Štvrtý deň rokovania

44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

4. decembra 2009 o 9.00 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Jaroslav Demian, Ferdinand Devínsky, Zdenka Kramplová, Jozef Líška, Ľuboš Micheľ, Viliam Novotný, Mária Sabolová, Ján Slota.

Panie poslankyne, páni poslanci v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov (tlač 1329).

Pán spravodajca už je na svojom mieste, pán Podmanický. Pokračujeme ešte v rozprave, takže v rozprave ešte pokračuje pán Dušan Jarjabek.

Nech sa páči, pán poslanec.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, trošku sme v takej situácii, že nadväzujeme vlastne na tú atmosféru, ktorá tu bola včera. Tú atmosféru, ktorá bola, mám na mysli atmosféru, ktorá bola okolo novely zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, a vystúpenie, ktoré sa malo týkať istej reakcie na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej, ktorá hodnotila vlastne túto krátku novelu z hľadiska istého iného kontextu, z istého svojho videnia a povedala tu veci, na ktoré si myslím, že je potrebné reagovať. Budem sa snažiť byť, pani kolegyňa, korektný a budem sa dotýkať len tých problémových tém, na ktoré ste upozornili vy.

V prvom rade by som chcel povedať, že táto novela zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase nie je o predaji. Nie je o predaji, nie je o privatizácii, nie je o cieľoch, o ktorých tu bolo veľmi často hovorené, je to práve novela, ktorá má zabrániť predaju, resp. má urobiť isté komplikácie eventuálnym novým vedeniam Slovenskej televízie, v ktorej by chceli privatizovať pozemky, ako sa to už raz stalo, ale o tom budem ešte hovoriť.

Naozaj, pani poslankyňa, hovorím, budem reagovať viackrát na vás, náročky vystupujem v rozprave a nie v záverečnom slove, aby ste aj vy mohli reagovať na mňa preto, lebo mám taký pocit, že je to korektné, takže nenechal som si svoje vystúpenie na záverečné slovo, ale práve naopak, kvôli reakciám vystupujem teraz.

Vaša najpoužívanejšia veta, ktorú ste vo svojom prejave hovorili, bola: "Neviem, či je to pravda, ale...", použili ste to niekoľkokrát a na základe toho a tejto vety ste vytvorili istú konštrukciu a posunuli, resp. podsunuli ste túto konštrukciu všetkým tým, ktorí vás počúvali, tak ako keby to jednoducho bola pravda a bol to nezmeniteľný fakt. Nie je to tak, hovorím ešte raz, nie je to tak a akýkoľvek projekt z našej strany, ktorý sa týka verejnoprávnych inštitúcií, je na ich záchranu. Vy ste pri svojej vizualizácii napr. spomenuli Národné divadlo, a teda ten strašný vzhľad akoby dostalo toto nové centrum, pomenovali ste, nové kultúrno-spoločenské centrum bude také alebo onaké. Pani poslankyňa, ja si pamätám ešte pri vašom prvom vstupe, keď ste vstúpili do výboru pre kultúru a médiá, ste predsa povedali, že nové Národné divadlo treba zbúrať.

Tak ako je to v tejto chvíli? Je vám to Národné divadlo dobré teraz, aby ste ho takto používali? Je to tak, pani poslankyňa. Sú na to svedkovia, celý výbor pre kultúru a médiá, to bola prvá veta, ktorú ste povedali, že Národné divadlo treba zbúrať, novostavbu Národného divadla treba zbúrať. To bol váš postoj už dávno potom, ako bolo jasné, že sa divadlo bude sťahovať do nových priestorov zo starých. Viete, je to niečo podobného s tým divadlom ako so Slovenskou republikou. Tiež ste k nej mali taký vzťah, aký ste k nej mali, tiež ste jej nevedeli prísť na meno a predsa teraz veľmi rada by ste boli, keby ste z nej mohli profitovať, čo sa vám, predpokladám, aj darí. Takže je to trošku nekorektné z vašej strany toto prirovnanie, nemám z toho dobrý pocit a je to zavádzanie. Nuž, ale na to si môžeme, resp. musíme zvyknúť.

Hovorili ste o Slovenskej televízii v tom zmysle, ako keby hlavne teda Slovenská televízia, spomínali ste aj Slovenský rozhlas, mali byť predmetom privatizácie a toto je nejaká taká špekulácia, táto novela. Takže veľmi jasne a jednoducho, pani kolegyňa, Slovenská televízia má dnes tri programy, môžeme o nich hovoriť, či sú kvalitné, alebo nie sú kvalitné, ale v každom prípade za tejto vlády nikto nehovorí o privatizácii nejakého programu verejnoprávnej inštitúcie, ako to bolo za vašej vlády, kde sa verejne hovorilo o privatizácii druhého programu. A skutočne všetko sa robí preto, aby tá Slovenská televízia mohla prosperovať, dokonca aj so štvrtým programom, preto sa hľadajú rôzne formy nových zákonov, rôznych novelizácií týchto zákonov, ktoré sú tu.

Apropo, ten zákon, ktorý platí dnes, to je zákon, ktorý vyšiel, pani kolegyňa, za vašej vlády, za vašej vlády celý zákon o Slovenskej televízii aj o Slovenskom rozhlase, kde boli presne pomenované, tak ako sú teraz, vzťahy rady a vedenia, vzťahy vedenia a výboru, kompetencie výboru, kompetencie rád, počet rád, počet členov rád. V tom zákone je istá, rady sú v súčasnosti tak neuveriteľné silné, že jednoducho ich nie je možné odvolať, to bol váš výmysel, pani kolegyňa, výmysel vašej vlády. V tomto my v tejto chvíli len pokračujeme a snažíme sa z toho nejakým spôsobom dostať von, aby sme nemuseli robiť nový zákon o Slovenskej televízii. Hoci si myslím, že blízka budúcnosť čaká aj v tomto zmysle veľké zmeny preto, lebo ak sa má vyriešiť nejako situácia v rámci Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ale to je zrejme otázka pre ďalšiu vládu a pre ďalšie volebné obdobie. Musí vzniknúť novelizácia rád smerom ku kompetencii, musí vzniknúť novelizácia tohto zákona smerom k vedeniu, musí vzniknúť novelizácia, kde sa bude znovu hovoriť o financovaní verejnoprávnych inštitúcií.

Nuž a keďže vy ste hovorili stále o tej privatizácii, no zažili sme tu jedno vedenie Rybníčkovsko, neviem aké ešte, hej. A čo sa stalo v rámci tohto vedenia? Prepustilo sa častokrát nezmyselne tisícsto ľudí v rámci nejakého šetrenia. No prečo sa prepustili títo ľudia? No veď z jedného jediného dôvodu. Nebol to príprava na privatizáciu Slovenskej televízie, o ktorej sa súčasne hovorilo? Veď vy to všetko obraciate z hlavy na nohy. (Reakcia z pléna.) Na jednej strane tuná hovoríte o tom, ako tá Slovenská televízia nefunguje a ako... (Reakcia z pléna.) Áno, áno, áno, viete veľmi dobre, ako som to myslel, proste myslím si, že úplne hovoríte veci, ktoré jednoducho nie sú pravdivé.

