M. Číž, podpredseda NR SR: Faktické poznámky - pán poslanec Štefanec, pán poslanec Janiš. Pokiaľ nikto nie je, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať aj pani poslankyni Žitňanskej, ktorá jednoznačne vysvetlila, v čom je zákon zlý. A jednoznačne dokázala pánovi ministrovi, že on chcel vlastne predložiť iný zákon. Pokiaľ to myslí vážne s týmito úpravami, mal predložiť zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Tento pokus o znárodňovací zákon je zlý, škodlivý, je nejednoznačný, netransparentný. Podnikatelia už dlhodobo upozorňujú na to, že najväčším problémom podnikateľského prostredia na Slovensku je nejednoznačnosť, netransparentnosť legislatívneho prostredia, ktorá sa za posledné tri roky rapídne zhoršila.

Čo môže byť lepším dôkazom ako zákon, ktorý sa tu urobí za jeden večer? Zákon, ktorý obišiel pripomienkové konanie, ktorý obišiel a ignoroval sociálnych partnerov a tripartitu. Tento zákon nielen obsahom, ale postupom, akým bol predložený do Národnej rady, je ozaj škandalózny a ako sme viackrát skonštatovali, škodlivý. Nepomáha tvorbe pracovných miest, ale, bohužiaľ, dáva zlý signál pre podnikateľov nielen na Slovensku, aby do našej krajiny radšej neinvestovali. A to je z tohto zákona najhoršie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, pán minister, ešte ani teraz ani po tomto vystúpení nechcete tento zákon stiahnuť? Stiahnite ho, pán minister.

Tento zákon ide proti ľuďom a ide proti zamestnanosti, pán minister. Prvýkrát ste všetkým zamestnancom uškodili tým, že ste vôbec takýto návrh zákona tu dali. Vystrašili ste tých, ktorí na Slovensku podnikajú, a aj tých, ktorí na Slovensku nejaké peniaze do investícií chceli dať. Vystrašili ste ich. Zabrzdili ste ich.

Druhú škodu spáchate vtedy, ak tento zákon nestiahnete a tento zákon prejde. Pán minister, ešte raz otázka: Nechcete ten zákon stiahnuť? Stiahnite ho.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Július Brocka, pripraví sa pán poslanec Pavol Pavlis ako spravodajca.

J. Brocka, poslanec: Dámy a páni, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán minister, kým vy hasíte požiar Nováckych chemických závodov, alebo teda tak ako hovoríte, tak zatiaľ Makyta Púchov ide prepustiť 650 zamestnancov. Šesťstopäťdesiat zamestnancov v Makyte Púchov stratí svoje zamestnanie pravdepodobne preto, že si zamestnávatelia Makyty Púchov nezobrali k srdcu infantilnú radu pani ministerky Tomanovej, že stačilo by, keby si odpustili jednu cigaru za mesiac. No spolumajiteľ tejto firmy, rakúsky, sťahuje výrobu do Srbska, do Srbska. Nie z dôvodu svetovej hospodárskej krízy, ale z dôvodu legislatívy, z dôvodu podmienok na podnikanie v Slovenskej republike. A pritom Srbsko nemá ani euro. Srbsko nie je ani v Európskej únii. Tam pravdepodobne zamestnávatelia nefajčia cigary.

Prečo to spomínam? Pán minister, toto je modelový príklad, ako funguje trhová ekonomika, ako funguje trhové prostredie. Je mi ľúto, že sa správate tak, ako keby ste tomu nerozumeli, ako funguje trh. Ja som presvedčený, že vy tomu rozumiete, ale tieto vaše kroky poškodzujú celú krajinu. Vy ste síce argumentovali v skrátenom konaní, teda v dôvodoch, prečo rokujeme o tomto zákone v skrátenom konaní, že hrozia veľké národohospodárske škody. Ale veď pravý opak je pravdou. Veľké národohospodárske škody hrozia z prijatia takéhoto zákona. Z prijatia takéhoto zákona. Ja si myslím, že by sa vláda, exekutíva mala v čase hospodárskej krízy, keď nemá veľké možnosti, ako ju ovplyvniť, keďže tie vplyvy sú vonkajšie, ktoré ovplyvňujú slovenskú ekonomiku, teda najmä, najmä tie väčšie sú z okolitých krajín a z okolitého sveta, slovenská vláda by sa mala pripravovať na deň po, na deň po kríze, ale obávam sa, že aj takýmto návrhom zákona slovenská vláda skôr pripravuje novú krízu, špeciálne teraz slovenskú.

Pán minister, vláda nemusí vytvárať pracovné príležitosti, aj keď by mohla, a nemyslím tým teraz na sociálne podniky, kde to boli stovky miliónov korún na umelé miesta. Nemyslím tým ani na miesta nových kontrolórov, ktorými chcete kontrolovať na Slovensku čiernu prácu. Podľa môjho názoru sú to do vzduchu vyhodené peniaze. Peniaze, ktoré ani nemáte, lebo to všetko bude na dlh. Ja myslím na vytváranie zmysluplných pracovných miest, po ktorých je dopyt. A chcem vás nasmerovať, aj keď tuto je to, by som povedal, skôr rada možno pre iného kolegu vo vláde, dnes sa múdri ľudia zaoberajú tým, že ako vyjsť z krízy, ako vynájsť niečo, čo ľudia by kupovali, čo by ľudia potrebovali. Veď ak sa niekedy podarilo vyjsť z krízy, tak vždycky tým, že sa na trhu proste objavila nejaká technologická zmena, že sa objavilo koleso, že sa objavilo auto, že sa objavil počítač, jednoducho niečo, čo ľudia potrebujú, čo ľuďom uľahčí spôsob života a za čo sú ochotní dať svoje peniaze.

