M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Opäť neevidujem žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec László Miklós opäť ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Miklós. Nech sa páči.
L. Miklós, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, znovu začnem s tým, že celkom iste tento zákon podporím. A druhý bod je to isté, ako pri tom prvom vystúpení, že by som chcel pochváliť spoluprácu rezortu. Aj tuto tá spolupráca bola dobrá a konštruktívna. Takže tie najvýznamnejšie záležitosti sa podarilo v tomto zákone dotiahnuť, myslím si, dobre.
Chcel by som len dve také pripomienky alebo dva okruhy pripomienok.
Jedna pripomienka je už viac-menej zbytočná, ale predsa len poviem, že z legislatívnotechnickej stránky možnože by bolo bývalo lepšie dať jednu kapitolu o definíciách, pretože tie definície sú roztrúsené po jednotlivých paragrafoch, ale to už je jedno, nakoniec, v tejto informatickej spoločnosti je jedno, kde čo sa nachádza, však v Google nájdeme všetko, keď bude treba.
Druhá pripomienka je dôležitejšia. A len by som chcel upozorniť, že je to v zákone, je to dobré a ide o integráciu činnosti najmä v preventívnej rovine, čiže je to prevencia pred povodňami. Tento zákon veľmi dobre už definuje túto integráciu. Totižto tu chcem povedať predovšetkým, že povodne sú nie o vode, ale o nádobe, kde tá voda prechádza. A aj škody sa nepáchajú na vode, ale na tej ostatnej krajine. A práve preto je potrebné integrovať protipovodňovú ochranu so všetkými ostatnými činnosťami, ktoré majú charakter manažmentu priestoru alebo manažmentu krajiny. Je to definované v zákone. Len som chcel vyzdvihnúť tento moment, že áno, najdôležitejšia preventívna protipovodňová činnosť je integrácia všetkých činností, ktoré sa týkajú priestoru, teda lesníkov, poľnohospodárov, urbanistov, výstavby a všetkých ostatných činností. Je to dobre definované, takže len to treba aplikovať do praxe.
Aj tu mám dva návrhy. Jeden návrh je technický a druhý návrh zase má ten istý charakter, finančno-politický.
Ten technický návrh je nasledovný. Ako vieme, v poslednom období sa vyskytujú neočakávané povodne s dramatickými dopadmi na takých tokoch, kde by sme ani nepredpokladali, že tam môžu vzniknúť povodne, pričom klasickými predpovednými metódami sa ani nedajú dosť dobre predpovedať a najmä sa nedá varovať pred nimi. Na to, aby sme na takýchto malých povodiach mohli predpovedať takéto situácie, sa začal budovať Povodňový varovný a predpovedný systém (POVAPSYS), on je sčasti vybudovaný už na Slovenskom hydrometeorologickom ústave, ktorý má možnosť cez radarové systémy aj lokalizovať, že kde možno očakávať prívalové dažde a kde na aké povodie to padne. Totiž, znovu, tá povodeň nie je o tom daždi, ale o tom, kde to padne a akým spôsobom sa tá voda bude sústreďovať, aké budú odtokové pomery. Toto je teraz už možné tým spôsobom, že ten radarový a merací systém aj pozemný merací systém sa prepojí na odtokový model krajiny, ktorý možno vopred pripraviť. Tento moment nie je explicitne vyjadrený v zákone, preto ten môj návrh je nasledovný. V § 14 ods. 1 sa na koniec pripája nová veta v znení: "Ústav," myslí sa tu SHMÚ, "bude informovať s využitím Povodňového varovného a predpovedného systému (POVAPSYS) aj o maximálne možnej najpresnejšej priestorovej lokalizácii vzniku náhlych rizikových meteorologických situácií a následných očakávaných povodňových situácií podľa modelov aktuálnych odtokových pomerov v čiastkových povodiach nižšieho rádu." Myslím si, že toto je absolútne technické a nič iné to nehovorí, len to, čo by sme si želali, aby tá predpoveď a varovanie boli lokalizované aj čo najpresnejšie.
