S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vo svojom vystúpení ste hovorili, že vlastenectvo je úzko späté s kresťanskými tradíciami a že je veľmi dôležité kultúrne dedičstvo, ľudová kultúra, kresťanské hodnoty, že je dôležitý vzťah k vlasti, k národu, ku kresťanským tradíciám. No súhlasím s tým všetkým, samozrejme, aj s tým, čo ste hovorili na konci, že je dôležité vychovať deti k úcte. To je pravda.
Povedali ste aj jednu vec, že zákon mal byť už dávno prijatý. Aj s tým, súhlasím, že mal byť prijatý. Ale dôležité je, či sa to vžije v živote. A stále je to o tom, aký sa dáva príklad. A ja vám si dovolím povedať pár viet, dostali ste to asi všetci poslanci, z mailu, ktorý som dostal. A z tohto mailu vám dám reakciu, kde reagujú na to, ako sa prejavujú poslanci Národnej rady. Tak majú takúto reakciu: "Môj syn si onedlho pôjde pre občiansky preukaz. Ak by tam mal skladať nejaký sľub, radšej mu vybavím PN-ku, jedine keby ho tam doviezol pán Slota na lietadle alebo radšej na svojom najdrahšom aute." Druhá veta je vážnejšia: "Ak poslanci budú dodržiavať znenie poslaneckého sľubu a nebudú ho využívať na sebaobohacovanie, až potom majú právo nás, normálnych občanov, nútiť k vlastenectvu. Načo je skladanie sľubov, keď ani poslanci Národnej rady ten svoj sľub nedodržiavajú? Česť výnimkám." Takže skúste sa zamyslieť aj nad tým. Na jednej strane treba niečo presadzovať, na druhej strane treba aj niečo dodržiavať. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. No ten panslavizmus 19. storočia, bohužiaľ, má miesto len v 19. storočí, lebo 20. storočie ukázalo niečo iné, že panslavizmus bol šíriteľom komunistických ideí. A odkedy sa bude komunizmus spájať s Ruskom a s ruským národom a bude sa byť do hrude, že oni sú tí najlepší a najmocnejší, tak nikdy panslavizmus pre mňa nebude vzorom. Totiž čo sa stalo v Rusku? Ako ustúpili komunisti, nastúpili ruskí nacionalisti. Presne sa prejavili tak, ako to hovorím. Nepamätáte si vlaňajší rok, keď zastavili kohútiky na plyne? Aká bola ich slovanská vzájomnosť, keď nepustili plyn na Ukrajinu, na Slovensko, do Srbska a do Bulharska, len preto, že obsadili kedysi násilím Sibír, ktorá vôbec nie je ruská?
A potom, keď som si prečítal návrh vášho zákona, tak som sa troška usmial, v každej škole sa budem na začiatku vyučovania spievať hymna. Aké školy tam myslíte? Materské, základné, stredné, vysoké? A myslíte tým aj cvičenie z anatómie v pitevni?
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Belásová, to bolo potom, ako som uzatvorila možnosť s faktickými poznámkami, tak je mi to ľúto.
Pani poslankyňa Damborská, chcete reagovať? Nech sa páči.
M. Damborská, poslankyňa: Áno, ďakujem.
Vážený pán poslanec Kahanec, áno, sme rôzni, skutočne sme rôzni aj takí ako ten, ktorého výrok ste povedali alebo prečítali. Neviem, či ste si ho nevymysleli. Ale, samozrejme, sme rôzni a máme veľmi rôzne názory. Ja si nemusím vážiť výrok toho človeka, takisto ako vy nemusíte súhlasiť so všetkým, čo poviem ja alebo čo povedia iní. A každý nech si začne od seba, od svojho svedomia, nech si sám každý spytuje svedomie a správa sa tak, Ja sa správam vždy podľa svojho vlastného svedomia, moje svedomie je čisté aj v zmysle vlastenectva.
