M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Zdenka Kramplová.

Chcem všetkých informovať, ktorí tu neboli, keď vystúpil pán predseda Pavol Paška, že po skončení rozpravy bez ohľadu na to, kedy ona skončí, bude hlasovanie o rozpočte, čiže nie o 11.00 hodine, ale po skončení rozpravy.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, so záujmom som tu sedela počas obdobia, keď sa prerokovával návrh zákona o štátnom rozpočte, a naozaj so záujmom som si vypočula názory, návrhy, ktoré tu odzneli. Ale keď som sa pozrela do minulosti, a teraz neviem, či je to dobré alebo zlé, že človek si toho už veľa pamätá, tak vidno, že vždy keď bývavala rozprava, tak proste názory sa rôznili, či to bola opozícia alebo koalícia, či to bola Dzurindova vláda alebo v súčasnosti Ficova vláda. Proste jednoducho je to tak, využíva sa tento priestor, a je to správne, že sa využíva, na to, aby sa prezentovali ciele politických strán, tak opozičných, ako aj koaličných. Samozrejme, nie vždy je to príjemné, nie vždy návrhy, ktoré sa predkladajú, je možné zapracovať do návrhu rozpočtu. Ale je dobré, že vysvedčenie o tom, kto aký politický program prezentuje, aké návrhy predkladá aj v rámci zákona o štátnom rozpočte, vystavia občania v najbližších parlamentných voľbách. A vystavujú ho aj v iných voľbách, ktoré máme pred sebou. Ja som presvedčená o tom, že pán minister by určite vedel predložiť aj iný návrh rozpočtu, keby sme boli v inej situácii a keby nebolo nutné riešiť toľko otvorených otázok či už v oblasti sociálnej, či už v oblasti zdravotníctva a ďalších.

Ja nechcem týmto svojím vystúpením vystupovať s určitými politickými názormi, ale chcela by som sa, vážený pán minister, sústrediť na takú boľavú oblasť, ktorá tu odznela od viacerých pánov poslancov a poslankýň. A je to tá nešťastná DPH-čka pre obce, pre malé, ktoré sa prihlásili do možnosti získať finančné prostriedky z Programu rozvoja vidieka v rámci osi 3.1. Myslím, že je to nemalý potenciál tých obcí, hlavne menších obcí, ktoré majú v súčasnosti s tým problém, pretože prebieha vyhodnocovanie týchto projektov a pomaly budú mať na stole zmluvy a ťažko sa im budú uzatvárať, keď nebudú mať určitú garanciu. Ja som veľmi rada, že ešte v minulom roku, keď sme začínali pripravovať rozpočet, pán minister bol veľmi otvorený a korektne sme sa dohodli na tom, že refundácia DPH-čky bude zabezpečená v rozpočte pre rok 2009. Aj potvrdzujem to, čo povedal pán minister k tejto otázke, že skutočne prebrali sme situáciu, keď DPH-čka pre obce v rámci osi 3.1 je neoprávneným nákladom. A to je fakt.

Ja keď som bola v pozícii ministerky pôdohospodárstva, som vyvíjala iniciatívy, aby sme sa dohodli s komisárkou pre pôdohospodárstvo. A zmenili práve túto možnosť, aby DPH bola oprávneným nákladom. Je zaujímavé, že získala som dosť veľkú podporu. A dohodli sme sa, že pôjdeme s týmto návrhom, pretože tento problém je nielen na Slovensku, ale aj v iných štátoch Európskej únie, hlavne v nových štátoch Európskej únie. Vyzeralo to, že by to bolo reálne, aby to v minulom roku na jeseň Rada ministrov pôdohospodárstva schválila. Ale po mojom odchode sa tieto záležitosti už nejakým spôsobom nerealizovali. Možno nebol dostatok síl a energie, aby sa našli ľudia aj zo starých štátov Európskej únie, ktorí by podporili tento návrh. Pokladám to však za dosť vážnu chybu, že takýmto spôsobom obce majú v súčasnosti ten problém, ktorý majú. V minuloročnom rozpočte, myslím si, že si väčšina z vás na to pamätá, sa navýšil rozpočet ministerstva pôdohospodárstva o 800 mil. korún. A bol navýšený práve z toho dôvodu, aby bola tam položka voľná na refundáciu DPH-čky pre malé obce. Predpokladám, že pán minister si ešte pamätá na to, keď sme o tom rozprávali. A takto sme sa dohodli a bolo to veľmi korektné aj pre obce. Ale stalo sa, že po mojom odchode sa zmenili pravidlá pre PRV-čko v rámci teda osi 3.1, pre prípravu výziev. A odsunuli sa termíny vlastne podávania projektov, vyhodnocovania projektov tak, aby čerpanie financií na refundáciu aj na tieto projekty bolo až v roku 2010. Čiže v súčasnosti je situácia, že prebieha hodnotenie a budú sa podpisovať zmluvy, ale čerpanie bude až v roku 2010. Čiže tu je namieste otázka vážený pán minister, kde sú tie peniaze, ktoré boli a mali byť určené na refundáciu DPH-čky, pretože obce s tým rátali a rátajú. A dnes, keď obce sa vzdali časti svojho príjmu cez memorandum ZMOS-u, sa ocitajú v situácii, že nakoniec doplatia veľmi škaredo práve na túto situáciu v roku 2010.