No a druhý a tretí návrh je znovu o tom, aby príjmy, výnosy zo sankcií a z poplatkov, ktoré vyplývajú z tohto zákona, boli príjmami nie štátneho rozpočtu, ale Environmentálneho fondu, pretože celkom iste rezort bude mať výdavky na realizáciu tohto zákona. A vôbec, v zákone o Environmentálnom fonde sa hovorí, že príjmami Environmentálneho fondu sú práve sankcie z environmentálnych zákonov. To je všetko, ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S reakciou vo faktickej poznámke sa hlási pani poslankyňa Katarína Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Budem veľmi stručná. Orgány ochrany pred povodňami, čo sú orgány životného prostredia, majú určenú svoju kompetenciu. A v rámci týchto kompetencií je aj otázka, aby povodňová ochrana na hraniciach medzi jednotlivými štátmi mala rovnakú úroveň. Ja chcem tu povedať jednu myšlienku, že veľmi bude záležať na ekologickom cítení týchto pracovníkov a schopnosti presadzovať a ochraňovať záujmy, pretože z praxe viem príklad, ja som aj v tlači naň reagovala, kde na stretnutí území Slovenskej republiky a Českej republiky na rieke Morave Slovensko malo vyššie hrádze ako Česká republika. A vzhľadom na to, že tieto hrádze majú mať rovnakú výšku, tak naši pracovníci miesto toho, aby silne apelovali na to, aby Česká republika zvýšila do už existujúcej výšky koridory ochranné, tak znížila ochranné koridory na výšku Českej republiky. Týmto chcem len povedať, že aj keď spravíme najlepší legislatívny návrh, je veľmi dôležité, akej aplikácii na orgánoch životného prostredia sa dostane.
A súhlasím s pánom poslancom predrečníkom, že zákon je dobre spracovaný. A myslím, že bude ho treba podporiť. Ja ho určite podporím. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pretože pán poslanec nechce reagovať na faktickú poznámku, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A pýtam sa pána ministra, či chce v záverečnej reči reagovať. Nech sa páči.
J. Medveď, minister životného prostredia SR: Ja len veľmi stručne k návrhom, ktoré predložil pán poslanec László Miklós. Čo sa týka toho § 14, tam nemožno nič iné urobiť, len akceptovať tento návrh, tam ide o interpretáciu, a čo sa týka toho návrhu, ktorý má finančno-politický rozmer, tak zase je to pojmová záležitosť, myslím si, že v tom problém nebude.
Chcem poďakovať obidvom poslancom, pani poslankyni Tóthovej aj pánovi poslancovi, za podporu tohto zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán spravodajca nebude reagovať, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz by mali nasledovať body, ktoré bude predkladať pani ministerka práce pani Viera Tomanová, ale evidujem, že ešte nie je prítomná. Mám informáciu z kancelárie, že je na ceste, tak poprosím o trpezlivosť. K prvému zákonu sa pripraví ako spravodajkyňa pani Ľubica Rošková.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby všetci tí, ktorí sa chcú zúčastniť prerokovania nasledujúcich bodov programu, sa dostavili do rokovacej sály, zaujali miesto v poslaneckých laviciach. (Ruch v sále.) Vidieť tie dlhoročné skúsenosti, to sa nezaprie.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme po kratučkej prestávke pokračovať.
Pani ministerku už máme tu. Som presvedčený, že to boli vážne dôvody, ktoré ju zdržali.
Takže nasledujúce body sú návrhy, ktoré bude z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladať ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viera Tomanová.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1247).
Spoločná správa výborov je tlač 1247a.
Pani ministerka, máte slovo a odôvodnite, prosím, tento návrh zákona.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, prosím o ospravedlnenie zdržania. Ale musím povedať, že ma zastavili už tu v parlamente tlač a médiá. Takže prosím o ospravedlnenie.
Dovoľte mi uviesť, že vládnym návrhom zákona sa navrhuje nová právna úprava rodičovského príspevku, ktorej cieľom je poskytovať rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku rodičom, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť o dieťa a nevykonávajú žiadnu zárobkovú činnosť.
