T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami chcú reagovať pani poslankyňa Tkáčová, Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.

Slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, pripraví sa Magda Košútová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, chcem vám poďakovať za tón vášho vystúpenia, veľmi sa teším, že konečne sme našli spoločnú reč a že dokážeme bez emócií diskutovať o problémoch, ktoré reálne trápia našich spoluobčanov. Mňa mrzí to, čo sa vám stalo v Pezinku, ale keďže my nie sme organizátori petície v Pezinku, to si musíte vy vysporiadať s tými, ktorí to organizovali. A bola som tam viackrát a bol tam aj kolega Čech, ktorý je z koaličnej strany a nebol s ním problém, takže nerozumiem celkom tomu, čo sa vám tam stalo.

Mrzí ma, že ste neboli včera na uvedení zákona o 12-ročnom moratóriu, pretože na záver svojho vystúpenia som sa dopracovala takisto k tej spojnici medzi obsahom vlastenectva a našou povinnosťou alebo morálnou povinnosťou nechať budúcim generáciám túto krajinu, našu vlasť obývateľnú, je to náš morálny záväzok.

Čo sa týka návrhov, ktoré predložil kolega Miklós, sú identické s tými, ktoré predkladá výbor, v podstate sme sa dohodli, že ich kolega stiahne, a o to viac ma mrzí spôsob, ktorým toto stiahnutie bolo uskutočnené, pretože ho nestiahol predkladateľ, ale niekto, kto toto právo nemal, čím podľa môjho názoru práva iniciatívne predkladať návrhy pána poslanca Miklósa boli dotknuté.

Áno, správne ste povedali, že prieskum robia zahraničné spoločnosti, nielen v prípade Kremnice, ale aj v prípade ťažby uránu a vždy sa nám tam vynára jedna spoločnosť Turnigen. Samozrejme, oni ten prieskum robia cez slovenské dcérske spoločnosti, ale tí zahraniční vlastníci sú úplne jasní. A aj keď sa v slovenskej tlači k ťažbe uránu, k prieskumným prácam nevyjadrujú, oni sa tak vyjadrujú napríklad v Kanade, kde prezentujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Magdaléna Košútová.

M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Kramplová, plne s vami súhlasím, keď hovoríte, že životné prostredie je oblasť, ktorú si nemôže nikto politicky uzurpovať. A chcela by som povedať, že pri tejto téme sa to, myslím si, že snažilo stať, ale petícia, ktorá bola predložená do výboru Národnej rady ohľadom Stop uránu, si myslím, že výbor Národnej rady jej venoval dostatočnú pozornosť.

Ja som presvedčená o tom, že aj predkladatelia petície boli spokojní s tým, ako výbor postupoval. Myslím si, že výbor je kompetentný na to, aby odborne sa zaoberal touto problematikou, a na to, aby predkladal aj novely zákonov, ktoré sa tejto problematiky týkajú. Včera na výbore sme schválili tieto novely zákonov, ktoré sa budú predkladať do Národnej rady vo februári, a je mi len ľúto, že sa tu snaží niekto, kto má len čiastkové informácie o tom, dávať také informácie, že niekomu bolo odopreté právo. Poprosila by som, aby si dostatočne overili informácie, ako to bolo, a potom niekoho obviňovať, že konal tak alebo inak.

Ja verím, že výbor sa bude, že výbor prispeje k tomu, aby boli prijaté také novely zákonov, ktoré budú chrániť životné prostredie, ale hlavne zdravie obyvateľov tejto krajiny.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou pani poslankyňa Kramplová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne, panie poslankyne. Myslím si, že asi životné prostredie sa uberá cestou, že ženy by mali trošku viacej aktivít vyvíjať, aby to bolo prijateľné pre občanov a aby aj ten efekt bol prijateľný.

Ja som presvedčená o tom, že treba prijať takú legislatívu, ktorá nezabráni rôznym investorom, rôznym nadnárodným spoločnostiam, aby tu mali záujmy, ale aby legislatíva bola urobená tak, aby sa nemohli tieto nadnárodné spoločnosti tu realizovať v neprospech občanov a v neprospech životného prostredia. To by malo byť prvoradé a verím, že tie návrhy, ktoré sú už na stole, budú toto odzrkadľovať. A vyjadrila som sa preto tak k návrhom pána poslanca Mikloša, a nakoniec teda budú na rokovaní, že mala som tam aj ja určité pripomienky, ale verím, že v rámci rokovania parlamentu to bude všetko odstránené a budú prijaté také návrhy, ktoré naozaj budú pozerať dopredu a ochránia tak životné prostredie, ako aj občanov.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán poslanec Simon pred chvíľou povedal, že občania vo voľbách budú hlasovať podľa toho, aké postoje tu zaujmeme.

Nuž chcem vás presvedčiť, že nevystupujem preto, aby občania boli ku mne ústretoví a nie kvôli voľbám, ale vystupujem preto, že ešte za pôsobenia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kedy boli problémy so životným prostredím a kritikou životného prostredia, som presadila výučbu práva životného prostredia, aj učebnice viedla. A potom, keď bol problém s publikáciou Bratislava nahlas, tak výučba tohto predmetu mi bola vzatá, lebo som ju vraj veľmi aktívne prednášala. A aktívne preto, lebo som hlboko presvedčená, že životné prostredie treba chrániť. A preto aj niekoľko viet som sa rozhodla povedať v tomto pléne.