Ja verím, vážený pán minister, že bude možné nájsť riešenie a bude možné realizovať refundáciu DPH-čky. Je to objem asi 250 mil. až 350 mil. v závislosti od toho, ako sa budú v budúcom roku čerpať finančné prostriedky. A predpokladám, že to bolo aj cieľom novely zákona, ktorý sa realizoval vo vzťahu ku kompetenciám Poľnohospodárskej platobnej agentúry keď sa dala kompetencia Poľnohospodárskej platobnej agentúre, aby mala možnosť refundovať DPH-čku. Čiže legislatívne to máme pripravené, len treba zistiť, kde sú tie finančné prostriedky, ktoré boli pripravené, pretože ja som ich v tohtoročnom rozpočte v kapitole ministerstva pôdohospodárstva vôbec nenašla. Budem veľmi rada, ak takáto dohoda bude existovať. A myslím si, že dôkazom toho je aj to, ako my sme na zahraničnom výbore pristúpili k prerokovávaniu návrhu štátneho rozpočtu pre ministerstvo zahraničných vecí, kde bolo krátenie takmer najvyššie zo všetkých rezortov, kde najviac bola postihnutá rozvojová pomoc, ale pán minister zahraničných vecí prisľúbil, že v rámci vlastných rezerv bude hľadať finančné prostriedky na realizáciu rozvojovej pomoci aspoň v hodnotách roku 2009. Takže verím, že aj v rozpočte kapitoly ministerstva pôdohospodárstva v roku 2010 sa nájde položka tých 300 mil. korún, pardon, hovorím to ešte v korunách, ktoré poslúžia obciam pre to, aby nemali problém so svojou existenciou a aby nemali problém čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie z Programu rozvoja vidieka, pretože toto vidia ako veľmi dôležitý impulz pri rozvoji a pri ďalšom napredovaní hlavne malých obcí do 500 obyvateľov. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci, pán poslanec Zsolt Simon a pani poslankyňa Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, mne sa zdalo, že ste čítali vládny program, lebo to tam je viac-menej zakomponované, že toto vláda vyrieši. Ale to, čo ste nepovedali, myslím si, je potrebné povedať, že to veľké obce a mestá cez ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja musia kofinancovať s 5 % a malé obce, pokiaľ sa tento problém nevyrieši, s 19 %. A to tie malé obce s počtom obyvateľov niekoľko sto obyvateľov, pretože mimo pólov rastu, to sú obce do 800 obyvateľov, sa nebudú môcť podieľať na realizácii aj schválených programov. To znamená, že keď vláda tento problém nevyriešiť, v tej chvíli ohrozuje aj čerpanie eurofondov. A neviem a nechápem, prečo vláda nechce použiť mechanizmus, ktorý predchádzajúca vláda pri programe SAPARD použila. A fungoval a je overený a môže to priniesť pomoc a podporu pre tie najmenšie obce. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A teraz, pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na to, čo tu bolo povedané. Je pravdou, že vždy opozícia, koalícia pri rozpočte mala svoje rôzne pozície a opozícia vždy kritizovala predložený rozpočet vládnej koalície. Ale ja si myslím, že keď túto otázku nadhadzujeme, musíme to povedať kompletne, že nikdy sa nestalo, keď bola vláda Ľudovej strany - HZDS, že predložený rozpočet keď spojila so sociálnymi zákonmi, že by hneď po voľbách tieto zákony zmenila, ako sa to stalo v roku 2002. To snáď vojde do dejín ako memento politikárčenia v súvislosti s rozpočtom, lebo v tomto roku vtedajšia Dzurindova vláda pred rozpočtom v súvislosti s rozpočtom prijala 22 zákonov, ktoré boli sociálne naladené, ktoré boli aj smerované k blížiacim sa voľbám. A po voľbách keď sa opätovne dostala k moci, tieto zákony zrušila. Takže toto sú veľmi, veľmi zlé praktiky, ktoré máme z histórie boja vždycky okolo rozpočtu, opozícia a koalícia.

A pokiaľ ide o obce, áno, obce treba dofinancovať. Lenže ja by som dala jednu poznámku. Pokiaľ sa robila legislatíva, obciam sa dala možnosť sankcii, finančných. Nevymáhajú a nevyužívajú to.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky teraz vystúpi pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec Simon, práve preto som apelovala na refundáciu DPH pre malé obce, lebo viem, že spolufinancovanie je 5 %. To znamená, že obce za situácie, že nebude refundácia, si budú musieť zobrať 23 % z celkovej sumy projektu úvery. Už dnes siahajú vlastne na vlastné rezervy. A toto je ten problém, ktorý je, že sa vlastne budú musieť takýmto spôsobom zadlžovať. Ale refundácia DPH-čky je vyriešiteľná, len my si musíme povedať, kde a akým spôsobom to urobiť. A verím, že táto vláda má záujem, aby to vyriešila pre prospech týchto obcí. Uvedomujem si, že mnohé záležitosti sa nedajú riešiť tak, ako si to niekto predstavuje, že teraz popresúvame peniaze a ideme to riešiť presunom z jedného rezortu do druhého. Najlepší spôsob je hľadanie rezerv vo vlastnom rezorte, a to preto, že tie peniaze v roku 2009 v tom rozpočte boli. A tie peniaze mali byť určitým spôsobom cez ministerstvo financií dohodnuté, aby peniaze boli ako rezerva pre rok 2010 na refundáciu DPH pre malé obce. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