Pán Slafkovský, myslím všetky typy škôl. Samozrejme, v pitevni nebude hrať hymna, ale hymna môže zaznieť na začiatku každého týždňa v priestoroch školy a tak ďalej a, samozrejme, nie v každej učebni a v každej pitevni. A vy veľmi dobre viete, že takto som to nemyslela.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa Damborská bola posledná, ktorá vystúpila v rámci ústne prihlásených rečníkov v rozprave, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Dovolím si zhrnúť diskusiu, ktorá bola naozaj veľmi búrlivá a diametrálne sa odlišuje od včerajšej diskusie na záver, keď nás tu sedelo asi 5 poslancov a kde bola skutočne vynikajúca atmosféra, lebo sme sa vedeli zhodnúť na tom podstatnom. A je mi preto ľúto, že pri tejto diskusii sa nevieme zhodnúť a opäť sú tu tie deliace čiary medzi koalíciou a opozíciou, hoci hovoríme o vlastenectve k Slovenskej republike, k tomu, čo je našou veľkou a spoločnou matkou. Ale asi bude naozaj pravda, že škodoradosť je najväčšia radosť Slováka, keď už sa nevie teda inak zaradovať, tak aspoň to urobí tým, že poškodí tomu druhému, aspoň to je jedna časť tej diskusie.
Vítam na druhej strane všetky konkrétne návrhy, ktoré v rozprave padli a presviedčajú ma, že sme sa vydali tou strednou cestou, pretože sú rezervy, samozrejme, v poňatí vytvárať priestor a podmienky pre vlastenectvo. Takže ďakujem všetkým poslancom, ktorí prišli s takýmito nápadmi alebo návrhmi.
Teraz si dovolím niektoré vaše poznámky alebo kritické pohľady vysvetliť.
Odmietam akékoľvek nútenie. To by sme museli potom povedať, že každý zákon svojím spôsobom niekoho núti. Napríklad nútime ľudí k ochrane prírody alebo nútime rodičov snáď, aby dobre vychovávali svoje deti, keď na to máme zákon? Veď to je scestné, páni poslanci, takto argumentovať. Keď už hovoríme o tom sľube, tu sme prisahali, že budeme uvádzať zákony do praxe, a nie im hádzať polená pod nohy.
Na druhej strane mnohým akoby malo prekážať hranie hymny alebo symboly v školách, že vraj tým nútime mladú generáciu. Prosím vás, veď si nalejme čisté víno. Ja som rovnaký kresťan ako vy, páni, ktorí ste takto argumentovali. A chodil som tiež ešte za socializmu na náboženskú výchovu. Tak sa mám teraz ja vás opýtať, ak vy prirovnávate Pieseň práce k hymne Slovenskej republiky a táto Pieseň práce sa hrala za socializmu, to je to isté? To je to isté, keď ja som chodil na náboženstvo za socializmu, ergo nebolo asi dobré, tak zrušíme náboženstvo aj dnes na školách? Veď sa zamyslite nad vašou logikou. Mne vôbec neprekáža, že deti sa na mnohých cirkevných školách nie raz týždenne modlia. Vy dobre viete, o čom hovorím. Sú školy, kde sa takmer na každej hodine začína vyučovanie modlitbou "Otčenáš, ktorý si na nebesiach" a hrá pápežská hymna. Ale sme tak dobrí kresťania, že nám to nevadí. Preto by som naozaj chcel vás poprosiť v tomto čase predvianočnom, aby ste aj vy boli rovnako dobrí slovenskí vlastenci a nevypichovali sme si oči vzájomne, pretože to prospieva len tým druhým, pretože tuto sme, našťastie, a verím tomu, všetci na spoločnej lodi. Takže ktokoľvek navŕta túto loď, buď má záchranné koleso, alebo sa utopí rovnako.
To, čo spomenul pán poslanec Rydlo, dvadsiatu modlitbu Kijevských listov, to je v podstate veľmi zjednodušene povedané a to môže byť aj obsahom zákona, svoje si nedáme a cudzie nechceme. Nikomu sa nič nevnucuje, nikomu sa nič rovnako neberie.
