T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády, za predloženie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, a to je ústavnoprávny výbor určil pani poslankyňu Janu Laššákovú. Nech sa páči, máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka a podpredsedníčka vlády, pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás informovala v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona a podala spravodajskú informáciu. Ako poverená členka Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky podávam podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 1302.

Návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní schválený uznesením Národnej rady z dnešného dňa, pred chvíľou sme o ňom hlasovali. Upravuje problematiku financovania terorizmu, povinnosť implementovať medzinárodné štandardy, ktoré výrazne zvýšia možnosť postihovať pranie špinavých peňazí a následne financovanie terorizmu vyplýva z členstva Slovenskej republiky v príslušnom Výbore Rady Európy a pani ministerka podrobne návrh zákona odôvodnila.

Z formálnoprávnej stránky návrh obsahuje náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Nebude mať finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

Z aktu o podmienkach pristúpenia k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne záväzky, žiadne prechodné obdobia, nevedie sa konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2009 č. 1332 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní ihneď. Ďakujem pekne, podala som spravodajskú informáciu.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Preto dávam teraz priestor, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani podpredsedníčka vlády ani spravodajkyňa nemajú k čomu zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode rokovania.

Pokračujeme v rokovaní v skrátenom legislatívnom konaní prvým čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona máme ako tlač 1358, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1387.

Poprosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo zdravotníctva predkladá návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve.

Účelom návrhu zákona je v čl. I legislatívne upraviť zlúčenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne, akciových spoločností, k 1. januáru 2010, pričom právnym nástupcom bude Všeobecná zdravotná poisťovňa, akciová spoločnosť, s cieľom udržania silného sociálneho charakteru štátnej zdravotnej poisťovne, pričom odhad celkových úspor a efektívnosti pri existencii jednej zdravotnej poisťovne štátu v strednodobom a dlhodobom horizonte oproti súčasnému stavu je významný, čím je možné aj výraznejšie znižovať dosah hospodárskej krízy.

V čl. II sa stanovuje percento poistného plateného štátom za poistencov štátu z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov stanovenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Realizácia návrhu zákona je v súlade so schváleným štátnym rozpočtom na rok 2010 a nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Materiál sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážené panie poslankyne, poslanci, prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Gestorský výbor pre zdravotníctvo určil pána poslanca Antona Bobríka za spravodajcu.

Pán poslanec, poprosím, aby ste predniesli spravodajskú informáciu.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je tlač 1358, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní.

Podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočet obcí a verejnoprávnych inštitúcií. Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť. Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Článok I návrhu zákona upravuje zlúčenie Spoločnej zdravotnej poisťovne so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Cieľom zlúčenia je vytvorenie jednej štátnej zdravotnej poisťovne, ktorá bude garanciou stability a istoty pre poistencov i pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

V článku II navrhovaného zákona sa upravuje navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2010 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4 % priemernej mzdy na 4,78 % priemernej mzdy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1387 z 19. novembra 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a odporúčam, aby predmetný návrh výbory prerokovali v termíne ihneď.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov. Opäť konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, krátke vystúpenie konkrétne k predloženému návrhu zákona. Tak ako som sa v skrátenom legislatívnom konaní vyjadrovala už aj k niektorým paragrafom a k dôvodovej správe, ktorá vlastne veľmi úzko súvisí z prvého čítania aj zo skráteného legislatívneho konania, chcem povedať, že vládny návrh, tak ako je predložený, nezabezpečuje a negarantuje v súčasnosti ani pre veľmi krátke obdobie redukciu zamestnancov, nedochádza k prehodnoteniu nákupnej politiky a ani odliv poistencov nebude mať taký dopad na poisťovne, ako sa preukázalo, alebo ako predkladateľ - ministerstvo zdravotníctva v skrátenom konaní naznačovalo.

Chcem len povedať, že tento zákon je obídením koncepcie, ktorá bola schválená 30. septembra. Už tam ministerstvo, a teda aj pán minister, ak bol predkladateľ vo vláde, hovoril o procesných rizikách takéhoto zlučovania, kde priamo z materiálu vyberám jeden odsek. Na základe súčasnej úrovne poznania informačných systémov zlučovaných poisťovní a dynamiky externého a interného prostredia, v ktorom Všeobecná zdravotná poisťovňa pôsobí, sa môžu vyskytnúť riziká, ktoré môžu negatívne vplývať na realizáciu procesu zlúčenia. Predovšetkým je predpokladaná náročnosť analytických činností a veľké nároky na ľudské zdroje.