No a posledným poslancom, ktorý sa prihlásil do rozpravy k zákonu roka, k štátnemu rozpočtu, je pán poslanec Zoltán Horváth. Pán poslanec, nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predložený návrh štátneho rozpočtu ukazuje, ako vyzerá sociálny štát v praxi, marketingové vyhlásenia verzus čísla. Pán premiér nám tu niekoľko rokov tvrdí, že vláda pod jeho vedením je tu pre ľudí a myslí len a len na ľudí. Možno tomu uveril aj on sám, žiaľbohu, zatiaľ mu na svoju škodu verí aj dosť ľudí. Jediný, koho tieto reči predsedu vlády nechávajú chladným, je minister financií. Ten totiž vie svoje. Aj on síce prijal hru na verbálny sociálny štát a hovorí o návrhu rozpočtu, ktorý je sociálny, ale čísla v tomto jeho návrhu to nepotvrdzujú. Ak si pozriete tabuľku Sociálna inklúzia, tak tam nájdete pri roku 2009 číslo 1,597 mld. A pre rok 2010 sa navrhuje 1,575 mld. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, poprosím vás o chvíľu strpenia. Vzhľadom na to, že je 11.00 hodín, tak všetkých tých, ktorí nepočuli tú informáciu, chcem informovať, že hlasovanie bude po záverečnom slove navrhovateľa a po záverečnom slove spravodajcu. Predpokladám, že to bude okolo 11.30 hodine. Nech sa páči, môžete pokračovať.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem. Jednoduchým odčítaním dostanete rozdiel 21,6 mil. eur. Komu sa to nezdá až tak veľa, možno pomôže duálne nacenenie tejto položky a vynásobenie konverzným kurzom. Vtedy sa dopracujeme k číslu vyššiemu ako 652 mil. korún slovenských, ešte. Teda napriek kríze a rastu ohrozenosti najzraniteľnejších skupín obyvateľstva ideme ubrať na sociálnych dávkach. Situácia teda z minulého roku sa teda opakuje. Opakujem, že situácia z minulého roku sa opakuje. Vtedy všetci okrem vlády Slovenskej republiky vedeli, že plánovaný rast ekonomiky a z neho vychádzajúce očakávané príjmy nedosiahneme. Ale sme schválili rozpočet, rozpočet pro forma. Teraz máme na ulici viac ako 130 000 ľudí aj obavy o ďalšom prepúšťaní, najmä na východnom Slovensku prichádzajú so železnou pravidelnosťou. A pritom nejde o nejaké znižovanie počtu zamestnancov, často ide o zatváranie firiem. Vaša sociálna vláda však počíta s poklesom výdavkov napr. aj na dávky v hmotnej núdzi. Na pomoc v hmotnej núdzi je pripravených o štvrť miliardy menej peňazí ako na tento rok. Skutočne netuším, kde sa v pani ministerke berie ten optimizmus, keď verí, že jej to bude stačiť. Ale tu sa zrejme pohybujeme v rovine úvah typu, že demografická kríza neexistuje, tým pádom to nemá vplyv na starnutie obyvateľstva a to nemá vplyv teda asi ani na dôchodkový systém. Čísla však ani tu nepustia. Masové prepúšťanie, ktoré viedlo k rekordne rýchlemu skoku nezamestnanosti, sa už totiž prejavuje v systéme pomoci v hmotnej núdzi. Ľudia, ktorí už vyčerpali 6 mesiacov podpory v nezamestnanosti, sa nám prepadli do sociálnej siete. Len pre porovnanie uvediem, kým v januári sme evidovali so spoločne posudzovanými osobami 295 000 poberateľov dávky, v septembri to už bolo 335 000, nárast viac ako 40 000 ľudí v sociálnej sieti. Len pre zaujímavosť uvediem, kým od januára do apríla pribudlo do systému 15 000 ľudí, od apríla do augusta to už bolo 20 000 ľudí, medzi augustom a septembrom bol už medzimesačný nárast 5 000 ľudí. Dynamika rastu počtu ľudí v hmotnej núdzi potvrdzuje, že neschopnosť vlády riešiť rastúcu nezamestnanosť a neochota predĺžiť dobu vyplácania podpory v nezamestnanosti je všetko iné, len nie politika silné sociálneho štátu.

Tento vývoj dáva na pravdu opozícii a potvrdzuje oprávnenosť jej návrhov na predĺženie doby vyplácania dávok v nezamestnanosti, ktoré ste v tejto snemovni opakovane zamietali. Nepripustili ste o takomto návrhu už zo žiarlivosti ani len diskusiu ani v druhom čítaní. Veď ako by to bolo, keby riešenia pre ľudí prinášala zlá pravicová opozícia, a nie skvelá sociálna vláda? Propagandistické klišé pána premiéra by tak dostalo veľké trhliny. A to si predsa v predvolebnom roku nemôžete dovoliť. A preto opäť siahate zrejme po osvedčených receptoch. Navrhne niečo dobré opozícia? zadupáme, zmetieme to zo stola, neschválime to, ale to robíme len akože, lebo o mesiac to predsa môžeme predložiť ako svoj návrh. Že zatiaľ ujde čas, to nevadí, veď ľudia pochopia, že ich sociálny premiér to tak nenechá, on im chce predsa len a len dobre.

Odmietli ste návrh kolegu Mikloša, ktorý navrhoval predĺžiť dávku v nezamestnanosti na rok, pričom by vďaka časovému náskoku bolo toto nové riešenie chytalo už túto jesennú novú vlnu nezamestnaných. Podľa odôvodnenia ministerstva financií vraj neboli na takéto opatrenia pre tých ľudí, ktorí prišli o prácu, peniaze. Tak sme navrhli kompromis. Možno si ešte dokážete spomenúť, ako som na začiatku tejto schôdze predložil s kolegom Kužmom kompromisný návrh na predĺženie dávky na 8 mesiacov. Ministerstvo financií nám opäť odpísalo, že realizácia tohto návrhu nie je krytá v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 ani v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne. Iste ste postrehli, že sa píše o návrhu, o návrhu, o ktorom dnes rokujeme. Takže bol priestor veci v návrhu zmeniť, tým skôr, že to má byť sociálny rozpočet, ktorý má v praxi realizovať reči pána premiéra o tom, že "naši ľudia krízu nespôsobili a tak nebudú za ňu platiť", teda pripomeniem, aby som bol presný, nie dnes. Dnes to platí vláda z pôžičiek, ktoré naši ľudia zaplatia neskôr.

