A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej pán poslanec Halecký a Valocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Halecký, máte slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Pani poslankyňa Sabolová, vymenovali ste asi všetky negatívne pohľady na zlučovanie poisťovní. Ja by som si dovolil povedať niekoľko pozitív a hlavne strategický cieľ, ktorý sa sleduje a ktorý by mal z tohto vzniknúť, je ten, že to zlučovanie či už na jednej strane, na strane štátnych poisťovní, ale ten istý proces prebieha aj na strane súkromných poisťovní, by mal priniesť viac výhod ako nevýhod, mal by byť viac prospešný pre klientov, mal by zvýšiť financie, zlepšiť možnože úspory a zaviesť niektoré novšie, modernejšie, súťaživejšie formy v zdravotníctve. Pokiaľ tento systém spojenia poisťovní na báze štátnych a súkromných prinesie tento krok, ako ukáže prax, bude pozitívny. Ja očakávam, že pozitívny bude. Svedčí o tom aj vehemencia, súhlas a bezproblémovosť spojenia Dôvery a Apolla, respektíve ešte aj plus Sidérie. Takže z tohto dôvodu sa neobávam, že by to bol negatívny krok. Samozrejme, že verejnosť odborná, ale aj laická bude sledovať efektívnosť týchto krokov. O to výraznejšie porovnávanie to bude, že na jednej strane bude štátny, na druhej súkromný systém zdravotného poistenia. A myslím si, že presuny poistencov v priebehu rokov ukážu, kde je kvalita. Takže táto súťaživosť myslím si, že môže priniesť len úsporu a zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Valocký.

J. Valocký, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dlhodobo presadzujem názor, že stačí na Slovensku jedna zdravotná poisťovňa. Ak si pani poslankyňa myslí, chcem reagovať na ňu, že je tu nejaký trh so zdravotným poistením, ja by som rád vedel, keby nám povedala, čo ponúkajú tie súkromné zdravotné poisťovne svojim klientom, čiže pacientom. Ja vám z praxe môžem povedať, že nič. Dokonca sa približujú cenám Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V Anglicku nie je ani jedna zdravotná poisťovňa, zdravotníctvo funguje dlhodobo a funguje dobre. Absolútne nevidím dôvod, prečo by tu malo byť viacej poisťovní. Ak by som ale s vami súhlasil, pani poslankyňa Sabolová, ešte by som prijal, že by tu mohla byť jedna, teda štátna akciová spoločnosť, a dajme tomu jedna súkromná, lebo počúvame, že to k tomu smeruje, že by sa Dôvera mala zlučovať s Apollom. Teraz nemám presné informácie, ale môžem vás ubezpečiť, že napríklad do nemocníc platby z VšZP chodia pravidelne, chodia načas, nemám teraz, nepýtal som sa súkromných poskytovateľov, ako to je, ale takisto chodia aj z iných poisťovní. Nevidím absolútny problém a myslím si, že je prirodzené a veľmi dobré a treba poďakovať ministrovi zdravotníctva, že nabral tú odvahu a predložil do vlády tento návrh na zlúčenie dvoch veľkých štátnych poisťovní. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký, ako ukáže prax, keď to nemáme spočítané, tak je to zlé, že čakáme, čo prax ukáže. Však potom, keď to bude dobré, bude dobre, keď nebude dobré, nebude dobre. Ale ja som vám len chcela povedať, že nehovorím, že by sa to nedalo zlúčiť, ak ste ma dobre počúvali, ale zlúčiť aj súkromné, aj štátne, ale štátnym dáme dotácie, súkromné nech vyžijú, prežijú bez dotácie so zníženým percentom za poistencov štátu. Čiže trošku ste išli tak od veci. Súťaživosť je dobrá a ja si myslím, že práve dobre, ak ostanú aj komerčné, aj štátne, alebo komerčná a štátna. Povedala som, že som a Kresťanskodemokratické hnutie je za zlúčenie, ale nie v takejto časovej tiesni bez prípravy a zrazu horí. Čo sa stalo za posledný mesiac, keď vieme, že kríz tu horí už druhý rok a zrazu sme prišli na to, že to treba urobiť rýchlo. Ide o veľké peniaze?

