Středa 20. ledna 2010

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša sa nehlási nikto. Uzatváram preto možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A pretože pán poslanec Janiš bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra alebo pána spravodajcu, či chcú zareagovať.

Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Stručne. Zatiaľ neboli žiadne technické fakty okrem tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý som naozaj nevidel. Ale zaznelo tu, že zmeny legislatívy boli urobené tajne a pokútne. Toto, neviem, čo tým chceš povedať, pán poslanec, ale keď je zasadnutie tejto Národnej rady tajné a pokútne, tak vtedy už to je aj pre mňa silná káva, ale neviem, čo si tým chcel povedať.

No, ani cent nepôjde prvých šesť rokov na výstavbu. Určite to tak nebude, ale fakt je, že určitá splátka pôjde SkyTollu. Tá prvé tri roky, nie prvých šesť rokov, ale prvé tri roky bude oscilovať niekde okolo 40 % z výberu a zvyšok pôjde časť na výstavbu, ale veľká časť pôjde na splácanie úverov, ktorými ste Národnú diaľničnú spoločnosť zaťažili vy. Pretože stále opakujem, že Národná diaľničná spoločnosť vznikla v roku 2004 na zelenej lúke, odôvodnili ste, vtedy ja som bol opozičný poslanec a namietal som voči tomu a dobre si to pamätám, odôvodnili ste, že zhruba 100 mld. majetku Národná diaľničná spoločnosť bude mať v základnom imaní, to znamená, bude mať úverovú kapacitu cca 16 mld. slovenských korún s tým, že všetky majetkovoprávne problémy ste nechali na Slovenskej správe ciest. Vytvorili ste na zelenej lúke Národnú diaľničnú spoločnosť, dôvodili ste, že štyri roky bude môcť čerpať úvery, štyri roky 4 mld. slovenských korún ročne. Hneď prvý rok po založení Národnej diaľničnej spoločnosti ste vyčerpali všetku úverovú kapacitu, to znamená 17 mld. slovenských korún, zaťažili ste alebo zaviazali ste sa financujúcim bankám, že k 1. 7. 2006 zahájite skúšobnú prevádzku mýta a k 1. 1. 2007 spustíte elektronický systém výberu mýta - a nebolo urobené absolútne nič.

Takže ak nepôjde ani cent na výstavbu tie prvé roky, je to najmä preto, že ste zanechali veľké úverové sekery na Národnej diaľničnej spoločnosti a že budú sa musieť splácať aj tieto prednostne. Ak nevyriešime iný systém prelongácie tých úverov. Ale som presvedčený a že určite to aj tak bude, že vyriešime časť úverov prelongáciou a že pôjde väčšia časť aj na výstavbu.

Samozrejme, už pri tvorbe mýta som dal podmienku, že po spustení celého systému nesmú prevádzkové náklady mýta presiahnuť 15 % z tržieb. Toto aj dodržujeme, samozrejme, že tie prvé tri roky to bude oscilovať niekde okolo 40 %, pretože nevieme v skutočnosti, koľko mýta sa vyberie. Ale potom si treba pozrieť aj tú tabuľku tých výnosov budúcich rokov a, samozrejme, vtedy to klesá, až to klesne na tých 15 %, ako som povedal.

Drahé mýto a štát je v mínuse, to sú tiež len také hypotetické a ničím nepodložené fakty. Že je drahé mýto, my sme si urobili ten prepočet na kilometer mýta, kde Slovensko, mám aj tu tú tabuľku, ale myslím, že ju všetci poznáte, kde Slovensko má najlacnejšie mýto, kde je to cca 29-tisíc eur na kilometer a prudko to stúpa, Česko, Rakúsko, Švajčiarsko a tak ďalej. S tým, že keď prijmeme akúkoľvek techniku výpočtu, lebo môžete namietať, že na kilometer ste si to zmanipulovali, lebo sú spoplatnené aj cesty I. triedy, prepočítajme to na počet obyvateľov, na rozlohu krajiny, vždy slovenské mýto vychádza najlacnejšie z okolitých krajín, ktoré mýto majú zavedené. Takže nesúhlasím s tým, že je mýto drahé.

A o tendri baviť sa, myslím, že takisto "neverending story", pretože to už tu obmieľame veľmi dlho, ale ak si myslíme, viem sa aj o tom veľmi dobre baviť.

