M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem, pán spravodajca.

A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz preruším rokovanie schôdze Národnej rady do času, kým nás neoboznámia členovia komisie s výsledkami volieb v tajnom hlasovaní k

návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu,

návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu,

návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

Potom pravdepodobne musíme hlasovaním rozhodnúť o ďalšom priebehu schôdze.

Takže vyhlasujem prestávku do skončenia sčítavania hlasov.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, volebná komisia skončila svoju prácu. Overovatelia nám o chvíľu predložia výsledok voľby. Poprosím vás preto, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Je 18.13 hodín, tak o 18.15 hodine vyhlásime výsledky volieb.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní.

Poprosím poverenú overovateľku pani kolegyňu Muškovú, aby oznámila výsledky volieb.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Dovoľte, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vás informovala o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

Na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 8 neplatných a 121 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Kornélie Beličkovej hlasovalo za 70, proti 25, zdržalo sa 26 poslancov, Márie Caletkovej hlasovalo za 44, proti 53 a zdržalo sa 24 poslancov, Petra Stana hlasoval za 1 poslanec, proti 74 a zdržalo sa 46 poslancov.

Na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že vo voľbe v tajnom hlasovaní bola za člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu zvolená Kornélia Beličková.

Ďalej, zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.

Na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a 117 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Judity Dubjelovej hlasovalo za 65, proti 32 a zdržalo sa 20 poslancov, Mariána Furmana hlasovalo za 62, proti 35 a zdržalo sa 20 poslancov, Renáty Janákovej hlasovalo za 63, proti 34 a zdržalo sa 20 poslancov, Juraja Juríčka hlasovalo za 61, proti 35, zdržalo sa 21 poslancov, Dany Kálnayovej hlasovalo za 63, proti 34, zdržalo sa 20 poslancov, Jozefa Kolcúna hlasovalo za 61, proti 35 a zdržalo sa 21 poslancov, Viliama Pohančeníka hlasovalo za 64, proti 35 a zdržalo sa 18 poslancov, Pavla Sabola hlasovalo za 60, proti 36, zdržalo sa 21 poslancov, Daniely Šikutovej hlasovalo za 61, proti 36 a zdržalo sa 20 poslancov, Martina Vladika hlasovalo za 62, proti 35, zdržalo sa 20 poslancov, Ľudmily Babjakovej hlasovalo za 48, proti 49 a zdržalo sa 20 poslancov, Eleny Berthotyovej hlasovalo za 44, proti 51 a zdržalo sa 22 poslancov, Dušana Čima hlasovalo za 44, proti 50, zdržalo sa 23 poslancov, Zuzany Ďurišovej hlasovalo za 44, proti 50 a zdržalo sa 23 poslancov, Miroslava Gavalca hlasovalo za 46, proti 49 a zdržalo sa 22 poslancov, Antona Jačeka hlasovalo za 44, proti 50, zdržalo sa 23 poslancov, Martina Murgaša hlasovalo za 44, proti 50, zdržalo sa 23 poslancov, Juraja Považana hlasovalo za 45, proti 48 a zdržalo sa 24 poslancov, Edity Szabovej hlasovalo za 44, proti 49 a zdržalo sa 24 poslancov, Márie Tóthovej hlasovalo za 44, proti 50 a zdržalo sa 23 poslancov.

Na voľbu kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu zvolená Judita Dubjelová.

A do tretice dovoľte, aby som vás informovala o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

Na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu výboru sa zúčastnilo 129 poslancov, bolo teda odovzdaných 129 hlasovacích lístkov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti všetci poslanci odovzdali svoje hlasovacie lístky. Zo 129 hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných.

Zo 124 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti pri voľbe Jána Kovarčíka hlasovalo za 81, proti 17, zdržalo sa 26 poslancov.

Podľa § 15 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Ján Kovarčík zvolený za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Takže mi dovoľte pre zápis skonštatovať, že za člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu bola zvolená v tajnom hlasovaní Kornélia Beličková.

Ďalej konštatujem, že Národná rada zvolila v tajnom hlasovaní jedného kandidáta na sudcu disciplinárneho súdu, ako to oznámila overovateľka, Juditu Dubjelovú.

A napokon konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní poslanca Jána Kovarčíka za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

Ďakujem pekne.

Čiže tým sme vybavili hlasovania.

