T. Cabaj, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, pripraví sa Ján Chrbet.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, ako členka výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dovolím si predložiť politický pohľad na tento problém.
Obchodovanie s emisiami je rýdzo odborný problém, je pomerne zložitý a dopodrobna mu rozumejú odborníci, ktorí sa tomu dlhodobo venujú. Ale politická stránka problému je úplne jednoduchá. Aj malé dieťa rozumie, že 5 je menej ako 10, že keď kúpim za 5 a predám za 10, tak mi zostane 5. A že v prípade emisií tých zvyšných 5 malo zostať obyvateľom Slovenska a nie nejakým priekupníkom, a nedá sa vylúčiť, že v pozadí s niekoľkými slovenskými politikmi.
Aby bolo vo veci jasnejšie, vyžiadali sme si správu o uskutočnenom predaji a po peripetiách so stratenými dokladmi a vyhodenými ministrami sme ju konečne dostali. Zo správy, ktorú ministerstvo životného prostredia predložilo Národnej rade, sme zistili asi toľko: Nedozvedeli sme sa to, čo sme žiadali, iba technický popis situácie, o ktorej sme všetci vedeli a ktorú sme už všetci dávno poznali, že zmluva je absolútne nevýhodná pre štát. Je jasné, že proces nebol profesionálne zvládnutý a neboli dôvody ponáhľať sa, ale komusi na tom záležalo, aby sa predaj uskutočnil čo najskôr. Kto dal obchodu definitívne áno, sme sa zo správy nedozvedeli.
Na stránke vlády, na internetovej stránke vlády pri rokovaniach vlády 15. októbra je materiál, ktorým vláda tento predaj odobruje, ale tento materiál ešte aj dnes je neprístupný. Zo správy nezistíme ani to, kto za firmou Interblue Group stojí. Štát obchodoval s neznámou firmou a zrejme sa nikto nezaujímal ani o to, či to nie sú napr. obchodníci s drogami. Možno preto, že niekto to pozadie veľmi dobre poznal.
Slovenský podnikateľský subjekt, keď sa chce uchádzať o štátnu zákazku, musí preukázať rôzne skutočnosti: že nedlhuje na daniach, na odvodoch do zdravotnej poisťovne, do Sociálnej poisťovne, že napr. päť rokov dozadu neporušil zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. A my tu urobíme obrovský biznis s firmou, o ktorej nikto nič nevie, iba že sídli na nejakej adrese, kde je garáž a dva basketbalové koše, a že konateľka je Švajčiarka, zrejme, podľa dostupných informácií, ktorá býva v Dánsku a ktorá je asi konateľkou v ďalších 50 firmách.
Prípad podozrivého predaja emisií tejto garážovej firme vážnym spôsobom poškodil dobrú povesť Slovenska, nielen dobrú povesť, ale aj dôveryhodnosť Slovenska. Premiér Fico nesie za toto zlyhanie zodpovednosť, a to zodpovednosť osobnú. V tejto kauze pán premiér fatálne zlyhal. Podľa nášho názoru ide o jednu z najvážnejších káuz tejto vládnej koalície a v tejto kauze, opakujem, predseda vlády Robert Fico fatálne zlyhal. Slovenskí vládni politici sú dôvodne podozriví z toho, že niekto dopredu premyslel a pripravil tento výpredaj teplého vzduchu garážovej firme s cieľom získať na úkor občanov Slovenska obrovský balík peňazí.
Preto, dámy a páni, je kľúčové odkryť vlastnícku štruktúru tejto firmy, aby sa národ dozvedel, či skutočne išlo o úmyselný a premyslený podvod, alebo to bola iba donebavolajúca ľudská hlúposť doteraz za 2 mld. korún.
Ďakujem vám za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem podporiť to, čo povedala pani poslankyňa Tkáčová. Kľúčové v celej tejto kauze, aby sme sa pohli ďalej, je zistiť vlastnícku štruktúru tejto garážovej firmy. Absolútne súhlasím aj s názorom pani poslankyne, keď tvrdila, že nitky vedú k predsedovi vlády. Pripomínam, že vláda pod vedením pána Roberta Fica odsúhlasila tento škandalózny predaj emisií garážovej firme a sám Robert Fico odvolal ministra životného prostredia pána Chrbeta v čase, keď sa tento vyjadril, že chce zrušiť zmluvu s garážovou firmou. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Chrbet. Chcem sa spýtať, je o dve minúty jedenásť, o jedenástej má byť hlasovanie. Je všeobecný súhlas, aby pán poslanec dokončil a ukončili by sme tento bod a potom by sme pokračovali hlasovaním? (Súhlasná reakcia pléna.)
