T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami chcú reagovať pani poslankyňa Tkáčová, Halecký, Vášáryová, Kahanec, Petrák, Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Pripraví sa pán predseda výboru Jozef Halecký.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedujúci. Kolega Mikloš hovoril o prípadoch plytvania, ktoré sú na stránke ukradli.sk. Ale plytvaním je aj také použitie verejných zdrojov, ktoré síce očividne nie je podvodom, ako napríklad v prípade predaja emisií, kde sme zatiaľ prišli o 11 mld. korún, ale aj také vynaloženie peňazí daňových poplatníkov, ktoré neplní ciele, na ktoré boli vynaložené. Je to aj v prípade rezortu pôdohospodárstva, ktoré vláda Roberta Fica vyhlásila za svoju prioritu s cieľom dosiahnuť stabilitu podnikateľského prostredia v ňom. Okrem toho, že každoročná výmena ministra znamenala nestabilitu riadenia rezortu, dotácie, ktoré sa neustále zvyšovali, sa pozitívne neprejavili ani na platoch zamestnancov v poľnohospodárstve, ani na nájomnom vyplácanom vlastníkom pôdy, ani na cenách potravín, ani na priaznivom vývoji obchodnej bilancie.

Namieste je otázka, kde skončili tieto peniaze? Veľká časť z nich skončila v rukách tzv. podnikateľov z víl, ako ich trefne nazval exminister Becík. Top 20 poberateľov dotácií zinkasuje takmer 20 % všetkých platieb. Takže 0,07 % všetkých poberateľov zinkasuje 20 % všetkých platieb. To určite neprispieva ku konkurencieschopnosti odvetvia, ale k dominancii niekoľkých veľkých firiem, ktoré diktujú podmienky podnikania v tomto rezorte a zhoršujú podmienky na podnikanie v ňom. A to je v príkrom rozpore s cieľom programového vyhlásenia vlády.

A keď kolega Mikloš hovoril o znárodňovaní strategických podnikov, ktoré plánuje táto vláda, tak sa nám tu črtá aj znárodňovanie v pôdohospodárstve, pretože Fond národného majetku poslal vlastníkom cenných papierov ponuku bezplatne previesť cenné papiere na Fond národného majetku. Týka sa to napríklad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda výboru Jozef Halecký. Pripraví sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Mikloša chcel by som dodať, že je potrebné udržať tvrdenie, že tento rozpočet je prosociálny a jeho hlavnou úlohou je udržať sociálny štandard ľudí v tejto republike. Mimo iného vyplýva to aj z toho dôvodu, že nárast v rezorte sociálnych vecí je o 4,1 %, teda o 1,9 mld. eur, že rozpočty, ktoré sa dotýkajú sociálnej sféry, či rozpočet zdravotníctva, sociálnych vecí, vzrastajú a naopak rezorty, ktoré sú skôr konzumné, ako rezort obrany alebo vnútra, prípadne možnože aj dopravy, v tých rozpočtoch klesajú a nerastú tak, ako by bolo potrebné.

Chcem len uviesť, že o tom, že je to prosociálny rozpočet, svedčí aj to, že dôchodky a sociálne dávky rastú a valorizujú sa tak, ako je to v zákone a ako bolo sľúbené. A mimo toho ešte je sľubovaný a bude aj vyplatený vianočný príspevok pre dôchodcov. Je tu štátna bonifikácia pre mladomanželské úvery, ale sú tu aj štátom dotované hypotéky pre mladých ľudí. Čiže aj starostlivosť o mladých ľudí, o rodiny, o dôchodcov, teda sociálne skupiny, ktoré sú rozhodujúce pre sociálnu spokojnosť v tomto krízovom období, myslím si, že sú dotované a zabezpečené dostatočne.

Treba podotknúť aj toto, čo ste hovorili, že deficit Sociálnej poisťovne už sa bude musieť vykrývať zo štátneho rozpočtu a nie z privatizačných peňazí SPP, ale to je zase záťaž pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Pripraví sa pán poslanec Stanislav Kahanec.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, že ste kratučko spomenuli aj situáciu v Slovenskej televízii, pán poslanec Mikloš, ale tu chcem upozorniť, že počas posledného pol druha roka sa neuveriteľným spôsobom množia verejnoprávne inštitúcie na Slovensku, hoci my nemáme presne definované, čo tieto verejnoprávne inštitúcie v našom legislatívnom systéme vlastne znamenajú, a najmä tieto inštitúcie nemajú zákonom zabránené, aby pracovali s deficitným rozpočtom. Samozrejme, musíme počítať aj s tým, s čím rozpočet nepočíta, že zástrčkový zákon prinesie v týchto časoch, kedy narastá nezamestnanosť a krachujú podniky, oveľa menší výber tejto dodatočnej dane, to je jedna vec. A druhá vec, zmluva so štátom nerieši problém zadlženia, celkového zadlženia Slovenskej televízie. Takže na jednej strane máme verejnoprávne inštitúcie, ako TASR, ktoré plnia normálne to, čo všetky ostatné subjekty na trhu, ale dostávajú na to štátnu dotáciu, a sme potom svedkami, že vykazuje na základe tejto štátnej dotácie ešte aj zisk.

Dovolím si ešte upozorniť, že aj včerajším schválením zlej implementácie európskej smernice poškodzujeme mladých podnikateľov na internete. Včera som sa s nimi stretla, ich reakcia na včerajšie schválenie koalíciou tejto implementácie je alarmujúca.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďalej má slovo pán poslanec Stanislav Kahanec. Pripraví sa pán poslanec Ľubomír Petrák.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloš hovoril o tom, že výdavky neklesajú napriek kríze, že narastá verejný dlh a že sa vyšplhal za roky 2009 - 2010 na 110-tisíc korún na rodinu. No to svedčí o tom, že ten rozpočet asi nebude prosociálny, ale bude to rozpočet predvolebný. Predvolebný, lebo míňame na úkor budúcich generácií, míňame bez zodpovednosti, lebo to padne na plecia niekoho druhého.