Pokiaľ boli výhrady k definíciám. Nuž skúste definovať len niektoré synonymá alebo výrazové pendanty vlastenectva. Je to patriotizmus, občianstvo k štátu, identita, obetavosť, hrdosť, lojalita, štátna príslušnosť, kolektívne vedomie, oddanosť? A môžeme pokračovať ďalej. Psychológ Lautman našiel 180 definícií pojmu hodnota. A vlastenectvo takouto hodnotou nesporne je. Preto, dúfam, chápete, že definícia v zákone by bola rovnako scestná, ako definovať to, čo je v článku I zákona o rodine, že štát prispieva a ochraňuje dobro tohto zväzku. Pýtam sa, čo je to dobro. Kde máme v zákone definované dobro? No rovnako nikde, pretože civilizovaná spoločnosť si základné hodnoty prirodzene osvojila a nepotrebuje ich ani v striktnom legislatívnom jazyku presne definovať. Slušní ľudia jednoducho rozumejú týmto pojmom. Ale pokiaľ máte záujem, prosím, môžeme do výkladových pojmov zaradiť aj jednotlivé výklady, pokiaľ vám tam teda chýbajú.
Ja vás chcem poprosiť slovami veľkého Michelangela, ktorý povedal, že niet väčšej škody nad stratený čas, aby sme ďalší čas už nestrácali a aby sme konečne takúto normu posunuli do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, V rozprave vystúpilo celkom 7 poslancov. A zaujali stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Tá diskusia bola emotívna, ja by som chcel len pred rokovaním vo výboroch a pred rokovaním v druhom čítaní tu v pléne poprosiť a požiadať, aby sme neposúvali tú diskusiu v tom, že ak má niekto výhrady, že mu vadí hymna alebo že mu vadia štátne symboly. Ak má niekto výhrady, že nie je dobrý vlastenec alebo je dobrý vlastne, proste na tomto podľa mňa nemôže prebiehať diskusia o tomto. Ak znášame pripomienky, tak znášame pripomienky, ktoré vychádzajú buď z textu, alebo z toho, že nie sme si istí, že takýto návrh zákona je dobré v súčasnosti prijať a takýmto spôsobom podľa môjho názoru násilnou formou vnútiť mladej generácii, aby spievali hymnu, aby na zhromaždeniach spievali hymnu, aby obhajovali záujmy štátu, aby hrali slovenskú hymnu. (Hlas z pléna.) Ďakujem za opravu. Čiže toto sú moje pripomienky, aby sme to zohľadnili v rokovaní vo výboroch aj potom pri druhom čítaní. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1345, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1372.
Slovo má pani poslankyňa Tkáčová, ktorá zákon uvedie.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky novelu banského zákona, v ktorej navrhujem dvanásťročné moratórium na ťažbu rádioaktívnych nerastov.
Považujem za racionálne riešenie zachovať si zásoby rádioaktívnych nerastov a v rámci navrhovaného obdobia moratória vyčkať na technologický pokrok, ktorý vytvorí podmienky pre použitie zásob rádioaktívnych nerastov Slovenskej republiky bez ohrozenia životného prostredia a zdravia jej obyvateľov.
Zároveň si vytvoríme široký priestor na diskusiu, na verejnú diskusiu s občanmi, na vypracovanie kvalitnej legislatívy, porozprávajme sa o rizikách ťažby uránu, povedzme aj o pozitívach, aby konečné rozhodnutie a konečné rozhodnutia boli prijaté s čo najširšou verejnou podporou.