Ten pozmeňujúci návrh som nevidel, ale ak som dobre počul, tak navrhuješ, aby bola cestná sieť rozdelená po jednom kilometri a spoplatnená cestná sieť, pretože hovoríš filozofiu, že nespravodlivé je to, keď zaplatí za úsek, ktorý neprejde, a takisto je nespravodlivé to pre štát, keď nezaplatí za úsek, ktorý prejde. Túto filozofiu prijímam, ale aj tá technika, ktorú ty hovoríš, rozdeliť na kilometer, ten problém nám zase vyvstane, pretože nasledovať bude to, že dajme to po 800 metroch, nie po kilometri, potom po 500 metroch, potom po 100 metroch, potom po 10 metroch, a aj keď dáme po 10 metroch, veľmi dobre vieš, že niekde sú výjazdy do hory aj po 5 metroch.

Ja som sa bavil s tými protestujúcimi, oni chcú, aby mohli ísť, keď to preženiem, doslova to tam aj tak zaznelo, ja pôjdem s kamiónom na hríby a po 100 metroch odbočím zo spoplatňovaného úseku a nechcem, aby mi bol zaplatený. Čiže jediná filozofická technika je tá, že štát prijme tú nespravodlivosť a štát povie, že dobre, keď neprejdeš celý tento úsek, máš ho grátis. Nie sú to také vysoké straty pre štát na cestách I. triedy, ktoré by nám nejako dehonestovali alebo degradovali výber mýta a zároveň definitívne utíchnu technické problémy a vyvstanú už len politické problémy a tie ostatné, ktoré okolo toho existujú.

Čiže prijímam to, čo hovoríš, že je to nespravodlivé voči štátu, ale neviem to inak vyriešiť na základe tých požiadaviek protestujúcich, ktoré chcú, opakujem, každé 3 metre, každých 5, to neskončí pri kilometri. Čiže podľa nášho názoru bolo správne, tie úseky, ktoré boli definované, kde sme zadefinovali všetky križovania spoplatnených ciest I. triedy s inými cestami I. triedy, II. triedy, III. triedy a toto bolo podľa nás korektné. Pretože celý svet, ktorý má zavedené mýto, či je to Seattle v Spojených štátoch amerických, či je to Rakúsko, Nemecko, všade to existuje len na úseky.

Dovolím si tvrdiť to, že túto filozofiu prijmú aj tie krajiny, ktoré budú spoplatňovať cesty I. triedy, a v krátkom čase ich budú spoplatňovať, že zoberie ten štát tú nespravodlivosť na seba, keď to tak môžeme nazvať, aby vyriešili všetky výjazdy, lebo inak sa to nedá technicky urobiť, pretože na Slovensku z ciest I. triedy je neúmerne veľa výjazdov, ale to je v každej krajine z ciest I. triedy.

Toľko asi na záver. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Janiš, rozprava bola uzatvorená. Tu sa využíva iba záverečné slovo, takže poprosím, keby ste si to po tri a pol roku všimli.

Nech sa páči, pán spravodajca.

P. Pelegrini, poslanec: Ja len veľmi krátko využijem tento priestor, aby som možno informoval aj verejnosť a prepravcov, ktorí asi sledujú tento proces veľmi intenzívne, že sme na výbore pre hospodársku politiku predložili návrh, aby sa aj konania o pokutách, ktoré sa začali od 1. januára až dodnes, po schválení tohto zákona správali podľa novozavedeného predpisu, to znamená, aby aj tí januároví mohli dostať v správnom konaní pokutu tú zníženú.

A pre prepravcov len stručná informácia, aby vedeli, že na výbore pre hospodársku politiku práve kolegovia z SDKÚ, ktorí tak veľmi radi prepravcov obhajujú, boli proti takémuto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

A teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Výsledky rokovania výborov sú pod tlačou 1448a.

Prosím teraz ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil v druhom čítaní. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zabezpečiť vnútornú reštrukturalizáciu Fondu národného majetku Slovenskej republiky so zámerom zefektívniť jeho činnosť.