Inak by sme nemíňali zbytočne peniaze pri nástenkových tendroch, pri nevýhodnom predaji emisií, pri predraženom tendri na elektronické mýto, pri plytvaní verejnými zdrojmi pre vybrané sociálne podniky. To je už "zažraná" špina, "zažraná" korupcia a klientelizmus a na ten už asi nepomôže ani "čistič" pán podpredseda vlády, pán Čaplovič, ktorý teraz pracuje na ministerstve životného prostredia. Na to treba už asi vysokotlakový čistič, lebo je to príliš zažrané.

A to, že tento problém nevnímam tak iba ja, o tom svedčí aj prieskum verejnej mienky. A z posledných prieskumov zhruba tri štvrtiny občanov vnímajú problém korupcie ako problém tejto doby. A keďže pri vláde je konkrétna vláda a konkrétne rezorty, tak vnímajú to, samozrejme, ako problém vládnej koalície. Lebo ona rozhoduje a ona robí kroky aj v tomto čase krízy. Teda šetriť a neplytvať by som čakal od rozpočtu a potom by sme našli aj zdroje, aby sme mohli viac dať do zdravotníctva, školstva, do znižovania regionálnych rozdielov.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako dám slovo ďalšiemu s faktickou poznámkou, pre poriadok musím upozorniť, pán poslanec, doteraz tu sedel nový minister životného prostredia v rokovacej miestnosti, možno ste ho ešte nezaregistrovali.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ľubomír Petrák. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, my sa určite nezhodneme na hodnotení štátneho rozpočtu, ktorý je predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, takže s väčšinou vecí, ktoré ste tu povedali, určite budem polemizovať vo svojom vystúpení, ktoré zaznie v rozprave. Faktická poznámka v rozsahu dvoch minút mi neumožňuje zaujať širšie stanovisko v tejto chvíli. Chcem sa dotknúť iba jednej veci.

Tvrdili ste, že táto vláda poškodila sporiteľov zmenou pravidiel. Ja vám chcem pripomenúť, v čom spočívala zmena pravidiel, aby toto zavádzanie z úst opozície nezaznievalo stále. Podstata zmeny pravidiel bola v tom, že riziko nemajú znášať iba sporitelia, ale riziko majú znášať aj správcovia fondov. V tom je podstata zmeny pravidiel. A ak chceme hovoriť o tom, že majú riziko znášať iba sporitelia, to znamená nahrávanie vašim priateľom, správcovským spoločnostiam úplne bezbrehé.

Chcem povedať na záver tejto faktickej poznámky, že podľa môjho názoru rozpočet za daných podmienok tak, ako je zostavený, je to riešenie jediné možné a to riešenie je dobré.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec. Pripraví sa pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať najmä pánovi Ivanovi Miklošovi za to, že na podrobnej analýze dokázal to, že v tomto najdôležitejšom zákone, zákone roka, vláda nerieši to, čo má. Nerieši zhoršujúcu sa sociálnu situáciu občanov, nerieši rekordnú zamestnanosť, nerieši regionálne rozdiely. Namiesto toho vláda sa snaží o odpútanie pozornosti napríklad takými nezmyselnými komunistickými nápadmi, ako je znárodňovanie strategických podnikov a pod. Tento rozpočet je ďalšou zlou správou pre občanov Slovenska, lebo im nepomáha, ale len ich zadlžuje. Máme tu najvyšší deficit v histórii, máme tu rekordné zadlžovanie. A prvýkrát, ako sme počuli, porušenie zlatého pravidla, že deficit je vyšší ako kapitálové výdavky. Na základe všetkých týchto skutočností musím konštatovať, že vláda okráda ľudí nielen dnes, ale okráda nás aj o to, čo ešte len bude. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Ivan Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Najskôr ďakujem pekne za faktické pripomienky.

Pán poslanec Kahanec, ja len spresním, že ten dlh nieže dosiahne na jednu rodinu 110-tisíc korún za, teraz za dva roky, on rastie o 110-tisíc korún na každú rodinu za každý jeden rok, aj za tento rok plus 110-tisíc a za budúci rok plus 110-tisíc. Nárast za dva roky o 220-tisíc korún na rodinu dlhu, ktorý budeme musieť splácať.

Pán poslanec Halecký, vy si hovoríte, že nemyslíte, že sa neplnia tie sociálne štandardy, no ale je to možné, že vy si to nemyslíte. Problém je v tom, že ja som hovoril čísla a ja som hovoril čísla z vášho rozpočtu. Ja som hovoril čísla o poklese nominálnom na hmotnú núdzu, na zdravotne ťažko postihnutých, na starostlivosť o deti. Čiže vy si to nemusíte myslieť, tak ako pán poslanec Petrák nemusí súhlasiť s väčšinou toho, čo som povedal, no len potom nesúhlasíte s väčšinou toho, čo je napísané v rozpočte. Pretože ja som citoval čísla z rozpočtu. Ja som citoval rebríčky konkrétnych medzinárodných inštitúcií. A keďže som chcel, aby ste mali aj vizuálny vnem, nielen sluchový, tak som vám to ukazoval aj na obrázkoch. Ak nesúhlasíte, potom nesúhlasíte s realitou. To je možné inak a to v politike býva aj pomerne rozšírený jav. (Reakcie z pléna.)