A druhá vec, pán poslanec Valocký, vy ste ma asi nepočúvali, ja som nehovorila a nepodporovala žiadne súkromné poisťovne. Ja som len hovorila o rizikách a o tom, že skôr vidím negatíva v tom dopade, lebo materiál je urobený, ako keby to bolo veľké pozitívum. Ale v tom vyčíslení, ktoré som prečítala, sú to tisíciny, a to si myslím, že nie je na skrátené legislatívne konanie a nie na to, aby sme to nemohli prejsť v riadnom pripomienkovom konaní a pripraviť to pre budúci rok. Nezachránime, lebo pôjdu paralelne dva systémy s ľuďmi, s budovami, so všetkým, kým sa to pretransformuje. A toto je problém.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ústne sa prihlásil pán poslanec Novotný. Ešte niekto má záujem? Ak je to všetko, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Máte slovo, pán poslanec.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, hneď na úvod chcem povedať, že SDKÚ - DS nesúhlasí so zlúčením štátnych poisťovní a vôbec nie sme šťastní z toho, že vzniká zdravotná poisťovňa, ktorá bude ovládať bezmála 70 % zdravotného poistenia a trhu so zdravotníckymi službami. Nie je to dobré. Nie je to dobré o to viac, že máme všetci praktické skúsenosti s tým, na základe akých kritérií a ako nakupuje Všeobecná zdravotná poisťovňa služby od štátnych poskytovateľov a ako nakupuje od ostatných poskytovateľov.

Vieme, ako v januári 2008 navyšovala zmluvy Všeobecná zdravotná poisťovňa pre štátne nemocnice, o 20, 30, 40 % ich navyšovala oproti predchádzajúcemu obdobiu a rovnakou mierou, ako znižovala ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti väčšinou ústavnej zdravotnej starostlivosti. Dôvod? Obchodné tajomstvo. Nevieme doteraz prečo. Tak sa rozhodli. Štátnym pridali, ostatným vzali. Nemám dobrý pocit z toho, že táto Všeobecná zdravotná poisťovňa bude ovládať ešte väčšiu časť zdravotného poistenia a v podstate ako 70-percetná poisťovňa bude rozhodovať o živote a smrti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pán poslanec Valocký má v niečom pravdu. Naozaj bude veľmi otázne, aké budú rozdiely medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a tou jednou alebo dvoma súkromnými zdravotnými poisťovňami. Viete, keď niekto diktuje 70 % trhu, tak tá druhá poisťovňa sa môže akurát tak prispôsobiť. Veľa toho nevymyslíte. Môžete dať nejaké bonusové služby. SDKÚ - DS vždy presadzovala slobodu výberu poskytovateľa, slobodu výberu zdravotnej poisťovne a pluralitu zdravotného poistenia, súťaž medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a súťaž medzi zdravotnými poisťovňami. Preto nie sme za zlúčenie Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej zdravotnej.

O to viac, dámy a páni, že celý tento cirkus so zlučovaním, ktorý tu začal predvádzať pán minister Valentovič a úspešne v ňom pokračuje pán minister Raši, je kamufláž. Vláda nie je schopná riešiť reálne problémy slovenského zdravotníctva. Vonku stoja záchranári, keď mi neveríte, pozrite sa z okna. Vláda to nevie riešiť a zabáva nás zlučovaním zdravotných poisťovní. Najprv bude jedna, potom zostane pluralita, potom budú poistenci štátu zo zákona poistení len v štátnych poisťovniach. Pamätáte sa na ten Valentovičov skvelý protiústavný nápad? Potom bol nápad, že vznikne jedna štátna, jedna súkromná. Nakoniec sa vláda upokojila len zákazom zisku, ktorý mimochodom, aby som to pripomenul, mal slúžiť na to, aby bolo viacej peňazí na zdravotnú starostlivosť. Je viacej peňazí na zdravotnú starostlivosť, viacej platia poisťovne poskytovateľom, pacienti sú spokojnejší, akurát arbitráž máme na krku. Odpovedzte si sami, veď chodíte do nemocníc. Zrazu potrebujeme ďalšie peniaze pre Všeobecnú zdravotnú.

No ale poďme ku skrátenému legislatívnemu konaniu, aby som nezačal rozprávať o systéme, ale všetko so všetkým súvisí. Treba povedať, že pán minister Raši nás od januára vo veci zlučovania štátnych zdravotných poisťovní úspešne zavádza.