Uvedený návrh poskytovania rodičovského príspevku sa priblížil k právnym úpravám väčšiny členských štátov Európskej únie, kde dávky obdobné rodičovskému príspevku sa poskytujú rodičom, ktorí z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nepracujú.
V súlade s plnením programového vyhlásenia, podľa ktorého sa rodičovský príspevok zvýši tak, aby saturoval stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni, navrhuje sa poskytovať rodičovský príspevok v dvoch výškach. Pre rodičov, ktorí boli pred narodením nezamestnaní alebo pracovali len krátkodobo, sa navrhuje poskytovať rodičovský príspevok na terajšej úrovni, t. j. 164,22 eura, so zachovaním jeho každoročnej valorizácie v závislosti od zmeny životného minima. Pre rodičov, ktorí z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa stratili svoj pracovný príjem, navrhuje sa do dvoch rokov veku dieťaťa poskytovať rodičovský príspevok v sume zodpovedajúcej čistej mesačnej minimálnej mzde, t. j. 256 eur.
Vzhľadom na zvyšujúci sa podiel detí narodených v zahraničí navrhuje sa upustiť od podmienky trvalého pobytu dieťaťa na území Slovenskej republiky, čím sa umožní poskytovať rodičovský príspevok aj v období vybavovania slovenského rodného listu dieťaťa, čo je podmienkou pre prihlásenie dieťaťa na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rodič v takomto prípade preukáže narodenie dieťaťa príslušným dokladom vydaným v štáte jeho narodenia.
Vládnym návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku pri starostlivosti o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa navrhuje zaviesť pre rodičov nový, jednorazový príspevok rodičovi vo výške 25 % sumy nevyčerpaného rodičovského príspevku, na ktorý by mal rodič nárok, ak by sa staral o dieťa osobne. Jednorazový príspevok je určený pre tých rodičov, ktorí sa rozhodnú vrátiť na trh práce alebo vstúpiť na trh práce pred skončením poberania rodičovského príspevku. Ak rodičovi, ktorému sa vyplatil jednorazový príspevok, vznikne nárok z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa opakovane na rodičovský príspevok, výška rodičovského príspevku bude už iba 75 % zo sumy rodičovského príspevku na príslušné kalendárne mesiace. Tento jednorazový príspevok je určený na uľahčenie návratu rodičov na trh práce. Možnosť poskytnúť jednorazový príspevok rodičovi sa navrhuje len raz v priebehu troch rokov alebo šiestich rokov, ak ide o dieťa so zdravotným postihnutím.
V článku III navrhujeme zmenu ustanovenia v zákone o príspevku pri narodení dieťaťa z dôvodu odstránenia aplikačných problémov v praxi, čím sa odstráni riziko duplicitnej výplaty príspevku pri narodení dieťaťa príslušnou inštitúciou iného štátu a zároveň aj príslušnou inštitúciou na území Slovenskej republiky.
V článku IV navrhujeme doplniť povinnosť Sociálnej poisťovne vydávať potvrdenie o období nemocenského poistenia pred narodením dieťaťa pre účely rodičovského príspevku. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie tohto návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Roškovej a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, samozrejme, a odôvodní aj návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pani spravodajkyňa.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1247) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1682 z 22. októbra 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti, a postavenie žien.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 751 z 19. novembra 2009, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 296 z 26. novembra 2009, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 235 z 26. novembra 2009.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh dňa 26. novembra 2009, ale neschválil uznesenie, lebo návrh nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, prijali 15 návrhov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bode III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v znení neskorších predpisov odporúčajú návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch 1 až 15 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a 1. informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a 2. predložiť návrhy podľa § 83, § 84 zákona Zbierky zákonov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 308 z 1. decembra 2009.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Sárközy. Nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, je druhé čítanie, teraz je väčší priestor na pozmeňujúce návrhy, ale ja si dovolím zopakovať tie zásadné výhrady voči tomuto návrhu, ktoré som prezentoval už aj pri prvom čítaní.