Procedurálny návrh pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Zopakujem znova svoj procedurálny návrh. Dávam návrh teda o dvoch bodoch. Prvým je, aby sme zajtra o 9.00 hodine rokovali a doplnili bod rokovania Národnej rady o návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska, máte to ako tlač 1369, a, ďalej, aby sme dneska hneď teraz začali rokovanie o bode 78, ktorým je Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k rozhodnutiu, ktoré máme ako tlač 1368. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pre poriadok, je všeobecný súhlas s takýmto návrhom. (Odpovede z pléna.) Nie? Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 74 poslancov.

Národná rada je neuznášaniaschopná.

Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v zmysle rokovacieho poriadku. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Po nej zopakujeme hlasovania.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím teda zaujať miesta. Uplynula päťminútová prestávka, poprosím zaujať miesta v poslaneckých laviciach.

Takže, ak dovolíte, päťminútová prestávka uplynula, takže dávam opäť hlasovať, kto je za návrh pani poslankyne Janky Laššákovej. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 76 poslancov, za návrh 76 poslancov.

Návrh pani poslankyne Laššákovej sme schválili.

Ešte by som najprv upozornil teda, že zajtra ráno o 9.00 hodine začíname návrhom vlády na vymenovanie nového guvernéra Národnej banky Slovenska a potom pokračujeme riadnym programom. Ak skončíme dneska so schváleným novým bodom, tak v takom prípade budeme v ňom pokračovať, pokiaľ sa tak nestane, tak budeme pokračovať ďalšími bodmi, ktoré sú uvedené v programe.

Takže teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie

Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o umiestňovaní náboženských symbolov v školách a vo verejných inštitúciách v súlade s kultúrnou tradíciou krajiny.

Materiál ste dostali rozdaný ako tlač 1368.

Poprosím pána poslanca Fronca, aby sa ujal slova a tento návrh uviedol.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, napadá ma začať jedným známym výrokom: "Dedičstvo otcov zachovaj nám, pane." Dedičstvo si zachovajme sami. A to dedičstvo našich otcov, dedov, pradedov, našich predkov je tradícia hodnoty, ktoré ctili a ktorými žili po celé stáročia. A oni sú súčasťou našej národnej i európskej identity. No a súčasťou takého dedičstva sú i symboly, v tomto prípade kríže.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu nedávno rozhodol, že umiestňovanie krížov v školách je porušením práva rodičov vychovávať deti podľa vlastného presvedčenia. Ide v tomto prípade o niečo, čo je v rozpore s tradíciou, čo je v rozpore s ich kultúrnym a historickým dedičstvom. A ide o niečo, čo je minimálne v rozpore so zohľadnením Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách z roku 1950. Viete, kladiem si otázku, čo by sa stalo, keby ste išli po ceste, ktorá nemá návestidlá, smerníky, označenie miest a obcí. No boli by sme všetci zneistení, kde sme. A rovnako je to aj v prípade Európskeho spoločenstva. Ak sa aj v záujme pomyslenej tolerancie zbaví vlastných symbolov, tak zostaneme zneistení a vykorenení.

Tá európska dvetisícročná história, kultúrna história je založená na kresťansko-judaistickej tradícii. A tu chcem povedať, že niekedy je toto až prekvapivé, ako tá Európa sa v istých okamihoch dokáže spojiť a zjednotiť. Ako najviac asi ohrozená európska civilizácia v novodobej histórii bola na prelome 16. a 17. storočia, keď v roku 1683 stála mohutná armáda tureckého vezíra Karu Mustafu pred Viedňou. Viedeň vyslovene krvácala. A hrozilo, že sa to prevalí do celej Európy. A vtedy sa tá rozhádaná Európa dokázala spojiť. A jednoducho ochránila Viedeň a porazila tú mohutnú armádu. A je symbolické, že v tomto prípade to bolo také veľmi príznačné, že strojcami tohto víťazstva boli Karol Lotrinský, Ján Sobieski a Eugen Savojský, ktorí reprezentovali tri najväčšie v podstate etnické zoskupenia, a to Germánov, Slovanov a Románov, ktoré vlastne sú základnou súčasťou Európy. A tak ja chcem dúfať a dúfam, že mám dobré cítenie, že aj tuná sme istým spôsobom v tej atmosfére, keď sa dokážeme v istých veciach zjednotiť a spojiť.