Ťažba uránu má dve roviny: právnu a ľudskú. Vôbec sa mi nezdá, že by tá právna rovina nebola pokrytá. Môžeme diskutovať o tom, že je možné prijať účinnejšie zákony, a ja som za, opakujem, som za a podporím ich. Ale vôbec nemôžem súhlasiť s tým, že Slovensko nemá právnu reguláciu, ktorá by chránila životné prostredie. Veď už samotný čl. 44 ústavy hovorí, že nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať životné prostredie. Ďalej štátu sa výslovne v tomto článku ukladá uskutočňovať "účinnú starostlivosť o životné prostredie". Navyše máme zákon o životnom prostredí, v množstve zákonov niektoré komponenty životného prostredia priamo chránené.

V čom je problém? Problém je v tom, že rozhodujú ľudia s nedostatočným ekologickým cítením. Opakujem a budem to opakovať stále. Tí, ktorí rozhodujú, majú buď nie dobrý vzťah k životnému prostrediu, potom ich na tie miesta nemožno dosadiť, alebo nemajú dostatočné ekologické cítenie. Nechcem zdôrazniť tretí moment, ktorý je v nedostatku morálky, že môžu podľahnúť aj lobistickým tlakom.

Vážení, keby sa rozhodovalo tak, ako je v zákonoch, ako je v ústave, tak takéto problémy by sme v praxi nemali. Ja som - trošku odbočím - predložila zákon o hazardných hrách. Jasne je v zákone povedané, nesmú deti do 18 rokov hrať na hracích automatoch. Každý prevádzkovateľ je povinný toto kontrolovať. Keď to poruší, sú vysoké sankcie. Krásna legislatíva! Tam niet bieleho miesta, niet štrbinky, keby bola ochota to realizovať. Veď vojdite a pozrite sa do herne, ako nám tam detičky hrajú.

Obdobne je to so životným prostredím. Opakujem, môžeme zdokonaliť. Treba zdokonaliť, ale treba zdôrazňovať a vyžadovať, aby tí, ktorí na príslušných miestach rozhodujú, rozhodovali s náležitým ekologickým cítením. A aj vydefinovanie štátneho záujmu, ja som za to, aby sa štátne záujmy vydefinovali. Ale ak hovoríme, že nie je vydefinovaný, tak ja potom vravím, že v ústave je vydefinovaný, pretože štát je povinný. A tam je jasne povedané "štátny záujem". Zároveň je povedané, že každý má právo na priaznivé životné prostredie. Ale povinnosť štátu je jasne v ústave vydefinovaná. Bola by som rada, keby takto boli vydefinované aj ďalšie štátne záujmy.

A teraz poďme v rovine ľudskej a rovine zdravého rozumu. Hovorí sa, že Slovensko by malo rozvíjať vidiecku turistiku, že teda máme prírodné zdroje termálnych kúpeľov. Toto by sme mali rozviesť, rozvíjať, podporovať. Prosím vás pekne, kto príde na vidiecku turistiku, keď bude tu ťažba uránu? To nie je logicky zlučiteľné.

Ďalej, a už to tu bolo naznačené a ja to chcem podčiarknuť, ťažba uránu nám môže spodné vody ohroziť a to je veľmi vážna vec. Slovensko má dobré spodné vody, dokonca máme na Žitnom ostrove rezervoár pitnej vody takmer aj pre celú Európu. Je slepý ten, kto nehľadí do budúcna a nevie, že v budúcnosti pitná voda bude mať rovnakú, ak nie vyššiu hodnotu a cenu ako urán. Veď vývoj ide z ekologických zdrojov, áno, zdroj slnka, zdroj vetra a podobne. Ale aj keby sme sa museli niečoho zriecť, čistej pitnej vody sa zriecť nemôžeme. To je niečo, bez čoho nie že nebudeme mať náležitú životnú úroveň, ale nebudeme môcť možno vôbec dobre existovať.

Takže pri týchto otázkach, myslím, ľudsky aspekt musí každému, kto rozmýšľa, má zdravý rozum, povedať, že priorita čistoty vody, čistoty ovzdušia a musí povedať uránu jednoznačne nie. A taký je aj môj postoj a všetky uznesenia aj legislatívne návrhy, ktoré boli signalizované, že prídu z výboru, ja jednoznačne podporím.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Kramplová, Kahanec, Tkáčová, Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Zdenka Kramplová, pripraví sa Stanislav Kahanec.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, keby zákony boli také, že naozaj nie je ich možné ohýbať a nie je ich možné otočiť tak, ako ich kto potrebuje, tak v tom prípade by to bolo všetko v poriadku. Ale prax na Slovensku je iná. Prax je taká a ukázalo sa to aj pri zlate, lebo to už je ten konkrétny príklad, že zákony sa dajú použiť, kto ako ich chce. A najviac ma mrzí to, že ešte aj niektorí naši zákonodarcovia tvrdia, že na to sú paragrafy paragrafmi, aby sa ohýbali a aby sa obchádzali. Takže toto je výsledok aj veľakrát našej legislatívy. A ja som za to, aby zákony boli jasné, zrozumiteľné a aby tam nebolo možné vytvárať rôzne výklady, ktoré potom dávajú možnosť, aby aj v tomto prípade sa zneužili voči občanom a voči životnému prostrediu.

A nie je náhoda, že práve pri uráne, a podobne to bolo aj pri zlate, sa zistilo, že je nutné novelizovať stavebný zákon, geologický, banský. To už je to memento, že sú tri zákony, ktoré je nutné novelizovať preto, aby sme ochránili životné prostredie od ťažby takýchto nerastov a hlavne technológiami, ktoré sú neprijateľné pre životné prostredie a pre občanov.

