T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, za odpoveď.
Pani poslankyňa Laššáková chce podať doplňujúcu otázku, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja sa len chcem poďakovať, pán podpredseda, za vyčerpávajúcu odpoveď. Treba naozaj len potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky prijala celý rad opatrení, aktívnych opatrení na trhu práce a aj dnes sme prijali zákon v skrátenom legislatívnom konaní o strategických podnikoch, ktorý, som presvedčená, že napomôže aj pri riešení nezamestnanosti. Takže ďalšiu doplňujúcu otázku nemám.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ďalšiu otázku, ktorá bola vyžrebovaná, položila pani poslankyňa Beáta Sániová: "Vážený pán predseda vlády, ako vidíte nárast ekonomiky a hospodárskeho rastu v roku 2010? Ďakujem vám za váš čas a odpoveď."
Nech sa páči, pán podpredseda, môžete odpovedať.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, Slovensko ako malá otvorená ekonomika je výrazne závislé na vývoji vonkajšieho prostredia. Prudký prepad ekonomiky v roku 2009 bol spôsobený prepadom zahraničného dopytu po našich exportoch a takisto oživenie ekonomiky v roku 2010 je podmienené oživením našich obchodných partnerov. Svetová ekonomika napriek určitým známkam stabilizácie v II. a III. štvrťroku v roku 2009 čelí naďalej hlbokej hospodárskej kríze a oživenie sa očakáva pomalé a finančný systém naďalej ostáva oslabený.
V dôsledku globálneho oživenia ekonomiky sa očakáva v roku 2010 aj postupné oživenie ekonomického rastu aj na Slovensku a v nasledujúcich rokoch by mal rast hrubého domáceho produktu znovu dosiahnuť pomerne vysoké hodnoty. Rast v roku 2010 by mal byť ťahaný predovšetkým domácim dopytom a k oživeniu prispeje najmä spotreba domácností a investícia a tvorba zásob.
Pokiaľ ide o hodnotenie pozícií Slovenskej republiky v poslednej správe Európskej únie alebo Európskej komisie, musím povedať, že je občas aj vnútorne rozporné. Slovenská republika má v roku 2010 rásť najrýchlejšie v celej Európskej únii. Má dosiahnuť 1,6-percentný rast, ale zároveň Európska únia neverí Slovensku v oblasti štátneho rozpočtu, že ho dodrží. Je to analogické ako u hodnotenia zadlženosti. Zadlženosť Slovenskej republiky na úrovni 34,6 % HDP správa hodnotí ako problémovú, pritom nie sú ani teoreticky pohľady na to, kde je kritická hladina zadlženosti štátu. Je to 40, je to 50, 70, či 90 %? Pripomínam, že maastrichtské kritérium je 60, čo Slovensko, samozrejme, hravo plní.
Problém je vraj aj v II. pilieri dôchodkového sporenia. Vraj fungoval a bol nastavený dobre. Pripomínam, že Nemecko sa rozhodlo odvádzať do II. piliera 4,5 %, na viac nemecká ekonomika nemá. Česká republika zvažuje s 2,8-percentným odvodom. Obidve krajiny zdôrazňujú, že vyššie odvody by tvorili veľké riziko pre sociálne poistenie. Na Slovensku sa odvádza 9 %, čo je európsky unikát, a dlh, ktorý vzniká v Sociálnej poisťovni, má riešiť práve táto vláda, hoci o jeho veľkom rozmere vedela i bývalá vláda, ktorá systém v roku 2004 spúšťala napriek tomu, že bola upozorňovaná, že je nefinancovateľný. Z tohto hľadiska sú úvahy o fungujúcom systéme zavádzajúce.
Podľa správy Európskej únie je problém v nedostatočnosti vymožiteľnosti práva, v zvýšení efektívnosti verejného sektora a v čiastkových zmenách podnikateľského prostredia. Ale veď v globálnej kríze, najväčšej od roku 1929, ako chce dnes niekto hovoriť o stabilnom podnikateľskom prostredí? Stabilná je iba štátna pomoc jednotlivých vlád v rámci sanačných opatrení. Je paradoxné, že dnes má štát zachraňovať aj veľkých liberálov, ktorí sa spolupodieľali svojimi rozhodnutiami na vzniku krízy liberalizáciou finančného sektora, virtuálnym i finančným svetom produktov, príjmovou polarizáciou vyúsťujúcou do krízy práve globálnej spotreby.
Slovensko zatiaľ krízu zvláda dobre, napriek svojej otvorenosti, malej veľkosti krajiny s malým domácim trhom a vysokej závislosti od vývoja trhu a trhov iných krajín.
Skončil som, pán podpredseda.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa.
B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Vaša odpoveď bola ozaj vyčerpávajúca, nemám žiadne doplňujúce otázky. Ďakujem.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Tretiu otázku, ktorá bola vylosovaná, predložil pán poslanec Ján Kvorka. Je v rokovacej miestnosti: "Čo si myslíte o medializovanom prípade údajného podplácania pri privatizácii Slovenskej sporiteľne?"
Nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec, vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vami nastolenú tému priniesli médiá práve v období, keď sa terajšia opozícia snaží vyvolať dojem, že existuje niekto horší ako ona. Stálym opakovaním obohratej pesničky bez akýchkoľvek dôkazov sa snaží navodiť atmosféru, ako by jej vlastné prešľapy spojené s podplácaním poslancov, alebo takzvanou skupinkou, ktorá mala poškodiť štát na tunelovanie tunela Branisko, keď na osobných účtoch najvyšších manažérov, nominantov vtedajšej vládnej koalície a hlavne SDKÚ skončilo 1,5 mil. švajčiarskych frankov, na privatizáciu Slovenských elektrární, SPP, na neobvykle vysoké zárobky šéfov akciovej spoločnosti Veriteľ tesne pred jej zánikom v júni 2006, ktoré len umocnili podozrenia z korupcie a klientelizmu, na kauzu takzvaných vláčikov a tak ďalej. Do tejto kategórie by som zaradil aj najnovšiu aféru, ktorá sa týka zatiaľ iba údajného politického pozadia pri privatizácii Slovenskej sporiteľne.
