M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne sa za poslanecký klub SMK - MKP prihlásil pán poslanec László Szigeti. Má slovo.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, práve prerokovávaný vládny návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je prvým pokusom o vytvorenie legislatívnych noriem o celoživotnom vzdelávaní na Slovensku. Celoživotné vzdelávanie je v čoraz rýchlejšie sa meniacom ekonomickom a spoločenskom prostredí novým a mimoriadne dôležitým fenoménom, čomu každá krajina Európskej únie venuje mimoriadnu pozornosť.

Naša legislatíva pozná síce zákon o ďalšom vzdelávaní z roku 1997, ale celoživotné vzdelávanie sa chápe v Európskom spoločenstve oveľa komplexnejšie ako ďalšie vzdelávanie. Jedným z nedostatkov vládneho návrhu zákona je práve obmedzený pohľad na celoživotné vzdelávanie, pretože okrem školského a ďalšieho vzdelávania nehovorí o takej súčasti celoživotného vzdelávania, ako je napríklad celoživotné poradenstvo. Pričom uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie zo zasadnutia 21. novembra roku 2008 konštatuje potrebu zvýšenia úsilia zameraného na poskytovanie poradenských služieb vyššej kvality.

Predložený návrh zákona je v 99 % podľa môjho posúdenia venovaný len ďalšiemu vzdelávaniu, teda v podstate máme pred sebou nový zákon o ďalšom vzdelávaní, žiaľ, nie komplexný zákon o celoživotnom vzdelávaní. Ako najväčší problém predloženého zákona vidím potrebu vykonávania skúšky na overenie odbornej spôsobilosti. Považujem to za nadbytočný inštitút, ktorý byrokratizuje celé ďalšie vzdelávanie. Ani doterajší zákon o ďalšom vzdelávaní nepozná tento inštitút.

Položme si otázku, akú váhu má získanie osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, ktorý vedie k čiastočnej alebo úplnej kvalifikácii, keď získanie tejto kvalifikácie je potrebné opätovne overiť skúškou na overenie odbornej spôsobilosti. Čo na tom treba ešte raz overiť? Je to niečo podobné, ako keby žiaci našich stredných škôl maturitnú skúšku alebo záverečnú skúšku museli ešte raz na nejakých iných vybraných stredných školách overiť, teda ešte raz maturovať.

K čomu vlastne takéto overenie slúži? Možno k znechuteniu frekventantov, ktorí sa hlásia na ďalšie vzdelávanie a práve pán minister, pán podpredseda vlády naznačil vo svojom úvodnom slove, že sú to ľudia stredného a staršieho veku. Sadnúť si v takom veku znova do školských lavíc veru nie je jednoduché. Veď povedzme otvorene, že ministerstvo školstva v oblasti ďalšieho vzdelávania má v podstate všetko pod svojou kontrolou. Zodpovedá za akreditáciu vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania. Vzdelávacie inštitúcie sú buď školy, ktoré sa nachádzajú v prísne sledovanej sieti škôl, alebo sú to vysoké školy s akreditovanými študijnými programami, prípadne sú to fyzické alebo právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním. Tieto podnikateľské subjekty takisto musia splniť kritériá, prejsť mnohými filtrami ministerstva školstva, než získajú oprávnenie ako poskytovatelia ďalšieho vzdelávania.

Záverečná skúška akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania je prísne regulovaná v tomto zákone v § 14. Predsedom skúšobnej komisie je odborný garant alebo lektor príslušného akreditovaného vzdelávacieho programu.

Aké ďalšie istoty, prosím vás, a garancie chce mať ešte ministerstvo školstva? Veď bez ministerstva školstva, bez jeho vedomia takmer nič nie je možné v oblasti ďalšieho vzdelávania. Samozrejme, je tu ešte jeden háčik, čo možno definovať ako zásah do princípu rovnosti. Oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti totiž môžu na rozdiel od akreditácie ďalšieho vzdelávania získať len školy a vysoké školy podľa § 5 písm. h) tohto zákona.

