M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol spravodajca, aj tu ide o medzinárodnú zmluvu, na ktorú je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 132 poslancov, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.
Ďakujem, pán spravodajca, ale poprosím vás opäť ako povereného člena výboru pre hospodársku politiku, aby ste uviedli hlasovanie k návrhu uznesenia k
návrhu na odplatný prevod celej majetkovej účasti štátu na podnikaní obchodnej spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., na ďalších akcionárov (tlač 1223).
Máte slovo, pán poslanec.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Konštatujem, že v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Kahanec, ktorý však nepodal pozmeňujúci návrh. Teda prosím, môžete dať hlasovať o uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zaradenie celej 22,14-percentnej majetkovej účasti štátu na podnikaní obchodnej spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 91 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k návrhu na prevod majetkovej účasti štátu spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., na ďalších akcionárov.
Ďakujem spravodajcovi. Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1187).
Slovo má spoločná spravodajkyňa z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili traja poslanci, z toho dvaja poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Najskôr teda pristúpime k hlasovaniu o skrátení lehoty pre pozmeňujúce a doplňujúce, ktoré boli podané dnes v rozprave. Prosím vás, pán podpredseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme o tomto návrhu spravodajkyne.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 69 poslancov, proti 39 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov.
Tento návrh spravodajkyne sme prijali a pokračujeme v rokovaní.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy v súlade s rokovacím poriadkom. V IV. časti v bodoch 1 a 2 spoločnej správy sú obsiahnuté pozmeňujúce návrhy, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a tieto schváliť. Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zo spoločnej správy tak, ako som ich uviedla, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za 110 poslancov, proti 10 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy. Prvý vystúpil v rozprave pán poslanec Fronc s pozmeňujúcimi návrhmi, o ktorých žiadal hlasovať samostatne. Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Fronca.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 115 poslancov, proti 9 poslanci, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Fronca sme schválili.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Dajte, prosím, hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Fronca.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 54 poslancov, proti 7 poslancov, 70 poslancov sa zdržalo.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Dajte, prosím, hlasovať o treťom, poslednom návrhu pána poslanca Fronca.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 56 poslancov, proti 8 poslancov, 68 sa zdržalo, nehlasoval 1.
Tento návrh pána poslanca Fronca sme neschválili.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďalší v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Petrák. Pán minister sa v záverečnom slove vyjadril, že nesúhlasí s týmito návrhmi, ktoré sú nad rámec zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vysokoškolský zákon, a preto v súlade s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku nemôžeme o nich hlasovať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vznášate námietku? Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 55 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 45 poslancov, 3 nehlasovali.
Námietku pána poslanca sme neschválili. Takže o jeho návrhoch hlasovať nebudeme, pani spravodajkyňa.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Tým sme rozhodli o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a tým sme hlasovali o všetkých podaných návrhoch. Ďalej, pán podpredseda, mám oprávnenie na predloženie návrhu na skrátenie lehoty na postúpenie do tretieho čítania. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu spravodajkyne.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 70 poslancov, proti 28 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Vášáryová, omyl asi? Áno. Nikto, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani spravodajkyňa, máte slovo.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie). Prítomných 128 poslancov, za 66 poslancov, proti 14 poslancov, zdržalo sa 45 poslancov, nehlasovali 3 poslanci. (Potlesk).
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
Ďakujem pani spravodajkyni. Teraz budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (tlač 1141).
Spoločný spravodajca je pán poslanec Ján Čech. Má slovo.
J. Čech, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, a to pán poslanec Simon, ktorý podal procedurálny návrh nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto zákone. Dajte, prosím, hlasovať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 56 poslancov, proti 68 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.
Tento návrh poslanca z rozpravy sme neschválili.
J. Čech, poslanec: Pán podpredseda, pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 3 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 80 poslancov, zdržalo sa 53 poslancov.
Tento návrh sme schválili.
J. Čech, poslanec: Pán podpredseda, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 81 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 42 poslancov.
Tento návrh spravodajcu sme schválili. Sme teda v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto, prosím, do rozpravy? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Máte slovo, pán poslanec.
