušnom úrade dokážu ozaj kúpiť a nebudú strácať čas zháňaním ich na najbližšom pracovisku Slovenskej pošty.

Možno sa zdá navrhovaná novela ako drobnosť, ale, ako všetci vieme, pri uponáhľanom spôsobe života aj maličkosti, keď je ich veľa, veľmi nám život komplikujú, a toto je úplne zbytočná komplikácia, ktorá znepríjemňuje život mnohým ľuďom. Preto verím, páni poslanci a poslankyne, že tento návrh podporíte.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie tohto poslaneckého návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby uviedol spravodajskú správu.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k tomuto návrhu poslanca Národnej rady pána Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 563/2008 Z. z. ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený pánom poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

Dovoľujem si vysloviť svoj názor, že sa stotožňujem s návrhom, ktorý predložil pán poslanec Mikuš, pretože štát by mal svoje služby pre ľudí zlepšovať, a nie zhoršovať a tento návrh významne zlepšuje služby štátu pre ľudí, pretože zlepšuje predovšetkým dostupnosť kolkových známok.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Janiša. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, tento zákon, táto novela je tu už druhýkrát a ja by som chcel krátko povedať, ako to v praxi fungovalo, ako to dnes funguje a ako pán predkladateľ chce, aby to fungovalo po schválení tejto novely.

V minulom volebnom období, keď ste šli na štátny úrad či na prokuratúru, políciu, kataster, tak to na katastri fungovalo asi takto. Prišli ste na kataster, chceli ste napríklad výpis z listu vlastníctva, dievčina alebo pán pri okienku sa vás spýtal na aké účely, či na právne, alebo iba informatívne, lebo podľa toho treba taký a taký kolok, tak ste zistili, že vám treba kolok, ja neviem, 3-eurový alebo 100-korunový, taký, taký. Na tom istom úrade ste zbehli dole, kolky ste si kúpili, vybehli ste hore a dostali ste na počkanie taký list vlastníctva alebo taký výpis z listu vlastníctva, aký ste potrebovali. Celá operácia, ja neviem, na bratislavskom katastri, kde ste dostali časenku, trvala 15 minút? Viac nie. A boli ste vybavení. Odchádzali ste z katastra s listom vlastníctva.

V tomto volebnom období po zmene zákona to vyzerá asi takto. Prídete na kataster, samozrejme na kataster nechodíte každý deň, aby ste boli zbehnutí, že presne, tobôž na webovej stránke katastra figu nájdete, aký kolok potrebujete, keď to študujete, tak to tam je guláš ako hrom. Jednoducho normálny človek, a ja sa považujem za normálneho, som sa z toho nevedel vysomáriť, že aký kolok vôbec potrebujem, tak si zoberiete časenku na katastri v Bratislave, cvaknete tam do toho, vyjdete hore k okienku, toto, toto, toto chcem, dievčina vám veľmi pekne, aha, tak toto, toto, toto, tak takýto a takýto kolok potrebujete, máte, no nemáte, lebo nebude nakupovať sadu kolkov len kvôli tomu, že chcem jeden výpis z listu vlastníctva, tak potom zbehnete dole, tá pani, čo tam je na tých informáciách, tak podáva informácie, tak jasné, že sa spýtate, kde je najbližšia pošta, lebo nikde inde nedostanete kúpiť kolok, a povie vám, že najbližšia pošta je od bratislavského katastra v tom Apollo biznis centre. Prídete do Apollo biznis centra, desať minút hľadáte poštu, najskôr nájdete Poštovú banku, potom tam chodíte ako mátoha, nájdete, hurá, zašitú poštu, vystojíte si 15 minút v rade, aby ste si kúpili kolky, aké potrebujete, potom sa vrátite na kataster do Bratislavy, zasa cvaknete, dostanete časenku, sadnete si, čakáte ako u lekára, potom prídete k okienku č. 17 napríklad a dievčina vám za tri minúty dá list vlastníctva. Na celú túto operáciu potrebujete minimálne pol dňa, a keď nemáte auto tak trištvrte dňa. Aj keď máte auto a zápchy v Bratislave, tak vás ide trafiť šľak. Toto je dnešný súčasný stav po vašej novele zákona, keď ste povedali, že kolkové známky sa budú predávať len a len výlučne na Slovenskej pošte.