Ale nie o tom som chcel hovoriť, kolegyne, kolegovia, 21. októbra ste odmietli náš návrh, o ktorom sme mohli v druhom čítaní v decembri rokovať a mohol platiť od 1. januára riadnou cestou. Dokonca sme mali možnosť vytvoriť na jeho uvedenie do života priestor v rozpočte verejnej správy, ako i v rozpočte Sociálnej poisťovne, pretože ich budeme schvaľovať ešte dnes. Namiesto toho však vyšla 26. októbra po rokovaní tripartity pani ministerka a vyhlásila, že na predloženie podpory síce zatiaľ nie sú vyčlenené peniaze, ale Koaličná rada bude rokovať o novele, ktorá predĺži poberanie tejto dávky zo 6 na 8 mesiacov, taktiež by sa mali zmierniť aj podmienky nároku na spomínanú dávku, pričom doteraz musel človek pracovať minimálne tri z posledných štyroch rokov. Teda, dámy a páni, je to presne to, čo som navrhoval, s čím ste 21. októbra nesúhlasili. Teraz urobíte veľký názorový premet, ako zvykne váš predseda vlády urobiť, a nový návrh schválite. Aby platil od januára, tak ako som ja navrhoval, to dokonca budete robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Zvlášť odporúčam do vašej pozornosti zákon o rokovacom poriadku. Citujem z neho: "Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona." Odpovedzte si teraz sami na otázku, kto spôsobil tieto mimoriadne okolnosti, ktoré budeme na decembrovej schôdzi skráteným legislatívnym konaním riešiť. Možno vám pri hľadaní odpovede pomôže pohľad do zrkadla.

Ale aby sme sa vrátili k bodu, o ktorom tu rokujeme. Prečo som teraz hovoril o predĺžení poberanie podpory v nezamestnanosti, keď to nie je kryté v tomto návrhu rozpočtu? Nuž práve preto, dámy a páni, táto malá epizódka ilustruje, že tu vlastne rokujeme len o nejakom pro forma rozpočte, pretože už dnes vie aj pán minister financií, ako aj pani ministerka práce, že od prvého januára bude všetko inak, ako tu dnes schválite, alebo schválime.

Kolegyne, kolegovia, takto by som mohol pokračovať vo výpočte negatív, ktoré vidím v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Napokon o mnohých veciach tu už hovorili viacerí moji kolegovia. Obmedzím sa preto na predloženie pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho presvedčenia pomôžu ľuďom a vtlačia aspoň čiastočnú sociálnu pečať tomuto vládnemu rozpočtu.

Takže mi dovoľte predniesť prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010.

Po prvé. V prílohe č. 3 k zákonu "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010" sa záväzné ukazovatele menia takto: "V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 2,4 mil. eur."

Po druhé. V prílohe č. 4 k zákonu "Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2010" sa záväzné ukazovatele menia takto: "V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa prostriedky vyčlenené na realizáciu programu 07C Sociálna inklúzia zvyšujú o 2,4 mil. eur."

Odôvodnenie. V kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa zvyšujú výdavky na kompenzáciu pre ťažko zdravotne postihnutých, ako aj pre položku Starostlivosť o ohrozené deti, aby sa aspoň čiastočne kompenzoval medziročný pokles výdavkov rozpočtu v tejto oblasti. Toto zvýšenie je kompenzované poklesom rozpočtových nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky v rovnakom objeme, nakoľko vláda nerealizuje žiadne privatizačné rozhodnutia.

Môj druhý pozmeňujúci návrh je pozmeňujúci návrh k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2010. (Ruch v sále.) Páni, prepáčte, ale rušíte. Ďakujem. V uznesení k návrhu rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2010 sa záväzné ukazovatele menia takto: "V bode A, ktorým Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2010... (Neustály ruch v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec, poprosím všetkých, ktorí sú v rokovacej sále, prebieha rozprava o rozpočte, hlasovať nebudeme skôr ako o 11.30 hodine, aby sme sa upokojili, aby sme počúvali toho, ktorý je zrovna v rozprave. Skúsme zachovať elementárnu slušnosť. Ďakujem pekne.

Z. Horváth, poslanec: ... sa znižuje suma celkových nákladov o 2,4 mil. eur, z toho prevádzkové náklady o 2,37 mil. eur a náklady na obstarávanie dlhodobého majetku o 30 000 eur."

Odôvodnenie. Keďže privatizácia je od nástupu súčasnej vlády zastavená, náklady na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky sú vynakladané už takmer štyri roky neefektívne. Tento pozmeňujúci návrh znižuje rozpočet nákladov na činnosť Fondu národného majetku o 2,4 mil. eur. A tieto prostriedky sa zároveň navrhujú použiť v štátnom rozpočte v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na položku Starostlivosť o ohrozené detí, ako i na kompenzácie pre ťažko zdravotne postihnutých. Toto je druhý môj návrh.

A dovoľte mi predložiť tretí pozmeňujúci návrh k štátnemu rozpočtu.

Po prvé. V prílohe č. 3 k zákonu "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010" sa záväzné ukazovatele menia takto: "V kapitole Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 84 mil. eur."

Po druhé. V prílohe č. 4 k zákonu "Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2010" sa záväzné ukazovatele menia takto: "V kapitole Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa prostriedky vyčlenené na realizáciu programu 017 Podpora rozvoja bývania zvyšujú o 84 mil. eur."