J. Čech, poslanec: Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 80 poslancov, proti 6 poslancov, 39 poslancov sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách.
Tým sme, vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali hlasovanie o všetkých návrhoch, ktoré boli prerokované, takže malú krátku, trojminútovú prestávku a budeme pokračovať. (Reakcie z pléna.) Prepáčte. Pardon, vidím, registrujem až teraz. Takže s procedurálnymi návrhmi pani poslankyňa Laššáková, Šimko, pán poslanec Kondrót.
Slovo má pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme dneska výbor a mikrobus ide spred Národnej rady o 12.10 hod. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Šimko.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že zasadnutie výboru sa uskutoční dnes o 12.15 hod. na Západnej terase na mínus dvojke. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Aj ja. Slovo má pán poslanec Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pripomínam členom hospodárskeho výboru, ktorí idú na poslanecký prieskum, aby sme zišli teraz dole do garáže a spoločne odišli. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ďuračka.
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Odchod mikrobusom na poslanecký prieskum je o 12.00 hod. spred Národnej rady. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Takže ďakujem pekne. Takže poprosím postupne, páni poslanci, minútová prestávka. Za ten čas, kto chce opustiť sálu, kto zas chce zaujať miesto na rokovanie v laviciach, aby sme mohli pokračovať.
(Minútová prestávka.)
(Po prestávke.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Poprosím pána ministra ako navrhovateľa, aby zaujal svoje miesto, pán poslanec Lebocký ako spravodajca.
Písomne je do rozpravy prihlásená pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť, aby sme vytvorili priestor, aby pani poslankyňa mohla v rozprave vystúpiť.
Pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo. (Ruch v sále.)
J. Tkáčová, poslankyňa: Dobre, vidím, že už niektorí kolegovia sú netrpezliví, tak... (Reakcia z pléna.) Nie? Troška by som bola rada, keby tu bol väčší pokoj, aby som sa mohla sústrediť.
Vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keďže v tomto volebnom období je to posledná správa o stave poľnohospodárstva v Slovenskej republike, o ktorej budeme rokovať, využijem tento priestor na krátke zhodnotenie politiky vlády v tomto rezorte. Nebudem teda hovoriť o tom, čo v správe je, ale o tom, čo v správe nie je.
Do vlády socialistov vkladali roľníci veľké nádeje. Mysleli si, že im bude ľahšie, pretože im vláda dá viac peňazí, viac ako tá vláda predchádzajúca. Neuvedomovali si, že práve to je zásadný problém ich rozvoja. Dostávať je síce pekné a pohodlné, ale pohodlie otupuje ostražitosť, kreativitu, stráca sa motivácia. Roľníctvo zlyháva v celej Únii, pretože prestalo používať zdravý sedliacky rozum a spolieha sa na rozhodnutia politikov a peniaze daňových poplatníkov.
V programovom vyhlásení vlády stojí: "Vláda považuje oblasť pôdohospodárstva za svoju prioritu." Dosť je potom zvláštne, že za tri a pol roka sa na rezorte vymenili štyria ministri. Nestihli sa ani zoznámiť so svojou agendou a už leteli. Ako mohli koncepčne pracovať? Ako mohli pomáhať farmárom? Každý skúsil pomôcť aspoň tým svojim a každý sa svojsky zapísal do našej pamäti. Pán kolega Jureňa ako zúrivo búcha do stola pred zdesenými kravičkami, pán Becík ako sympatický kočiš, pani Kramplová si svoj atribút nadobudla ešte pred ministrovaním a vy, pán minister Chovan, nehnevajte sa, zapíšete sa ako minister, ktorý už nestihol nič. Prepáčte, ale jediný význam vaše ministrovanie má pre váš životopis, kde sa tento post bude dobre vynímať.