Slovenskú sporiteľňu sprivatizovala prvá Dzurindova vláda v januári 2001. Na základe medzinárodného tendra bola podpísaná zmluva o predaji 87,2-percentného podielu akcií Slovenskej sporiteľne s rakúskou Die Erste Bank a to za 18,4 mld. Sk, teda 425 mil. eur, pričom vtedajšia vláda rozhodla o postúpení klasifikovaných úverov zo Slovenskej sporiteľne v nominálnej hodnote 32,4 mld. Sk. Ozdravenie troch vybraných bánk pred ich privatizáciou bolo uskutočnené tým najnákladnejším spôsobom z postsocialistických krajín a to bez predchádzajúceho auditu klasifikovaných úverov. Celý problém ozdravenia uvedených bánk vláda preniesla na každého občana, ktorého zadlžila zhruba po 30 tis. Sk.
Takže, páni z opozície, ak dnes hovoríte a vyčísľujete sumy, ktorými táto vláda údajne zadlžuje občanov, vy ste každému z nás pridali 30-tisícové bremeno, samozrejme, bez opýtania a len vo vzťahu k trom bankám. Aj analytici z Centra pre ekonomické a sociálne analýzy M.E.S.A 10 celý proces, ktorý sa týkal privatizácie Slovenskej sporiteľne, vtedy označili za netransparentný, čo je v prípade M.E.S.A 10, sami uznáte, pomerne paradoxné. Pritom sa nikdy netajili svojimi sympatiami k pravici. Kritici vláde vyčítali napríklad aj to, že po predložení cenových ponúk súťaž neuzavrela, ale súťažiacich vyzvala na ich prepracovanie. Aj neodborná verejnosť sa vtedy pýtala, či bolo nutné Sporiteľňu predať za takúto cenu. (Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, za odpovede, ktoré ste v zastúpení predsedu vlády predniesli.
Poprosím, keby ste zaujali svoje miesto, pretože budú ešte aj ďalšie otázky, ktoré smerovali poslanci na vás. Pätnásťminútový limit skončil.
Pristúpime teraz k otázkam, ktoré položili poslanci na členov vlády a ktoré boli vyžrebované v tomto poradí.
Prvú otázku položil pán poslanec Branislav Bačík ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: "Vážený pán minister, aký je v súčasnosti stav výstavby diaľnic a železničných dráh v Slovenskej republike?"
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom vlády Slovenskej republiky je pri výstavbe diaľnic a železníc Slovenskej republiky dosiahnuť primerane vysoký a stabilný rast ekonomiky Slovenskej republiky za predpokladu konvergencie sociálno-ekonomického rozvoja k najrozvinutejším krajinám.
Zvyšovanie konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov je priamo úmerne závislé od realizácie štrukturálnych zmien v regiónoch zahrňujúcich rozvoj a modernizáciu dopravnej infraštruktúry. Rozvoj dopravnej infraštruktúry sa stane kľúčovým nástrojom na odstraňovanie disparít medzi jednotlivými regiónmi. Zlepší sa prístup regiónov k nadradenej dopravnej infraštruktúre v trasách multimodálnych koridorov ako sieť transeurópskych sietí v trasách medzinárodného a národného charakteru. Zlepší sa taktiež prepojenie regiónov navzájom, čoho výsledkom bude posilnenie vnútorného trhu, teritoriálnej súdržnosti a vytvorenie priestoru pre tvorbu zdrojov a v konečnom dôsledku zvýšenie atraktívnosti Slovenska pre investorov a cestovný ruch.
Vyššie uvedené skutočnosti výrazne ovplyvňujú ekonomické ukazovatele ako zamestnanosť, rast HDP, nárast investícií do regiónu a rozvoj služieb. Tieto parametre majú priamy dosah na sociálno-ekonomický rozvoj Slovenskej republiky, ovplyvňujú ekonomický rast a prispievajú ku konvergencii k najrozvinutejším krajinám za podmienky trvalej udržateľnosti.
Teraz pár slov k diaľniciam.
Vážený pán poslanec, vláda svojím uznesením č. 1084/2007 schválila program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010. V tomto materiáli určila stratégiu programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, jeho priority, návrh na nové definovanie rozsahu diaľnic a rýchlostných ciest, tiež harmonogram začínania a odovzdávania stavieb na roky 2007 až 2010, jeho finančný rámec, krytie a rozvojové tendencie na roky 2011 až 2013. Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala vytvoriť podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010. Predtým citovaným programom prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010, ktorý bol schválený v decembri 2007, sme stanovili ambicióznejší postup prípravy a výstavby nad rámec programového vyhlásenia vlády, t. j. nad rámec tých 100 km, a stanovený harmonogram bude naplnený odovzdaním 147,6 km do roku 2010.
Menovite po stavbách, pár slov k začatiu výstavby v rokoch 2007 až 2009. V roku 2007 sme začali výstavbu na D1 Matejovce - Jánovce na druhý pruh, R4 Svidník, preložka cesty. V roku 2008 sme začali na R1 Žarnovica - Šášovské Podhradie I. etapa, Žarnovica - Šášovské Podhradie II. etapa, na R3 Trstená, obchvat, na R3 Horná Štubňa, obchvat, na D1, to je tá najdôležitejšia stavba na Slovensku momentálne, Sverepec - Vrtižer - Považská Bystrica, I. úsek takisto Sverepec - Vrtižer, II. úsek na D1 sme začali Jablonov - Studenec a Studenec - Beharovce a na D2 sme začali križovatka Stupava juh.