Veď keby sa nebola urobila určitá novela v banskom zákone, ktorú som navrhovala a ktorá tu vďaka tejto snemovni bola podporená, tak dnes by sme možno kyanidovým lúhovaním ťažili zlato v Kremnici a zapredali by sme celú Kremnicu. Zákon to umožňoval a boli vydané rozhodnutia a bolo to 500 metrov od obydlia občanov, čo je neprípustné v žiadnom inom štáte. A naša legislatíva to povoľovala.

Takže som veľmi rada, pani poslankyňa, že naozaj v tom, že treba novelu, sa zhodneme a verím, že bude dobrá novela, a verím, že sa zhodneme aj v tom, že stop uránu naozaj tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec, pripraví sa Jarmila Tkáčová.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová, plne sa stotožňujem s vašimi vyjadreniami o tom, že treba chrániť životné prostredie, že treba chrániť vodu, ovzdušie, že treba chrániť priestor pre turistiku a tak ďalej. A taktiež sa plne stotožňujem s tým, čo ste hovorili, že keby sa tak rozhodovalo, ako je v zákonoch a v ústave, neboli by problémy. A že je slepý ten, kto nehľadí do budúcna. To sú stopercentné výroky, s ktorými ja sa stopercentne stotožňujem.

Problém je len však v tom, ako sa hlasuje a rozhoduje v parlamente. A tu už je potom realita. Keď kolegyňa poslankyňa Tkáčová predložila zákon o moratóriu, tak tento zákon parlament zmietol zo stola. Na druhej strane tú petíciu a už mnohé ďalšie petície dávame na poslednú chvíľu a niekedy až po funuse, aby sme vôbec o nich rozprávali. Ale dúfam, že sa ešte nájde priestor na rozumné rozhodnutie v závere.

A k vašim dvom rovinám, ktoré ste spomínali, s ktorými súvisí ťažba uránu, by som pridal ešte ďalšiu, technickú rovinu. A technická rovina podľa mňa je o tom, že vývoj technológií bude určite postupovať do budúcnosti, že aj keď budeme nútení v budúcnosti pristúpiť k ťažbe uránu z hľadiska našich existenčných zdrojov, tak budú tie technológie už na takej úrovni, že budeme mať oveľa vyššiu bezpečnosť, ako máme dnes.

A preto sa ja jednoznačne pripájam k tomu, aby sme dali v súčasnosti stop ťažbe uránu, aby sme hľadeli práve do budúcnosti. Do budúcnosti tak, aby sme životné prostredie ponechali ešte aj pre tých, čo prídu po nás.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Pripraví sa Ľudmila Mušková.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, som veľmi rada, že ste vystúpili tak, ako ste vystúpili, a som rada, že v parlamente rastie počet tých kolegov poslancov, ktorí sa vnútorne stotožňujú s tým, aby ťažba uránu neohrozovala zdravie a životy občanov Slovenska.

Len sa vás chcem opýtať, včera sme hlasovali o mojom návrhu, o dvanásťročnom moratóriu na ťažbu uránu, ktorého cieľom bolo dosiahnuť priestor na širokú verejnú diskusiu, priestor na to, aby tie technológie boli na vyššej úrovni. A pozerám sa na hlasovanie a vy ste sa pri tomto návrhu zdržali. Tak teraz neviem, či ozaj vnútorne cítite, že ste proti ťažbe uránu, alebo ste včera - ako ste včera hlasovali? Podľa svojho svedomia a vedomia?

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi poslankyňa Ľudmila Mušková, pripraví sa s reakciou Katarína Tóthová.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Súhlasím s pani poslankyňou, že v mnohých oblastiach nášho života máme dosť dobrú legislatívu a stačilo by iba jej dodržiavanie, teda aby bola lepšia vymožiteľnosť práva. Ale musím povedať, že práve v oblasti životného prostredia pociťujem aj ja a mnohí deficit legislatívy. Viem, že toho, alebo možno sa zdá, že do konca tohto volebného obdobia sa toho nedá veľa urobiť, ale napriek tomu, ako vidíme, že sa snaží robiť, dúfam, že sa ešte urobí. Ale bude v budúcom volebnom období skutočne veľmi veľká práca čakať ministerstvo životného prostredia, pretože povedzme si za ochranu životného prostredia, a teda odpadmi atď. sú aj veľké loby, ktoré majú dosť finančných prostriedkov, ktoré vedia presvedčiť o opaku ochrany. A chcela som len toľko povedať na záver, že podporím všetky pozmeňujúce alebo všetky návrhy z výboru pre životné prostredie.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Znovu opakujem, že som jednoznačne za to, aby sa právne predpisy spresnili, sprísnili a jasne formulovali. Ale znovu opakujem, že okrem tohto nutne musíme mať ľudí na miestach, kde rozhodujú o týchto veciach, ktorí majú ekologické cítenie. Pretože uviedla som príklad, kde je jednoznačne určená povinnosť, tam nie je možné si inak vykladať. A prax ide úplne i mimo, kontrola sa nevykonáva, ostáva samospráva aj štátna správa ticho a nerieši problém.