Slovensko na predaji emisií firme Interblue v roku 2008 stratilo 2 mld. korún, stratilo 2 mld., opakujem. Ďalšie miliardy stráca v tomto roku. A hrozí, že bude strácať aj v roku 2010. Vláda by mala okamžite zrušiť zmluvu s Interblue a v roku 2010 predať emisie za reálne trhové ceny. Získala by tak pri predaji 15 mil. ton minimálne 150 mil. eur. V rozpočte Environmentálneho fondu by sa mali zvýšiť príjmy z rozpočtovaných 66 mil. eur na 150 mil. eur. Získaných 84 mil. eur je totiž možné využiť na zatepľovanie. Sociálnodemokratická vláda Roberta Fica totiž v roku 2010 znižuje výdavky na výstavbu a obnovu bytového fondu v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja zo 60,2 mil. eur na 50,2 mil. eur, čo znamená menej o 10 mil. eur, čo znamená 300 mil. korún slovenských. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zoltána Horvátha sa prihlásili traja poslanci, pán Jozef Halecký, pani Klára Sárközy, pani Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán Jozef Halecký. Nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán poslanec Horváth, nie je možné nevyjadriť sa k vášmu vystúpeniu, pretože musíme opakovane konštatovať, že o ľudí v nasledujúcom období zo strany sociálnej sféry je postarané dobre a dokonca nadštandardne. Vychádzam len z toho, že okolité krajiny či už v rámci V-4 alebo aj krajiny, ktoré nám boli dávané za vzor, pobaltské krajiny alebo Írsko, sú na tom, čo sa týka ekonomických a sociálnych otázok, horšie. U nás ľudia majú garantované, že dôchodky sa nebudú znižovať, dokonca, že budú rásť o valorizačný mechanizmus, ktorý je v zákone uplatňovaný. Všetky sociálne dávky budú vyplácané. A nenájde sa jediný človek v republike v nasledujúcom období, ktorý by nedostal či už dávky v hmotnej núdzi alebo dávky, ktoré mu podľa zákona patria. A všetky tieto dávky sa budú ešte valorizovať. Pritom treba si uvedomiť, že deficit, ktorý sa vytvoril v Sociálnej poisťovni, zhruba 25 mld. až 30 mld. Sk, zaťažuje sociálny systém a aj napriek tomu tieto dávky porastú.

Chcem len vám pripomenúť, že oceňujem vašu snahu zlepšiť situáciu pozmeňujúcimi návrhmi v oblasti nezamestnanosti. Ale chcem vám povedať, pokiaľ nájdete jedinú krajinu, kde opozícia navrhuje zmeny a koalícia ich financuje v čiastkach miliardových, zahlasujem za všetky vaše návrhy. K týmto záverom, či už v akom rozsahu sa to má realizovať alebo aj finančne zabezpečiť, musí pristúpiť koalícia. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda, za faktickú poznámku.

S faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy a pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste hovorili o. i. o tom, že sme, poslanci opozície, si už zvykli na to, že opozičné návrhy sú zamietnuté a poslanci vládnej koalície s týmito návrhmi prichádzajú o dva, o tri mesiace. Vy ste uviedli ten príklad podpory, jej predĺženia doby vyplácania v nezamestnanosti, ktorý pôjde v skrátenom legislatívnom konaní na decembrovú schôdzu. Ale ja by som sa nevracala na dva-tri mesiace dozadu, ja sa vrátim dozadu len na týždeň alebo na 10 dní. Pán poslanec Jozef Mikuš tu predkladal novelu tzv. kolkového zákona, ktorý nebol o ničom inom, len o tom, aby sme ľuďom pomohli, aby mali možnosť kúpiť si kolky nielen na poštách, aby pošta nemala monopol, ale takisto na katastri, na polícii, na súde a všade tam, kde sú kolky potrebné. Čuduj sa svete, poslanci koalície tento návrh zamietli. Bolo to nelogické. V piatok pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte pán poslanec Lukša predložil ten istý identický návrh, ktorý minulý týždeň vládni poslanci zamietli. Takže sa tento návrh prijme nepriamou novelou, a to pri zákone o platobných službách. Tak toľko či sú dobré opozičné návrhy alebo nie, my sme si na to zvykli, že poslanci vládnej koalície v žiadnom prípade nemôžu hlasovať za opozičné návrhy, aj keď sú dobré, pretože im to pán premiér zakázal, ale potom si tieto návrhy zadaptujú a prídu s nimi ako vlastnými návrhmi. A vtedy sú už dobré. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem sa pozastaviť nad vetou, ktorú pán predrečník vystupujúci v rozprave uviedol s dosť dávkou irónie, a síce vetou, že naši ľudia krízu nespôsobili. Pán poslanec, skutočne naši ľudia túto krízu nespôsobili. Celosvetovo sa uznáva, že je to dôsledok neoliberálneho kapitalizmu. Tento neoliberálny kapitalizmus keď ste vy nastúpili vo vláde túto cestu, už bolo jasné, že neuspel vo Veľkej Británii, pretože v roku 1990 pani premiérka Thatcherová práve neuspela a bola zvrhnutá v dôsledku svojich takýchto tvrdých názorov. Neuspel v Spojených štátoch amerických tento neoliberalizmus. A jednoznačne ste stále zastávali, že len trh môže regulovať hospodárstvo, a nie žiadne riadenie štátu, že štát je najhorší vlastník, že každý sa musí postarať sám, že sociálne veci musia byť minimalizované, aby ľudia neboli "zhýčkaní". Všetci ekonómovia a politológovia konštatujú, že rapídny rast chudoby je dôsledok neoliberálneho kapitalizmu, teda toho, ktorý ste vy presadzovali v tejto spoločnosti. Teda to, aký máme počet nezamestnaných, koľko ľudí je na kraji chudoby ap., musíte si pripísať aj na svoje konto... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Zoltán Horváth.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne.