Toto bol už predpoklad rizika, ktoré pri zlučovaní minister jednak aj v januári naznačil, ako to tu zaznelo v predchádzajúcej rozprave, ale aj priamo v tomto materiáli. Neviem, či si myslí, že ak tento materiál obídeme a pôjdeme inou cestou zmenou zákona, vyhneme sa týmto rizikám. Ja si to ale nemyslím a myslím, že tie riziká tu sú, budú a možno budú ešte väčšie, ako ich očakávame, nakoľko neexistuje podrobný analytický materiál.

A druhá moja poznámka je k článku II zákon o zdravotnom poistení, kde je zavádzajúca dôvodová správa, že my robíme nejaký veľký pokrok, lebo zvyšujeme percento za poistencov štátu zo 4 % na 4,78. Pýtam sa vás, pán minister, kde je vaše programové vyhlásenie, vašej vlády, vašej strany SMER, vašich predstaviteľov, keď ste hovorili, že do konca volebného obdobia navýšite odvody za poistencov štátu na 5 %. Dnes je zrejme posledná Národná rada, keď sa vôbec budú prijímať nejaké vážne legislatívne normy, pretože to vidíme aj na rokovaní tohto pléna, aj na tom, akým spôsobom ste dnes, alebo tento parlament stiahol z rokovania množstvo zákonov.

Preto sa pýtam, či aj pri vyhodnocovaní plnenia programového vyhlásenia budete takí struční, takí razantní a takí odvážne až humorní, ako ste boli v záverečnom slove pri skrátenom konaní, pretože vy síce hovoríte, že vo finančnom efekte bude tých prostriedkov v poisťovniach viac. Ale ak my znížime percento zo 4,9 na 4,78 rok 2009 a rok 2010, postihneme poisťovne, ktoré nebudú mať garanciu, že ich štát bude dotovať. Tých 65 miliónov korún potrebuje Všeobecná poisťovňa práve na to, aby dlh, ktorý potrebuje vykryť zo zníženého koeficientu, sa naplnil.

Pýtam sa, pán minister, pretože v dôvodovej správe hovoríte, že nebolo možné upraviť tento koeficient pri schvaľovaní rozpočtu, pýtam sa prečo nie? Veď návrh zákona mohol ísť v súlade so štátnym rozpočtom na rok 2010. Už vtedy by sme občanom Slovenskej republiky ukázali, že nejdeme zvyšovať alebo znižovať percento za neaktívnych poistencov, a preto by som bola očakávala minimálne v dôvodovej správe zdôvodnenie, že vy celé štyri roky vládnete len na rok, lebo v prvom roku vládnutia ste navýšili koeficient na 4,25 len na jeden rok, nie na dobu neurčitú, aby ste vytvorili stabilné prostredie. Ako chcete sanovať zdravotníctvo, ak nevytvoríte stabilné prostredie pre všetkých poskytovateľov, pre všetky zdravotnícke zariadenia? Presne dnes, tak ako boli zverejnené zariadenia, ktorým poskytnete štátnu dotáciu, hoc len návratnú, sa nimi stali všetky štátne zariadenia. Žiadne neštátne zariadenie. Prečo vytvárame nerovnaké podmienky pre poskytovateľov pre ústavnú starostlivosť, a tým aj pre pacientov? Je to správna cesta vašej sociálnej politiky?

Je veľmi málo napísať do zákona, že je niečo sociálne a bude hovoriť o sociálnej stabilite, ale všetky kroky tejto vlády svedčia o tom, že je to socialistická stabilita a socialistické kroky tejto vlády. Tento návrh zákona Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, tak ako ste mi povedali pred návrhom zákona na skrátené legislatívne konanie, aby som sa nerozprával s kolegom a bol som galantný, tak budem galantný a nebudem vaše vystúpenie komentovať, lebo je plné lží, nepodložených faktov a neprofesionality. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, pán minister, pán spravodajca. (Ruch v sále.)

Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poprosím pána ministra vnútra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Gogu, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Takže máme tu aj pána ministra. Písomne do rozpravy pri tomto vládnom návrhu zákona bola písomne prihlásená pani poslankyňa Damborská. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo v rozprave. Po vystúpení pani poslankyne bude priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne.