V januári totižto vláda už o zlučovaní zdravotných poisťovní rokovala. Zobrala vtedy na vedomie návrh ministra Rašiho nepúšťať sa do zlučovania. Viete, ako to minister zdravotníctva odôvodnil? Citujem: "Z načrtnutých prínosov a očakávaných rizík možno zlúčenie Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej zdravotnej s následnou transformáciou na verejnoprávnu inštitúciu zhodnotiť ako organizačne náročný krok bez dosiahnutia finančného efektu." V januári to zmysel nemalo. V septembri pán minister zdravotníctva zmenil názor, zistil, že to má úžasný efekt a v projekte, o ktorom hovorila aj pani poslankyňa Sabolová, už hovorí, že prípadným zlúčením sa má ušetriť 17 % prevádzkových nákladov, teda vyčíslené 23 miliónov eur, samozrejme, za celé obdobie 2010, 2011, kedy to zlučovanie má prebehnúť.

Samozrejme má to jeden háčik, to skutočné šetrenie začne až po parlamentných voľbách, lebo až vtedy sa bude prepúšťať, samozrejme, lebo nepotrebujete na všetko dvoch ľudí, jedného zo Spoločnej a jedného zo Všeobecnej zdravotnej.

Projekt zlúčenia Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej zdravotnej schválila vláda 30. septembra, a aj keď sme voči nemu vtedy mali výhrady a o nich ešte budem rozprávať, musím povedať, že vláda sa vtedy rozhodla zlúčiť Všeobecnú zdravotnú a Spoločnú zdravotnú v súlade so zákonom, s platnými zákonmi Slovenskej republiky. Akurát na to treba súhlas Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Protimonopolného úradu. Nepredpokladám, že politicky ovládnutý Úrad pre dohľad by mal nejaký veľký problém vystaviť akúkoľvek bumažku súčasnej vláde.

Ale ten problém predsa len nastal, dámy a páni. Volá sa Protimonopolný úrad. Protimonopolný úrad prešetruje možnosť vzniku koncentrácie mimo správneho konania a nie je vôbec isté, kedy dôjde k záveru, píše sa vo vládnom materiáli, o ktorom rokujeme.

Vláda sa preto uchýlila k mimoriadne neštandardnému kroku. K zlúčeniu Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne zákonom. Tento zákon, ktorý dnes prerokujeme v prvom čítaní a ešte na tejto schôdzi v druhom čítaní, teda keď prejde skrátené legislatívne konanie, svojím charakterom veľmi pripomína zákon o strategických podnikoch. Obchádza sa normálne fungovanie a normálny proces zlučovania zdravotných poisťovní v platných zákonoch Slovenskej republiky a obchádzajú sa aj pravidlá legislatívneho konania. Veď hlavne ide o to, aby nebolo pripomienkové konanie.

Dôvod, ktorý sa uvádza, je, že štátu hrozia značné hospodárske škody v súvislosti s prebiehajúcou globálnou ekonomickou a finančnou krízou. Pri tom sa ešte zastavím, ale to dôležitejšie, čo chcem povedať, je, že v septembri, vtedy, keď vláda schválila projekt zlúčenia, zároveň vyhovela ministrovi zdravotníctva, ktorý si na projekt zlúčenia pýtal 65 miliónov eur. 65 miliónov eur. Dokonca podľa niektorých informácií vraj už aj Všeobecná zdravotná dostala. Verím, že pán minister to vysvetlí. To je moja otázka, má ich už Všeobecná zdravotná alebo nie? Pýtam sa, keď mi odpovie pán minister, nie, už som spokojný. Mám rôzne informácie.

Faktom ale je, že pán minister zdravotníctva povedal, že tých 65 miliónov eur, verejne to povedal v televízii, pozeral som televíziu, on rozprával sám, lebo on väčšinou sám, povedal, že tých 65 miliónov eur potrebuje, toľko vraj chýba na zdravotnú starostlivosť aj po zavedení úsporných opatrení. Na zdravotnú starostlivosť, toľko potrebuje na zdravotnú starostlivosť, dávajte pozor, aj po zavedení úsporných opatrení.