A čo sa týka toho hodnotenia, pozrite sa, môžem vám odcitovať hodnotenia Európskej komisie, ktorá povedala, citujem, teraz, pred troma týždňami: "Dobré časy sa na Slovensku nevyužili na pokrok pri konsolidácii verejných financií." Európska komisia tvrdí opak toho, čo tvrdí váš minister financií. Európska komisia aj na základe toho preradila Slovensko medzi najrizikovejšie krajiny z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Takže vám sa môže zdať, že je to fajn, že je to v poriadku a že je to dobré, no len nie je.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Miroslav Jureňa za klub Ľudovej strany - HZDS. Pripraví sa predseda klubu KDH Pavol Hrušovský.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, skúsim načrieť troška do histórie, pretože história má tú schopnosť, že nám môže povedať aj pravdu, niekedy, niekedy.

Nastúpil som v roku 2006 na úrad ministra pôdohospodárstva a pýtal som od úradníkov, ktorí na úrade ministerstva pracovali, aby mi priniesli čiernu knihu, ktorá bola spísaná v roku 1998. A do dnešného dňa mi ju nepriniesli. Už nie som tam skoro dva roky. Čierna kniha sa jednoducho nenašla. I dnes sme si tu mali možnosť vypočuť čierne scenáre a možno nejakú takú čiernu, čiernu knihu. Nikdy som sa nedozvedel, čo v tej čiernej knihe, ktorá bola stvorená v roku 1998, čo bolo o rezorte pôdohospodárstva napísané.

Ale zodpovedne vám môžem povedať, akú čiernu knihu napísala Dzurindova vláda od roku 1998 do roku 2006. Nedali sme to na papier, môžeme o tom diskutovať, môžeme o tom hovoriť a môžeme si klásť otázky, prečo to tak je. Takže, pochopiteľne, prečo to tak je, na to môžem odpovedať úplne zrozumiteľne, pretože čierne knihy a čierne scenáre sú marketing, ktorým sa chceme akosi predstaviť občanom a voličom, aby sme na princípe týchto čiernych kníh povedali, že my nesúhlasíme a my to vidíme inak. Naraz máme sociálne cítenie, naraz myslíme i na toho občana niekde na dedinke, na vidieku, ale keď sme boli pri vláde tých osem rokov, tak nás tento občan niekde na dedine a na vidieku úplne a vôbec nezaujímal, pretože vtedy sme hovorili, hovorili týmto občanom, že ani Hongkong nemá poľnohospodárstvo, všetko si kúpime, všetko si dovezieme. Skoro to vyzeralo tak nádejne, že ani nemusíme nič robiť, lebo všetci budeme nejakí kapitalisti a budeme sa mať veľmi dobre. Prídu nadnárodné bohaté spoločnosti, vybudujú nám tu haly a v týchto halách budeme pracovať a nemusíme nad ničím ani rozmýšľať, jednoducho budeme robiť také úkony, ktoré sa naučíme za jeden deň, a tieto úkony môžeme robiť. Ale nemôžeme ich robiť donekonečna, lebo tieto haly sú tu prenajaté krátkodobo, tieto haly jednoducho zase odídu niekam inam, do iného priestoru, jednoducho je to pohyb kapitálu. Je to pohyb kapitálu, ktorý si hľadá lacnejšiu pracovnú silu, lacnejšie východiská.

A ak sa zamýšľame nad rozpočtom, každý rok nad zákonom roka, tak pochopiteľne, že je to i o tomto, o perspektívach, ktoré ponúkame pre ľudí a ktoré sme im schopní zabezpečiť, a pochopiteľne, že rozpočet pre budúci rok je veľmi, veľmi dôležitý.

Ja len pripomeniem ako poľnohospodár v tejto súvislosti jednu základnú informáciu. Sme otvorená spoločnosť. Odzneli tu i teraz, pred pár minútami tu odzneli niektoré diskusné príspevky alebo faktické poznámky do tohto priestoru, do priestoru poľnohospodárov. Cena obilia v roku 1989, skúsme si pripomenúť, za koľko sa toto obilie v tom čase predávalo. Ak si nepamätáte, prerátam vám to, bolo to niekde nejakých 70-80 eur. Píše sa rok 2009 a pýtam sa vás, za koľko sa predáva toto obilie? Je to 80-90 eur. Prosím vás, skúsme si pripomenúť, za koľko sa predávala v tom čase nafta, za koľko sa predávali chemické prostriedky, hnojivá, za koľko bola pracovná sila, koľko sme zarábali v tom čase. Ja si pamätám, že som zarábal 2 800 Kčs. Takže skúsme si pripomenúť i tieto základné údaje, kam sme sa posunuli, kam sme sa dostali.

A ak hovoríme na túto tému, že je tu nejaká spravodlivosť, a ak hovoríme o poľnohospodárskych dotáciách, musím to pripomenúť, lebo to súvisí, tak táto vláda, táto vláda po svojom nástupe dala maximálne dotácie a maximálne podpory, 30 %. V rámci prístupovej zmluvy to, čo bolo dané. Musím povedať, že predchádzajúca vláda tak neurobila ani raz a tie podpory boli v skutočnosti deformujúce, a to tým spôsobom, že poľnohospodár si nemohol dovoliť investovať.