Jeden argument, ktorý som použil vo výbore pre financie, rozpočet a menu, som mal pocit, že oslovil kolegov z vládnej koalície, že nerozumiem tomu, prečo vládna koalícia takto krátko pred voľbami ide naštvať výraznú časť aj svojich voličov. Týmto návrhom pani ministerka Tomanová navrhuje výrazne zvýšiť rodičovský príspevok iba jednej časti, jednej tretine, jednej štvrtine rodičov, ktorí sú poberateľmi rodičovského príspevku. Tej väčšej skupine ich nejde zvýšiť ani o korunu alebo ani o cent od nového roka. A, samozrejme, teda predpokladám, že tá reakcia verejnosti na to s blížiacimi sa voľbami bude, ak by sme to v takejto podobe schválili. Ale, prosím, to je politický problém, to si budú musieť nejako vysporiadať.
Ale druhá vážna výhrada voči tomuto návrhu je, že týmto návrhom, keď prejde, búrame isté hranice medzi dvoma princípmi, medzi štátnou sociálnou podporou a poistnými systémami, cez ktoré takisto podporujeme rodiny s deťmi. Jednoducho rodičovský príspevok je čistá solidarita. To znamená, je to náhrada straty príjmu. A tí, ktorí pracujú, ktorí platia dane, sa takto cez daňový systém solidarizujú s tými rodičmi, ktorí sa starajú o deti a nemajú príjem zo zamestnania. Tak bol zavedený rodičovský príspevok.
Je druhá vec zásluhovosť. Tá je v poistnom systéme. To je napr. cez nemocenskú dávku, ktorou je dnes materské alebo materská. Tam sa premietne napr. zárobok alebo zamestnanie rodiča pred situáciou, keď sa stará celodenne o dieťa.
Týmto návrhom ale aj do systému štátnej sociálnej podpory vlastne robíme z rodičov dve kategórie, jedných, ktorých situácia ani nebude taká zlá, pretože predtým pracovali a ich rodičovský príspevok po dobu dvoch rokov bude takmer o 100 eur vyšší ako tých, ktorí napr. to šťastie nemali.
Súhlasím s jednou časťou, ktorá v tomto návrhu je. A to je zásluha pani ministerky, že rodičovský príspevok bude náhrada za stratu príjmu. To bola vec, ktorá sa presadila do legislatívy aj proti, by som povedal, môjmu názoru alebo našej vôli, keby som hovoril o Kresťanskodemokratickom hnutí. Ale, prosím, bolo to v tom systéme aj pred novelou zákona. To považujem za správne.
Ale, bohužiaľ, tá väčšia deformácia je to, o čom som hovoril predtým. Preto nebudem hlasovať za tento vládny návrh zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pán predseda.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Brocka s tou určitou argumentáciou som na začiatku trošku bojoval aj ja, a to s tým diferencovaným rodičovským príspevkom, lebo skutočne bolo by to jednoduchšie jednotne. Ale ten aspekt, aby určitá časť žien sa aj motivovala k práci, k pracovnej činnosti či už pred narodením dieťaťa, resp. v celom svojom životnom návyku, tu je. Takže opomenúť tento faktor dosť ťažko sa dá, ale myslím si, že to nie je hlavné v tom zákone o rodičovskom príspevku, podstatné je, že vláda plní svoje programové vyhlásenie, že starostlivosť o mladú generáciu, o matky s deťmi, takisto ako aj o starších ľudí má vo svojom programe a plní skoro v rozsahu, ako si stanovila na začiatku. To znamená, že ten príspevok sa blíži skoro k minimálnej mzde. Takže tá úloha, myslím si, z rezortu zodpovedá terajším možnostiam v terajšej krízovej dobe a možnostiam rozpočtovej kapitoly. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán Brocka s reakciou na faktickú poznámku. Má slovo.