Dámy a páni, SDKÚ - DS od júna tvrdí, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má vážne ekonomické problémy. A od júna to minister Raši popiera. A tu zrazu vo vládnom materiáli čierne na bielom - potrebuje na zdravotnú starostlivosť. To znamená, že tieto 2 miliardy bezmála slovenských korún majú slúžiť, citujem z vládneho materiálu, "na elimináciu dopadov finančnej krízy, ako aj na zachovanie financovania zdravotnej starostlivosti na súčasnej úrovni". Teda nie viac, že sme zakázali získať viacej pre pacientov, bližšie k ľuďom. Nie, nie, nie, udržať tú úroveň zdravotnej starostlivosti, ktorá je teraz. Kde sú tie 2 miliardy zo Všeobecnej zdravotnej? Kde sú? Veď Dôvera sa tiež zlučuje a nikto jej nedal 2 miliardy? Kde sú peniaze? Dve miliardy na udržanie súčasnej úrovne zdravotnej starostlivosti. A to ešte nie je všetko, dámy a páni.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v septembri zverejnil, že príjmy zdravotných poisťovní sa za prvý polrok tohto roku medziročne zvýšili o 5,4 %. To nie Novotný vypočítal, Demovič, 5,4 %. Z toho, keď teda vieme počítať, štátne poisťovne Všeobecná zdravotná a Spoločná zdravotná mali približne o 50 miliónov eur vyšší príjem ako za rovnaké obdobie minulého roku. Čiže o 1,5 miliardy Sk mali vyšší príjem ako za rovnaké obdobie minulého roku. Napriek nárastom príjmov oproti minulému roku však štátne poisťovne nezvýšili zmluvy pre ambulancie a nemocnice. Kde sú tie peniaze? Prišlo viac peňazí, ako mali minulý rok za rovnaké obdobie. Zmluvy pre poskytovateľov nezvýšili. Niekde sa stratilo tých 1,5 miliardy. A ešte treba dve, aby sme udržali vôbec tú úroveň, ktorú v súčasnosti zabezpečuje Všeobecná zdravotná.

Moja otázka znie a myslím, že je pomerne logická, prečo sa dokáže Dôvera s Apollom zlúčiť bez toho, aby potrebovali dotáciu? Kde je problém? Ony vedia udržať súčasnú úroveň zdravotnej starostlivosti bez toho, aby sa na to zložili všetci daňoví poplatníci? Prečo sa ja mám ako poistenec Dôvery, keď sa už tu tak zverujeme, kde sme poistení, som odišiel zo Všeobecnej zdravotnej, lebo však nenechám si svoje peniaze rozkradnúť, prečo sa ja ako poistenec Dôvery mám skladať na to, že vo Všeobecnej nevedia nominanti SMER-u hospodáriť s peniazmi? Prečo? Zložme sa potom aj súkromným zdravotným poisťovniam, veď aj ich postihla svetová hospodárska kríza.

Dámy a páni, nedostatok peňazí vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni nie je v skutočnosti spôsobený krízou. Kríza len obnažila neefektívnosť a plytvanie v tejto zdravotnej poisťovni. Hneď vám uvediem jeden príklad plytvania, aby som len tak netáral.

Vylepšovanie fungovania počítačového systému Všeobecnej zdravotnej poisťovne v čase hlbokej hospodárskej krízy za 42 miliónov Sk, samozrejme firmou, v ktorej orgánoch pôsobí bývalá poslankyňa za stranu SMER. Dobre, poviete, je to pre pacientov, bude lepšie fungovať počítačový systém. No dobre, ale dovoľte ešte jeden príklad.

Vylepšenie informačného systému Spoločnej zdravotnej poisťovne za 80 miliónov Sk. Sledujete? Vylepšenie počítačového systému Spoločnej zdravotnej poisťovne za 80 miliónov korún. Ony sa nejdú zlúčiť k prvému januáru? To budú mať dva počítačové systémy? Jeden Spoločná a druhý Všeobecná? Tak toto je plytvanie. Toto je ako učebnicový príklad, ako netreba hospodáriť s verejnými zdrojmi, lebo už poistné je verejný zdroj, v štátnych poisťovniach. Toto bude prebiehať v tej novej megapoisťovni, len vo väčšom.

Najsmutnejšie ale na všetkom je, že keby tá dvojmiliardová dotácia bola takým nigérijským listom pána ministra Rašiho pre vládu, že teda ešte mi dajte 2 miliardy a čestné slovo, že už to pôjde dobre, tak človek by možno už nejako vydržal. Však už sme v tom zdravotníctve oddlžovali a dávali peniaze na kde čo. Problém ale je, že to nebude stačiť. To ešte pán minister asi nevie, lebo oni tam dosť nevedia počítať na tom ministerstve, ale bude to málo, keď je naozaj taká zlá situácia. Viete prečo? Preto, lebo vládny materiál o zlučovaní štátnych poisťovní, ktorý veľmi podrobne vyčíslil finančnú situáciu vrátane rozpočtu na rok 2010 a na základe týchto rozpočtov, alebo teda výpočtov prišiel k tomu, že potrebujú 65 miliónov eur, bol vypočítaný zle.