Vzhľadom na to, že sme si uvedomovali, myslím, že všetci tú realitu poznáte, že Slovensko potrebuje rýchlejšie a viac, ako je v programovom vyhlásení, ale aj ako je v tom ambicióznom pláne, ktorý bol schválený v programe výstavby diaľnic na roky 2007 až 2010, pristúpili sme k scenáru PPP, ktorý takisto zrejme poznáte. Tento scenár sme, takpovediac, našli v kontexte krízy, pretože za peniaze, ktoré bude štát splácať 30 rokov, cudzí investori vybudujú pre nás prepotrebnú nadradenú cestnú dopravnú infraštruktúru. Konkrétne ide o prvý balík PPP projektov, to znamená, Dubná Skala - Turany, Turany - Hubová, Hubová - Ivachnová, Jánovce - Jablonov, Fričovce - Svinia, celkovo 75 km. Tento prvý balík - je už ukončený tender. Momentálne sú začaté takzvané predčasné práce na stavenisku a momentálne sa snažíme dotiahnuť finančné uzatvorenie tohto projektu, ktoré by malo byť 15. 2. 2010.
Druhý balík R1 Nitra - Selenec, Selenec - Beladice, Beladice - Tekovské Nemce a severný obchvat Banskej Bystrice, celková dĺžka 53 km. Tento je už, čo sa týka papierov, vo finále. Bol ukončený tender, boli začaté predčasné práce, bolo finančné uzatvorenie tohto projektu a momentálne sa na tomto úseku naplno pracuje.
Tretí balík je juhovýchodný obchvat Žiliny, Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Višňové - Dubná Skala a prívod zas Lietavská Lúčka, je to cca 27 km. Na tento tender je vybratý víťaz a potrebujeme dotiahnuť finančné uzatvorenie, ktoré by sme chceli v I. polroku 2010.
Celkovo je to 157 km diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré budú vybudované do roku 2012 bez tunelových úsekov a do roku 2013, 2014 vrátane tunelových úsekov. To znamená, Slovensku do konca roku 2014 pribudne ďalších 157 km diaľnic nad rámec programového vyhlásenia a nad rámec toho ambiciózneho plánu ohľadne programu prípravy a výstavby diaľnic na rok 2007 až 2010, ktorý vláda schválila.
Pár slov k harmonogramu odovzdávania stavieb do užívania v rokoch 2006 až 2010. Odovzdali sme v II. polroku po voľbách 2006 do užívania Ladce - Sverepec - Hričov na D1, na D3 Hričovské podhradie - Žilina - Strážov, na R1 Rudno nad Hronom - Žarnovica plný profil, R2 Ožďany obchvat polprofil, Tornaľa obchvat polprofil, v roku 2007 sme odovzdali do užívania Vrtižer - Hričovské Podhradie, dobudovanie nad štvorpruh Važec - Mengusovce, Bratislava Lamačská - Staré Grunty, Hričovské Podhradie - Žilina - Strážov tak isto dobudovanie a na R3 Oravský Podzámok - Horná Lehota. V roku 2008 sme odovzdali na D1 Važec - Mengusovce, Mengusovce - Jánovce druhý úsek, Mengusovce - Jánovce tretí úsek a obchvat Figy. V roku 2009 sme odovzdali, resp. odovzdáme do užívania Mengusovce - Jánovce prvý úsek s tunelom Bôrik, Mengusovce - Jánovce odovzdáme, Mengusovce - Jánovce tretí úsek, Žarnovica - Šášovské Podhradie prvá etapa a na R3 je Trstená obchvat prvá časť. V roku 2010 odovzdáme Sverepec - Vrtižer, tá náročná stavba v Považskej Bystrici, ktorá zatiaľ postupuje veľmi dobre, odovzdáme Jablonov - Studenec, Studenec - Beharovce, Svinia - Prešov, Svidník preložku a tak isto križovatka Stupava juh, Žarnovica a Šášovské podhradie druhá etapa, Trstená obchvat druhá časť a Horná Štubňa obchvat.
Sumár diaľnic a rýchlostných ciest odovzdaných do užívania v kilometroch od II. polroku 2006 do konca roku 2010 je v celých kilometroch 147,6, to znemená, je to tých 47,6 km nad rámec programového vyhlásenia vlády.
Chcem sa tu pár slovami zmieniť aj o nejakom porovnávacom kritériu, ktoré sme zaviedli. Porovnávacie kritérium je v polprofile, pretože často nám bolo vytýkané minulou vládou, že málo staviame, alebo opozičnými poslancami, že málo staviame a za minulých vlád, za minulých dvoch vlád sa odovzdávalo podstatne viac, pričom, keď sme išli do hĺbkovej analýzy, sme videli, že porovnávajú sa polprofily za minulých vlád a plné profily za súčasnej vlády. Preto sme si dovolili zaviesť zrovnateľné kritérium, to znamená, polprofily, ktoré sa odovzdali a odovzdajú a je to len naozaj také pomocné kritérium, aby sme nemiešali hrušky s jablkami, čiže v polovičnom profile a zobrali sme aj také obdobie, ktoré je hodnoverné a hodnotiteľné, čiže zobrali sme toto kritérium, to znamená, prerátanie dĺžok na polovičný profil tak, aby bolo možné hodnotiť porovnateľné čísla pri postupe výstavby predchádzajúcou vládou a zobrali sme roky 1999 až 2006 a roky 2007 až 2014.
Samozrejme, v tom roku 2014, alebo dokonca v roku 2014 sú zahrnuté aj PPP projekty, ale aj tie bude Slovensko užívať. Znamená to, že na diaľnicach v polprofile, opakujem, ako pomocné kritérium, bolo odovzdaných do užívania za roky 1999 až 2006 205 km, to znamená, postup výstavby v týchto rokoch na diaľnicach bol 26 km ročne v polprofile. Na R-kách bolo za hodnotené obdobie 1999 až 2006 odovzdaných 121 km, to znamená, že priemerne ročne bol postup výstavby 13 km za toto hodnotené obdobie. Za roky 2007 až 2014 sme odovzdali, resp. ešte odovzdáme na diaľnicach 696 km, to znamená, priemerné ročné tempo výstavby je a bude 87 km za rok v polprofile, znova zdôrazňujem, a na R-kách sme odovzdali, resp. odovzdáme 424 km, to znemená, priemerné tempo výstavby je alebo bude 53 km za rok.
Myslím, že tie čísla sú porovnateľné a z tohto vyplýva, že ten postup výstavby, ktorý si zvolila táto vláda, a pevne verím, že do roku 2014 ho aj naplní, je 3,2-násobne vyšší, ako bolo za predchádzajúce hodnotené obdobie 1999 až 2006, oproti obdobiu, ktoré som si dovolil hodnotiť 2007 až 2014. Myslím, že to hovorí tiež za všetko.
Pár slov, pán poslanec, k železničnej infraštruktúre. Železničná infraštruktúra - vláda Slovenskej republiky schválila dňa 19. decembra 2007 program Modernizácia rozvoja železničnej infraštruktúry na roky 2007 až 2010. V tomto materiáli sú uvedené základné zámery modernizácie železničnej infraštruktúry v nadväznosti na politiku spoločenstva ohľadne modernizácie koridorov a medzinárodné a dvojstranné dohovory a taktiež na dopravnú politiku Slovenskej republiky.
Železničná infraštruktúra, chceme najmä modernizovať koridor 5a a 6. paneurópsky koridor. Najprv sa zmienim o 6. paneurópskom koridore, kde práce už trištvrte roka sa realizujú a je aj schválená žiadosť o nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Je to modernizácia trate Žilina - Krásno nad Kysucou, 19 km úsek, ktorý bude ukončený v roku 2011 a 5. paneurópsky koridor z Bratislavy po Nové Mesto je hotový, je 100 km tohto úseku zmodernizovaného na rýchlosť 160 km/h a my pokračujeme od Nového mesta ďalej. Je podpísaná zmluva o dielo a realizuje úsek Nové mesto nad Váhom - Zlatovce, je to 18 km úsek. Ďalej v I. štvrťroku 2010 bude podpísaná zmluva a začnú sa práce Zlatovce - Trenčianska Teplá, ďalej realizujú sa práce na úseku Trenčianska Teplá - Beluša a ešte sa robí železničná stavba zriaďovacia stanica Teplička pri Žiline. Taktiež zabezpečujeme na tomto koridore v úseku Liptovský Mikuláš - Košice prípravu projektovej dokumentácie na dĺžke traťového úseku a 150 km tak, aby sme boli pripravení po ukončení plánovacieho obdobia realizovať plnohodnotné stavby aj na tomto úseku. Do konca plánovacieho obdobia z eurofondov by sme chceli sa dostať po obec alebo mestečko Beluša, obec Beluša, pardon. Znamená to, že by bol niekde cca 20 km južne od Žiliny zmodernizovaný celý tento koridor 5a Bratislava - Žilina, čo by významne pomohlo odľahčiť diaľničnú sieť a presunúť čo najviac tovaru na železnicu, ktorá bude zmodernizovaná, budú tadiaľ môcť premávať vlaky rýchlosťou 160 km/h, čo takisto zdynamizuje rozvoj železničnej dopravy.
Chcem vás ubezpečiť, že finančných prostriedkov máme dosť. Samozrejme, to, čo už tu bolo viackrát hovorené aj pri schvaľovaní rozpočtu, že ťažisko v Operačnom programe Doprava sme dali na urýchlené čerpanie eurofondov, ale to je aj zmysel tých úprav, ktoré Európska komisia z pohľadu krízy prijala. Európska komisia uľahčila čerpanie eurofondov a povedala nám - urýchlene, je to nástroj na krízu, je to nástroj na oživenie a rast hospodárstva, preto urýchlene čerpajte fondy, a takisto bol nastavený aj štátny rozpočet, aby sme urýchlene čerpali v čo najväčšej možnej miere eurofondy. V Operačnom programe Doprava je 3,8 mld. eura a pevne verím, že tieto čiastky, keď sme už tie pôrodné bolesti pri schvaľovaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok absolvovali, že tieto čiastky budeme schopní zmysluplne prestavať. Samozrejme, takisto finančne sa podieľa štátny rozpočet, ktorým sa dotujú priamo výstavby mimo kofinacované k eurofondom, ale priamo výstavba niektorých železničných celkov, ale najmä diaľničných celkov a toto finančné krytie je v rozmedzí medziročne okolo 600 - 700 mil. eur. Takže už ostáva len masívne začať stavať a dobehnúť resty a posunúť Slovensko z hľadiska dopravnej infraštruktúry tam, kde ho chceme dostať.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte na to dve minúty.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister, ďakujem vám veľmi pekne za vašu odpoveď. Ja by som moju doplňujúcu otázku položil len k výstavbe diaľnic a to asi v tom, že spomínali ste ten dôležitý úsek Sverepec - Vrtižer, kde možno uniklo mojej pozornosti, že tento úsek by mal byť odovzdaný v roku 2010. Chcem sa spýtať, bude odovzdaný do užívania v celom profile alebo len v polovičnom profile.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán minister, poprosím odpoveď.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Je komplikované tento úsek riešiť v polovičnom profile, pretože tie pilierové konštrukcie robia obidve strany, aj pravý polprofil, aj ľavý polprofil, čiže bude v plnom profile s tým, že zatiaľ by sme ho chceli do polroku 2010 a opakujem, priebeh prác na tomto úseku ma ubezpečuje o tom, že do polroku 2010 by mal byť odovzdaný do užívania. Mimochodom, je to veľmi krásna a náročná stavba z inžinierskeho hľadiska, kde na tejto stavbe je až 7 technológií nosných konštrukcií použitých a najzaujímavejšia je tá výsuvná technológia v centre Považskej Bystrice, kde sa vysúva. Najprv sa vybuduje pilier a potom sa vysúvajú jednotlivé polia. Tých polí je 11 a z druhej strany je takisto 11 polí a niekedy koncom tohto roku, resp. v januári 2010 by sa mali spojiť tie vysúvané úseku spolu a to bude taký moment, kedy ma aj stavbári presvedčia, že zvládli túto jedinečnú, unikátnu a prvýkrát na Slovensku použitú technológiu. Čiže držím im palce a dúfam, že to zvládnu vzhľadom na poveternostné podmienky.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Druhú otázku overovatelia vyžrebovali pre pani poslankyňu Kláru Sárközy, položila ju ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi: "Vážený pán minister, tento týždeň Európska banka pre obnovu a rozvoj odporučila Slovensku, aby už nerobilo také časté zmeny v II. pilieri. Aký je váš názor na ich výzvu?"
Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa, v súčasnosti vláda Slovenskej republiky nepripravuje žiadne zmeny v rámci II. dôchodkového piliera. Opatrenia, ktoré sme prijali v predchádzajúcom období, boli zamerané hlavne na stabilizáciu systému a ochranu sporiteľov, lepšie povedané, investorov. V prípade otvorenia II. piliera v rokoch 2008 a 2009 vláda vychádzala najmä z aktuálnej štruktúry sporiteľov a ostatných podmienok vyplývajúcich alebo vplývajúcich na rozhodovanie investorov aj v súvislosti s vnímaním dopadu finančnej krízy na úspory v kapitalizačnom pilieri. Vláda týmto krokom chcela umožniť investorom prehodnotiť svoj postoj a na základe lepšej informovanosti umožniť sporiteľom - investorom dobrovoľne sa rozhodnúť, či zostať v II. pilieri, alebo z neho vystúpiť.
Ďalším opatrením vlády bolo zníženie poplatkov za vedenie účtov v správcovských spoločnostiach, čo prispeje k vylepšeniu celého systému. Som presvedčený, že všetky prijaté opatrenia boli prínosom pre sporiteľov - investorov.
Ďakujem za slovo. Skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za odpoveď.
Pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte na to 2 minúty.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď.
No tak tá vaša prvá veta je pre mňa uspokojivá, že ministerstvo financií alebo vláda nepripravuje ďalšie zmeny v II. pilieri. Tak pevne verím, že to tak aj bude, pretože od pána premiéra ste dostali nejakú úlohu. Pevne verím, že to už nestihnete splniť do volieb, pretože tá úloha bola na ministra financií, zmeniť niektoré pasáže v starobnom dôchodkovom sporení v čo najbližšej dobe, keď to povedal na tej svojej mimoriadnej tlačovke. Ale, pán minister, to, že pani ministerka Tomanová hovorí o investoroch, od ministra financií by som si toto ťažko vedela predstaviť. To sú sporitelia v II. pilieri a vy to viete veľmi dobre. Takže moja otázka je: Tá úloha, ktorú vám pridelil pán premiér, zrejme nebude splnená. Ale povedzte, pretože až potom bude tá vaša odpoveď pre mňa uspokojujúca, keď ešte raz zdôrazníte, že do volieb roku 2010 ministerstvo financií a vláda neplánuje už žiadne zmeny v II. dôchodkovom pilieri.
Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
J. Počiatek, minister financií SR: Možno tá veta bola naformulovaná príliš exaktne, ale pravdepodobne vás sklamem, pretože tá úloha je platná a v najbližšej dobe sa ňou začne ministerstvo financií zaoberať tak, ako bola naformulovaná vládou. A ešte by som chcel upozorniť na to, že myslím si, že sú to investori, pretože spôsob, akým podľa vás si sporia peniaze, je ekvivalentný tomu ako investovanie do podielových fondov, čiže je to investovanie. A prečo si myslím, že to sú investori? Pretože obnáša to presne tie isté riziká, ktoré sú pri investovaní do podielových fondov, čo sa nakoniec ukázalo aj v čase prepadu akciových trhov a jasne sa to ukázalo na výške zhodnotenia týchto investičných vkladov, nazvime to, ktoré v systéme tí jednotliví, ako vy voláte, sporitelia, mali.
Takže, už chápem presne, čo vás zaujíma. Hlásim sa k tej úlohe a určite sa ministerstvo financií bude zapodievať úlohou ako ešte tento systém vylepšiť z toho uhla pohľadu, aby bola vnesená väčšia kvalita z pohľadu zhodnocovania týchto investičných vkladov jednotlivých sporiteľov - investorov.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Keby ste ešte vydržali, ďalšia otázka je takisto adresovaná vám. Položil ju pán poslanec Iván Farkas: "Pán minister, pred rokom ste obciam sľúbili refundáciu DPH v programe rozvoja vidieka. Tento sľub ste nesplnili, dokonca ani v štátnom rozpočte na rok 2010 sa nenašiel priestor na splnenie vášho sľubu. Kedy sa to stane?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, rezort pôdohospodárstva bude mať v roku 2010 k dispozícii zdroje v objeme 1,16 mld. eura. V porovnaní s rokom 2006 to znamená nárast o 63,6 %, v porovnaní s rokom 2009 nárast o 18,7 %. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 ministerstvo pôdohospodárstva pri tvorbe rozpočtu osobitne nevyčlenilo prostriedky pre obce na refundáciu DPH v programe rozvoja vidieka. Vzhľadom na to, že DPH v zmysle nariadenia Rady č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka nepatrí medzi oprávnené výdavky, kapitola ministerstvo pôdohospodárstva si môže tieto výdavky, pokiaľ ich považuje za svoju prioritu, vyčleniť z rozpočtu svojej kapitoly v rámci schválených limitov.