Chcem povedať, že toto predložené vyhlásenie nie je o vnucovaní akéhokoľvek presvedčenia druhým, ale je to o rešpektovaní kultúrnej a historickej tradície v krajine a v krajinách Európy.

Viete, s odstraňovaním krížov má Slovensko vlastnú historickú skúsenosť, a to smutnú. Ja uvediem len jeden príklad, na ktorý si spomínate, keď nám odstránili z nášho štátneho znaku dvojkríž a miesto toho tam išiel ohník. No ten, kto to nazval, že to je ako živánska pod Kriváňom, možno viete, stalo sa to 3. marca 1968, tu v Bratislave v PKO, bol vtedy Gustáv Husák. A toho nikto nemôže asi podozrievať, že sa snažil niekomu vnútiť kresťanský názor alebo presvedčenie, alebo vierovyznanie. Jednoducho všetci sme cítili, že toto, ten dvojkríž znaku je súčasťou našej kultúrnej identity. A preto, pokiaľ si pamätám, keď sa vrátil do štátneho znaku, nikto nenamietal, všetci sme boli skôr radi a spokojní, že jednoducho vyjadruje to, čo vlastne hovorí o nás, o našej minulosti, o našich predkoch, o celej tej našej spoločnosti.

Ja by som chcel ešte jedno povedať v tejto veci. Pred asi dvoma hodinami som hovoril s novinárom. A on argumentoval v tej diskusii, že však sa to ešte Slovenska netýka a keby sa ho to aj týkalo, tak znova by musel nejaký občan zniesť námietku na Európskom súde pre ľudské práva.

A mne nedá, aby som nespomenul, povedal by som, priam prorocké a múdre slová nemeckého protestantského biskupa, ktorý strávil vojnové roky v koncentráku ako väzeň. Mal šťastie, že to prežil. A on sa potom k tomu vyjadril takto v súvislosti s nástupom fašizmu a celým tým, čo sa dialo po uchopení moci Hitlerom: "Viete, keď brali komunistov, tak som sa neozval, lebo som si myslel, že sa ma to nedotýka, keď brali Židov, tak som sa neozval, pretože som si myslel, že sa ma to nedotýka, keď brali mňa, tak sa už nemal kto ozvať." Bol to biskup Niemöller.

A ja si myslím, že aj táto Národná rada v istých okamihoch napriek tomu, že máme mnohé rozpory, že máme medzi sebou zápasy, sa v istých okamihoch predsa len dokáže spojiť a zjednotiť. A stalo sa to už raz. Stalo sa to, keď trhali Kosovo. Vtedy sa táto Národná rada naprieč celým politickým spektrom dokázala spojiť. Ja si myslím, že teraz, keď Európsky súd pre ľudské práva siaha na kultúrnu identitu a na kultúrnu tradíciu talianskeho národa, rovnako je potrebné, aby sme sa ozvali a nemlčali. A verím, že potom sa nám nestane to, čo sa stalo biskupovi Niemöllerovi. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

Súčasne mi dovoľte, aby som vás poprosil, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem, pán poslanec Hrušovský, registrujem, pani podpredsedníčka ako prvá sa prihlásila, druhý je pán poslanec Hrušovský, tretí je Podmanický Ján. Ešte niekto, prosím, sa hlási? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Slovo má pani podpredsedníčka Belousovová, po nej sa pripraví pán poslanec Hrušovský.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa s vami podeliť najskôr o také svoje osobné pocity a zážitky, ktoré som mala, keď som sa z tlače dozvedela o tomto rozhodnutí súdu, ktoré vlastne bolo motívom aj deklarácie, ktorú predložil pán Fronc a členovia KDH. V prvom rade toto rozhodnutie súdu, musím sa priznať, vo mne vyvolalo pocity, ktoré sa dajú popísať ako ohromný šok. Ja som si myslela, že je to situácia, ktorej sa nikdy nedožijem, že to jednoducho nemôže byť skutočnosť, že to, čo sa z médií dozvedám, je proste nejaký zlý sen a keď ma niekto uštipne, že sa z neho prebudím. Možno mi to pripomínalo naozaj nejaký zlý sen alebo film, z ktorého nanešťastie ale sme sa neprebudili, keď áno, tak do ešte tvrdšej reality. Bohužiaľ, je to takáto realita, ja som si nikdy nemyslela, že sa toho dožijem.