No a veď na jednej strane ste chceli privatizovať druhý program a na druhej strane ste dali návrh zákona o zoštátnení televízie a rozhlasu. Ste ju priamo chceli podsunúť pod závislosť štátu. No jednoznačne sú to veci, ktoré, myslím si, ste hovorili iba preto, aby ste ich hovorili, jednoznačne ste tu domýšľali konštrukcie a mne to často pripadalo tak aj v rámci tej privatizácie a v rámci toho vztýčeného prstu oproti tej privatizácii, ako keby to tak malo byť, že skutočne "zlodej kričí, chyťte zlodeja", dúfam, že teraz som to povedal správne.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, Galbavý, Vášáryová, Minárik, Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová, pripraví sa Tomáš Galbavý.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja viem, že mnohým nebude vyhovovať, keď sa vraciame do minulosti, a viacerí sme tu takí, ktorí si skutočne pamätáme viacero rokov, kto, čo, ako postupoval a že mnohokrát dnešné slová sú v úplnom rozpore s tým, čo predtým bolo nielen povedané, ale aj chcené a vykonané.

Na obhajobu by som povedala snáď len toľko, že nielen pani poslankyňa Vášáryová mala taký postoj k Národnému divadlu, ale mali sme tu jedného ministra, ktorý povedal, no veď je to len kopa betónu a skál, tak čo okolo toho robíte, keď sme bránili výstavbu Národného divadla, čo okolo toho robíte toľké reči.

No a aby som pripomenula niektoré a nadviazala na niektoré vystúpenie, teda myšlienky pána poslanca Jarjabka, pani poslankyňa, ja si pamätám, keď ste povedali po rozdelení Česko-Slovenska, že tento deň bol vaším najsmutnejším dňom. Do tlače, áno, je to v tlači, je to napísané. A nedali ste dementi, nedali ste dementi, dodnes táto vaša veta je ako čierne na bielom.

Takže ten vzťah asi k tomu divadlu a k týmto veciam nie je tak národný, ako by sa želalo.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Tomáš Galbavý, pripraví sa Magdaléna Vášáryová.

T. Galbavý, poslanec: Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Jarjabek, úvodom vášho vystúpenia ste sľúbili, že budete vystupovať v rozprave, pretože to považujete za korektné. Bohužiaľ, musím povedať, že ste korektne nezačali. Akonáhle vám dochádzajú argumenty, alebo inak poviem, v prípade, že vám prídeme na nejaký latentný zámer, ako je to aj v tomto prípade, že chcete nie sprivatizovať verejnoprávne médiá, ale zoštátniť, no tak útočíte, vraciate sa do minulosti, ste príliš osobný. Hovoríte na pani poslankyňu, že bola proti výstavbe Slovenského národného divadla, to je totálny, zákerný útok. Práve za našej vlády počas dvoch volebných období sa Slovenské národné divadlo postavilo, to je prvý moment. Vy ste strihali pásku. Druhý moment, neboli sme to my, ale váš predseda, vtedy si bol členom tej politickej strany, hovoril, že treba Čechov dokopať do federácie. Neútočte takto lacno, nevracajte sa do minulosti, bavme sa vecne, hovorme o verejnoprávnych médiách.

A tú záverečnú vetu, čo si povedal, že my sa snažíme veci postaviť z hlavy na nohy, to si povedal veľmi správne, v tomto prípade naozaj zabralo tvoje podvedomie. Čiže veľmi pekne ďakujem a skús byť korektný. (Reakcia z pléna.) Nie, ja som to povedal dobre. Ja som to povedal dobre - z hlavy na nohy.

Ďakujem pekne, z mojej strany to je všetko.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pripraví sa Pavol Minárik.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán poslanec, toto je zákon o mne a mojej minulosti, prítomnosti a vy ste prokurátor? Alebo hovoríme o prvom zákone, ktorý štartuje ďalšie zákony o mediálnom centre. Pán poslanec, vy ste slovo mediálne centrum ani raz nepovedali. Ja rozumiem, tá koncepcia má 140 strán, treba si ju prečítať. Je to nepríjemné čítanie, koncepcia nie je dorobená, je tam veľa tabuliek, je tam veľa čísiel, treba si to pozrieť. Ja som hovorila o koncepcii, koncepcii, vy ste nepovedali o mediálnom centre ani slova.

Keď hovoríme o Slovenskej televízii, nehlasovali ste za zástrčkový zákon, nehovorila som, že to nevyrieši financovanie televízie? Vy ste hlasovali za to, aby televízia mala len 0,5 % reklamného trhu v roku 2011. To znamená, stráca 600 mil. korún z trhu. Nehlasovali ste za to? Vy budete niečo hovoriť?! Venujme sa týmto tri a pol roku, kedy ste pri moci. Má nejak opozícia nejakého človeka v televíznej rade? Ja sa nepamätám, volili ste len svojich zástupcov.

A odvolávali ste sa, že som najčastejšie hovorila: "Neviem, čo je pravda." Pán poslanec, len raz som to povedala a viem, prečo som to povedala. Povedala som, že neviem, kto si robí zálusk na pozemky v Mlynskej doline, lukratívne pozemky. Môžem to povedať, ja si myslím, že je to pán Kmotrík, ktorý stojí za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Minárik, pripraví sa Ján Senko.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, najprv k jednému vášmu konkrétnemu výroku. Pochválili ste, Slovenská televízia má dnes tri programy. Súhrnne tieto tri programy majú menšiu sledovanosť ako jednotka pred štyrmi rokmi. Súhrnne majú tieto tri programy dlhodobo v týždenných sledovaniach menšiu sledovanosť zhruba o 4 % ako JOJ-ka. A ja viem, že nedá sa verejnoprávnosť zhodnotiť len cez sledovanosť, ale povedzte mi, či tá verejnoprávnosť, zjednodušene povedané, v tej televízii stúpla alebo klesla. Môže sa to merať na vlastnej tvorbe, na kvalite, na štruktúre programu. Stále tá televízia stojí na Pošte pre Teba, Drišľakovinách, deformujú sa spravodajstvá a publicistika v takom rozmere, v akom sa nikdy nedeformovali, a ani vám sa nepáčilo vyradenie Reportérov.