A ak hovoríme o dotáciách, ja osobne, ak sme tu, ak tu hovoríme, že kde skončili, v akých vreckách, tak musím pripomenúť, skúsme si pozrieť, prerokovávali sme tu zelenú správu, musím pripomenúť, že podpory a dotácie vykrývajú straty v poľnohospodárskych podnikoch. Znova to opakujem. Skúste si pozrieť, prosím vás, štatistiky, skúste si pozrieť tabuľky a nehovorme stále to otrepané, že podpory získavajú nejakí agrobiznismani alebo nejakí agropodnikatelia, to, čo tu stále hovoríte. V skutočnosti podpory vykrývajú straty, ktoré tu sú.

To, že sa v roku 2003 z prístupu do Európskej únie stala naháňačka, to, že sa robili veci zvečera do rána, nevýhodné pre Slovenskú republiku, to je faktom. To je faktom, na ktorý dnes doplácame a musím ho pripomenúť v tejto súvislosti. Ak vláda Slovenskej republiky pre rok 2010 odsúhlasila a v tomto rozpočte navrhuje, aby podpory boli na úrovni 20 %, musím priznať, že nie je to úplných 30 %, ale v čase krízy, keď vy ste neboli v čase krízy a hovoríte, že ste boli v čase konjunktúry, tak vy ste dávali 10 %. Musím vám to pripomenúť na tomto príklade, aby sme nepísali čierne kroniky, keď ich potrebujeme, ale aby sme si hovorili veci v takej realite, v akej sú.

Ďalej musím pripomenúť jedno základné percento. Ak píšeme, píšeme tu tieto scenáre a hovoríme a kritizujeme tento rozpočet, skúsme si pozrieť v skutočnosti do štatistík a do čísel, aký je percentuálny podiel verejnej správy Slovenskej republiky, ja neviem, môžeme to porovnať k štátnemu rozpočtu a môžeme to porovnať k iným údajom. Aký? No je to tretí najnižší z 27 členských štátov Európskej únie. Tretí najnižší. Čiže ak tu niečo kritizujeme, že verejná správa a tak ďalej, že sa nešetrí a tak ďalej, prosím vás, skúste si pozrieť tieto čísla a potom sa nad tým aj zamyslíme, že podiel prostriedkov na verejnej správe je na Slovensku skutočne jeden z najnižších. Jeden z najnižších.

No a ak som sa pozeral do histórie, jednoducho musím to znova pripomenúť, možno sa tu o tom hovorí každý rok a je to akože "opakovanie - matka múdrosti", ale musím to pripomenúť, dnes sa blížime k dátumu 20 rokov, 20 rokov nežnej revolúcie. V roku 1989 mi môj otec, ktorý v 50. rokoch celý svoj majetok dal do jednotného roľníckeho družstva, mi povedal: "Neradujte sa, uvidíte, čo je kapitalizmus. Ja som prežil aj čas kapitalizmu, aj socializmu. Uvidíte, čo je kapitalizmus." Tá doba v skutočnosti dnes prichádza a prišla, čo je, čo je kapitalizmus.

Takže ak dnes sa nachádzame v určitej krízovej situácii, ak dnes hovoríme o jednotlivých vládach, tak musím pripomenúť to, čo som chcel pripomenúť, a musím to zdôrazniť, že dnes po 20 rokoch sa hovorí, že Ján Čarnogurský bol ten, ktorý je tu možno najväčší rusofil a najväčší Slovák, ja si ho vážim ako človeka určite, aj ako politika, ale nikde sa vôbec nepripomína, ako sa začínala Slovenská republika, že pán Čalfa hovoril, že slovenská koruna nevydrží ani pár dní, možno pár mesiacov, že slovenská koruna k českej korune bude, ja neviem, 1 : 3 a tak ďalej, musím to pripomenúť, pretože tieto scenáre tu vtedy boli a slovenská koruna prežila. A len pripomínam, na základe čoho slovenská koruna a ekonomika, makroekonomika, pamätám si, keď sa kritizovali makroekonomické čísla, možno ste si dnes ráno pozreli príhovor Obamu, ktorý reagoval na to, že boli nejaké pozitívne body, 200 bodov na burzách a že Amerika ide z krízy. Ale povedal, dôležité je, ako žije ten človek, nielen makroekonomické čísla, ako v skutočnosti žije ten človek.

Takže keď vláda Vladimíra Mečiara v týchto rokoch budovala diaľnice, budovala jadrové elektrárne, budovala vodné diela Gabčíkovo, tak vy ste prišli a vy ste ich predali. A teraz hovorme, za koľko a o koľko ste ožobračili slovenský národ a Slovákov a prerátajte si to tak, ako dnes preratúvate, ako dnes preratúvate, za koľko sa zadlžujeme, tak si prerátajte, koľko ste vy okradli predajom privatizácie Slovákov. Toto si skúste prerátať. (Potlesk.) Musím to pripomenúť, pretože doba je skutočne krízová. Ak hovoríme o biblických úrodných a neúrodných rokoch, tak vaše biblické roky je tragédia slovenského štátu. Vaše biblické roky, musím to pripomenúť.

Preto keď hovoríme o tomto rozpočte, áno, treba to pripomínať, pretože tu hovoríme, hovoríme tu o marketingu, hovoríme tu o tom, aký je tento rozpočet zlý, ako sa zle hospodárilo, ako sa s peniazmi zle narába, ako sa zle investujú. Jedna vláda budovala a prišla druhá vláda, predala za pár, za pár drobných. (Reakcie z pléna.) Za pár drobných. A je to dopad, páni, môžeme sa nad tým usmievať, je to dopad v každej domácnosti, pretože ceny za energie stanovujú nadnárodné spoločnosti, to je ten dopad v každej rodine, to je ten dopad pre každého, každého peňaženku, pre každého Slováka, ktorý tu stále je. A treba si to pripomenúť, že toto ste spôsobili, vážená opozícia, toto ste spôsobili vy. Treba vám to pripomínať. Opakovanie je matka múdrosti. Treba vám to pripomínať.