Chcem sa s vami podeliť tiež o takú spomienku, možno z detstva, z ranej mladosti. Ja som veľmi rada pozerala sci-fi filmy. A pamätám si jeden taký veľmi sci-fi film, ktorý sa mi zapísal hlboko do podvedomia. Bol ten film o tom, že vlastne Zem, Európu, tam sa nehovorilo o krajine, ovládla akási elita. Bola to vláda sveta, zopár ľudí, ktorí manipulovali všetkými ostatnými obyvateľmi. Tí v tom filme mi pripadali ako nejakí roboti, pretože mali nejaké čipy, cez ktoré boli ovládaní. Proste boli to ľudia nesvojprávni a o všetkom ich živote rozhodovala nejaká elita alebo nejakí svetovládcovia. Musím sa priznať, že to rozhodnutie súdu vo mne vzbudilo také pocity, ako keby sme priam teraz sa prežili alebo žili v tomto nešťastnom filme, v tomto sci-fi.

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu o zákaze používania krížov v talianskych školách vyvoláva však následne celý rad otázok. V prvom rade sú to otázky kultúrnohistorické, otázky politické týkajúce sa suverenity a svojprávnosti Európskej únie, jej orgánov a inštitúcií, otázky týkajúce sa svojprávnosti jednotlivých členských štátov Európskej únie a ich parlamentov vo veciach práv a slobôd vlastných občanov súvisiacich s ich národnou a kultúrnou podstatou a civilizačným vývojom. Rozhodnutie jedného senátu, podotýkam, rozhodnutie jedného senátu, ktorý sa skladá zo siedmich ľudí, vlastne si osobuje právo snímať, na začiatok poviem, v Taliansku kríže a potom možno snímať aj kríže v ostatnej Európe. Čiže naozaj mne to pripomína ten nepríjemný sci-fi film, kde tá elita rozhodovala za všetkých a z ľudí robila nejakých ovládateľných robotov. Rozhodnutie tohto súdu presekáva korene, na ktorých sa vyvíjala a z ktorých vyrastala európska civilizácia. Všetci dobre vieme, že strom bez koreňov vysychá, až sa nakoniec zrúti.

Dovoľte mi sa vyjadriť, že nepokladám za náhodu, že toto rozhodnutie súdu smeruje proti Taliansku. Z Ríma sa šírila európska kultúra. A dodnes je tu autonómne sídlo pápeža, čo si nedovolili, mimochodom, spochybniť ani fašisti, keď chceli ovládnuť svet. Odtiaľto vyšlo vlastne kresťanstvo, dá sa povedať, do sveta. Bolo to vlastne sídlo prvého alebo jedného z významných apoštolov, apoštola Petra. Útok Európskeho súdu pre ľudské práva smeruje podľa mňa na jeden z hlavných koreňov v očakávaní, že vedľajšie korene sa postupne neudržia. Aká je suverenita Európskej únie, jej orgánov a inštitúcií, keď takýmito rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva sa dostáva do polohy organizácie závislej od rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva bez možnosti zvrátiť takéto rozhodnutia? Lisabonská zmluva je potom dokumentom, v ktorom členské štáty odovzdávajú časť práv Európskej únii. Táto však nemá právo obhájiť ich ani kolektívne, ani individuálne práva voči Európskemu súdu pre ľudské práva, t. j. siedmim ľuďom, či nadľuďom. Politicky je neúnosné a škodlivé, aby práva tohto súdu boli nadradené nad práva Európskej únie a v prípade národných práv aj nad právo jednotlivých členských štátov. To povedie k oslabeniu v konečnom dôsledku demokracie Európskej únie a jej postupnému prevratu, politickému diktátu, autoritarizmu a politickému diktátu, zabezpečovaným Európskym súdom pre ľudské práva. Avšak musí, ak má byť zachovaná európska demokracia, tento súd byť kontrolovaný a podliehať Európskemu parlamentu a prenesene aj národným parlamentom.