A teraz k tomu, ako ste vy vlastne nasadili ako polemiku s pani kolegyňou Vášáryovou, no nedá sa potom nereagovať aj v tomto kontexte. Nie je snáď podstatný ten konečný cieľ a ten konečný cieľ pani Vášáryová vlastne popisovala. Nehovorila veľmi k tomuto konkrétnemu zákonu, ale k tomu poslednému cieľu, ktorým je naozaj, a ten cieľ je posvätený už dneska vládou - mediálne centrum. Nie je snáď mediálne centrum ako PPP - projekt dnes už rozhodnutý, s akým konkrétnym partnerom a za koľko to bude - v čase krízy len pomoc jednému konkrétnemu developerovi? Aby mal v čase krízy zaistený developerský projekt na 25 rokov? O tom hovorila pani Vášáryová a k tomu ste vlastne akosi nevedeli zaujať stanovisko, pretože to je naozajstný konečný cieľ.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko, pripraví sa Dušan Jarjabek.

J. Senko, poslanec: Pán poslanec, zabudol si povedať o účelovom vystúpení pani poslankyne, v podstate tak ako v minulosti a stále je to také isté vystúpenie, ktorého cieľom je negácia, negácia, negácia.

V podstate zabudol si povedať aj to, že prv v predchádzajúcom období boli predané pozemky v okolí Slovenskej televízie na mieste pri Slovenskej televízii. Keď sa pôjdete pozrieť, tak uvidíte, že kto s tými pozemkami kšeftoval a aké stavby tam vyrástli. To nebolo povedané. Nebolo to za tejto vlády, bolo to za minulej vlády, bolo to za minulého vedenia Slovenskej televízie. V tom je účelnosť a účelovosť vystúpenia pani Vášáryovej.

A čo sa týka financovania verejnoprávnych médií. Myslím si, že na rozdiel od predchádzajúceho vládneho zoskupenia sa tu hľadá spôsob, ako im pomôcť a akým spôsobom nájsť rentabilnejšie a efektívnejšie financovanie verejnoprávnych médií. Na toto sa zabúda. A, samozrejme, hľadajú sa také slová, ktoré by znehodnotili spôsob a financovanie, ktoré bolo v súčasnom období nastavené. My sme nezvyšovali koncesionárske poplatky. Hľadali sme dokonca solidárnejší spôsob a myslím si, že budúce obdobie nastavenie tohto systému, správneho nastavenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické pán navrhovateľ, pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie na môj monológ.

Pánovi poslancovi Galbavému asi toľko, no ja toto vystúpenie beriem, Tomáš, skôr ako tvoju povinnú jazdu preto, lebo je nad slnko jasnejšie, keď hovoríme o tej privatizácii za vašej vlády. Prosím ťa pekne, priznaj, vy keby ste mohli, tak budete privatizovať ešte aj poslanecké lavice. Tak sa tu netvár, že ste niečo mali v rámci Slovenského národného divadla alebo v rámci televízie vymyslené inak. Však tu už boli vytvorené projekty, ktoré hovorili o privatizácii Národného divadla, však o tom bola celá jedna schôdza. Skutočne máte naozaj veľmi krátku pamäť.

K pani Vášáryovej, vy hovoríte prokurátor, pani Vášáryová, ale veď vy tu vystupujete ako prokurátor v každom vašom vystúpení. Vy sa tvárite, ako keby ste sa narodili v roku 1989. Vy ste tu ten protiprokurátor, ktorý hodnotí celú túto ľavú stranu a je to každé vaše vystúpenie.

A okrem toho vy hovoríte tu o nejakej televízii dnes. Spomínate si na televíziu za Materáka, čo sa tam všetko udialo? Spomínate si na tie vypovedané zmluvy, o ktorých ste hovorili ako o Kubišových zmluvách a mňa ste do toho namáčali? Čo urobili súdy? Súdy potvrdili, že tie zmluvy boli absolútne v poriadku, iba to vypovedanie nebolo absolútne v poriadku. O tomto vy hovoríte v každom vašom vystúpení.

Viete, no a na záver už len toľko, za Rybníčka sa hovorilo, keď sa hovorilo o tom, čo je to Slovenská televízia, no za Rybníčka sa hovorilo, že Slovenská televízia je niečo medzi zoologickou záhradou a Slávičím údolím. Ja by som bol veľmi rád, a aspoň na tom by sme sa mohli dohodnúť, aby to tak v tej budúcnosti nebolo.

Zástrčkový zákon, ako vy tomu hovoríte, veď predsa aj vy musíte uznať, to je fakt, že na základe toho tzv. zástrčkového zákona a nového výberu je ten výber vyšší, ako bol za starých koncesionárskych poplatkov. Ale veď to predsa nie je pravda, to sú iné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.) Poprosím kľud v rokovacej miestnosti a dovoľte aj mne si len povzdychnúť, že škoda, že predsedám a nemôžem reagovať s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Vyhlasujem túto rozpravu za skončenú, pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť. Pán spravodajca? Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Panie kolegyne, kolegovia, ak si treba niečo dopovedať, vzadu máme reštauráciu, kde možno pri káve si tieto veci treba dovysvetľovať.

Tí, čo majú záujem, budeme ďalej pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1330, návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí predsedu 1345.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, aby ste svoj návrh mohli uviesť.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, podávam novelu zákona, ktorou chcem upraviť postavenie prezidenta republiky na dôchodku po uplynutí jeho volebného obdobia.

Dodnes na Slovensku platí zákon z 21. apríla 1993, kedy prezidentovi republiky sa podľa § 10 ods. 2, prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške 995,82 eura, čiže 30 000 korún. Tridsaťtisíc nevalorizovaných korún, ktoré od skončenia volebného obdobia teda pána prezidenta Kováča platí až dodnes.

Dámy a páni, keď sa začal opravovať Bratislavský hrad a keď prišla hospodárska kríza na celý svet, tak začali hlasy, že tentokrát by sme mali zastaviť financovať Bratislavský hrad, že ide o občanov a pod. Vtedy som povedal veľmi otvorene, že sú veci, ktoré musia existovať, sú veci, ktoré patria ku kultúre štátu, k symbolom štátu, a jednoducho Bratislavský hrad je symbolom nielen hlavného mesta, ale celej krajiny a Bratislavský hrad treba dokončiť. Toľko peňazí tento štát musí mať.

Rovnako to platí o tom, aby sme dôstojne, kultúrne zabezpečili prezidenta republiky na jeho dôchodku. Celý tento zákon vznikol v atmosfére, kedy bol nezmieriteľný spor medzi prezidentom Kováčom a medzi vládnucim HZDS, kedy vládnuce HZDS na čele s premiérom takýmto spôsobom chceli ešte aj po skončení mandátu ponížiť prezidenta Kováča a dali mu tento plat.

Rád by som pripomenul, ako je to v okolí. V Čechách poberá prezident na dôchodku rentu vo výške 50-tisíc českých korún, okrem toho má nárok na financovanie vybavenej kancelárie a odmenu vo výške 50-tisíc na asistenta. Bývalý maďarský prezident dostáva rovnaký plat ako počas výkonu funkcie. Poľský prezident dostáva polovicu príjmu úradujúceho prezidenta. Okrem toho aj poľský, aj maďarský prezident majú nárok na bývanie a ďalšie vymoženosti. Nemeckí exprezidenti majú k dispozícii rovnaký plat aj po odchode z funkcie, rovnako aj kanceláriu, auto s vodičom a sekretárku. Ruský prezident Putin má 70 % platu fungujúceho prezidenta.