M. Damborská, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegynky, kolegovia, pani poslankyne, poslanci, vo svojom Nitrianskom kraji sa podobne ako mnohí z nás veľmi často stretávam s komunálnymi politikmi nášho regiónu. Dovolím si preto povedať, že poznáme nielen výsledky ich práce v prospech obyvateľov toho ktorého mesta alebo obce, ktorými sa môžu pochváliť, ale skryté pred nami nie sú celkom ani problémy, s ktorými sa počas výkonu svojej funkcie stretávajú. Nie malá časť z týchto problémov tkvie, bohužiaľ, práve v určitých nedostatkoch právnej úpravy tej ktorej oblasti.

Z uvedených dôvodov sa so zvýšeným záujmom venujem práve posudzovaniu návrhov zákonov, ktoré sa týkajú miestnej územnej samosprávy, ktoré prerokúvame. Do programu tejto schôdze je opäť zaradených množstvo zákonov, ktoré sa rôznou mierou dotýkajú práv a povinností obcí. Medzi ne patria aj dva návrhy zákonov, ktorými sa novelizuje takzvaná malá ústava miest a obcí, a to zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Ide o tento vládny návrh zákona, o ktorom práve rokujeme. A druhým je návrh poslancov pánov Tomáša Galbavého a Petra Miššíka (tlač 1334).

Predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení a menia sa a dopĺňajú sa aj ďalšie predpisy, je pomerne rozsiahly na rozdiel od poslaneckého návrhu zákona, ktorého ambíciou je len znížiť počet komunálnych politikov. Vládny návrh obsahuje celkom deväť článkov, pričom článok I, ktorým sa novelizuje práve zákon o obecnom zriadení, má spolu 85 novelizačných bodov. Niektoré z týchto bodov majú síce len legislatívnotechnický charakter, ale mnohé novelizačné body zásadným spôsobom zasahujú do činnosti a oprávnení obidvoch orgánov obce, ktorými sú starosta a zastupiteľstvo. Ako už povedal v úvodnom slove pán minister, ide napríklad o nasledovné. Zmeny pri zvolávaní a vedení zasadnutí obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva, o zmenu postavenia starostu obce pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických a právnický osôb v oblasti verejnej správy, o zmenu spôsobu ustanovenia do funkcie zástupcu starostu obce vrátane možnosti ustanovenia dvoch zástupcov starostu vo väčších mestách alebo obciach. Ďalej o zúženie podmienok zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, o zavedenie mechanizmu poskytovania odmien poslancovi obecného zastupiteľstva s ohľadom na racionálnejšie vynakladanie verejných prostriedkov a podobne. Vzhľadom na skutočne široký rozsah upravovanej problematiky ma zaujímalo, akým spôsobom návrh zákona vznikal.

Chcela som sa dozvedieť aj to, čo naň hovoria a ako ho prijímajú práve tí, ktorých sa zákon bude priamo týkať a ktorí ho budú v praxi realizovať. Zistila som, že materiál sa tvoril a dopracúval skoro dva roky. Podieľali sa na ňom okrem Ministerstva vnútra Slovenskej republiky aj reprezentatívna organizácia miestnej územnej samosprávy Združenia miest a obcí Slovenska, splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu. Spolupracovali na ňom Generálna prokuratúra a Únia miest Slovenska.

Kolegovia, členovia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj mi tiež potvrdili, že návrhom tejto novely zákona o obecnom zriadení sa niekoľkokrát zaoberali aj poslanci výboru a viaceré ich pripomienky boli ministerstvom vnútra do zákona zapracované. Dá sa teda povedať, že predložený návrh zákona je výsledkom konsenzu širokého spektra názorov a návrhov. Pre lepšiu orientáciu som si prezrela aj vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania a zistila som, že materiál šiel do vlády bez rozporov, t. j. ministerstvo vnútra buď akceptovalo vznesené pripomienky pripomienkujúcich subjektov, alebo v rozporových konaniach rozpory odstránilo.

Z môjho pohľadu ma to veľmi zaujíma už aj z toho dôvodu, že žijem v Zlatých Moravciach, ktoré sú po celom Slovensku mediálne neslávne. Známe sú najmä pretrvávajúcimi problémami a kauzami medzi primátorkou mesta a mestským zastupiteľstvom. Sú dosť dôležité ustanovenia, ktorými sa upravuje mechanizmus zvolávania a vedenia zasadnutia obecného zastupiteľstva, ak tak neurobí starosta obce.