Právnické a fyzické osoby, ktoré získajú potvrdenie o akreditácii, sú oprávnené uskutočňovať akreditovaný vzdelávací program, vykonávať záverečnú skúšku, ako aj vydávať osvedčenia o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu. Nemôžu však získať oprávnenie na vykonanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti. Čo je to, ak nie diskriminácia právnických a fyzických osôb v oblasti ďalšieho vzdelávania? Čo je to, ak nie zásah do princípu rovnosti? Prečo školy a vysoké školy áno a prečo podnikatelia nie? Prečo sú oni horší ako školy a vysoké školy, keď pre každého platia rovnaké tie isté pravidlá hry. Rád by som si vypočul odpoveď od pána ministra školstva, prečo je to tak?

Mimochodom podobná situácia je aj v oblasti ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov, keď poskytovateľom kontinuálneho vzdelávania môže byť aj fyzická, aj právnická osoba, ale funkčné vzdelávanie, ktoré je súčasťou kontinuálneho vzdelávania už fyzická, respektíve právnická osoba poskytovať nemôže. Prečo nemáte radi podnikateľov na ministerstve školstva? Prečo im nedôverujete? Prečo máte iný meter na nich ako na iných poskytovateľov ďalšieho vzdelávania?

Zákon v § 8 zadefinuje akreditačnú komisiu pre ďalšie vzdelávanie, čo by bolo celkom v poriadku, ale ako? Akým spôsobom? Ako keby to bola rovnica s viacerými neznámymi. Ani to nevieme, koľko má členov, nie je jasná formulácia, citujem, "ministerstvo školstva vymenúva členov odborníkov v oblasti ďalšieho vzdelávania". Keby to bolo upresnené minimálne tak, ako je to v súčasnom zákone o ďalšom vzdelávaní, tak už by to bolo jasnejšie, o akých odborníkov ide. Pre mňa zo zákona chýba dosť dôležitá časť, a to je financovanie celoživotného, respektíve ďalšieho vzdelávania. Kto a akým spôsobom bude financovať ďalšie vzdelávanie na Slovensku? Bude to poskytovateľ vzdelávania? Zamestnávateľ? Štát? Obec? Vyšší územný celok? Účastník ďalšieho vzdelávania? Alebo kto? Samozrejme to môže byť aj viaczdrojové financovanie. Okrem toho, aký je poplatok pri overení odbornej spôsobilosti, sa nič iné o financovaní nedozvieme. Spôsob financovania je v súčasne platnom zákone celkom prehľadný.

Moja ďalšia pripomienka sa týka § 19, a to dokladov potvrdzujúcich úspešné vykonanie skúšky, teda osvedčení. Myslím si, že by sme mohli byť konzistentní a postupovať jednotne v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, teda ak vyučovacím jazykom ďalšieho vzdelávania je iný ako štátny jazyk, tak osvedčenie sa vydáva dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku vyučovacom. Aby v praxi nedošlo k zbytočným problémom, v § 2 v novom ods. 5 by bolo potrebné zadefinovať pojem skúšobný jazyk, a to tak, že skúšobným jazykom ďalšieho vzdelávania je vyučovací jazyk ďalšieho vzdelávania. Skutočnosť, že niektoré druhy škôl a vysoké školy budú oslobodené od správneho poplatku za konanie a akreditáciu vzdelávacieho programu, sa môže považovať takisto ako zásah do princípu rovnosti, teda ako diskriminácia.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvedomujem si dôležitosť a potrebu prijatia tohto zákona. Chcem prispieť k tomu, aby všetci tí, ktorí sa chcú vzdelávať, mali jasné pravidlá, jednoduchú, kvalitnú a efektívnu vzdelávaciu cestu v rámci celoživotného vzdelávania. Rád by som hlasoval za prijatie tohto zákona, ale zbytočný pre uchádzačov o ďalšie vzdelávanie demotivujúci a odrádzajúci inštitút overenia odbornej spôsobilosti mi to, bohužiaľ, neumožňuje.

Na záver mi dovoľte predložiť nasledujúce pozmeňujúceho návrhy. Po prvé. V § 2 navrhujem nový ods. 5, ktorý znie: "Skúšobným jazykom v ďalšom vzdelávaní je vyučovací jazyk ďalšieho vzdelávania." Odôvodnenie. Aj v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní skúšobným jazykom má byť vyučovací jazyk.