Zákonom vymedzené základné okruhy činností fondu v oblasti privatizácie, reštitúcií a činností v oblasti správy majetkových účastí doteraz zabezpečovali orgány fondu a 13 odborných útvarov, a to v rozsahu a počte ako pri jeho založení. Okruhy činností fondu sa podstatným spôsobom zredukovali. Fond v súčasnosti vykonáva najmä činnosti súvisiace s ukončením uspokojovania reštitučných nárokov, s prebiehajúcimi súdnymi spormi, s plnením všetkých doposiaľ otvorených privatizačných zmlúv vrátane vysporiadania súvisiacich záväzkov, resp. pohľadávok.

Veľká časť ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. sa postupom času ukázala ako prekonaná a v mnohých smeroch neaplikovateľná, preto je potrebné tomuto stavu prispôsobiť aj vnútornú štruktúru fondu. Navrhovaná vnútorná reštrukturalizácia fondu spočíva hlavne v redukcii orgánov fondu a súčasne i v redukcii počtu ich členov. Navrhuje sa zrušenie Prezídia fondu s tým, že jeho kompetencie bude kontinuálne zabezpečovať Výkonný výbor fondu, pričom počet členov Výkonného výboru sa navrhuje znížiť z 11 na 5. Počet zamestnancov odborných útvarov, ktorých má fond v súčasnosti 90, sa po vnútornej reorganizácii rovnako zredukuje na cca 50 zamestnancov. Navrhované personálno-organizačné zmeny prispejú nielen k úspore mzdových nákladov a nákladov na činnosť orgánov fondu, ale nepriamo budú viesť aj k ďalšej úspore finančných prostriedkov v rámci zabezpečenia jeho prevádzky.

Podľa rozpočtu schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na rok 2009 náklady na vnútornú prevádzku fondu predstavovali výšku 4,9 mil. eur, na rok 2010 5,1 mil. a na rok 2011 5,2 mil. eur. Z toho náklady na personálny aparát predstavujú približne 1 mil. eur. Zníženie nákladov na vnútornú prevádzku môže byť efektívne zabezpečené práve znížením personálneho aparátu fondu, prostredníctvom ktorého by došlo v budúcnosti k ušetreniu cca 1,6 mil. eur.

Predloženým návrhom zákona v súvislosti so zrušením Prezídia fondu sa mení aj ustanovenie § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanému vládnemu návrhu zákona.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú predložené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Nech sa páči, aj vy zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Jozef Mikuš ako jediný. Dávam mu týmto slovo. Potom bude možné prihlásiť sa do rozpravy aj ústne.

Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod svojho vystúpenia chcem vyjadriť potešenie, pán minister, vám ako predkladateľovi, že konečne ideme v Národnej rade rokovať o Fonde národného majetku v súvislosti s jeho ďalším osudom.

Na margo rozpravy v prvom čítaní chcem povedať, že som vystupoval už niekoľkokrát pri výročných správach Fondu národného majetku aj pri štátnych rozpočtoch, pri návrhoch štátnych rozpočtov s návrhom, že jediné riešenie efektívne do budúcnosti je Fond národného majetku zrušiť.

Ak predkladateľa - ministerstvo hospodárstva chválim, že si konečne všimol mrhanie peniazmi vo Fonde národného majetku a chce konať, tak pri tomto konštatovaní z hľadiska pochvaly musím aj končiť. Pretože chcem povedať, že tento návrh je tak trochu farizejský, lebo odmieta riešiť hlavný problém. Nenavrhuje Fond národného majetku zrušiť, len obmedziť jeho aparát spôsobom, ktorý je z môjho hľadiska diskutabilný. Nepriznáva si svoju chybu vlastnú v tom, že keď pred dvomi mesiacmi videl činnosť Fondu národného majetku tak ako dnes, tak nielen pre rozpočet v roku 2010, ale aj pre rozpočet v roku 2011 a 2012 obhajoval ako potrebný a opodstatnený. Teraz sa zrazu prichádza s návrhom v skrátenom legislatívnom konaní po dvoch mesiacoch, aby sme konali rýchlo, lebo hrozí plytvanie so štátnymi prostriedkami. A musím kritizovať aj to, že navrhované oklieštenie Fondu národného majetku nastane až po parlamentných voľbách, kedy ho bude musieť dotiahnuť nová vláda.

