T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Ivan Štefanec, pripraví sa Július Brocka.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, vaše vystúpenie zrejme splnilo stranícku úlohu naťahovania času, ale určite nesplnilo úlohu obhajoby rozpočtu, ktorý je neobhájiteľný, ktorý vytvára najväčší dlh v histórii Slovenska vo výške 3,7 mld. eur. Obhajujete sa stále minulosťou, pán minister.

A keď ste spomenuli privatizáciu, tak vám chcem spomenúť pár údajov, ktoré si môžete poznačiť, ako sú Mečiarova privatizácia, účtovná hodnota 109 mld., predaná hodnota za 31 mld., za Dzurindovej privatizácie účtovná hodnota majetku 98 mld., predaný za 293 mld. Tu máte najlepší dôkaz toho, kto akým spôsobom zhodnocoval alebo nezhodnocoval majetok Slovenskej republiky.

Vy spochybňujete každého, kto vás kritizuje, pán minister. Vy spochybňujete Európsku komisiu, Európsku banku pre obnovu a rozvoj, vy spochybňujete medzinárodné inštitúcie, ale práve takýmto prístupom, myslím si, najviac spochybňujete inštitúciu, ktorú zastupujete, slovenskú vládu.

Všetky relevantné inštitúcie sa pozerajú na Slovensko stále horšie a horšie a vidieť to aj z medzinárodných porovnávaní. Za všetky spomeniem Svetové ekonomické fórum a korupciu súčasnej vlády, kde sme sa dostali na posledné miesto v Európskej únii, kde sme sa dostali za krajiny ako Burundi, Uganda a Zimbabwe. Ak by to niekoho prekvapilo, pripomínam, že vy ste vypredávali verejné financie garážovým firmám takým spôsobom ako v prípade emisií, vy ste autormi nástenkového tendra a podobných škandálov. Takže tieto hodnotenia sú len prirodzeným dôsledkom... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Július Brocka, pripraví sa pán predseda výboru Jozef Halecký.

J. Brocka, poslanec: Pán minister, vy ste svojím vystúpením, teda v niektorých jeho častiach, preukázali schopnosť robiť zázraky, najmä keď ste hovorili o diaľniciach a o doprave. Už na to reagoval aj kolega Prokopovič, ale ja to ešte doplním o jednu informáciu. Vaša vláda prekročila svoj plán v stavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií. A teda, samozrejme, je otázka, ako to je možné, keď ešte ste ani neskončili a už máte plán skoro splnený. Tak vysvitlo, že tých 262 kilometrov ste naskladali tak, že ste rátali diaľnicu jedným smerom aj druhým smerom. Tak napr. osem kilometrov diaľnice (Potlesk.) zo Svinnej do Prešove v materiáli vykazujete, že je urobených 16 kilometrov. No, pán minister, to je úžasné. Ja vám poradím, ako by ste mohli takto postaviť nie dvakrát, ale štyrikrát toľko diaľnic, nieže pol profily, ale jazdné pruhy. To znamená, keď bude teraz šesťprúdová diaľnica, teda z Trnavy do Bratislavy, tak vy vlastne to môžete vynásobiť krát šesť a vzdialenosť z Bratislavy do Trnavy vykážete si ako 240 kilometrov. (Potlesk.) Pán minister, toto nie je vtip. Ja si myslím, že štatistiky vo vašom ponímaní, to je tragédia. A teraz, samozrejme, hovorili ste veľa a nehovorili ste ale o veciach, ktoré by ma zaujímali, lebo vy ste nehovorili o tom, o koľko pripravíte štátny rozpočet, napr. tým hitom vaším tendre, tendre a zasa pri diaľniciach, že keď štát nakupuje, tak nakupuje neuveriteľne draho. Len pri diaľničnom mýte tých 6 mld. bude chýbať aj budúci rok a, samozrejme, aj v rozpočtoch ďalších rokov. Na emisie, na tie ste citliví, no ale aj tie vám... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán predseda výboru Jozef Halecký, pripraví sa Jaroslav Ivančo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel, pán minister, vám pogratulovať, lebo skutočne čísla, ktoré ste ukázali, tak ukázali, že celá tá diskusia o štátnom rozpočte bola o ničom, pretože všetky veci, o ktorých sa argumentovalo zo strany opozície, aspoň pokiaľ stojíte za svojimi číslami, boli v opačnom pomere, ako boli prezentované, pretože dokonca aj v zdravotníctve a v ostatných sférach ste zdokumentovali, že nárast medziročných prostriedkov je vyšší, ako je inflácia zhruba na dvojnásobku, aj v čase krízy, a dokonca nárast za funkčné obdobie ešte neukončené vychádza približne o tretinu. Čiže ten progresívny rozvoj krajiny aj v zdravotníctve, aj v sociálnych veciach, ale takisto aj v ostatných odvetviach je evidentný. Takže len bol by som zvedavý, prečo ste s tými číslami nevystúpili na začiatku. Myslím si, že tá diskusia sa mohla vyvíjať trošku ináč.