Dôvodom navrhovaných zmien je rizikovosť dobývania spracovania uránu pre životné prostredie. Napriek všetkým tvrdeniam, že súčasná úroveň technológie ťažby je pre životné prostredie obyvateľov neškodná, som presvedčená, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Ťažba uránu je rizikovou činnosťou, či sa to už niekomu páči alebo nie. Aktívne bane sú zdrojom masívnych únikov rádioaktívneho radónu. Vyťažená hornina sa spracúva lúhovaním v kyselinách alebo v karbonátoch. Vedie to k vzniku toxických odpadov obrovských háld hlušiny, ktoré si zachovávajú takmer 90 % pôvodnej rádioaktivity. Hrozí kontaminácia povrchových aj podzemných vôd uránom aj radónom. A keďže vyťažená ruda musí byť prepravená na ďalšie spracovanie do Ruska, pretože na Slovensku takúto technológiu nemáme, veľmi rizikovou sa javí aj preprava vyťaženej rudy, napr. v Košiciach by musela preprava z Jahodnej do Hanisky prebiehať, keďže tam nemáme železničnú trať, nákladnou dopravou cez okrajové štvrte Košíc. No nechcem si predstaviť, že by si niekto tieto transporty vybral ako cieľ teroristického útoku.
Ďalším rizikovým faktorom je existencia medzi skladom odpadu a odkaliska s rádioaktívnymi vlastnosťami.
Uvedené riziká sú vážne aj preto, že všetkých 15 potenciálnych ložísk na Slovensku sa nachádza v tesnej blízkosti obytných priestorov. Nikde to nie je viac ako 15 km. A v prípade Košíc je to zhruba 6 km s tým, že prevládajúci smer vetrov je od Jahodnej smerom na Košice.
Ložiská uránových rúd na Slovensku sú zároveň umiestnené v blízkosti alebo na území ochranných pásiem vodných zdrojov. Bolo potvrdené a preukázané, že dobývanie a úprava uránovej rudy spôsobuje stratu prameňov a zdrojov pitnej i úžitkovej vody. Len v Českej republike bolo zdokumentovaných 10 takýchto prípadov v desiatich lokalitách s opísaným nepriaznivým dopadom na súvisiace územia.
Tieto ložiská uránovej rudy alebo, nazvime ich, prieskumné územia, ako to hovorí zákon, sú často situované na území chránených území európskeho významu. Dovoľte mi, aby som vám zacitovala zo stanoviska RNDr. Jozefa Vozára, DrSc., vedúceho vedeckého pracovníka Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied: "Ťažba uránu do tak zaľudnenej oblasti, ako je stredná Európa, rozhodne nepatrí. Prieskum, ale hlavne ťažba uránových rúd rozhodne majú vplyv na životné prostredie a sú rizikové vo všeobecnosti, o to viac v tak zaľudnenej a kultivovanej časti, ako je stredná Európa, a teda aj Slovensko. Ťažba takej suroviny v strednej Európe znamená riziko znečistenia pôd a vôd podzemných a povrchových a, samozrejme, v konečnom dôsledku aj znečistenie ovzdušia. Je to, samozrejme, veľké riziko úniku škodlivín a tieto sa uchovávajú dlhé obdobie, viac ako niekoľko generácií."
Kolegovia, kolegyne, nielen ťažba, ale aj samotná sanácia územia po ťažbe, ktorú, mimochodom, zaplatia občania Slovenskej republiky je lukratívnou činnosťou, biznisom na furt, akoby som to označila, akési perpetuum mobile a doživotným podnikaním, pretože sanácia územia za jednu generáciu sa nedá zvládnuť. K tomu by som vám povedala možno toľko, že v Českej republike, ktorá má funkčné uránové bane, zo štátneho rozpočtu zatiaľ vydali na sanáciu týchto území 65 mld. korún. To nie je celkom málo, ale vráťme sa na Slovensko.