Druhý môj návrh. V § 14 navrhujem nový ods. 11. Odsek 11 znie: "Osvedčenie sa vydáva v štátnom jazyku. Ak vyučovacím jazykom ďalšieho vzdelávania je iný ako štátny jazyk, osvedčenie sa vydáva dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku, v akom sa ďalšie vzdelávanie uskutočnilo." Pôvodné ods. 11 a 12 sa v § 14 prečíslujú. Odôvodnenie. Vydávanie osvedčení musí byť v súlade s § 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.

Tretí návrh. V § 17 ods. 9 na konci vety sumu 300 eur nahradiť sumou 200 eur. Odôvodnenie. Poplatok v maximálnej výške 300 eur je príliš vysoká finančná záťaž pre uchádzačov o ďalšie vzdelávanie.

Štvrtý posledný môj návrh. V § 19 navrhujem nový odsek. Odsek 2, ktorý znie: "Ak vyučovacím jazykom ďalšieho vzdelávania je iný ako štátny jazyk, osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii alebo o úplnej kvalifikácii sa vydáva dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku, v akom sa ďalšie vzdelávanie uskutočnilo." Odôvodnenie je obdobné ako v predchádzajúcom mojom návrhu, teda musí to byť v súlade so zákonom o výchove a vzdelávaní. Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka pani poslankyňa Rosová. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, chcem vám poďakovať za to, že ste veľmi precízne zhrnuli väčšinu tých problematických bodov, ktoré tento návrh zákona prináša. V jednej veci si s vami ale predsa len dovolím nesúhlasiť. Podľa mojej mienky na ministerstve školstva nemajú neradi podnikateľov. Myslím si, že niektorých konkrétnych podnikateľov a firmy majú, naopak, veľmi radi. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa vás pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Rosová. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, dovoľte, aby som v úvode svojho vystúpenia predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý určitým spôsobom precizuje niektoré ustanovenia.

K čl. I prvý bod. V § 9 ods. 3 písm. c) sa odkaz 2 nad slovami "v osobitnom predpise" nahrádza odkazom 7." Odôvodnenie. Predmetné ustanovenie upravujú osobitné predpisy, ktoré sú uvedené v poznámke pod čiarou k odkazu 7, a nie v poznámke pod čiarou k odkazu 2.

Druhý bod. V § 14 ods. 4 v prvej vete sa slová "akreditovaného vzdelávacieho programu" vypúšťajú.

Tretí bod. V § 21 ods. 7 písm. a) sa slová "vydaným po absolvovaní vzdelávania získaného podľa osobitných predpisov", odkaz 3 a 4 vypúšťajú.

Štvrtý bod. V § 22 ods. 4 písm. g) a h) sa slová "akreditovaného vzdelávacieho programu" vypúšťajú.

Piaty bod. V § 24 ods. 3 písm. e) sa slová "na overenie odbornej spôsobilosti" vypúšťajú. Odôvodnenie k bodom 2 až 5. V uvedených ustanoveniach sa vypúšťajú slová z dôvodu nadbytočnosti.

Šiesty bod. V čl. IV sa označuje ako čl. V, ktorý znie: "Článok V účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2010 s výnimkou čl. I § 8 ods. 3 písm. b) a § 21 ods. 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011 a čl. 1 § 15 až 20, § 29 ods. 2, čl. III a článok IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012." Odôvodnenie k tomuto bodu. Ustanovuje sa delená účinnosť zákona.