Vítam skutočnosť, že v takomto prípade sa zverujú úlohy ďalším funkcionárom obce, a to zástupcovi starostu, prípadne aj iným poslancom. Teší ma tiež, že sa precizuje úprava týkajúca sa rokovania obecného zastupiteľstva so zreteľom na zabezpečenie jeho plynulého priebehu najmä tým, že sa určuje postup schvaľovania programu rokovania a že sa ustanovujú následky pre starostu obce, ak nedá hlasovať o návrhu programu, alebo ak zasahuje do práva poslanca predkladať obecnému zastupiteľstvu návrhy.

Som presvedčená, že tieto zákonné úpravy pomôžu vyriešiť viaceré patové situácie medzi orgánmi územnej samosprávy. Návrh zákona konečne prispôsobuje pôsobnosti starostu pri vydávaní vnútorných predpisov obce jeho postaveniu štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce tým, že ho splnomocňuje vydávať pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce. Je správne, že starosta obce bude zo zákona súčasne povinný informovať poslancov obecného zastupiteľstva o vydaní organizačného poriadku obce, a to najmä vzhľadom na kompetenciu obecného zastupiteľstva rozhodovať o rozsahu finančných prostriedkov na činnosť obecného úradu.

Svoje ratio má aj úprava poskytovania odmien poslancov obecného zastupiteľstva, ktorá ustanovuje, že sa pri poskytovaní odmien poslancov bude prihliadať na to, aké úlohy poslanec splní a koľko času venuje výkonu funkcie. Obec bude musieť prijať zásady odmeňovania s uvedením príslušných pravidiel na udelenie odmeny poslancovi obecného zastupiteľstva. Bez toho poslancovi zastupiteľstva nebude možné poskytnúť odmenu. Viem, že viaceré mestá, obce už teraz odmeňujú svojich poslancov diferencovane podľa schválených zásad, ale je veľmi veľa obcí, v ktorých si poslanci schvaľujú odmeny, hoci chýbajú kritériá, podľa ktorých by sa pri udeľovaní odmien postupovalo. Myslím si, že tieto kritériá si budú mestá, obce schvaľovať podľa vlastných podmienok.

Osobne vítam aj úpravu v čl. III, ktorým sa navrhuje, aby Ústavný súd rozhodol vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy v primeranej zákonnej lehote, a to najneskôr do 90 dní od doručenia volebnej sťažnosti. Viem totiž, že v súvislosti s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými boli často po viac ako po roku až dvoch voľby do orgánov samosprávy obce vyhlásené za neplatné. Vznikali a aj vznikajú v obciach problematické situácie najmä ohľadne dosiaľ vykonaných úkonov dotknutého orgánu obce, väčšinou starostu. Je len prirodzené, že táto situácia nie je dobrá. Spôsobuje v územnej samospráve napätie, a preto je potrebné, aby Ústavný súd v rámci svojich možností rozhodol vo veci samej čo najskôr. V médiách som sa tiež dozvedela, alebo som počula kritiku tohto návrhu zákona s poukazom na takzvanú bezzubosť niektorých jeho ustanovení, keďže návrh neobsahuje konkrétne sankcie voči neplneniu si povinností volenými funkcionármi miest a obcí.

Úprimne som presvedčená, že drvivá väčšina miestnych politikov dodržuje zložený sľub a pristupuje k plneniu si svojich povinností zodpovedne. Samozrejme, že sa medzi nimi nájdu aj takí, ktorí pri výkone verejnej funkcie uprednostňujú svoj osobný záujem pred záujmom svojich voličov a potom to vyzerá tak ako u nás v Zlatých Moravciach.