J. Brocka, poslanec: Pán kolega Halecký, pozrite, ak chcete, vládna koalícia, pomôcť rodinám s deťmi a pomôcť spravodlivým a menej nespravodlivým spôsobom a keď na to ste vyčlenili v štátnom rozpočte aj isté prostriedky, tak pridajte všetkým tým rodičom, ktorí sa celodenne starajú o dieťa. Možno to nebude 3 000 korún ako v tomto prípade, možno to bude 1 000 alebo 1 500 korún pre každého. A bude to určite spravodlivejšie ako teraz, keď nielenže prehlbujete rozdiely medzi rodinami, lebo je to nespravodlivé, že vy teraz zvýšite rodičovský príspevok aj takým, ktorí sú vo veľmi dobrej situácii a to nepotrebujú. To znamená, v tomto prípade je to aj plytvanie verejnými prostriedkami. A na druhej strane nemáte peniaze pre tých, ktorí by to potrebovali, ktorí sú v núdzi, ktorí naozaj potrebujú pomoc štátu. Ale pre tých peniaze nemáte. Ja som presvedčený, že správna sociálna politika a spravodlivá sociálna politika musí byť adresná, a to nielen v dobrých časoch, ale najmä teraz, keď sú ťažké časy. Viete, ako to podráždi mnohých rodičov, ktorí prídu o zamestnanie napr. alebo o jeden príjem v rodine a ktorých situácia sa tak výrazne zhorší? A možno príde mamička, ktorá pracovala v banke za nadpriemerný plat, a vy okrem toho, že bude mať ona vysokú materskú, ešte jej pridáte aj cez rodičovský príspevok 3 000 korún mesačne. Uvedomujete si, ako zasievate zlo medzi ľudí? Veď keď na to nemáte, keď sú ťažké časy, keď to dokonca dnes ľudia čakajú, že budete šetriť, tak neplytvajte.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Klára Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, sme v druhom čítaní, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rodičovskom príspevku.
Najprv by som chcela poprosiť pani spravodajkyňu, aby bod 5 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Teraz predložím môj pozmeňujúci návrh. V čl. I § 4 odsek 2 znie: "Rodičovský príspevok je 266,6 eur mesačne do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši dva roky veku, ak sa oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok a) vyplácalo z dôvodu riadnej starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte alebo b) nevyplácalo materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte a bola v posledných dvoch rokoch pred narodením tohto dieťaťa najmenej 270 dní nemocensky poistená. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského podľa osobitného predpisu."
Odôvodnenie. Cieľom návrhu je stanoviť výšku rodičovského príspevku pri deťoch do dvoch rokov veku na úroveň čistej mesačnej minimálnej mzdy, tak ako to predkladá aj dôvodová správa k návrhu zákona. Od 1. 1. 2010, keď sa predpokladá nadobudnutie účinnosti návrhu zákona, a síce, ak bude to posunuté, bude hrubá minimálna mzda 307,7 eur, čo v čistom predstavuje 266,6 eur.
Tento môj pozmeňujúci návrh je absolútne odborný. Nejde tu vôbec o politikárčenie. Ja som to predložila aj na výbore pre sociálne veci a bývanie. No a ako som si už zvykla na to, môj pozmeňujúci návrh nebol prijatý. Ale na výbore bola prítomná pani štátna tajomníčka pani Kršíková, ktorá povedala, že ona sa k tomu momentálne nevie vyjadriť, ale má tento môj návrh racionálne jadro a môžeme sa o tom porozprávať. Tak teraz ja vám dávam tento môj pozmeňujúci návrh. A dávam to práve preto, pretože som pozorne počúvala úvodné slová pani ministerky, ktorá povedala, že rodičovský príspevok sa zvyšuje na výšku minimálnej mzdy. Áno, je to pravda, pani ministerka, dnes, 2. decembra, pretože do konca roka 2009 minimálna mzda má inú výšku. Ale preto, že táto novela zákona vstúpi do platnosti po 1. januári 2010, keď výška minimálnej mzdy bude iná, tak to, čo ste povedali vo svojom úvodnom prejave, už pravda nie je. Takže ja nič iné nechcem mojím návrhom dosiahnuť, len to, aby litera zákona bola interpretovaná správne, to znamená, aby rodičovský príspevok bol na úrovni minimálnej mzdy v roku 2010. Takže toto je môj pozmeňujúci návrh. A fakticky tento môj pozmeňujúci návrh rieši komplexne tú situáciu, ktorú vládni poslanci sa pokúsili riešiť v bode 5 spoločnej správy.