Pre mňa je pozoruhodné aj to, čo bolo ako tromfom, ktorý sa uvádzal, že v sociálnej sfére dochádza k poklesu nákladov finančných na budúci rok v mnohých ukazovateľoch citlivých pre tých najchudobnejších, pre rodiny s deťmi. Vy ste zdokumentovali, že potreby sú uspokojované v absolútnom dostatku a nárast, ktorý by možnože bolo potrebné očakávať, je preto nižší, lebo aj potreba dávok v hmotnej núdzi, nákladov na deti v rôznych inštitúciách je takisto nižšia. Takže zneužívanie tohto čísla, že sa táto vláda nestará o sociálne slabšie skupiny dospelých a deti, bolo falošné. Takže myslím, že tento... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jaroslav Ivančo, pripraví sa pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán minister, ja som sa vás snažil pozorne počúvať. A skutočne si myslím, že tu krásne čarujete s číslami, so štatistikami, s rozpočtom ako takým. Ale opäť vám chcem pripomenúť, lebo vy ste citovali alebo ste uvádzali niektoré časti z môjho vystúpenia, čo sa týka priemernej mzdy vo verejnej správe a učiteľov. Ja nič iné netvrdím, len to, že sa roztvárajú nožnice od roku 2008 medzi priemernou mzdou vo verejnej správe a priemernou mzdou učiteľov. Faktom je, že minulý rok to bolo 53 eur rozdiel, teraz je to 56 eur rozdiel. To znamená, že ten rozdiel sa zvyšuje, to musíte uznať.

Čo sa týka normatívu na žiakov, ja som nepovedal, že sa priemerný normatív na žiaka zníži v roku 2010, on sa nezníži, on sa o 41 eur zvýši, pán minister, a vy to viete. Problém je v tom, že školský zákon zaťažil školy tým, že im dal znížiť počet žiakov v triede a na jednu triedu, na jednu triedu aj pri tom vyššom normatíve dostane táto trieda o 140 000 Sk ale menej, lebo štyria žiaci už tam nemôžu sedieť. A to sú presné výpočty. A keď si sadneme na dobrú kávu, tak vám ich môžem ukázať.

Posledná vec. Tu donekonečna omieľame tvrdenie, že sa neznižujú výdavky štátneho rozpočtu na regionálne školstvo. Nie je to normálne, toto donekonečna opakovať, keď jednoduchá tabuľka to hovorí, keď v roku 2009 to bolo 1,208 mld., v roku 2010 je to 1,204 mld. Ja nerozumiem, ako niekto môže hovoriť, že sa to zvyšuje, keď sa to o rovných 106 mil. znižuje. A záver, už nepoviem, lebo musím končiť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán minister, treba oceniť, že štátny rozpočet na rok 2010 je koncipovaný tak, aby už v roku 2012 dosiahol deficit, ako stanovujú maastrichtské kritériá. Pritom je koncipovaný zodpovedne voči občanom, zachováva sociálny štandard a podporuje priority vlády, ktorými sú vzdelávanie a zdravotníctvo. Samozrejme, v návrhu štátneho rozpočtu sú identifikovateľné aj určité riziká, ale tu treba podčiarknuť, že návrh bez akéhokoľvek rizika v čase hospodárskej krízy neexistuje. Pripájam sa teda k vášmu názoru, že vystúpenia mnohých predstaviteľov opozície boli len bohapustou demagógiou. Skutočne treba oceniť expanznú proticyklickú fiškálnu politiku, ktorá sa odráža v návrhu štátneho rozpočtu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Mária Sabolová, pripraví sa pani Klára Sárközy. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, aj keď ste ma tu možno nevideli, počúvala som vás vo výbore, hlavne veľmi dobre, keď ste hovorili o zdravotníctve. Ale možno na začiatok by som chcela povedať, že dobre, že ste vysvetlili čísla z rozpočtu koaličným poslancom, lebo budú aspoň vedieť lepšie sa rozhodovať. A verím, že to bolo poslednýkrát, keď ste ako minister financií im to museli vysvetľovať, lebo sa lepšie hodí pre vás asi iný biznis.

Pán minister, ale teraz k zdravotníctvu. Hovorili ste, že príjmy enormne narástli za vašej vlády. Ale je to vďaka len tomu, že narástla priemerná mzda v hospodárstve a tým pádom sa zvýšili odvody zamestnancov aj odvody za poistencov štátu, pretože sa počítali z vyšších peňazí, nie vďaka nejakému šetreniu, tak ako som hovorila v mojom vystúpení včera. Stúpli platy až o 37 %? Pýtam sa: V ktorých nemocniciach? Vo vašich, v štátnych, ktoré majú garantované príjmy, ktoré majú garantované limity? Ale čo s ostatnými občanmi, ktorí sa poväčšine liečia v tých menších regionálnych nemocniciach? Štátny rozpočet je dnes skvelý, lebo sme doň "zašolichali" európske peniaze, ktoré sa v Slovenskej republike veľmi v malom napĺňajú, možno vyjmúc rezort zdravotníctva, kde štátnym zdravotníckym zariadeniam tieto peniaze tečú, pretože má kto urobiť pre ne spoluúčasť.