Najprv budem reagovať na pána Haleckého, predsedu výboru. Pán predseda, pán kolega, som z toho veľmi smutný, keď predkladám návrh, taký návrh, ktorý dáva financie do sociálneho systému, a vy ako predseda tohto výboru ešte poviete, že za to, že je opozičný, tak ho nepodporíte. Naozaj som očakával, že aspoň v tomto prípade zdvihnete za takýto pozmeňujúci návrh ruku, lebo skutočne pridávame a ja som aj navrhol, odkiaľ môžeme tie financie ubrať, kde nie sú potrebné, kde naozaj štyri roky mrhá tými peniazmi Fond národného majetku, nakoľko táto vláda sa rozhodla neprivatizovať. Čiže úplne tie financie sú vyhodené oknom.

K poslankyni Sárközy. Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Áno, máš pravdu, žiaľ, môžeme robiť čokoľvek, toto tu ešte nebolo v tejto Národnej rade, že akýkoľvek, ale akýkoľvek návrh z radov opozície, všetko je zmietnuté zo stola. Čiže naozaj nemá význam tu v tejto Národnej rade v tomto volebnom období v opozícii pracovať.

K pani poslankyni Tóthovej. Krízu nespôsobili naši ľudia. V tom s vami súhlasím. A kto ju má riešiť? Totiž si myslím, že to má byť práve vládna koalícia aj z toho titulu, že ak krízu chce riešiť opozícia, ju nepočúvate.

Čo sa týka rastu chudoby, no, žiaľ, áno, len je to výsledkom vášho vládnutia. Je to výsledok vášho vládnutia. Ďakujem. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Panie poslankyne, poslanci, teraz v zmysle § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku o slovo požiadala pani podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcela by som sa tiež niekoľkými málo slovami vyjadriť k rozpočtu.

Keď sme vlani približne v rovnakom čase ako dnes diskutovali o návrhu rozpočtu na rok 2008, tento vyvolal z hľadiska posudzovania reálnosti makroekonomických východísk minimálne rozpaky. Nedá mi aj dnes nepovedať, že Slovenská národná strana už v septembri a októbri 2008 a naposledy vo februári tohto roka upozorňovala na zhoršujúce sa východiskové parametre s tým, že pôjdeme aj do recesie, nárastu nezamestnanosti, konkurzov hospodárskych subjektov a aj odchodu časti zahraničného kapitálu. Všetko to ten, kto sa chce zoznámiť bližšie s týmito faktmi, nájde aj na webovej stránke približne z februára tohto roku. Uvedené sa napĺňa a po ekonomickej recesii postupne plazivým spôsobom nastupuje aj v našich slovenských podmienkach nami prognózovaná finančná kríza, ktorá je charakterizovaná už nielen toxicitou aktív bánk, ale narastaním nedostatku a zdražovaním zdrojov, rovnako aj narastaním nezamestnanosti. A hovorím to preto, lebo toto je aj jedno z rizík vývoja roku 2010. Žiaľ, a musím to povedať, Slovenská národná strana nemá politickú silu, aby tieto svoje upozornenia aj politicky presadila do zásadných riešení. Odmietam však kritiku opozície, ktorá tvrdí, že na zhoršujúcu ekonomickú situáciu vláda reagovala neskoro a neadekvátne. Chcem, aby jednoznačne zaznelo, že to nie je pravda. Vláda reagovala v podstate od septembra minulého roku a reagovala spôsobom, ktorý je v súlade s filozofiou programového vyhlásenia vlády. To znamená, že vláda sa snažila zmierňovať dopady ekonomickej krízy na sociálnu situáciu občanov. Občania totiž krízu nevyvolali a táto kríza bola k nám importovaná. Nevznikla na Slovensku. Sú to opatrenia, ktoré boli a sú považované za riešenie sociálnych dopadov na občanov takmer vo všetkých štátoch sveta. Všetky vlády to tak robili. A naviac, tieto opatrenia čiastočne pomáhali následne aj podnikateľskej sfére a obciam.

Vážená opozícia, ak ma niekto z vás počúva, chcela by som vstúpiť aj do diskusie s vašimi návrhmi, ktoré ste nielen tu pri rozpočte, ale aj prostredníctvom médií navrhovali.

Najskôr ste navrhovali napr. zníženie daní. Zníženie daní však nerieši exportnú ani domácu spotrebu, a teda nerieši ani rast produkcie, a tým neovplyvňuje ani zamestnanosť. V podstate prispieva len k zvýšeniu alebo udržaniu ziskovosti hospodárskej sféry. Z toho vyplýva, že prináša v prípade spotreby len ďalšie dodatočné zníženie príjmov štátneho a verejného rozpočtu. To je realita. Nebudem to rozvádzať ďalej, ale nedá mi znovu neuviesť dva príklady a nedať ich do vašej pozornosti. Sú to príklady, ktoré dokumentujú rozpornosť hľadania riešení za hranicami Slovenska. Napr. nedávno v Nemecku konzervatívny blok CDU - CSU a liberálna FDP prakticky vyhrali voľby na svojom sľube, že znížia dane o 35 mld. eur. Dnes keď zostavujú vládnu koalíciu, tvrdo narážajú na problém, že štát zápasí s rekordnou dierou v rozpočte a aj s nárastom zadlženosti. Zníženie daní nakoniec má činiť 24 mld. eur. A to je ešte otáznik. Nejde však o plošné zníženie daní, ale o to prevažne len od nízkopríjmových fyzických osôb a strednej vrstvy. Podobne to riešila a rieši aj naša vláda. Pritom treba mať v pozornosti, že Nemecko na rozdiel od Slovenska je najväčšia ekonomika v Európe, ktorá ovplyvňuje ekonomiku de facto všetkých európskych krajín. Opačný príklad môžeme nájsť vo Veľkej Británii, kde premiér Gordon Brown napr. uvažuje o zvýšení daní nielen pre vysokopríjmové fyzické, ale aj právnické osoby. Čiže tu je návrh na zvýšenie daní. Opozícia takisto prišla s návrhom na zjednotenie odvodov a daní. Myšlienka to takisto nie je nová, objavila sa už pred voľbami v roku 2006. A Slovenská národná strana ju má dokonca v programe. Má to však tiež jeden háčik. Zjednotenie alebo, nazvime to, úprava odvodov by znamenala približne výpadok 1 mld. eur príjmu v štátnom rozpočte v tomto aj v ďalších rokoch. To je neprijateľné. Je to v protiklade s konsolidáciou štátneho rozpočtu a nakoniec aj požiadavkou Európskej komisie na jeho konsolidáciu v nasledujúcich troch rokoch. Čiže toto riešenie, ktoré sa týka odvodov, a návrh opozície je pre zodpovedného vládneho politika neprijateľný, z tých dôvodov, o ktorých som hovorila.