Takže nech sa páči, pán poslanec, máte možnosť vystúpiť.
J. Chrbet, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne v krátkosti reagovať na správu, ktorá sa momentálne tu prejednáva, v tomto parlamente. O teplom vzduchu, smrade a ešte neviem, ako boli emisné kvóty typu AAU nazvané, sa už a ešte stále hovorí veľmi veľa. Preto ja sa nechcem vracať k tomu, čo vlastne AAU sú, veď v predloženej správe je to rozoberané cca na siedmich stranách. Dôležitejšie z môjho pohľadu je asi vysvetliť, prečo sa predávali a hlavne či sa predávali pre Slovenskú republiku za výhodnú alebo zodpovedajúcu cenu. Veľmi ma mrzí, že s úmyslom pomôcť environrezortu, ktorý, ako vieme, je veľmi finančne poddimenzovaný, a keď sú na rezort kladené stále vyššie nároky, keď musí plniť predvstupové zmluvy v oblasti budovania vodovodov a kanalizácií pre malé obce, v ktorých žijete aj vy, v oblasti ochrany prírody, zabezpečovania plavebnej dráhy alebo protipovodňových opatrení, je tu vyrobená kauza, ktorá určite neprospela ani environrezortu, ale ani Slovensku.
Možnože niekto bude so mnou polemizovať, ale - čo aj robíte - žijeme v štvorrozmernom priestore, ja za štvrtý rozmer považujem čas, preto ak chceme tu prejednávaný proces predaja hodnotiť objektívne, musíme vziať do úvahy, že obchod sa dojednal a uskutočnil na základe dopytu, ponuky práve v danom čase. V danom čase za vtedy existujúcich podmienok a vtedy dostupných informácií bola uzatvorená zmluva, tu sa chcem trošku pozastaviť, zmluva, o ktorej ste hovorili, pre štát nevýhodná, ale ktorú možno porovnať so vzorovou zmluvou vypracovanou renomovanou holandskou právnou kanceláriou The Brow Blackstone pre Európsku banku pre obnovu a rozvoj. A táto zmluva bola vypracovaná tak, aby bola pre Slovenskú republiku výhodná. A ten, kto tvrdí opak, postupuje tendenčne, vyrába kauzy, nespokojnosť verejnosti a celý proces využíva na získanie výhod pre seba a znevýhodňovanie iných.
Môžem vás ubezpečiť, že keď som nastúpil do funkcie na ministerstve životného prostredia, na základe predložených ponúk a analýzy trhu sa pracovníci ministerstva pokúšali získať informácie, či cena za jednotku emisií je dobrá, či sa nedá predať výhodnejšie a či postupujeme v súlade so zákonom Slovenskej republiky, ale súčasne aj s Kjótskym protokolom. A práve tu je potrebné si uvedomiť pár skutočností.
Nachádzame sa v čase krízy, v čase, keď všeobecne klesá objem obchodu, keď sa zatvárajú mnohé prevádzky, keď sa pozastavuje výroba na celom svete. Celosvetovo je kapacita voľných emisných jednotiek 10 mld. ton. Keď si vezmeme, že len Rusko vlastní 5,6 mld., Rumunsko 0,5 mld., Ukrajina 2 mld., zdá sa, že ponuka prevyšuje dopyt. Od renomovaných odborníkov zahraničných, ale aj našich, možno predpokladať, že do roku 2012, do ukončenia Kjótskeho protokolu, bude potrebné celosvetovo 800 mil. ton. Napríklad Japonsko ako hlavný odberateľ hovorí o tom, že bude potrebovať cca 500 mil. ton emisií.
Informácie, ktoré som v čase uzatvárania zmluvy k dispozícii mal, nasvedčovali tomu, že vstupom ďalších štátov na trh s emisiami hrozí reálne riziko nadbytku emisií na trhu, ako aj reálne riziko poklesu cien emisií. V týchto intenciách som v tom čase informoval aj vládu Slovenskej republiky, a preto kladiem otázku: Nebola z tohto dôvodu fixácia ceny opodstatnená? V tejto situácii je jasné, že cenu určuje kupujúci a nie predávajúci. Preto je namieste otázka, čo by sa stalo, ak by Slovenská republika nepredala ani jednu jednotku. Nevznikla by škoda vtedy, keby nám zostali len prázdne nenaplnené možnosti úhľadné usporiadané na papieri, za ktoré by štát nezískal ani cent?