Nemožno spomenúť v plnej šírke kresťanské korene európskej civilizácie, vo všetkých kresťanských cirkvách však platí Desať Božích prikázaní. Pýtam sa, čo je vlastne v týchto prikázaniach. Veď rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ma presviedča, že vlastne mu vadí kríž, kríž ako symbol kresťanstva. Tak sa zamyslime nad tým, čo symbolizuje kríž, čo vlastne vadí potom vládcom Európy a možno aj sveta. Kríž je pre nás kresťanov symbolom Desiatich Božích prikázaní. Tých Desať Božích prikázaní je o tom stručne podľa mňa, aby ľudia boli ľuďmi naozaj. Teda pýtajme sa, čo vadí týmto správcom Európy na Desiatich Božích prikázaniach a na symboloch kresťanstva na kríži. No tak rozmýšľajte spoločne, napr. nad tým "nezabiješ a miluj blížneho svojho". Európa by naozaj nepoznala hrôzy nielen druhej svetovej vojny, ak by vyznávala tieto dve prikázania. Európa by ale v súčasnej dobe nedopustila bombardovanie Belehradu, nedopustila by smrť nevinných kresťanských našich bratov, ale dopustila to práve preto a dopustila to možno preto, že toto bombardovanie a smrť nevinných priniesli zisky, zisky politické a pre mnohých aj finančné. Alebo je ďalšie prikázanie, že "nebudeš mať iných bohov, aby si sa im klaňal", ani toho Boha, dovolím si povedať, v podobe zlatého teľaťa a konzumného spôsobu života, ktorý sa šíri Európou a ktorý sa nám tu snažia zo Západu natlačiť ako jedinú záchranu a jedinú hodnotu. Ale keby nebolo tohto zlatého teľaťa ako novodobého Boha, tak by zasa niekto si umenšil svoje zisky. Zamýšľajme sa nad tým, čo hovorí ďalšie prikázanie "nepokradneš". Ak by platilo, tak by sa špirála ekonomických kríz neroztočila práve vďaka pokrúteným hodnotám, keď zvýšená túžba po cudzích peniazoch roztočila špirálu ekonomickej krízy najprv v Amerike a potom v najbohatších štátoch Európy, kde vlastne sa dávali úvery, ktoré sa nemohli splatiť, a z človeka jednoduchého občana sa vlastne stala pre túto svetovládu veverička, ktorá len behá pri tom konzumnom spôsobe ako v kruhu a ktorá zarába peniaze, aby ich následne niekde odovzdala. "Nepožiadaš dom blížneho svojho" je ďalšie Božie prikázanie. Ak by to tak bolo, tak Kosovo, ktoré ja osobne stále považujem za časť Srbska, za srdce a kolísku kresťanstva Srbov, by sa nestalo vlastne tým, kto ho daroval, tak ako to bolo aj pri mníchovskom diktáte a pri iných, na utíšenie niečích požiadaviek. "Nedáš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu." Koľkokrát mocní Európy chránili seba a ponúkali za to všetkých ostatných? Mníchovský diktát alebo Kosovo, všetci to vieme. Nakoniec je: "Nezosmilníš." Pozrite sa, čo sa cez tie médiá valí na deti, na mládež, čo sa robí s ľuďmi, keď si pozeráte ten bulvár. Už ako normálnu správu si prečítame, že slovenská matka na Slovensku ponúka na internete pornografické fotografie svojho trojročného dieťaťa, dievčatka. Toto je ten konzum, toto sú tie hodnoty, ktoré sa nám snažia práve tí, ktorým vadí Desať Božích prikázaní, nanútiť ako niečo super, ako super slobodu, demokraciu. Tá sloboda je však zajatie, nechcem povedať, hriechu, ale zajatie toho prízemného, ktoré sa nám snažia vnútiť.

Teda otázka pre nás znie, aká je Európa teraz a aká bude. Európa bez kríža, Európa bez Desatora je Európa bez hodnôt. Je to reálne naplnenie scenára toho najhoršieho sci-fi filmu, ako si dokážeme predstaviť, kde sa nielen Európou, ale aj svetom budú potĺkať podľa niekoho slobodné, ale podľa mňa žalostné ľudské bytosti bez Boha. Formovanie európskeho občana tak na základe hodnôt, ktoré chce určovať niekto, hŕstka vyvolených, možno tých 7 sudcov ako elita nejaká, je de facto popretie demokracie. O tom to vlastne všetko je, o tomto je rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva. Nie sú to všetko tie veci, ktoré i dnes kazia našu spoločnosť, ktoré ľudia odsudzujú, nie sú to práve tie veci, ktoré sa nám snažia nanúkať ako jediné zaujímavé aj pre naše médiá? Snažia sa vymývať mozgy ľuďom, že sú to tie pravé a moderné hodnoty a všetko ostatné je skostnatené, moderné, ale, pýtam sa, pre koho a za akým účelom. Nie je to náhodou cielený mravnostný a hodnotový rozvrat spoločnosti, ktorý neospravedlňuje porušenie Desatora, ale nabáda na jeho porušenie, čiže odtrháva ľudí od svojich mravnostných a etických základov, od svojej historickej podstaty?