O fonde ako inštitúcii, aj o tom, čo sa tu hovorilo možno v prvom čítaní, som hovoril v predchádzajúcich vystúpeniach, nebudem sa opakovať. Ale povedzme si, čo nás stál Fond národného majetku v roku 2008, za ktorý rok máme výročnú správu, a čo nás bude stáť ďalej. Nebudem spomínať dividendy vybrané z pološtátnych podnikov a ich presúvanie na účet ministerstva financií, hoci v peňažnom vyjadrení to v roku 2008 pokrývalo vyše 97 % príjmov i výdavkov. Spomeniem len výdavky na samú činnosť fondu. Tvorili 127 mil. slovenských korún, čo je vyše 4,2 mil. eur. Koľko nás stál fond vlani, nevieme, pretože výročnú správu o hospodárení ešte nemáme, ale vieme, že podľa navrhovaného rozpočtu na rok 2010, ktorý poslanci vládnej koalície bez mihnutia oka schválili prednedávnom, pred dvomi mesiacmi, majú byť výdavky na správu Fondu národného majetku v roku 2010 vyše 5 mil. eur. To znamená o takmer 25 % vyššie ako v roku 2008.

No a teraz tu máme návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá zrazu rozhodla šetriť tempom, že po dvoch mesiacoch od pôvodného schválenia rozpočtu siaha v skrátenom legislatívnom konaní na vlastné výdavky fondu zmenou organizácie fondu, zrušením Prezídia, zoštíhlením Výkonného výboru a Dozornej rady a znížením počtu zamestnancov chce dosiahnuť šetrenie cca 1,6 mil. eur.

Počujme teda, prečo sa tak ponáhľa, ako sa píše v podklade zdôvodňujúcom potrebu skráteného legislatívneho konania, citujem: "Slovenskej republike hrozí vážna hospodárska škoda. Urýchleným prijatím návrhu zákona sa vláda snaží predísť situácii, že Fond národného majetku bude po celý rok 2010 svoju činnosť vykonávať v neopodstatnenom organizačnom zložení a so zbytočne vysokým počtom personálneho aparátu." Koniec citátu.

Vláde teda trvalo tri a pol roka a zrazu za prvé dva januárové týždne na to, aby sa jej otvorili oči. Až tak, že to neznesie ani chvíľu odklad. Hovorí sa, že radšej neskôr ako nikdy. Áno, som za okresanie výdavkov verejnej správy, kam Fond národného majetku nepochybne patrí. Je urážkou občanov, ak sa plytvá s ich prostriedkami hlavne v časoch, keď majú hlbšie do vrecka. Ale keď už zrazu taký zhon, pýtam sa, prečo sa týmto, citujem, "vážnym hospodárskym škodám", koniec citátu, nezabránilo skôr? A ak sú tie škody také vážne, kde vznikajú?

V predloženom návrhu zákona mi chýba vyčíslenie, koľko peňazí pohltili nadbytoční zamestnanci fondu doteraz a obzvlášť koľko sa zbytočne vyplatilo politicky nominovaným členom najvyšších orgánov a koľko sa ešte vyplatí?

Keď spomínam vysoké posty vo fonde, zákonite mi napadá ďalšia otázka. Prečo tam majú títo ľudia sedieť ešte pol roka? Navrhovaná novela má totiž nadobudnúť účinnosť k 1. júlu 2010 a dovtedy tam títo ľudia budú sedieť a ďalej poberať odmeny v terminológii predkladateľa, citujem opäť, "spôsobovať vážne hospodárske škody"? Koniec citátu.

Okrem neúprimného prístupu, ba až účelovosti, ktorá navonok ostáva skrytá, je v predloženom návrhu viacero ďalších sporných miest, napríklad členov výkonného výboru a namiesto Prezídia fondu, ktoré 30. júna 2010 zanikne, menovať vláda. Už je jasné, že to nebude táto vláda. Bude to nová vláda, ktorá, predpokladajme, s vysokou mierou pravdepodobnosti bude koaličná. Nikto nevie, aký dlhý čas sa bude tvoriť, kedy príde na jej rokovanie Fond národného majetku a keď sa napokon k tomu dostane, vymenuje nový Výkonný výbor fondu, ten potom vypracuje nový štatút fondu na vnútornú činnosť, ktorý potom opäť bude musieť prerokovať vláda. Takto je to totiž v predloženom návrhu zákona. Ako dlho bude trvať tento proces? Obávam sa, že to môže byť kľudne do konca kalendárneho roka. A tak sa ľahko môže stať, že napriek vizuálne razantnému zákonu schválenému v januári v skrátenom legislatívnom procese budeme vidieť fond v terajšom vnútornom masívnom zložení ešte dlho a z plánovanej úspory napokon ostane len torzo.