A ešte snáď aj k tomu, že ste hovorili, že narástlo 6 % z HDP pre zdravotníctvo na 7 %. Ale opäť je to len vďaka navýšeniu za odvody. Nikde sa neukázalo šetrenie, ktoré sa možno ani nedá urobiť, ale šetrenie sme mohli urobiť minimálne v záchranných zdravotných službách, lebo tento tender vám nesmrdí na základe... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej prihlásená s faktickou je pani Klára Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán minister, ja vás sčasti aj ľutujem. Sedíte tu od piatka, ste zrejme unavený, pretože vaši kolegovia vás vymenili len na pár minút. Asi preto sa mohlo stať, a spôsobila to tá únava, že vo vašom predchádzajúcom vstupe ste sa asi vo väčšej miere zaoberali rozpočtami, ktoré predkladala bývalá Dzurindova vláda ako rozpočtom na rok 2010. Preto zrejme tá únava to spôsobila. Niekedy som mala dojem, či viete, že predkladáte rozpočet na budúci rok, ktorý bude roku 2010. No už sme si na to zvykli.

Kopli ste o. i., ale tak miernejšie aj do toho 2. piliera, pretože miesto vás to robí pani ministerka alebo pán premiér na tlačovkách, hlavne na mimoriadnych. Ale, no tak čo, dnes budete predkladať v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o znárodnení strategických podnikov. No čo tak sprivatizovať ten 2. pilier, znárodniť ho? Nejde to? Je tam 1,25 mil. sporiteľov? Ešte si počkáte, kedy sa vám to bude dariť? No ale ja si myslím, že keď sa to podarí aj pri tých strategických podnikoch, tak skúsite aj toto, pokusy boli.

No a jedna otázka na vás, pán minister. Hovorili ste o tom, ako fantasticky sa majú zdravotníci. Moja otázka je, či to vedia aj oni. Sú to moji kolegovia a musím sa vám priznať, že ja od nich počúvam niečo iné. Takže bolo by treba, keď bude schválený ten rozpočet, vyjsť aj medzi ten jednoduchý ľud, ľud tejto krajiny ako hovorí klasik, a popýtať sa ľudí, ako sa majú, ako vidia situáciu oni. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Pán minister, ja si myslím, že vyzeráte sviežo, vyrovnane a odhodlane. Myslím si, že niekto tu zle vidí. Ďakujem za zrozumiteľné vysvetlenie návrhu rozpočtu. Pán minister veľmi jasne deklaroval na číslach, aj porovnaním s hospodárskou politikou vlády Mikuláša Dzurindu, o čo tu ide. A čísla, ktoré on zverejnil, jasne ukazujú, že súčasné slovné doskakovanie opozície a jej argumentácia je iba povinnou jazdou, ktorá je namierená len na osočovanie súčasnej vlády a snahou o získanie politických bodov aj na základe zneužívania súčasnej hospodárskej krízy, ktorá je celosvetového charakteru. Oni si ale musia uvedomiť, že lacný rozpredaj strategického majetku, najmä v oblasti energetiky, plynárenského priemyslu, privatizácia dôchodkového systému je ich maslo na hlave, po ktorom zostane na našom hospodárstve označenie minimálne vo forme mastného fľaku, ktorý bude veľmi ťažko odstrániteľný. A ako výstražné znamienko bude zachytené aj v histórii Slovenska a v historickom podiele Dzurindových vlád na lacnom rozpredaji majetku Slovenskej republiky. Pán minister, vaše zdôvodnenie rozpočtu bolo zrozumiteľné a jasne vysvetlené. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi s reakciou na predrečníka vo faktickej poznámke pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, porozprávali ste, ako je za vás dobre, ako stále musíte riešiť veci po nás, o množstve čísiel. Skúste porozprávať aj o niektorých číslach, s ktorými žije napr. Prešovský kraj, ako si dobre žije za vás. Ja poviem len jeden príklad, za prvý až tretí kvartál roku 2008, a je to na stránke Štatistického úradu, ste znížili napr. nezamestnanosť o mínus 5,3 %. Len za prvý kvartál tohto roku 2009 ste túto nezamestnanosť hneď zmietli naspäť do pôvodného čísla, lebo zasa narástla medziročne v tomto kvartáli o 5,2 %. Takže za jeden kvartál ste stihli toľko čo za tri kvartály predchádzajúceho roku.

A čože sa deje, pán minister, že tak často vystupujete v rozprave? Ak by toto vaše vystúpenie nebolo "povinné", tak by som určite od vás čakal zanietenejšie vystúpenie, lebo toto bolo trápenie, museli ste sa veľmi trápiť, pán minister. A možno by ste viac zaujali pesničkou "love me tender, love me do" a porozprávali nám, keď sa hovorí o tom mrhaní peňazí a všetkom možnom, koľko ste plytvali pri všetkých tých tendroch, od nástenkového, počnúc, cez emisie, cez veselé PPP projekty, pri ktorých lietajú desiatky miliárd naviac. A potom by sme mohli hovoriť o tom, koľko sme míňali predtým, koľko míňate teraz. Míňate to iným spôsobom, sofistikovanejším. Takže skúste o tom porozprávať, pán minister, koľko sa mohlo ušetriť a koľko sme mohli dať do štátneho rozpočtu, do vecí a do oblastí, ktoré to potrebujú. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, s úsmevom na perách ste pripomenuli kolegom veľké úspechy predchádzajúcej vlády, aj keď si myslím, že to až také úsmevné nebolo.