A tu je dlhodobo na Slovensku, na Slovensku jednou takou oblasťou, v ktorej je veľký dopyt po vytváraní pracovných miest, po platení služieb a to je sféra sociálnych služieb. Táto vláda nemá na to, aby uspokojila dopyt občanov, obyvateľov a miesto toho, aby dala priestor tým, ktorí môžu ten dopyt uspokojovať, tak ona preferovaním štátneho likviduje to neštátne. To znamená, po vás bude ešte menej poskytovateľov sociálnych služieb, menej tých, ktorí by sa mohli zamestnať v tejto oblasti, a potom, samozrejme, budú radšej chodiť do cudziny - do Rakúska, do Nemecka. Tí, ktorí tie služby môžu poskytovať, teda zamestnať sa, ale, samozrejme, na Slovensku zostávajú tí, ktorí čakajú, že im vytvoríte podmienky, že im niekto také služby bude poskytovať.

Možno som trošku odbočil od prerokovaného zákona tým, že vláda by mohla vytvárať pracovné miesta, aj keď ja to od nej nečakám. Nie je to treba. Nie je treba, aby ste plytvali napríklad aj peniazmi na udržanie pracovných miest. Ja viem, že keď sú peniaze z Únie, tak vás to tak nebolí, lebo to ako keby neboli naše peniaze. Ale ja si myslím, že časy socializmu už sú dávno za nami, kedy štát bol zamestnávateľ. Dneska to vedia lepšie, efektívne robiť iní. Múdra, zodpovedná vláda musí vytvárať priaznivé podmienky. Už o tom hovorili aj pani Žitňanská, aj kolega Lipšic, aj pán Zsolt Simon.

Čo sú to tie priaznivé podmienky? To je na prvom mieste legislatíva, na druhom mieste daňové prostredie a na treťom mieste, keď som hovoril o legislatíve, že to je aj samostatná oblasť, to je justícia, justícia a právo. A, samozrejme, k tomu ešte by mohli niektorí dodať, že slušné správanie, slušné správanie. Proste všetky opatrenia, ktoré by vás vlastne nič nestáli, ale efekt, ovocie pre krajinu by bol nesmierny. A teraz konkrétne k tým jednotlivým podmienkam.

Legislatíva. Pracovné právo. Pracovný trh na Slovensku je nepružný. Proste ľudia musia zamestnávať aj vtedy, keď zamestnanci nemajú čo robiť. Proste chodia do roboty za 60-percentnú mzdu. Takéto abnormality v trhovom prostredí ešte skôr prispievajú k likvidácii aj toho, ktorý možno je chorý a uzdravil by sa z chrípky, ale keď dostane zápal pľúc, tak skončí, alebo ak prasaciu chrípku alebo inú, tak zomrie. Tu patrí ešte, samozrejme, aj iné zákony, kolektívne vyjednávanie, minimálna mzda, ale aj tento váš konkrétny návrh, ktorý sa týka strategických spoločností. Právnici hovoria, že to je paškvil. Ja neprávnik hovorím, že to je nepodarok. Nepodarok, lebo naozaj, pán minister, škody, škody vzniknú pre slovenskú ekonomiku z prijatia tohto zákona. Pozrite sa, vy hasíte požiar v Novákoch, ale iné firmy hromadne prepúšťajú. Stovky, tisíce ľudí na Slovensku stratia prácu a vy k tomu ešte, by som povedal, prilievate oheň. Tu sa tvárite, že hasíte, ale vlastne prilievate oheň po celom Slovensku.

Daňové prostredie. No dobre, rovná daň, veď väčší benefit a ovocie z prijatia rovnej dane zbierala vaša vláda, nie tá, ktorá tú daňovú legislatívu upravila. Vy ste mali väčší profit z prijatia rozumných, múdrych daňových zákonov, ktoré z nás urobili atraktívnejšiu krajinu ako Maďarsko, Poľsko, Česko. Samozrejme, musí to byť stabilný priestor, nesmieme do toho každý týždeň búšiť a strašiť tých, ktorých potrebujeme. Slovenská ekonomika, my sa nevytrhneme a nebudeme mať vyššiu životnú úroveň z toho, že budeme vyrábať pre seba, veď to sú elementárne veci. Mne to je až trápne, že to musím v takomto vážnom prostredí opakovať, že sme závislí od toho, či k nám príde nemecký investor, či k nám príde francúzsky investor. A oni by prišli. Oni by prišli, lebo sú v svrabe. Lebo sú v svrabe. V Nemecku brzdili nezamestnanosť, lebo boli pred voľbami, nemohli si to dovoliť, teda ich politici sa tiež správali populisticky, nezodpovedne, no ale teraz sú v situácii, že už chcú aj dane znižovať a firmy preto budú hľadať nové destinácie, nové, lepšie prostredie, v ktorom bude pre nich lacnejšie vyrábať, efektívnejšie, aby boli konkurencieschopnejší. Ale keď my budeme prostredie zhoršovať, no tak nebudú chodiť na Slovensko, budú si vyberať, lebo ten, tá ponuka tých, kde sú tie podmienky lepšie, tak zo dňa na deň rastie. A to ani nehovorím o tom, že by ste mali odvody znižovať, že nejaké bremeno znižovať tým našim. Ja hovorím skôr o tom, aby táto krajina vyzerala atraktívna z toho medzinárodného hľadiska, keď zahraniční investori zvažujú, že či pôjdu do toho Srbska už aj mimo Európskej únie, alebo radšej zostanú v prostredí chránenom aj Severoatlantickou alianciou, aj eurom, aj Európskou úniou.