Pokiaľ ide o hlasovanie, áno, ja som nebola proti vášmu návrhu, ale keď mám informáciu, že výbor predkladá komplexnejší zákon, a keď mám informáciu, že dnes bude diskusia, z ktorej môžu vyjsť ďalšie námety, a keď do toho zákona, ktorý vydá, pripraví a predloží výbor, môže byť zahrnutá, pani kolegyňa, aj tá otázka, ktorú ste vy upravili, tak myslím, že je rozumné počkať na ten zákon, ktorý vyjde z kolektívu výboru životného prostredia. A keby sme o ňom dnes hlasovali, s jasným svedomím znovu sa z tohto dôvodu zdržím, pretože možno výbor životného prostredia prinesie ešte aj ďalšie otázky, než boli vaše, a aby sme ten istý problém za sebou dvomi zákonmi neupravovali. To má logiku a má to aj svoje ratio.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec Martinák sa chce vyjadriť? Nechce. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať, ďalším bodom programu je

Správa o realizovaných a plánovaných predajoch emisií, spôsobe výberu kupca a procese uzatvárania zmluvy.

Správa vlády je uverejnená pod tlačou 1286 a správa výboru pod tlačou 1286a.

Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jozefa Medveďa, aby sa ujal slova a správu uviedol.

J. Medveď, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správa o plánovaných a realizovaných predajoch emisií, spôsobe výberu kupca a procese uzatvárania zmluvy sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe uznesenia č. 1552 z 25. júna tohto roka a uznesenia č. 1568 z 8. septembra tohto roka.

Správa vo svojej úvodnej časti obsahuje prehľad a stručnú charakteristiku medzinárodnoprávnych dokumentov vrátane európskej a slovenskej legislatívy, ktoré upravujú problematiku znižovania emisií skleníkových plynov a obchodovania s emisnými kvótami.

Predaj prebytočných emisných kvót Slovenskej republiky uskutočnilo Ministerstvo životného prostredia SR podľa zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/87-ES o vytvorení schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Správa popisuje priebeh rokovaní a aktivít Ministerstva životného prostredia SR v súvislosti s predajom prebytočných emisných kvót typu AAU vrátane chronologického prehľadu rokovaní zástupcov ministerstva s potenciálnymi kupujúcimi v roku 2007 a 2008.

Ministerstvo životného prostredia v procese prípravy a realizácie predaja prebytočných emisných kvót vyhodnocovalo ponuky spolu šiestich spoločností, ktoré mali záujem na odkúpení voľných AAU jednotiek na základe nasledujúcich kritérií:

- celkové množstvo jednotiek AAU, o ktoré má daná spoločnosť záujem,

- cena za jednu tonu AAU,

- podmienky a spôsob realizácie úhrady kúpnej ceny,

- iné dodatočné podmienky záujemcu nešpecifikované.

Na základe stanovených kritérií ministerstva pre výber kupujúceho ministerstvo ďalej rokovalo o možnostiach odpredaja prebytočných emisných kvót AAU v časovom horizonte november 2007 až júl 2008 spolu so štyrmi obchodnými spoločnosťami tak, ako vyplýva z prehľadu uskutočnených rokovaní uvádzaných v správe. Počnúc mesiacom júl 2008 už ministerstvo rokovalo výhradne s americkou spoločnosťou Interblue Group, ktorej ponuku vyhodnotilo ako najvýhodnejšiu. Uvedená spoločnosť bola pre zahraničných odborníkov na trhu s emisiami neznámou spoločnosťou.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred uzatvorením samotnej zmluvy o predaji emisných kvót Ministerstvo životného prostredia SR informovalo vládu Slovenskej republiky na rokovaniach vlády dňa 8. a dňa 15. októbra 2008 o tom, že v rokovaniach so záujemcami dosiahlo upustenie od požiadaviek na kontrolu financií a participovaní na jednotlivých projektoch len u spoločnosti Interblue Group a že spoločnosť Interblue Group ponúkla sumu 6,5 eur za jednu tonu ekvivalentu oxidu uhličitého. Ministerstvo v informácii ďalej uviedlo, že v roku 2008 má k dispozícii celkový limit v objeme 16,5 mil. ton voľných jednotiek, ktoré nie je možné preniesť do nasledujúcich období, pretože pri ich nevyužití tieto prepadnú. Uvedené informácie poskytnuté vláde boli zo strany ministerstva neúplné, nepresné a informácie o časovo obmedzenej platnosti jednotiek AAU zavádzajúce.

Uvedené náležitosti plánovaného obchodného vzťahu tak, ako ich ministerstvo prezentovalo na rokovaniach vlády, v konečnom dôsledku nezodpovedali zmluvnému vzťahu medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom životného prostredia SR ako predávajúcim a spoločnosťou Interblue Group ako kupujúcim podľa uzatvorenej zmluvy o predaji kvót skleníkových plynov zo dňa 13. novembra 2008, nakoľko ministerstvo už ďalej neinformovalo vládu o časovej viazanosti ponuky Interblue Group a ani o nových požiadavkách spoločnosti Interblue Group, ktorých akceptáciou zo strany ministerstva došlo k zmene podstatných obchodných náležitostí zmluvy o predaji kvót skleníkových plynov.

Podľa uvedenej zmluvy sa ministerstvo zaviazalo predať spoločnosti Interblue Group 50 mil. jednotiek za kúpnu cenu 5,5 eur v priebehu rokov 2008 až 2012. Zmluva o predaji kvót skleníkových plynov z 13. novembra bola zmenená a doplnená dvoma dodatkami z 2. decembra 2008 a 6. februára 2009. Prvý z dodatkov v sume upravil zvýšenie kúpnej ceny na 6,5 eur za zrealizovaný obchod prevodu 15 mil. ton AAU v roku 2008, ktoré podmienil použitím kúpnej ceny na projekty tzv. zelenej investičnej schémy GIS projekty, druhý dodatok o zmluve následne podrobne špecifikoval tieto projekty.