Výpredaj štátnych aktív, som presvedčená, že nielen vy, ale aj obyvatelia tejto krajiny by boli radi vedeli, kde sú tieto peniaze, ďalej, 600 mld. zadlženosť, neefektívna privatizácia, predaj pod cenu, predaj aktív za 32 mld., ktorých hodnota bola 152 mld., 2. pilier a jeho zlé nastavené parametre, len pár faktov. Mne tam napr. chýbali ešte banky. Iste sa to kolegom nedobre počúva.

Ja sa vám chcem poďakovať za tu analýzu, ktorú ste predložili. Musím konštatovať, že po predchádzajúcich vizionárskych, katastrofických vystúpeniach mojich kolegov to bolo trochu iné počúvanie. A keďže kolegovia majú starosť o vaše zdravie, tak vám ho želám nadmieru. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán minister bude reagovať na faktické poznámky. Čiže má dve minúty z miesta. Poprosím, aby ste mu zapli mikrofón. Nech sa páči.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Takže skúsim ísť nejako postupne a zrýchlene, aby som stihol čo najviac.

Pán Prokopovič, zadlženosť Železníc. Ja som vôbec neskúmal a nerealizoval to, ako ste vy znižovali alebo neznižovali zadlženosť. Povedal som, že v tom, v akom stave sme prebrali verejné financie, bol aj skrytý dlh v rôznych sektoroch. A som rád, že ste to potvrdili, aj následne, pán Štefanec, ktorý nespochybnil to moje číslo. Ja som ho mal dokonca nižšie, nie 293 mld., ale 280 mld. z privatizácie.

Hneď poznámka k pánovi Štefancovi. Tak som tiež rád, že ste toto povedali, čo ste povedali, lebo sa tu oháňate nejakou účtovnou hodnotou. Môžem vám ukázať presnú analýzu toho, o koľko narástla účtovná hodnota SPP len z titulu precenenia a kto si vyberal dividendy z toho. To je veľmi jednoduché. Čiže neoháňajte sa tu nejakou účtovnou hodnotou 98 mld., čo je úplne od veci. A vôbec to nemá nič spoločné s reálnou hodnotou a s reálnou trhovou hodnotou tých podnikov, ktoré ste privatizovali.

Pani Gibalová, musím vyzdvihnúť, že v skutočnosti vy jediná ste predložili pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšoval deficit tohto rozpočtu. Čiže aspoň čo sa týka prístupu k tejto diskusii a vecnosti, ste pristúpili k tomu úplne najvecnejšie, pretože všetci ostatní tu tárali neskutočne dlhé, siahodlhé litánie o tom, ako sa všade míňa v tom rozpočte, aká je tam všade neefektívnosť, ale nikto z vás nepredložil pozmeňujúci návrh, ktorý by tuto neefektívnosť identifikoval. Kde sú? (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, vypršal vám čas.

Teraz by mal nastupovať do rozpravy pán Ľubomír Petrák, ale prihlásil sa do rozpravy v súlade s § 28 pán spravodajca.

Dovoľte mi, aby som trošku odľahčil teraz atmosféru v tejto sále. Dnes má podľa kalendára meniny Karol. Chcel by som všetkým Karolom aj Karolkom zaželať všetko dobré, hlavne pevné zdravie.

Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, takisto gratulujem Karolom. Ja budem veľmi stručný. Chcem vybrať na osobitné hlasovanie bod spoločnej správy 2. A to je to, k čomu som chcel vystúpiť. A dúfam, že v tej záverečnej reči budem mať možnosť aj reagovať na to, čo tu bolo povedané. Bola to spŕška, by som povedal, nekonzistentných čísiel. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

Slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vidím, že dneska je záujem o rozpravu o rozpočte Slovenskej republiky na rok 2010 omnoho väčší ako v predchádzajúcich dňoch, čo je iste dobrá správa. Rokujeme o tomto zákone roka. A treba povedať, že zvykom by malo byť, aby sa rokovalo predovšetkým o číslach, aby sa hľadali interpretácie čísiel a bolo v tom menej politikárčenia. Ja chápem, že sa blíži predvolebné obdobie budúcich parlamentných volieb, že vrcholí predvolebné obdobie volieb do vyšších územných celkov. A možno práve z týchto dôvodov je tu omnoho viacej politiky a politikárčenia, ako by bolo zdravé. Ak dovolíte, ja sa dotknem len niektorých vecí, nakoľko pán minister financií mal pred chvíľou obsažné vystúpenie, kde pomenoval niektoré veci, ktoré som chcel pomenovať aj ja.

Chcem len pripomenúť, že návrh rozpočtu na roky 2010 až 2012 je zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k úrovni 3 % HDP v roku 2012, schodok na rok 2010 5,5 %, na rok 2011 4,2 %. A treba povedať, že ak spomenieme tieto čísla, tak sú to čísla, ktoré jasne hovoria o konsolidácii verejných financií smerom do budúcna. O smere do budúcna hovorím preto, lebo argumentačný slovník kolegov z opozície je predovšetkým o budúcnosti, a nie o súčasnosti, tak chcem povedať, že aj my sa pozeráme do budúcnosti a je záujem o konsolidovanie verejných financií v budúcnosti.