A na záver svojho vystúpenia by som chcela podčiarknuť dôležitosť prijatia tohto zákona. Dovolím si upriamiť vašu ctenú pozornosť na to, že dôležitým nástrojom podporujúcim ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania je systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb, ktorý účastníkom celoživotného vzdelávania poskytuje najnovšie informácie o vývoji na trhu práce, aby tak mohli v prípade záujmu prispôsobiť svoje vzdelávacie cesty na zvyšovanie svojej zamestnateľnosti. Je to obzvlášť dôležité v období, kedy sa nám čoraz viac roztvárajú nožnice medzi povolaniami. V niektorých povolaniach máme trh práce úplne presýtený a, naopak, v niektorých povolaniach máme nedostatok odborníkov. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, pozerám ten váš pozmeňujúci návrh, ale bod 3 a bod 5 máte uvedené vypúšťanie častí príslušných paragrafov a odôvodnenie, že sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti. No musím povedať, že sa nezdá, že to je tak, ako je to odôvodnené. To odôvodnenie sa mi zdá byť príliš stručné a myslím si, že je to nielen nadbytočnosť, ale sú to aj vecné zmeny. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc, pripraví sa pani poslankyňa Rosová.

M. Fronc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv by som rád povedal, že som dúfal, že mi pani kolegyňa Nachtmannová dá predsa len trošku vysvetlenie k tým svojim pozmeňujúcim návrhom, aby som mal v nich jasnejšie, ale, žiaľbohu, nestalo sa.

Takže moje vystúpenie bude vcelku krátke, pretože ja som sa k návrhu tohto zákona vyjadril už pri jeho prvom čítaní a povedal som niekoľko zásadných vecí. Áno, celoživotné vzdelávanie je dôležité v dnešnej spoločnosti, povedal by som, že mimoriadne dôležité, ale tento zákon podľa mňa nijakým spôsobom k rozvoju celoživotného vzdelávania neprispeje. Tá jedna základná vec je, ktorú už povedal môj predrečník pán poslanec Szigeti, že v tomto zákone sa nedozvieme nič o tom, čo je podľa mňa najdôležitejšie, a to je finančné zabezpečenie celoživotného vzdelávania.

Druhá vec, ktorú by som rád povedal, je záležitosť, ktorá sa týka jednotlivých paragrafov, a musím povedať, že tie paragrafy sú formulované tak, že pre poskytovateľov celoživotného vzdelávania skôr skomplikujú život, ako by im ten život uľahčili. Ja si myslím, že to je v tomto smere zákon, ktorý by som nazval, že to je zákon pre zákon. Tu sú, myslím si, že veľmi dôležité výhrady, preto musím povedať, že tento návrh zákona nepodporíme.

A na záver mám jeden návrh, áno, procedurálny. Pani spravodajkyňa, ja vás prosím, aby ste bod 19 vyňali na, aha, už sa tu vymenil spravodajca, takže bod 19 vyňali na osobitné hlasovanie. Teda nie spolu 19 a 21, ale 19 samostatne. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo predsedníčka gestorského výboru pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, milé kolegyne, kolegovia, po mojich oboch kolegoch už ťažko niečo dodať. Pán poslanec Szigeti naozaj veľmi dôsledne analyzoval tento zákon a všetky problémy, ktoré prinesie do reálneho života. Áno, celoživotné vzdelávanie potrebujeme. Áno, tento zákon nepotrebujeme. Tento zákon totiž nie je zákonom o celoživotnom vzdelávaní. Nevychádza dokonca ani zo stratégie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, ktorú schválila táto vláda v roku 2007. Okrem obsahových problémov, ktoré tu už boli diskutované, pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady a, napokon, aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, ale čiastočne aj tie, ktoré boli prednesené pani spravodajkyňou tu v pléne, svedčia o tom, že aj formálne má tento zákon veľké množstvo problémov a že teda bude aj z tejto stránky spôsobovať problémy v praxi. Dovolím si povedať, že naozaj je to legislatívny paškvil. Takéto niečo by náš parlament naozaj nemal nechať prejsť. A opätovne teda navrhujem, aby sme tento návrh zákona vrátili jeho predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave vystúpili všetci riadne prihlásení poslanci, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister chce zaujať stanovisko k rozprave. Má slovo.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Szigeti, vy ste mali najviac pripomienok, takže začnem aj s vami a prejdem jednu po druhej. Hovoriť o tom, že zákon o celoživotnom vzdelávaní rozpracúva najmä ďalšie vzdelávania, a nie ostatné časti celoživotného vzdelávania. Ale my sme práve v tomto zákone začali definíciami. Všetkými definíciami vrátane celoživotného vzdelávania a aj v súlade s Európskou úniou definujeme celoživotné vzdelávanie ako vzdelávanie, ktoré sa skladá v podstate z troch častí. A to je takzvané formálne, prekladáme ho ako školské, potom je takzvané neformálne, prekladáme ho do slovenského jazyka ako ďalšie vzdelávanie, a potom je takzvané informálne, a to prekladáme do slovenského jazyka ako vzdelanie praxou, ktoré človek môže nadobudnúť praxou, alebo by som povedal aj pasívnym spôsobom, napríklad aj pozeraním vzdelávacích programov a tak ďalej.