A ako chceme, aby to fungovalo teraz po tejto novele, je to, aby to fungovalo tak ako predtým. Prídem na kataster a odídem za 20 minút z katastra s tým, čo som chcel. Prestaňme ľudí naháňať. To nechcite počuť, ja som hovoril svoju vlastnú skúsenosť a hanbil som sa priznať, že som poslancom Národnej rady, chvalabohu, len tak som pomedzi tých ľudí prešiel preto, lebo toho hrešenia a nadávania, čo som tam zažil, tak to bola hrúza. Ja som totižto nebol jediný, čo som tam takto dopadol, bolo more ľudí, no a teraz tá istá otázka, kde je pošta? Kde to môžeme kúpiť, hore-dole, krížom, kto to toto vymyslel, ktorý xy, píp, píp, píp, hej, aby ma tu nesnímali nejaké mikrofóny, takto to dnes funguje.

Ľudia nadávajú a musíme povedať, že úplne oprávnene nadávajú, že ktorí experti toto schválili, že z normálneho režimu prešli touto do režimu. Ja viem, že naháňate biznis štátnej pošte, ale ak ho naháňate nejako ináč, nepreháňajte ľudí. A keďže to tu je už druhýkrát, prvýkrát ste to zmiatli zo stola, tak ľudia behajú už pol roka zbytočne znova takto, a to nie sú len katastre, tak zažmúrte oči a prelomte tú kliatbu, že všetko, čo je zo strany opozície je katastrofálne a zlé a neexistuje to schváliť. Ale keď už ste to neschválili pred pol rokom, tak ste si to mohli osvojiť a predložiť to vy a už sme to mohli mať za sebou a nemusel to tu kolega Mikuš znova dávať. A keď mu to ani teraz neschválite, tak znova budete tých ľudí naháňať. Toto nie je žiaden politický zákon, toto nie je ani agenda SDKÚ - DS, toto nie je ani agenda SMER-u, nikoho, to je normálna agenda pre ľudí, aby sme ich nenaháňali ako píp, píp, píp. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Faktické poznámky pán poslanec Bárdos, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Halecký. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Bárdos. Mikrofón pánu poslancovi Bárdosovi, žiaľ, nefunguje, dobre, moment, áno.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Milé kolegyne, milí kolegovia, tak neviem, koľko nás tu zostalo, ale ja sa chcem poďakovať kolegovi Janišovi, že povedal jasným spôsobom a jednoznačným spôsobom, aká je prax, čo sa urobilo po novelizácii zákona. A takisto sa chcem poďakovať aj pánovi Mikušovi ako predkladateľovi, že sa nenechal odradiť a po tom neúspechu v úvodzovkách, keď Národná rada neodobrila jeho návrh zase po určitom období podľa rokovacieho poriadku prišiel s návrhom do Národnej rady.