Takže ešte raz vás prosím, keď myslíte vážne to, že ste podľa vládneho návrhu chceli zvýšiť rodičovský príspevok na výšku minimálnej mzdy, tak hlasujte za môj pozmeňujúci návrh, pretože výška minimálnej mzdy, čistá výška, po 1. januári 2010 bude 266,6 eur. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vystúpili, vážené kolegyne, kolegovia, všetci poslanci prihlásení do rozpravy, uzatváram teda rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú.
Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na úvod uviesť, že, áno, ja považujem návrh pani poslankyne Sárközy za dobrý návrh. A bola by som veľmi rada, keby sme takýmto spôsobom mohli pokračovať. Ja však musím zdôrazniť jednu vec, že priemerný počet poberateľov rodičovského príspevku k 31. 10. narástol, predpokladali sme priemerný počet 135 014 ľudí. Je to viac ako 135 500 rodičov, ktorí ho poberajú. Čerpanie upraveného rozpočtu v roku 2009 predpokladá objem 268,390 371 mil. eur. A návrh pani poslankyne by znamenal nárast o 1,3 percentuálneho bodu. V absolútnom vyjadrení je to ďalších 3,4 mil. eur naviac, s ktorými nepočíta štátny rozpočet. Čiže v tejto chvíli je mi to veľmi ľúto.
Ale poviem ďalšiu vec, ktorou sa pokúsim aspoň mierne informovať, že tá situácia svojím spôsobom je riešená. Aj tento rodičovský príspevok bude valorizovaný a bude valorizovaný najbližšie k 1. 1. 2011. Čiže obsahuje valorizačný mechanizmus, a to na báze rastu životného minima.
Ešte ďalšia vec, ktorú by som chcela k tomuto uviesť, je aj skutočnosť, že rodičovský príspevok v súčasnosti je na úrovni minimálnej mzdy platnej, ktorá v súčasnosti je, pretože k tomuto príspevku 256 eur treba pripočítať odvody, ktoré za rodičov platíme.
A tu by som odpovedala aj na rôzne, by som povedala, skôr invektívy zo strany pána poslanca Brocku, pretože my sme poistili rodičov a matku od 1. januára tohto roku aj v čase, keď je na materskej dovolenke, čo predchádzajúca vláda a súčasná opozícia vlastne od 1. 1. 2004 zrušila. A od 1. 7. 2005 zrušila aj poistenie rodičov na rodičovskej dovolenke pre účely nezamestnanosti. A musím povedať, že aj toto je v súčasnosti v riešení. Čiže ja dnes musím hovoriť o komplexe opatrení vo vzťahu k rodičom a vo vzťahu k matkám na materskej dovolenke, na rodičovskej dovolenke.
Pripomeniem ešte jednu skutočnosť. A to je skutočnosť, ak si spomínate niekto na moje vyjadrenie pri jesennom balíčku minulého roka, ktorý sme prijímali a ktorý sa skutočne dobre osvedčil. Ja som mala obrovské obavy z dopadu na euro, prechodu na euro, ako sa to vyvinie v sociálnej oblasti. A musím povedať, že ten jesenný balíček zabral. Ale treba povedať aj to, že sme hovorili, že sa budeme snažiť maximálne priblížiť k minimálnej mzde. To isté je obsiahnuté aj v programovom vyhlásení vlády tým, že sme nastavili rodičovský príspevok pre rodičov pri strate, ktorí stratia príjem, keď sa rozhodli ísť na rodičovskú dovolenku. Tak pre týchto rodičov skutočne ho nahrádzame na úrovni platnej minimálnej mzdy, od počiatku tohto roku, keď sme pripravovali zákon, už som hovorila o tom, že ho pripravujeme na úrovni platnej sumy minimálnej mzdy pre tento rok s tým, že vlastne je obsiahnutá ďalšia valorizácia.