No a tretia tá oblasť, ktorá, vlastne už o tom hovorili aj predrečníci, čo vyháňa z oblasti spravodlivosti a justície investorov, že sú tu prieťahy v súdnych konaniach, že roky trvajú súdne spory a jednoducho investori dnes nemajú čas čakať päť rokov alebo dlhšie na skončenie súdneho sporu, jednoducho, a to samozrejme, čo v tejto oblasti je najväčšia prekážka príchodu iných a vyháňania tých, ktorí sú tu, tak to je neuveriteľná korupcia a klientelizmus. Je to, bohužiaľ, vaša vizitka. Mňa to mrzí, že mnohí to spájajú aj s krajinou, ale je to v prvom rade veľká hanba tejto vládnej koalície.

Vo všetkých kritériách, ktoré som spomenul, je Slovensko zásluhou slovenskej vlády na tom veľmi zle, alebo je horšie, ako bolo pred tromi rokmi alebo pred pár rokmi. A pritom hospodárska kríza by mohla byť pre nás, pre malú otvorenú krajinu, príležitosťou, ako z nej vyťažiť, ako z nej vyťažiť, že jednoducho deň po Slovensko bude krajinou, v ktorej budú nové investície, nové pracovné príležitosti, lebo kvalifikovaná pracovná sila na Slovensku je.

Pán minister, ja si myslím, aby som vás dlho nezdržoval od práce, že vy týmto návrhom zákona ako keby ste Slovensko obkolesovali ostnatým drôtom alebo výstražnými červenými majákmi, ako sa vám to viac páči, pretože každý normálny, slušný investor po prijatí aj tohto zákona sa bude veľmi dlho rozhodovať, či sa Slovensku radšej nevyhne.

Dámy a páni, ponuka krajín s lepšími podmienkami sa každým dňom zvyšuje. A pre Slovensko je to tragédia. Je to neporovnateľne väčšia tragédia ako krach jednej firmy, ktorú spravovali podvodníci. Pán minister, váš návrh nepomôže ohrozeným zamestnancom. Váš návrh pomôže podvodníkom, nenásytným žralokom v pozadí vašich koaličných strán. Tým bude stačiť, že budú ďalej dojiť tento štát. Nakoniec, veď to robia od volieb nepretržite.

Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Nachtmannová, Kahanec, pán predseda výboru Halecký, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Pán poslanec, evidentne vám prekáža proaktívna politika vlády. Vláda, ktorá sa snaží okamžite riešiť problémy, ak nastanú. Je to, samozrejme, pochopiteľné, vám nesedí takáto aktivita vlády, pretože pre vás hlavné krédo je, čím horšie Slovensku, tým lepšie pre vás.

A prestaňte už s demagogickým tvrdením, že štát nedokáže efektívne riadiť. Už včera vám tu bolo prezentované niekoľko štátnych svetových firiem, ktoré sú úspešné, ktoré sú aj v našom prostredí. A ja by som okrem toho spomenula napríklad, keď sa svojho času privatizovali železnice vo Veľkej Británii ešte za Margaret Thatcherovej, spomínate si, koľko vtedy bolo okamžite nehôd, smrteľných nehôd, v priebehu pol roka dve obrovské nehody? Vtedy samotná Thatcherová priznala, že bolo lepšie, keď železnice boli v štátnych rukách.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec, pripraví sa pán predseda výboru Jozef Halecký.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Včera bola spomínaná humenská firma, dnes kolega poslanec Brocka spomínal Makytu Púchov. V podstate spĺňa kritérium 500 zamestnancov a 600 zamestnancov ide na dlažbu. Ako sa budú riešiť tieto problémy pri takomto horúco našitom zákone? Ktorý nespochybňujú len tu vystupujúci poslanci opozície, ktorý spochybňujú mnohé inštitúcie a včera som ich tu menoval, i také, ktoré sú v priaznivom vzťahu s vládou, s predstaviteľmi, s ministrami a podobne. A aj oni tento zákon berú, že nie je dobrý a nie je dobre pripravený. Prečo obchádzame pri tomto zákone riadne odborné posúdenie zákona?