Vážené kolegyne a kolegovia, keď odmietam tieto návrhy a názory opozície, tak to nie je preto, že by som chcela hodnotiť, či sú dobré alebo zlé, len ich hodnotím z hľadiska súčasnej situácie. Z hľadiska súčasnej doby sú dosť živelné a poplatné vlastnému politickému chápaniu sociálnej a hospodárskej politiky. Pre objektivitu však musím dodať, že rovnako náhodné, živelné sú aj opatrenia, ktoré individuálne prijali a stále prijímajú takmer všetky a hlavne vyspelé krajiny sveta. Do bánk a finančných inštitúcií hospodárskej sféry doteraz už naliali bilióny dolárov alebo eur. Ale zodpovedá vývoj v týchto ekonomikách tomu, čo sa vlastne do týchto ekonomík nalialo?

Vychádzajúc z doteraz uvedeného môžem konštatovať, že v porovnaní s rozpočtom na rok 2009, ktorý staval na nereálnych makroekonomických číslach, je návrh rozpočtu na rok 2010 podstatne reálnejší ako z hľadiska východísk, tak aj z hľadiska vecného zamerania. Je v rámci súčasných možností a daností Slovenska postavený, a to slovo by som chcela zdôrazniť, postavený veľmi zodpovedne. Na druhej strane, a to treba otvorene povedať, má však v sebe zakomponované aj značné riziká, ktorým sa nedá vyhnúť. Uvediem z týchto rizík len dva príklady.

Po prvé. Rozpočet vychádza z predpokladu vývoja ekonomiky Slovenska v tomto a budúcom roku, z určitého predpokladu. Tieto predpoklady, na ktorých stavia rozpočet, majú vysoký stupeň neurčitosti. Čiže opierame sa o makroekonomické čísla, ktoré však môžu byť úplne iné. V tom sú zajedno aj ekonomickí analytici, ale aj jednotliví členovia Výboru pre makroekonomické plánovanie k prognózam ministerstva financií. Ich názory približne rovnakým podielom kolíšu od pesimistických cez realistické a až k tým optimistickým. Ak sa nenaplnia tieto predpoklady, môže to ovplyvniť napr. príjmy, ale aj výšku deficitu v budúcom roku. Tým sa zvýšia nároky na obsluhu štátneho dlhu.

Druhým takým dôvodom alebo rizikom je vysoký stupeň zapojenia ekonomiky Slovenska do globálnych ekonomických procesov. Stručne povedané, náš ekonomický rozmer, rozmer Slovenska je naviazaný na široký ekonomický priestor. A od toho závisí aj náš ekonomický rast a do značnej miery aj sociálny vývoj na Slovensku. Nie som, pravdaže, proti zahraničnému kapitálu v našej ekonomike, chcem len upozorniť na jeden fakt, že bývalá vláda štrukturálne nezvládla zapojenie sa do globálnych ekonomických procesov Slovenska, keď tento kapitál orientovala predovšetkým na automobilový priemysel bez ohľadu na veľkosť slovenskej ekonomiky. To spôsobilo, že toto odvetvie dnes z hľadiska aj produkcie exportu, ale aj podielu na hrubom domácom produkte sa blíži k 40 %. A práve toto odvetvie automobilového priemyslu je mimoriadne citlivé na rozličné konjunkturálne výkyvy v ekonomike.

Celé to, čo som doteraz uviedla, zužuje možný priestor slovenskej vlády ovplyvňovať domáci ekonomický vývoj a už vôbec možnosť ovplyvňovať globálne ekonomické procesy. Jednoducho globálny hráč nie sme, ani naša ekonomika. Z pohľadu rozpočtu to znamená, že okrem neistého domáceho ekonomického vývoja sa opierame o ešte neistejší ekonomický vývoj v globálnom rozmere. Síce rozpočet určitým spôsobom abstrahuje od predikcie globálneho vývoja takých inštitúcií, ako je Európska únia, Medzinárodný menový fond, Svetová banka a ďalšie relevantné organizácie, a vyjadrení ekonomických a bankových expertov, no rozhádzanosť ukazovateľov predpokladaného ekonomického vývoja vo svete je ešte väčšia, a tým neurčitejšia ako v prípade našej domácej ekonomiky.