Rizikovosť dobývania uránu uznávajú viaceré štáty, resp. územné celky týchto štátov, pričom dospeli k záveru, že ohrozenie zdravia obyvateľov a poškodenia životného prostredia nie je možné odstrániť ani použitím najlepšie dostupných technológií. Napriek uplatneniu veľmi kvalitných technológií tu máme niekoľko udalostí alebo katastrof pre životné prostredie, keď do prírody a do podzemia unikla kontaminovaná voda alebo zemina z odkalísk, napr. uniklo v roku 1979 v Spojených štátoch do rieky Rio Puercos 1 000 ton sedimentov rádioaktívneho kalu a 370 mil. metrov kubických kontaminovanej vody, v Austrálii v roku 1994 priesaky 5 mil. metrov kubických kontaminovanej vody do podzemia, vo Francúzsku 30 000 metrov kubických rádioaktívnych kalov v roku 2004. Preto sa na vydanie moratória na dobývanie rádioaktívnych nerastov odhodlalo mnoho vyspelých krajín. A ako príklad uvediem napr. Írsko v roku 2007, Kanadu v roku 2006, Grónsko, Austráliu, Nový Zéland, Spojené štáty, štát Virgínia, kde je moratórium na dobývanie týchto nerastov až 25 rokov. V tejto súvislosti je mimoriadne zaujímavé, že materské spoločnosti dvoch firiem, ktoré plánujú na Slovensku ťažiť urán, pochádzajú práve z týchto štátov, kde moratórium na ťažbu uránu existuje, a to z Austrálie a z Kanady.
Vrátim sa k návrhu, s ktorým som pred vami prišla, a to k dvanásťročnému moratórium. V období navrhovanej doby moratória nie je na Slovensku nutné začať s dobývaním uránu, Slovensko má kontrahované dostatočné dodávky jadrového paliva. Podľa vyhlásenia hovorcu spoločnosti ENEL pána Kopřivu uzavrela s ENEL-om ruská firma dve zmluvy, ktorými garantuje dodávku jadrového paliva pre slovenské jadrové elektrárne. V prípade prvej zmluvy sa kontrahovala dodávka uránu do roku 2015 a v prípade druhej zmluvy aj s opciou sa predĺžila dodávka jadrového paliva. A vzťahuje sa táto dodávka aj pre nové reaktory, ktoré na Slovensku ešte len budú spustené.
Treba upozorniť, ako som už predtým povedala, že Slovenská republika nedisponuje technológiou na výrobu jadrového paliva, tá je porovnateľná aj s technológiou na výrobu jadrových zbraní. A ja teda dúfam, že takýto nápad sa dnes ani na Slovensku v žiadnej hlave nezrodí.
Premiér Ruskej federácie pán Putin oficiálne prehlásil, že Rusko má dostatok uránu na predaj pre svojich odberateľov a na vojenské účely. Odhaduje sa, že je to zhruba na 80 rokov. Rovnako bolo oznámené, že Rusko disponuje na základe uzavretých zmlúv aj veľkými zásobami objavených ložísk uránu v Mongolsku.
Dnes počas rozpravy o vlastenectve sa už spomínala Lisabonská zmluva a spomínala sa aj Charta základných práv a slobôd Európskej únie, ktorá od 1. decembra tohto roku je právne záväzná tým, že bola ratifikovaná Lisabonská zmluva vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Dovolím si vás upozorniť, že v rámci Charty základných práv a slobôd Európskej únie, ktorá pomerne inovatívne pristupuje ku katalógu základných práv a slobôd, je aj jedným z práv tzv. novej alebo štvrtej generácie. A je to právo na zlepšovanie životného prostredia trvalo udržateľným rozvojom. Čiže nemôžeme ignorovať, že Lisabonská zmluva nie je, že nie je Charta základných práv a slobôd Európskej únie, a zrejme sa budeme musieť s týmto základným právom, ktoré má každý občan Európskej únie, aj vysporiadať.
V tejto súvislosti si vás dovoľujem upozorniť na list primátorky Kremnice pani Zuzany Balážovej. A z jej listu by som vám chcela zacitovať jednu vetu, ktorá mňa hádam najviac oslovila: "Podľa princípov trvalo udržateľného rozvoja by sme mali myslieť aj na budúce generácie a zanechať im zdroje, ktoré nie sú obnoviteľné a ktorých ťažbu budú môcť v budúcnosti realizovať pomocou nových menej rizikových technológií."
Možnože na záver celkom. Keďže celý deň sme tu hovorili o vlastenectve, dosť som rozmýšľala počas rozpravy, čo pre mňa znamená vlastenectvo, lebo sme tu počuli mnoho definícií, mnoho histórie. Pre mňa je vlastenectvo nekradnúť, rešpektovať zákony, vychovávať poriadne deti, platiť dane do slovenského rozpočtu. A tu by som doplnila, že vlastenectvom je aj zanechať našu vlasť budúcim generáciám obývateľnú. Preto si vás, dámy a páni, dovoľujem požiadať o podporu môjho návrhu, ktorého cieľom je počas dvanásťročného moratória, počas ktorého by nebolo možné povoliť ťažbu uránu na Slovensku, vyvolať celospoločenskú diskusiu o tomto probléme a nechať rozhodnúť o ňom tých, ktorým to právom patrí, a to občanov našej vlasti. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.
Teraz má slovo spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, výborom pre hospodársku politiku, pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne kolegyne Jarmily Tkáčovej k novele zákona č. 44/1988 Zb. (banský zákon).
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vychádzajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po rozprave odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej odporúčam, aby predložený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. A ďalej navrhujem, aby za gestorský výbor Národná rada určila hospodársky výbor. Ďalej odporúčam a navrhujem, aby prerokovaný návrh zákona prerokovali výbory do 27. januára 2010 a gestorský výbor do 29. januára 2010.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadne písomné prihlášky. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalej budeme pokračovať hlasovaním. Preto poprosím všetkých poslancov a všetky panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu a neskôr potom k tajnému hlasovaniu, ktoré máme rovnako schválené v rámci schvaľovania celého programu.
Takže budeme pokračovať teraz v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona na podporu vlastenectva (tlač 1355).
Spravodajcom je predseda navrhnutého gestorského výboru, výboru pre kultúru a médiá, pán poslanec Pavol Abrhan. Poprosím ho, aby hlasovanie uviedol. (Hlasy v sále.)
Vážení páni poslanci, naozaj keď zahájime hlasovanie, nie je možné dávať procedurálne návrhy.
Pán Švidroň, ešte rýchlo teda, nech sa páči. Zapnite mikrofón s procedurálnym návrhom pána poslanca.
V. Švidroň, poslanec: Mrzí ma veľmi, že musím znovu namietať voči tomu, ako som hlasoval a ako ma vykázalo zariadenie pri hlasovaní o zmene Trestného zákona o ochrane zvierat. Skutočne som chcel hlasovať za návrh aj som hlasoval zaň. Ja žiadam len, aby som bol zachytený do zápisnice.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ale nie je to bezprostredné, pán poslanec. Ďakujem pekne, áno, pre zápis, konštatovanie pána poslanca.
Pán spravodajca, máte slovo.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. Hlasujeme o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona na podporu vlastenectva. (tlač 1355). Hlasujeme o návrhu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 12 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasovalo 30 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Máte slovo, pán spravodajca.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, že za gestorský výbor určuje výbor pre kultúru a médiá, návrh zákona prerokujú tieto výbory v lehote do 27. januára 2010 a gestorský výbor do 29. januára 2010.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 97 poslancov, proti 5, zdržalo sa 17, nehlasovalo 11.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na prerokovanie tohto návrhu zákona.
Ďalej poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pána poslanca Stanislava Janiša, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1345).
Máte slovo, pán spravodajca.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. V rozprave nezazneli žiadne iné návrhy, pán predseda, dajte hlasovať o mojom návrhu, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 62 poslancov, nehlasovali 2.
Konštatujem, že tento návrh zákona do druhého čítania sme neschválili a Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o ňom.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k schváleným bodom. A to sú tajné voľby. Ako prvý uvedieme v našom programe návrh na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, potom kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu a nakoniec na voľbu predsedu výboru pre európske záležitosti.