Dnes hneď na začiatku bolo od viacerých poslancov konštatované, koľko zmien v zákone vzniklo a s koľkými ďalšími zákonmi tento zákon súvisí. To chceme toto variť úplne spôsobom takým, že tu budeme teraz dorábať paragrafy, o ktorých nikto nemá prehľad? No nehnevajte sa, ale taký vážny zákon takým spôsobom prijímať?! Tak to nielenže je šité horúcou ihlou, ale je to šité nezodpovednou ihlou! A tento zákon dáva len priestor na to, aby sme pokazili ešte, ešte to podnikateľské prostredie, ktoré existuje, a odohnali investorov, ešte ktorí tu sú. Jeden príklad spomínal pán poslanec Brocka, keď odchádzala firma zo Slovenska. Ale tých firiem môže byť aj viac. A nie je to strašenie. To je výsledok toho, aké podmienky pripravujete pre podnikateľov a investorov, či sú nejaké stabilizované, alebo ich neustále meníte.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký. Pripraví sa predseda klubu Stanislav Janiš.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda parlamentu, za slovo. Ja chcem len zdôrazniť a pripomenúť, že ja vidím, že tento zákon o strategických podnikoch a o dočasnom vstupe štátu a predkupnom práve nebude riešiť všetky podniky, ktoré sú nad päťsto zamestnancov a ktoré sú v konkurze. Bude riešiť len tie, podľa mňa prvá požiadavka, kde tu bude mať závažné sociálne dôsledky. To znamená, že pokiaľ taký podnik bude v regióne, v mikroregióne, kde by mohol významne ovplyvniť nezamestnanosť a sociálnu situáciu, tak očakávam, že tam by štát mal záujem vstúpiť. To po prvé.

A po druhé myslím si, že štát nebude vstupovať do všetkých podnikov, ktoré budú krachovať, nad päťsto ľudí, ale iba do tých podnikov, ktoré z hľadiska perspektívy, ktoré z hľadiska obsahu výroby, z dosahu strategického pre národné hospodárstvo štát považuje za vhodné zachraňovať. To znamená, že ostatné podniky budú prebiehať životom bežne krachujúceho, bankrotujúceho podniku.

A osobne si myslím, že tých podnikov na Slovensku za rok nebude viacej, ako to spočítame na jednej, maximálne na dvoch rukách. Takže štát nebude chcieť riešiť bankroty vcelku, ale iba v selektívnych, presne cielených a zadefinovaných situáciách.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán predseda klubu Stanislav Janiš. Pripraví sa s reakciou pán poslanec Július Brocka.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ako počúvam tú diskusiu a tú debatu o tomto zákone, nečudujte sa ani vy, pán minister, ani kolegovia zo SMER-u, že je tu taká povedzme aj ostrejšia výmena názorov, ale ja to vnímam aj pri tomto zákone, aj celé toto volebné obdobie ako boj alebo súperenie dvoch svetov. Jeden svet, ktorý reprezentujete vy, a to je svet, by som ho zaradil pred november 1989, svet, ktorý vraví: štát sa o vás postará, nemajte starosti, štát to zariadi. Svet, kde sme všetci, ktorí sme vtedy žili, boli otrokmi štátu. A potom je tu iný svet, ten, ktorý nám utekal a po otvorení hraníc sme videli, že kde sme boli, ako "dobre sme sa mali", že ten iný svet nás predbehol. A ja vám nadobúdam také presvedčenie, a čím ďalej tým viac, že aj tu v parlamente sa to rozdelilo na dve polovice, je to boj dvoch svetov videnia a pohľadu na svet: jeden návrat dozadu a jeden pohľad dopredu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické pán poslanec Július Brocka.

J. Brocka, poslanec: Na jednu faktickú, na tú prvú pani kolegyne Nachtmannovej. Pani kolegyňa, spôsob, akým ide vláda riešiť problém Nováckych chemických závodov, je ako keby ste váš notebook išli opravovať kladivom. (Smiech v sále.) Ja si myslím, že vaši kolegovia si svoje notebooky radšej zoberú od vás čo najďalej a čo si budú o vás myslieť, opýtajte sa ich. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Pavlis ako spravodajca a zároveň posledný prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dovoľte mi len, aby som v rozprave požiadal o vyňatie bodu 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. To bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som teda očakával, že kolega poslanec Pavlis predloží ešte nejaké ďalšie zmeny. V tomto zákone iba zmenil to vyňatie bodu. Ale zareagujem aj na to, lebo tých zmien v rámci spoločnej správy je dosť. Je tam 19 bodov. Devätnásť bodov k zákonu, ktorý bol prezentovaný v tlači 1295. Samotný text na necelých dvoch stranách. Ale tých 19 bodov by nebolo až tak veľa, keď by sme sa nepozreli ešte podrobnejšie na tie body úprav a keď by samotný bod 19 neprezentoval tri a pol strany zmien.

Nehnevajte sa, ale je normálne, aby zákon o takej vážnej veci, ktorý bol pripravený na necelých dvoch stranách, sme doplnili o ďalšie tri a pol strany s ďalšími úpravami? Je to normálny spôsob v takomto vážnom rozhodovaní, aby sme takýmto spôsobom menili tento zákon?! To predsa si myslím, že normálny človek nemôže považovať za normálny, štandardný postup, a to už nehovorím to, že stále takýmto spôsobom obchádzame riadne pripomienkové konanie a obchádzame vyjadrenie relevantných inštitúcií, ktoré k tomu môžu povedať svoje stanovisko.

A tiež tu bolo spomínané, že z hľadiska právneho, a ja právnik nie som, ale myslím si, že keď tu bolo povedané, s koľkými ďalšími zákonmi tento zákon súvisí, tak už len kvôli tomu by mal byť daný priestor. Či budeme tento zákon novelizovať o mesiac opäť?

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcem vás len poprosiť, keby ste si doštudovali rokovací poriadok. Je to reakcia na predrečníka a nie politické vyjadrenie potom, to pre druhý raz. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, máte záujem sa k rozprave vyjadriť?

Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Znovu po tretíkrát musím opakovať, že pôvodne som nepredpokladal, že vystúpim, ale musím zareagovať na niektoré poznámky, ktoré tu boli v pléne prednesené, ale určite nebudem reagovať na všetky invektívy, ktoré tu boli, a všetky kombinácie a asociácie, ktoré vznikali pod rôznymi pojmami a dojmami jednotlivých rečníkov, lebo miestami mi to skôr pripomínalo reláciu, ktorá každý týždeň ide na Markíze, že "Aj múdry schybí". Ja sa skôr sústredím, sústredím sa len na tých, ktorí sa prihlásili do rozpravy.

K pánu poslancovi Brockovi a Lipšicovi nemám v podstate žiadnu poznámku, lebo to išlo mimo témy, nebolo to zamerané na zákon, ktorý momentálne prerokovávame, ale celé ich vystúpenie sa niekde rozlialo do šírky. Ale, samozrejme, hospodárska kríza je veľmi dôležitý fenomén a ja sa nebránim diskusii, aby sme si raz urobili diskusný klub k hospodárskej kríze a k spôsobom, ako to vidíme, ako by sme túto krízu vedeli spolu riešiť. Ale dneska prerokovávame, bohužiaľ, iný zákon a priestor na takéto diskusie nie je.

Počúval som vystúpenie pani kolegyne Žitňanskej, spozornel som, keď povedala, že je odborníčka na hospodárske právo. To ma skutočne zaujalo a rád by som s ňou trošku rozdebatoval jeden aspekt, ktorý zvýraznila alebo ktorý som ja odhadol ako jadro jej vystúpenia alebo jej obáv, a to bola otázka alebo aspekt, že štát chce zasiahnuť do práv veriteľov. Dlhú pasáž vo svojom príspevku venovala práve tomuto aspektu.

Pani poslankyňa, rád by som vás poprosil, keby sme si dali do časovej osi existujúci zákon o konkurze a reštrukturalizácii a úpravy zákona, ktoré sú definované v spoločnej správe z gestorského výboru. Tam by ste zistili, že štát v podstate vstupuje len v dvoch momentoch, v dvoch časových bodoch do celého tohto procesu.

Po prvé, keď je vyhlásený konkurz a do schôdze, do prvej schôdze veriteľov môže oznámiť, že na základe kritérií, ktoré zákon definuje, sa štát domnieva, že môže ísť o strategický podnik, a preto si uplatňuje právo označiť ho za strategický podnik, celý proces konkurzného konania pokračuje. Akcionár spoločnosti vyhlásením konkurzu a stanovením konkurzného správcu stráca právo výkonu akcionárskeho práva. Toto právo mu je odňaté zo zákona predchádzajúceho, zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii. A právo akcionára preberá príslušný krajský obchodný súd prostredníctvom správcu konkurznej podstaty, ktorého vymenuje krajský obchodný súd. Ten má za úlohu zhromaždiť všetky pohľadávky, preveriť opodstatnenosť týchto pohľadávok a päť dní od ukončenia preverenia všetkých pohľadávok musí zvolať schôdzu veriteľov. To je prvý deadline, dokedy sa štát musí prihlásiť, že má záujem o strategický podnik.

Nastane prvé zasadnutie veriteľského výboru. Veriteľský výbor je zložený z hlavných veriteľov. To znamená z tých spoločností, právnických alebo súkromných, ktoré tam majú reálne vložené svoje prostriedky, to znamená, v prvom rade sú ohrozené ich vklady do tejto spoločnosti. Štát nekoná. Štát sa pozerá, čo urobí veriteľský výbor, lebo veriteľský výbor chce mať istotu, že svoje prostriedky veritelia dostanú nejakým spôsobom z tejto spoločnosti, na ktorú je vyhlásený konkurz, chcú mať zabezpečené svoje pohľadávky. Štát necháva voľnú ruku týmto veriteľom. Veritelia rozhodnú, či sa rozhodnú predať majetok spoločnosti, alebo idú spoločnosť reštrukturalizovať. Keď sa rozhodnú, že idú spoločnosť reštrukturalizovať, nič sa nedeje, štát už nemá ďalšiu možnosť vôbec do tohto podniku vstúpiť. Nemá a podľa tohto zákona nemôže tam vstúpiť. Jeho funkcia skončila tým, že sa prihlásil ako štátny podnik a koniec. O všetkom rozhodujú veritelia.

Iný prípad ale nastáva, keď sa veritelia rozhodnú speňažiť majetok spoločnosti, čo nie je vždy podmienka pri konkurznom konaní. Keď sa ho rozhodnú speňažiť, znovu štát neprotestuje, štát sa naďalej prizerá a beží proces generovania ceny, trhovej ceny alebo najvýhodnejšej ceny, ktorá by mohla byť zaplatená za predaj majetku, ktorý ponúkol správca konkurznej podstaty na predaj.

Až keď správca konkurznej podstaty vygeneruje trhovú cenu, ktorú nikto nemôže spochybniť, vtedy a až vtedy, keď je cena stanovená, čiže nie je ovplyvnená ničím, keď je cena stanovená, vtedy štát môže druhýkrát vstúpiť do tohto procesu a uplatniť si prednostné právo na tú najvýhodnejšiu cenu, ktorú vygeneroval nie štát, ale ktorú vygeneroval konkurzný správca a ktorú vygeneroval trh. Čiže žiadne ovplyvňovanie ani ceny majetku, ani konkurznej podstaty, ani veriteľov, ani nikoho. Je to absolútne čisté a transparentné.