Ďalšiu vec chcem povedať. Čísla, ktoré hovoria o raste ekonomiky a ďalších záležitostiach, nie sú vytiahnuté z klobúka ani nie sú vycucané z prsta. A treba verejnosti pripomenúť, že prognóza makroekonomického vývoja bola síce vypracovaná ministerstvom financií, ale bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre makroekonomické prognózovanie, kde sú členmi, pripomeniem, Národná banka Slovenska, Infostat, Československá obchodná banka, ING Bank, Slovenská akadémia vied, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, UniCredit Bank, Všeobecná úverová banka, kde väčšina z týchto členov hodnotila makroekonomické ukazovatele, ktoré tvoria základ rozpočtu, ako realistické. Slovenská akadémia vied hodnotila tieto údaje na 33 % ako realistické, 51 % ako optimistické, a 16 % ako konzervatívne.

Ak dovolíte, ešte by som pripomenul niektoré veci, ktoré zazneli trebárs včera na tlačovke opozičnej strany SDKÚ z úst Ivana Mikloša k Východiskám makroekonomického rastu na rok 2010. Citujem z denníka Hospodárske noviny: "Vydávať dnes za obrovský zázrak, že Európska komisia prognózuje rast ekonomiky 1,9 %, to považujem za objavenie kolesa." No ja osobne si myslím, že číslo, ktoré nie je prijateľné alebo príjemné pre opozíciu, sa vôbec nedá hodnotiť takýmto spôsobom. Ja by som chcel pánovi poslancovi Miklošovi povedať, že ja považujem za objavenie kolesa jeho tvrdenie, ktoré odznelo v rozprave z tohto miesta, myslím, včera, keď tvrdil, že dochádza k znižovaniu miery náhrady v prípade dôchodkov. Áno, je to realita, ale tá realita vyplýva zo systému valorizácie. Takže objavenie tohto faktu, ktorý on pomenoval z tohto miesta, to považujem za objavenie kolesa, a nie odhad makroekonomických prognóz smerom k budúcemu roku.

Ak dovolíte, v krátkosti by som sa pozastavil ešte pri niektorých tvrdeniach, ktoré tu odzneli smerom k samospráve. Áno, a povedal to aj pán minister financií vo svojom predchádzajúcom vstupe, aj samospráva bude mať nižšie príjmy z podielových daní v budúcom kalendárnom roku. Je to fakt, ktorý nepriaznivo dolieha na samosprávu. A je dvakrát nepríjemný preto, lebo aj pre samosprávu je rok 2010 volebný. A je prirodzené, že každý starosta a primátor by sa chcel prezentovať v poslednom roku svojho funkčného pôsobenia nejakými masívnejšími investíciami. Ja ale kladne hodnotím veľmi ústretové rokovania ministerstva financií so Združením miest a obcí Slovenska a prísľub ministra financií a ministerstva financií, že nájdeme riešenia tak, aby sa v maximálne možnej miere minimalizovali dôsledky vplyvu negatívneho vývoja na samosprávy. Chcem sa ale spýtať, ako by vyzeral vývoj, ak by boli prijaté niektoré zákony, ktoré boli predložené tu na pôde parlamentu na jar tohto roku predovšetkým v podobe zníženia dane z 19 na 16 %, zníženia odvodového zaťaženia. No ak by sme prijali, vážená opozícia, tieto vaše opatrenia, ktoré ste navrhovali na jar, tak dneska by sme sa pravdepodobne nemuseli už ani baviť o tom, aký bude rozpočet na rok 2010, ale mohli by sme sa baviť o tom, kto bude posledný a zhasne.

Takže ak by som to nejakým spôsobom vzhľadom na krátkosť času chcel uzavrieť, opätovne sa musím vrátiť len k tvrdeniam, ktoré zazneli včera v rozprave. Myslím si, že to bolo z úst pána poslanca Pada, ktorý hovoril o tom, čo zanechá táto vláda samosprávam a čo zanechala predchádzajúca vláda v podobe prenosu kompetencie a fiškálnej decentralizácie samosprávam. No, pán Pado, ja som aj včera hovoril o niektorých číslach, ktoré sa týkali zimnej údržby ciest. A chcem vám povedať, že v období roku 2004, keď sa zavádzala fiškálna decentralizácia, bol reálny pokles príjmov samospráv, ktorý dosiahol stav, ktorý by bol nabehol za tých predchádzajúcich podmienok zhruba v roku 2006. To znamená, samosprávy voči tomu predchádzajúcemu obdobiu v rokoch 2004 a 2005 a časti roku 2006 hospodárili s deficitom voči tomu predchádzajúcemu obdobiu. Zniesli sme to ako samosprávy a vyrovnali sme sa s tým. Dnes keď je svetová hospodárska kríza, dnes keď sú negatívne dopady, nikto nemôže očakávať, že budú neuveriteľným spôsobom rásť aj príjmy samospráv.