Pán kolega Janiš tu viackrát hovoril, že tento návrh nemôže byť považovaný za koaličný alebo opozičný, alebo že je to agenda z niektorých politických strán. Ja by som to nazval, pán kolega, tak, že to je agenda občana. A to je jedno, že ten občan volí tú alebo inú stranu, alebo ten občan sa nezúčastní volieb, lebo aj taký občan existuje, to znamená, že teraz v Národnej rade je tu možnosť pre kolegov a pre kolegyne aj z koalície prijať zákon, ktorý bude v prospech občana. Keď sa už toľko hovorí o tom, že občan je na prvom mieste, tak teraz je tu krásny príklad, že dá sa to prijať a tento návrh zákona bolo by dobré, keby sme posunuli do druhého čítania. Aj v druhom a v treťom čítaní by sme mohli prijať tento návrh, lebo tento návrh je v prospech občana. Občana, to je jedno, či patrí naľavo, alebo napravo, ale je občanom Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, teraz má slovo pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem podporiť poslanecký návrh pána poslanca Mikuša, pretože ho považujem za dobrý a hlavne praktický. Stotožňujem sa s tým, čo tu povedal pred chvíľou podpredseda poslaneckého klubu pán poslanec Janiš, pretože on to prakticky vysvetlil, ako to teraz beží. Táto vládna koalícia vždy hovorí o tom, keby som citovala klasika, že chcú spraviť všetko pre ľud tejto krajiny. Tak tento zákon hovorí o tom, aby sme spravili všetko, aby sa občanom a ľudu tejto krajiny lepšie žilo, aby sme našich občanov, dovolím si tvrdiť, aby sme našich voličov nešikanovali, pretože aj v čase hospodárskej krízy, myslím si, najdrahocennejší je čas. A práve vtedy, keď vládna koalícia prijala návrh zákona, ktorý teraz pán poslanec Mikuš chce meniť, zabudol na to, že v prvom rade v demokratickej spoločnosti by mal byť občan. Hovorilo sa tu teraz už o tom, že tento zákon sa okrem iného prijal aj kvôli tomu, lebo je tu monopol Slovenskej pošty. Vieme, ktorá vládna strana zo súčasnej koalície má na starosti Slovenskú poštu, ale myslím si, že by sa to dalo vyriešiť oveľa flexibilnejšie. A keď budete rozmýšľať o tom, či tento návrh zákona podporíte, alebo nie, tak skúste sa vžiť do situácie jednoduchého občana, ktorý dennodenne stojí v rade nielen na katastri, ale aj na polícii a na mnohých úradoch, kde je potrebné, aby nakúpil ten kolok. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako to viete vysvetliť ľuďom, prečo sa tento zákon nemôže zmeniť. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, teraz má slovo pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja chcem poznamenať, že pri snahe a potrebe ochraňovať kolky, starať sa o ich bezpečnosť a bojovať proti falšovaniu, zdá sa, že v tejto problematike dominuje záujem občanov, aby mali tieto kolky skutočne bližšie k miestu, kde vybavujú svoje záležitosti na úradoch a je to poznatok, ktorý človek zažije, keď sa v tejto problematike pohybuje. Zdá sa, že je viacej argumentov za riešenie, ktoré je predkladané pánom poslancom Mikušom, takže aj tie argumenty, ktoré pán poslanec Janiš predložil, boli dosť ilustratívne. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za racionálne faktické poznámky. Pán poslanec Janiš má slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo aj za reakcie na moje vystúpenie. Ja som sa snažil byť úplne normálny, ako to v živote beží a s tým nikto nemôže mať z nás, čo sme z takého komorného prostredia, problémy. Mne ešte napadla taká jedna vec, že pán podpredseda, že také komorné prostredie v piatok napoludnie, tak skúsme to odhlasovať všeobecným súhlasom a nemusíme sa tu masírovať v utorok o jedenástej. Lebo úprimne vám poviem, že keď sa ako ústavný činiteľ objavíte na katastri a nadávajú tam na tých, ktorí to schválili, tak ja som sa tam tiež "blbo" cítil, a aj keď som opozičný poslanec, to figu vy hovoríte preto, lebo keď je zlé, tak sme všetci v jednom vreci od 1 po 150, od predsedu Národnej rady až po nás poslancov, všetci sme rovnakí "blbci", ktorí komplikujeme ľuďom život, no tak je to taký minimálny návrh, veľmi ľahký. Tak vravím, skúste prelomiť to veto, ktoré ste si dali, že nič opozičné nemôže prejsť. A ak sa rozhodnete, že to v utorok neschválite, tak pokojne to v inom znení hoďte ako pozmeňujúci návrh do hocijakého zákona, aj nepriamo novelu, úplne jedno, budeme tichučko ticho, len nech to prejde, nech tých ľudí nenaháňame. A ak by tu náhodou zaznelo niečo, že poviem úplne otvorene, že kvôli falšovaniu kolov sa to môže predať na pošte, tak otvorene poviem figa borová, kvôli falšovaniu kolkov nikto ani nezverejnil koľko kolkov, akých bolo falšovaných, všetko je to kvôli biznisu Slovenskej štátnej pošty, kvôli ničomu inému to nie je. O falšovaní nemôže byť ani reč preto, lebo sa to nefalšuje ani tak, ako sa falšuje euro, falšujú eurobankovky.

Takže to berte, pán podpredseda, ako žart, aby sme to všeobecným súhlasom, to aj tak berte, ako je piatok napoludnie, ale skúste.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Je fakt, že už trošičku sem-tam fakt je dobre, keď sa odľahčí tá atmosféra v parlamente, ja vám chcem len povedať, že ste ma úprimne dojali, to bolo vážne, ale zas ste mi naložili na chrbát, že o čom všetkom budem rozmýšľať v sobotu, v nedeľu. Takže, ak dovolíte, opýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať slovo? Máte, nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Je piatok napoludnie, ale skúsim sa ešte vrátiť do vážnej témy, lebo myslím si, že aj keď je to veľmi malá novela, je to veľmi dôležité pre normálny život ľudí. Ale chcem sa poďakovať za názory, ktoré tu zazneli, a vyjadriť sa iba k tomu falšovaniu ešte, lebo zdá sa mi, že to nie je celkom jasné. Totiž táto novela nedáva stav do rovnakej podoby, ako to bolo pred odsúhlasením súčasného platného znenia zákona. V tom čase, teda pred prijatím súčasne platného zákona, sa mohli kolky predávať aj, povedzme, v novinových stánkoch. A je fakt pravda, že stávali sa prípady, aj keď nikto to nevyčíslil, to má pán kolega Janiš pravdu, že koľko to bolo, ale stávali sa prípady, že tieto kolky boli falšované.