Je tam jeden aspekt, že čo keď trh nevygeneruje žiadnu cenu a spoločnosť môže ísť do bankrotu a pôjde určite do bankrotu v tom momente. Potom nastúpi opravný inštitút a to je znalecký posudok znalca, ktorého stanoví buď ministerstvo financií, alebo ho stanoví konkurzný správca, to je jedno, kto toho znalca stanoví. Čiže nič sa nedeje, štát nevstupuje, štát len garantuje, aby celý proces prebiehal transparentne. A až by prišlo k momentu, že trh nevie vygenerovať nového strategického partnera pre danú spoločnosť, vtedy nastupuje štát cez mechanizmus, ktorý som tu deklaroval.

Čiže toľko asi k názoru pani poslankyne Žitňanskej a verím, a som pripravený s ňou ďalej diskutovať o tomto probléme, lebo si myslím, že toto bola vecná diskusia aj z jej strany, aj ja som sa snažil vecne reagovať na tie ňou povedané nezrovnalosti, ktoré v časovej osi pri procese konkurzu spoločnosti prebiehajú.

Ešte tu mám jednu poznámku na pána poslanca Simona. Pán poslanec, ja mám dojem, že neviete presne, čo znamená proces konkurzu, a hlavne, čo znamenajú pohľadávky spoločnosti v procese konkurzu, keď už konkurz nastal. Vy ste nás tu obvinili, že my ideme nebodaj zaplatiť šesťstomiliónovú pokutu za Novácke chemické závody. Nechápem, akou asociáciou ste na takýto geniálny nápad prišli, vážne. To sa nedá pochopiť. Veď konkurzný správca má jasné pokyny. Musí sústrediť všetky pohľadávky. Veritelia sa musia prihlásiť. Majú štyridsaťpäť dní od nástupu konkurzného správcu na to, aby si uplatnili svoje pohľadávky. Len do tohto obdobia platí, že niektorá pohľadávka bude alebo nebude uznaná. Pokiaľ ju nepredloží vrátane Európskej komisie, pokiaľ Európska komisia do štyridsaťpäť dní nepredložila svoju pohľadávku, no nebude uspokojená. Bohužiaľ. To je zákon, ktorý vyšiel v roku 2005. Ale keď si pohľadávky uplatnia, potom to príde až po konečné štádium, že sa predáva majetok spoločnosti, ktorá je v konkurze, vygeneruje sa nejaká cena tohto majetku a z tejto ceny, z tejto sumy sa potom uspokojujú parciálne, adekvátne určitým percentom všetky pohľadávky, ktoré boli uznané konkurzným správcom v procese ich prihlasovania.

Ďalej ste nás školili, obviňovali a urážali, akým spôsobom bude vláda znovu predávať takto nadobudnuté spoločnosti. Pán poslanec Simon, môžem vám na to odpovedať úplne jasne, úplne presne. Bude to predávať určite inak, ako ste vy predávali Slovenský plynárenský podnik, ako ste vy predávali distribučné siete, ako ste vy predávali Slovenské elektrárne. Ako ste vy vygenerovali cenu (potlesk) za Slovenské elektrárne, ktoré ste predali za 870 mil. eur. V tejto sume ste predali štyri funkčné jadrové elektrárne, dva bloky jadrových elektrární, ktoré sme museli za výrobnú cenu, za 70 halierov, celú kapacitu elektrárne predať a Enel nám okamžite, v tú sekundu, vrátil túto elektrinu za štyri koruny dvadsať. Za štyri koruny dvadsať, to bol váš deal. Plus za tých 870 mil. ste predali dve tepelné elektrárne, dokopy osem tepelných blokov a dvadsaťštyri vodných elektrární. A keď si to porovnávate s cenou, ktorú vygeneroval Enel alebo Slovenské elektrárne teraz na dostavbu tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne, ktorá je na 60 % stavebne a technologicky vydodaná, tak tam je cena 2,72 mld. eur.

Za štvrtinu tejto sumy ste predali podnik Slovenských elektrární. A vy nám tu idete vyčítať a vytvárate scenáre, ako bude táto vláda predávať majetok?! Určite transparentne, určite to nebude robiť tak, ako ste vy robili všetky tieto privatizácie, že ste nemali ani toľko odvahy, aby ste podmienky privatizácie dali do privatizačnej zmluvy. Schovávali ste to do rôznych príloh, ktoré nepodliehali zverejneniu. Dávali ste len zmluvy, privatizačné, v ktorých nič nebolo, ale fakty, že sa štát vzdáva riadenia spoločností, vplyvu na spoločnosti, že štát môže po privatizácii prísť do týchto spoločností akurát tak na kávu, keď ho pozvú, to ste dávali do dodatkov k týmto zmluvám, ktoré ste nezverejňovali.

Páni z opozície, takto my privatizovať nebudeme! Takto podniky, ktoré sa dostávajú do ekonomických problémov, predávať nebudeme!