Chcem povedať, čo priniesla aj decentralizácia, prenos kompetencií. A sú to veci, o ktorých ste vy nehovorili. Bolo to nezahrnutie niektorých výdavkov v procese delimitácie a fiškálnej decentralizácie, aj pri prenose kompetencií stavebných úradov a ďalších vecí, ktoré znamenali značné výpadky rozpočtov miest a obcí. Bol to modernizačný dlh, ktorý sa odhadoval na niekoľko miliárd korún. A chcem povedať, aké bolo aj pôsobenie toho predchádzajúceho obdobia, že sa previedli školy, školské zariadenia bez vysporiadania pozemkov. A, žiaľ, mnohé z toho sa nepodarilo vysporiadať ani do dnešných dní. A treba povedať aj to, že ten majetok, ktorý sa prevádzal, a v roku 2002, 2003 sa prevádzali školské zariadenia, prepáčte mi za výraz, so sociálnymi zariadeniami, ktoré boli latríny. S takýmto modernizačným dlhom prebrala samospráva majetok od štátu. A toto mal byť ten zásadný prínos, ktorý bol, bez dostatočného financovania. Čo treba svojím spôsobom oceniť a na čo samospráva pristúpila, keď povedala, že chce kôš alebo spôsob financovania samosprávy založený na podielových daniach, ktoré sú predovšetkým založené na príjme z daní fyzických osôb, je to, že založila to na stabilite a založila to na predpoklade toho, že tým, že je predpoklad z dlhodobého horizontu, že platy na Slovensku budú musieť dobiehať platovú úroveň Európskej únie, tak tým bude narastať aj príjem samospráv v budúcom období. Čiže jediná pozitívna správa bola tá, že bola založená stabilita. A druhá vec je, že aj v reáli dochádza k zvyšovaniu platov a v reáli dochádza tým pádom aj k omnoho vyššiemu zvyšovaniu príjmov samospráv, ako to bolo v období do roku 2006. Toto sú tie základné veci, ku ktorým som sa chcel vyjadriť, pokiaľ sa týka otázky samospráv.

A ešte si neodpustím jednu poznámku, ktorá sa týkala vystúpenia pána poslanca Mikloša, ktorý sa zaoberal aj súčasným vplyvom alebo súčasným pôsobením vládnej koalície, pokiaľ ide o 2. dôchodkový pilier. Chcem povedať, že, a hovorím to s celou vážnosťou, opätovne obhajujete len pôsobenie dôchodkových správcovských spoločností. Ja nespochybňujem, že 2. dôchodkový pilier v určitej kombinácii a pre určité skupiny ľudí môže byť benefitom. Ale na druhej strane sa opriem aj o tvrdenia, ktoré odzneli napr. v Hospodárskych novinách z úst Martina Wolfa, ktorý je hlavným ekonomickým komentátorom Financial Times, ktorý hovorí, že: "Profesionálni manažéri využívajú mnohé hodnotiace metódy, pričom všetky sú chybné. Nesprávne výpočty hodnoty sú typickou súčasťou sveta burzových maklérov a investičných bankárov, ktorí sa ženú za províziou namiesto toho, aby hľadali pravdu." A toto, si myslím, je aj prípad slovenských dôchodkových správcovských spoločností. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Petráka sa prihlásili pani Mária Sabolová, Alexander Slafkovský, Martin Pado, Zsolt Simon, Pavol Kubovič, Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Pán poslanec Petrák, krátke dve poznámky k vášmu úvodnému vystúpeniu.

Hovoríte, že vidíte väčší záujem poslancov o rozpočet. Zabudli ste to ale adresovať vašim koaličným poslancom, ktorí tu v piatok a v utorok sedeli v počte troch, štyroch, piatich poslancov. Zrejme dnes keďže sa hlasuje, tak ste tu v lepšom počte. A, bohužiaľ, asi kampaň pre vás bola oveľa dôležitejšia než štátny rozpočet, preto pán minister musel až dnes vysvetľovať čísla štátneho rozpočtu, aby boli pochopiteľné aj pre celú koalíciu.