V programovom vyhlásení vlády stojí: "Vláda Slovenskej republiky svojou politikou prispeje k stabilite podnikateľského prostredia v rezorte poľnohospodárstva vytváraním podmienok na plné uplatňovanie opatrení Európskej únie." Situácia je momentálne taká, že Únia umožnila poskytnúť farmárom 70-percentné zálohy na dotácie na založenie úrody, ale Slovensko svojim roľníkom odmieta tieto preddavky vyplatiť s výhovorkami, že je to priveľa roboty s písaním rozhodnutí, nie sú skončené krížové kontroly a tak ďalej. Tieto informácie mám od samotných roľníkov. Fakt je, že máme od Únie nástroj na vyplatenie záloh a nejdeme ich, máme nástroj a nejdeme ho použiť.
V ďalšom citáte z programového vyhlásenia vlády stojí: "Cieľom je maximálne využiť finančné prostriedky z podpory nástrojov poľnohospodárskej politiky a národných zdrojov." Ak sa pozrieme do rozpočtu na rok 2010, tak síce rezort pôdohospodárstva má pridané, ale na priame platby pôjde takmer o miliardu menej v korunách. Toto je maximálne využitie zdrojov? Prepáčte mi, nie je to farizejstvo hovoriť o maximálnej podpore roľníkov a nedať im to maximum?
Dostal sa mi do rúk list Fondu národného majetku Slovenskej republiky, z ktorého vám úryvok alebo časť prečítam. Oslovuje: "Vážený pán, vážená pani, ak nemáte záujem byť naďalej vlastníkom bezcenných cenných papierov, ponúkame vám od októbra 2009 možnosť bezodplatne ich previesť na účet Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Fond národného majetku za vás súčasne uhradí aj poplatok za evidenciu cenných papierov. Ak prevediete cenné papiere do konca roku 2009, nemusíte zaplatiť faktúru a v prípade, že ste ju už uhradili, Fond národného majetku vám tento poplatok vráti."
K týmto tzv. bezcenným cenným papierom sa počítajú aj podielové listy, ktorými boli vysporiadané nároky pri transformácii družstiev za vnesenú pôdu, za vnesené výrobné prostriedky a za odpracovanú dobu. Touto výzvou Fondu národného majetku de facto začalo znárodnenie poľnohospodárstva. Pretože ak túto výzvu budú majitelia týchto podielových listov využívať, dostane sa Fond národného majetku, rozumej štát, za babku do riadenia a k vlastníctvu v mnohých súkromných poľnohospodárskych podnikoch.
Zaujímalo by ma, pán minister, či viete, v ktorej hlave tento skvelý nápad skrsol a kto je za to zodpovedný? Ale vy to nebudete, pretože zavedenie poplatkov pred dvoma rokmi bol výmysel iného, inej hlavy a už teraz vidíme, s akým cieľom toto spoplatnenie vedenia účtov cenných papierov bolo naplánované.
Pre mňa je to škandál, bezprecedentná krádež v duchu, v duchu združstevňovania a myslím si, že táto informácia by vás mala, kolegovia a kolegyne, zaujímať a že by sme sa jej mali podstatne viac venovať, aspoň na výbore, kam to patrí.
Poďme teraz troška k rezortu. Dotácie do rezortu stúpajú, ale peniaze, ktoré vchádzajú do rezortu z verejných financií, sa v tomto rezorte neprejavujú. Kde končia? Namieste je otázka, prejavili sa tieto rastúce dotácie v platoch v poľnohospodárstve? Prejavili sa v nájomnom, ktoré je vyplácané vlastníkom pôdy? Alebo prejavili sa v priaznivých cenách komodít? Dotácie-nedotácie, trh funguje. Ak sa neurodí, ceny idú hore, ak sa urodí, ceny idú dole a či dotácie máme, alebo nemáme a platí to celosvetovo. Preto je ozaj nevyhnutné, aby sa priame platby vyplácali na farmu ako podpora príjmu, nie na plochu, kde to vedie k špekuláciám s pôdou. Napriek rastúcim dotáciám rezort nie je stabilizovaný, neprešiel zásadnými reformami, jeho konkurencieschopnosť je nízka.