Pozrime sa tiež na cenu, za ktorú emisie predali Česi, nie demagogicky podľa vyjadrených alebo ceny vyjadrenej v US dolároch alebo v eurách, ale aj podľa podmienok, za ktorých sa tieto peniaze mohli realizovať. Na internete máte všeobecnú stránku Ministerstva životného prostredia Českej republiky, kde sa neuvádza cena, ale kde sa neuvádzajú ani podmienky, za ktorých Česká republika predala svoje emisie. Je len otázne, a je len od vás prezentované, že tieto podmienky boli dobré a že cena bola podstatne vyššia. Ďalší otáznik si môžeme položiť: Bola táto cena v Českej republike predaná? Každý štát si chráni zmluvy a chráni si svojich obchodných partnerov, my sme to, bohužiaľ, neurobili. Mne sa zdá, že keby bolo ministerstvo životného prostredia predalo emisie po 10 eur za tonu, bolo by povedané, prečo nie za 12. Keby sme, naopak, nepredávali, boli by sme napádaní, že sme nevyužili možnosť, ktorú sme mali na získanie finančných prostriedkov.
Ďalším faktom, na ktorý by som chcel upozorniť, je, že v roku 2008 ešte neexistoval trh s emisnými kvótami typu AAU. Európsky register a medzinárodný register bol prepojený až v mesiaci november 2008, z čoho logicky vyplýva nemožnosť vykonať obchodovanie a prevody emisných kvót z predávajúceho na kupujúceho. Myslím, že ministerstvo životného prostredia vykonalo transparentné rokovacie konanie so záujemcami o kúpu emisných plynov a po predložení ponúk vykonalo riadený komplexný a náročný výber. Pokračovalo v tvrdých obchodných rokovaniach s uchádzačom, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku.
Chcem podotknúť taktiež, že ministerstvo životného prostredia pracovalo na vytvorení projektov zelenej investičnej schémy, a to projekt s názvom Národný zatepľovací projekt a Projekt Emisné svetlo. Pán minister, materiály a kompletné manuály s výpočtami boli na ministerstve odovzdané. Takže je potrebné sa vrátiť aj k tomuto a v týchto indíciách jednať. Cieľom týchto projektov bolo zabezpečiť splnenie zmluvných povinností zo strany Slovenskej republiky tak, aby bola zaplatená aj zvyšná časť zmluvnej ceny za predaj emisií.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je veľmi ľahké niečo kritizovať, ťažšie niečo urobiť. Myslím, že predaj emisií objektívne bude možné až po uzavretí prvého obdobia Kjótskeho protokolu. K otázke výhodnosti alebo nevýhodnosti zmluvy pre Slovenskú republiku som toho názoru, že zmluva z dlhodobého hľadiska bola aj pre Slovenskú republiku výhodná. Odpoveď na túto otázku nám však najlepšie poskytne budúcnosť, vývoj cien a stav trhu s emisiami. Potom bude definitívne možné povedať, či Slovensko na predaji emisií prerobilo, alebo, naopak, zarobilo. Teraz je to len traumatizovanie spoločnosti a možné vytĺkanie politického kapitálu s cieľom zdiskreditovať vládnu koalíciu a hlavne Slovenskú národnú stranu.
Preto z mojej strany všetko, ďakujem vám za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne a poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa navrhovateľ vyjadriť k rozprave? (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, ja neviem, koľkokrát to musím opakovať, máte možnosť sa prihlásiť počas vystúpenia rečníka, rečník skončil, ja som pokračoval presne podľa rokovacieho poriadku. Skončil som rozpravu. Nech sa páči, pán minister, chcete zaujať stanovisko? (Reakcie z pléna.)
Tak pre poslancov, ktorí tu neboli prítomní, bol všeobecný súhlas dokončiť tento bod programu. (Súhlasná reakcia z pléna.)
Nech sa páči, pán minister, máte záverečné slovo.
J. Medveď, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, akokoľvek by som chcel odpovedať, akokoľvek by som sa snažil odpovedať na celkom konkrétne otázky, moje stanovisko, moje odpovede alebo moje záväzky by boli limitované tým, ako hlboko som s problémom oboznámený a ako v tejto situácii konať môžem.
Čo sa týka politického a ekonomického problému tejto kauzy, tak to nazvem, chcel by som teraz zaujať stanovisko skôr ako minister životného prostredia, ktorý sa cíti byť štatutárom štátu na zmluvnej strane oproti Interblue Group. Ak vychádzam z tejto skutočnosti, tak si dovolím zdôrazniť, že kontrakt je stále živý a narábať s informáciami, ktoré by mohli uškodiť mne ako zástupcovi štátu pri ďalšom vyjednávaní, sa mi zdá troška riskantné.