Koaliční ministri vo chvíli, keď zdvíhali vo vláde zaňho ruky, museli vedieť, že toto ešte nie je konečný účet za plytvanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Totižto finančné ukazovatele, v ktorých vychádzalo ministerstvo zdravotníctva, sú prehnane optimistické. Vychádzajú z vysoko neaktuálnych predpokladov. Zlučovací materiál totiž vychádza z rozpočtových východísk z decembra 2008. Čiže v septembri 2009 ministerstvo zdravotníctva nemalo aktuálnejšie (smiech v sále), pekná pieseň, vychádzalo z predpokladov z decembra 2008.

Dámy a páni, ministerstvo zdravotníctva v septembri 2009 nemalo lepší materiál ako rozpočtové východiská z decembra 2008. Navyše materiál počítal s tým, že odvody za poistencov štátu, teda poistné, ktoré za svojich poistencov platí štát, bude 4,9 %. Problém ale je, že na ostatnej schôdzi sme schválili štátny rozpočet, a ako už o tom hovorila aj pani poslankyňa Sabolová, štát bude za svojich poistencov platiť nie 4,9 z priemernej mzdy, ale 4,78 %. Maličká chybička, ktorá pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu robí mínus 20 miliónov eur, mínus 20 miliónov eur. A to nie je všetko.

Ďalším faktorom je, že ministerstvo zdravotníctva nezohľadnilo prerozdeľovanie medzi zdravotnými poisťovňami. Od budúceho roka sa pri prerozdelení bude zohľadňovať aj ekonomická aktivita poistencov. To je správne. To je správne, že sa bude zohľadňovať aj ekonomická aktivita poistencov, to nekritizujem. Fakt je ale, že sa v plnej kráse ukázalo, že tým, čím nás tu zabával pán minister Valentovič, iste sa na to pamätáte, že súkromné zdravotné poisťovne sú zlé, lebo si vyberajú len tých zdravých a platiacich a bohatých poistencov a všetci chorí a štátom poistení poistenci sú vo Všeobecnej zdravotnej sa ukazuje ako nepravda. Skutočnosť je taká, že súkromné zdravotné poisťovne majú z pohľadu ekonomickej aktivity poistencov rizikovejší kmeň než štátne poisťovne, najmä než Spoločná zdravotná poisťovňa. Zlúčené štátne poisťovne budú musieť súkromným poisťovniam toto riziko kompenzovať a zaplatia im 17 miliónov eur za nasledujúci kalendárny rok. 17 miliónov eur.

Pán minister, musím konštatovať, že na ministerstve zdravotníctva to s tými počtami nie je veľmi dobré. Chcete 65 miliónov eur od vlády z vreciek všetkých daňových poplatníkov, ale na nižšom výbere poistného, teda na nižších platbách za poistencov štátu vypadne megapoisťovni Všeobecnej zdravotnej hneď 20 miliónov eur a na prerozdeľováku bude táto veľká poisťovňa musieť zaplatiť súkromným zdravotným poisťovniam 17 miliónov eur. Teda hneď dokopy vám 37 miliónov eur ujde. Keďže celková prevádzková úspora, ako to čítam z vašej dôvodovej správy k zákonu, vyplývajúca zo zlúčenia má byť podľa vlády len 7,8 milióna eur bez toho, aby som bol veľký matematik, konštatujem, že Všeobecná zdravotná bude veľmi rýchlo potrebovať ďalšie peniaze.

Ale vráťme sa k samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu. Protimonopolný úrad sa zatiaľ k zlúčeniu poisťovní nevyjadril možno aj preto, lebo vytvorenie megapoisťovne zjavne vyvoláva v Protimonopolnom úrade pochybnosti a zjavne by mohol viesť k ohrozeniu hospodárskej súťaže. Vláda sa preto tieto pochybnosti Protimonopolného úradu pokúša obísť tým, že zlúčenie prebehne zo zákona. Proti tomu je i Protimonopolný úrad s prípadnými námietkami bezmocný a o tom rokujeme.

Zákonné zlúčenie dokonca vláda chce realizovať v skrátenom legislatívnom konaní v parlamente. Náhle je málo času. Je málo času na diskusiu, je málo času na prípravu celého procesu, zrazu hrozia obrovské hospodárske škody. Čo ste robili, dámy a páni, od januára tohto roku, keď ste vedeli, že chcete zlúčiť zdravotné poisťovne, že ste to nechali na december na skrátené legislatívne konanie? Čo ste robili? Keby možno pán minister Raši ešte v januári nezastával názor, že zlúčenie nemá veľký význam, je veľmi komplikované a ekonomicky neefektívne, mohlo to prebehnúť v riadnom legislatívnom procese, keď už tak veľmi chcete jednu štátnu poisťovňu.