Správa obsahuje i prehľad všetkých zrealizovaných transakcií s jednotkami AAU prostredníctvom Národného registra emisných kvót Slovenskej republiky. V roku 2008 bolo v Slovenskej republike zobchodovaných celkovo 15 150-tisíc ton jednotiek AAU, z toho 15 mil. ton bolo transferovaných spoločnosti Interblue Group a 150-tisíc ton japonskej spoločnosti Sumitomo Corporation na základe zmluvy uzatvorenej v roku 2003 medzi Sumitomo Corporation ako kupujúcim a spoločnosťou Evolution Markets ako predávajúcim.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z analýzy postupu ministerstva životného prostredia pri výbere zmluvného partnera, z výsledkov rokovaní s potenciálnymi kupujúcimi, ako aj z konečného zmluvného vzťahu so spoločnosťou Interblue Group vyplýva, že proces obchodovania s emisnými kvótami nebol zo strany ministerstva profesionálne zvládnutý, čo mohlo poškodiť medzinárodný kredit Slovenska v tejto oblasti. Zmluva neposkytuje dostatočné garancie pre štát ako predávajúceho, keďže z hľadiska rozsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán je zmluva nevyvážená a je jednostranne výhodná v prospech strany kupujúceho.

Stanovenie pevnej kúpnej ceny pre jednotky AAU v zmluve uzatvorenej na dlhé časové obdobie do konca roku 2012 nemá s poukazom na všeobecné zásady nakladania s majetkom štátu, ktorými sú hospodárnosť, účelnosť, efektívnosť a transparentnosť, opodstatnenie. Prioritou ministerstva v súčasnosti je právne doriešiť ukončenie zmluvného vzťahu s Interblue Group a získať imidž dôveryhodného a spoľahlivého partnera na trhu obchodovania s voľnými jednotkami AAU.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie správy. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody určil, a to je pán poslanec Tibor Lebocký, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania Správy o realizovaných a plánovaných predajoch emisií, spôsobe výberu kupca a procese uzatvárania zmluvy, parlamentná tlač 1286a.

Správu o realizovaných a plánovaných predajoch emisií, spôsobe výberu kupca a procese uzatvárania zmluvy pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1391 z 27. novembra 2009 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu a prírody prerokoval správu dňa 2. decembra 2009 a uznesením č. 506 vzal správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky tiež vziať na vedomie.

Toľko, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Pavol Frešo ako jediný písomne prihlásený.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Po ňom bude priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dočkali sme sa správy, ktorú sme tu prvýkrát, jej znenie vlastne, alebo jej zadanie, zadali koncom júna. Trvalo to už skoro šesť mesiacov, kým sa správa dostala na rokovanie parlamentu.

Úplný záver a útlu korunku nasadili, nasadilo ministerstvo tým, že ani druhé uznesenie, ktoré ho zaväzovalo dodať správu do 8. októbra, nebolo schopné ministerstvo dodržať. V tomto zmysle musím konštatovať, že to, čo sme mali, naše podozrenia od začiatku na tomto ministerstve, myslím tým od marca-apríla, že jednoducho nie je pod kontrolou parlamentu tak, ako má byť, jednoducho sa napĺňa a stále tento stav trvá.

Úplne na úvod sa chcem opýtať pána ministra, začnem rovno v strede, prisľúbil na výbore, že nám dá korešpondenciu s firmou Interblue Group. Pán minister, musím vám povedať, že ste nám dali tie isté veci, ktoré sme mali na poslaneckom prieskume, a pritom vieme, že sú možno ďalší jeden, dva listy k dispozícii. Inými slovami, nedodržali ste, čo ste sľúbili. A ak to môžete ešte teraz napraviť, povedať pracovníkom, nech nám teraz tu na stôl rozdajú tú korešpondenciu, budem veľmi, veľmi rád. Lebo jednoducho, takto to nejde.

Takto to nejde. Vy ste to prisľúbili. My sme dostali e-mail. V tom e-maili jednoducho chýba fax od pani Luetken, že nezaplatí, nezaplatí ďalších 15 mil. eur, a ďalšie možno doklady. Chcem vás na to naozaj upozorniť. My túto svoju prácu berieme vážne a treba naozaj vážne brať aj parlament a jeho kontrolnú funkciu.

K samotnej správe by som sa rád vyjadril, nakoľko práve z týchto dôvodov, ktoré som teraz vymenoval, včera som navrhol spolu s opozičnými poslancami, aby sme išli robiť ďalší poslanecký prieskum. Jednoducho to podozrenie, že pán minister nemá v rukách to ministerstvo, trvá. Chceli sme mu pomôcť tým, že pôjdeme na poslanecký prieskum. Koaliční kolegovia to zamietli, považujem to za chybu a považujem to zároveň aj za prevzatie politickej zodpovednosti zo strany koaličných strán za to, čo sa s touto zmluvou nielen udialo, ale čo sa ešte udeje.

K samotnej správe, keďže sme ju už dostali, by som povedal pár slov. Aj pán minister vo svojom úvodnom vystúpení, a to mu musím uznať, skonštatoval to, čo hovoríme od marca-apríla prakticky na každej tlačovej konferencii. A to je to, že táto zmluva je jednostranne výhodná pre kupujúceho a je nevýhodná pre Slovensko. Dokonca skonštatoval aj to, čo sme hovorili na prvých tlačových konferenciách, že je rozdiel medzi tým, čo schválila vláda, a je rozdiel medzi tým, čo je skutočne v zmluve. Trvalo to trištvrte roka, než táto vláda dokázala túto svoju chybu priznať.