Dámy a páni, filozof Voltaire kedysi napísal: "Od kráľa až po žobráka každý žije zo sedliaka." Táto myšlienka, hoci stará, ma stále fascinuje. Cítite, cítite to jadro? Aj dnes má poľnohospodárstvo svoje nezastupiteľné úlohy, či už v produkcii potravín, v produkcii zelenej energie, ekologickom poľnohospodárstve, agroturistiky, rozvíjaní medzitrhu práce, dôležitý je environmentálny aspekt poľnohospodárstva, zalesňovanie, produkcia rýchlorastúcich drevín a tak ďalej atď., mnoho krajových špecialít. Ale to dokáže iba multifunkčné poľnohospodárstvo, ktorého priority musíme nechať na rozhodnutie samotného farmára. Celoeurópsky nemôže predsa fungovať, keď rozhoduje niekto v Bruseli o opatreniach pre daný, konkrétny región. Preto je nevyhnutné reformovať dotačný systém na platby na farmu, pretože samotný príjem chápeme ako sociálnu podporu príjmu, čiže chápeme jeho sociálny rozmer. A podľa môjho názoru je nevyhnutné tento dotačný systém nastaviť v nepriamej úmere, čím väčšia farma, tým nižšia podpora. Chrániť, sociálne chrániť je potrebné tých najslabších. Rozhodnutie o tom, čo bude pestovať, čo bude chovať, aké aktivity bude rozvíjať, musia zostať ozaj na farmárovi nezávisle od tejto platby.
Takto dosiahneme aj odpojenie jednotlivých platieb pre členov, členské štáty Európskej únie nezávisle od predchádzajúcej výkonnosti, od histórie. O toto nás žiadali aj predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej komory, aby sa platby neodvíjali od histórie výkonnosti poľnohospodárstva. Dodnes to znevýhodňuje nových členov Európskej únie voči starým, aj Slovensko voči svojim susedom vo V 4. Spoločná poľnohospodárska politika by sa mala zmeniť. Ja ju považujem za dinosaura, pretože ciele, ktoré si stanovilo Európske spoločenstvo pri svojom vzniku, boli už dávno dosiahnuté, napríklad zabezpečenie dostatku cenovo prístupných potravín. Prostriedky spoločnej poľnohospodárskej politiky sa nemenia alebo sa menia veľmi, veľmi ťažko.
Skúsme si uviesť absurdný príklad s mliekom. Stanovili sa kvóty na výrobu a predaj mlieka, stali sa lukratívne, pretože bol to nedostatkový tovar, bol dobre platený, a teraz sa pristúpilo k postupnému uvoľňovaniu počtu kvót. Samozrejme, keď ide o lukratívny tovar, každý po ňom siahne, ale výsledkom je, že máme nadbytok mlieka, ktorého cena prudko klesá. Mlieko farmári vylievajú či na Slovensku, či v Prahe, či v Bruseli a v súčasnej situácii napríklad... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, musím vás upozorniť, že je 12.00 hodín.
J. Tkáčová, poslankyňa: Dve-tri vety, končím. Už dokončím, hej?
Ja v súčasnej situácii nie som schopná poradiť chovateľom kráv, čo by mali robiť, aby mohli prežiť, alebo čo by mala vláda urobiť, lebo na jednej strane sú to pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky a na strane druhej je otázka, akú podporu môže poskytnúť štát. Obávam sa však, že ozaj dôjde k najhoršiemu, keď sa budú znižovať - a už sa znižujú - stavy základného stáda. Že to neviem ja, to nie je také podstatné ako to, že si s tým nevedia rady ani ministri ani na Slovensku, ani v Európskej únii, takže, pán minister, dúfam, že v rozprave sa k tomu vyjadríte, čo s tým.
Ale na záver, aby som už ďalej nenaťahovala, ak by som teda tejto vláde mala dať známku za prioritný rezort, za ktorý rezort pôdohospodárstva deklarovala, tak by to bolo presne také číslo, aký je počet ministrov v tomto rezorte, takže štvorka.