Preto si myslím, že návrh zákona, ktorý má ambíciu zoštíhliť Fond národného majetku na základe mojich záverov, ktoré som prezentoval, považujem len za predvolebný ťah. Ten má vyvolať zdanie, že tu vláda chce šetriť. Tu bude skutočná pohnútka na zákonnú úpravu. Obávam sa však, že vláde ide o niečo úplne iné ako o úspory v prospech občana. Ak by chcela šetriť, bola by fond zrušila dávno, najneskôr ešte pred schvaľovaním rozpočtu na rok 2010. A ak by predsa len vianočné sviatky skrsli v hlavách vládnych politikov skutočnú starosť o verejné peniaze alebo financie, čakal by som jediné prijateľné efektívne riešenie - zrušiť Fond národného majetku.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Štefanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

A slovo má pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem podporiť pána poslanca Mikuša v tom, že veľmi jasne zdôvodnil, prečo je tento návrh pokrytecký, prečo je klamlivý. To pokrytectvo spočíva v tom, že keď opozícia predložila návrh na zrušenie Fondu národného majetku, tak koalícia s tým nesúhlasila. A tá klamlivosť spočíva v tom, že šetriť má zas niekto iný. Pripomínam, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala neprivatizovať, ale počas celého svojho funkčného obdobia si ponechala Fond národného majetku, ktorého zmyslom je privatizácia štátneho majetku. Doteraz to tak má Fond národného majetku v štatúte. Presne tak to je. Takže tento návrh je dôkazom, že nič sa neudeje, je to len divadielko, je to dôkaz, že táto vláda šetriť nebude, pretože navrhované zmeny sú s platnosťou od 1. júla 2010. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Mikuš bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. A tak otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Neevidujem žiadnu prihlášku do rozpravy. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa, kto, či už pán navrhovateľ, alebo pán spravodajca chcú zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať rokovaním v skrátenom legislatívnom konaní druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Výsledky rokovania výborov sú pod tlačou 1478a.

Pozerám, či je tu prítomný podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky pán Robert Kaliňák. Neevidujem jeho prítomnosť v sále, a preto vyhlasujem päťminútovú prestávku a prosím, aby tí, čo môžu a majú na neho kontakt, nech skúsia zabezpečiť jeho prítomnosť, aby sme nemuseli predlžovať rokovanie. (Krátka pauza.) Prerušujem prestávku a budeme pokračovať.

Dávam slovo pánovi ministrovi, aby uviedol zákon, tlač 1478. Nech sa páči.

R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, vydýcham sa, na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z dôvodu racionalizácie verejnej správy navrhujú sa vykonať v zákone o organizácii činnosti vlády nasledovné úpravy.

Navrhuje sa znížiť počet ministerstiev o ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré sa zlúči a jeho kompetencie sa rozdelia medzi viacero ministerstiev, a zlúčiť ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva do nového ministerstva životného prostredia, pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja.

Jednotlivé pôsobnosti sa rozdelia nasledovne. Ministerstvo hospodárstva a výstavby, po novom, preberie oblasť stavebnej výroby, stavebných výrobkov, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky, oblasť poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu.

Na ministerstvo vnútra prejde oblasť stavebného poriadku, územného plánovania okrem ekologických aspektov a oblasť verejných prác.

Ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia a regionálneho rozvoja preberie oblasť regionálneho rozvoja okrem koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, ktorá prechádza na Úrad vlády.

Zlúčením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia SR prechádzajú doterajšie kompetencie ministerstva životného prostredia na nové ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja.

Okrem toho sa navrhuje, aby doterajšia pôsobnosť ministerstva hospodárstva v oblasti cestovného ruchu prešla na Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje zmena názvu ministerstva školstva na ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu.