Ja som pôvodne rozmýšľal, že sem prinesiem všetky tie dôkazy, alebo respektíve všetky tie volania po dôkazoch, ktoré pán premiér sa ich dovolával, že aby sme dokázali, že kto predával drahšie, aby sme dokázali, že sa dalo predať lepšie, kde vyzýval opozíciu, vyzýval médiá, všetky tie silné reči. Môžete si ich nájsť v ktoromkoľvek proste zázname alebo v niektorom z mojich blogov. Ale chcem upriamiť pozornosť na jednu vážnejšiu záležitosť. A tá vážnejšia záležitosť je, že je 10. decembra. My sme nedostali doplatok 15 mil. eur a hrozí nám reálne, že si firma Interblue Group od nás vyžiada ďalšie emisie za sumu 5,5 eur za tonu. To je reálna hrozba, ktorej táto vláda nedokázala čeliť. To je reálna hrozba, o ktorej nenájdete ani pol slova, ako ju riešiť v tejto správe. A pritom podotýkam, že nielen o realizovaných, ale aj o plánovaných predajoch mala táto správa pojednávať. Inými slovami, pokiaľ naozaj toto ministerstvo bude nekonať, tak ako doteraz, tak sa dostaneme do situácie, kedy ďalších 8 mil. ton jednoducho nedostaneme zaplatené tak, ako sa patrí. To znamená, že utrpíme ďalšiu stratu.

Ja si myslím, že v tomto je kľúčová otázka toho, o čom sa dnes bavíme. Toto je kľúčová otázka toho, o čom sa dnes bavíme, lebo máme zmluvu, ktorá je nevýhodná, máme za sebou nejaké predaje, ktoré už táto vláda ani nenaznačila, že by bola ochotná dať do poriadku. Dokonca máme partnera, ktorý nám nedal doplatok, a tvárime sa, že s týmto partnerom ideme ďalej vyjednávať.

My keď sme si vypýtali, preto som hneď začal s tým, a, pán minister, znova to pripomeniem, tu korešpondenciu a komunikáciu s Interblue Group pre poslancov, sľúbili ste to na výbore, nemáme to. Nemáme to, inými slovami, ja vám poviem, ako to je po tých poslaneckých prieskumoch, ktoré som ja videl. To, čo som videl, bolo, že tá korešpondencia je zhruba na úrovni pár e-mailov a v zásade ani žiadneho nezrealizovaného stretnutia. O tomto som chcel rozprávať na poslaneckom prieskume. A o tomto si myslím, pán minister, že by ste mali informovať aj Národnú radu, lebo naozaj hrozí, hrozí, že nielenže nedostaneme zaplatené, ale hrozí, že ten kontrakt bude ďalej, ďalej trvať. A že v súvislosti s týmto kontraktom znova budeme za polovicu predávať my Slováci, za polovicu oproti Čechom, za menej ako polovicu oproti Maďarom. A to už nehovorím o ďalších a ďalších prípadoch.

Veľmi, veľmi mi na tom vadí, že napriek tomu, že aj opozícia ponúkla súčinnosť, aby sme tu tento problém vyriešili, aj opozícia bola aktívna, aby sa táto škandalózna zmluva zmenila. Boli sme ochotní naozaj sériu poslaneckých prieskumov urobiť, boli sme ochotní vyvinúť aj tlak, tak jednoducho toto vláda nevyužila. Zobrala si to pod svoju kuratelu. Prehodili si ministerské stoličky traja, štyria, piati, prehodili sa tam stranícke tričká, ale kontrakt beží ďalej.

Moje naozaj také veľmi vnútorné podozrenie, ale za ktoré zobrala, zobrala súčasná vládna koalícia zodpovednosť, je, že tento kontrakt sa nepodarí vyriešiť do volieb. Je to najväčšia kauza, suverénne najväčšia a najznámejšia kauza, akú táto vláda spravila.

Táto správa vzhľadom na to, že sa tam konštatuje, že naozaj, naozaj je tá zmluva nevýhodná, aj keď sa tam rozpráva o tom procese obstarania, ktorý teda myslím si, že asi nikto z nás, ako sme tu, by nenazval transparentným. Jej ťažisko leží v tom, že sa jedná o miliardy, že sa jedná o miliardy, o ktoré sme už prišli. A že navyše môžeme o ďalšie miliardy prísť.

Ja to dám ešte do jedného súvisu, lebo sme na pôde Národnej rady, a dám to do jedného súvisu, ktorý súvisí s vami poslancami, špeciálne s poslancami koalície. Ten výnos, ktorý mal byť z predaja emisií, mal ísť na zatepľovanie. Pre tých z vás, ktorí sa len trochu informujete u ľudí, ktorí zateplenie realizujú, tak zistíte, že sa jedná o činnosť, ktorá je veľmi, veľmi náročná na personál, to znamená, veľa ľudí to dokáže zamestnávať. Dokáže to veľa ľudí zamestnávať, je to účinný nástroj boja proti kríze. Inými slovami, nechávate ľuďom prácu. Je to účinný nástroj boja proti kríze, ale keď predávate za polovicu, tak môžete len polovicu naozaj dať na zatepľovanie a môžete len polovicu ľudí zamestnať oproti tomu, čo by ste naozaj skutočne mohli. Odporúčam v tomto zmysle pozrieť si, ako ten prípad riešili v Čechách a za koľko tam predávali. A ja si pamätám, ako postupne sa prihlasovali vysokí ministerskí úradníci, potom vysokí, dokonca, dokonca ministri bývalí, a prihlasovali sa k cenám, ktoré boli dvojnásobné oproti Slovensku.

Prečo to hovorím vám poslancom? Lebo vy budete o chvíľu mať voľby. Vy budete sa zodpovedať svojim ľuďom. A vy im budete musieť vysvetliť, čo ste urobili pre zápas s krízou. Zatepľovanie nie je žiaden abstraktný program. Nie je to proste niečo, čo sa dá pochopiť iba teoreticky, niečo, čo naozaj nemá reálny hmatateľný dôkaz. Inými slovami, vy budete musieť ľuďom vysvetliť, prečo polovica z nich, ktorá mohla byť zúčastnená zatepľovania a ktorá mohla z toho mať prácu, jednoducho ju nemá. V tomto zmysle má opozícia veľmi čisté svedomie. A špeciálne po tom včerajšom poslaneckom prieskume, zamietnutom, naozaj veľmi čisté svedomie. Urobili sme, čo sme vedeli. To sa ale nedá povedať o vládnej koalícii. To sa nedá rovnako povedať o tejto správe, ktorá nepojednáva o tom hlavnom, a to, že čo s tou zmluvou bude.

A preto ja dávam návrh uznesenia, aby sme túto správu vrátili ministerstvu životného prostredia na dopracovanie. A aj poviem, dopracovať v ktorej časti, dopracovanie o úhrade nedoplatku 15 mil. eur a o vypovedaní zmluvy alebo ukončení zmluvy s Interblue Group samotnej. To je presne text toho, čo som včera navrhoval na poslaneckom prieskume a teraz chcem, aby o tom hlasovala Národná rada. A pokiaľ naozaj koalícia sa otočí chrbtom v otázke boja proti kríze voči vlastným ľuďom, tak nech to jednoducho národ vidí.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou pán poslanec Alexander Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel pána kolegu doplniť, že nielen by vzniklo veľa pracovných príležitosti v stavebnom priemysle, ale keby sme tie peniaze, o ktoré sme prišli, a ešte môžeme prísť, ale len tie, o ktoré sme prišli, investovali do úhrady volebných kampaní tak, aby tí, ktorí do kampaní išli, neboli nikomu po kampani zaviazaní, tak by sme si ušetrili minimálne na šestoro parlamentných volieb. A to by každá politická strana, ktorá získala viac ako 3 %, dostala 30 mil. korún. Za to sa dá urobiť pekná kampaň na celom Slovensku. Potom by sme tu nemali v parlamente také politické strany, ktoré umožňujú takéto kšefty na to, aby si zaplatili vlastné volebné kampane. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Panie poslankyne, poslanci, teraz je priestor, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Registrujem - pán poslanec Kahanec, Tkáčová, Chrbet. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

V rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec. Pripraví sa Jarmila Tkáčová.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, niektoré základné údaje už spomenul pôvodne predrečník, ja by som chcel v úvode ukázať aké perličky na začiatok.

Skúste hádať, aký čas tomuto problému venovala verejnoprávna televízia? No venovala podobný čas, ako venovala predraženiu napríklad www stránok na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Tam, keď porovnáme tú televíziu, ktorá dala najviac, dala tri minúty dvadsaťšesť sekúnd, STV osemnásť, ale pri probléme s Interblue Group STV slovo o garážovej firme ani nepoužila. Pritom sídlo firmy je v garáži v USA. Je to symbolické, že jeden tender bol korkový a tento tender je garážový. Proti tomu by som nič nemal, pokiaľ by to bola firma ako Bill Gates alebo nejakí chlapci od Google, ktorí takisto začínali v garáži, ale potom sa prepracovali na top manažérov a top výrobcov alebo na TOP produkciu v počítačoch či v softvéri. To by bolo v poriadku. Otázka je, prečo táto firma nemá jasnú adresu, jasné pozadie a jasné údaje.

Ak by sme to robili transparentným a trhovým spôsobom a dosiahli by sme vyváženú zmluvu výhodnú pre obe strany obchodného vzťahu, boli by určite väčšie zdroje v štátnom rozpočte, a teda by boli aj určite väčšie zdroje aj pre možnú podporu verejnoprávnej Slovenskej televízie. A tu je ten paradox. Na jednej strane o tom, čo by mohlo priniesť zdroje do štátneho rozpočtu, sa táto Slovenská televízia nechce veľmi vyjadrovať, na druhej strane by privítala, keby tieto zdroje dostala, lebo celý čas tu počúvame, ako jej chýbajú. Takže asi by sa aj ona mala zaujímať o to. To bol ten začiatok, ktorý som chcel povedať na úvod.

To, čo som hovoril, že ak by to bola vyvážená zmluva a výhodná pre obe strany, to, myslím si, že je úplne jasne vyjadrené a potvrdené v implicitnej forme aj v záveroch predloženej správy. Keď si pozrieme záver predloženej správy, tak je tam jasne uvedené, že zmluva neposkytuje dostatočné garancie pre štát ako predávajúceho z hľadiska rozsahu vzájomných práv a povinností, že zmluva je nevyvážená, že je jednostranne výhodná v prospech kupujúceho. No, nie je to celkom normálne, aby niekto dohadoval zmluvu, ktorá je jednostranne výhodná, ale napriek tomu, že nie je to celkom normálne, stretávame sa s tým nielen tu, ale aj v regiónoch, ale tu v rámci rezortov pribúdajú nuly, o ktoré sa jedná. Nuly nie akože bez hodnoty, ale nuly, ktoré pridávajú hodnotu, a jedná sa už o miliardy. Keď zoberieme konkrétne tento problém, tak ten rozdiel, ak by sa uplatnila približne bežná cena, ktorá v tom čase sa pohybovala pri iných odpredajoch, tak by sme ušetrili napr. cez 2 mld. A to je už, myslím, že dobrý balíček pre podporu najmä v rámci krízového času.