Ďalej zastávam názor, že voči tým, ktorí sa správajú k svojmu mestu či obci nezodpovedne, by sa mali v prvom rade už konečne naučiť vyvodzovať dôsledky priamo obyvatelia týchto miest a obcí, ako je to v každej tradičnej demokratickej spoločnosti. Myslím si totiž, že existujú aj v súčasnosti právne nástroje na to, aby sa nezodpovední komunálni politici dali postihovať. Chce to len trochu vôle, energie a právne vedomie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení som poukázala skutočne len na pár z množstva potrebných vecných zmien, ktoré obsahuje predložená novela zákona. Som presvedčená, že tento návrh zákona významne pomôže riešiť pretrvávajúce problémy aplikačnej praxe miestnej územnej samosprávy, preto budem nielen ja, ale celý poslanecký klub Slovenskej národnej strany hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vystúpenie v rozprave. Pani poslankyňa bola jediná prihlásená. Neviem, koľký raz vás mám upozorniť, pán poslanec, pretože je možnosť prihlásiť do ukončenia vystúpenia poslanca pri rečníckom pulte. Keďže nikto nebol prihlásený, rovno som pokračoval ďalej. Takže upozorňujem na to, že váš priestor je prihlásiť sa iba do momentu, kým vystupuje rečník za rečníckym pultom. Konštatujem, že pani poslankyňa bola jediná prihlásená písomne do rozpravy. Teraz je priestor, panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Do rozpravy sa ústne hlásia pán poslanec István Pásztor, Martin Pado, Alexander Slafkovský, opačne Martin Pado, Alexander Slafkovský, Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pán poslanec István Pásztor. Pripraví sa pán poslanec Martin Pado.

I. Pásztor, poslanec: Vážená Národná rada, vážený podpredseda, predmetom rokovania Národnej rady je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľujem si v tomto vystúpení poukázať na niektoré momenty, ktoré považujem za dôležité z hľadiska jej aplikovateľnosti v praxi.

Vo vládnom návrhu zákona v § 11 ods. 4 písm. i) obecné zastupiteľstvo má určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobia rozsah výkonu funkcie starostu a zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie. Schválením tejto zmeny sa naruší rovnováha medzi starostom a zastupiteľstvom, keď zastupiteľstvo bude mať právo rozhodnúť pred tým, ako bude známa osoba starostu, v akom rozsahu by mal vykonať svoju funkciu a bez toho, že by bolo známe, v akom stave sú veci obecné a v akom rozsahu chce vykonávať svoju funkciu starosta.

Je značne problematické, či zastupiteľstvo na návrh starostu počas výkonu funkcie zmení rozsah výkonu funkcie. V súčasnej dobe platný zákon o obecnom zriadení ukladá uskutočnenie zasadnutia obecného zastupiteľstva raz za dva mesiace. Návrh počíta s predĺžením tejto doby na tri mesiace, čo podľa môjho názoru nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené v dôvodovej správe. Za tohto stavu uskutočnenie štyroch zasadnutí obecného zastupiteľstva za jeden kalendárny rok považujem za nedostačujúci, aj keď je pravda, že nič nebráni starostovi zvolať riadne zasadnutie častejšie ako raz za tri mesiace. Obecné zastupiteľstvo má zasadať v obci, v ktorej bolo zvolené. V tomto prípade návrh nepočíta s tým, že sa uskutočňovali spoločné zasadnutia obecných zastupiteľstiev dvoch obcí, na ktorých riešili spoločné problémy.

Prijatím tejto zmeny by sa vylúčila možnosť uskutočňovania takýchto zasadnutí. Odňatie práva starostu viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva v prípade, že odmietne dať hlasovať o návrhu programu zasadnutia alebo jeho zmene a v prípade, ak neudelí slovo poslancovi, zaraďujem do kategórie závažných zásahov do prác starostu obce. Schválením tejto zmeny sa vytvorí ďalší rámec pre vznik možných sporov, ktoré budú musieť riešiť na to príslušné orgány.

Najmä časť týkajúca sa neudelenia slova poslancovi je najproblematickejšia, keď nebude možné jednoznačne dospieť k záveru, keď chce poslanec naozaj niečo povedať, alebo len zámerne sa chce prezentovať, a pritom nebude hovoriť veci, alebo prekročí stanovený čas na vystúpenie. Do tejto skupiny zmien zaraďuje aj vydanie pracovného poriadku, organizačného poriadku obecného úradu a poriadku odmeňovania zamestnancov obce. Pričom obecné zastupiteľstvo má iba informovať o vydaní organizačného poriadku obecného úradu. Z toho je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo bude môcť zobrať iba na vedomie, s akým počtom zamestnancov obecného úradu pracuje starosta bez toho, aby do takej závažnej otázky mohol zasiahnuť, respektíve určiť obecné zastupiteľstvo.

Vážená Národná rada, nie je mi zrejmé, čomu má slúžiť ustanovenie § 13 ods. 12 o prehlbovaní vedomostí starostu, ktoré sú potrebné na výkon funkcie starostu. Je to jedine také ustanovenie, ktoré požaduje od legitímne zvoleného funkcionára, ktorý bol zvolený občanmi, prehlbovanie si vedomostí. Čím je to odôvodnené, ako si má prehlbovať tieto vedomosti, akým spôsobom? Zbieraním kreditov alebo osvedčení o absolvovaní kurzov? Uvedené ustanovenie je nevykonateľné.