A v predkladanom návrhu zákona sa navrhuje rozšíriť aj pôsobnosť Úradu vlády o koordináciu využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, o koordináciu prípravy zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh, ako som už spomínal, reaguje aj na reformu EÚ a vzhľadom na uvedené si vás dovolím požiadať o podporu a vopred za ňu ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A slovo dávam teraz spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, spoločnú správu máme pod tlačou 1478a. Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, teda k tlači 1478, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu.

Pod bodom I máme popis o tom, ako Národná rada súhlasila s návrhom vlády na skrátené konanie a rozhodla o pridelení jednotlivým výborom na prerokovanie. Za gestorský určila výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Termín bol ihneď. Tieto výbory prerokovali a prijali svoje uznesenia, teda určené v lehote ihneď.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členovia týchto výborov, ktorým bol pridelený, nepredložili žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými by bolo potrebné sa pri prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona zaoberať.

Pod bodom III máme rozpis, kde výbory, ktoré prerokovali tento vládny návrh zákona, odporúčajú Národnej rade schváliť vládny návrh zákona: ústavnoprávny uznesením č. 789, financie a rozpočet uznesením č. 639, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 526, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 636 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu svojím uznesením č. 336. Všetky uznesenia z dnešného dňa. Chcem zároveň uviesť, že z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré toto prerokovali, nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto nie sú ani v spoločnej správe uverejnené.

Gestorský výbor na základe stanovísk spracoval túto spoločnú správu. Odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, teda tlač 1478, schváliť.

Spoločnú správu schválil gestorský výbor takisto na dnešnom rokovaní a odporučil, aby, teda uložil mi, aby som informoval Národnú radu o tejto spoločnej správe. Zároveň ma poveril navrhnúť spôsob hlasovania v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

Toľko, pán podpredseda, spoločná správa 1478a. Poprosím, keby ste otvorili rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu zákona do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neevidujem žiadnu prihlášku ani ústnou formou, a preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem prestávku do 17.10 hodiny, pričom žiadam všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť na záverečných hlasovaniach o štyroch zákonoch, ktoré boli prerokovávané v skrátenom konaní, aby sa dostavili do rokovacej sály.

Prestávka do 17.10 hodiny, nech sa páči, 17.10 hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste všetci, ktorí ešte nie ste v rokovacej sále, zaujali svoje miesto, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu 45. schôdze.

Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Buriana, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98 o spotrebnej dani z minerálneho oleja, je to tlač 1444.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1444.)

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v spoločnej správe neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy. Vystúpil jeden poslanec, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, pán poslanec Štefanec, čiže budeme hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Štefanec v rozprave. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 52 za, 46 proti, 30 sa zdržalo.

Tento návrh sme neschválili.

Bol ešte iný návrh, pán spravodajca?

J. Burian, poslanec: Nebol žiadny ďalší návrh. Čiže, pán predseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

J. Burian, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, všetci boli za.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Pán poslanec Pelegrini, bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 25 o elektronickom výbere mýta, tlač 1446.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1446.)

P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Dajte, prosím, o ňom hlasovať, je jediný, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 127 za, 1 sa zdržal.

Tento návrh sme schválili.

P. Pelegrini, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, v rozprave nebol žiadny, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nie je záujem o vystúpenie v rozprave. Vyhlasujem ju za skončenú.

P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Reakcia z pléna.) O, pardon, pardon, pardon. Pán predseda, urobil som chybu. Priznávam. Neviem, či už bol rozdaný, ale pán Janiš predniesol pozmeňujúci návrh. Naozaj urobil som chybu, poprosím, aby ste to hlasovanie považovali za zmätočné a, toto posledné.

P. Paška, predseda NR SR: Dobre, budeme. Dámy a páni, je všeobecný súhlas, aby sme sa vrátili do druhého čítania. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Pán spravodajca.

P. Pelegrini, poslanec: Ešte raz sa naozaj ospravedlňujem za túto chybu. Poprosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Janiša, ktorý odznel v rozprave.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, 52 za, 52 proti, 26 sa zdržalo.

Tento návrh sme neschválili.

Pán spravodajca, takže teraz sme v treťom čítaní. Ešte raz sa pýtam, dámy a páni, či má niekto záujem vystúpiť v treťom čítaní. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

P. Pelegrini, poslanec: Ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 130 prítomných, všetci boli za.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 25 Z. z. o elektronickom výbere mýta.