Ďakujem, skončil som.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec chce doplniť otázku. Nech sa páči, pán poslanec, máte na to dve minúty. Poprosím, keby ste zapojili pána poslanca Ivána Farkasa. Nech sa páči, pán poslanec.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Mám záujem, pán podpredseda.
Pán minister, práve preto som vám položil túto otázku, lebo pred rokom v debate, keď sme rokovali o štátnom rozpočte na rok 2009, ste túto vetu povedali a sľúbili obciam, malým obciam, ktoré sa môžu uchádzať v rámci programu rozvoja vidieka o túto dotáciu, a pritom tieto obce, tieto malé obce do 5 000 obyvateľov proste majú ten problém, že je to jediná možnosť, cez ktorú sa môžu uchádzať o podporu z fondu Európskej únie, a tým pádom hrozí to, že im to bude znemožnené, nakoľko momentálne v podmienkach hospodárskej krízy väčšina týchto malých obcí nemá ani na 5-percentné kofinancovanie, nieto ešte na zaplatenie 19-percentnej dane z pridanej hodnoty.
A je to dvojnásobný problém z toho hľadiska, že Slovensko je jediná krajina spomedzi 27 krajín, členských krajín Európskej únie, kde DPH nie je vlastne nárokovateľná položka, nie je uznateľný náklad a tým pádom vlastne táto možnosť je absolútnym spôsobom proste znemožnená, aby sa mohli uchádzať tieto najmenšie obce o túto podporu. Takže potom vyvstáva otázka, že v problémovom období 2007 až 2013 pre tieto najmenšie obce, aké sú vôbec zdroje a možnosti uchádzania sa o dotácie z fondov Európskej únie, lebo iné možnosti pre ne nie sú. Takže preto som vo vzťahu k tomu, čo ste povedali pred rokom, v decembri v roku 2008, keď sme rokovali o návrhu štátneho rozpočtu na tento rok, vy ste toto vyriekli, že ak budú zdroje, tak aj spätne sa toto môže vyfinancovať. Vzhľadom na to, že sa to nestalo a vzhľadom aj na to, že nebol podporený môj pozmeňujúci návrh k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok 2010, tak tým pádom vlastne táto otázka sa nevyrieši ani v budúcom roku. Tak teda, pán minister, akú máte predstavu vy ako minister financií, alebo aj v mene ministra pôdohospodárstva, akým spôsobom sa táto otázka bude riešiť v prospech najmenších obcí?
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za otázku.
Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
J. Počiatek, minister financií SR: Po prvé ťažko mne odpovedať za ministra poľnohospodárstva. Som ochotný sa s ním kedykoľvek stretnúť a hľadať riešenie. Odpoviem ešte aj na pár vecí, ktoré ste vy spomenuli.
Po prvé nastavenie tohto systému bolo vykonané v roku 2005, ak si spomínate, čiže za vašej participácie vo vláde, čiže pozrite sa aj trošku do histórie, prečo ste vtedy túto otázku opomenuli. Tým ste fundamentálnym spôsobom, svojím spôsobom zle nastavili možnosť čerpania práve pre tieto malé obce, ktoré sa tu teraz snažíte hájiť. To je po prvé.
Po druhé, keď som o tom hovoril minulý rok, nevedeli sme ešte rozsah a hĺbku krízy, ktorá nás postihne. Je oveľa väčšia, ako sme v tej dobe očakávali a tri dni sme tu sedeli a riešili, že tých zdrojov je naozaj obmedzené množstvo. Paradoxne, teraz vidíte, vhodná doba vám to pripomenúť, celý čas tvrdíte, že my plytváme prostriedkami, rozhadzujeme, neviem na čo všetko, tri dni som tu počúval rozpravu, všetky vaše návrhy boli len také, ktoré navyšovali rozpočtové kapitoly, až na jednu výnimku. Áno, uznávam, jediná, jedna výnimka. Z vašej strany vôbec. A teraz paradoxne všetky vaše otázky a dotazy smerujú len k tomu, prečo ešte hento alebo tamto nedofinancujete, ako napríklad túto vec. Ja sa nesporím o tom, či to je dobré, alebo nie je. Dokonca si myslím, že vzhľadom na to, že ste teda zle nastavili ten systém, jediná možnosť, ako to vyriešiť, bude, že do toho nejakým spôsobom vstúpi štátny rozpočet, ale je to záťaž. Malo by to byť niečím vykryté. A nikde ste neidentifikovali v tom rozpočte miesto a priestor, z ktorého by sa to dalo čerpať. Čiže, ak to budeme chcieť vyriešiť, čo jediná možnosť je zo štátneho rozpočtu v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva, budeme musieť hľadať na to alternatívne riešenia. Ale ja dnes ešte sám neviem povedať aké, i keď som zástancom toho, že by sme to vyriešiť mali.
Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Štvrtú otázku položil pán poslanec Stanislav Kahanec. Je adresovaná ministrovi vnútra a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi: "Pán minister, nebolo by načase sprecizovať podmienky pre kampaň vo voľbách do VÚC a tiež napríklad limitovať výdavky na volebnú kampaň?"