Tajné hlasovanie o všetkých troch návrhoch uskutočníme naraz na osobitných hlasovacích lístkoch, ale, samozrejme, najprv musíme všetky tieto návrhy uviesť. Preto poprosím predsedu výboru pre kultúru a médiá poslanca Pavla Abrhana, aby
návrh na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu
uviedol.
A by som vás upozornil, je to tlač 1300.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dňom 4. februára 2010 skončí funkčné obdobie členke Dozornej komisie Slovenského rozhlasu doc. Ing. Kornélii Beličkovej. Z uvedeného dôvodu je potrebné zvoliť podľa § 16 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase jedného člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu na funkčné obdobie 3 roky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 20. októbra 2009 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti rozhlasovej tvorby, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá kandidátov na člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán spravodajca. Upozorňujem pánov poslancov, že musíme uviesť tri body programu, takže hlasovať sa nebude skôr ako o 10 až 15 minút. Tak hovorím to, aby ste zbytočne nestáli v rade. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Do stanoveného termínu výbor obdržal tieto návrhy kandidátov. Sú to doc. Ing. Kornélia Beličková, návrh predložila Nadácia Jána Cikkera, Ing. Mária Caletková, návrh predložil klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za KDH, a JUDr. Peter Stano, návrh predložil klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu - HZDS.
Gestorský výbor prekontroloval predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a konštatoval, že kandidáti spĺňajú náležitosti, predložený návrh je v súlade s kritériami uvedenými v § 10 a v § 16 ods. 1 citovaného zákona.
Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení z 24. novembra 2009 č. 232 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu jedného člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby 1. konštatovala, že a) dňom 4. februára 2010 skončí funkčné obdobie doc. Ing. Kornélii Beličkovej, b) je potrebné zvoliť jedného člena podľa § 16 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, 2. zvolila podľa § 16 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov jedného člena na obdobie 3 roky, ktoré začne plynúť dňom 5. februára 2010, 3. voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, 4. uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený člen Dozornej komisie Slovenského rozhlasu z navrhovaných kandidátov, pričom do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najvyšší počet hlasov.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda, za uvedenie tohto návrhu.
Otváram teda rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku do rozpravy, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A zároveň teda prerušujem do zahájenia hlasovania rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pokračujeme
návrhom na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu (parlamentná tlač 1359).
Návrh uvedie poverený člen ústavnoprávneho výboru poslanec Ján Babič.
J. Babič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, podľa ustanovenia § 119 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Súdna rada Slovenskej republiky volí sudcov disciplinárneho súdu a primeraný počet náhradníkov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky.
V aktuálnom prípade treba zvoliť 10 kandidátov na 5 miest disciplinárneho súdu.
Za kandidáta môže byť podľa ustanovenia § 119 ods. 4 a ods. 6 citovaného zákona zvolený sudca alebo iná osoba.
Na základe dvoch výziev predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky oprávnené subjekty predložili návrhy na 21 kandidátov. Jeden z nich sa písomne kandidatúry vzdal.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrhy na 99. a 102. schôdzi. Uznesením konštatoval, že všetci navrhnutí spĺňajú podmienky ustanovené zákonom. Akt voľby odporučil vykonať na 44. schôdzi tajným hlasovaním v súlade s volebným poriadkom a uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 8. septembra 2009 č. 704.
Menovaní budú zvolení, ak získajú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. V prípade, že kandidáti nebudú zvolení, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci nezvolení kandidáti.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie tohto návrhu.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Hlási sa niekto ústne? Pán Pataky? Nie, takže dám slovo potom. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto návrhu do začiatku hlasovania.
Pán poslanec Pataky s procedurálnym návrhom. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Patakymu.