My Slováci nie náhodou máme vo svojom štátnom znaku dvojkríž. Ten majú vo svojom znaku len národy, odkiaľ sa šírilo kresťanstvo. A my Slováci sme národom vierozvestcov. Ja som hrdá na to, že preambula slovenskej ústavy to obsahuje. Postavme sa proti tomu teda, aby nám niekto zakazoval kríže, vieru a kultúru našich otcov a dedov a jej mravnostné a etické prepájanie na našu budúcnosť. Slováci sú nie náhodou kresťanským národom. Dvojkríž máme v štátnom znaku a sme národom dvojkríža. Pamätáte si určite nadšenie, keď ste sledovali, keď zvíťazili naši, vtedy sme ich volali zlatí chlapci v hokeji, ako išli s tým dvojkrížom slovenským za víťazstvom, za Slovensko, ako sa ním bili, a iní športovci. To nás napĺňa, to nás ochraňuje. Nimi sa máme teraz, siedmimi ľuďmi, odrieknuť od samých seba, odrieknuť od dvojkríža, od svojej podstaty? Čo potom prikáže ďalej Európsky súd pre ľudské práva? Prikáže sňať z našej vlajky, lebo to bude tiež niekoho urážať, dvojkríž, zo štátneho znaku dvojkríž? A potom čo? Ktoré kríže budú ešte vadiť? Tie, ktoré nosíme ako kresťania na hrudí? A potom sa pýtam, čo si tam zavesíme. Zavesíme si tam možno nejaké zlaté mince, ako to nové teľa? Spomeňme si preto na utrpenie, ktoré prinášali naši predkovia nie tak dávno, keď vlastne iné náboženstvá sa tlačili do Európy. A zažívame možno dobu, keď polmesiac, ale nielen polmesiac, ale hlavne tí, ktorým dvojkríž vadí najviac, sa znova blížia k našim hraniciam a chcú prenikať do Európy. Toto je rozhodujúci moment. Možno sa to zdá príliš ďaleko, ale nie je to ďaleko.

Ja verím, že návrh, s ktorým prišlo KDH a ktorý sme potom spoločne dopiľovali, podporia všetci poslanci, pretože niekto môže byť kresťan, môže byť ateista, ale Desatoro a kríž, to dobro, ktoré ten kríž symbolizuje, nemôže vadiť žiadnemu normálnemu človeku. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hrušovský, pripraví sa pán poslanec Podmanický.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som krátko zaujal stanovisko k predloženému návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa skupina poslancov snaží reagovať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý na nedávnom rozhodnutí rozhodol o tom, že umiestňovanie krížov (zatiaľ len v Taliansku) je v rozpore s dobrými mravmi a výchovou detí na školách.

Dámy a páni, keď som prvýkrát počul zverejnené stanovisko, priznám sa, že som stŕpol trošku, čo sa to tu deje, preto, lebo zatiaľ sme hovorili len o hrozbách istého civilizačného a náboženského konfliktu, ktorý tu cítime, že tu reálne existuje, ale nevieme ho presne uchopiť, nevieme ho pomenovať a stále akoby sme ho obchádzali, ale cítime, že tu reálne táto hrozba existuje.