Ja by som chcel na margo vystúpenia pána poslanca Freša povedať, že si vysoko vážime jeho expozíciu v tejto kauze a že ho skôr vnímam ako osobu, ktorá chce pomôcť, a skôr ako osobu, ktorá chce subordinovať akékoľvek moje kroky. Nemám žiadnu prekážku, pán poslanec, osobnú ani politickú, ani žiadnu, aby som s vami na túto tému korešpondoval, aby som s vami o tejto téme hovoril. To vás chcem ubezpečiť.
Čo sa týka ďalšieho postupu, ja som cez médiá predoslal informáciu o tom, ako chcem pokračovať. V každom prípade v tej správe je zdôraznená pozícia Slovenskej republiky. Nechcem sa tým ďalej zapodievať. Jeden fakt je, že keby som ja bol, pán poslanec Chrbet, v pozícii ministra, asi by som bol nastavil tie parametre trocha inak. Ale to je otázka situácie, obdobia, právneho rozmeru, trhu a tak podobne. To dnes nechcem rekriminovať. Určite by som ja ako v pozícii vašej možno pristupoval inak.
Čo sa týka ďalšieho konania, vychádzajme z toho, že zmluva je podpísaná do roku 2012, je platná na dobu určitú a sú určité právne inštrumenty, ktorými sa zrušiť dá. Chcem zdôrazniť, že jednou z foriem, ako ju ukončiť, je vyjednávať a čo najskôr zmluvu ukončiť, zrušiť a podobne.
Druhý inštrument, ktorý tu existuje, ktorý v podstate môže nabúrať inštitút doby určitej, zmluvy je inštitút, ktorý si dovolím rámcovať v tom zmysle, že zatiaľ nemáme do tejto chvíle stanovisko obchodného partnera na našu výzvu zaplatiť 15-miliónový doplatok. Nemáme, my sme tú výzvu urobili, nemáme stanovisko ani písomné, ani ústne, to znamená, že v tejto chvíli budeme krátko čakať a potom mám pripravené kroky, ktorými bude možné využiť inštitút, ktorý v tejto chvíli z hľadiska aj obchodnoprávneho si dovolím nepredostrieť.
Za koľko sa budú predávať, na margo toho ja dnes nešpekulujem o tom, že či sa to bude predávať lepšie alebo horšie. Vychádzam zo skutočnosti, že teraz platí zmluva, chceme ju skončiť, chceme v podstate začať obchod odznova. A chcem ubezpečiť všetkých poslancov, ktorí kritizovali alebo kritizujú, že určite Ministerstvo životného prostredia SR bude transparentne informovať o tom, akú stratégiu má, aké kritériá má a akým spôsobom, za akú cenu chce emisie zobchodovať.
Ďakujem za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za záverečné slovo. Pán spravodajca nežiada záverečné slovo.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. O 11.15 hod. budeme hlasovať.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím teda všetkých zaujať miesta v poslaneckých laviciach. Stalo sa tak viac-menej. Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním.
Ako prvé o návrhu uznesenia k
Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2009 (tlač 1299).
Spravodajcom, ktorého navrhol gestorský výbor, je pán poslanec Viliam Jasaň. Takže má slovo a uvedie hlasovanie.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2009. Textom je: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť..." (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Text je známy, pán spravodajca. Prezentujme sa a hlasujeme, prípadne to uveďte teraz ešte, dobre, hlavne aby sme hlasovali.
(Hlasovanie.) Prítomných 122 poslancov, za 67, zdržalo sa 45 poslancov, 10 nehlasovali.
Tento návrh uznesenia sme schválili.
Ďakujem spravodajcovi, ja sa ospravedlňujem trošku, ja som zahájil hlasovanie, takže tam bol problém. Ďakujem veľmi pekne. Teraz poprosím pána poslanca...
Teda konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k Správe o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2009.
Teraz má slovo pán poslanec Martin Fronc a uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o umiestňovaní náboženských symbolov v školách a vo verejných inštitúciách v súlade s kultúrnou tradíciou krajiny (tlač 1368).
Máte slovo, pán poslanec aj spravodajca.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. V rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých jeden dal pozmeňujúci návrh textu, pán poslanec Podmanický. Takže najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Podmanického.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 88 poslancov, proti 2, zdržalo sa 36 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali návrh pána poslanca Podmanického, a teda mení sa v tej príslušnej časti text návrhu uznesenia.
Nech sa páči, pán spravodajca.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, a to v znení: "Národná rada schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k umiestňovaniu náboženských symbolov v školách a verejných inštitúciách v súlade s kultúrnou tradíciou krajiny."
Prosím, dajte hlasovať.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za 103 poslancov, 20 sa zdržali, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada schválila vyhlásenie o umiestňovaní náboženských symbolov v školách a vo verejných inštitúciách.