Chcem týmto len vlastne upozorniť, že sa zhodujem s hodnoteniami, ktoré panujú vo svete, že relatívne pozitívne výsledky za tretí kvartál, ktoré sa prejavili, a všetci sme sa tomu tešili, v Nemecku, Francúzsku a čiastočne v Spojených štátoch, zatiaľ nemožno považovať za nejaký prejav trvalej stability. Dokazuje to aj skutočnosť, že produkcia a spotrebiteľský dopyt vo svete stále klesá. A to nedáva dlhodobo dobrú istotu rastu, ktorý by potiahol aj závislú ekonomiku Slovenska. Pre takéto hodnotenie hovorí aj realita, že odhadované deficity rozhodujúcich štátov sveta v tomto roku ako podiel na HDP vykazujú vysokú úroveň, napr. je to v Spojených štátoch amerických 13,5 %, vo Veľkej Británii 14,5 %, v Japonsku vyše 7 %, v Nemecku 4,7 % a podobne. To znamená vlastne, že tieto štáty sa zadlžujú aj z titulu nalievania obrovských zdrojov do bankovo-finančného a hospodárskeho sektora. Pritom skupina G8 aj G20 vyzýva, aby toto nalievanie zdrojov pokračovalo, pokiaľ sa ekonomiky nestabilizujú. Samotná Európska únia ešte je rozpornejšia, keď s týmto súhlasí. Ale zároveň tlačí na európske štáty, na konsolidáciu rozpočtov. Toto všetko spolu s pominutím účinkov niektorých opatrení vlády, a nielen našej vlády, ale aj vlád vo svete, ako je napr. šrotovné, môže rast svetovej ekonomiky brzdiť. To znamená, že žiadny rast ekonomiky v tvare písmena J alebo dvojitého W, alebo jednoduchého V nebude. Skôr pôjde o veľmi mierny rast s výkyvmi v krátkych cykloch. Nasvedčuje tomu aj správanie bánk, akciových trhov a fondov, ktoré sa začínajú správať opäť ako pred krízou. Avšak regulácia bankovo-finančnej sféry ani akciových trhov v rámci G20 a EÚ zatiaľ nepostúpila. Čo to vlastne súhrnne podčiarknuté znamená? Že ak sa chceme správať zodpovedne v našom rozpočte, musíme rátať aj s tým, že hrubý domáci produkt v budúcom roku môže mať rast od tých v rozpočte uvažovaných 1,9 %, ale rovnako môže aj stagnovať, príp. sa môže za krajne nepriaznivých podmienok vo svete udržať aj mínusový rast, aj keď menší ako v tomto roku.

Celé to, čo som doteraz hovorila, signalizuje jedno, že možnosti súčasnej vládnej garnitúry, ale vládnej garnitúry bez ohľadu na to, kto by bol pri moci, ovplyvňovať rozpočet v roku 2010 sú v podstate obmedzené len na sociálne zásahy, aby občania nestrácali sociálne istoty a neprepadali sa do oblasti chudoby, a tiež čiastočne na investičné akcie, ktoré by dali ľuďom prácu. A toto rozpočet zohľadňuje.

Ďalšou rizikovou oblasťou rozpočtu je mimoriadne spoliehanie sa podľa mňa na čerpanie eurofondov. Buďme optimisti a verme, že jednotlivé rezorty, ktoré toto čerpanie v jednotlivých kapitolách navrhovali, to majú dobre premyslené. Čiastočne to podporuje aj fakt, že sa skončilo už predchádzajúce obdobie, ministerstvá majú de facto rozviazané ruky na nové čerpacie obdobie. A súdiac podľa výziev na čerpanie, ktoré avizovali v roku 2009, mal by byť aj dostatok projektov. Dúfajme, že bude dostatok dobrých projektov. Aj tak však navrhované čerpanie vo výške 2,9 mld. eur k celkovým príjmom rozpočtu je dosť vysoká čiastka. Dúfajme, že sa nám to podarí. Nepokladám však za správnu myšlienku, ktorú prezentujú niektorí ekonómovia aj vrátane pána ministra financií, že ak nevyčerpáme navrhovanú sumu, nič sa neudeje, deficit to nezvýši, naopak, že sa zvýši tento o podielovú účasť zo štátneho rozpočtu. To je síce pravda, avšak čerpanie eurofondov nadväzuje na celý rad aktivít v oblasti školstva, životného prostredia, pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja a hospodárstva. Tieto aktivity sú veľmi dôležité, pretože vlastne by mali vytvárať a pripravovať Slovensko pre rast v budúcich obdobiach pre zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. A to je už vlastne taký dar do budúcnosti. Rovnako sa mi nepáči, že sa pomerne radikálne znižujú prostriedky na rast fixného kapitálu, teda investícií. Rozvoj bez investícií spochybňuje takisto budúcnosť. Ešte chcem poznamenať, že ak sa ocitnú v ohrození aj niektoré rozpočtom uvažované plánované investície alebo sa oneskoria, zastavenie rastu nezamestnanosti aj jej riešenie sa značne spomalí. Podľa toho, čo je uvedené v rozpočte, jeho tvorcovia si tieto riziká však uvedomujú. Aj priamo v rozpočte, napr. na strane 6 je Prognóza vybraných indikátorov Slovenskej republiky, to je tabuľka z ministerstva financií, tieto riziká jasne vidieť v neprepojenosti, pokiaľ ide o konečnú spotrebu domácností v protiklade s priemerným rastom zamestnanosti reálnych miezd, ako aj indexu spotrebiteľských cien.

Napriek týmto rizikám ja osobne aj Slovenská národná strana rozpočet podporíme. Podporíme ho preto, lebo vychádza aj v podmienkach krízy dôsledne z programového vyhlásenia vlády. (Ruch v sále.) Ja ak som v sále, drahí kolegovia, ja si vždy veľmi poctivo vypočujem vystúpenie všetkých ostatných. Prosím? (Reakcie v sále.) Tak venujte tomu pozornosť. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)