Značné hospodárske škody, o ktorých hovorí ministerstvo zdravotníctva, sú aj vyčíslené. Vraj oddlžením zlúčenia prídu zdravotné poisťovne najmenej o 2 milióny eur, no nie je to málo peňazí. Ale keď, dámy a páni, garanciou stability Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá má aj dôležité úlohy, ktoré jej chce zveriť vláda ohľadom sociálnej politiky štátu, ako sme sa dočítali, majú byť 2 milióny eur pri rozpočte 2,6 miliardy, tak musím povedať, že tu ide o niečo úplne iné. To nemôže byť pravda, toto je lož, ktorá je napísaná v dôvodovej správe.

Dámy a páni, dôvody na zlúčenie štátnych zdravotných poisťovní v skrátenom legislatívnom konaní neexistujú. Nie je to ani 7,8 milióna eur, ani 2 milióny eur. To nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Jediný dôvod na zlučovanie je skutočnosť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je vo veľmi ťažkej hospodárskej situácii a má problém vykryť zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov aspoň na tej úrovni ako doteraz. Neveríte, prečítajte si projekt vlády zo septembra. Táto zlá a ťažká hospodárska situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni nie je spôsobená hospodárskou krízou, ale len a len plytvaním. Celé zlúčenie je o tom, že minister zdravotníctva súrne potrebuje peniaze, aby tak pod rúškom zlúčenia zdravotných poisťovní prikryl toto obrovské plytvanie. Zlúčenie zdravotných poisťovní bude stáť všetkých daňových poplatníkov 65 miliónov eur, a to ešte nie je konečný účet, a tiež to, že prídu o jednu úspešnú Spoločnú zdravotnú poisťovňu.

Teda zhrniem to. Hospodárska situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je vážna. Všeobecná zdravotná poisťovňa má problém udržať zdravotnú starostlivosť na tej úrovni, ako ju financovala doteraz, a tak sa Raši rozhodol zlúčiť ju so Spoločnou zdravotnou, aby zhltol túto fungujúcu zdravotnú poisťovňu a takisto jej zdroje a ešte si k tomu chce vypýtať 65 miliónov eur z peňazí všetkých daňových poplatníkov.

Dámy a páni, poslanecký klub SDKÚ - DS nepodporí ani skrátené legislatívne konanie, ani zlúčenie Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Markovič. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dve, tri poznámočky. Prvá k tomu vstupnému vystúpeniu pán poslanca, či zlučovať, alebo nezlučovať. Tak ako som povedala, zlúčenie, existencia jednej štátnej je možná, ale čestné by bolo, ak by ministerstvo bolo vyzvalo buď v minulom roku na začiatku roka, ale to začiatkom roka pán minister nevedel, či je to dobré, alebo vyzvalo teraz poistencov štátu, alebo všetkých poistencov, máte šancu sa k 30. 9. 2010 prepoistiť. Táto výzva by bola určite aj výzvou pre konanie Protimonopolného úradu, ktorý by vedel, že všetci sa mohli dobrovoľne rozhodnúť pre štátnu a súkromnú poisťovňu. Ale vy to chcete urobiť dnes, že chcete slobodne, ako keby slobodne, ale nadiktovať tým ľuďom, kde majú byť a toto sme tu už mali.

A ešte možno jedna poznámočka k materiálu, ktorý aj máme predložený, kde hovoríte: "Kritickým faktorom momentálnej situácie je výpadok príjmov zdravotných poisťovní, oproti schváleným rozpočtom na rok 2009 tento stav je nevyhnutné riešiť." No ak sú výpadky v zdravotných poisťovniach, tak ich poďme riešiť komplexne, ale nielen svoju si sanujem a všetci ostatní poistenci v tej súkromnej a v tej inej sú pre mňa cudzí. To už nie sú tí občania Slovenskej republiky, o ktorých sa treba starať a budeme si dotovať vyše 65 miliónov korún. A verím, že v roku 2010, lebo boli schválené pre rok 2010 na dofinancovanie zdravotnej starostlivosti, ako povedal pán minister aj v relácii nielen sám, ale aj so mnou komunikoval v jednej relácii. A preto si myslím, že je to netransparentné, tak ako som to v zarážkach povedala, jej spôsob je neprijateľný a obídenie občanov je netransparentné. Existencia možná.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja sa nechcem momentálne sporiť o to, je to názor vlády, strany SMER, či chce zlučovať, alebo nezlučovať poisťovne, začiatkom roka ich nezlučovala, lebo jej to bolo neopodstatnené, náročné a neviem čo všetko neefektívne, teraz ich zase zlučuje. Osobne mám s tým problém. Pokiaľ s tým nemá problém vláda a strana SMER a minister zdravotníctva, s takýmto kolotočovým spôsobom riadenia rezortu a poisťovní, nech sa páči.

Čo mne vadí, je to, že som sa nedopátral k dôvodu, prečo vlastne máme skrátené legislatívne konanie takéhoto zákona, na ktorý podľa mňa neexistuje absolútne žiadny dôvod. Čítam tu, že z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy hrozia štátu značné hospodárske škody, čo je síce pravda, ale neviem, ako to celkom súvisí so zlúčením a nezlúčením poisťovní a aký vplyv to bude mať konkrétne na skutočnosť, že budú pod vplyvom krízy dve poisťovne štátne alebo jedna veľká. Ak naozaj ako vážne hospodárske škody hrozia vo výške 2 miliónov eur, keď celkový rozpočet je okolo 2,6 miliardy, tak to, pán minister, nie je ani štatistická chyba, nieto značné hospodárske škody.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pán sa nehlási, ďakujem pekne. Takže vystúpili všetci prihlásení rečníci, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Máte slovo. Áno, ukončil som rozpravu, takže záverečné slovo.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vám a najmä teda všetkým vám a, samozrejme, vystupujúcim popriať veľa zdravia a šťastia v osobnom aj pracovnom živote. Teda dúfam, že sa vám bude ešte dlho dariť, pretože žijete v nevedomosti a sebaklame a musí to byť hrozne ťažký život, keď sami seba musíte presviedčať o tom, aké je všetko zlé v tomto štáte. Vždy, keď budem môcť, tak vám pomôžem.

Pre jednu pani poslankyňu je 10 miliónov nič, je to percento obratu poisťovne, pre druhého poslanca je to 20, opakujem 20 miliónov eur. Naozaj, a keďže sme tu, keďže sme v tej našej trojdiskusii iba Košičania, lebo pána Markoviča ešte ako relevantného diskutéra neberiem, tak naozaj to, čo ste tu od prezentovali, to svedčí aj o tom, ako to funguje v Košiciach. Jeden by aj so spojením súhlasil, druhý s tým zo zásady nesúhlasí a nič. Ďakujem pekne. (Hlasy z pléna.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím o pokoj v sále. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem spravodajcovi.

Teraz pristúpime, vážené kolegyne, kolegovia, k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o zmene názvu Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1246 a spoločná správa výborov (hlasy z pléna), áno, dobre, ďakujem pekne. Myslím si, že nedorozumenia sme si vysvetlili.

Takže teraz v zmysle pôvodného pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o zmene názvu Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, parlamentná tlač číslo 1246, spoločná správa výborov má číslo 1246a.

Slovo má minister školstva a podpredseda vlády Slovenskej republiky Ján Mikolaj.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o zmene názvu Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.

Návrh zdôvodňujeme tým, že už v akademickom roku 2009/2010 vysoká škola poskytuje štúdium farmácie po štvrtý rok a k 31. 10. 2008 predstavoval počet študentov farmácie na tejto škole viac ako 25 % celkového počtu študentov v dennej forme štúdia. V konkrétnych číslach to predstavuje 305 z 1209 študentov. Vysoká škola uskutočňuje výskum v troch oblastiach, pričom vo všetkých oblastiach výskumu dosahuje na základe výsledkov komplexnej akreditácie medzinárodne uznávanú a špičkovo medzinárodnú kvalitu. O samotnom zmene názvu rozhoduje v rámci výkonu akademickej samosprávy vysokej školy akademický senát na základe vyjadrenia akreditačnej komisie. Komisia so zmenou názvu vyjadrila súhlas, a tak akademický senát vysokej školy na návrh rektora na zmenu názvu schválil. Ako návrh zákona sa táto zmena predkladá Národnej rade podľa zákona o vysokých školách zákonom, podľa ktorého sa názov verejnej školy mení zákonom. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Valentínovi Švidroňovi a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, ako aj o návrhoch a stanoviskách gestorského výboru. Máte slovo.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážení prítomní, ako spoločný spravodajca informujem Národnú radu o výsledku rokovania výborov k vládnemu návrhu zákona o zmene názvu Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach.

