P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú s faktickými poznámkami prihlásení pán poslanec Halecký, Kahanec, Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Hrušovský, musím s pozitívnym konštatovaním kvitovať, že skutočne, čo už nie ste predseda KDH, vám to ide lepšie, rýchlejšie, by som povedal, dynamickejšie. Neviem, v čom to je, asi zrejme, že asi nejako máte menej starostí a povinností. Ale predsa len ste sa dotkli aj minulého obdobia, čo myslím, že nebolo potrebné, a neočakával som to.

Ďalej by som to chcel trošku glosovať tým, že republiku sa v 90. rokoch nedoviedlo ku krachu a nebol vyhlasovaný bankrot na Slovensko, ale bola to ťažká doba nielen z toho dôvodu, že vznikal nový štát, vzniklo Slovensko, ale úplne sa menilo hospodárstvo. Predsa ekonomicky a socialisticky riadené hospodárstvo sa menilo na trhovoekonomické. To znamená, že všetky podniky, tých 90 % podnikov išlo do iných väzieb, do iných súvislostí. Takže je samozrejmé, že prichádzalo to ku krachu, k zlému hospodáreniu. Padla väzba na Sovietsky zväz, na RVHP a v tom udržať republiku, aby fungovala, aby skutočne nekrachovala, ako v konsolidovanej dobe niektoré podniky krachujú, má to svoje aj takéto dôsledky, aké boli. Mimo iných negatív, ktoré, samozrejme, že o tom možno diskutovať.

K rozpočtu chcem povedať, že ste povedali, že nie je prosociálny. Je. Z toho dôvodu, že rezorty, ktoré garantujú sociálny stav, majú na rast. Rezorty, ktoré negarantujú, na rast nemajú a valorizujú sa všetky príspevky a dôchodky, to, čo je zárukou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Ja si myslím, že kolega poslanec Hrušovský vystihol v tomto krátkom vstupe zásadné veci. A to, že krízu už Slovensko zažilo a oveľa väčšiu už pred tým rokom ´98. S tým sa plne stotožňujem a myslím si, že každý, kto prežíval toto obdobie, môže navzájom teraz porovnávať uplynulé a súčasné aj obdobie, keď nastúpila táto vláda, v akom stave sme boli.

Takisto veľmi dobre popísal, že tento rozpočet nie je celkom korektný a nie je celkom na celý rok 2010 a že sleduje vlastne vytvorenie emócie. Áno, aj prosociálnej emócie. Lebo je pred voľbami, ktoré na nás čakajú v budúcom polroku.

Takže ja si myslím, že pán poslanec Hrušovský veľmi dobre tento stav prezentoval a že tento rozpočet nie je zodpovedný, o tom svedčí práve to, že napriek tomu, že by sme mali šetriť, sledovať výdavky a nie plytvať, napriek tomu dávame populistický rozpočet. Predvolebný, samozrejme.

Ak by sme robili seriózne, tak možno by sme dospeli aj k iným výsledkom tak, ako dospeli predchádzajúce vlády, o ktorých hovoril, že boli ťažké. Ale práve aj vďaka tomu, že boli schopní v týchto vládach prijať aj nie celkom pozitívne prijímané opatrenia, práve preto sme boli schopní dospieť do stavu, že v súčasnom období došlo k výraznému nárastu verejných zdrojov. Odkiaľ by tieto zdroje boli, ak by sa tieto reformy neboli uskutočnili? Samy by prišli, iba plytvaním, rozhadzovaním? Asi nie.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len takú jednu doplňujúcu poznámku, že akým spôsobom sa napĺňajú príjmy štátneho rozpočtu z kapitoly alebo z rezortu ministerstva školstva. 360 mil. eur, to je obrovská čiastka. To tak nikdy školstvo také príjmy nemalo. Ja viem, hlavnú čiastku tam robia eurofondy, ale nemalú čiastku robia aj iné príjmy, a to z toho, že sa zaviedlo školné u externých študentov, školné, keď celé minulé vládne obdobie SMER hovoril: Školné nikdy! Ani za svet! Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jureňa.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Na argumentáciu a vysokoprofesijnú argumentáciu ako typu maštaľ som si už zvykol troška, ale ako vidieť z toho diskusného príspevku, veľa profesionality a veľa odbornosti tu nezaznelo. Takže ďakujem pekne, pokiaľ ste si teda, pokiaľ ste si teda povšimli.

Čo sa týka vášho vystúpenia, je to také klasické vystúpenie, ja jediný čistý, vy všetci ostatní nejako, vaši kolegovia používajú nejaké na to iné termíny. Ale musím vám pripomenúť jednu vec, keď hovoríte, že ste našli štát na okraji konkurzu a vy ste z toho štátu, ktorý bol na okraji konkurzu, ešte predali majetok za viac ako 400 mld., a to bola ešte polovičná cena, polovičná cena. Takže prosím vás, to bol štát na okraji konkurzu, ktorý vy ste rozpredali za takéto stovky miliárd a ešte ste na tom veľmi dobre zarobili, páni! Veď vy ste ho rozkradli, ten štát. Musím vám to znovu pripomenúť. Ja viem, že vy to ťažko počúvate a že potom skĺznete do takých argumentov, ako je maštaľ, lebo nič iné vám neostáva. Skĺznete do takého argumentu, ako je čierna diera. No to ste si osvojili tento termín od pani Albrightovej. Pani Albrightová už dávno nie je ministerka zahraničných vecí a vy stále používate tento termín ako papagáje, čierna diera. Veď vy ste z toho Slovenska, vy za vašich osem rokov ste to posunuli, prosím vás, na ekonomickú túto úroveň, ktorú tu stále opakujete.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Hrušovský, chcete reagovať? Nech sa páči.