Za najvážnejší zásah do pôsobnosti obecného zastupiteľstva považujem odňatie práva zvoliť na návrh starostu obce jeho zástupcu. Táto otázka v súčasnej dobe vyžaduje konsenzus medzi starostom a obecným zastupiteľstvom, čo vedie k ich spolupráci. Podľa návrhu zástupcu starostu poverí spravidla na celé funkčné obdobie zastupovaním starosta, pričom ho môže kedykoľvek odvolať.

Filozofia súčasne platného zákona vychádzala z toho, že počas zastupovania starostu zástupca podliehal aj kontrole obecného zastupiteľstva. Podľa tohto návrhu sa obecné zastupiteľstvo stáva iba štatistom toho, čo robí starosta.

Dôvodová správa túto zmenu odôvodňuje vyhnutím sa zbytočnému napätiu medzi orgánmi obce. Som však tohto názoru, že prijatím tejto zmeny sa napätia iba budú zvyšovať, lebo sa môže vytvoriť klika starostu s neobmedzenou mocou. Ďalej nerozumiem ani tomu, prečo obecný úrad už nemôže byť výkonným orgánom starostu a obecného zastupiteľstva. Perličku celého návrhu som si nechal na koniec môjho vystúpenia. Podľa tohto návrhu, ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby do orgánov územnej samosprávy za neplatné, alebo zruší ich výsledok, úkony orgánu územnej samosprávy, ktorého sa rozhodnutie týka a ktoré vykonal do tohto rozhodnutia, sa považujú za úkony vykonané oprávneným orgánom.

V demokratickom štáte, za ktorý sa tento štát deklaruje, nič neodôvodňuje zlegalizovanie úkonov orgánu, ktorý nebol legitímne zvolený, za platné. Je to zlegalizovanie nezákonnosti, čo je podľa môjho názoru neprípustné a ničím nie je odôvodnené.

Na záver ešte jednu poznámku na margo návrhu na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti. V minulosti sme už mali zákony, ktoré ukladali povinnosť súdom rozhodnúť o určitých veciach v určitých lehotách, ktoré však nemali dlhú životnosť alebo neboli dodržané. Ďakujem za vašu pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pekne pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Martin Pado, pripraví sa Alexander Slafkovský.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyne, páni poslanci, pán minister vzadu, dúfam, že už skoro dotelefonujete. Máme pred sebou návrh novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Jedného z najstarších a najdlhšie platných zákonov v tejto krajine, ktorý bol menený vo veľmi hektickom čase, v čase prudkých zmien bez dostatočných skúseností a informácií, čo to môže priniesť.

Takže keby sme pozerali na dobu, ktorú má za sebou tento zákon a mnohé ustanovenia, novela tohto zákona je absolútne namieste. Je opodstatnená a naozaj sú v platnom zákone veci, ktoré treba zmeniť. Sú veci, ktoré komplikujú život obci, orgánom obce, aj obyvateľom obce, pretože kvôli nim je správa veci verejných.

Ak by novela zákona zostala len pri týchto veciach, bolo by to fajn. Bolo by to fajn a všetci, čo majú čo do činenia alebo mali čo do činenia s týmto zákonom, by túto novelu mohli pochváliť. Škoda ale, že nezostalo len pri tých veciach, ktoré naozaj je potrebné zmeniť.

Táto vláda je pri moci už viac ako tri roky. (Reakcie v sále.)Aj ja som na začiatku oslovil pána ministra tak. Táto vláda je pri moci už viac ako tri roky a touto schôdzou končí aj platnosť koaličnej zmluvy. No a chvalabohu, že ešte toto zasadnutie je, pretože by sme sa novely zákona o obecnom zriadení ani nedočkali. A keby sme sa aj dočkali, určite úplne v inej podobe. Znova poviem, keby zostalo len pri tých zmenách, ktoré vyplývajú zo skúseností, bolo by to dobré.

Nie je mi celkom pochopiteľné, načo bolo potrebné vpašovať do tejto novely, do tohto návrhu veci, o ktorých hovoril aj môj predrečník pán poslanec Pásztor.