Teda časť jeden spoločnej správy. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2009 č. 1681 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Časť dva. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

Časť tri. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 770 z 19. novembra odporúčal návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 187 z 19. novembra odporúčal návrh zákona schváliť so zmenou, ktorá je uvedená v ďalšej časti tejto správy.

Časť štyri. Zmena účinnosti zo 16. decembra 2009 na 15. januára 2010 sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu, aby bolo možné dodržať požiadavky stanovené ústavou podľa čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o). Gestorský výbor odporúča Národnej rady tento návrh schváliť.

Časť 5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach v tretej časti tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení zahrnujúcom pozmeňujúci návrh v tejto spoločnej správe.

Súčasne vás informujem, že spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor 1. decembra 2009 uznesením č. 195. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a o stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 87 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

Pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, takže sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neregistrujem žiadneho pána poslanca, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač č. 1245, spoločná správa výborov č. 1245a.

Opäť máte, pán podpredseda vlády a minister školstva, slovo a odôvodnite, prosím, tento vládny návrh zákona.

J. Mikolaj, minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celoživotné vzdelávanie je dôležitým predpokladom skvalitnenia vedomostného potenciálu našich ľudí. Uplatnením tohto princípu sa dosiahne rozšírenie možností ďalšieho odborného vzdelávania a rekvalifikácie, a to predovšetkým strednej a staršej generácie, ktorá sa čoraz ťažšie uplatňuje na trhu práce.

Podiel dospelej populácie, ktorá sa v Slovenskej republike ďalej vzdeláva, je v porovnaní so štátmi Európskej únie jeden z najmenších. Za hlavné prekážky dosiahnutia pokroku v tejto oblasti je považovaná relatívne nízka kvalita programov ďalšieho vzdelávania a neexistencia mechanizmu uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania pre potreby trhu práce. Hlavným cieľom návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní je preto vytvoriť predpoklady na to, aby sa zvýšila kvalita poskytovania ďalšieho vzdelávania a umožnilo sa uznávanie výsledkov vzdelávania, ktoré vedú k dosiahnutiu čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie.

Návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní popisuje predovšetkým pravidlá a postupy zabezpečovania kvality poskytovania ďalšieho vzdelávania prostredníctvom akreditácie vzdelávacieho programu.

Návrh zákona súčasne zavádza pravidlá a postupy pre uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania pre potreby získania osvedčenia o čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii. Tým sa rozširuje možnosť nadobudnúť čiastočnú alebo úplnú kvalifikáciu aj inou vzdelávacou cestou ako len prostredníctvom školského vzdelávania.

Návrh zákona zároveň zavádza nové podporné nástroje pre rozvoj celoživotného vzdelávania. Prvým z nich je národná sústava kvalifikácií, ktorá kumuluje v sebe opisy štandardov jednotlivých kvalifikácií ako výsledok zosúladenia výstupov vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce.

Ďalším nástrojom je informačný systém ďalšieho vzdelávania poskytujúci všetky potrebné informácie pre účastníkov vzdelávania, pre vzdelávacie inštitúcie, zamestnávateľov a poradcov pre celoživotné vzdelávanie. Zákonom sa zavádza aj systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje aktuálne informácie o jeho vzdelávacích potrebách prostredníctvom poradenských služieb. Navrhovaná právna úprava má pozitívny dopad na štátny rozpočet a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Zákon nemá negatívny ekonomický a environmentálny vplyv. Jeho vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti je pozitívny. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Slovo má teraz spoločná spravodajkyňa z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Odôvodní zároveň aj návrhy a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa výborov informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov k vládnemu návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1245) a o stanovisku a návrhu gestorského výboru k nemu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2009 č. 1680 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K vládnemu návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1245) zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 26. novembra 2009 a neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nakoľko za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 769 z 19. novembra 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 187 z 19. novembra 2009 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s doplňujúcimi a pozmeňujúcim návrhmi, ktoré sú uvedené v IV. časti tejto spoločnej správy.

Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne o bodoch 1 až 18, 20 a 21 a tieto schváliť. Spoločne o bodoch 19 a 22 a tieto neschváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v III. časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1245) schváliť.

Súčasne vás informujem, že spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor z 1. decembra 2009 č. 194. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán podpredseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.