Takže ak dnes hovoríte a píšete čierne kroniky, treba vám pripomenúť vaše čierne kroniky, ktoré ste vy písali v roku 1998 a nikde sa nenachádzajú, lebo by ste sa museli za tie kroniky hanbiť. Ja znovu opakujem, keď som prišiel na úrad ministra a hľadal som čiernu kroniku, nenašla sa. Bohužiaľ, nenašla sa. Lebo tí ľudia, ktorí ju písali, tí ľudia, ktorí ju, a vtedy si pamätám, že diaľnice, veď berieme na to drahé peniaze na diaľnice, okamžite sa to zrušilo, berieme na to drahé peniaze. Ale čo sú to drahé peniaze? Koľko stál kilometer diaľnice v roku 1998 a koľko stojí kilometer v roku 2009? Prosím vás, pozrite si tie čísla, koľko stojí! Keby sa vtedy i na úkor úverových zdrojov budovali diaľnice, dnes sme mohli jazdiť do tých Košíc v skutočnosti, lebo vy za osem rokov, pozrite sa, koľko kilometrov diaľnic ste urobili vy za osem rokov a koľko sa urobilo za Mečiarovej vlády a koľko sa robí za Ficovej vlády. Skúste si pozrieť, prosím vás, tie čísla, ak hovoríme napríklad o diaľniciach.

Takže musím niektoré veci pripomínať, pretože opakovanie je matka múdrosti a história má ten dar, že niekedy nám napovie, ako to v skutočnosti bolo a kto ako konal. Nie o tom, kto čo sľubuje, ale história hovorí, kto ako konal. Ako sa správal voči občanom Slovenskej republiky a ako konal.

Ak táto vláda si dala za prioritu rezort pôdohospodárstva a dala si za prioritu sociálnu spravodlivosť, tak ja to oceňujem a myslím si, že tento rozpočet, ktorý je na budúci rok, o ktorom dnes hovoríme, má tieto trendy ich udržať a zachovať a správa sa i v ťažkej situácii, ktorá tu je, správa sa zodpovedne.

Preto chcem povedať za klub Ľudovej strany - HZDS napriek tomu, že ako poľnohospodár nie som spokojný, pretože mohli tu byť iné čísla a najmä čo sa týka štátnej pomoci, ktorá je výrazne deformovaná, pretože i štát, ak je majiteľom meliorácií, ak je majiteľom zavlažovacích systémov, tak ako majiteľ by sa mal o ne starať. Musí sa o ne starať. Je tu vybudovaných 320-tisíc hektárov. Takže nie som úplne spokojný, hovorím to nahlas. Nie som úplne spokojný, ale za klub Ľudovej strany - HZDS hovorím, že v tomto krízovom období za tento rozpočet zahlasujeme.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie - páni poslanci Halecký, Fronc, Mikloš, Lipšic, Sabolová, Kahanec a Janiš. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán predseda výboru Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcem len zdôrazniť, že pri zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2010 predsa len sa muselo postupovať za špecifických, zvláštnych, nezvyčajných okolností, pretože kríza, ktorá tu je ekonomická, finančná, hospodárska, je jedna z najťažších za posledné desaťročia. Preto je pochopiteľné, pokiaľ vláda si dala za úlohu, že tento rozpočet zaistí, zabezpečí sociálny štandard, to znamená, že výdavky na sociálnu sféru nebudú klesať, dôchodky nebudú klesať, ale budú sa valorizovať a takisto aj sociálne štátne dávky budú sa valorizovať podľa zákonných ustanovení v predchádzajúcom období, rozpočet musel ísť do určitej miery do deficitu. Keďže išiel alebo neplánovane zhruba do tých 40 %, čo je ešte v medziach, ktoré stanovuje Európska únia. Tá dokonca pripúšťa, že ten rozpočet podľa Maastrichtských kritérií by mohol byť až 60 % HDP. To znamená, že pohybujeme sa vo variácii prípustnej. Zachováme sociálne istoty a tá redistribúcia financií ide práve do sfér, ktoré zaisťujú, dá sa povedať, sociálny štandard, zdravotný štandard, ale aj kultúry a vzdelanostný tejto spoločnosti.

Takže to z tohto dôvodu, aj keď je zložité takýto rozpočet v tomto období zostavovať, myslím si, že je veľmi dobre, rozumne a proporcionálne zostavený. Takže tak, ako aj ste hovorili, pán poslanec Jureňa, ako sme prerokovali na klube Ľudovej strany - HZDS, Ľudová strana - HZDS a všetci jej poslanci tento rozpočet podporia.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, hovorili ste tu o družstvách. Dávali ste to do súvisu s Čarnogurským. Po prvé sa musím ohradiť, pretože Čarnogurský žiadne družstvá nerozbil. Ale sa vám čudujem, pretože máte dosť rokov na to, aby ste vedeli, že družstevná politika, vytváranie družstiev stálo životy, rozpady rodín a utrpenie tisícov a tisícov roľníkov a vy ako predstaviteľ v podstate poľnohospodárstva, ak toto neviete, tak ma to skutočne zaráža. A druhá poznámka, hovorili ste, že vy ste stavali diaľnice. Áno, za 25-percentný úrok sa stavali. Takéto boli úroky, ale povedali ste, že my sme ich predali. Takže ja sa vás chcem opýtať, že ktorú to diaľnicu sme predali? Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Pán poslanec Jureňa, musím povedať, že v tejto sále ma už nič, takmer nič neprekvapí, myslel som si, že ma už nič neprekvapí, ale vaše vystúpenie ma prekvapilo. Ak poslanec, ktorý vystupuje za poslanecký klub HZDS, ide hovoriť o smiešnom rozpredávaní, tak to považujem ak nie za drzosť, tak minimálne za trúfalosť. Ak tu niekto smiešne rozdával za smiešne peniaze fabriky svojim blízkym, z ktorých väčšiny potom krachovali alebo boli vykrádané, tak to bol váš stranícky šéf počas jeho vlády. Ak niekto doviedol Slovenskú republiku do takého stavu, že sa jej hovorilo čierna diera a bola vylúčená zo všetkých integračných zoskupení, z rokovaní, tak to bola vláda za vládnutia vášho predsedu pána Mečiara.