Takto vyzerá teda situácia, tak to riešia okolité štáty, národy funkciu hlavy štátu, ktorá navyše u nás je volená priamo, ktorá je symbolom, ktorá je na poštovej známke, ktorá je, alebo hlava štátu alebo štátny znak visí vo všetkých miestnostiach škôl, úradov a pod., ale vo chvíli, keď odíde tento človek do dôchodku, no tak sa ozýva typická slovenská závisť a povie sa proste, veď si mal možnosť nasporiť, mal dosť vysoký plat a pod.

Dámy a páni, toto nie je ani koaličný, ani opozičný zákon, toto je zákon, ktorý konečne by mohol riešiť tento stav, ktorý sa mi zdá byť, že je pre Slovenskú republiku na hanbu.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za uvedenie návrhu. Teraz by som dal slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to je výbor pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Július Brocka má slovo, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Spĺňa všetky náležitosti formálnoprávne, aby sme mohli o ňom rokovať v prvom čítaní. Súhlasím s predkladateľom, aj keď tento návrh nesúvisí s riešením hospodárskej krízy, ale je to vážny problém a súhlasím so spôsobom riešenia tohto problému, ako navrhuje predkladateľ.

Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Vladimír Palko.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Potom bude priestor na prihlásenie sa ústne.

V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, môj vzácny kolega František Mikloško predkladá návrh na dôstojné dôchodkové zabezpečenie ľudí, ktorí vykonávali v minulosti funkciu hlavy štátu. Priznám sa, že spočiatku, keď to pred niekoľkými týždňami navrhol, tak vnímal som to s istými rozpakmi. Populárne to nie je, jednak to a jednak bývalí prezidenti a vlastne aj súčasná hlava štátu neboli a nie sú ľudia z nášho politického tábora. Lenže sú silné argumenty, ktoré hovoria jednoznačne za.

Jeden argument je záujem štátu. Všetci tí prezidenti, ako to už povedal František Mikloško, boli zvolení do funkcie hlavy štátu často s pompou, s veľkou podporou politikov, ktorí stáli za nimi, ale potom po nejakých väčších alebo menších sporoch často je tu tendencia aj zo strany politikov, aj zo strany ľudí chovať sa k týmto ľuďom bez štipky úcty. Pritom exprezident aj po tom, čo opustí úrad, tak má svoje povinnosti voči štátu. Jednoducho povinnosti, ktoré mu vyplývajú z toho, že bol vo funkcii hlavy štátu. Stále, pri niektorých príležitostiach reprezentujú svoj štát. To znamená, je to aj záujem štátu, aby títo ľudia boli dôstojne zabezpečení.

Ale vidím ešte väčší dôvod a významnejší dôvod, aby bol takýto zákon prijatý. A ten významnejší dôvod je potreba veľkorysosti. Potreba určitej veľkorysosti v politike, na ktorú Slovensko zatiaľ ani po takmer dvoch desaťročiach existencie samostatnosti akosi nedosiahlo. Tá veľkorysosť, to je ešte stále v nejakej 13. zakliatej komnate.

O mojom kolegovi Františkovi Mikloškovi je známe - a vlastne opäť to potvrdzuje týmto návrhom zákona -, že vždy prejavoval aj v politike, aj v politike veľkorysosť. A preto by sme sa aj my k nemu v tejto veľkorysosti chceli pridať. Tá veľkorysosť chýba aj v tejto sále. Chýba tam veľmi často.

Rád by som pripomenul, že veľkorysosť a určitá úcta a elegancia veľmi chýbala aj včera. Včera sme tu zažili vystúpenie predsedu vlády, v ktorom sa prejavovali všetky tie neduhy, všetky tie nedostatky akejkoľvek veľkorysosti, ktorú som spomínal. Robert Fico z tohto miesta označil kolegu Mikloška za talizman. Talizman. Neviem, Robert Fico je iba o dva roky menej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, iba o dva roky menej ako František Mikloško. Áno, Robert Fico je premiér, no ale zase František Mikloško bol predsedom parlamentu, a to vo veľmi ťažkých časoch, povedal by som, ťažších, ako sú dnešné. Viete, keď len tak premiér povie o nejakom staršom kolegovi, že talizman, no tak čo je to za neokrôchanosť, čo sú to za spôsoby potrundženého baču, pýtam sa, čo sú to za spôsoby?

Keby nebolo ľudí, ako je František Mikloško, ktorý svojou činnosťou dlhoročnou privodili november 1989, ktorého 20. výročie sme oslávili, no tak kto by bol dneska Robert Fico? Nebol by premiérom vlády Slovenskej republiky. Bol by niekde na úrovni neviem predsedu okresného národného výboru, možno by bol predsedom krajského národného výboru alebo prvým tajomník krajského výboru Komunistickej strany Slovenska. No ale vďaka tomu, že tu boli ľudia ako Mikloško, vďaka tomu, že tu bol november, tak Robert Fico môže byť predsedom vlády. Prosím vás, vážení kolegovia zo SMER-u, keď s ním budete, skúste mu to niekedy pripomenúť.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, musím povedať, že keď v roku 2006 sme rozhodovali, že ako sa máme postaviť k strane SMER, tak aj ja, aj kolega Mikloško, aj kolegovia Minárik a Bauer sme asi správne odhadli, že čo nás to tu čaká. A musím povedať, že sme sa nepomýlili, keď sme povedali, že so stranou SMER a s jej spôsobmi do vlády radšej nie.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za vašu pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie. Len musím upozorniť, že prerokúvame zákon č. 120 o platových náležitostiach ústavných činiteľov.

S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Jarjabek, Pavol Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Palko, úplne zbytočne útočíte, si myslím, v tejto chvíli, a keby ste nepovedali nič, bolo by to z hľadiska predkladaného návrhu zákona ďaleko lepšie, ako keď ste povedali to, čo ste povedali.

Hovorili ste o talizmane. Ja som tu včera tiež sedel. Pre mňa slovo talizman vôbec neznie pejoratívne. Dokonca niektorí z nás talizmany nosia na srdci, niektorí v srdci, čiže ja si myslím, že slovo talizman je určite to slovo, ktoré by nemalo vyvolávať tie emócie a tie pocity, o ktorých ste hovorili vy, ale to je váš problém.

Dali ste si otázku v súvislosti so spoluprácou so SMER-om, že proste ste odhadli, resp. vedeli ste, čo vás čaká. No mali ste ešte doplniť a doplňujem to ja, keďže ste neurobili nič, keďže ste to neurobili vy, no áno, ak ste vedeli, že vás čaká, že už nebudete sedieť v nasledujúcom parlamente, tak ste to odhadli dobre preto, lebo vaša podpora vašej názorovej platforme je taká, aká je. Čiže áno, čaká vás to, že už nebudete môcť hovoriť do vecí verejných.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Už aj vzhľadom na vašu poznámku, pán predsedajúci, k vystupujúcemu musím povedať, že ako bolo prepojené vystúpenie pána poslanca s predkladanou novelou. Je totižto veľké gesto už aj vzhľadom na osoby minulých prezidentov, také veľké gesto, akého je schopný naozaj len veľký človek.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vystúpili tí, čo boli prihlásení písomne do rozpravy. Teraz je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Kto má záujem sa prihlásiť? Pán poslanec Dušan Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja som skutočne nerátal s tým, že budem vystupovať k tejto problematike, ale som si naozaj vypočul nesmierne zaujímavý návrh zákona, ktorý predložil pán poslanec Mikloško, ale zase na druhej strane si myslím, že aj pán poslanec Mikloško musí vedieť alebo tušiť, že takto predložený takýto návrh jednoducho nemôže prejsť. A nemôže prejsť práve preto, že nie je skonzultovaný s poslancami, a teraz vôbec nemám na mysli poslancov koalície, ale nie je skonzultovaný v prvom rade s poslancami opozície, kde neprídete k jednotnému názoru preto, lebo sú medzi vami ľudia, ktorí by niečo takéhoto okamžite politicky zneužili. A predpokladám, že aj vy, aj ja viete veľmi dobre, na akých ľudí myslím.

Myslím si, že jedine jediná možnosť, aby takýto návrh veľmi logický prešiel v parlamente, je, aby v parlamente vzniklo zastúpenie všetkých politických strán - komisia, hoci to slovo je také škaredé a toľkokrát používané tu v parlamente neprešlo, ale povedzme komisia, ktorá by sa zoberala práve takýmito vecami a jednou z vecí je určite plat pána prezidenta, plat pánov prezidentov, ktorí, nech sa na to naozaj pozeráme akokoľvek, skutočne vykonávajú svoj úrad aj potom, keď už nie sú teda priamo vo funkcii, ale už sú v tzv. pofunkčnom období. Čiže určite toto treba riešiť.

Lenže ten spôsob riešenia, ktorý ste si vy zvolili, podľa môjho názoru je odsúdený na neúspech. A naozaj si myslím, že by v tejto chvíli bolo dobré, keby ste, keby sme iniciovali komisiu v parlamente, ktorá by sa aj týmito vecami zaoberala, resp. keby možno Národná rada prijala uznesenie, aby takáto komisia vznikla, aby sa týmito vecami zaoberala. Bolo by to logické. Určite by bolo zabezpečené to, že nikto by z toho nevytrieskal politický kapitál, a možno by sme konečne prišli aj k nejakému normálnemu pragmatickému riešeniu.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami pán poslanec Brocka, Laššáková, Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán poslanec Július Brocka. Pripraví sa pani Laššáková.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Jarjabek, na začiatok svojho vystúpenia ste povedali, že takýto návrh nemôže prejsť, potom ste hovorili o tom, že je to správny návrh a aby prešiel alebo aby bol priechodný, tak navrhujete také komplikované riešenie. Ono je to prosté, oveľa jednoduchšie. Stačí, aby ste zahlasovali za to, aby tento návrh prešiel do druhého čítania, a vytvoríte priestor pre pána kolegu Mikloška, aby mohol rokovať so všetkými poslaneckými klubmi o vylepšení tohto návrhu tak, ako ste to povedali na záver. Čiže toto je oveľa jednoduchšie.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Laššáková. Pripraví sa Pavol Minárik.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja nadviažem na vystúpenie svojho kolegu Dušana Jarjabka a tiež som toho názoru, že treba sa zamyslieť nad hodnotením a rentou, kvázi, by som povedala, exprezidentov, pretože boli hlavou štátu, súhlasím s tým, a takisto by mali mať potom nárok na to dôstojné zastupovanie aj Slovenskej republiky, aj keď už nevykonávajú svoj úrad. Takže myslím si, že to je úcta k úradu ako takému. Ale prikláňam sa tiež k tomu, aby ten návrh bol vyriešený aj legislatívnotechnicky správne, a som toho názoru, že je to dosť vážny návrh, aby sa predtým, ako bol podaný, prerokoval aj s jednotlivými poslaneckými klubmi. Takže prikláňam sa, čo povedal pán poslanec vo svojom vystúpení, aby bola vytvorená možno nejaká kvázikomisia, ktorá takto spoločne pripraví návrh, ktorý bude komplexný. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Minárik. Potom s reakciou Dušan Jarjabek.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, akú komisiu? Zahlasujte, alebo to urobte sami. Máte na to jednoducho silu. Neviete to urobiť. Jednoducho neviete to urobiť, lebo nemáte dostatok veľkorysosti. Alebo možno ešte iná príčina, lebo Mečiar - Kováč.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Dušan Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za faktické poznámky, ale naozaj už aj v týchto vystúpeniach vidíte, že hoci by sme sa chceli pochopiť, sa nechceme pochopiť. Prosím vás, aký Mečiar, aký Kováč? Čo to tu splietate, pán Minárik, prosím vás pekne. Veď vy chcete riešiť niečo úplne iného, nie? Veď vy to chcete riešiť smerom do minulosti aj smerom do budúcnosti, tak to chcite riešiť a prestaňte politicky vydierať. Veď už aj v tomto, čo ste mne povedali, je druh politického vydierania. Vy sa chcete so mnou dohodnúť alebo sa so mnou nechcete dohodnúť. Keď sa so mnou, no vidíte, keďže sa so mnou nechcete dohodnúť a ja sa s vami chcem dohodnúť a podávam vám ruku, tak vy ju odstrkujete.

Tak prosím vás pekne, uvedomte si alebo zhodnoťte si vlastne, čo chcete, a porozmýšľajte nad tým, čo som povedal. Aspoň raz porozmýšľajte. Bude to prvý raz v tomto funkčnom období, keď budete o niečom rozmýšľať preto, lebo to chcete vy a to by som si strašne prial.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili dvaja poslanci, niekoľko faktických poznámok. Ja sa ešte ospravedlňujem. Zabudol som v úvodnom povedať, že v tom mojom návrhu zákona je preklep, to znamená doba účinnosti nie od 1. 7. 2009, ale 2010. Je to logické, čiže ospravedlňujem sa. Je to technická záležitosť.

Dámy a páni, vystúpili dvaja poslanci. Prvý vystúpil pán poslanec Jarjabek a doplnila ho vo faktickej poznámke pani poslankyňa Laššáková. Samozrejme, je to veľmi zaujímavý podnet, až na to, že v tejto chvíli slúži ako argument, že tento zákon nepodporí zrejme klub SMER-u. Je to vaše, samozrejme, právo. Chcem len pripomenúť, že máme ešte dve schôdze, na ktorých sa dá prijať zákon, to znamená, máte času ešte v tomto volebnom období. A hovoriť nie o nejakej komisii, ktorá sa bude týkať budúceho volebného obdobia, je trošku ilúziou, pretože nikto nevie, kto, čo tu bude ani z vás, ani z nás.

Pokiaľ ide o pána poslanca Palka, ja mu ďakujem, lebo to bolo korektné. Ja som to nevnímal včera ako nejakú veľmi takú, by som povedal, oceňujúcu poznámku z úst pána premiéra Fica, ale prosím, každý má nárok na svoje vyjadrovanie a spôsob vyjadrovania. To, čo mňa skôr zarazilo a o čom premýšľam aj dnes, keď dávam tento návrh zákona, ktorý nebude zrejme koalíciou prijatý, je včerajšie správanie sa niektorých poslancov HZDS. Proste ja som to už zažil, prepáčte, SMER, ja som to zažil už pri HZDS v čase vrchole ich moci. Opití mocou a proste myslia si, že môžu všetko, môžu sa z každého smiať.

No chcem upozorniť poslancov SMER-u, niektorých, ktorí sa včera tak správali, že dnes vidíme klub HZDS, ináč povedané ľudsky, že takto končí všetka ľudská sláva. A to patrí aj na premiéra Fica. Ja mu nebránim, aby on sa bránil voči každému, kto naňho útočí. To je v poriadku. Ale jeho opitosť mocou je tiež niekedy, mi pripomína opitosť mocou pána predsedu Mečiara. A tiež by som mu chcel pripomenúť, že takto končí všetka ľudská sláva. Ale každý nakoniec sám sa vo svojom správaní rozhoduje, ako, by som povedal, chápe politickú kultúru a ako chápe moc.

Dámy a páni, hlasovaním rozhodneme, rozhodnete. Ak tento návrh zákona bude mať len jeden dôvod, že niekedy v budúcnosti sa to otvorí, stále som presvedčený, že Slovensko má mať ašpiráciu byť kultúrnou stredoeurópskou krajinou, ktorá má svoje tradície siahajúce ešte do rakúsko-uhorskej monarchie.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v zmysle schváleného programu 44. schôdze Národnej rady. Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona máme pod tlačou 1331, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu 1357.

Za oboch poslancov uvedie pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, pri každom počine je dôležitý cieľ, výsledok, ale aj nezamýšľané následky a spôsob vlastného svedomia, motivácie. Skúsim preto čo-to o motiváciách, dopady by mali byť totižto veľmi jasné a zrejmé, stačí si pozrieť stanovisko ministerstva financií. Pokles príjmov z hazardu by bol výrazný, inými slovami, musel by byť výrazný aj pokles počtu automatov. Môžeme sa spolu zamýšľať aj nad nezamýšľanými následkami, pretože to býva vždy jeden z najťažších problémov a odhaduje sa ťažko, aký bude vývoj, aj keď si myslím, že táto novela je pomerne jasná v svojom dopade.

Keďže máme aj konkurenčný návrh kolegýň Muškovej a Tóthovej (tlač 1348), vyjadrím sa zároveň v tomto vystúpení aj k nemu, aby som potom už nemusel zdržiavať a možno bude dobrá aj taká jemná komparácia na tomto mieste.

Tak prečo to predkladám? Poďme k tým motiváciám. Prečo to predkladám opakovane, pretože som tu už tretíkrát s týmto návrhom a teraz vynímam z tej motivácie kolegu Bauera, pretože on tu v minulom parlamente nebol, takže všetko, čo poviem, bude smerovať len na mňa. Ide o reštrikciu hazardu. Možno by na motiváciu stačilo jednoduché, lebo takáto liberálna úprava, akú máme dnes, spôsobila bezuzdný nárast. A tento jav je vyslovene spoločensky nežiaduci. Skúsim to vysvetliť.

Najviac ma motivuje to, že som v minulom parlamente ešte ako predseda vládneho poslaneckého klubu spôsobil, že návrh zákona, tak ako ho poznáme, je v základe ten, ktorý sa tu prijal v 2005. Nemôže ma z toho vyviniť ani to, že som upozorňoval ministra financií a ministerstvo financií na to, aký to bude mať asi vplyv na prudký nárast. Áno, po prijatí bol rast počtu hracích automatov a obratov v nich raketový. Nebudem sa s tými číslami zaoberať podrobne, pretože som to hovoril v predchádzajúcich vystúpeniach. Za všetko hovorí 30-40-percentný medziročný rast v prvých rokoch po nadobudnutí účinnosti. Neospravedlňuje ma ani to, že som prijal argumentáciu ministerstva financií o potrebe vytvoriť prostredie odbúrajúce korupciu. Áno, je pravda, že prakticky úplná liberalizácia to zabezpečila. Koniec koncov každá liberalizácia takéto niečo zabezpečuje. Ale treba povedať, že k tomuto cieľu sa dá prepracovať aj inými technikami. A ja som nemal naletieť na sľuby ministerstva, že nepriaznivé následky, teda tie nezamýšľané následky sa budú korigovať následnými novelami podľa vývoja situácie. Nemal som na to naletieť ani s kolegom Galbavým, ktorý bol vtedy na mojej strane, jednoducho preto, lebo žiadne korekcie neprišli. Neprišli ani v minulom, ani v tomto volebnom období. Dokonca by som povedal, jednoznačne sa poslednou novelou, ktorá bola prijatá v tomto parlamente, situácia podstatne zhoršila.

Teda prvoradým dôvodom, prečo to predkladám opakovane, je zlé svedomie, čo je možno odčiniť len jedným spôsobom. Snahou o nápravu. Takže to robím. Osobne som presvedčený, že to robím tak, aby som tú pôvodnú výhodu bezkorupčnosť prostredia zachoval v maximálnej miere. Aj keď mi bolo vyčítané pri tých predchádzajúcich, neviem, či to bude aj pri tejto, najmä poslancom Hortom, že to nerobím, ale nemôžem, nemôžem sa s tým stotožniť, pretože to bolo len vypovedané a nebolo popísané, ako by sa tá korupčnosť zvýšila. Keďže ide o otázku svedomia, ten konkurenčný alebo paralelný návrh kolegýň Muškovej a Tóthovej teraz nebudem spomínať.

Druhá motivácia, ktorá ma k tomu vedie, je človek a jeho nešťastie, ktoré hracie automaty prinášajú. Dámy a páni, hazard je závislosť rovnaká ako narkománia a možno by som mal hovoriť, že mi ide predovšetkým o toho hráča, ktorý do nej upadá. O gamblera. Áno, ide mi, samozrejme, aj o neho, ale tí, čo ma poznajú ako človeka pomerne tvrdého srdca, by mi to úplne neuverili, kebyže hovorím, že mi ide len o neho. Mne ide predovšetkým o tých ľudí, ktorí sú okolo neho. Musí nám ísť aj o toho gamblera, ktorý sa s prázdnym pohľadom túla po meste a v hlave mu blikajú svetielka a cingotajú zvončeky padajúcich mincí a vízia veľkého bezprácneho zisku, ale mne ide predovšetkým o jeho mamu, ženu, deti, o nás, o vás, ktorých okráda, o všetkých, ktorí jeho gamblerstvom trpia. Dámy a páni, ide mi o matku, ktorá platí jeho dlhy, kým vládze, ktorá žije v prázdnom byte, lebo všetko už odvláčil a prehral, o mamu, ktorá plače, chodí za ním do herní a prosí ho, aby už odišiel, a ktorý ju tam v herni za to stlčie. Dámy a páni, to nie je vymyslené. Taký príbeh ste dostali do svojich mailov, aspoň verím. Ja som ho dostal, keď som to predkladal prvýkrát, a dotyčná mi povedala, že to pošle všetkým, takže ste to asi dostali. Keď ste to nečítali, je to váš problém alebo problém komunikácie s vašimi asistentmi. Dnes už možno čiastočne rezignovala aj na zmenu syna, aj na zmenu legislatívneho prostredia. Neviem, ale pokiaľ som tu, ja rezignovať nemôžem. Toľko k druhému motívu.

Je otázka, že či bude moje riešenie účinné na tento problém. Ja si myslím, že áno, preto ho navrhujem. A najlepším dôkazom toho, že to bude účinné, je, ešte raz hovorím, vyjadrenie ministerstva financií, ktoré sa bojí výrazného poklesu príjmov. Príjmov z hazardu, ktoré zároveň ničí ľudské životy. Príjmov pre štát, ktoré nakoniec štát musí ale inými, oveľa možno väčšími nákladmi riešiť. Rieši to, pretože jedno slovenské príslovie hovorí, že "príležitosť robí zlodeja", jednoducho ak nie je príležitosť, ak nie sú hracie automaty, nie je kde hrať, nebudú hrať ani dospelí a nebudú hrať ani deti.

Tým som sa jemne dostal ku návrhu kolegýň Muškovej a Tóthovej. Ja veľmi oceňujem ich cieľ, ich zámysel zamedziť prístupu ku hraniu mladistvým. Bude to účinná technika? Povinná kontrola daňovými úradmi hracích miest za daného stavu sa mi zdá byť veľmi problematická. Našich hracích automatov je niekde tesne pod 10-tisíc, daňových úradníkov polovica, to však nemusí byť problém. Problém je, že tieto hracie automaty sú neuveriteľne rozptýlené. Nachádzame ich všade. V zádverí kultúrneho domu, v obchode, kde prídete, v krčme. Ako ustrážiť takto rozptýlené hracie automaty? Povinnými kontrolami? Áno, aj, ale pozrime sa na tú druhú stránku, ktorá mne bola vyčítaná - korupčnosť prostredia.

Dámy a páni, toto prostredie je asi jedno z najkorupčnejších jednoducho preto, lebo často to slúži organizovanému zločinu ako práčka a sú v tom obrovské peniaze. Nedávno bol prípad v Čechách, kedy sa novinári pred voľbami, ktoré nakoniec neboli, snažili korumpovať českých politikov. Viete, aké prostredie, aké krytie si vybrali ako najdôveryhodnejšie? Ponúkali úplatok v mene prevádzkovateľa hracích automatov. A musím povedať, škandál za škandálom. Na strane politikov.

Prečo by sme si mali myslieť, že naši prevádzkovatelia hracích automatov sú iní, ako to predstierali českí novinári? Prečo by sme si mali myslieť, že naši daňoví úradníci vo všeobecnosti sú morálnejší ako českí senátori? Ja nechcem teraz hovoriť o niektorých konkrétnych a určite sú medzi nimi absolútne čestní, ale pri tých peniazoch a koľko trvá odpratať 18-ročného chlapca od automatu o päť metrov a koľko trvá daňovému kontrolórovi prísť na miesto, kde ten hrací automat je umiestnený zo sídla daňového úradu? O koľko skôr musí zavolať tento úradník, aby to prevádzkovateľ dokázal? Nie je to veľa, je to jednoducho veľká príležitosť a mne sa zdá, že efekt nebude ten, ktorý sa zamýšľa, efekt nebude prakticky žiadny v tomto smere, ale budeme si ničiť antikorupčné prostredie.

Dámy a páni, príležitosť robí zlodeja. Preto napríklad Američania vytlačili svoj hazard off shore alebo do púští. Rusi, na ktorých tak radi niektorí pozeráme cez prsty, mali toľko rozumu, že zakázali Petrohrad a Moskvu, vytlačili to 500 kilometrov a potom, potom videli, že to nestačí a poslali hazard na Sibír.

Dámy a páni, my nemáme ani púšte, ani more a ani Sibír nemáme, naše územie je tak husto osídlené, že takúto taktiku zvoliť môžeme ťažko. Preto sme sa rozhodli pre iné riešenie, pre riešenie, ktoré dá možnosť účinne kontrolovať, sústredí rozptýlené automaty do herní, ktoré budú zhora limitované, tým oslabíme prevádzkovateľov a posilníme možnosti štátu.

Dámy a páni, mohol by som, mohol by som polemizovať s ministerstvom financií a jeho názorom, že náš návrh bude znamenať pre štát straty. Mohol by som hovoriť o účinných dôvodoch ekonomických, hovoriť o negatívnych externalitách, o tom, koľko nás stoja, aké máme náklady s dôsledkami, s liečbou hráčov, s liečbou prostitútok na nich viazaných, s drobnou kriminalitou, s potláčaním organizovaného zločinu, so sociálnou sieťou pre zničené rodiny, pre zničené kariéry, pre deti bez rodičov a bez výchovy. Ale ja si myslím, že v tomto prípade je človek oveľa viacej ako takéto ekonomické výpočty, aj keď mnoho, mnoho expertíz hovorí, že tieto externality sú drahšie ako príjmy pre štátny a iné verejné rozpočty. Tie náklady sú veľké. Ešte raz, peniaze z tohto odvetvia sú veľké, ale peniaze nemôžu byť všetko. Peniaze nemôžu byť pre mňa takou motiváciou, aby som ničil ľudí, ani kebyže sa mám stať hneď spoluvlastníkom takéhoto podniku. Peniaze nie sú všetko. Všetko je len človek.

Ako sme sa správali v tomto parlamente my v tejto problematike? Priniesol som to prvý, druhý raz, dámy a páni, dobrá diskusia, v podstate ste ma aj podporovali, aj ste všetci vedeli, že aké negatíva to nesie, prikyvovalo sa, malo by sa to vyriešiť, keďže som opozičný poslanec, tak to asi nie, riešenie prinesie ministerstvo, ale nikto, nikto nemal odvahu vlastne povedať, že tento biznis chce. Proti môjmu návrhu 18. 2. hlasoval 1 poslanec, zdržalo sa 81. 18. 9. 2007 proti 4, zdržalo sa 91. Dámy a páni, nikto v tomto parlamente nechce povedať hazardu áno.

Nakoniec to teda ministerstvo aj riešilo, tak ako sa hovorilo. Viete, ako to vyriešilo vašimi hlasmi? Tak, že do parlamentu poslalo novelu, ktorá nebola nebezpečná. Zavádzala síce kartový poker ako nový druh hazardu, trošku ináč upravovala poplatkové povinnosti, ale nebola až taká nebezpečná. Ministerstvo problém riešilo, teda pomerne neutrálne, ale už prvé zhodné vyhlásenie prevádzkovateľov hazardu a ministerstva financií ma trošku vystrašilo. Obidvaja totižto boli spokojní. Dámy a páni, ale ja, keď sú prevádzkovatelia hazardu spokojní, spozorniem a spokojný nie som.

Ako to dopadlo? Diskusia k tomuto žiadna, aspoň pokiaľ som si mohol prečítať, pretože, bohužiaľ, vtedy som bol na promócii syna v Prahe, takže som tu nemohol byť, ale z parlamentného výboru gestorského pre financie prišiel návrh jak ušitý na jednu konkrétnu firmu a potichu prešiel. Takže áno hazardu. Nie nahlas. Ale potichu, potichu to pustíme.

Ak by sme chceli povedať, že ten typ hazardu, ktorý ohlásil minister Počiatek, nebude ničiť našich ľudí, lebo naši ľudia sú na malé hry a sú prakticky saturovaní tými rozptýlenými automatmi a toto budeme ničiť takých tých bohatších hráčov, ktorí sem budú prilietať, čo je to za logika, že našich ľudí nie, ale Rusa, Francúza ničiť môžeme? Nie je to náhodou logika takých tých juhoamerických režimov, ktorý, pestujme koku a vyvážajme ju do Ameriky? Nie je to taktika Afgancov? Kde nie je kontrola spojencov, pestujme ópium, ale naši ľudia ho používať nebudú? Vyvezme ho? Chceme prijať takúto logiku?

Dámy a páni, u nás diskusia k tomuto zákonu nebola žiadna a prijala sa ďalšia tvrdá liberalizácia. Ako to ide v iných krajinách? Čechy som spomínal. V Čechách majú ešte liberálnejšiu úpravu možno ako my, ale tam sa v parlamente bojuje. Tam sa vedú diskusie, tam je zaväzovaný parlamentný inštitút, aby vypracovával štúdie. Viac ako 50 významných miest takých ako Jičín, Františkove Lázně, Jihlava sa združilo proti hazardu. Keď im ministerstvo financií nanútilo nový typ hazardu, vzbúrili sa.

A ako to beží u nás? Šéf ZMOS-u povie, jeho tento problém nezaujíma, ale asi ho zaujímajú príjmy. To nie je dobrá vizitka pre nás. V Poľsku - a o Poľsku zrejme kolega Bauer povie viacej - na tomto zákone skoro padla vláda. Nakoniec nepadla, lebo premiér sa chopil rozumu, ale padli dvaja ministri. Ďalší traja štátni tajomníci, u nich sa to trošku ináč volá, dvaja významní vládni úradníci, a to len preto, lebo noviny zverejnili rozhovory, z ktorých vyplývalo, že politici sa rozprávajú s ľuďmi z tohto biznisu a obsah tých rozhovorov nebol nejaký mimoriadne iný ako výsledok rozhovorov, ktoré náš minister prezentoval na oficiálnej tlačovej besede.

Náš minister Počiatek na túto tému povedal, že sa dohodol s jedným z najväčších prevádzkovateľov na svete a že príde takýto biznis na Slovensko, a na minulej schôdzi naň ušil novelu zákona cez návrhy v gestorskom výbore. Taktika, ktorá sa v tomto parlamente používa často na to, aby sa schválili veci, o ktorých by sa moc nemalo vedieť, ale z ktorých plynú asi veľké zisky. Takže v druhom čítaní pomerne nevinný návrh zákona dostal katastrofálny stav a toto všetko ide v zhode s našimi médiami, keď Markíza nás masíruje, že mať najväčšie hráčske centrum v Európe je to pravé orechové a opakovane robia z toho vstupy a dajú jedného, dvoch, troch, štyroch ľudí z Jaroviec do 30 rokov, ktorí hovoria, aká tam bude fajn zábava, ako sa tam pôjdeme zahrať. Dajú, samozrejme, aj druhý názor, videl som staršiu pani, ktorá úplne dobre dôvodila, čo to všetko prinesie pre ich 1 500-obyvateľovú mestskú časť - drogy, prostitúciu. A zrazu sa použili otázky, ktoré sú nie prípustné, lebo sú kapciózne, navádzajúce. Ale viete, koľko je to pracovných príležitostí, a uvedomujete si, koľko je to peňazí pre rozpočet? Tým, ktorí boli za, sa žiadne úskočné otázky nedávali.

Dámy a páni, minister chce priniesť hazard na Slovensko a Slovensko mlčí. Akoby to bolo to pravé orechové. A pre koho je to pravé orechové? Čo to vlastne pre mňa Bratislavčana, pre Bratislavčanov, pre Slovensko znamená, keď sem príde takéto hráčske centrum? Skúsme zhrnúť. 12,5-tisíc hráčov denne to znamená. Áno, určite sem prídu minúť aj svoje peniaze na jedlo, na dopravu. Ale... Ale viete, koľko je na 12,5-tisíca hráčov príslušných prostitútok? A že každá, aby mohla takéto remeslo vykonávať, potrebuje denne dávku? A koľko tých dávok musí obhospodáriť dílerov drog? A koľko ochrankárov? Na druhej strane sú dve letiská, nie plné hranice. Je to na hranici dvoch štátov, do štátov, kde by ich asi nikdy nepustili. Pre koho je toto pravé orechové? Idú sem preto, lebo naši politici sa správajú ako politici v banánovej republike. A to už ich vyháňajú nielen zo Slovinska, ale aj z Bahám.

Mne sa zdá, že posledná novela smerovala v prospech prevádzkovateľov, zriaďovateľov, pre podsvetie. Takže hlasne sa vyjadriť v parlamente za hazard, to nie, potichu ho pustiť, to áno. A potom to už masíruje Markíza, aby to bolo prijateľné. Dámy a páni, Rusi na Sibír, Američania na púšte, Slovinci nikam a my do hlavného mesta. Ako tu budeme žiť my, ktorí sa nebudeme môcť stiahnuť do svojich opevnených rezidencií na Slavíne?

Preto moje návrhy a preto nie hazardu! (Potlesk.)