Ďakujem, pán spravodajca.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem vám pekne. A vážim si toto hlasovanie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka, vy sa hlásite s procedurálnym návrhom? Je to k hlasovaniu? Tak zapnite s procedurálnym návrhom pána poslanca Brocku.
J. Brocka, poslanec: Pán podpredseda, ja som dal procedurálny návrh v rozprave v bode o guvernérovi, predpokladám, že tento návrh dá spoločný spravodajca.
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno. Dobre, ďakujem pekne.
Takže teraz nasleduje hlasovanie k návrhu uznesenia k
návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska (tlač 1369).
Spoločným spravodajcom z výboru pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Michal Lukša, má slovo.
M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil pán poslanec Brocka. Pán presedajúci, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Brocku, ktorý navrhol, aby sa kandidát na guvernéra NBS pán Makúch stretol pred hlasovaním s jednotlivými poslaneckými klubmi.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 53 poslancov, proti 36 poslancov, 39 poslancov sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brocku sme neschválili.
M. Lukša, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska s návrhom gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných 105 poslancov, za 71 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov, nehlasovalo 10 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh vlády sme schválili.
V čom je problém, pán poslanec? Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Brockovi.
J. Brocka, poslanec: Pán podpredseda, ak sa vy nepotrebujete stretnúť s kandidátom na guvernéra Národnej banky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Prosím vás pekne, v čom bol porušený?
J. Brocka, poslanec: Môj pozmeňujúci návrh bol, že poslanecký klub KDH sa chce stretnúť s kandidátom na guvernéra. O tom sa tu nehlasovalo. My nevolíme vedúceho stráže Národnej rady, my volíme guvernéra Národnej banky. (Reakcie z pléna.) O mojom návrhu sa nehlasovalo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prosím, overte si, to, čo vyprávate, je zrejme vo vzájomnom rozpore s pravdou. Hlasovalo sa o návrhu, vašom návrhu, ktorý prezentoval spravodajca, prosím. Ďakujem vám veľmi pekne. Pokračujeme ďalej. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, prestaňte, prosím. Naozaj trošičku vlastnú dôstojnosť, aj našu dôstojnosť rešpektujte už! Čo toto má znamenať?! Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, pokračujem ďalej. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Ľuboša Martináka, aby uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia k
Petícii občanov Slovenskej republiky Stop uránu na Slovensku (tlač 1234).
Pán poslanec, máte slovo.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí však nepodali žiadne návrhy, a preto dajte hlasovať o uznesení, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Petíciu občanov Slovenskej republiky Stop uránu na Slovensku.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 128 poslancov, 2 poslanci nehlasovali.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k Petícii občanov Slovenskej republiky Stop uránu na Slovensku.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme hlasovaním k návrhu uznesenia k
Správe o realizovaných a plánovaných predajoch emisií, spôsobe výberu kupca a procese uzatvárania zmluvy (tlač 1286).
Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody Tibor Lebocký. Má slovo.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. V rozprave k tomuto bodu vystúpili štyria poslanci. Pán poslanec Frešo dal procedurálny návrh, aby bola správa vrátená ministerstvu životného prostredia na prepracovanie s tým, aby bol doplnený do správy ešte aj bod v nasledovnom znení: "Nevyplatenie bonusu za zelené projekty v sume 15 mil. eur a opatrenia prijaté na zrušenie tejto zmluvy." Tak je to, hej, pán poslanec. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Freša.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Freša.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 55 poslancov, proti 58 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
T. Lebocký, poslanec: Teraz prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie uvedenú správu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Prítomných 73 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Vyhlasujem päťminútovú prestávku.
T. Lebocký, poslanec: Dovoľte, pán predsedajúci, ak dovolíte, chcem vzniesť námietku. Mne hlasovacie zariadenie nešlo pri hlasovaní. (Reakcie z pléna.) Teraz. (Ruch v sále.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Takže prosím vás, vzhľadom na...
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste zaujali, uplynula stanovená lehota na prestávku, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli sa pokúsiť vykonať ďalšie hlasovanie.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže pristúpime k opakovanému hlasovaniu. Ak dovolíte, najprv zistím prítomnosť v sále. Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme. Zaprezentujme sa, prosím.
(Prezentácia.) Prítomných 73 poslancov.
Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Prerušujem schôdzu Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, do 14.00 hodiny.
Ešte pán poslanec Horváth.