Siedmi sudcovia Európskeho súdu pre ľudské práva, dámy a páni, išli trošku ďalej. A trúfli si naviac, ako len pomenovať istú hrozbu civilizačného konfliktu, ktorý tu existuje. Ja by som posunul túto problematiku trošku ďalej a chcem poprosiť všetkých nás, ktorí budeme o návrhu uznesenia rozhodovať, aby sme si aj vo vedomí veľkej zodpovednosti uvedomili, že tento problém presahuje nejaký nábožensko-civilizačný konflikt, ale že sa tu už potýkame s istým vyšším stupňom konfliktu, ktorý ja nazývam transcendentálny. A chcem naň upozorniť práve v tejto chvíli, keď viacej ako ktorákoľvek krajina, členská krajina Európskej únie, aj krajina, ktorej rozhodnutia do kompetencie Európskeho súdu pre ľudské práva spadajú, má právo v tejto veci zaujať stanovisko a vyjadriť svoj názor aj v tejto vážnej veci, ako je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Mám v ruke Ústavu Slovenskej republiky. Áno, stretol som sa s pánom poslancom Madejom, ktorý mi povedal, že preambula nemá normatívnu podobu. Môžeme o tom ústavnoprávne polemizovať. Ale, dámy a páni, včera sme tu diskutovali a páni kolegovia naši poslanci predložili návrh novely ústavy, ktorým chceli pregnantnejšie vyjadriť našu tradíciu, ktorá by sa hlásila viacej ku kresťanskej tradícii. Žiaľ, Národná rada odmietla túto iniciatívu. Ja som ju, priznám sa vám, nepovažoval ani tak za dôležitú na zaujatie postoja k tomu, aby sa Slovenská republika prihlásila k tejto kresťanskej tradícii, preto, lebo ona je priamo vyjadrená v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že je založená na cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve. Dámy a páni, Cyril a Metod, to neboli nejakí turisti, ktorí sa potulovali tu po tomto území s batohom na chrbte, to boli vážni muži, ktorí položili základ identity, duchovnej a hodnotovej identity slovenského národa. A tou je kresťanstvo. Preto som presvedčený, že aj v duchu odkazu týchto dvoch mužov je našou úlohou pokračovať ďalej v tejto tradícii a nebáť sa. A ja som rád, že na rokovaní poslaneckého grémia, aj keď sme s rôznych politických strán, môžeme mať rôzne ideové, programové, ale aj kultúrne postoje k tomu, ako má vyzerať táto krajina, nemôžeme obchádzať túto identitu, ktorá je v Slovenskej republike dané tisícročiami.

Dámy a páni, to je o charaktere štátu, ktorý chceme mať a ktorý chceme ďalej budovať, aj na základe takýchto postojov, akými sú rozhodnutia najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky. Nechcem tu prednášať nejaké teologické postoje, netrúfam si na to, dalo by sa to, keby sme si našli čas, aby sme sa trošku aj pohrali aj s týmto názorom Národnej rady, ako sa postaviť k tejto hodnote, na ktorej chceme budovať Slovenskú republiku, a nie rešpektovať nejaký virtuálny svet postojov siedmich sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorí si trúfli na to, postaviť sa zoči-voči krížu ako symbolu kresťanstva, dámy a páni, ako symbolu porozumenia, lásky a veľkorysosti, ktorá tu chýba, priznám sa, a ktorá sa žiada, aby sa dokázala presadiť oveľa viacej, ako ju cítime teraz. A preto by som vás chcel poprosiť, naozaj aj preto, keď sme rokovali na poslaneckom grémiu a pôvodne sme boli navrhovateľmi zaradenia tohto bodu programu len ako dvaja poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie, som povedal, kto sa chce prihlásiť a podpísať tento návrh uznesenia, nech sa páči, môže. Nechceme z toho robiť opozično-koaličnú politiku. Tento problém presahuje politiku. A takto sa pozerám aj na postoj všetkých poslancov Národnej rady, ktorí by mali zaujať postoj už aj v súlade s tým, čo som spomínal, že by malo byť nám to posvätné vychádzajúc z preambuly Ústavy Slovenskej republiky.

Priatelia, nemám viacej čo k tomu dodať, preto, lebo som v istom vnútornom rozpoložení. Naozaj cítim až také znaky istej apokalyptickej budúcnosti, lebo je to tak. Ak si to nepriznáme, tak nás to dobehne. Nechcem ani strašiť, nechcem ani upozorňovať nikoho, nechcem ani stúpať do svedomia, chcem len poprosiť, naozaj vyjadrime svoj postoj ako hrdý národ Slovákov hlásiacich sa k tejto kresťanskej tradícii a zahlasujme za predložené uznesenie Národnej rady. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Rydlo.

Páni kolegovia, ale uplynul čas určený na rokovanie. Je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod programu? Som informovaný, že pán Podmanický chce len veľmi krátko vystúpiť. Ďakujem veľmi pekne.

Takže faktická poznámka, pán poslanec Rydlo.