Pán poslanec Pavlis bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 92 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, je to tlač 1448.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1446.)

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Pán predseda, prosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1 a 2, odporúčanie je schváliť.

(Hlasovanie.) 120 prítomných, 76 za, 2 proti, 38 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Tieto body sme schválili.

P. Pavlis, poslanec: Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj z rozpravy, sme v treťom čítaní, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

P. Pavlis, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 83 prítomných, 78 za, 5 proti.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o podmienkach prevodu majetku štátu.

Teraz pán podpredseda Národnej rady Tibor Cabaj uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 575 Z. z. o organizácii činnosti vlády, je to tlač 1478.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 1478.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vzhľadom na to, že z rokovania výborov nevzišiel žiadny pozmeňujúci návrh ani v rokovaní Národnej rady nebol prijatý žiaden pozmeňujúci návrh, sme v treťom čítaní, prosím, keby ste otvorili rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 129 prítomných, 78 za, 48 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády.

Dámy a páni, v zmysle zákona o rokovacom poriadku je súčasťou schôdze Národnej rady bod interpelácie. Dostal som prihlášku od pani poslankyne Gibalovej.

Budeme pokračovať bodom

interpelácie poslancov.

Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som predniesla svoju interpeláciu na pána ministra zdravotníctva Richarda Rašiho.

Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci rozhodnutia KK 14531/2007, ktoré vydal dňa 21. februára 2007 Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade podľa prílohy prevádzkovateľovi zámočníckej dielne Jánovi Zigorovi v Spišskej Belej.

Týmto rozhodnutím Regionálny úrad verejného zdravotníctva obmedzil vykonávanie činnosti emitujúci hluk výlučne do vnútorných priestorov dielne, s čím je možne súhlasiť, avšak zároveň obmedzil hlučnú pracovnú činnosť živnostníka vo vnútorných priestoroch dielne na pracovné dni v trvaní maximálne 6 hodín denne a dokonca obmedzil aj pracovný čas na maximálne 8 hodín denne. Stalo sa tak napriek tomu, že výsledky objektívnych meraní intenzity hluku šíriaceho sa z uzatvorenej dielne a meraného vo vonkajšom prostredí potvrdili dodržanie predpísaných limitov a že VZN mesta Spišská Belá v prílohe určuje v § 2 ods. 1 všeobecný prevádzkový čas v prevádzkarniach služieb na území mesta denne, teda aj cez víkendy, v trvaní 16 hodín.

Oslovila som dvakrát v tejto veci hlavného hygienika Slovenskej republiky a žiadala som ho o vysvetlenie, prečo regionálny úrad so sídlom v Poprade v období rokov 2007 - 2009 bezdôvodne obmedzuje pracovné nasadenie živnostníka a existenčne ho postihuje, keď je objektívnymi meraniami potvrdené, že činnosti, ktoré vykonáva v uzatvorených vnútorných priestoroch dielne, neprekračujú vo vonkajšom prostredí určené limity hluku. Hlavný hygienik uznáva, že výsledky objektivizácie merania hluku vo vonkajšom prostredí pri zatvorených dverách dielne potvrdili splnenie povolených limitov podľa prílohy 3, avšak zároveň nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia, ktoré drobného živnostníka cielene likviduje.

Zastávam názor, že ak živnostník dodržiava pri svojej činnosti určené limity pre vonkajšie prostredie, potom môže využívať pre svoju prácu v uzatvorenej dielni celý všeobecný prevádzkový čas povolený podľa VZN mesta Spišská Belá a že akékoľvek bezdôvodné obmedzenie pracovnej doby orgánom štátnej správy znižuje schopnosť podnikateľa vyhovieť požiadavkách zákazníkov, potláča jeho iniciatívu a predražuje jeho služby, a tým znižuje aj jeho konkurencieschopnosť.

Prípad, ktorý popisujem, hodnotím ako klasický príklad šikanovania občana orgánom štátnej správy. Pohnútky konkrétnych osôb pre takéto konanie nie sú dokázateľné. Je však verejným tajomstvom, že osoba pripomínajúca svojím konaním patologického kverulanta, ktorá je hýbateľom celého prípadu, požíva zvláštnu ochranu hlavného hygienika Slovenskej republiky.