P. Hrušovský, poslanec: Pán kolega Jureňa, mýlite sa, naozaj. My sme za normálnych, zákonom stanovených podmienok privatizovali. Na rozdiel od vás a vašich predchodcov, vy ste ho rozkradli. V tom je zásadný rozdiel medzi jednou a druhou politikou, medzi jedným a druhým videním, ako kto pristupuje k zodpovednosti a k riešeniu vážnych problémov. Ja viem, že vy nemáte rád súkromné vlastníctvo a predviedli ste to, ale ste na to aj doplatili, keď ste predsa len mali jeden pokus o prevod štátneho majetku alebo zatiaľ za záhadných okolností prevodu veľkých výmer na lukratívnom mieste v Tatrách vo Veľkom Slavkove, čo vás stálo hlavu.

Takže mohli by sme ďalej takto pokračovať, ale viete dobre, ja nemám rád osobné invektívy, ale toto je o charaktere štátu. Naozaj, poďme o tom diskutovať. Aký ho chceme mať a čo máme pre to každý z nás urobiť, lebo tu sa dejú vážnejšie veci, ako si my myslíme. Ja nechcem strašiť, ale je tu doba, ktorá si takýto postoj vyžaduje.

P. Paška, predseda NR SR: Do rozpravy pán poslanec Rafaj za klub SNS, nie je prítomný. Takže pani poslankyňa Gibalová. Prepáčte, pani poslankyňa, pán minister financií požiadal o slovo. Prepáčte.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že teda na krátky, relatívne málo emotívny vstup pána Hrušovského by som zareagoval a chcel by som pár faktov sa dotknúť.

Po prvé, ten rast, ktorý je naplánovaný alebo odhadnutý v návrhu rozpočtu, ten som si nevymyslel ja. Na to je štandardizovaný inštitút, akým spôsobom sa prognózuje rast. Je to vysokoodborná problematika, stretáva sa tím odborníkov, ktorí na základe dostupných dát vyhodnotí alebo vygeneruje odhad, ten je potom konfrontovaný aj s celým trhom a na základe nejakého konsenzu sa vypočítajú čísla, odhady. Áno, aj tí odborníci sa môžu mýliť, v minulosti sa to tu ukázalo, dnes je obdobie veľkej nepredvídateľnosti, stále pretrváva. Je veľmi ťažké povedať presne, čo bude o tri roky odteraz.

Ale v každom prípade to nie sú len odhady domácich odborníkov a domáceho trhu, ale k veľmi podobným číslam sa dopracováva aj Európska komisia, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond. Čiže vychádzame z nejakého konsenzuálneho odhadu vývoja v budúcnosti a ten je zapracovaný do rozpočtu. Takže nemôžem súhlasil s tým, že by toto číslo bolo nejakým spôsobom vyfabrikované.

Chcel by som pripomenúť, že veľmi málo sa tu akcentuje, že naozaj prežíva svet jednu z najväčších fiškálnych katastrof v dejinách. Pán poslanec za SDKÚ sa tu síce usmieva, ale potom by si bolo treba asi trošku naštudovať historickú literatúru, toto patrí medzi najväčšie fiškálne katastrofy v dejinách ľudstva. Táto kríza, ktorú momentálne svet prežíva. Odmietam preto prázdne obvinenia tých, ktorí z prejavov krízy na Slovensku obviňujú výlučne súčasnú vládu. Nie je to tak. Vláda prijala množstvo opatrení, ktorými sa snaží zmierňovať dopady krízy, a všetky relevantné inštitúcie, ako je Európska komisia, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, jednoznačne a jasne skonštatovali, že je to adekvátna reakcia, adekvátna fiškálna reakcia na krízu.

Čiže ja si úplne jasne uvedomujem, že tá kríza bola v skutočnosti pre vás spásou v tom duchu, že ste nemali vôbec žiadnu agendu ani žiadnu tému. Teraz sa snažíte všetky zdeformované parametre pripisovať len na vrub činnosti tejto vlády, čo je absolútne neobjektívne. A ja si myslím, že vy to aj viete, ale, samozrejme, vzhľadom na to, že prebieha akýsi politický zápas, tak to nikdy nepriznáte. A keby ste to náhodou nevedeli, tak to je ešte ten horší prípad, pretože potom ste naozaj nekompetentní sa vôbec k tomu vyjadrovať.

Čiže tak ako aj už tu bolo viackrát spomínané, v kontexte, v ktorom Slovenská republika existuje, čiže v európskom priestore a so všetkými inštitúciami, ktoré k tomu majú čo povedať, je jednoznačná zhoda na tom, že expanzívny proticyklický charakter fiškálnej pozície a politiky vlády v roku 2009 bol adekvátnou reakciou na krízu.

Napriek tomu, že dnes je a prebieha veľmi rozsiahla diskusia na úrovni práve tohto európskeho fóra, najmä teda na úrovni Európskej komisie prebieha rozsiahla diskusia o tom, kedy zahájiť konsolidáciu verejných financií, používame nejaké spoločné konsenzuálne názory všetkých členských krajín, takže aj toto je hlavná téma, ktorá sa dnes diskutuje, a všetci sa snažia prísť na to, že kedy je ten správny moment, ako keby pribrzdiť stimuláciu tých jednotlivých ekonomík a kedy začať s fiškálnou konsolidáciou. Chcel by som len pripomenúť, že v tomto duchu ja považujem - a uvidíte, že takéto bude aj hodnotenie Komisie - rozpočet, s ktorým prichádza súčasná vláda, za veľmi ambiciózny plán konsolidácie a slovenská vláda jasne ukazuje, že sa správa voči verejným financiám zodpovedne.

Žijeme v čase, keď sa rozpočtový rámec Európskej únie otriasa v základoch, keď sa mnohé krajiny odkláňajú od dohodnutých trajektórií. Už som vo svojom úvode spomínal, že krajiny, ako je napr. Grécko, ohlasuje na budúci rok dvojciferný deficit. Krajiny, ako je Francúzsko, veľké ekonomiky, plánujú deficit na úrovni cez 8 %. A celá Európa zápasí s vysporiadaním sa s touto, ako som už viackrát povedal, jednou z najväčších fiškálnych katastrof v dejinách ľudstva. A automaticky to pre nich znamená, že budú zápasiť s deficitmi a budú tým pádom, že budú mať veľké deficity, zápasiť aj s nárastom verejného dlhu.

Ale keď si pozriete na hospodárenie tejto vlády v predkrízovom období, tak Slovensko nemalo nikdy lepšie makroekonomické parametre, čo sa týka verejného dlhu, napríklad, aj deficitov. A to je nespochybniteľné. Áno, prišla kríza, ktorá je takého rozmeru, že aj veľké, silné ekonomiky majú problém sa s tým vysporiadať. Prirodzene, že s tým bude bojovať aj Slovensko. Bohužiaľ, a to som tiež hovoril v úvode, najväčším hendikepom je zvýšenie nezamestnanosti a naozaj urobíme všetko pre to, aby sme sa snažili zastaviť rast nezamestnanosti, a urobiť všetko pre to, aby podmienky pre tých, ktorí už o prácu prišli, boli čo najmiernejšie, aby sa čo najskôr mohli vrátiť späť do zamestnania.

Čo sa týka ešte histórie, ešte by som trošku pripomenul, že keď hovoríte o tom, že tento rozpočet je iba na pol roka, to som nepochopil, z čoho ste to vyčítali, pretože ten rozpočet je zostavený štandardným spôsobom a žiadny z výdavkov nie je plánovaný iba na pol roka.

A keď ešte hovoríte o tom, že je to volebný rozpočet, tak by som vám tiež rád pripomenul, lebo veľa ste tu skloňovali nejaký záblesk do histórie, spomeňte si, aký rozpočet a deficit ste si naplánovali vy v roku 2005 na rok 2006 v čase najväčšej konjunktúry. Pripomínam, že to bolo brutálnych 4,2 % HDP, úplne nekonzistentným s konsolidáciou alebo s korekciou už vtedy počas procedúry nadmerného deficitu.

Ďakujem za slovo.

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky. Páni poslanci Janiš, Lipšic, Mikloš, Fronc, Vášáryová, Halecký, Sárközy a Bárdos. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Pán minister, tak ako na moje vystúpenie k rozpočtu 2009 ste nereagovali a nič ste nevyvrátili, tak aj teraz v podstate na predrečníkov, ktorí kritizujú a kladu fakty na stôl, ste nereagovali. Hovorili ste o všetkom možnom krížom-krážom, len o drastickom zadlžovaní ani slovo. O tom, že ste neriešili výdavkovú časť rozpočtu ani v roku 2009, ani v roku 2010, ani slovo. O tom, že za rok 2009 ste vystavili katastrofálny účet slovenským rodinám, o tom ani slovo.

Čo sa týka konsolidácie verejných financií, normálne som sa musel pousmiať, pán minister, hľadajú sa nejaké termíny, kedy treba začať konsolidovať. Minule ste spomínali, že odporúčanie z Bruselu alebo nejaká dohoda sa rysuje, že od roku 2012. Pán minister, ale to neznamená, že do roku 2012 budete peniaze rozhadzovať naverímboha len tak krížom-krážom ako doteraz a začne sa konsolidovať až od roku 2012. Pán minister, konsolidácia od roku 2012 verejných financií neznamená, že pôjdete svojím tempom míňania naďalej nezávisle od toho, či bude ekonomika šliapať, alebo sa bude prepadať, pán minister. To ste vy úplne mimo, pán minister.

Mňa len zaujíma, pán minister, že keď v roku 2006 boli výdavky štátneho rozpočtu 330 mld., v roku 2010 to už je 490 mld. korún. Kde sú tieto obrovské peniaze? Kam sa za tieto štyri roky podeli, pán minister, tie obrovské miliardy? Pán minister, za tieto peniaze Slovensko už muselo byť celé pozlátené. Diaľnice už mali byť vykurované a nie nedostavané. Kde sú tieto miliardy? Kde ste ich minuli, pre boha živého, kam ste to posunuli?! Veď to sa nedá ani nákladiakmi odviezť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Pán minister, hovorili ste o tom, že nezodpovedá za krízu len vláda, to je pravda, len vláda nie, ale za to, že nevie zmierňovať jej dopady, zodpovedá vláda. Hovoríte, aký bol predtým veľký, vysoký rast. No, viete, ono sa zvykne hovoriť, že úspech má veľa otcov a neúspech je sirôtka. To znamená, keď je úspešná ekonomika, ktorá šliape, má vysoký rast, tak za to zodpovedá vláda, keď je neúspech, tak zrazu za to zodpovedá niekto celkom iný. To veľmi poctivé nie je.

Vy hovoríte o tom, že nemáme nejaký zvlášť vysoký deficit, ale koľko budú reálne deficity v jednotlivých rezortoch - v školstve, v zdravotníctve, ale aj v justícii? Vy nebudete vedieť zaplatiť znalcov a advokátov. Aká sekera čaká budúcu vládu, aby vykryla to, čo vy dnes reálne rezorty zadlžíte?

A posledná poznámka. Zhodneme sa asi na tom, že pokiaľ chce vláda riešiť krízu, musí vedieť, že existuje. Váš predseda vlády koncom minulého roku povedal, že Slovenska sa kríza nedotkne. Začiatkom roku tvrdil, že Slovensko bude mať najvyšší ekonomický rast. Na jar tvrdil, že budeme mať najnižší výpadok v ekonomike, najnižší pokles. Bol vedľa aj koncom minulého roku, bol vedľa aj v januári, bol vedľa aj v marci. Ak neviete, aký bude dopad krízy na Slovensko, ako chcete riešiť tie dopady, keď nemáte ani bledomodrý šajn, váš šéf nemá bledomodrý šajn o tom, aké budú dopady krízy na Slovensko?

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, vy hovoríte neustále o fiškálnej katastrofe. Spôsob, akým riadite verejné financie, je fiškálnou katastrofou. Skutočnosť, že jediná zmena, ktorú ste v rozpočte na tento rok urobili a ktorú ste urobili v októbri tohto roka, je, že ste trojnásobne zvýšili deficit verejných financií, je toho najlepším dôkazom. Každý jednotlivec, každá rodina, každá firma, každá obec, každé mesto, keďže vie, že je kríza, šetrí a reštrukturalizuje svoje výdavky. Vy ste nepristúpili k absolútne žiadnej reštrukturalizácii, vy proste míňate a toto považuje za boj s krízou. Čiže tá fiškálna katastrofa je tu najmä z dôvodu, ako riadite verejné financie.

Pripomeniem vám, že to jasne dokazuje aj to, že v tomto roku budeme mať výrazne najvyšší deficit spomedzi všetkých krajín Vyšehradskej štvorky napriek tomu, že sme mali najlepšie predpoklady z hľadiska ekonomického rastu aj rastu daňových príjmov do krízy. Budeme mať o 30 až 60 % v tomto roku vyšší deficit ako ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky.

Hovoríte o tom, že Európska komisia bude pozitívne hodnotiť tento rozpočet. Nebude, pán minister. Európska komisia vo svojej správe zo 14. 10., teda spred dvoch týždňov, preradila Slovensko z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií do najrizikovejšej kategórie krajín. A tá istá Európska komisia týždeň predtým 7. 10. vo svojej správe konštatuje, citujem: "Dobré časy sa nevyužili na pokrok pri konsolidácii verejných financií." Koniec citátu. Teda nielen teraz robíte zlú fiškálnu politiku, aj v dobrých časoch v roku 2008 ste ju robili zlú, poukazuje na to stanovisko Európskej komisie. Predpokladám, že ho viete, takže je pre mňa zarážajúce, že tvrdíte to, čo tvrdíte.

P. Paška, predseda NR SR: Poslanec Fronc. Zapnite pána poslanca Fronca.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Ale ešte potom minútu si prosím, lebo len minútu mi zapli.

Pán minister, prvá poznámka, možno nie podstatná, ale asi tá kríza predsa len, ktorá vypukla na Wall Streete v roku 1929, bola zatiaľ predsa len väčšia, ale to nie je meritum veci. Ja si myslím, že ako manažér, bavme sa takto, viete dobre, že je rozhodujúce, v akom stave dostávate firmu a v akom ju odovzdávate. Ak chcete byť spravodlivý, mali by ste porovnávať, v akom stave sme my prebrali krajinu v roku 1998, aká bola nezamestnanosť, okolo 20 %, aký bol dlh, aký bol rast HDP, aký bol deficit. A v akom stave ste vy dostali krajinu a teraz končí vaše volebné obdobie, v akom stave ju odovzdáte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Ešte dajte, prosím vás, minútu pánovi Froncovi.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem.

A ak si tieto dve veci porovnáte a budete spravodlivý, musíte uznať, že jednoducho minulá vláda hospodárila mimoriadne zodpovedne, že preberala krajinu po veľmi ťažkom stave a odovzdávala ju v dobrom. A ja vám zase uznám, že nie všetko, čo sa teraz deje, že môžete za to vy, ako v tomto smere hovorím o vašej vláde, že istým spôsobom, áno, sťažilo vám situáciu aj to, čo sa deje vo svete, a aká je kríza.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán minister Počiatek, chcem práve opačne oceniť váš prístup k tomu, že ten rozpočet je zostavený dobre. A je zostavený dobre z toho dôvodu, že zostavovať rozpočet v krízovom období, kde možno tá kríza je druhá najväčšia v celej histórii, nie je na to, aby sa znášali len kritické hlasy.

Chcem podotknúť to, že pokiaľ je prepad skoro 12 %, a zostaviť rozpočet, ktorý bude mierne rastový a bude smerovať ku konsolidácii financií s uznaním odborníkov Európskej únie, to predpokladám, tak myslím si, že je to dobrý počin. A zostaviť rozpočet, ktorý bude prospešný pre ľudí, pretože im zvyšuje dôchodky, valorizuje sociálne dávky a dokonca mladým rodinám zlepšuje hypotéky, uskutočňuje ich sny aj na základe mladomanželských pôžičiek a podobne a rodinám dáva ešte aj rodinný príspevok, myslím, že je to dobré znamenie.

Takže aj napriek tomu, že zaiste doba je zložitá, myslím si, že rozpočet je prínosom pre stabilizáciu ekonomiky a financií v nasledujúcom období. Kritizovaný deficit mohol ísť ešte do väčších rozmerov, pretože naša krajina nemá až taký veľký dlh, ale predsa len sa zvolila rozumná stredná cesta, takže z tohto dôvodu inak, ako ísť do dlhu, sa nedalo, pretože by všetky tie hlavne sociálne ciele naplniť sa veľmi nepodarilo. Preto myslím si, že časom tento rozpočet, v priebehu niekoľkých dní a týždňov, bude predsa len oceňovaný.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán minister, keď sme tu vlani prerokovávali rozpočet na rok 2009, opozícia upozorňovala na to, že 6,3-percentný hospodársky rast plánovať na budúci rok je nebezpečné, pretože vtedy sme už mali prvé signály, vlani v auguste, o tom, že sa aj na Slovensko blíži hospodárska kríza. Vtedy pán premiér pri prerokovávaní rozpočtu povedal, že je to len zbožné želanie opozície a médií. Nuž, žiaľbohu, sa to tak nestalo.

Vy ste pred chvíľou povedali, že táto vláda spravila všetko preto, aby zmiernila nezamestnanosť. No dovoľte mi s tým minimálne nesúhlasiť. Keď sa vrátim len na včerajšok alebo na predvčerajšok, keď pani ministerka predkladala v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o službách zamestnanosti a okrem iného chcela vyriešiť príspevky pre absolventov. My sme s touto novelou prichádzali už dávno, keby počúvala a dovolila poslancom vládnej koalície hlasovať za opozičné návrhy, ktoré boli predkladané niekedy v marci, a potom sme sa o to pokúsili viackrát, tak nemusela toto predkladať v skrátenom legislatívnom konaní. A napríklad absolventi by už mohli dostať tie príspevky teraz v septembri alebo v októbri, nie od 1. decembra, keď je účinnosť tohto zákona, pretože absolventi sa na úrad práce prihlásili v septembri. Takže práve to najhoršie obdobie táto vláda neriešila, hoci vedela už v júli, auguste, aký počet absolventov sa prihlási na úrad práce.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Gyula Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán minister, vy ste povedali, že vyprovokoval vás pán Hrušovský, a preto ste sa vyjadrili aj teraz počas tejto rozpravy. A začali ste s tým, pán minister, že kríza ako agenda opozície. Tak ako aj ďalší kolegovia sa už vyjadrili, nie my sme povedali, ale pán premiér povedal z toho istého miesta, kde ste teraz vy hovorili, tu v Národnej rade povedal, že áno, je kríza, ale Slovenska sa to netýka, aby takýto terminus technicus nepoužívala opozícia, lebo to je ako politický nástroj opozície.

Tak, pán minister, vy niečo úplne iné hovoríte teraz, čo hovoril pán premiér vtedy, keď sme na to upozorňovali, nehovoriac o tom, že sme dávali návrhy, ktoré by riešili túto situáciu. Tieto návrhy ste neprijali, potom ste ich zmenili a vo vašej réžii sme to prijali, my sme za tie návrhy hlasovali, aspoň čiastočne sme niečo urobili, nejakú reparáciu tam.

Ale, pán minister, pán Hrušovský hovoril aj o tom, že je to problém, keď sa nehovorí, keď sa nevedie diskusia o rozpočte. Keď sa pozriem na to, že koľkí tu sedia koaliční poslanci, že iba pán Halecký ako predseda výboru sa zapája, tak neviem, či by som nemal dať návrh, že aby sme hlasovali en bloc o opozičných návrhoch, samozrejme, sa neprijmú.

A keď som si prečítal váš návrh o strategických podnikoch, tak musím konštatovať, pán minister, že vy zabúdate na to, že teraz nebudeme oslavovať 20. výročie Februárového víťazstva, ale Nežnej revolúcie. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som na začiatku ocenila, že pán minister vystúpil v diskusii. To sa nám dosť málokedy stáva s predstaviteľmi vlády Roberta Fica, to znamená, pán minister sa dokonca vystavil možnosti diskutovať s nami. Ja by som to rada ocenila, pretože pán minister Maďarič by to nikdy v živote neurobil, naňho sa nedá reagovať. Takže v tomto ohľade by som to chcela oceniť.

Ale práve pretože to oceňujem, pán minister, chcela som vám povedať, ste mladý človek, vaše výroky prejdú do histórie. Ja si myslím, že to, čo ste povedali, že prežívame najväčšiu katastrofu v dejinách ľudstva, a to som si zapísala, bude môcť byť kvalifikovaný za najhlúpejší výrok roka. Máte dieťa, o chvíľu bude tínedžerské, viete si predstaviť, ako vás bude odsudzovať za niečo také, že jej otec povedal takúto hlúposť? Chcem vás teda varovať, ja chápem, že aj PR agentúra SMER-u vám zmenila slovník, to znamená, celý rok ste tvrdili, že za všetko môže svetová kríza, teraz už máte hovoriť katastrofa, pretože to je taký silnejší výraz, ktorý by si ľudia mali všimnúť. Ale, pán minister, neurobte sa takým smiešnym, predsa nie ste taký hlupák, aby ste hovorili, že toto je katastrofa najväčšia v dejinách ľudstva! Tie hekatomby obetí druhej svetovej vojny a tie finančné dôsledky, ktoré z toho boli, to snáď nemyslíte vážne! A história sa nezačína vami.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa... Chce reagovať, pán minister? Zapnite mikrofón pánovi ministrovi, požiadal o slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Rád by som zareagoval. Skúsim na tie vecné, aspoň.

Pán Janiš, prosím vás, prečítajte si ten rozpočet, kým niečo vypoviete, lebo vy ste naozaj asi úplne najviac vedľa zo všetkých. Pretože keď vy poviete, že ja som nič nehovoril o výdavkoch a hlavne teda vy ste to skloňovali v roku 2009, tak ste ma asi naozaj nepočúvali. A viackrát som tu jasne hovoril, aká je pozícia vlády, ako je hodnotená z pohľadu medzinárodných inštitúcií.

Tým sa dostávam zároveň aj k tomu, čo pán Mikloš tu hovoril, vám asi nič nehovorí, aký je konsenzus momentálne na úrovni európskych inštitúcií, a to, že adekvátnou reakciou na krízu je expanzívna proticyklická fiškálna politika v súlade s expanzívnou monetárnou politikou. Taktiež by som vás poprosil si to asi doštudovať, pretože všetky relevantné inštitúcie, ako je Európska komisia, Európska centrálna banka aj Medzinárodný menový fond, skonštatovali, že reakcia vlády na krízu z titulu toho, že aplikovala expanzívnu proticyklickú fiškálnu politiku, bola adekvátna. A nehovorí to nejaký inštitút, ktorý ste tu vy vycitovali, neviem, SGI sa tuším volal? Ak je to náhodou inštitút pána Beblavého, čiže vášho úradníčka, a vy to tu deklarujete, akože nejaká medzinárodná inštitúcia niečo povedala, tak to je potom naozaj úbohé. Pretože pre nás sú dôležité stanoviská relevantných inštitúcií.

A ste tu povedali, že Komisia v poslednom čase vyprodukovala správu, kde nás preradila do inej skupiny. Áno, ale ja už som to vysvetľoval viackrát, že na základe čoho to vzniklo, a škoda, že to nemám čas tu dovysvetľovať, ale rád to ešte dovysvetlím.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Gibalová. Pripraví sa pán poslanec Imre Andruskó.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, návrh štátneho rozpočtu na rok 2010 je možné charakterizovať asi takto. Vláda nedáva v sociálnej oblasti tam, kam dávať má, ale tam, kam dávať nemá. Príkladom tvrdenia, že vláda nedáva tam, kam dávať má, je riešenie financovania nezamestnaných. Vláda nedáva nezamestnaným to, čo im patrí. Používa peniaze z fondu poistenia v nezamestnanosti na iné účely a nedáva ich tým, ktorí do fondu povinne prispievali dovtedy, kým neprišli o prácu. Táto vláda nepohla ani prstom, aby sa to zmenilo.

Do Základného fondu poistenia v nezamestnanosti odvedú zamestnané osoby každoročne toľko prostriedkov, že pri súčasne nastavených parametroch a podmienkach je fond prebytkový, teda je možné bez problémov predĺžiť obdobie vyplácania nezamestnaným dávky v nezamestnanosti a zmierniť podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti. Jediné, čo chýba k tomu, aby sa tak stalo, je dobrá vôľa vlády a, žiaľ, musím povedať, že je, sa toto všetko deje aj s tichou podporou odborárskych bosov. Pani ministerka nech už viac nehovorí, že sa hľadajú peniaze v štátnom rozpočte. Peniaze na dávky v nezamestnanosti netreba hľadať v štátnom rozpočte, pretože sú v prebytku v Základnom fonde poistenia v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne.

V rozpočte na rok 2010 sa s vylepšením situácie nezamestnaných neráta. Predložený návrh rozpočtu je toho dôkazom. Vláda, ktorá sa honosí prívlastkom sociálna, bude aj v roku 2010 ignorovať jednu z najohrozenejších skupín obyvateľstva, za ktorú považujeme nezamestnaných. To je antisociálne správanie.

O nezamestnaných a o potrebe úpravy podmienok pre získanie a vyplácanie dávok v nezamestnanosti hovorím a predkladám návrhy na tejto pôde už od októbra minulého roka. Pani ministerka Tomanová od októbra minulého roka sľubuje, že sa to zmení, a táto sľubotechna zrejme vydrží až do parlamentných volieb.

Príkladom tvrdenia, že vláda v sociálnej oblasti dáva tam, kam dávať nemá, je prídavok na deti. Aj v roku 2010 budú prídavky na deti naďalej dostávať milionári, hoci ho nepotrebujú, a tak aj naďalej budeme v sociálnej oblasti rozhadzovať plným priehrštím, ako keby sme žili v Brunejskom sultanáte. Príkladom tvrdenia, že vláda v sociálnej oblasti dáva tam, kam dávať nemá, sú pilotné projekty sociálnych podnikov pre vyvolených. Sú to privilegované sociálne zariadenia, podobné projekty tejto vlády.

Príkladom tvrdenia, že vláda v sociálnej oblasti dáva tam, kam dávať nemá, je aj zámer valorizovať mzdu. 22. októbra rozhodol tento poslanecký zbor o opätovnom zmrazení platov, teda miezd poslancov, prezidenta Slovenskej republiky a členov vlády. Návrh na zmrazenie bol zdôvodnený ako prejav solidarity ústavných činiteľov s obyvateľstvom v čase hospodárskej krízy, ale dodnes nikto, ani sama pani predkladateľka Laššáková, nevyčíslil, akú úsporu v roku 2010 prinesie. Nesporné je iba to, že z globálneho hľadiska ide o nevýznamnú položku v rozpočte. Osobne ja považujem tento krok za prejav lacného populizmu, za pokus zalepiť národu oči, ale aj za nedostatok odvahy členov tohto zákonodarného zboru vzoprieť sa nezmyslenému návrhu. Podľa hrubého odhadu počet osôb, na ktoré sa zmrazenie miezd vzťahuje, nie je vyšší ako 200. Spytujem sa, toto má byť opatrenie, ktoré pomôže štátu v období krízy?

Slovensko dnes nepotrebuje prázdne gestá ani falošnú solidaritu, ale skôr zodpovedné hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ako bývalá zamestnankyňa charity oceňujem prejavy solidarity a rada sa uskromním, ale som za to, aby sa solidarizovali všetci, ktorí na to majú a majú príležitosť. Vítam, ak pritiahneme opasok sebe a všetkým vyššie príjmovým skupinám obyvateľstva, nie iba úzkej skupinke z nich. Vládna koalícia zaťažuje občanov astronomickým schodkom štátneho rozpočtu, na ktorom sa podieľa aj v tomto rozpočte navrhovaná valorizácia miezd, ktorá nie je podložená rastom hrubého domáceho produktu. Ide o to, že napriek nulovej inflácii rastúcej nezamestnanosti poklesu výkonnosti hospodárstva a pokračujúcej hospodárskej kríze v budúcom roku navrhuje vláda v § 5 zákona o štátnom rozpočte valorizovať mzdy.

Ako vyplýva z prílohy č. 1 k uzneseniu vlády č. 692 z 30. septembra 2009 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012, návrh valorizovať mzdy o 1 % sa vzťahuje na 132 365 zamestnancov platených štátom. Zaujímalo ma, aký je priemerný hrubý príjem zamestnancov v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu, priemerný príjem vo všetkých kapitolách, porovnanie s priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnanca v národnom hospodárstve a tiež aká celková suma je potrebná na jednopercentné navýšenie miezd, a dospela som k týmto výsledkom. Na navýšenie miezd v dôsledku valorizácie je vyčlenených 15,5 mil. eur, čo je suma blízka 0,5 mld. korún. Priemerný hrubý príjem štátom platených osôb v roku 2010 za všetky kapitoly štátneho rozpočtu dosiahne 979,1 eur. Teda priemerný hrubý príjem tejto veľkej skupiny ľudí je vysokonadpriemerný, je o 33 % vyšší ako priemerná mesačná hrubá mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za I. polrok 2009, ktorá je na úrovni 721,4 eur.

Na základe faktov, ktoré som uviedla vám teraz, vážené kolegyne a kolegovia, položím tri otázky, na ktoré si odpovedzte sami.

Prvá znie: Je možné, aby sa zmrazenie miezd bolestne dotklo ľudí, ktorí priemerne poberajú nadpriemernú mzdu? - Moja odpoveď je: celkom iste nie.

Druhá otázka je: Môžeme žiadať od tejto skupiny ľudí, aby sa solidarizovala s obyvateľstvom trpiacim krízou na Slovensku rovnakým spôsobom, ako to v budúcom roku urobia poslanci Národnej rady, prezident Slovenskej republiky a členovia vlády? - Moja odpoveď je, že je to potrebné urobiť, aj keď je to naozaj nepopulárne. Beriem do úvahy aj to, že v roku 2009, keď sa kríza naplno rozvinula, boli príjmy tejto veľkej skupiny štátnych zamestnancov valorizované o 4 %, čo o sebe nemôže povedať väčšina zamestnancov v súkromnom sektore a až vôbec nie tých 133-tisíc ľudí, ktorí prišli v uplynulom roku o prácu.

Tretia otázka je: Aký bude prínos zmrazenia miezd alebo, ak chcete, prínos nulovej valorizácie miezd? - Zastávam názor, že úspora vo výdavkovej časti rozpočtu nebude symbolická, ale hmatateľná a dosiahne výšku 15,5 mil. eur, čo je, opakujem, 0,5 mld. korún. O rovnakú sumu sa zníži rozpočtový schodok, podčiarkujem, o rovnakú sumu sa zníži rozpočtový schodok. Za prínos považujem aj to, že vydáme signál z tejto Národnej rady, že nám záleží na zodpovednom narábaní s prostriedkami štátneho rozpočtu. Nulová valorizácia v roku 2009 bude znamenať, že každý zo 132 365 zamestnancov platených štátom nebude mať mesačne pridané v priemere v hrubom o 9,69 eur. A to je, myslím si, že naozaj možné prežiť.

Vážené poslankyne a poslanci, pozmeňujúci návrh na zmrazenie miezd, ktorý predkladám, sa dotýka 132 365 štátom platených osôb zo všetkých kapitol uvedených v prílohe 3 návrhu štátneho rozpočtu na rok 2010. Cieľom je znížiť celkové výdavky štátneho rozpočtu a dosiahne sa ním aj zníženie schodku štátneho rozpočtu o 0,41 % relatívnych. Pozmeňujúci návrh upravuje aj mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania pre každú z kapitol štátneho rozpočtu v poradí, ako nasledujú po sebe v prílohe č. 3.

Preto by som vás teraz chcela poprosiť o trpezlivosť pri čítaní ôsmeho bodu môjho pozmeňujúceho návrhu. Teda konkrétny pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 (tlač 1218):

V § 1 ods. 1 sa slová "16 276 746 951 eur" nahrádzajú slovami "16 261 349 166 eur".

V § 1 ods. 2 sa slová "3 746 048 000 eur" nahrádzajú slovami "3 730 650 215 eur".

V § 5 ods. 1 sa slová "o 1 %" nahrádzajú slovami "o 0 %".

V § 5 ods. 2 sa slová "o 1 %" nahrádzajú slovami "o 0 %".

V § 5 ods. 3 sa slová "o 1 %" nahrádzajú slovami "o 0 %".

V § 5 ods. 4 sa slová "o 1 %" nahrádzajú slovami " o 0 %".

V prílohe č. 1 k zákonu č. .../2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010 Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2010 v riadku Výdavky spolu sa slová "16 276 746 951" nahrádzajú slovami "16 261 349 166" a v riadku Prebytok/Schodok plus-mínus sa slová "mínus 3 746 048 000" nahrádzajú slovami "mínus 3 730 650 215".

V prílohe č. 3 k zákonu č. .../2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010 v stĺpci Výdavky celkom, v stĺpci Výdavky spolu bez prostriedkov EÚ a v stĺpci Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania sa záväzné ukazovatele menia takto:

- v riadku Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa znižujú o 124 181 eur,

- v riadku kancelária prezidenta Slovenskej republiky sa znižujú o 14 007 eur,

- v riadku Úrad vlády Slovenskej republiky sa znižujú o 56 785 eur,

- v riadku Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky sa znižujú o 17 432 eur,

- v riadku Najvyšší súd Slovenskej republiky sa znižujú o 51 129 eur,

- v riadku Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa znižujú o 400 682 eur,

- v riadku Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa znižujú o 49 164 eur,

- v riadku Slovenská informačná služba sa znižujú o jednu stojedninu sumy navrhovanej na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania,

- v riadku Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky sa znižujú o 514 296 eur,

- v riadku Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sa znižujú o 2 577 773 eur,

- v riadku Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa znižujú o 4 604 362 eur,

- v riadku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa znižujú o 1 583 094 eur,

- v riadku Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa znižujú o 1 207 412 eur,

- v riadku Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa znižujú o 150 105 eur,

- v riadku Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa znižujú o 994 956 eur,

- v riadku Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa znižujú o 233 418 eur,

- v riadku Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa znižujú o 1 044 477 eur,

- v riadku Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa znižujú o 92 788 eur,

- v riadku Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky sa znižujú o 154 678 eur,

- v riadku Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa znižujú o 340 071 eur,

- v riadku Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa znižujú o 71 497 eur,

- v riadku Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky sa znižujú o 177 164 eur,

- v riadku Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa znižujú o 208 137 eur,

- v riadku Štatistický úrad Slovenskej republiky sa znižujú o 107 252 eur,

- v riadku Úrad pre verejné obstarávanie sa znižujú o 13 143 eur,

- v riadku Úrad jadrového dozoru sa znižujú o 13 959 eur,

- v riadku Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sa znižujú o 15 859 eur,

- v riadku Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky sa znižujú o 10 664 eur,

- v riadku Protimonopolný úrad Slovenskej republiky sa znižujú o 12 289 eur,

- v riadku Národný bezpečnostný úrad sa znižujú o 47 703 eur,

- v riadku Správa štátnych hmotných rezerv SR sa znižujú o 12 621 eur,

- v riadku Všeobecná pokladničná správa sa znižujú o 293 122 eur,

- v riadku Slovenská akadémia vied sa znižujú o 197 566 eur,

- v riadku Spolu v stĺpci Výdavky celkom sa slová "16 276 746 951" nahrádzajú slovami "16 261 349 166",

- v riadku Spolu v stĺpci Výdavky spolu bez prostriedkov EÚ sa slová "13 379 246 337" nahrádzajú slovami "13 363 848 552",

- v riadku Spolu v stĺpci Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania sa slová "1 555 176 258" nahrádzajú slovami "1 539 778 473".

Zmeny vykonané v prílohe č. 1 a v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2010.

Odôvodnenie:

K bodom 1, 2 a 7: Navrhuje sa zníženie celkových výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2010 a zníženie schodku štátneho rozpočtu o 15 397 785 eur ako krok, ktorý je prejavom zodpovedného hospodárenia v období hospodárskej krízy.

K bodom 3, 4, 5 a 6: Zníženie celkových výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2010 a zníženie schodku štátneho rozpočtu o 15 397 785 eur sa dosiahne zmrazením miezd všetkých štátnych zamestnancov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej záchrannej služby, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a profesionálnych vojakov.

K bodu 8: Navrhované zmrazenie miezd sa odrazí v znížení pôvodne plánovaného 1-percentného celkového navýšenia výdavkov na mzdy, platy a služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnanie v jednotlivých kapitolách návrhu štátneho rozpočtu na rok 2010.

Vážený pán spravodajca, odovzdávam vám pozmeňujúci návrh. A vám, ktorí ste tu zostali, milí kolegovia, ďakujem za trpezlivosť. (Potlesk.)