J. Horváth, poslanec: Pripomínam, že zasadnutie zahraničného výboru sa uskutoční o 12.00 hodine v zasadačke výboru pre európske záležitosti na č. 149. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Aj ja. Procedurálny návrh pán predseda klubu Hrušovský. Nie? Pani predsedníčka výboru Rosová Tatiana.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem pripomenúť členom výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, že schôdza výboru je dnes o 12.00 v zasadačke výboru. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky niet k čomu, takže ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie.
(Prerušenie rokovania o 11.42 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Siedmy deň rokovania
44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
10. decembra 2009 o 14.00 hodine
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, poslanci, pokračujeme v rokovaní 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom, a to je
hodina otázok,
ktorý týmto otváram. Chcem zároveň ale pripomenúť prítomným členom vlády, aby potom, po skončení tohto bodu programu, zostali na svojich miestach, pretože sú odpovede na interpelácie a interpelácie poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 17 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 20 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda parlamentu, dámy poslankyne, páni poslanci, drahá, bohato zastúpená opozícia, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Pán predsedajúci už ospravedlnil pána predsedu vlády, ktorý je na pracovnej ceste v Bruseli. (Reakcie z pléna.) Je na pracovnej ceste v Bruseli. Zavoláme mu do lietadla? Zavoláme mu do lietadla? (Reakcie z pléna.) Môžeme sa staviť, že je v tejto chvíli niekde možno nad Mníchovom.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády a panie poslankyne, poslanci, nech sa... Pokračujte, pán podpredseda vlády, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Áno, ale však, prepáčte, poslednú poznámku si neodpustím, že, vážení páni kolegovia, vám sa pravdu nepodarilo povedať už 3,5 roka, no. Ale však to nechajme tak.
Čiže, neprítomný je minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan, je na pracovnej ceste v Paríži, zastupuje ho pán minister životného prostredia Medveď. Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti Dušan Čaplovič je na zasadnutí Rady pre národnostné menšiny, ale nie sú naňho ani otázky. Minister zahraničných vecí - takisto nie sú naňho adresované žiadne otázky.
Skončil som, pán predsedajúci.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády.
Podľa vyžrebovaného poradia prvá otázka je od pána poslanca Ľuboša Martináka a znie: "Vážený pán premiér, sú potvrdené správy o rozširovaní výroby v bratislavskom Volkswagene a príchod veľkej investície do elektrotechnického priemyslu. Ako hodnotíte tieto skutočnosti?"
Nech sa páči, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Veľmi pekne ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán predseda parlamentu, pán podpredseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, dámy ministerky a páni ministri, nik asi nepochybuje o tom, že zahraniční investori si vždy dobre zrátajú, do akých podmienok idú, ak chcú investovať v niektorej krajine svoj kapitál. Zvážia riziká, zvážia aj výhody. Preto nás môže tešiť, že napriek hospodárskej kríze na Slovensku nielenže väčšina investorov zostáva, ale prichádzajú aj investori noví.
V uplynulých dňoch sa rozbehol v závode Volkswagen Slovakia v Bratislave projekt výroby nových vozidiel typu New Small Family. Výroba malého rodinného modelu sa začne v roku 2011. Len na stavebných prácach, inštaláciách k technológii a prestavbe závodu, ktorý týmto rozširuje svoju výrobu, sa bude podieľať okolo 1 800 ľudí a produkcia nového auta by mala zamestnať priamo 1 500 pracovníkov a približne ďalších 7 000 pracovných miest sa vytvorí u subdodávateľov. Nemecká automobilka investuje do výroby nového modelu vyše 300 mil. eur. Vláda Slovenskej republiky jej pre tento projekt odsúhlasila daňovú úľavu vo výške viac ako 14 miliónov eur, čo nám odobrila aj Európska komisia. K rozhodnutiu Volkswagenu umiestniť výrobu nového modelu na Slovensko prispelo aj zavedenie šrotovného. Hoci nás opozícia, ako inak, kritizovala, my sme týmto programom preukázali európsku solidaritu. Nikto si neosoboval právo, že zmeníme svet, ale ukázali sme Európe, že sme Európania a že chceme všetci aj v čase krízy držať za jeden povraz. Naša investícia do šrotovného sa nám teda aj týmto spôsobom vracia naspäť.
Automobilový priemysel je jedným z ťahúňov slovenskej ekonomiky. Toto odvetvie však patrí k najviac postihnutým hospodárskou krízou. Som rád, že napriek tomu spoločnosť pokračuje v projekte podľa časového harmonogramu. Chápem to aj ako darček k 20. výročiu pôsobenia tejto automobilky na Slovensku. Volkswagen týmto projektom plní naše predstavy o zamestnanosti a vytváraní nových pracovných miest, ale i vlastné zámery. Je to zároveň dôkaz, že prílev zahraničných investícií do našej krajiny sa nezastavil.
Vzhľadom na prílišnú koncentráciu automobilového priemyslu u nás v budúcnosti chceme uprednostňovať najmä investície do ďalších odvetví. Pôjde hlavne o výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Som preto rád, že aj Volkswagen Slovakia sa rozhodol tiež diverzifikovať portfólio svojich automobilov na Slovensku, keďže doteraz vyrábal prevažne autá vyššej kategórie a luxusnejšieho prevedenia. Touto novou skupinou vyrábaných automobilov ide presne do toho segmentu, ktorý aj v čase krízy býva najmenej postihnutý, je ekologickou alternatívou automobilového parku a má šancu byť naozaj veľmi žiadanou komoditou na európskom a svetovom trhu aj v čase krízy, čo, si myslím, len podporí hospodársky rast, predovšetkým na Slovensku.
Povedal som, že sa chceme sústrediť aj na ďalšie alternatívy a ďalšie odvetvia národného hospodárstva, kam chceme investovať a prilákať nových investorov. Medzi také, dámy a páni, bude patriť aj nová investícia pri Trenčíne. Minulý týždeň bola podpísaná zmluva s taiwanskou spoločnosťou AU Optronics, ktorá je tretím najväčším výrobcom obrazoviek a LCD displejov na svete. V novom závode, ktorý začne táto firma stavať v 1. štvrťroku budúceho roku, by sa mal realizovať aj výskum a vývoj. O rok neskôr sa spustí samotná výroba LCD modulov pre televízory. Trenčiansky závod sa stane hlavným produkčným závodom tejto spoločnosti v Európe a nás môže iba tešiť, že pre Slovensko sa táto firma rozhodla najmä kvôli lokalite a kvalite ľudských zdrojov. Pracovnú príležitosť tu nájde okolo 3 300 ľudí v priamom zamestnaní v novom závode.
Taiwanská spoločnosť chce počas troch rokov investovať do výstavby závodu viac ako 191 mil. eur a my plánujeme túto investíciu podporiť sumou 38,3 mil. eur. Takmer 31 mil. eur by mal investor získať na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a zvyšok by mali predstavovať stimuly vo forme daňových úľav.
Myslím si, že podľa vyjadrení zástupcov spoločnosti AU Optronics, s ktorými som sa mal možnosť osobne stretnúť, za ich firmou budú nasledovať ďalšie firmy, ktoré sa budú podieľať na subdodávkach a budú rozmiestnené aj v rôznych regiónoch Slovenska. Teda popri 3 300 priamo zamestnaných ľudí pribudnú ďalšie tisícky pracovných miest, ktoré budú dodávať práve súčiastky hlavnému závodu. Táto stratégia je nám, samozrejme, mimoriadne sympatická a podporujeme ju.
Poďme ale ďalej. Práve včera ste mohli zaregistrovať správu, že slovenská dcéra luxemburskej Skytec Group Universal Media Corporation pripravuje expanziu svojho závodu na Slovensku v Novom Meste nad Váhom. Firma tento rok vyrobila takmer milión televízorov, čo je raz toľko ako minulý rok. Spoločnosť plánuje budúci rok vyrobiť 2 milióny televízorov. Preto koncom roka spustí štvrtú linku a k súčasným 500 zamestná ešte ďalších okolo 150 ľudí. Budúci rok chce kúpiť ďalšie dve linky, pristavať by sa mali aj nové sklady. Predpokladajú investície 7 až 10 mil. eur, na ktoré nežiadajú žiadnu štátnu pomoc. Perspektívne sa ráta s prijatím ďalších 1 000 zamestnancov.
Konkurent automobilového odvetvia, teda elektrotechnický sektor týmto u nás dostáva ďalšie posily. Vlani tvoril elektrotechnický priemysel z celkových tržieb priemyslu viac ako 14-percentný podiel. Prvé mesiace tohto roka ukázali, že elektrotechnický priemysel určitým spôsobom dobieha automobilový. Podiely ich tržieb na celkových tržbách sú takmer totožné. Pre elektronický priemysel 20 %, pre výrobu automobilov 24 %. Za dobré signály považujeme aj výsledky konferencie "Košice Invest 2009 - Invest in the East", ktorú mesto Košice nedávno zorganizovalo. Záujem nemeckých, belgických, fínskych a skupiny portugalských a čínskych investorov sa týka projektov s vyššou pridanou hodnotou vedy a výskumu, ďalej výroby priemyselných plastových profilov, izolačných materiálov, strojárskej a potravinárskej produkcie, retailu a stavebných materiálov. Avizuje najmenej 1 000 nových pracovných miest.