Žiadam vás, pán minister, aby ministerstvo zdravotníctva vykonalo kontrolu opodstatnenosti vydaného rozhodnutia, aby v prípade, ak sa potvrdia skutočnosti, ktoré uvádzam, bolo rozhodnutie KK 14531/2007 po troch rokoch jeho bezdôvodného uplatňovania neodkladne zrušené a aby boli vyvodené dôsledky voči zodpovedným osobám.

Moja ďalšia interpelácia je na pána ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana.

Vážený pán minister, v novembri 2008 ma po prvýkrát navštívili reštituenti Edita Čongvová a František Mačák z Ľubice a Kežmarku, ktorí prevzali na seba úlohu dotiahnuť do konca reštitučné nároky na pôde urbariátu po úmrtí svojej matky. Pomáhala som im prekonať liknavý prístup Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku v dnes už 18 rokov trvajúcom procese reštitučného konania a mala som tiež príležitosť spoznať, že výhrady reštituentov ku kvalite práce úradu sú opodstatnené.

V auguste 2009 vybavil minister pôdohospodárstva Stanislav Becík ich sťažnosť na postup k Obvodnému pozemkovému úradu v Kežmarku pokynom, aby úrad vyporiadal vec do konca roka 2009. Avšak v prípade Čongvová, Mačák úrad kopil vo vydaných rozhodnutiach aj naďalej jednu chybu za druhou tak, že sa nestačili diviť.

Podľa dostupného dokumentu Obvodný pozemkový úrad Kežmarok v osobe riaditeľa Ing. Vladimíra Harabina žiadal listom 4. 9. 2009 Správu katastra Kežmarok o späťvzatie listiny, ktorou bolo opravované rozhodnutie zo dňa 9. 12. 2008 navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 229 Zb. z dôvodu nevyhnutnej opravy chyby v písaní alebo obnovy konania. Celkový počet zmätočných rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu je však oveľa vyšší. V týchto dňoch vyšlo najavo, že parcely 1836/1, 39/1 a 1840 v celkovej výmere cca 24-tisíc metrov štvorcových nachádzajúce sa v katastrálnom území Stará Lesná a Tatranská Lomnica, na ktoré je 18 rokov uplatňovaný reštitučný nárok, boli v máji, teda minulého roka, bez vedomia ich a ostatných spoluvlastníkov predané firme Trend Tatry. Toto hodnotím ako totálne zlyhanie orgánu štátnej správy, ktoré nemôže zostať nepovšimnuté.

Žiadam vás, pán minister, aby Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vykonalo kontrolu postupu Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku v reštitučnom konaní žiadateľov Edita Čongvová a František Mačák. Žiadam o vysvetlenie, ako je možné, že došlo k predaju pozemkov patriacich reštituentom, a žiadam tiež, aby ich v prípade, že sa zistí porušenie zákonného postupu, bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť voči konkrétnym osobám. Žiadam, aby kontrola Ministerstva pôdohospodárstva viedla k prijatiu opatrení, ktoré umožnia opravu chybných rozhodnutí a ukončenie tohto reštitučného konania v reálnom časovom horizonte.

Interpelujem pána ministra Kaliňáka.

Žiadam vás, pán minister, o stanovisko, akým spôsobom sa môže brániť fyzická osoba podnikateľ, ktorého súkromný pozemok pred vlastnou zámočníckou dielňou je proti jeho vôli nepretržite monitorovaný kamerovým systémom zo susedného pozemku a zábery z kamier sa zneužívajú v jeho neprospech? Aká je právna úprava v Slovenskej republike, ktorá zabraňuje podobnému počínaniu?

Moja posledná interpelácia je na pána predsedu vlády Roberta Fica.

Žiadam vás, pán predseda vlády, o poskytnutie prehľadu o schválených žiadostiach o poskytnutie dotácie z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky a o výške poskytnutých finančných prostriedkov jednotlivým uchádzačom za rok 2009. Žiadam zároveň, aby súčasťou vašej odpovede na moju interpeláciu bol aj prehľad o zamietnutých žiadostiach o poskytnutie dotácie.

Srdečne ďakujem za vašu pozornosť. Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP