J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, spolu s pánom poslancom Kužmom predkladáme návrh zmeny Trestného zákona, ktorého cieľom by malo byť vyriešiť, ako sa i uvádza v dôvodovej správe, jeden z vážnych problémov marginalizovanej komunity, ktorá má problémy s plnením jednej zo základných povinností, ktoré im ukladá štát. A to osobitne chcem zdôrazniť hlavne pre poslancov vládnej koalície, ktorí si dajú záležať na tom, aspoň slovne, ako má štát zabezpečovať plnenie svojich úloh.
Práve plnenie povinnej školskej dochádzky zaviedol štát. A treba povedať, že plnenie povinnej školskej dochádzky má vážne trhliny pri jej výkone pri niektorých skupinách, hovorme o sociálne slabších skupinách, hovorme o marginalizovaných skupinách, ale každopádne chcem povedať, že to nie je ani koaličný, ani opozičný pohľad, pretože problém s neplnením povinnej školskej dochádzky je problém, ktorý sa nás v budúcnosti bude týkať všetkých. On sa nás už teraz týka síce, ale ešte viac dopadne na nepriaznivý vývoj hlavne vo vzdelanosti detí z niektorých osád.
Zákon o štátnej správe v školstve už v tomto volebnom období zaviedol jedno taxatívne vymedzenie, keď je neplnenie povinnej školskej dochádzky priestupkom. Práve v tomto volebnom období sme dali do zákona 60 vyučovacích hodín. Ich vynechanie je priestupkom. Problém je, že pri týchto skupinách ľudí je vymáhanie úplne minimálnej pokuty, ktorá by mala plniť výchovný efekt reštrikcie. Vymáhanie takejto pokuty je prakticky nemožné z dôvodov, ktoré tu teraz nebudem uvádzať. Preto sme sa spolu s pánom kolegom Kužmom, a treba povedať, že na základe podnetov, myslím, že bude kolega Kužma súhlasiť, hlavne od starostov z obcí, kde sú osady, kde je tento problém, a práve títo starostovia majú problém pri riešení týchto priestupkov, navrhli sme tento model, aby presne stanovené číslo, koľko hodín žiak vynechá pri vyučovaní, bolo trestným činom v zmysle § 211 ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.
Na záver treba povedať, že momentálne aktuálne ustanovenie, ktoré je, je absolútne gumové a prakticky neúčinné. Presne ako kolega Kužma povedal, každý okresný policajný riaditeľ, každý krajský riaditeľ, proste si vysvetľujú ustanovenie písmena a) § 211 po svojom. Dokonca existujú nejaké pokyny, ako sme zistili, že koľko vymeškaných hodín je teda ohrozovaním mravnej výchovy mládeže. Preto sme po všeobecnej, a to chcem zdôrazniť, po všeobecnej diskusii hlavne so starostami sa zhodli, aj keď treba povedať, že som mal aj trošku iný pohľad na to, ale sme sa nakoniec dohodli na tomto kompromisnom návrhu - na počte 120 neospravedlnených vynechaných vyučovacích hodín, ktoré by mali zakladať podstatu trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.
Ako som povedal, tento návrh by sme boli neradi, keby sa chápal opozične alebo koalične, pretože ide o riešenie problému, ako vrátiť deti z osád do škôl, pretože vtedy máme aspoň potenciálnu šancu, ako zlepšiť v budúcnosti ich postavenie, ako zlepšiť ich možnosti budúceho uplatnenia.
Ďakujem vám pekne a žiadam vás o podporu tejto krátkej novely.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ivanča nereagoval nikto. Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči.
Š. Kužma, poslanec: Ja chcel len vyzvať koaličných kolegov, aby trošku zabudli na to, v akých sme dresoch a uvedomili si vážnosť tejto situácie. Týchto detí neuveriteľne pribúda. O chvíľu to budú mať byť ľudia, ktorí budú vlastne svojou prácou, svojimi daňami, svojimi odvodmi mať živiť našu generáciu ako dôchodcov, budú mať živiť štát, hej.
Ja vám poviem pre ilustráciu. Bežné sú čísla, keď pred desiatimi rokmi sa v obci narodilo desať detí v osade, tak po desiatich rokoch dnes je to 45. Ja vám takýchto osád viem vymenovať. Čiže už je to celá trieda. Keď z tých 10 nedokončili školu 6, 7, to sa ešte dalo. Ale keď z tých 45 nám 40 nedokončí školu, už to táto krajina nepotiahne. Čiže, prosím vás, zabudnime na to a spolu s tou pozitívnou motiváciou, čo majme na tých, na ktorých pozitívna neplatí, schváľme tento zákon. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, poslanci, nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona máme uverejnený ako tlač 1338, návrh na jeho pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1365.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Padovi, aby návrh odôvodnil.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona č. 564/1991 Zb. z 3. decembra 1991 o obecnej polícii v znení neskorších predpisov stanovila jasné pravidlá pre vznik obecnej polície a rovnako tak vymedzila základné úlohy obecnej polície, organizáciu a práva, povinnosti príslušníkov obecnej polície.
V § 2 ods. 1 citovaného zákona sa uvádza nasledovné: "Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obcí a z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce." Z toho jasne vyplýva teritórium pôsobenia obecnej polície. Rovnako tak ďalšie ustanovenia zákona o obecnej polícii v § 3 potvrdzujú pôsobenie obecnej polície výlučne na teritóriu obce, ktorou je obecná polícia zriadená.
V poslednom období, dámy a páni, došlo z dôvodov snáh predísť poškodzovaniu oprávnených záujmov občanov viackrát zo strany samosprávnych orgánov obcí a miest o rozšírenie pôsobnosti obecnej polície aj na územie inej samosprávy. Všetky tieto pokusy rozšíriť územie pôsobenia obecnej polície, aj keď sú motivované tými najlepšími úmyslami, je nutné označiť ako pokusy nad rámec zákona.
Uvedomujúc si oprávnenosť snáh samospráv o zvýšenie bezpečnosti vlastných občanov predkladáme s kolegom Kužmom na rokovanie Národnej rady návrh novely zákona o obecnej polícii, ktorá, po prvé, umožní na základe spoločne schválenej zmluvy medzi zriaďovateľskou obcou podľa § 2 a pristupujúcou obcou, ďalej len medzi zmluvnými stranami, vykonávať úlohy podľa tohto zákona i na území katastrálneho územia inej obce, ktorá nemá zriadenú obecnú políciu.
Po druhé. Ustanovuje spôsob preukazovania sa príslušnosťou k obecnej polícii a v podstate teda táto novela umožní aj vytváranie spoločnej obecnej polície pre viacero obcí. Dalo by sa povedať, že je to pokračovaním reformy verejnej správy, a keď je možné dnes vytvárať spoločný úrad, tak v prípade schválenia tejto novely zákona by bolo možné vytvárať aj spoločnú obecnú políciu pre viacero obcí. Účinnosť zákona navrhujeme od 1. 4. 2010.
Dámy a páni, možno na západnom a strednom Slovensku tento problém nie je taký vypuklý. Na východnom Slovensku, a je úplne jedno, či je to v Košickom, alebo Prešovskom kraji, dochádza veľmi často k poškodzovaniu práv občanov, k poškodzovaniu majetku občanov. Štátna polícia nie vždy je schopná tieto veci riešiť nie preto, že by nechcela, ale preto, že teritoriálne rozdelenie štátnej polície často spôsobuje problémy. Spôsobuje ich preto, že pokiaľ je obvodné oddelenie Policajného zboru, povedzme, pri 40-tisícovom meste, to oddelenie má na území samotného mesta toľko roboty, že ani okolité obce, vzdialené často 2, 3 kilometre, nespadajú do teritória príslušného obvodného oddelenia, ale opačne, spadajú do teritória obvodného oddelenia, ktoré je vzdialené možno 10, 15, možno 20 kilometrov od tejto obce. Samozrejme to potom spôsobuje často problémy okamžite reagovať na situáciu, ktorá v danej obci vznikla.
Poznám minimálne tri pokusy samospráv obcí a miest, keď sa obce dohodli s mestom, kde je mestská polícia, na tom, že policajti mestskej polície budú vykonávať služby aj na území ich obce. Bohužiaľ, okresný prokurátor úplne právom v zmysle tohto zákona ich pokusy a ich snahy označil za činnosť v rozpore so zákonom a o tejto činnosti boli vyzvaní, aby upustili.
V auguste tohto roku vláda Slovenskej republiky schválila na návrh ministra vnútra zvýšenie počtu príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky o 300, ktorí mali byť dislokovaní, teda navýšenie počtu, ktorí mali byť pridelení predovšetkým v krajoch Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom.
Na moju interpeláciu zo septembra odpovedal minister vnútra v októbri nasledovne: "Do istého termínu, povedzme, bol posilnený výkon policajnej činnosti v tých troch krajoch 256 príslušníkov Policajného zboru, ale nie nových príslušníkov, ale týchto 256 príslušníkov bolo presunutých z iných krajov." Toto nie je dlhodobé riešenie, toto nemá nijaký priamy efekt, a ak rozdelíte 256 policajtov medzi tri kraje, tak vám vyjde, že jeden kraj, to je nejakých 85 aj niečo, 85 nie, 256 tak. Nie je to nič mimoriadne, pretože keď chcete posilniť obvodné oddelenie o dvoch, o troch policajtov na jednej zmene, koľko ľudí vám zostane.
Tento návrh umožňuje obecnej polícii, ktorá má, povedzme, 15, 20 príslušníkov Policajného zboru mestskej polície, aby vykonávala činnosť niekoľkokrát za zmenu, za službu aj v priľahlých obciach a v neposlednej miere, hovorím, umožňuje obciam dohodnúť sa na vytvorení spoločnej obecnej polície, ktorú budú financovať zo spoločných prostriedkov.
Takže, dámy a páni, toľko na úvod. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánu poslancovi Ivanovi Šaškovi, nech sa páči, aby predniesol spravodajskú informáciu.
I. Šaško, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1338).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 16. novembra 2009 č. 1365 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2010 a v gestorskom výbore do 29. januára 2010.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil nikto. Panie poslankyne, poslanci, teraz je priestor, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Pán poslanec Kužma. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči, máte slovo.
Š. Kužma, poslanec: Takže, vážený pán predsedajúci, dámy, páni, chcem vás požiadať o podporu tohto zákona, ktorý nič nenariaďuje, ale umožňuje obciam, ktoré cítia túto potrebu, ale dnes individuálne na to nemajú, aby si vedeli zriadiť obecnú políciu, aby sa mohli spojiť a túto políciu si spoločne zriadiť, aby im mohla pomáhať v problémoch, ktoré sú mnohokrát, mnohokrát doslova spoločné pre všetky tieto pri sebe sídliace obce.
Zároveň nám rieši aj problém niektorých doslova spoločných obcí a miest. Ja to poviem konkrétne na probléme Prešova, kde časť Prešova, Ľubotice sa oddelili od mesta a dnes je situácia taká, že doslova na niektorých uliciach na sídlisku jeden chodník patrí mestu Prešov, druhý obci Ľubotice a skutočne tá mestská polícia má veľmi ťažké niekedy vykonávať svoju činnosť tak, keď ich právomoci končia uprostred cesty. Pritom, pokiaľ mám informácie, aj mesto Prešov, aj Ľubotice by chceli, aby tá polícia bola spoločná, aby mohli vykonávať túto činnosť spoločne.
Čiže znovu opakujem, je to možnosť, nie povinnosť, dávame šancu pomôcť tam, kde štátna polícia objektívne nemôže všetko stihnúť, preto vás prosím, aby ste tento zákon podporili. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kužma bol jediný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou nechce nikto reagovať. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chce sa vyjadriť? Nech sa páči.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi kratučko. Tiež vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu novely. Ako povedal kolega Kužma, návrh novely nič nenariaďuje, návrh novely vytvára podmienky pre zriadenie obecnej polície pre viaceré obce naraz a zároveň vytvára podmienky pre dohodu, pre pôsobenie obecnej polície na území inej obce a nakoniec tak umožňuje pôsobenie viacerých zložiek a vlastne aj koordináciu činností a vlastne dosiahnutie synergického efektu pôsobenia viacerých zložiek.
Dámy a páni, ak chceme pomôcť týmto obciam pri riešení pálčivých problémov, myslím si, že máme možnosť podporiť tento návrh novely zákona. Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1339, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 1366.
Dávam slovo pani poslankyni Cibulkovej, aby tento návrh odôvodnila.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve.
Už niekoľko rokov sa zdravotné poistenie vyberá systémom platenia preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú. Na základe zúčtovania tomu, kto mal veľké výkyvy vo výške príjmov vznikne preplatok alebo nedoplatok. Systém je spravodlivejší, ako bol ten, ktorý platil pred prijatím zdravotnej reformy. Ak má podnikateľ totižto silný rok, platí vyššie poistné ako ten, komu sa príjmy znížili. Preddavky sa síce platia na základe príjmov z minulého roka, ale ročné zúčtovanie zdravotného poistenia umožní zohľadniť výšku skutočne dosahovaných príjmov v danom roku. Obdobne to platí i pre zamestnancov, aj keď len na základe mesačnej bázy. Vyššie príjmy počas niekoľkých mesiacov v roku môžu ovplyvniť výšku zdravotného poistenia, a to nielen v prospech zamestnanca, ale i naopak, v prospech zdravotnej poisťovne. Preto sa jednoznačne hlásim k spôsobu platenia zdravotného poistenia vrátane ročného zúčtovania.
Vyššia spravodlivosť si však vyžaduje, aby bol systém zložitejší. Ako zložitý bude, pri reforme sa odhadnúť dalo. Ale ako sa s tým vysporiadajú poistenci, teda zamestnávatelia, zamestnanci a živnostníci, to sa už odhadovalo ťažšie. Nemožno uprieť odborníkom v oblasti zdravotného poistenia snahu o zlepšenie prístupu k tlačivám a k informáciám, ako ich vyplniť. Každoročne sa objavujú nielen v tlači, ale sa objavujú i na internete, ale i priamo v zdravotných poisťovniach informácie uľahčujúce vykonanie ročného zúčtovania. Napriek tomu však bol tento úkon pre mnohých neprehľadný, zložitý a nezrozumiteľný.
Keď som sa o tejto téme rozprávala s bežnými občanmi, počula som viacero reakcií, ktoré končili otázkou, prečo to vlastne nerobia zdravotné poisťovne? A niet sa tomu čo čudovať, lebo z praxe poznám prípad, keď zdravotná poisťovňa oznámila zamestnávateľovi, že musí opraviť ročné zúčtovanie, lebo mu zrejme jeho zamestnanec zabudol nahlásiť, že mal ešte iný príjem zo závislej činnosti. Alebo možno i vy viete o takom prípade, že niekto poslal zle vyplnené tlačivo a pracovníčka zdravotnej poisťovne za tohto človeka vyplnila tlačivo správne a poslala mu opravené ročné zúčtovanie. Ak sa touto problematikou budeme zaoberať dôslednejšie, skôr či neskôr dospejeme k záveru, že zdravotné poisťovne vlastne vedia urobiť ročné zúčtovanie lepšie a niekedy majú dokonca viac informácií na správny výpočet poistného.
Vychádzajme z predpokladu, že profesionál zo zdravotnej poisťovne vie urobiť ročné zúčtovanie lepšie ako občan. To zrejme nikto nepoprie. To, čo je pre prenos vykonania ročného zúčtovania na zdravotné poisťovne rozhodujúce, je dostupnosť údajov a informácií, z ktorých sa ročné zúčtovanie vypočíta. Tieto údaje majú zamestnávatelia, ktorí ich mesačne zasielajú zdravotným poisťovniam. Druhú časť údajov majú daňové úrady. Navrhujem, aby sa zrušila povinnosť občanov oznamovať údaje z daňového priznania. Podľa navrhovanej právnej úpravy by informácie zdravotné poisťovne získavali priamo od daňového riaditeľstva.
Mojím zámerom tohto návrhu nie je zmeniť spôsob výpočtu zdravotného poistenia, zámerom je vytvoriť predpoklady na to, aby sa ročné zúčtovanie dalo vykonať z údajov, ktoré má zdravotná poisťovňa k dispozícii. Reakcia zdravotných poisťovní mi dáva za pravdu. Dokonca sa v tlači objavili reakcie a vyjadrenia, že sú na to pripravené a nevidia zásadné prekážky, ktoré by bránili prenosu ročného zúčtovania zdravotného poistenia na poisťovne.
Predkladaný návrh zákona, ako som už uviedla, má zabezpečiť vykonanie ročného zúčtovania príslušnou zdravotnou poisťovňou. V súčasnosti vykonávajú teda zúčtovanie zdravotného poistenia za zamestnancov zamestnávatelia. Ak sa zamestnanec rozhodne, môže vykonať takéto ročné zúčtovanie i sám. Samostatne zárobkovo činné osoby, t. j. podnikatelia robia ročné zúčtovanie taktiež sami. Súčasný systém je pre zamestnávateľov zaťažujúci, lebo zamestnávateľ musí od zamestnanca získať všetky potrebné informácie, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdravotného poistenia. Často sú údaje podané zamestnancom neúplné, a to najmä z toho dôvodu, že niektorí zamestnanci sa nedostatočne orientujú v systéme zdravotného poistenia.
Odborná terminológia uvádzaná v tlačivách na vykonanie ročného zúčtovania je pre občanov nezrozumiteľná a dochádza k neúmyselným chybám už pri samotnom výpočte poistného. Podnikatelia sami označujú systém zdravotného poistenia za zložitý a predstavuje pre nich výraznú administratívnu záťaž.
Spôsob vykonávania ročného zúčtovania bol nastavený ešte v roku 2004. Spôsob výpočtu poistného bol za posledné roky dostatočne odskúšaný a prax ukázala, že sa dá povinnosť vykonať ročné zúčtovanie preniesť na zdravotné poistenie. Už na základe dnes platného zákona majú zdravotné poisťovne všetky informácie o príjmoch, a teda i o vymeriavacích základoch zamestnancov.
Navrhovaný zákon ukladá povinnosť daňovému riaditeľstvu predkladať zdravotným poisťovniam údaje potrebné pre výpočet ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré sú uvedené v daňových priznaniach. Zdravotné poisťovne majú aj v súčasnosti informačné systémy, ktoré sú schopné spracovať príslušné údaje a nepredpokladá sa žiadna zásadná úprava na základe tohto zákona.
Aby sa mohli občania a zamestnávatelia vyjadriť k údajom, ktoré im boli vypočítané za príslušný rok, zavádza sa inštitút námietky, v ktorej sa uvedie, ktoré údaje nie sú správne a požiada sa o opravenie ročného zúčtovania. Opravu urobí zdravotná poisťovňa bezodkladne. Ak zdravotná poisťovňa neuzná námietku občana, spor rieši Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Samotný spôsob výpočtu poistného sa oproti súčasnému stavu nemení. V novele navrhujem, aby zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie poistného do piatich mesiacov od termínu na podanie daňového priznania. V budúcnosti sa predpokladá, že by sa lehota na vykonanie ročného zúčtovania skrátila, čo však bude predmetom samostatného legislatívneho procesu.
Ak má poistenec predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie zdravotného poistenia navrhujem vykonať najneskôr do konca roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie. V tej istej lehote oznámi zdravotná poisťovňa výšku preplatku alebo nedoplatku. Preplatky a nedoplatky poistného by mali byť splatné do dvoch mesiacov od termínu na vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia.
Navrhovaný spôsob výrazne zjednoduší povinnosti zamestnávateľov, podnikateľov, ale i ostatných občanov, ktorí boli povinní robiť ročné zúčtovanie. Odbúra sa časť administratívnej záťaže v oblasti, ktorá je širokou verejnosťou označovaná ako mimoriadne komplikovaná.
Zverením vykonania ročného zúčtovania odborným útvarom zdravotných poisťovní sa predíde zbytočným chybám vo výpočte poistného, ktoré v súčasnosti zdravotné poisťovne kontrolovali a nie raz i odstraňovali napriek tomu, že im to zákon neukladal.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia z vládnej koalície, keďže i vláda Roberta Fica má vo svojom programovom vyhlásení zrušenie súčasnej podoby ročného zúčtovania poistného a presadenie zásadného odbyrokratizovania zdravotníctva, zrušenie zbytočných administratívnych úkonov a duplicity činnosti ministerstva zdravotníctva, verím, že predkladanú novelu zákona podporíte naprieč politickým spektrom. Ďakujem. (Potlesk.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Gestorský výbor pre zdravotníctvo určil za spravodajkyňu pani poslankyňu Annu Szögedi. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. Prosím, keby ste predniesli spravodajskú informáciu.
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu poslankyne Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1339).
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona v zmysle § 67 rokovacieho poriadku obsahuje paragrafové znenie, ale dôvodová správa neobsahuje všetky náležitosti. Neuvádza sa, či návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi či medzinárodnými zmluvami. Ďalej dôvodová správa neobsahuje finančný dosah návrhu zákona na štátny rozpočet a nárok na pracovné sily.
Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1366 do 16. novembra 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 27. januára 2010 a gestorský výbor do 29. januára 2010.
Pán podpredseda, skončila som, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcov, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Kto má záujem? Nikto sa do rozpravy nehlási. Preto končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keď nebola rozprava, nemá sa k čomu ani navrhovateľka, ani spravodajkyňa vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1340. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výbormi je v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1367.
Dávam slovo pani poslankyni Muškovej, aby svoj návrh uviedla.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na novelizáciu vo veľmi krátkej dobe po jej novelizácii vládou vládnou novelou. Vedie ma k tomu neutešená situácia, ktorá nastala v posledných mesiacoch v našej spoločnosti nedôslednou prácou niektorých akademických funkcionárov. Na druhej strane minister školstva nemá dnes potrebné nástroje na okamžitú nápravu niektorých rozhodnutí, ktoré by mohli napätú situáciu vyriešiť.
Vydávanie expresných titulov je problém, ktorý, samozrejme, nie je častým, je skôr ojedinelým problémom, ktorý sa dá riešiť podľa mňa prijatím niektorých zákonných opatrení, ktoré jednoznačne predpíšu priznanie takého počtu jednotiek študijného programu, ktoré umožnia vyštudovať za reálny čas pri splnení všetkých podmienok návštevy prednášok a cvičení priamo v zákone.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 27. septembra 2002 o kreditnom systéme štúdia jasne popisuje metodiku zápisu a absolvovanie predmetov štúdia hodnotením študijných výsledkov, formálne náležitosti prenosu kreditov a podobne. Vyhláška v § 5 ods. 2 uvádza, citujem, "študent si zapisuje predmety tak, aby mu počet kreditov, ktoré môže získať ich úspešným absolvovaním, stačil v danom období na splnenie podmienky na pokračovanie v štúdiu", koniec citátu.