Ďalšia vec k správe. Správa je predložená síce s dátumom november 2009, teraz máme december, čiže nemôže mať všetky dnešné údaje, ale napriek tomu ja by som osobne privítal, ak by tie podklady, tú korešpondenciu a jednotlivé údaje boli aj aktualizované, aby sme ich dostali pred rokovaním k tejto správe aj na stôl. A myslím si, že by bolo vhodné, aby sme ich dostali aj v slovenčine. Ja viem, že tu ste mohli mať dobrý úmysel, keď ste nám v rámci korešpondencie k správe predložili tú korešpondenciu v angličtine, zrejme v úmysle, aby sme mali hodnoverný podklad, aby nedochádzalo k zlému prekladu, ako sa to už tu na úrovni parlamentu niekoľkokrát spomínalo, ale ja si myslím, že asi by nebolo celkom nenormálne, ak by sme na Slovensku dostávali tieto podklady aj v slovenčine. A keď zoberiem ten posledný z nich, ktorý sa týkal stanoviska firmy Interblue Group z 5. októbra, tak odvtedy ubehli už dva mesiace. Je to vzhľadom na ten rušný vývoj tejto kauzy, myslím, že dostatočne dlhé obdobie, aby sme dostali nové informácie. My sme ich zatiaľ nedostali ani na stôl a myslím, že ani v úvodnej reči, lebo tam bol skonštatovaný záver, teda bral som to ako hlavný výsledok, záver tejto správy a nejaký ten úvod. Takže bolo by to korektné, ak by sme takéto podklady, aby sme sa k nim mohli vyjadriť.

Lebo už len keď si pozrieme ten jeden dokument, teda tú jednu korešpondenciu z 5. októbra, tak tam vtedy ešte firma Interblue Group chcela mediátora, ale v súčasnej dobe už ho nechce, už sa všetko zmenilo, zmenili sa podmienky okolo tohto vývoja a zaznelo aj mnoho rozporuplných vyjadrení z úrovne rezortu, ktoré sa týkali predovšetkým pripravenosti zverejnenia metódy výpočtov. Na jednej strane pán nový minister hovoril, že nie je problém, na druhej strane pán štátny tajomník hovoril, že asi to celkom také jednoduché nebude. Nie sú jasné veci, ako sa vysporiada vyrovnanie tých 15 mil. eur, ktoré nechce zaplatiť, ale vôbec nie je jasné, ani dokedy rezort, teda pán minister chce čakať, že dokedy sa to vyplatí. Otázka je, či sa to nakoniec nedohodne, že to bude náš poplatok, aby sme mohli zrušiť zmluvu. Ale je to slušný poplatok, lebo 15 mil. eur by malo byť okolo 450 mil. Sk, teda zhruba 0,5 mld. bývalých Sk. Takže nejedná sa o žiadne drobné, nejedná sa ani o 2 mil. ako pri Privilégiu, ale jedná sa o výhodnosť pri týchto predajoch, ktoré sa rátajú rádovo v miliardách, a minimálna úspora by mala byť, ak by sa to dobre predalo, cez 2 mld. Tak čo teda s tým, ako vlastne sa bude robiť? Toto by som rád dostal ako odpoveď od vás, pán minister.

V posledných mesiacoch minulého roka, teda predminulého, ešte 2007, sme tu počuli silné slová pána premiéra, ako vyrieši nástenkový tender, a mali sme to tak, že do Vianoc v roku 2008 urobia výsledky ÚVO, urobia výsledky NKÚ a výsledok bol taký, že zrazu sa zistilo, že to je veľmi náročné a všetko to sa presunulo k Veľkej noci 2008. Ja podobný scenár očakávam aj pri tomto tendri, i keď nie som si taký istý, že to do tej Veľkej noci budúceho roka skončíme. To teda očakávam, že čo mi na to povie pán predkladateľ, ako teda čaká ukončenie tohto problému. Lebo zatiaľ to môže byť len nejaký nenaplnený sľub, že sa to vyrieši, ale zatiaľ nevieme dokedy. Ak by sa to vyriešilo do Veľkej noci, to by som považoval ešte aj za veľký úspech vzhľadom na to, čo už tu bolo povedané kolegom Frešom, že neočakáva, že sa to vôbec vyrieši ani do volieb. A ja si myslím, že asi bude mať pravdu.

A čo zostalo pre Slovensko? No pre Slovensko zostávajú potom už len oči pre plač, škody, ktoré sme utrpeli, možnosti zdrojov pre štátny rozpočet a že máme na krku nevyriešený problém, ktorý sa bude niekde ešte dlhé mesiace posúvať, niekde dostratena. Medzitým možno prídu voľby a potom zasa úplne noví poslanci, úplne nová vláda. Takže uvidíme.

Pán minister, budem rád, ak mi odpoviete na tie otázky, ktoré som dal, a podľa toho aj sa vyjadríme k tejto správe ako poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie.

Ďakujem pekne.