Kde vy beriete trúfalosť rozprávať o tom, čo tu kto za 20 rokov robil? Zdevastovali, zničili ste túto krajinu tak, že trvalo roky, kým sme ju ako-tak dali do poriadku, že trvalo roky, kým sme dobehli napríklad integračné manko a urobili zo Slovenska krajinu, ktorá bola akceptovaná. Ak sme my predávali a predávali sme, tak sme predávali medzinárodnými tendrami, teda nie takými smiešnymi výpredajmi, aké sa robili za vašej vlády, a nie takými krádežami, aké sa dejú dnes, či už je to nástenkový tender, alebo je to predaj emisií alebo podobné kauzy.

Takže naozaj by bolo treba, aby sme trošku vážili slová, pretože od predstaviteľa HZDS, ktorý vystupuje za klub HZDS, počúvať takéto reči je naozaj neuveriteľné. Áno, stavali ste diaľnice, ale keď sme prišli do vlády v roku 1998, tak sme našli miliardové nepreplatené faktúry a bola kartotéka, vy ani dnes neviete, čo je to kartotéka? Kartotéka je, že štát nemal na zaplatenie platov pre ľudí a dôchodkov pre ľudí. Tak ste hospodárili!

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Pán poslanec, pri vašom vystúpení som mal miestami, miestami pocit takého déja vu spred asi dvoch rokov, potom ste si asi uvedomili, že toto prostredie je trošku iné ako to prostredie vo Vajnoroch, kde ste naposledy vystupovali, lebo sem-tam som mal pocit, že chcete zopakovať vaše vystúpenie z Vajnor. To je fajn, že ste sa nakoniec ovládli.

Druhá poznámka ale je, nie že váš predseda kedysi za jeho vlády, aká bola prvá škandalózna kauza tejto vlády? Nebol to náhodou Veľký Slavkov? Nebola to náhodou snaha ukradnúť obrovské pozemky pod Tatrami firmám blízkym HZDS? Nebolo to za čias, keď vy ste boli ministrom pôdohospodárstva? Vy hovoríte o histórii, nepamätáte si, čo bolo pred dvomi rokmi? Vy máte toľko trúfalosti vystúpiť v tomto pléne, rozprávať o družstvách? Vy ste kvôli čomu odišli z vlády? Kvôli transparentnému hospodáreniu a zastávaniu sa poľnohospodárov?

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo celkom kľudné, pokiaľ nedošli kamery. Potom ste tak ožili ako, hovoril kolega, vo Vajnoroch a skoro som očakávala, že to bude podobné vystúpenie. Ja len sa chcem zamerať a v tej časti, kde ste hovorili o diaľniciach. Asi v tom čase v ´94 - ´98, pán poslanec, ste politicky neriadili HZDS a možno ste ani nevedeli o tom, aká čierna diera pre občanov tejto krajiny ostala po vás po výstavbe diaľnic, o čom hovoril už predrečník kolega Mikloš. Ja som v tom parlamente bola a boli to veľké strihania pásky s rôznymi hviezdami filmového plátna. Ale keď ste mohli zobrať za oveľa lacnejšie peniaze úvery na výstavbu diaľnic, ktoré už mohli byť postavené, vtedy váš šéf pán Mečiar s tým nesúhlasil. Čiže vy ste nechali čiernu v tejto krajine, ktorú potom bolo treba postaviť tak, aby ste dnes mohli opäť žiť na úkor občanov Slovenskej republiky po ôsmich rokoch vlády Mikuláša Dzurindu.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslane Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Kolega poslanec Jureňa, pripomínať si môžeme aj mnohé iné veci, keď ich chcete pripomínať. Aj noc dlhých nožov, aj čas vrcholu vládnutia vašej strany, pán poslanec, aj to, aké malo postavenie Slovensko vo svete, ako prichádzali demarše a čo po vás zostalo. Ako už tu bolo spomínané - čierna diera. Asi ste neregistrovali, že v čase práve vládnutia tejto vlády mala vláda premiéra, a teda aj s vami, o 775 mld. viac, čo už tu bolo povedané. Čakal by som, že tieto prostriedky využijete pre ľudí. A to, že ceny za energie stanovujú nadnárodné spoločnosti, ja považujem pre Slovensko za šťastie. Oveľa horšie by bolo, ak by tieto ceny dohadoval napríklad rezort ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja cez korkovú nástenku. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Nijako ináč, pán kolega, akože strata pamäti a súdnosti sa nedá charakterizovať to, čo ste tu vy dokázali za tých 20 minút "vypotiť" zo seba. Vy sa nepamätáte dva roky dozadu, keď ste búchali v maštali po stole a nadávali na Roberta Fica, keď ste museli odísť za záhadných okolností, teda pre vás záhadných a pre nás všetkých nezáhadných okolností z rezortu? Ale zaujímavé, že sa pamätáte, ako to bolo v 50. rokoch, a pamätáte sa, ako to bolo za osem rokov našej vlády.