J. Rydlo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel som povedať to, čo hovorila pani Belousovová, to je niečo excelentné, to, čo povedala, to, čo povedal pán Hrušovský, je veľmi pekné, ale chcem upozorniť na jednu vec. V Lisabonskej zmluve aj v predošlej takzvanej európskej ústave my sme dali Pána Boha nabok. A keď sme dali Pána Boha nabok z Lisabonskej zmluvy a keď sme dali nabok kresťanské tradície v dokumentoch, ktoré majú riadiť do budúcnosti Európu, resp. Európsku úniu, tak sa netreba čudovať, že jeden súd v Štrasburgu rozhodol tak, ako rozhodol, že je to výsmech, napľutie do kultúrnej minulosti a do kultúrnej a politickej prítomnosti Európy je to evidentné. Takže ja sa vonkoncom nečudujem, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, tak ako rozhodol. Len sa obávam, že o pár rokov namiesto slovenského dvojkríža nad tými troma vrchmi, ktoré tuná máme v našom poslaneckom zbore, budeme mať turecký polmesiac. Napokon keď sa aj turecký predseda vlády vyjadroval k vstupu Turecka do Európskej únie, povedal nám na plné ústa, že Európska únia, to nie je o náboženstve, rozumiete, že je to o kšeftoch. Skrátka a jasne chcem zopakovať, som rád, že Národná rada sa uznesie na tomto návrhu, ale obávam sa, že tento náš návrh bude... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, uplynul čas, pán poslanec.

Takže ešte pán poslanec Podmanický.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj ja sa domnievam tak ako možno viacerí z vás, že nie je celkom šťastné, že orgány Európskej únie začínajú zasahovať do výsadných kultúrno-etických otázok, ktoré sú späté s tradíciou jednotlivých štátov. A myslím si, že mala by tu zostať parketa jednotlivých členských štátov. Z tohto dôvodu sa teším, že sa našiel spoločný text, ktorý predkladali poslanci za jednotlivé politické strany.

Z tých diskusií, ktoré však prebiehali aj v našom klube aj medzi inými poslancami, vyšiel jeden návrh, ktorý ja by som teraz predniesol, ktorý má do určitej miery precizovať jedno ustanovenie tejto deklarácie s tým, že vás prosím o jeho podporu, nakoľko verím, že to záverečné hlasovanie o deklarácii bude podporené veľkou väčšinou pléna a bude to jasný signál aj Európskej únii, aj orgánom Európskej únie, že sú určité mantinely, ktoré by mali zostať neprekročené.

Takže dovoľte, aby som predniesol konkrétny návrh. V texte vyhlásenia sa v odseku text "umiestňovanie kríža v školách a vo verejných inštitúciách predstavuje tradíciu, ktorá je vlastná mnohým európskym štátom vrátane Slovenskej republiky" nahrádza textom "umiestňovanie kríža v školách, vo verejných inštitúciách a na verejných priestranstvách predstavuje tradíciu, ktorá je vlastná mnohým európskym štátom".

To odôvodnenie som povedal. Ide o spresnenie, ktoré podľa môjho názoru lepšie odráža realitu. Takže prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu tak z jednej, ako aj z druhej strany. Ja verím, že ten záverečný text bude potom jasným signálom. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. (Hlasy v sále.) Pán poslanec prečítaný je text? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Ďakujem pekne. Pán poslanec prečítal text, prosím.

Chce zaujať stanovisko ešte navrhovateľ? Nech sa páči, krátko.

M. Fronc, poslanec: Ja len veľmi krátko. Chcem vám všetkým poďakovať, ktorí ste tu prítomní, aj chcem poďakovať vystupujúcim.

A chcem aj trošku zareagovať na vystúpenie kolegu Podmanického. Ako som vo svojom úvodnom vystúpení povedal, ide mi o to, aby sme našli zhodu, aby sme jednoducho sa prejavili v tomto smere tak, ako som uvádzal tie príklady, ako národ, ktorý v tých kľúčových okamihoch vie zaujať spoločne vážne stanovisko k takejto veľmi, ja si myslím, vážnej téme, a preto chcem povedať, že urobíme všetko preto, aby sme aj sa zhodli, aj v tom prípade pozmeňujúceho návrhu. Ide nám oveľa viac, nejde nám o nejaké politické zápasy. Ďakujem vám pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu aj vôbec dnešné rokovanie.

Vážené kolegyne, len krátka informácia. Teda zajtra o 9.00 hodine v zmysle schválených úprav začíname návrhom vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky. Potom začínajú bod emisie, ďalšie body urán a potom tri poslanecké návrhy pani poslankyne Tóthovej.

Príjemný večer, dovidenia zajtra ráno.

(Prerušenie rokovania o 19.08 hodine.)