Ďakujem. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie, pán minister, so záverečným slovom. Pán spravodajca nemá záujem vystúpiť k rozprave.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Panie poslankyne, poslanci, hlasujeme o 11.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 10.49 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 11.00 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o zaujatie miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu 42. schôdze.

Kolegyne, kolegovia, budeme teraz hlasovať o prerokovanom bode programu, je to vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, a budeme hlasovať v druhom čítaní. Spoločným spravodajcom je pán poslanec Pavlis. Poprosím ho, aby uvádzal hlasovanie. (Ruch v sále.) Poprosím vás chvíľočku, pán spravodajca, zabudol som si kartu. (Krátka pauza.) Prepáčte. Dámy a páni, ospravedlňujem sa.

Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili piati poslanci. Pán poslanec Simon podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní, o ktorom budeme hlasovať ako o prvom, a ja som požiadal o vyňatie bodu 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať najskôr o procedurálnom návrhu pána Simona nepokračovať v rokovaní.

P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 109 prítomných, 32 za, 76 proti, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4, 6, 8, 9, 11, 13, 15, 16, 18 a 19 s odporúčaním schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 83 prítomných, 77 za, 1 sa zdržal, 5 nehlasovali.

Tieto body sme schválili.

P. Pavlis, poslanec: Ďalej o bode 5 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 5. Odporúčanie je neschváliť.

(Hlasovanie.) 82 prítomných, 2 za, 8 proti, 69 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Tento bod sme neschválili.

P. Pavlis, poslanec: Keďže sme schválili body 6, 9, 11, 13 a 16, o bodoch 7, 10, 12, 14 a 17 hlasovať nebudeme. Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

(Hlasovanie.) 82 prítomných, 78 za, 3 proti, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností. (Potlesk.)

Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom hodina otázok, po ktorej ukončíme rokovanie 42. schôdze Národnej rady. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 11.07 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Desiaty deň rokovania

42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

5. novembra 2009 o 14.00 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, po poludňajšej prestávke otváram rokovanie posledného bodu programu 42. schôdze, ktorým je pravidelná

hodina otázok,

ako je to obvyklé.

Poslanci podali včera do 12.00 hodiny 16 otázok na predsedu vlády a 16 otázok na členov vlády a overovatelia vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že nebudeme odpovedať na otázky pánov poslancov, ktorí nie sú v sále.

Pán predseda vlády Robert Fico sa ospravedlnil a bude ho zastupovať pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorého teraz poprosím, aby nás informoval, kto z členov vlády bude zastupovať neprítomných členov vlády.

Máte slovo, pán podpredseda vlády.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Neprítomný je podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič - nie sú naňho žiadne otázky, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák - nie sú naňho žiadne otázky, minister obrany Jaroslav Baška - takisto nemá žiadne otázky, ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová - nie sú na ňu otázky a minister kultúry Marek Maďarič - takisto naňho nie sú žiadne otázky. Posledným, ktorý je neprítomný, je minister výstavby a regionálneho rozvoja Igor Štefanov, na ktorého tiež nie sú adresované žiadne otázky.

Ďakujem pekne. Skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Teraz vás poprosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré boli adresované pre pána premiéra podľa vyžrebovaného poradie.

Prvá otázka je od pani poslankyne Jany Laššákovej a znie: "Aké ďalšie opatrenia pripravuje vláda SR na riešenie problému nezamestnanosti?"

Nech sa páči, máte slovo.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa, nezamestnanosť je za posledných 20 rokov jedným z najvážnejších problémov v slovenskej spoločnosti. Dostatok práce pre všetkých občanov Slovenskej republiky je na Slovensku kľúčovou témou celých 20 rokov. Je to problém, ktorý sa vinie slovenskou spoločnosťou a od nej sa odvíja kvalita života občanov a ich životná úroveň. Plne sa stotožňujem s tým, že práca a pracovná činnosť je základnou podmienkou ľudskej existencie. Plne rešpektujeme čl. 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, kde právo na prácu patrí medzi základné ľudské práva. To právo patrí v Slovenskej republike aj medzi ústavné práva našich občanov, preto táto vláda si problematiku zamestnanosti postavila za jeden zo základných cieľov v tomto volebnom období.

Nevychádzali sme však z koncepcie neoliberálov, ktorí zamestnanosť spájajú s pojmom pružnosť na trhu práce. Ten pojem pre nich zjednodušene znamená znižovanie ochrany zamestnancov, termínované pracovné zmluvy, prípadne úplne voľné pracovné dohody, prepustenie zamestnanca bez upozornenia, bez práva alebo odstupného. Má to byť zamestnávanie bez zaručenia minimálnych istôt a pocitov bezpečnosti.

My volíme stratégiu zamestnávania a tvorby pracovných miest na jednej strane, s harmonickým prepojením ekonomických potrieb spoločnosti na druhej strane, zo schopnosti tieto potreby občanmi naplniť. To si však vyžaduje od zamestnávateľov kvalifikovanejšie riadiť a ovplyvňovať reprodukčný proces, zvyšovať konkurenčnú schopnosť ponúkaním výrobkov a služieb pre požiadavky zákazníkov. Musí sa to diať koncepčne a strategicky, avšak nie na úkor sociálneho statusu zamestnanca. To si vyžaduje od podnikateľov, ale aj vládnej moci predvídať a efektívne ovládnuť predovšetkým inovačné procesy. To sú kľúče k zamestnanosti v 21. storočí v globálnom konkurenčnom prostredí a riešenie nepredstavujú nízke mzdy, znižovanie ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov, znižovanie istôt rozhodujúcej časti zamestnancov. Žiaľ, v niektorých odvetviach a v niektorých podnikoch v Slovenskej republike zásady kvalifikovaného riadenia pracovnoprávnych vzťahov nie sú súčasťou kultúry podnikania.