Mám z toho pocit, že to bol sústavný tlak starostov, aby sa konečne tieto problémy vyriešili, aj keď nechápem dobre, pretože majú pred sebou posledný rok šéfovania na starostovských a primátorských stoličkách, a potom prídu iní starostovia, iní primátori a budú tam sedieť iní poslanci. A môže sa stať, že niektoré z tých vecí nebudú vyhovovať v roku 2011.

V tomto období sme už dvakrát zasahovali do samosprávy z väčšej miery. A v prvom prípade to bol zákon o Bratislave, v druhom prípade zákon o Košiciach. Obidva prípady boli účelové zmeny. Boli to zmeny bez záujmu o konsenzus naprieč politickým spektrom.

Teraz k samotnej samospráve. O tom, že v samospráve je veľa problémov, že zákon č. 369 treba novelizovať, sme vedeli už dávno. Vedela o tom aj táto vláda, a napriek tomu za tri roky sa nič nezmenilo. Až teraz na konci. Pritom naozaj tých problémov v samospráve je veľa. Vieme o nich my, vedia o nich pracovníci samosprávy a vie o nich aj verejnosť.

Ja spomeniem len zopár, ktoré tento návrh novely zákona nerieši. Problém prehlbovania regionálnych rozdielov. Problém, keď starosta svojvoľne pripraví o mandáty zákonne zvolených zástupcov občanov, poslancov obecných zastupiteľstiev.

Problém konfliktu záujmov v samospráve. Transparentné verejné obstarávanie v samospráve, problém hľadania efektívnych nástrojov na riadenie obcí a miest a vytvorenie takého právneho prostredia a hľadanie modelov, ako znižovať náklady na činnosť aparátov samosprávy a takto zvýšiť finančné prostriedky na služby pre obyvateľov obcí a miest.

Je jasné, pán minister, že na tieto problémy, alebo na mnohé z týchto problémov vás starostovia neupozornia, pretože niektoré veci sú ich maslom na hlave. Ale na tieto problémy by vás mali upozorniť pracovníci ministerstva vnútra. Vaši podriadení, vaši ľudia, pán minister, ktorí o týchto problémoch veľmi dobre vedia. Vidím tam aj mojich bývalých kolegov, ktorí o tom veľmi dobre vedia a nepochybujem, že hádam aj vedia, aké sú spôsoby riešenia.

Ale tieto problémy, pán minister, ste sa riešiť nepokúsili. Vláda na riešenie týchto problémov asi nenabrala dostatok odvahy. Ale nielen to, že nenabrala dostatok odvahy na ich riešenie, ale ani nenaznačila, ako treba koncepčne tieto problémy riešiť.

Pán minister, v úvodnom slove ste povedali, že tento návrh novely je predkladaný ako spoločné dielo ZMOS-u, výboru a ministerstvo vnútra tam pôsobilo kvázi zapisovateľ a inštitúcia, ktorá to dostala do paragrafového znenia, áno, vďaka odborníkom.

No, pán minister, viete, ak by to bolo naozaj tak, bolo by to v poriadku. Ale do tohto návrhu novely zákona sa dostalo práve vďaka tomu veľa účelových vecí, ktoré tam nie je potrebné mať. Sú to veci, ktoré odstraňujú problémy možno fungovania koaličných starostov, primátorov, neviem, či sú to len koaliční, lebo ja nepoznám všetkých, takže to neviem. A doteraz platné predpisy a formulácie im zrejme znepríjemňovali život. Preto treba urobiť zmeny, na ktoré aj kolega Pásztor poukazoval. Ja uvediem len dva príklady. Ja sa nechcem zdržiavať, ani vás zdržiavať, pretože sme v prvom čítaní.

Paragraf 12 ods. 1. Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby najmenej však raz za tri mesiace. No, pani poslankyne a páni poslanci, ja neviem, koľkí z vás robili v samospráve obcí a miest, ale ja sa pýtam, komu to prekáža. Komu prekáža doterajšia prax, že sa zastupiteľstvo stretáva minimálne raz za dva mesiace. Poslancom? No hádam nie. Ja sám som poslanec v našom meste a pociťujem kadenciu každé dva mesiace za nedostatočnú. Pretože sa k nám informácie dostávajú s veľkým oneskorením a niekedy vystupujeme v úlohe štatistov.

Ja si neviem predstaviť zasadnutie raz za tri mesiace. To naozaj budeme ako cvičené zvieratká stláčať gombíky a len kývať hlavou. No hej, no veď tak, už je to tak. Čo sa s tým dá robiť?