Nedá mi, aby som nevystúpila a nevyjadrila sa aj k vyjadreniam pána poslanca Brocku, a to z toho dôvodu, že akákoľvek kritika, myslím si, nie je namieste. Ja som to už hovorila viackrát, bolo tu x protirodinných opatrení, či to bolo zrušenie valorizácie, rodinných prídavkov, či to boli opatrenia, ktoré sa týkali nevalorizácie teda rodinných prídavkov a nezvyšovania rodinných prídavkov, či to bolo zavedenie osobitného daňového bonusu len pre zamestnaných rodičov. Absolútne ste zabudli, vážená opozícia, na to, že máme invalidných rodičov, ktorí poberajú invalidný dôchodok, nemôžu pracovať a majú deti. A ste im znížili rodinné prídavky na polovicu. A pritom sú to ľudia veľmi slabo zabezpečení svojím príjmom, keď poberajú len invalidné dôchodky. Ale riešili sme aj napr. starších ľudí, ktorí mali deti zverené do starostlivosti, kde sme vlastne tiež im pomáhali tým, že sme zaviedli osobitnú dávku ako náhradu za daňový bonus.
Už vôbec nerozumiem, o čom hovoríte, keď hovoríte o hmotnej núdzi, to som si nevymyslela ani ja, písali o tom noviny, keď ste od 1. 1. 2004 nastavili hmotnú núdzu a nastavili ste ju diskriminačne a likvidačne, kde matka na rodičovskom príspevku, ktorá mala tri deti a mala príjem 3 790 korún, nemala nárok na pomoc v hmotnej núdzi. O čom to rozprávate, prosím vás? Dnes sme matke s takýmito tromi deťmi pridali na dávkach a pomoci v hmotnej núdzi viac ako 1 000 eur, je to, myslím, 1010 eur, keď sa pamätám dobre. V tejto chvíli musím zdôrazniť aj to, že pomohli sme aj ďalším. Napr. predovšetkým sú ohrozené hmotnou núdzou rodičovské rodiny, kde má jeden rodič zverené deti. Čiže aj tam sme výrazne pomohli. Takže skutočne, prosím, keby ste sa skutočne pokúsili dostať do reality.
A pokiaľ ide o štátnu sociálnu podporu, každú dávku štátnej sociálnej podpory nastavujeme za určitých podmienok. A tieto podmienky sme nastavili v súlade s podmienkami, ktoré platia vo väčšine európskych štátov. Sme v Európskej únii a potrebovali sme sa priblížiť k týmto príspevkom, ktoré sú teda obdobné.
Takže skutočne, prosím, nezamieňajte pojmy, štátna dávka, dávka štátnej sociálnej podpory, dávky sociálnej pomoci, kde hovoríme o dávkach v hmotnej núdzi. Ale aj tam sme výrazne pomohli na rozdiel od vás. Ďakujem za pozornosť. Skončila som, pán predsedajúci.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Pýtam sa spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko. Máte slovo, pani spravodajkyňa.
Ľ. Rošková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja na záver iba hádam myslím si, že doterajšia práca ministerstva práce hovorí v mnohom, ako pomáhajú rodinám na rôznych úrovniach a deťom. A myslím si, že aj dnešné navýšenie rodičovského príspevku hovorí o tom, na čo máme rozpočet, aký máme finančný balík peňazí, aby sa čo najviac približovalo k minimálnej mzde. A preto ja vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pani spravodajkyni.
Teraz pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 1248).
Spoločná správa má číslo 1248a.