Viete, čo mňa prekvapilo, a dúfam, že všetci mladí si to pozrú, ako ste tu oslavoval socializmus. Výborne! Nech si to všetci mladí pozrú - oslavu socializmu poslancom HZDS pánom Jureňom, nech si všetci mladí potom pozrú všetky pamätníka a všetky tie ostnaté "dráty", čo im tu znova núkate, pán kolega. Budem tlmočiť všetkým mladým, všetkým gymnazistom a vysokoškolákom, ako ste oslávili socializmus, ako ich chcete vrátiť späť, aby nemohli cestovať, lebo kapitalizmus je zlý a socializmus je veľmi dobrý.

Pán kolega, oživím vám pamäť, keďže ste ju stratili. Rok 1998 po vláde Vladimíra Mečiara, po divokej privatizácii tzv. kapitálotvornej vrstve VSŽ, ekonomika na pokraji krachu. Štát si požičiava za 28 %. Štát nemá na mzdy svojich zamestnancov, policajtov, súdov, zdravotníkov preto, lebo rozdával majetky kapitálotvornej vrstve. Rozdával majetky kapitálotvornej vrstve! Nafta Gbely, VSŽ, to bolo čo, pán kolega? Nepamätáte? Stratili ste pamäť? Vidím na vás, stratili ste pamäť, že sme boli vyradení z integrácie do Európskej únie, do NATO. Zničili ste Slovensko, zničili ste Slovensko ekonomicky aj morálne. Remiáš vám nič nehovorí? Únos prezidentovho syna vám nič nehovorí? Veľa ste si do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jureňa, vaša reakcia na faktické poznámky.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážení páni kolegovia, resp. jedna kolegyňa, skĺzli ste úplne do toho, čo je vám asi také primerané, viete, lebo čo ste sa zmohli teraz, tak hovoríte o čiernej diere, hovoríte o Nafta Gbely, o privatizácii.

Viete, pán kolega Janiš, čo je momentálne s Naftou Gbely? Vy viete vôbec? Tá Nafta Gbely kedysi zamestnávala 2 000 ľudí, dnes zamestnáva 500. V Gbeloch sa už vôbec nenachádza a obhospodaruje len zlaté vajíčko, tzv. zásobníky, pán Janiš. Aby ste vedeli, ja tam žijem, v tých Gbeloch. Viete... (Reakcia z pléna.) Nechajte ma dohovoriť, prosím vás, ja som vám neskákal do reči. Buďte normále slušný. Privatizácia, ktorú, tu skĺzavate do privatizácie, tí ľudia tie majetky riadne obhospodarovali a sú tu. To, čo ste vy sprivatizovali, a tie miliardy, o ktoré ste vy ožobráčili Slovensko, prosím vás, nevieme, kde aké podiely sú na švajčiarskych účtoch, to viete len vy. To viete len vy, dobre?

Takže nebudem zaujímať jednotlivé stanoviská k jednotlivým, ale čierna diera, páni, čierna diera, to je termín, ktorý použila pani Albrightová v čase, keď bola ministerka zahraničných vecí. Ale my žijeme na Slovensku, viete? My žijeme na Slovensku. Vy ste urobili "honičku" z prístupového procesu na úkor toho, že ste nevyjednali dobré podmienky pre Slovenskú republiku, vážení páni! To vám musím povedať stále. A to, že ste vy predali energetiku, slovenskú energetiku a ožobráčili ste slovenský národ, to vám musím znova zopakovať. Takže keď ste teraz pekne takto zagágali, ďakujem vám.

A, pán Lipšic, všimol som si, že vy ste nehlasovali v prípade pekné Slovensko, Smolenice, spaľovňa v Smoleniciach, vám na tom nezáleží, pán Lipšic? (Reakcia z pléna.)

P. Paška, predseda NR SR: Do rozpravy pán poslanec Hrušovský.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, vážení členovia vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcel by som v prvom rade všetkých tých pánov poslancov, ktorí sa uchádzajú o dôveru občanov Slovenskej republiky na voľbu predsedov vyšších územných celkov, aby si nemýlili túto rokovaciu sálu s mítingami, ktoré teraz uskutočňujete a kde sa snažíte presvedčiť aj vy, pán kolega Jureňa, aby vás zvolili. Ubezpečujem vás, že občania sú múdri. Neporazíte ani doktora Paveleka, ani terajšieho župana Mikuša. Môžete sa snažiť, koľkokoľvek chcete. Ale aj dnes ste tu previedli vlastne, že táto funkcia vám ani nesedí, ani neprináleží. A preto by som poprosil, keby ste zvážili všetko, čo tu hovoríte, preto, lebo vy ste hovorili nezmysly.

A už keď ste chceli nejako spomenúť minulosť a roky po vzniku Slovenskej republiky a vládu Vladimíra Mečiara, ktorému ste v čase, kedy vás odvolával z funkcie ministra poľnohospodárstva vlády Slovenskej republiky, nevedeli prísť na meno, o tomto ste tu mali hovoriť. O veľkom Slavkove, o amnestiách, o unášaní občanov Slovenskej republiky do zahraničia (potlesk) a o vraždách, ktoré sú doteraz neobjasnené. O tom by sme mali viesť aj diskusiu. Nie o tom, kto zničil slovenské poľnohospodárstvo.

Dnes po 20 rokoch nám premietajú, chvalabohu, historické filmy, ako ste vy brali ľuďom vlastníctvo. Niečo posvätné, čo im patrilo. A toto je vaša vizitka, toto je váš obraz. Ľudia sú múdrejší, ako si myslíte. Oni netúžia po tom, čo vy chcete, oni túžia po niečom inom. A prestaňte už manipulovať s verejnou mienkou a prednášať tu stranícke prejavy plné nenávisti a plné bezohľadnosti a nejakej ideológie, ktorú, chvalabohu, dúfam, že sme už zavrhli.

Dámy a páni, teraz krátko k štátnemu rozpočtu. Chcel by som viacej politicky a odborne preto, lebo Ivan Mikloš vyjadril veľmi precízne, prečo považujeme tento rozpočet, aj Kresťanskodemokratické hnutie, za zlý a prečo ho Kresťanskodemokratické hnutie podporiť nemôže.

Keď som počúval úvodné vystúpenie pána ministra, ktorý hovoril veľmi optimisticky, až som sa čudoval preto, lebo pána ministra poznám osobne ako úspešného manažéra, a kládol som si otázku: Chlape, naozaj ty tomu veríš, čo hovoríš, alebo to hovoriť musíš? (Smiech v sále.) Tak nechcem zmeniť môj osobný názor na postoj k tebe, ale, pán minister, predsa to nie je pravda. Už nie je ani pravda to, čoho ste sa dotkli, keď ste hovorili o tom, že svetom lomcuje jedna svetová finančná kríza, ktorá nemá obdobu. Možno áno, možno nie. Ale Slovensko už takúto finančnú krízu, možno ešte horšiu, zažilo do obdobia rokov 1998. A je to tak. A tí, ktorí sme dlhšie v politike, asi sa vieme rozpamätať, čo všetko sa tu stalo za éry, ktorá ruinovala toto Slovensko. Naozaj ruinovala.

A preto niekedy sú mi niektoré stanoviská ľudí, o ktorých som presvedčený, že dokážu odborne, ale aj politicky dokázať posúdiť, v akom stave sa nachádzalo Slovensko vtedy, aká politická garnitúra vládla vtedy, keď sme sa dostali prakticky na okraj konkurzu tejto krajiny. A je to tak. A aké bolo Slovensko v roku 2006, kedy ste po úspešných dvoch volebných obdobiach vlád, ktoré sa trápili a ktoré naozaj museli niekedy až s veľkým sebazaprením prijímať ťažké, ale pritom zodpovedné z hľadiska budúcej perspektívy Slovenskej republiky rozhodnutia, sme ich prijímať museli.

Nechcem sa vracať a hovoriť vo frázach, že ste dostali krajinu vo vynikajúcom stave a v dobrej kondícii aj z hľadiska hospodárstva a ekonomiky Slovenskej republiky. Bolo tomu tak, veď keby tomu nebolo tak, tak nemôžete takto úspešné a veľkoryso vládnuť, ako vládnete teraz.

Kladiem si otázku, keď som si prečítal návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010, či je to rozpočet naozaj rozpočet na celý rok 2010, alebo je to len rozpočet na pol roka roku 2010, teda do obdobia konania parlamentných volieb. A skôr sa mi zdá, že tá druhá alternatíva je viac pravdepodobná ako tá prvá.

Čo chcete dokázať vlastne týmto štátnym rozpočtom? Ja som rád, že prvýkrát sa štátny rozpočet možno schvaľuje skôr, ako sme ho schvaľovali, resp. ako ho schvaľovali predchádzajúce vlády. Bolo to krátko pred vianočnými sviatkami, naháňali sme čas, lehoty a tak ďalej atď. Ale dospel som k jednému záveru, prepáčte, a toto je tiež politické stanovisko preto, lebo vláda Slovenskej republiky a pán premiér prezentuje tento rozpočet ako silne sociálny, ktorý má zachovať pracovné miesta, pomáhať sociálne slabším, dokonca stanovujete nový model vytvárania výhodnejších podnikateľských podmienok pre absolventov stredných a vysokých škôl. Veľkoryso zase odmeňujete na Vianoce ľudí, ktorí tú odmenu si zaslúžia, ale ktorý model nemusí byť najspravodlivejší. A tak by som mohol pokračovať vo výpočte tých negatív, ktoré ja vidím v tomto návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Kolegyne, kolegovia, viete, čo sleduje tento rozpočet? Nič iné, ako vytvoriť pozitívnu emóciu vo vnútri Slovenskej republiky, že tento rozpočet je sociálny, že tento rozpočet je pre rodiny a že preto treba túto vládu podporovať, lebo veď obraz tejto vlády je taký, ako mu hovoríte vy, o ňom v návrhu zákona o štátnom rozpočte.

A predsa aj vy, pán minister, viete, že to nie je tak, že je to rozpočet, ktorý z hľadiska budúcnosti Slovenskej republiky zadlžuje Slovensko. Žiadne inovačné stimuly sa nenachádzajú v takom rozsahu, aby sme mohli optimisticky pozerať do budúcnosti. Stanovili ste si rast HDP na 1,9 tohto roku, na 4 a viac v ďalšom roku a 5 a viac v ďalšom roku. Predsa je to nereálny odhad! Už minule ja som z tohto miesta, keď ste navrhovali 5-percentný rast HDP, hovoril o fikcii, o nereálnosti. Aj sa to tak splnilo. A teraz si to trúfam znovu povedať, že aj tento odhad, aj tento návrh, ktorý je v tomto návrhu zákona o štátnom rozpočte, je len fikciou, resp. zbožným politickým želaním.

Dámy a páni, aj z týchto dôvodov, ktoré som viac považoval pomenovať politicky ako vecne podľa jednotlivých politík a rezortov, Kresťanskodemokratické hnutie návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 nepodporí.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)