Ak si dovolím tvrdiť, že záujem investorov o našu krajinu napriek kríze pretrváva, ba dokonca je vyšší ako v predošlom roku, opieram sa výlučne o konkrétne fakty. Za tri štvrťroky tohto roka sme zaregistrovali 136 investičných projektov v celkovej hodnote 4,3 mld. eur, čo je viac ako v porovnateľnom období minulého roku. V poslednom čase sa objavujú pozitívne signály od investorov z krajín V4 a ďalších členských štátov Európskej únie, ale aj tretích krajín. Tieto pre Slovensko predstavujú veľkú výzvu do budúcnosti.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť ešte niekoľko faktov a čísel, ktoré dokumentujú, že slovenská ekonomika by sa mala v rokoch 2010 a 2011 postupne zotavovať. Vyplýva to z jesenných hospodárskych prognóz, ktoré zverejnila Európska komisia a Štatistický úrad Európskej únie EUROSTAT. Po tom, ako reálny hrubý domáci produkt v tomto roku klesne na 5,8 % alebo o 5,8 %, očakáva sa v budúcom roku 1,9-percentný rast a v roku 2011 sa ráta až s 2,6-percentným rastom.
Za kľúčové pre Slovenskú republiku považuje Európska komisia obmedzenie dopadu krízy na ekonomiku zo strednodobého hľadiska a uchovanie konkurencieschopnosti po krízovom období. Dôraz kladie okrem iného na opatrenia proti rastu nezamestnanosti a na nové ekonomické aktivity. Z najnovších údajov EUROSTAT-u vyplynulo, že hospodárstvo eurzóny v III. štvrťroku tohto roka medzikvartálne vzrástlo o 0,4 % a ekonomika celej Európskej únie sa zväčšila o 0,3 %. V rámci členských krajín Európskej únie, z ktorých sú údaje o vývoji hrubého domáceho produktu k dispozícii, dosiahla ekonomika Slovenska druhý najväčší rast hneď po Litve, keď sa medzikvartálne zvýšila o 1,6 %. Nás môže tešiť, že nielen pokiaľ ide o Slovensko, ale celosvetovo dochádza teda k návratu istého optimizmu a neistota z budúceho ekonomického vývoja sa zo dňa na deň znižuje. Teda aj akékoľvek vyhlásenia opozičných politikov, že o našu krajinu investori strácajú záujem a že rastú pochybnosti o ekonomickej sile Slovenska, sú prinajmenšom zavádzajúce a chýba im to podstatné, reálne fakty.
Dnes som sa dočítal medziiným - trochu odbočím na záver - som sa dočítal aj v novinách, že veta, kedy sme úspešne bojovali s finančnou krízou, bola prekrútená a odprezentovaná úplne iným spôsobom. Nuž, treba povedať, že mnohí - aha, tak to nestihnem celé, tak sa ospravedlňujem -, že mnohí nevidia jednak rozdiel medzi finančnou a hospodárskou krízou, čo, bohužiaľ, ale nikomu vstupovať do svedomia nechcem, ale v čase, kedy zástupcovia opozície hovorili, že načo vláda zvoláva mimoriadne zasadnutie, keď už je kríza vyriešená, to si pamätáme z minulého roka zo septembra a októbra.
Vláda prijala vtedy opatrenia na to, aby sa finančný sektor na Slovensku stabilizoval nielen tým, že sme zabránili, aby občania prišli o svoje úspory, čo bolo pre nás to najpodstatnejšie ako pre jednu z mála krajín. Naozaj, naši občania neprišli ani o korunu na svojich vkladoch, ale podstatné bolo, aby sme stabilizovali samotné banky ďalšími rozhodnutiami, ktoré sa prijali na úrovni vlády a predovšetkým Národnej banky. Či už to bolo vlastne zamedzenie odtoku finančných zdrojov zo slovenských bánk k ich matkám, pretože iste viete, že slovenské banky sú len dcéry. Bolo to zvýšenie kapitálovej primeranosti, aby viacej rezervných zdrojov mali banky k dispozícii pre prípad potreby a, samozrejme, samotná garancia 100 % za vklady občanov v slovenských bankách.
Ak sa teda niekto pýta, prečo je to tak, že finančná kríza na Slovensku nezaznamenala na peniazoch našich ľudí žiadne straty, je to predovšetkým rýchlou a okamžitou reakciou. Hospodárska kríza je, samozrejme, ale omnoho ťažší problém a omnoho ťažšie sa s ním aj bojuje. Ale tak ako som povedal, budúci rok už prináša ovocie tých opatrení, ktoré sme celý tento rok aktívne prijímali. Verím, že tie výsledky budú čo najlepšie.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som. (Potlesk.)