V mojej novele alebo v tejto predkladanej novele však o falšovaní nemôže byť ani reč, pretože ja navrhujem, aby kolky mohli predávať v podstate len štátne inštitúcie. Len tie inštitúcie, a majú to nielen právo, ale ako povinnosť, tie, ktoré využívajú kolkové známky ako platidlo. To znamená, je to kataster, polícia, súdy, prokuratúra, to je asi všetko. Čiže je to, samozrejme, aj právo, ale ja sa snažím to dať ako povinnosť, aby ten človek, občan, ktorý príde na ten úrad, ktorý jednoducho od neho nežiada peniaze, ale žiada od neho kolkovú známku, aby mal možnosť si na tom úrade tú kolkovú známku kúpiť. A tam už o falšovaní v podstate nie je ani reč.

A možno k tomu príkladu, ktorý tu bol spomenutý, poviem aj iný. Vláda schválila šrotovné. Neviem, či ste si všimli, ja som sa rozprával s nejakými ľuďmi, ale keď to bolo hlavne to prvé kolo, to naraz, keď ľudia nabehli, tak na políciách boli návaly. Polícia má väčšinou úradné hodiny od 7.00 hodiny. Ľudia tam stáli hodinu dopredu, no ale čuduj sa svete, oni sa dostali na rad, pošta má úradné hodiny od ôsmej, aspoň u nás. Jednoducho tie kolky si museli asi hodinu vystáť, kým tú poštu otvorili a išli naspäť. A to nie je problém veľkých miest. Ale predstavte si, že existujú aj úrady, kde pošta je možno inde. To sú niekedy kilometre. To má kolega Janiš veľkú pravdu, len tá Bratislava možno je ten najjednoduchší prípad, pretože tu ten úrad od tej pošty je relatívne blízko vzdialený, ale existujú prípady, kde je to oveľa, oveľa horšie. Takže ja sa prikláňam aj k tomu, k takému neštandardnému postupu, ktorý navrhol kolega Janiš, ale, samozrejme, ak by to malo pomôcť veci a politika nedovolí, nemám s tým problém podporiť to akýmkoľvek iným spôsobom. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, pamätám si ešte, keď sme v tejto snemovni odhlasovali zmenu zákona, ktorým sa zhoršuje dostupnosť kolkov a podľa ktorého sa kolky predávajú len na pošte. Bolo to v súvislosti s eurom, a to odôvodnenie z ministerstva financií bolo v tej súvislosti, že prichádza nová mena, musí sa systém zmeniť. Bohužiaľ, obávam sa, že za tým boli len snahy o výnosy Slovenskej pošty a vždy, keď išlo o snahu o výnos Slovenskej pošty, o posilnenie monopolu tejto inštitúcie, vždy to dopadlo zle. Bolo to tak trebárs pri posilnení monopolu s hybridnou poštou, kde Európska komisia už začala konanie, na ktoré doplatí pravdepodobne Slovenská republika, teda opäť len občania Slovenska. No a je to tak aj pri dostupnosti kolkových známok, ktoré sú teraz nedostupné a platia to ľudia svojím časom a svojimi peniazmi a stratou dobrej nálady, ako sa to dá povedať, ako to pekne opisovali moji kolegovia. Takže veľmi, veľmi sa prihováram za to, aby služby štátu sa zlepšovali v každej oblasti a osobitne v tejto na prvý pohľad jednoduchej a veľmi dôležitej novele, ktorú predkladá pán poslanec Mikuš.

Ja sa chcem všetkým pekne poďakovať, aj zástupcom opozície, ale zaznamenali sme aj pozitívne ohlasy z koalície, za tie ich pripomienky, doplnenia, komentáre a takže, verím, že táto novela po dlhom, dlhom čase z dielne opozičného poslanca má šancu prejsť. Ja verím, že to bude na prospech najmä ušetrenia času, nervov a peňazí občanov Slovenska. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, čas sa nám napĺňa, máme len tri minúty, tak už nebudeme, myslím, začínať ďalší bod.

Dovoľte mi len krátku informáciu. Rokovaním začíname v utorok o 9.00 hodine. Bude v utorok 27. teda o 9.00 hodine schválenými bodmi ministra zdravotníctva, ministra obrany, teda body 30 až 44 programu, tak ako sme ho schválili. Po obede o 14.00 hodine pristúpime k rokovaniu o návrhoch zákonov, ktoré prerokovávame v skrátenom konaní.

Takže vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, za dobrú vôľu. Príjemný víkend a tešíme sa v utorok. Šťastnú cestu.

(Prerušenie rokovania o 12.58 hodine.)