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Prepáčte ešte, ale nemôžem si odpustiť, pani poslankyňa Sárközy teraz počas telefonovania, keď ma bude počúvať. Viete, ak chcete niekoho poúčať, pani poslankyňa, mali by ste si osvedčiť základy ekonómie. Dneska sa to už učia aj na stredných školách. Viete, je základný rozdiel medzi investovaním a sporením. Viete, keď sporíte, tak neriskujete. Keď investujete, tak riskujete. Skúste sa naučiť základy predtým, než budete urážať iných ľudí. Ja viem, že je vám veľmi blízke jednoducho toto urážanie, ale ja si myslím, že treba si pozrieť základy a potom môžete. (Hlasy v pléne.) Pani poslankyňa, viete, ja tento rok si užívam 20. výročie revolúcie a verím, že môžem ešte stále v tomto štáte povedať aj nejaký svoj názor, a keď sa vám to nezdá, dajte na mňa trestné oznámenie. Ďakujem pekne.
Pán poslanec, podali ste tri otázky rovnakého znenia. Stačí, ak vám odpoviem raz alebo mám trikrát prečítať tú istú odpoveď? (Nezrozumiteľné hlasy v pléne.) Dobre. Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán poslanec, zákon č. 303/2001 o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 335/2007 nebol prijatý v tomto volebnom období, a teda ani navrhnutý touto vládou. Zákon predkladala na schválenie parlamentu predchádzajúca vláda, a preto aj táto otázka by mala smerovať k niekomu inému. Faktom ostáva, že naša vláda je tu už tri roky. V tomto volebnom období bolo potrebné, resp. ešte bude potrebné pripraviť všetky druhy volieb, voľbu prezidenta Slovenskej republiky, voľby do Európskeho parlamentu, a teraz ešte pred nami sú posledné voľby do orgánov samosprávnych krajov. Viaceré nové voľby do orgánov samosprávnych obcí a krajov a nakoniec voľby to sú ešte opravné a na konci, na budúci rok nás čakajú samotné voľby do Národnej rady Slovenskej republiky.
Zabezpečenie volieb bolo pre mňa prioritné a doteraz uskutočňované voľby sa vykonali bez väčších problémov. Tým nechcem podceniť potrebu skvalitnenia právnych noriem, ktoré organizáciu volieb upravujú. V tomto smere rezort ministerstva vnútra pripravil a touto Národnou radou boli schválené novely zákonov, ktoré upravujú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a voľby do Európskeho parlamentu. O úpravách ďalších zákonov, vrátane zákona č. 303/2001, resp. o vypracovaní nových zákonov môžeme už uvažovať iba v budúcom volebnom období. Predpokladám však, že aj voľby do orgánov samosprávnych krajov napriek rôznym nedostatkom právnej úpravy sa vykonajú podobne, ako aj ostatné voľby bez väčších problémov, resp. aj tieto dokážeme zvládnuť a riešiť.
Dovolil by som si povedať, že nielen ja, ale aj moji predchodcovia, či už to bol dnes poslanec Pado, dnes poslanec Palko, Šimko, či bývalý minister vnútra Pittner, mali vždy sťaženú úlohu, pretože máme veľké množstvo volieb a voľby boli rozsypané vždy počas celého volebného obdobia. Čiže úprava volieb do jedného kódexu volebného by znamenala, že pre niektoré voľby to bude tesný termín. To znamená, upravovali by sme všeobecný volebný kódex. Napríklad, keby sme ho chceli prijímať teraz na jeseň, tak by boli aktuálne voľby do VÚC a každý z takýchto predkladateľov, ja, ale aj moji predchodcovia by boli ovplyvnení a by boli obvinení z toho, že upravujú tieto zákony práve pre svoju potrebu, resp. pre svoju stranu.
Pamätáte si, že sme mali rôzne volebné termíny, myslím si, že pri niektorých eurovoľbách dokonca bol volebný termín nedeľa, ťažko povedať, komu ten deň vyhovoval. Ale myslím si, že teraz sa nám črtá ideálna príležitosť, pretože po budúcich voľbách, kedy vznikne nová vláda, bude mať do najbližších volieb, akýchkoľvek, myslím, že tri roky. Pretože v roku 2014 budú všetky voľby v jednom roku. Bude to super volebný rok, kedy vlastne budú voľby prezidenta, budú voľby európske, budú voľby do Národnej rady, aj voľby do vyšších územných celkov, aj voľby - nie, tie budú o rok predtým, ale na jeseň -, ale aj voľby do samosprávy obcí. A práve preto možno bude ideálne po júni 2010 otvoriť túto tému a začať pripravovať volebný kódex, pretože do najbližších volieb bude v tom čase zhruba tri roky, tri a štvrť a takéto ohrozenia alebo nejaké ovplyvňovanie toho výsledku obviňovaním ministra, ktorý bude vtedy na svojej stoličke, z toho, že chce ovplyvniť nejaké výsledky, by malo byť minimálne. Čiže tak my, ako aj naši predchodcovia mali vždy počas svojho volebného obdobia tie termíny veľmi rozhádzané, a preto si myslím, že to zosúlaďovanie bolo veľmi náročné.
Otázky volebnej kampane, spôsoby jej vedenia, vplyvu na voliča sú predmetom diskusií na úrovni politických strán, masmédií, miestnych orgánov, štátnej správy, ako i samotných kandidátov od roku 1990 vždy tesne pred voľbami. Musím sa priznať, že za ten čas, čo to pozorne sledujem, tak nikdy bez ohľadu na to, kto vynaložil aké prostriedky, komu to dal niekto darom, komu nejaká firma to zaplatila, preplatila, pretože sa rozhodla, že ona má chuť podporovať niekoho a bude tam mať jeho fotku na plagáte, čo nikdy nedokážete, že proste to neurobila z vlastnej vôle, pretože firma môže vlastné prostriedky investovať spôsobom akým chce, a keď sa rozhodne prezentovať poslanca XY na svojich billboardoch, tak ho tam proste bude prezentovať, je to ich aktivita. Ak to robia zo zisku, zo zdanených peňazí ťažko môže obviniť toho kandidáta, že to sám zorganizoval.
Čiže je to veľmi ťažko dosiahnuteľné a už omnoho ťažšie si viem predstaviť, a to kľudne budem s vami na tú tému diskutovať, ak usvedčíte nejakého kandidáta, ktorý má celý kraj obsypaný billboardmi a poviete, že prekročil limit, aj keby ste mu ho nedali, alebo, z čoho to financoval a budete ho upodozrievať z toho, ako to financuje, povedzte mi dôvod, ako by mohol Ústavný súd vysloviť, že bol nelegitímne zvolený. Pretože doteraz, ak sa ja dobre pamätám, bolo tých zrušených rozhodnutí kandidáta, ktorý vyhral, len veľmi málo a možno na jednej ruke, na prstoch jednej ruky by sme to možno spočítali. Ja si pamätám ten prípad zvoleného kandidáta za starostu Petržalky, ak sa nemýlim, kde boli preukázateľné volebné, ale už podvody. To znamená, že za nejaký úkon nejaká koruna atď.
Od roku 1990 všetkými voľbami, ktoré doteraz boli, môžete si urobiť mediálny rešerš, vždy minimálne v jednom médiu bol minimálne článok, že niekto si niekoho hlasy kúpil, buď občanov, buď hlasy nejakej menšiny alebo hlasy kohokoľvek. To znamená, a opäť mohli ste to byť vy, pán poslanec, ktorý objavil takýto prípad, ohlásili ste ten prípad a niekto sa tým prípadom dokonca aj zaoberal, možno aj polícia by sa ním zaoberala, ale žiadny z nich sa nikdy nedokázal, lebo ťažko to spojiť, že teda si kúpil nejaký hlas, atď., pretože to volebné právo je slobodné v tom a tak sú tie zákony upravené svojím spôsobom v základoch ešte od roku 1990, kedy sme všetko chceli mať čo najliberálnejšie, že pristúpením k tej urne sa rozhodujete. A v tej chvíli nad vami nikto nevyvíja tlak. Pretože, ak ste dostali predtým napríklad nejaké peniaze a nejako budete voliť a potom, kto si ich bude ako, na základe akej zmluvy, alebo čo? Viete, takéto veci nikdy nikde neexistovali. To všetko boli pocity, že on si určite nejakých voličov kúpil a niekoho zvážal autobusom a podobne. Také sa vždy v médiách objavia, ale nepamätám si, že by nejaký kandidát bol kvôli tomu priamo zbavený funkcie, hoci si viem predstaviť, že by to tak malo byť, že by sa mali stanoviť presné limity, že by sa malo urobiť akékoľvek opatrenie tohto druhu a môžeme to v tom novom kódexe naozaj presne zadefinovať.
To máte ako s volebným moratóriom. Volebné moratórium je nadefinované úplne presne, že vlastne nesmiete si robiť volebnú kampaň. Niektoré médiá to berú až tak, že vlastne vôbec váš obrázok neukážu, keby vás hneď zrazilo auto alebo by ste vyniesli zranenú osobu z horiaceho domu. Proste neurobia to, lebo majú vnútorný pocit, hoci v zákone to napísané nie je, že by vám robili kampaň v čase moratória. Hoci moratórium je hlavne preto, že nesmiete počas toho obdobia presviedčať voličov, aby vás volili. To však neznamená, že sa v spravodajstve ako hrdina nemôžete objaviť.
Ale iní bez problémov v rámci moratória, veď si ja pamätám veľmi dobre voľby v roku 2002, kedy v deň volieb a jeden deň pred voľbami kolegovia od vašej inej opozičnej strany a ich mladé deti stáli popri cestách s rôznymi transparentmi o tom, koho majú voliť a koho nie, a to už bolo počas moratória. Nejaké noviny možno aj napísali nejakú kritiku. Niekto na to odpovedal, že to boli aktivisti, za ktorých oni neručili. Rozhodli sa, že to chcú robiť v lete, no, tak ja neviem, potrestajte deti. Dajte im nejakú konkrétnu sankciu. Nemáte za čo poriadne. Lebo veď keď sa rozhodne fyzická osoba, že chce proste mávať nejakým transparentom v deň volieb, tak, samozrejme, za čo ju, konkrétnu fyzickú osobu budete stíhať? A keby ste chceli stíhať toho kandidáta, ktorý na tom transparente bol, tak on, samozrejme, sa aj pred Ústavným súdom obháji, veď on nemal žiadny právny vzťah s tým človekom - robil to dobrovoľne, nebolo to mnou organizované, nerobil som to priamo ja, nevyzýval som ja, aby ste ma volili - a ste zase v problémoch.
Jednoducho kontakt a tie voľby sú taká citlivá záležitosť, že aby ste dosiahli výsledok, ktorý, predpokladám, svojou otázkou, smerujete, museli by ste to volebné právo tak trošku obmedzovať. A to už by mohlo byť za určitých okolností protiústavné. Preto si myslím, že ak by mal byť prijatý takýto nejaký kódex, ak by mal byť prijatý nový zákon, v ktorom podľa vašich otázok budeme limitovať výdavky na volebnú kampaň, aby nedochádzalo k zneužívaniu dier v zákone - to nie sú diery v zákone, to pomenúvate nesprávne, to je to, že nemôžete ísť tvrdšie, ináč by ste už narúšali v niektorých oblastiach ústavu. Proste, nie všade je možné urobiť taký presný proces, ako to máte robiť, lebo sloboda samotného voličského práva je práve tým daná, že obmedzovať ju, samozrejme, je veľmi náročné. Alebo, ale nie, opäť sa vraciame k tomu, že je to otázka toho limitu volebných výdavkov. Čiže nechám vám priestor na otázku a tá predstava by mala byť taká, že ak 150 poslancov zahlasuje za taký volebný kódex, má šancu byť úspešný.
Pán poslanec, nech sa páči.