Školské vzdelávanie je riešené samostatne, čiže to v tomto zákone byť nemusí. Preto sme sa zamerali na ďalšie vzdelávanie, a to vzdelávanie praxou zatiaľ nechávame tak. To nie je vzdelávanie, ktoré by sa evidovalo nejakým spôsobom alebo niekde inde. V Európe som nevidel, že by sa...

Pravda je aj tá, čo nemáme riešené, a to uznávam aj ja v tomto zákone, a to je prepojenie ďalšieho vzdelávania a školského. Teda neformálneho a formálneho vzdelávania. To je pravda. To tu nemáme. Ale nemáme to preto, lebo to nemá ani Európska únia a po druhé nie je to také jednoduché. To vôbec nie je také jednoduché. A pokiaľ nemáme kompatibilitu Európskej únie, že sa nám ľudia budú vzdelávať aj v zahraničí a potom sem príde s papierom a povie, dajte mi a uznajte mi toto vzdelávanie za školské alebo za formálne a my nemáme pravidlá, tak to nevieme urobiť a bude chaos. Takže tu si musíme jednoducho počkať na Európsku úniu, nech nadefinuje aspoň základné pravidlá kvôli voľnému pohybu a potom ich prevezmeme a na základe doby sme nadefinovali aj my veci. Preto sme sa naozaj na 99 % v tomto zákone venovali okrem tých základných definícií takzvanému ďalšiemu vzdelávaniu.

Ďalej napádate odbornú spôsobilosť. Odbornú spôsobilosť my chápeme tak, že je to niečo navyše, ako je to samotné vzdelávanie. Už v školskom výbore sme hovorili o tom, že odbornú spôsobilosť pri formálnom vzdelávaní alebo v tom, kto má štátom uznané vzdelávanie, riešia komory. Čiže vzdelávanie nestačí, keď ste inžinier, nestačí vám to na to, aby ste boli odborne spôsobilý. Musíte ísť do komory, povedzme komoru architektov, a až komora architektov vám vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti a jednou z podmienok je mať, povedzme, vysokú školu plus tam musíte mať prax a robíte skúšky, ďalšie skúšky zo zákonov. Čiže komory. Samozrejme, že u nás sme nechceli, aby vznikol nejaký administratívny aparát, to by bol nezmysel, tak sme to posunuli na školy, pretože škôl je jednak 3200 alebo 3300, škôl je dosť, a školy tým, že sú, by som povedal, pod prísnou kontrolou ministerstva školstva z hľadiska celého systému práce, tak sme presvedčení, že tá samotná skúška, nie vzdelávanie, len tá samotná skúška, že na týchto školách môže byť. Je to určitá záruka kvality, pretože toto robíme len kvôli kvalite, nie kvôli administratívnej zbytočnosti. Je to len skúška, nie je vzdelávanie. Je to len skúška, tak ako hovorím, že musíte ísť do komory, kde môžete skúšku mať. Vyšlo to z praxe.

Viete, koľko vydávame kvartálne povolení na vzdelávanie? Päťsto. Päťsto vydávame kvartálne na vzdelávanie. Čiže máme ich nejakých 3000. A kde máte istotu, že ony samy sebe, že nebudú vydávať, čiže potrebuje papier, založí si nejakú vzdelávaciu inštitúciu a sama sebe si dá ešte odbornú kvalifikáciu. Tomu sme sa chceli vyhnúť, aby to šlo na tie školy, ale aj súkromné školy. My nehovoríme o štátnych verejných školách, aj súkromné. To znamená, že podnikanie tam je. Takže nie je pravda, že by to bolo proti podnikaniu. Môžu to byť pokojne súkromné školy, len súkromné školy musia byť v sieti a tak ďalej, poznáte celý ten mechanizmus, to je oveľa lepšie.