Ja viem, že pre starostu je oveľa jednoduchšie raz za tri mesiace povedať poslancom, toto bolo urobené, toto sa stalo, a keď sa vám to nepáči, tak sa choďte sťažovať. Ale už je to raz tak.

No ale, pán minister, netreba sa pýtať len starostov. Treba sa pýtať aj poslancov. Samospráva má dve strany. Jedna strana je starosta obce priamo volený a druhá strana sú poslanci obce. Takisto priamo volení. A tých je viac ako starostov.

To odôvodnenie, ktoré som si prečítal v návrhu novely zákona, no, my sa staráme o to, aby nebodaj nebol náhodou problém so zvolávaním v lete obecného zastupiteľstva. Ja som ešte nepočul, že by od roku 1990 niektorý starosta obce alebo primátor mesta prišiel o svoju stoličku preto, že nezvolal v júli, v auguste obecné zastupiteľstvo.

Aký problém sa snažíte riešiť, pán minister? Čo to je za problém? To je pseudoproblém. To je problém kohosi konkrétneho, ktorým sa nepozdáva, že majú skladať účty poslancom minimálne šesťkrát do roka. Nič iné to nie je.

Druhý bod, ktorému sa chcem venovať, je § 13b ods. 1, povedal to kolega Pásztor. Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu. Ak tak neurobí, zástupcu starostu zvolí obecné zastupiteľstvo.

Zase sa pýtam, komu prekáža súčasný systém? Komu? No vždy len starostovi. No ale veď ten starosta tam sedí od roku 1990. Od roku 1990 do roku 2009 vedeli starostovia viac alebo menej sa dohodnúť so samosprávou, teda s poslancami na zvolení zástupcu. A zrazu to nejde, pretože sa niekomu nechce. Len preto, že sa niekomu nechce. Nie je to o inom. Pretože sú obecné zastupiteľstvá, kde starosta a poslanci sú v opozícii. Ja neviem, či z koalície je starosta, alebo z koalície sú poslanci. Ja neviem. Ale môžu byť v opozícii. A čo je na tom zlé, že starosta musí komunikovať s tými poslancami, ktorých má v opozícii na tom, aby sa dohodli, kto bude zástupcom starostu.

V odôvodnení sa píše, že zástupca zastupuje starostu v plnom rozsahu, a teda starosta má právo si vybrať svojho zástupcu. No fajn, ale starosta zastupuje všetkých občanov obce. Starosta nevykonáva súkromný úrad. Starosta je starostom obce. Zastupuje 50-, 250-tisíc ľudí, ktorí ho priamo volia. A tí istí ľudia priamo volia aj poslancov. Takže nemajú právo aj poslanci hovoriť do toho, kto má byť zástupcom starostu v danej obci? To naozaj chceme, aby si starosta určil dvoch svojich zástupcov, ak je tam nad určitý počet občanov a s tými bude komunikovať? Urobme zastupiteľstvo štyrikrát do roka, fajn. Pýtam sa. Prečo je potrebná táto zmena? Kvôli komu? Určite nie kvôli ľuďom a iste nie preto, aby naše mestá a obce fungovali lepšie.

Veľmi úsmevný je § 13b ods. 4. Na konci prvej vety bodka sa nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová. "Ak sú poverení zastupovaním dvaja zástupcovi starostu, plnia tieto úlohy v poradí, v akom boli poverení zastupovaním starostu obce." Keby som čítal nástupnícke práva v kráľovských, šľachtických rodoch a bolo by povedané, že prvorodený má právo, tak to by som chápal. Ale že toto v demokratickej spoločnosti, no teda, nehnevajte sa na mňa. Toto naozaj je neskutočné. Ako keby sme nemali normálny klasický mechanizmus delegovania právomocí.

Pán minister, doteraz v tejto krajine a v samospráve platil, v krajine nie, ale v samospráve, pretože o tom hovoríme, platil ako-tak rovnovážny stav. Starosta, poslanci. Bolo to takmer vyvážené. Iste, niekde to bolo viac na jednej, zase na druhej strane, ale navrhované zmeny, ktoré sú teda v tomto návrhu novely zákona, vedú jednoznačne k oslabeniu postavenia poslaneckého zboru. Sú v ich neprospech a sú v prospech tvrdého posilnenia postavenia starostu obcí a miest a umožňujú koncentráciu moci do jedných rúk.

Pán minister, tento zákon nemôžeme podporiť. Ďakujem pekne.