V dobrej viere zákon aj vyhláška predpokladá, že podrobnejšie a exaktnejšie pravidlá budú prijaté v študijnom a skúšobnom programe konkrétnej fakulty alebo vysokej školy. Treba úvodom povedať, že väčšina vysokých škôl majú tieto potrebné veci legislatívne ošetrené a spravidla u nich nemôže nastať prípad, že by študent mohol získať neskutočné množstvo kreditov v jednom akademickom roku.
V druhom mojom bode návrhu novely zákona riešim možnosti uznávania jednotiek študijného programu alebo študijného predmetu študentovi, ktorý v minulosti študoval na vysokej škole a môže na základe jeho žiadosti rektor alebo dekan fakulty, ak sa študijný program uskutočnil na fakulte, uznať len tie časti štúdia, akademický rok, študijný semester, blok predmetov alebo jednotlivé predmety, ak od ich absolvovania neuplynulo viac ako päť rokov, takto to bolo aj v minulosti, a boli absolvované v akreditovanom študijnom programe vysokej školy.
Táto dikcia jednoznačne zabráni špekulatívne spoplatňovanie vysokoškolského vzdelávania formou celoživotného vzdelávania prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa snažia profitovať na vzdelávacom trhu ponukou kvázi vysokoškolského vzdelávania.
Ja si vážim autoritu vysokých škôl a myslím si, že stanovenie určitých mantinelov potrebných pre zachovanie vážnosti a kvality štúdia uvíta aj akademická obec.
Verím, vážené kolegyne a kolegovia, že vám všetkým záleží a leží teda na svedomí dobré meno vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania a moje návrhy predložené v krátkej novele vysokoškolského zákona podporíte. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, poslancovi Jozefovi Tarčákovi, aby nám predniesol spravodajskú informáciu.
J. Tarčák, poslanec: Vážený pán podpredseda, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu pani poslankyne Národnej rady Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú máte pred sebou ako tlač 1340 ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 192 z 19. novembra 2009 podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 1340. Predseda Národnej rady zaradil návrh zákona na program tejto schôdze. Súčasne predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1367 zo 16. novembra 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.
Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby výbory, ktorým bol zákon pridelený ho prerokovali v lehote do 27. januára 2010 a gestorský výbor do 29. januára 2010.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto.
Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Pán poslanec Švidroň, nikto viac? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Valentín Švidroň. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predkladateľka, návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje podrobnosti vo veci zápisu študijných povinností študentov v rámci jedného akademického roka a možnosť vysokej školy uznávať študijné povinnosti absolvované a plnené študentom v predchádzajúcom štúdiu.
Predkladateľka návrhu jeho potrebu odôvodňuje cieľom odstránenia nejednoznačného vysvetľovania vyhlášky v kreditnom systéme štúdia. Avšak podľa zákona o vysokých školách je organizácia štúdia v samosprávnej kompetencii vysokých škôl. Študent vysokej školy má právo pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania jednotiek študijného programu pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi.