J. Pataky, poslanec: Pán predsedajúci, vznášam námietku, nakoľko ma zariadenie vykázalo za Rafajov zákon, že som hlasoval za návrh, ja som hlasoval proti návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Bude uvedené v zápise toto vaše vyjadrenie, jasné. Ďakujem.
Teraz mi dovoľte ešte pristúpiť k tretiemu návrhu. A to je
návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti (tlač 1366).
Ako vieme, už klub poslancov za Ľudovú stranu navrhuje za predsedu tohto výboru Jána Kovarčíka.
Dovoľte mi otvoriť rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Písomnú prihlášku nemám. Ústne sa nehlási do rozpravy nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.
A vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Rovnako prerušujem rokovanie o tomto bode do začiatku hlasovania.
Teraz mi, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte pristúpiť k tajnému hlasovaniu o všetkých troch návrhoch.
Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravom hornom rohu označené písmenami A, B a C. Svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete.
Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.
Kým pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania, ešte sa hlási s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov, Smeru - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany - HZDS, dávam návrhy na doplnenie programu. Navrhujem, aby sme zajtra na 9.00 hodinu zaradili bod programu, ktorým je návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorý máte ako tlač 1369.
A ďalej navrhujem, aby sme po tajnom hlasovaní rokovali o bode 78, ktorým je Vyhlásenie Národnej rady k rozhodnutiu Európskeho súdu, ktoré máme ako tlač 1368. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Je všeobecný súhlas s týmito návrhmi? (Odpovede z pléna.) Áno, dobre.
K hlasovaniu pristúpime, pokiaľ bude dostatočný počet poslancov v rokovacej sále. Ďakujem pekne.
Teda pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.
(Akt tajného hlasovania.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vás opýtal, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. (Odpovede z pléna.) Áno.
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.
Vážené kolegyne, vzhľadom na to, že boli také v zásade dohody, ale aj z hľadiska racionality rokovania by sme pokračovali ďalej v rokovaní našej schôdze, takže dovoľte, aby sme pokračovali
správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2009.
Táto správa má parlamentnú tlač 1299.
Poprosím povereného člena Jána Richtera, prosím ho, aby správu uviedol.
Procedurálny návrh pán poslanec Janiš. Zapnite mu, prosím, mikrofón.
S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda, dovolím si vás upozorniť, že momentálne porušujete rokovací poriadok vzhľadom na to, že neboli vyhlásené výsledky volieb. Časť poslancov Národnej rady nemôže byť zúčastnená na rokovaní Národnej rady, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom. To značí, že s ďalším programom musíte počkať, kým sa nevyhlásia výsledky volieb. A môžeme potom pokračovať ďalej.
M. Číž, podpredseda NR SR: Máte aj návrh na hlasovanie o vašej pripomienke, pán Janiš?
S. Janiš, poslanec: O tomto sa nehlasujem. O tomto sa nehlasuje, to je alfa omega. To je zákon.
M. Číž, podpredseda NR SR: Návrh procedurálny má mať návrh na hlasovanie.
S. Janiš, poslanec: Mám dať hlasovať o návrhu na dodržiavanie rokovacieho poriadku a zákona Národnou radou Slovenskej republiky?
M. Číž, podpredseda NR SR: Vypnite, prosím, pána poslanca, pretože už nemá procedurálny návrh, ak som dobre vyrozumel. (Hlasy z pléna.) Dobre.
Takže teraz dávam slovo poverenému členovi tohto výboru pánovi Jasaňovi a poprosím ho, aby prečítal návrh. A zároveň ho prosím, aby plnil aj úlohu spravodajcu. Máte slovo, pán poslanec.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 32 zo 4. augusta 2006 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2009.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo (zvlášť Vojenské obranné spravodajstvo a zvlášť Vojenskú spravodajskú službu), ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií, Železničnú políciu, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií, colnú správu v mesiaci október 2009 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2009.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2009 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich predložili aj informácie vo verzii obsahujúcej utajované skutočnosti.
Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 19. novembra 2009, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy, ktorú ste všetci dostali.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.