Ďakujem vám za pozornosť, kolegovia a kolegyne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa bola jediná prihlásená písomne do rozpravy. Pýtam sa, pani kolegyne, kolegovia, má niekto záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa hlásia pán poslanec Zsolt Simon, László Miklós, Marián Záhumenský, Miroslav Jureňa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Len pre tých, ktorí to budú v noci pozerať, musím povedať pre poriadok, že prerokovávame Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2009. (Reakcia z pléna.) V Slovenskej republike stav za rok 2008. Vydržte, všetko dočítam do konca, to je tlač 1215. A Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republiky 2009, stav za rok 2008, tlač 1216. Lebo ak niekto pozerá v televízii, tak určite nevedel, o čom sa momentálne diskutuje.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.
(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Šiesty deň rokovania
42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
29. októbra 2009 o 14.00 hodine
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako pristúpime k hodine otázok, dovoľte mi ešte pred rokovaním, aby som privítala na balkóne dôchodcov z Rožňavy, ktorí sa prišli pozrieť na slovenský parlament. Takže ste vítaní. (Potlesk.)
Teraz pristúpime k
hodine otázok,
ako to vždy vo štvrtok ukladá zákon o rokovacom poriadku, ktorú týmto otváram.
Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 18 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 37 otázok.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa odpovedať nebude.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády, pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, milí hostia, rád by som ešte ospravedlnil pána predsedu vlády, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, a preto nemôže byť dnes prítomný na tomto rokovaní.
Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády preto v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný minister zdravotníctva Richard Raši - zastupuje pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová. Minister životného prostredia Jozef Medveď - minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan je zastupujúcim ministrom. Neprítomný je aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, na ktorého však nie sú otázky a nie je potrebné ho zastupovať. Takisto minister výstavby a regionálneho rozvoja Igor Štefanov - na neho nie sú kladené žiadne otázky.
Pani predsedajúca, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Prosím vás teraz, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Petra Obrimčáka a otázka znie: "Ukazuje sa, že opatrenia vlády Slovenskej republiky na zabránenie neodôvodneného nárastu cien po zavedení eura boli úspešné. Čo by ste odkázali tým, ktorí vládu za takéto opatrenia kritizovali?"
Prosím, pán podpredseda vlády, odpovedajte na otázku.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Zavedenie eura bolo otázkou splnenia našich záväzkov, ktoré sme prevzali podpisom prístupovej zmluvy k Európskej únii. Tento krok považujeme za jedno z najvýznamnejších strategických rozhodnutí v novodobej histórii samostatného Slovenska. Pre každú členskú krajinu je zavedenie eura otázkou dosiahnutia vyhovujúcej ekonomickej kondície. Slovensku sa splnením náročných Maastrichtských kritérií podarilo prijať novú menu v správny čas aj vzhľadom na neustále postupujúcu ekonomickú recesiu v celosvetovom meradle.
Prechod na novú menu je veľmi zložitý proces. U verejnosti sa preto celkom prirodzene objavili obavy, že by ho niektorí obchodníci mohli zneužívať na neodôvodnené zvyšovanie cien. Dnes môžeme konštatovať, že prijatie eura prebiehalo bezproblémovo a pokojne, a to vďaka veľmi dôslednej príprave. Vyslúžili sme si pochvalu a uznanie z úst šéfov európskych inštitúcií, ako aj od predsedov vlád susedných krajín. Myslím si, že verejnosť ocenila kroky vlády zamerané na ochranu spotrebiteľov pred prípadnými neférovými krokmi niektorých obchodníkov a obchodných reťazcov. Ku konsolidácii vzťahov na trhu prispelo aj prijatie Etického kódexu. Jeho hlavným poslaním bolo navodenie pocitu dôvery a dostatočnej informovanosti, ako aj čestnosť, transparentnosť a dodržiavanie zákonov pri obchodovaní. V reálnej hospodárskej politike sa presviedčame, že na aktívne ovplyvňovanie regulačnej funkcie trhu je žiaduca a žiaduce sústavné monitorovanie a vyhodnocovanie činnosti jednotlivých regulačných orgánov s cieľom identifikovať procesy a faktory, ktorými možno eliminovať prípadné zlyhanie trhu a z toho prameniaci nežiaduci vývoj inflácie.
Celý súbor spomenutých vzťahov sme museli budovať od začiatku, pretože predchádzajúcej vláde sa podarilo vytvoriť obraz, akoby štátna cenová politika vôbec neexistovala, resp. bola nezlučiteľná s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii. V uvedenom duchu zámerne prehliadala zákonné možnosti kontroly a regulácie cien výrobkov. Opak je však pravdou, pretože už primárne pramene komunitárneho práva obsahujú ustanovenia o cenovej stabilite a o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v čl. 4 ods. 3 určuje stabilné ceny ako jednu z hlavných zásad činnosti členských štátov, podporujúcu dosiahnutie cieľov spoločenstva. Stabilné ceny patria medzi hlavné zásady, rovnako ako zdravé verejné financie, menové podmienky a trvalo udržateľná platobná bilancia. V čl. 153 ďalej zmluva upravuje ochranu spotrebiteľa, keď hovorí, že spoločenstvo prispieva k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany záujmov spotrebiteľov, požiadavky ochrany spotrebiteľov sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností spoločenstva a členské štáty majú možnosť zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia ako spoločenstvo.
V súlade so spomenutým právom Európskej únie sme začali s opatreniami na zabezpečenie cenovej stability ešte pred samotným zavedením eura. Pozvali sme sociálnych partnerov k podpisu Deklarácie spoločenskej zhody zaviesť a používať euro, v ktorej sa zaviazali nezvyšovať ceny. Ďalším krokom bolo podnietenie celospoločenskej atmosféry, najmä spotrebiteľského prostredia, sledovať cenovú politiku výrobcov a poskytovateľov služieb. Kľúčovú úlohu tu zohrala Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá vykonala veľké množstvo kontrol.
Zriadili sme aj Cenovú radu ako poradný, iniciatívny a koordinačný orgán vlády v oblasti cenovej stability na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja, ktorá pravidelne sleduje vývoj cien a reaguje na prípadné pokusy zneužiť zavedenie eura na ich neoprávnené zvyšovanie. Cenová rada sa zaoberá konkrétnymi prípadmi, napríklad oprávnenosťou nárastu cien bankových poplatkov, potravinárskych tovarov, stomatologických výkonov, parkovného, taxislužieb, internátov, poštovného a ďalších tovarov a služieb.
Na vývoj cien po zavedení eura však vplýval aj rad ďalších ekonomických ukazovateľov. Tu možno konštatovať, že inflácia sa aj v III. štvrťroku vyvíja veľmi priaznivo. Aj vďaka vstupu do eurozóny máme najlepší kreditný rating spomedzi krajín V4. Máme aj najnižšie náklady na financovanie vládneho dlhu. Menové podmienky nastavené Európskou centrálnou bankou sú v súčasnosti a v súčasnom období vhodné pre slovenské hospodárstvo a jednou z oblastí, kde je viditeľný jasný vplyv eura, je práve kurzová stabilita. Aj podľa rôznych analýz finančných inštitúcií sa potvrdilo, že obavy občanov o vývoj cien po zavedení eura neboli opodstatnené, hlavne v niektorých rozhodujúcich segmentoch spotrebného koša sa ceny vyvíjajú dokonca lepšie, ako očakávalo ministerstvo financií a Národná banka Slovenskej republiky. Miera inflácie od septembra 2008 klesá a v auguste 2009 dosiahla iba 0,5 %. Vnímaná miera inflácie od leta 2008 zaznamenávala neustály pokles a v poslednom mesiaci sa dokonca dostala až do záporných čísel.
Vo všeobecnosti vstup do eurozóny prináša pre Slovensko podstatne viac výhod s dlhodobou pôsobnosťou, ako rizík v krátkodobom horizonte. Prijatie eura odbúrava bariéry v konaní tak podnikateľov, vlády, ako aj občanov, zníži transakčné náklady, odstráni kurzové riziká, sprehľadní cenové relácie vo všetkých oblastiach, uľahčí pohyb na všetkých trhoch a urýchli ďalší proces celkovej konvergencie Slovenskej republiky k vyspelým krajinám.
Prechod na euro je významnou menovou reformou, ktorá sa bezprostredne dotkla všetkých občanov Slovenska a v porovnaní s reformami bývalej vlády môžeme povedať, že sme ju urobili s ohľadom na ľudí a v prospech ľudí. Dúfam, že sa nám podarilo presvedčiť aj väčšinu kritikov.
Ďakujem pekne. Skončil som, pani podpredsedníčka.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pán poslanec Obrimčák, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Takže budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú premiérovi vlády položila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Otázka znie: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte summit šéfov obrany NATO, ktorý sa konal minulý týždeň v Bratislave?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, páni ministri, dámy poslankyne, páni poslanci, na úvod považujem za potrebné poďakovať všetkým zodpovedným za úspešné a neproblémové zorganizovanie pravidelného neformálneho rokovania ministrov obrany členských štátov Severoatlantickej aliancie, ktoré bolo prvým na úrovni ministrov pod vedením nového generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Andersa Fogha Rasmussena. Neformálne stretnutie ministrov obrany členských krajín NATO sa v Bratislave uskutočnilo v dňoch 22. a 23. októbra 2009. Svojím významom a rozsahom bolo jedinečné, pretože dokázalo plnoprávne a dôveryhodné členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii. V päťročnej histórii členstva Slovenskej republiky v NATO sa stala Bratislava po prvýkrát na dva dni nielen hlavným mestom Slovenska, ale aj hlavným mestom Severoatlantickej aliancie. Keďže NATO má v súčasnosti 28 členov a neformálne stretnutia ministrov obrany sa konajú dvakrát do roka, jeho organizovanie je pre jednu členskú krajinu usporadúvané iba raz za 14 rokov. V Bratislave sa toto stretnutie uskutočnilo už 5 rokov po vstupe Slovenskej republiky do NATO.
V prvej časti mojej odpovede sa chcem vyjadriť k širším súvislostiam tohto stretnutia predstaviteľov NATO. Nebolo to len pár dní obmedzenia dopravy v Bratislave. Tím okolo splnomocnenca vlády pre prípravu a realizáciu neformálneho zasadnutia ministrov obrany členských štátov NATO zavŕšil 20-mesačný proces príprav, plánovania a realizovania s jednoznačným úspechom. Orgány štátnej správy, samosprávy, ako aj ostatné subjekty jednoznačne prezentovali schopnosť Slovenskej republiky zorganizovať aktivitu podobného rozsahu i významu. O rozsahu činnosti svedčí fakt, že o aktivitu, na ktorej sa zúčastnilo približne 800 delegátov, 350 novinárov, zabezpečovala pracovná skupina približne so 4 600 členmi na nadštandardnej a excelentnej úrovni. Zladenie a efektivitu jednotlivých zložiek tohto kolektívu vysoko ocenili najmä samotní delegáti, novinári, ale i delegáti Severoatlantickej aliancie. O efektivite svedčí komplexné zvládnutie účasti obrovského množstva účastníkov, medzi ktorými bolo viac ako 50 VIP hostí. Toto obrovské množstvo ľudí sa bezproblémovo presúvalo medzi približne 10 lokalitami v rámci Bratislavy a jej blízkeho okolia, pričom v každej z nich našli prijatie hodné slovenskej pohostinnosti.
Okrem už zmienených skutočností je potrebné zdôrazniť bezpečnostný systém, ktorý podporoval rokovanie ministrov obrany. Tento systém na jednej strane dokázal zabezpečiť vysokú mieru bezpečnosti podujatia, no zároveň naplnil aj druhú prioritu, ktorou bolo v čo najmenšej miere ovplyvniť realizovanými opatreniami život obyvateľov Bratislavy a jej okolia. Slovenskej republike sa podarilo prezentovať Bratislavu ako žijúce mesto a nie ako nedobytnú pevnosť. V každom prípade je však v tejto súvislosti potrebné poďakovať obyvateľom Bratislavy a jej okolia za pochopenie a veľmi významnú podporu.
Tak, ako bolo zasadnutie pre Slovenskú republiku jedinečné, tak aj jedinečne bola zvládnutá jeho organizácia. Slovensko podľa vyjadrenia zahraničných hostí položilo latku organizácie veľmi vysoko. Organizácia takéhoto podujatia nemala a ani nemá na Slovensku obdobu. Bratislava, ako aj Slovensko sa na niekoľko dní stali stredobodom pozornosti celosvetových významných médií, ale aj odbornej a laickej verejnosti. Toto stretnutie predstavovalo unikátnu príležitosť našej prezentácie. Viacerí predstavitelia bezpečnostnej komunity navštívili Slovensko po prvýkrát. Naši spojenci v NATO, ktorí takéto podujatie organizovali v minulosti, nás v rámci konzultácií upozornili, aby sme sa okrem odbornej stránky sústredili aj na celkové zviditeľnenie krajiny, napríklad v oblasti kultúry či cestovného ruchu. V tomto duchu nám potvrdili aj náš zámer komplexne prezentovať kultúru, umenie, históriu, krásy slovenskej krajiny a slovenskú gastronómiu. Mottom prezentácie sa stalo naše historické a kultúrne dedičstvo, ocenené najmä UNESCO-m a, samozrejme, zdôraznili sme aj podiel a históriu účasti Slovenskej republiky v mierových misiách a tým aj náš podiel na bezpečnosti vo svete.
Očakávame pozitívny dopad neformálneho stretnutia ministrov obrany NATO a jeho sprievodných podujatí minimálne na turistický ruch. Tak, ako zaznelo z úst novinárov, určite sa nám po tomto podujatí v budúcnosti v komunite NATO nestane, že Slovensko si budú mýliť so Slovinskom. Navyše, väčšina delegátov vyjadrila záujem vrátiť sa na Slovensko aj ako súkromné osoby a pozrieť si všetkých sedem dedičstiev UNESCO, ktorých obraz sme im ponúkli počas večerného kultúrneho programu. Som presvedčený, že zasadnutie prispelo nielen k posilneniu hrdosti slovenských občanov, ale aj k posilneniu povedomia a spolupatričnosti vo svetovom meradle.
A ako povedal premiér na zasadnutí Rady vlády pre jednotnú prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí, poznanie značky Slovensko v každej jednotlivej oblasti s cieľom predĺžiť autentický a pulzujúci obraz našej krajiny našlo svoju pozitívnu odozvu.
Čo neformálne zasadnutie ministrov obrany NATO prinieslo z vecnej stránky? Napriek neformálnemu charakteru rokovania boli v závere schválené štyri dokumenty. Dva dokumenty týkajúce sa operácie AISA v Afganistane, jeden z riadenia skupiny vyšších úradníkov ministerstiev obrany k politike zdrojov NATO a priebežná správa o protiraketovej obrane.
Čo sa týka Afganistanu, hlavným odkazom stretnutia je, že rozhodujúcim predpokladom úspechu aliancie v tejto operácii a tiež skorého ukončenia prítomnosti jednotiek AISA je vybudovanie takých afganských bezpečnostných síl, ktoré budú schopné v plnej miere prevziať zodpovednosť za bezpečnosť vo svojej krajine. Pri svojom pôsobení v Afganistane sa NATO bude sústreďovať najmä na ochranu afganského obyvateľstva, zvýšenie úsilia pri budovaní afganských národných bezpečnostných síl, podporu budovania dostatočne spôsobilých afganských štátnych inštitúcií a zapojenie susedných krajín, predovšetkým Pakistanu.
V zmysle napĺňania definovaných priorít Slovenská republika deklarovala, že upraví mandát svojich jednotiek tak, aby zrušila teritoriálne obmedzenia, ktoré v súčasnosti tieto jednotky majú. Ide hlavne o multifunkčnú ženijnú jednotku v Kandaháre, pre ktorú Slovenská republika plánuje zabezpečiť ochranu tak, aby mohla plniť svoje úlohy vo viacerých častiach Afganistanu. Takisto zvažujeme zvýšenie nášho príspevku výcvikových aktivít pre afganské národné bezpečnostné sily, najmä zapojenie do novovzniknutej výcvikovej misie NATO v Afganistane. (Vystúpenie prerušené podpredsedníčkou NR SR.)