Čiže vyšla táto podmienka z praxe, strácame prehľad, vzdeláva nám kadekto, kadečo, a preto sme sa rozhodli, že áno, že sprísnime a zavedieme jeden stupeň navyše, tak ako je to všade, a to je tá odborná spôsobilosť, aby sa to nedehonestovalo. Opakujem vrátane súkromných škôl. Takže podnikanie v tom je.

Pokiaľ ide o tú akreditačnú komisiu. Tak mohli sme aj do zákona napísať počet, ale sme to neurobili. Povedali sme, že štatútom a štatút nadefinuje počet členov, a tým je to vyriešené. Načo dávať do zákona veci, ktoré, povedzme, tam byť nemusia, keď to vie vyriešiť štatút a nech je tá komisia otvorená, ja s tým nemám žiaden problém.

Ďalšiu štvrtú nosnú poznámku ste mali ohľadne vzdelávania. My máme v tom § 2 ods. 4, že ďalšie vzdelávanie sa uskutoční v štátnom jazyku a podľa záujmu účastníkov a tak ďalej aj v inom ako v štátnom jazyku a tam je odvolávka na zákon o štátnom jazyku, ktorý definuje všetko, ktorý definuje aj tie veci, ktoré sa týkajú osvedčení. Je to zákonom definované. Čiže by sme to zbytočne opakovali podľa nás.

Pani poslankyňa Rosová, tu nie je na čo reagovať. Len jednu poznámku. Tej som nerozumel, že ministerstvo školstva má rado niektorých podnikateľov. Chcel by som, pani poslankyňa, vás upozorniť na to, že ministerstvo školstva je ústredný orgán štátnej správy. To nie je politický orgán. A neurážajte ľudí. Neurážajte ľudí, pretože tam sú ľudia rôzneho zmýšľania, sú ľudia slobodní a nechápem prečo, ste taká drzá, že si dovolíte urážať všetkých pracovníkov ministerstva školstva. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa nemá záujem vystúpiť so záverečným slovom, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi aj spravodajkyni.

Podľa schváleného programu, vážené kolegyne, kolegovia, nasleduje teraz šesť návrhov, ktoré bude predkladať na rokovanie Národnej rady podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák v zastúpení ministra financií, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli. Ako prvý bod bude druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má tlač 1252. Spoločná správa výborov, máme ju v laviciach, ako tlač 1252a.

Pán podpredseda vlády, máte slovo a odôvodnite tento vládny návrh zákona.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som tento návrh v zastúpení uviedol. Dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky mohol uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vláda pripravila návrh zákona, ktorého účelom je reagovať na moderné trendy vývoja informačných systémov verejnej správy s cieľom zefektívnenia ich správy a prevádzky. Novela zákona upresňuje, sprehľadňuje práva a povinnosti povinných osôb a zavádza viaceré nové prvky, ktorými verejná správa priblíži svoje služby širokej verejnosti, napríklad integrované obslužné miesta, čím výrazne zefektívni a zlacní svoje služby pre verejnosť a odbúra zbytočné byrokratické postupy.

Návrh novely zákona je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje na zmeny v organizácii štátnej správy, územnej samosprávy, reaguje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu a prijatie schváleného predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Slovo má teraz spoločný spravodajca z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Pavol Goga a bude informovať Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, ako aj o návrhoch a stanoviskách gestorského výboru.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1252) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k uvedenému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1673 z 22. októbra 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 772 z 19. novembra 2009 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 626 z 26. novembra 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 607 z 19. novembra 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 492 z 24. novembra 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 328 z 26. novembra 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 190 z 19. novembra 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru, médiá uznesením č. 231 z 24. novembra 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte pod bodom 4 spoločnej správy na stranách 3, 4, 5, 6 a 7.

Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. Hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 329 z 1. decembra 2009 a určila ma za spoločného spravodajcu výborov.

Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli zo správy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu podľa § 83 ods. 4 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som k tomuto návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Neevidujem žiadnu prihlášku ani ústnym spôsobom, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 17.00 hodine.

Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o správe daní.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1254 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1254a.

Pán minister, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, predložený návrh zákona nahrádza doterajší zákon Slovenskej národnej rady. Návrh bol vypracovaný nadväzne na koncepciu reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov. Táto koncepcia bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 285 zo 7. mája roku 2008.

Navrhovanými zámermi reformy je zlúčenie daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu dane, cla a poistných odvodov. Zákon o správe daní prešiel najmä systematickou a legislatívnou úpravou svojho textu. Väčšina inštitútov, ktoré existovali doposiaľ, je prevzatá aj do nového zákona.

V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daňovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni. Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektronizácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Návrh zákona by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom.

Ďalšou zmenou, ktorú obsahuje návrh zákona o správe daní, je uvoľnenie miestnej príslušnosti pri úkonoch, keď nie je rozhodujúca, respektíve bráni efektívnemu výkonu správy daní.

Čo sa týka daňovej kontroly hodnotenie dôkazov, ktoré sa v nej vykonávalo, bude presunuté do vyrubovacieho konania. Táto zmena vyplýva zo súdnych rozhodnutí, podľa ktorých nebolo vykonané dokazovanie práve v tomto konaní.

Zmena sa dotkla aj spôsobu platenia daní a priraďovania platieb. Primárne sa bude rešpektovať označenie platby daňovým subjektom v súlade s opatrením ministerstva financií. Ak daňový subjekt neoznačí svoju platbu, priradí sa chronologicky podľa veku jeho daňovému nedoplatku, respektíve daňovej pohľadávky. Po schválení navrhovaného zákona o správe daní budú pred nadobudnutím jeho účinnosti novelizované jednotlivé daňové zákony. Za podporu vopred ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím, keby ste tam tomu kolegovi, ktorému zvoní mobil, ho vypli. Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Michalovi Lukšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o správe daní (tlač 1254) v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1674 z 22. októbra 2009 pridelila vládny návrh zákona o správe daní týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o správe daní stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

Po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Po druhé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správe daní (tlač 1254) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem, že ani pri tomto návrhu zákona som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. A tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Hlási sa pán poslanec Jozef Burian ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi a predsedovi výboru Jozefovi Burianovi. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal iba pozmeňujúci návrh, ktorý znie nasledovne.

Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie. Za čl. I sa dopĺňa nový článok, ktorý znie: "Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov č. 43/2004 Z. z. zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 671/2007 Z. z., ďalej zákona č. 653/2007, ďalej zákona č. 168/2008 Z. z., ďalej zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z. a zákona č. 185/2009 Z. z. v znení sa menia a doplnia takto.

V § 9 ods. 2 dopĺňa písm. v), ktoré znie: "Peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté Fondom národného majetku Slovenskej republiky fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu." Pod poznámkou 59/d poznámka pod čiarou 59/d znie: V § 29 ods. 11 písm. a) druhý a tretí bod zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na danú možnosť fyzickým osobám bezodplatne predkladať cenné papiere Fondu národného majetku podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a v znení neskorších predpisov fyzickým osobám vznikne príjem vo forme peňažného alebo nepeňažného plnenia.

Vzhľadom na to, že chceme zamedziť takémuto úkonu, kde by títo ľudia pri prevode takýchto bezcenných papierov na Fond národného majetku museli byť dodatočne zdaňovaní, týmto sa snažíme vyjsť v ústrety takýmto spôsobom vzhľadom na to, že je otvorený zákon dane z príjmov fyzických osôb.

A po druhé. Bod druhý § 52h sa dopĺňa ods. 14, ktorý znie: V ustanovení § 9 ods. 2 písm. v) v znení účinnom od 1. januára 2009 sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré končí 31. decembra 2009. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. v) sa použije ako po prvýkrát už pri zdaňovaní za rok 2009. Čiže je to tiež súvislý článok nadväzujúci na ten prvý článok, ktorý som čítal. Ďakujem pekne za pozornosť.