Ukázalo sa ako správne, že vláda v rokoch 2007 a 2008 upravila niektoré zákony upravujúce pracovnoprávne vzťahy, vrátane zákonov zvyšujúcich ochranu zamestnancov. Slovenská republika z hľadiska potenciálu vnútorného trhu je odkázaná na otvorenú ekonomiku. Rozmer, rýchlosť a hĺbka hospodárskej krízy z polovice roka 2008 úplne prirodzene zasiahla aj Slovenskú republiku. V súčasnosti sa už reálne zvyšuje ekonomická aktivita. Obdobné signály prichádzajú aj z vyspelých ekonomík, čo je, pochopiteľne, veľmi dobré. Napriek tomu je stále aktuálne a nevyhnutné intenzívne sa zaoberať podporou rastu hospodárstva, podporou rastu zamestnanosti a znižovaním nezamestnanosti tak, aby sa čas rastu zamestnanosti Slovenskej republiky príliš neoneskoril za rastom hospodárstva.

Aké sú tendencie na trhu práce v Slovenskej republike? Z analýz vyplýva, že nárast nezamestnanosti nezasiahol tzv. ohrozené skupiny. I keď došlo k rastu nezamestnanosti skupiny občanov do 24 rokov, jej rast nie taký dramatický ako rast strednej vekovej skupiny. Podobne došlo k poklesu nezamestnanosti u občanov nad 50 rokov. U občanov nezamestnaných dlhšie ako jeden rok prišlo tiež k radikálnemu poklesu. Je to výsledok aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré nadobudli účinnosť k 1. máju 2008, a opatrení na zmiernenie dosahov globálnej ekonomickej krízy prijatých s účinnosťou od 1. marca 2009. Nepotvrdilo sa, že odchod do predčasného dôchodku by bol zneužívaný na znižovanie nezamestnanosti. Nepotvrdila to ani téza o raste zamestnávania občanov na dohodu o vykonaní práce.

Z týchto údajov zreteľne vyplývajú tieto závery. Kľúč k rastu nezamestnanosti je spojený predovšetkým s rastom hospodárstva v odvetví priemyselnej výroby a služieb. Práca so skupinou nezamestnaných z odvetvia priemyselnej výroby a služieb musí byť iná ako s ohrozenými skupinami. Účinok opatrení prijímaných na úrovni vlády, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny kladne ovplyvnil vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie v skupine mladistvých, starších a dlhodobo nezamestnaných.

V súčasnom období vláda Slovenskej republiky pripravuje opatrenia zamerané najmä na oblasti riešenia platobnej neschopnosti hospodárskych subjektov využitím inštitútu reštrukturalizácie, efektívnejšie a účinnejšie využívanie pomoci a podpory zo zdrojov Európskeho spoločenstva na podporu udržania zamestnanosti a tvorby nových pracovných miest, podpory investičných projektov zameraných na zvýšenie zamestnanosti, prioritne v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, podpory vytvárania priemyselných zón na regionálnej úrovni, rozšírenia priemyselnej produkcie a obchodných aktivít, stabilizácie dávok, perspektívy zachovania zamestnanosti kľúčových zahraničných investorov so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane vývoja, výskumu a inovácií, podpory malých a stredných podnikov v oblasti stavebníctva a vo vzťahu k čerpaniu úverov. Po prerokovaní týchto opatrení so sociálnymi partnermi sa vláda problematikou nezamestnanosti z pohľadu reálneho stavu slovenského hospodárstva bude zaoberať na samostatnom rokovaní. Dôstojná zamestnanosť všetkých občanov Slovenskej republiky je prioritou a prioritnou úlohou tejto vlády nielen teraz, bola a je a, samozrejme, bude.

Ja by som rád doplnil ešte aktuálne informácie, ktoré zverejnila Európska komisia, nie my, nie vláda, nie politická strana, nie rôzni samozvaní analytici. Z tejto analýzy jednoznačne vyplýva, že Slovensko si práve v čase krízy veľmi dobre stojí práve aj v oblasti ochrany zamestnanosti. V priemere Európskej únie klesá nezamestnanosť na úrovni 1,3 %. Slovensko si udržuje stav, kedy mu zamestnanosť nepoklesne. To isté platí aj vo vývoji nezamestnanosti. V rámci krajín, ktoré boli vždy dávané za príklad otvorenosťou ekonomiky, liberálnymi zákonmi, zákonmi, ktoré nechránia pracujúcich, vyskočila miera nezamestnanosti za posledný rok o 4 až 10 %. Samozrejme, sú to všetko krajiny ako Írsko a pobaltské krajiny a dokonca aj Česká republika, ktorej narástla nezamestnanosť vo väčšej miere ako na Slovensku. Myslím si, že práve aktívnymi opatreniami z prvých rokov súčasnej vlády, ako aj opatreniami prijatými práve v čase začínajúcej hospodárskej krízy sme pomohli zminimalizovať negatívne dopady tejto krízy na stav, ktorý dnes poznáme.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)