A ešte ste hovorili, že boli o budúcnosti naše vystúpenia, minimálne to, ktoré pán minister vo svojej faktickej poznámke pochválil. Vystúpenie pani poslankyne Gibalovej, a teda k návrhu KDH, aby sme šetrili v štátnej správe a ušetrili 15 mil. eur v rozpočte, je dobré, a preto si myslím a verím, že ak to myslíte s touto krajinou úprimne, tak za tento návrh ruku zdvihnete a stlačíte tlačidlo za tento pozmeňujúci návrh. Bude aj na iné zdroje a možno aj pre samosprávu, pretože postupne, áno, aj kompetenciami, aj tým, že platy starostov, primátorov sú mnohokrát neúmerne vysoké, v tejto oblasti samosprávy sa tomuto rozpočtu pomôže. Čiže vy ste sa tiež tak trošku vyplakali nad samosprávou. Urobila sa veľká zmena v presune kompetencií a vy ste mali tri roky na to, aby ste jej boli mohli pomôcť. Bohužiaľ, myslím si, to ostalo len na prísľuboch, a preto sú tie reakcie ZMOS-u mnohokrát v apeli na poslancov Národnej rady. Vy ako starosta, by ste mohli možno do toho vstúpiť a platy starostov a primátorov obmedziť na únosnú mieru.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený kolega, mňa troška zarazilo to, že keď si hovoril o samosprávach, si úplne zabudol na samosprávne kraje. Tam je totižto veľký dlh na úrovni samosprávnych krajov, ktorý si ťahajú so sebou všetky vlády, odkedy samosprávne kraje vznikli. Podľa mojich odhadov, a realita ukazuje dnešný návrh rozpočtov, keď sa pozrieme do samosprávnych krajov, tak prakticky všetky okrem eurofondov nemajú žiadne vlastné zdroje na to, aby investovali do rozvoja kapitálových investícií, a teda ich modernizačný dlh sa nezmenšuje. A tu by sme mohli hovoriť o dlhu, či to je dlh spred dvoch, štyroch, desiatich, pätnástich alebo štyridsiatich rokov. Tam môžeme naraziť na tie školy, čo si spomínal. Aj z tých škôl väčšina bola stavaná ešte pred tridsiatimi, štyridsiatimi rokmi. A naozaj tie ich sociálne zariadenia boli dlho také, aké boli, len mestá a obce ich dostali do vienka a do starostlivosti až v roku 2002 a financie na ne začali dostávať až v roku 2004 vo fiškálnej decentralizácii. Takže ten dlh tam niekde je. Ale nebola to vina predchádzajúcej vlády, je to dlh v tejto krajine, ktorý je v mnohých oblastiach. Prejavuje sa čoraz ďalej, bohužiaľ, na úrovni samosprávnych krajov, kde kraje nemajú prakticky žiadne zdroje. A keby si nezobrali úvery, tak by neinvestovali prakticky nič do ciest, do nemocníc ani do infraštruktúry, stredných škôl, za ktoré sú zodpovedné a ktoré prešli do ich majetku. Takže bolo by záhodno sa v rámci vládnej koalície zamyslieť sa nad tým spôsobom, ako prerozdeliť tie finančné zdroje troška spravodlivejšie, lebo podľa môjho názoru samosprávne kraje sú výrazne podhodnotené a je čas sa tým zaoberať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, povedali ste, že jediná pozitívna správa bola stabilita a istota. (Ruch v sále.) Pán poslanec Petrák, môžem to ešte raz povedať, povedali ste, že jediná pozitívna správa bola stabilita a istota. A poznáte ešte lepšiu správu, ako je stabilita a istota? Poznáte ešte lepšiu? Neviem.

A hovorili ste o modernizačnom dlhu a prenose kompetencií. Pán Petrák, vy ste boli členom strany, ktorá tu vládla 40 rokov. A za tých 40 rokov zdevastovala všetko, čo sa dalo. Veď tie latríny v tých školách nebudovala bývalá vláda. Tie latríny v tých školách boli pozostatkom éry, v ktorej ste aj vy mali svoj podiel. Takže ja netvrdím, že všetko na tých školách bolo v pohode. Netvrdím to, ale bol som prednostom okresného aj krajského úradu a viem koľko peňazí sme do rekonštrukcií a obnov škôl dávali. Takže treba na to pozerať aj z jednej, aj z druhej strany.

A, pán poslanec Petrák, no či sa vám to páči alebo nepáči, bývalá vláda so samosprávami hovorila na rovinu, aj pri prenose kompetencií, aj pri fiškálnej decentralizácii hovorila pravdu, neoklamala samosprávu tak ako táto vaša vláda. A to je reálny fakt. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, úprimne, z vašich úst vyjadrenia smerom k samospráve a vôbec k ľuďom asi neodzrkadľujú skutočnosť, že kým tento rozpočet predkladaný ministrom financií a vládou Slovenskej republiky ide do mínusu, obce sú povinné na budúci rok zostaviť rozpočet nulový alebo prebytkový. Ako ho majú urobiť, keď minister financií a táto vláda nedokáže garantovať, koľko občanov bude zamestnaných, koľkí budú platiť dane z príjmov, koľko peňazí dostanú, keď z mesiaca na mesiac táto vláda jedine kde pomáha, navyšuje počet nezamestnaných. Tak ako v prípade spoločnosti MAKYTA Púchov len tým, že sme zvýšili minimálnu mzdu, prišlo o prácu viac ako 600 ľudí. Toto je skutočne ten zámer? Pán Petrák, ak to skutočne myslíte dobre so samosprávou, a vy ste jeden z tých predstaviteľov, tak určite pre vás nebude problém podporiť a pridať sa k tým 210 starostom, ktorí napísali výzvu, aby ich príjmy na budúci rok boli minimálne garantované na úrovni roku 2008. A tam sa ukáže skutočná tvár a charakter vládnej koalície, či podporí aj takúto garanciu pre mestá a samosprávy alebo či naďalej budete chcieť a trvať na tom, aby starostovia a primátori aj tých najmenších obcí zvyšovali dane a poplatky, miestne, pre dôchodcov, sociálne odkázaných a nezamestnaných, pretože v tejto krajine najviac týchto ohrozených skupín žije práve na vidieku. Vláda nechce zvyšovať dane tých skupín. Ale starostov a primátorov, tých, ktorí sú vykonávateľmi štátnej moci, v prvom kontakte s občanmi, nútite, aby ich na budúci rok zvyšovali. Takže pri... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, váš čas vypršal na možnosť vystúpiť vo faktickej poznámke.

A teraz má slovo pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Petrák, ja viem, že vy by ste asi vzhľadom na vaše názory boli najradšej, aby fiškálna decentralizácia neexistovala a aby tu bol stále ten systém, ktorý pred ňou existoval, že samosprávy každoročne museli vyjednávať s vládou, koľko finančných prostriedkov z rozpočtu jednoducho dostanú, lebo to bol princíp, v ktorom ste vy im mohli ukazovať svoju pevnú a totalitnú ruku a jednoducho poukazovať na to, čo vy máte radi, že všetko je riadené centrálne. Našťastie, pre samosprávy dnes platí fiškálna decentralizácia, pri ktorej boli schválené jednotlivé ukazovatele a percentá, ako sa to bude prerozdeľovať. Treba povedať, že po spustení fiškálnej decentralizácie starostovia najprv mali z toho obavy a potom sa z toho tešili, lebo vtedajšia vláda ekonomiku zvyšovala a ich príjem bol stále vyšší a vyšší. Bohužiaľ, za posledné dva roky je presný opak pravdou, ekonomika klesá a oni majú menej peňazí, pretože sa menej vyberie. Koho to je chyba? Chyba to je tých, ktorí to jednoducho v tejto republike riadia.

A druhá poznámka. Tu v Národnej rade, myslím, pánom Hortom bol predkladaný návrh zákona, ktorý menil koeficienty tak, aby samosprávy, to, čo im chýba, mohli dostať. A tých 6,2 %, ktoré dnes sú im zadržiavané v rámci koeficientov, bol návrh, aby boli opäť uvoľnené pre samosprávy. Boli dokonca rozdelené pomerom 75 ku 25 % medzi obce a mestá a regióny. Kde a ako hlasoval váš poslanecký klub, ktorý, teraz tu hovoríte, chce pomôcť samosprávam? Jednoducho ste tento návrh odignorovali. A dokonca s týmto návrhom súhlasili aj všetky mestá, obce a samosprávy na Slovensku.

Takže vy naozaj pre tie samosprávy stále chcete len ten centralistický model, ktorý by robil ich závislosť od vás. A to je pre nás neprijateľné.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A teraz ešte sa prihlásil predseda výboru pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Petrák, chcel by som sa vyjadriť pár slovami ku skutočnosti, ktorú ste tu prezentovali, že 2. pilier je nestabilnou súčasťou rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch a jeho výstavba bola možno skôr charakterizovaná niektorými voluntaristickými tendenciami ako odbornými prístupmi. Chcem takisto ako vy konštatovať, že skutočne 2. pilier bude dlhodobo alebo trvale vytvárať deficit 1,5 mld. eur, resp. 25 mld. až 30 mld. Sk v nasledujúcich rokoch. A čo sa týka stability verejných financií, bude veľmi dôležitou a závažnou výzvou, pretože financie a refinancovanie z privatizačných peňazí pominulo, a to, ako sme počuli z úst pána ministra financií, skôr, ako sa predpokladalo, určilo, vypočítalo. Takže ten transfer zo štátneho rozpočtu vo výške zhruba 1,5 mld. eur bude možnože dosť závažnou položkou. Aj napriek tomu musím konštatovať, že aj medzinárodné inštitúcie sú toho názoru, že nie je vhodné a potrebné zasahovať do 2. piliera. Takže očakávam, že v nasledujúcom volebnom období tejto otázke sa bude venovať väčšia odborná pozornosť aj zo strany odborných kruhov alebo možno aj zainteresovaných finančných a politických, pretože nejde tu len o stabilitu financií verejných, ale aj o stabilitu osobných financií, osobných dôchodkov tých, ktorí sú v 2. pilieri. A to je otázka, ktorú... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na všetkých, ktorí vystupovali vo faktických poznámkach, teraz bude pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Ja sa obmedzím na dve krátke faktické poznámky.

Pán poslanec Pado, vaša vláda komunikovala so starostami a primátormi, so samosprávou a hovorila im iba pravdu. Ja vám sprostredkujem dojem a skúsenosti z jedného stretnutia, ktoré prebehlo v divadle West, myslím, v roku 2004, ktorého sa zúčastnil bývalý minister hospodárstva Rusko, ktorý bol ministrom vašej vlády, kde keď sme pripomienkovali, že s prenosom kompetencií neprichádza dostatok financií, jeho reakcia bola: "Keď ste sa nechali odžubať, to je váš problém." Toto je váš korektný prístup, ktorým ste komunikovali so samosprávou.

Druhá poznámka je k pánovi Kubovičovi. No, pán kolega, rast priemernej mzdy plnil rozpočty miest a obcí aj v rokoch 2007, 2008, 2009 a rast priemernej mzdy bude plniť rozpočty obcí aj v tom ďalšom období. A ak hovoríme o tom, že ja osobne alebo táto vláda je proti fiškálnej decentralizácii a proti tomu, že obce môžu hospodáriť so svojimi prostriedkami, tak ste boli asi na inej schôdzi, na ktorej som ja rozprával. Ďakujem.