Zo zákona vyplýva, že štandardná záťaž študenta vyjadrená počtom kreditov na akademický rok je 60 a zodpovedá pravidlám európskeho systému prenosu kreditov. Prínos ustanovení obmedzenia, že si študent môže zapísať v jednom akademickom roku študijné povinnosti v rozsahu 30 až 90 kreditov, nie je v návrhu odôvodnený. Súčasná právna úprava neumožňuje vysokej škole uznať výsledky z neformálneho vzdelávania. Na základe uvedeného nepovažujem za potrebné prijatie predloženého návrhu, a preto z hľadiska stability právneho prostredia ho odporúčam neschváliť. Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Švidroň bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka sa chce vyjadriť. Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: V krátkej novele, ktorú predkladám, v odseku 2 je jasne stanovený a vysvetlený pojem kreditu a štandardmi záťaže študenta za celý akademický rok vyjadrený počtom kreditov z tých 60. Doplnenie o bod 1 v tomto stanovenom rozsahu presnejšie definuje rozpätie, ktoré štúdium v akademickom roku limituje vzhľadom na rôzne skutočnosti, ktoré počas štúdia môžu nastať. Vieme, že všetky krajiny, ktoré sa hlásia k Bolonskej deklarácii, prijali túto ročnú záťaž 60 kreditov. Akademické práva dovoľujú študentovi rozkladať si štúdium na obdobie, ktoré mu vzhľadom na osobné študijné predpoklady a okolnosti štúdia, či už dlhodobá choroba, alebo pobyt v zahraničí, vyhovujú. V takomto prípade po posúdení dekanom sa, samozrejme, študijný program môže skrátiť alebo predĺžiť a tak, ako som hovorila, štandardom na našich školách väčšinou, ako som zisťovala, je skutočne maximálna hranica určená do tých 90 kreditov. Tých 30 kreditov minimálne aspoň preto, aby študent mohol mať účasť na výhodách študenta, napríklad sociálne, ale aj preto, aby nestačilo 5 kreditov na prechod do ďalšieho ročníka. Takže z tohto dôvodu minimálna hranica 30 kreditov. Dúfam, že toto vysvetlenie postačuje. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona máme pod tlačou 1341, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1368.
Opäť dávam slovo pani poslankyni Ľudmile Muškovej, aby návrh odôvodnila.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, základným cieľom návrhu novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov je vytvorenie priestoru pre možnosť odškodnenia osôb postihnutých nepredpokladanými negatívnymi dôsledkami očkovania.
Návrh novely zavádza možnosť odškodnenia poškodenia očkovaním obdobným spôsobom a v obdobnej výške, aké už používajú v našej legislatíve iné platné normy o odškodnení ujmy na zdraví z rôznych iných dôvodov.
K predloženiu tejto novely zákona ma priviedli obdobné právne normy, najmä ktoré sú v štátoch bývalej pätnástky Európskej únie, kde napriek tomu, že tieto štáty neukladajú povinnosť očkovania, štát občanov v prípade poškodenia očkovaním odškodňuje. Konkrétne tento návrh novely vychádza zo zákona Spolkovej republiky Nemecko a jeho preklad mám k dispozícii. Je to zákon na ochranu pred infekčnými chorobami u ľudí a o boji proti týmto chorobám z 20. júna 2000, naposledy novelizovaný 31. októbra 2006.
Vzhľadom na záujem štátu na povinnom očkovaní a zabezpečení profylaxie obyvateľov formou očkovania malo by byť povinnosťou štátu odškodniť poškodených, u ktorých sa vyskytli nežiaduce dôsledky očkovania presahujúce bežnú reakciu na očkovanie. Zabezpečením tejto náhrady budú osoby poškodené očkovaním schopné si zabezpečiť prostriedky na zmiernenie či liečbu negatívnych dôsledkov očkovania, ktoré doposiaľ zdravotné poisťovne nepreplácali.
Zákon zavádza štandardný proces posudzovania žiadosti o odškodnenie, v ktorom budú mať postavenie rozhodujúcich správnych orgánov regionálne úrady verejného zdravotníctva, ako aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Kompetenciu na posúdenie správnosti rozhodnutia správnych orgánov zveruje návrh novely tohto zákona do rúk správnych súdov. Keďže negatívne dôsledky očkovania sú podľa vyjadrenia odborníkov ojedinelé, nepredpokladajú sa vysoké nároky na verejné financie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím, že napriek tomu, že sa novela dotýka veľmi malého okruhu ľudí, títo sa však boria s nepredstaviteľnými problémami a zákon by im pomohol aspoň čiastočne ich riešiť, prosím vás o podporu tohto môjho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.