Opäť vás poprosím, pani ministerka, o odôvodnenie tohto vládneho návrhu.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť, že účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je upraviť niektoré ustanovenia pri uzatváraní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, zjednodušiť proces rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí nie sú združení vo zväze zamestnávateľov, a odstrániť niektoré problémy v aplikačnej praxi. Tie problémy spočívajú najmä v potrebe zvýšiť počet zamestnancov, ktorí sú pokrytí kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa, keďže po roku 2004 tu došlo k výraznému poklesu, a to z viac ako 60 % na menej ako 30 %, aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre zamestnancov aj zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo na úrovni skupiny ako zamestnávatelia, ktorí uzatvorili kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, a zabrániť tak sociálnemu dumpingu. Zmenil sa postup rozšifrovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v tom, že táto bude záväzná pre všetkých zamestnávateľov v odvetví, ktorí sú označení rovnakým kódom odvetvia na úrovni divízie alebo skupiny, akým je označená kolektívna zmluva vyššieho stupňa, aby sa umožnilo zamestnávateľovi, ktorý nie je združený vo zväze zamestnávateľov, dobrovoľné pristúpenie ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ak s tým zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasia, aby sa umožnilo rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na základe spoločného návrhu zmluvných strán alebo na návrh jednej zmluvnej strany, ďalej, aby sa zjednodušili a zosúladili ustanovenia o rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa s platnými právnymi predpismi, t. j. so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností, ktorá je vydaná vyhláškou Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., aby sa ustanovili jednoznačné a konkrétne kritériá pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o spravodajskej správe a hlavne aby odôvodnila návrhy a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pani spravodajkyňa.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu k prerokúvania zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 1248) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "gestorský výbor"), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1683 z 22. októbra 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
Návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 754 z 19. novembra 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 297 z 26. novembra 2009.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh dňa 19. novembra 2009, ale neprijal uznesenie, lebo nebol uznášaniaschopný.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a 1. informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, 2. predložiť návrh podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 309 z 1. decembra 2009 v Bratislave 1. decembra 2009.
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončila som, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram teda rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Štefanec. Ešte niekto, prosím, sa hlási? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dámy a páni, pani ministerka, milí hostia, počujem, pani ministerka, že máte chorý hlas, úprimne vám prajem, skoré uzdravenie, lebo nie je to jednoduché v týchto časoch.
Chcem sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý je tu predložený. Dámy a páni, myslím si, že tento návrh zákona, bohužiaľ, zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku, pretože zasahuje do práv podnikateľov tým spôsobom, že núti ich k niečomu, na čom sa sami nedohodnú, ale dohodnú to za nich niektorí iní.
Podnikateľské prostredie sa na Slovensku zhoršuje, bohužiaľ, za posledné tri roky. A podnikatelia hovoria, že najväčším zhoršením sú práve zásahy štátu do podnikania, práve aj také zásahy, aké tvorí tento zákon. Dovolím si prečítať zo stanoviska sociálnych partnerov, konkrétne stanoviska Republikovej únie zamestnávateľov: "Republiková únia zamestnávateľov je zásadne proti akémukoľvek nedobrovoľnému rozširovaniu záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na zamestnávateľov, ktorí nie sú zmluvnými stranami a nemali možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah týchto kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa."
Pochopiteľne, zamestnávatelia sa ohradili proti tomuto zákonu, pretože zhoršuje ich pozíciu. A nie je to prvý zákon, ktorý takto zasahuje do podnikateľského prostredia a vyháňa prácu zo Slovenska. Nedávno sme hovorili tu na tejto pôde o zákone o strategických podnikoch, kde vláda takýmito pokusmi o znárodňovanie odrádza investorov od investovania na Slovensku a vytvárania pracovných príležitostí. Podobný vplyv má aj vývoj minimálnej mzdy. Dovolím si citovať predsedu vlády, ktorý hovoril na adresu textilného priemyslu: "Ak textilný priemysel sa domnieva, že bude zdierať ľudí za 8 100 korún, nech to radšej zabalí." Nuž, dámy a páni, boli sme svedkami toho, že textilný priemysel to naozaj zobral vážne a to aj zabalil, vo Vranove nad Topľou, v Tornali, v Trenčíne, v Púchove, všade to zabalil. Ak budeme schvaľovať takéto zákony, tak to zabalia aj ďalšie firmy.
A tieto zákony sú zlé najmä pre domácich podnikateľov, najmä pre malé, stredné firmy, ktoré tým, že sa rozširuje povinnosť pre kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, budú musieť dodržiavať to, čo za nich dohodnú väčšinou väčšie firmy, čo za nich dohodnú iní. Preto si myslím, že tento zákon je škodlivý, škodí ľuďom a vyháňa prácu zo Slovenska. Preto ja i celý poslanecký klub SDKÚ - DS budeme hlasovať proti tomuto zákonu. Ďakujem pekne.