M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa podpredsedu vlády a ministra, či chce zaujať stanovisko k diskusii. (Reakcia ministra.)
Má slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja budem stručný. Ja som veľmi intenzívne chcel povedať pánovi poslancovi Hrušovskému, ale tiež ho tu nevidím. (Reakcia z pléna.) Tu si, Paľko. A ešte aj pánovi poslancovi Abrhanovi. Tomu tie otázky poviem osobne.
Chcel som sa poďakovať za, samozrejme, korektnú diskusiu a povedať, že tento čas je z môjho pohľadu ideálny práve preto, práve preto, že nová vláda má šancu akceptovať nové nastavenie. To je najpodstatnejšie na tom celom. Nikdy potom by to neurobil, ktokoľvek by po nás prišiel. Z môjho pohľadu neexistuje lepší čas.
Rovnako tak si myslím, že mnohé dopady, hoci by ich tu rád, pánovi poslancovi Abrhanovi potom poviem osobne, budú znamenať napríklad začiatok úplnej integrácie špecializovanej štátnej správy. To znamená, toto je jeden z ďalších krokov o zrušení krajských úradov, kde sa presne vyčíslilo, koľko sa ušetrilo, koľko peňazí, koľko ľudí, a rovnako tak stavebné úrady sa budú zlučovať s obvodnými úradmi v sídle kraja.
Nejde o odborníkov, ktorí musia pracovať, možnože, naopak, neušetríme len v tom, či niekoho prepustíte, alebo neprepustíte, ale aj v tom, že v určitých agendách, ktoré sa rozširujú v rámci starostlivosti o ľudí, sa zvyšujú tie počty, či v eurofondoch, či v ďalších oblastiach. Aj tuto budete mať vlastne voľné kapacity, o čo intenzívnejšie a efektívnejšie bude možné čerpať. Osobne si myslím, že ak budeme spôsobilí čerpať efektívnejšie eurofondy, tak to je jedna z tých najväčších úspor, kvantifikujte ju presne.
A po druhé. Vo zvyšku, myslím, že aj v druhom čítaní budete mať ďalšie prejavy, to nechcem povedať, ale som sa vlastne chcel ešte opýtať pani poslankyne, čo sa týka toho víťazstva tým podvodom, to ste mali na mysli poslanca SDKÚ, čo vyhral v Pezinku pravdepodobne, či v Malackách, či v Zohore, či kde to bolo, kde sa musel vzdať potom? Presne tento podvod ste mali na mysli?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa spravodajcu, má slovo.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ja chcem len poprosiť jednu vec. Kolega Urbáni tu hovoril o malých ministroch a kadejakých názoroch všetko okolo toho, štátna správa má tiež svoju terminológiu a postavenie, podľa ktorého to bude treba riešiť. To znamená, že ak riešime ministerstvá, riešime sekcie a ďalšie náležitosti, ale to len ako poznámku, že každý sa asi venujeme inej oblasti, a preto aj hovoríme o niečom inom.
A trochu sa chcem ohradiť voči vyjadreniu pána expredsedu poslanca Hrušovského, keď hovoril, že nesúhlasí s mojím konštatovaním, keď som sa odvolal na § 67 a 68 rokovacieho poriadku, že zákon spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti. Ak by si to prečítal, tak zistí, že skutočne som mal pravdu. Pretože to, čo on napádal, bolo skrátené legislatívne konanie, to je náhodou až § 89. A keďže o skrátenom konaní Národná rada rozhodla, tak o tom nepolemizujem, padlo väčšinové rozhodnutie, takže pokračujeme v tom.
Rešpektujem, že podľa § 73 predložil návrh nepokračovať v ďalšom rokovaní, budeme o ňom hlasovať ako o prvom a verím, že potom dôjdeme aj k ďalšiemu hlasovaniu.
A kolegyni Tkáčovej nechcem veľa na tú tému hovoriť, pretože nerád by som sa bavil na tému, kto tomu rozumie-nerozumie, pretože po tom, čo sa urobila tzv. Nižňanská reforma, voliči vám to patrične spočítali. Taký chaos, aký je momentálne v štátnej správe, nikdy v živote nebol. A je to vašou zásluhou. Mňa len mrzí jedna vec, že sme nestihli tú integráciu urobiť tak, ako to bolo v minulosti, ale to je úloha pred nami.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ukončili sme prvé čítanie o všetkých štyroch vládnych návrhoch zákonov, takže teraz by sme vyhlásili v zmysle dohodnutého postupu prestávku s tým, že výbory majú hodinu a pol na to, aby zasadli a prerokovali. (Reakcie z pléna.) Pardon, ospravedlňujem sa, áno, toto všetko sa bude uskutočňovať až potom, samozrejme, po hlasovaní.
Teraz vyhlasujem päťminútovú prestávku, dobre?
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme hlasovať o vládnych návrhoch, ktoré sme prerokovali v prvom čítaní.
Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Buriana, aby v prvom čítaní uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 1444.)
J. Burian, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie, teda odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že tento návrh odporúčame prerokovať v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 128 prítomných, 127 za, 1 nehlasoval.
Tento návrh sme postúpili do druhého čítania.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aby tento návrh zákona bol pridelený výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať a prerokovať zákon ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu prideliť vládny návrh do výborov a určiť lehotu.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, všetci boli za.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Pán poslanec Pelegrini uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta, je to tlač 1446.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1446.)
P. Pelegrini, poslanec: Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, všetci boli za návrh.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pelegrini, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom.
Pán poslanec Pavlis uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, je to tlač 1448.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1448.)
P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 137 prítomných, 85 za, 32 proti, 20 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
P. Pavlis, poslanec: Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku. Ďalej že za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 102 za, 9 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Pán podpredseda Národnej rady Tibor Cabaj ako poverený spravodajca uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 575/2001 Z. z. organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, je tlač 1478.
(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 1478.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Najskôr musíme hlasovať o návrhu pána poslanca Hrušovského, ktorý v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) predložil návrh nepokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý predložil v rozprave pán poslanec.
(Hlasovanie) 136 prítomných, 55 za, 78 proti, 3 sa zdržali.
Návrh sme neschválili.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada sa rozhodla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 82 za, 35 proti, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán predseda, teraz by som poprosil, keby ste dali hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím tento návrh prerokuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Zároveň týmto hlasovaním sme určili Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za gestorský, aby určené výbory aj gestorský výbor to prerokovali v termíne ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 91 za, 12 proti, 32 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom.
Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o návrhu priebehu 45. schôdze a neskôr aj ďalšej, mimoriadnej 46. schôdze. Vyhlasujem do 16.00 hod. prestávku, aby mohli výbory, ktorým boli návrhy pridelené, prerokovať jednotlivé návrhy. O 16.00 hod. budeme pokračovať druhým a tretím čítaním návrhov v skrátenom legislatívnom konaní. Ak náhodou do 19.00 hod. neprerokujeme druhé a tretie čítanie, navrhujem, aby sme pokračovali aj po 19.00 hod. Po prerokovaní v druhom a treťom čítaní budeme hlasovať o návrhoch z programu 45. schôdze. Po jej skončení a krátkej prestávke budeme pokračovať 46. schôdzou, ktorú som zvolal na základe návrhu skupiny poslancov. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Hlasujeme o mojom návrhu.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 81 za, 51 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Vyhlasujem do 16.00 hodiny prestávku. Žiadam predsedov výborov, aby zvolali výbory, dám im o chvíľu slovo.
Nech sa páči, pán poslanec Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Zvolávam rokovanie výboru pre zdravotníctvo na 14.45 hod. do našej zasadacej miestnosti s jediným bodom - návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ľubomírovi Vážnemu. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja takisto zvolávam výbor pre sociálne veci a bývanie na 14.45 hod. v zasadačke výboru. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Prosím členov ústavnoprávneho výboru, aby boli láskaví a na 14.45 hod. sa dostavili presne do miestnosti výboru. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda Ďuračka. Zapnite pána predsedu. Nech sa páči, máte?
J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Zvolávam členov výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody v zasadačke výboru teraz ihneď. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda výboru Abrhan.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Zvolávam členov výboru pre kultúru a médiá na zasadnutie výboru teraz ihneď. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda Horváth.
J. Horváth, poslanec: Zvolávam zasadnutie zahraničného výboru do miestnosti č. 149 ihneď teraz, 14.40 hod.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem a zvolávam členov výboru pre financie, rozpočet a menu na 14.45 hod. v zasadačke výboru pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Zvolávam členov výboru pre hospodársku politiku ihneď na rokovanie tam, kde sme sedeli ráno. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda Cabaj.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Zasadnutie výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj takisto ihneď.
P. Paška, predseda NR SR: Prestávka do 16.00 hodiny.
(Prerušenie rokovania o 14.36 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 16.00 hodine.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade so schváleným programom pristúpime teraz k druhému čítaniu o
vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Tento prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Spoločnú správu výborov máte pod tlačou 1444a, a preto teraz dávam slovo pánovi ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi, aby vládny návrh zákona v druhom čítaní odôvodnil. Nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu návrhu zákona, je eliminácia vysokej nafty pre domácnosti, ale najmä pre podnikateľský sektor, a tým udržanie cenovej úrovne prepravovaných tovarov a prepravných služieb. Taktiež sa očakáva eliminácia objemov nákupov nafty v okolitých štátoch, a tým aj zlepšenie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia v oblasti prepravy tovarov.
Predložený návrh zákona predpokladá zníženie spotrebnej dane na naftu zo 481,31 eur na 1 000 litrov na úroveň 368 eur na 1 000 litrov. Takéto zníženie sadzby dane by malo v konečnom dôsledku predstavovať zníženie konečnej ceny nafty o 13 centov na liter alebo v slovenských korunách ekvivalent 4 slovenské koruny.
K nastaveniu sadzby spotrebnej dane na úroveň 368 eur na 1 000 litrov sme pristúpili po podrobnej analýze dlhodobého vývoja konečných cien nafty v Slovenskej republike, ako aj v okolitých krajinách a po zohľadnení daňových úľav, ktoré poskytujú jednotlivé krajiny na primiešavanie biogénnych látok do nafty.
Týmto krokom by sa mal dosiahnuť stav, keď nafta v Slovenskej republike bude lacnejšia ako v Maďarsku, Českej republike a vo veľkej prevahe aj v Rakúsku. S cenami nafty v Poľsku nie je možné realizovať žiadne relevantné porovnávanie vzhľadom na to, že Poliaci uplatňujú dočasnú výnimku na dodržiavanie minimálnych sadzieb dane na naftu stanovených Európskou úniou.
Prijatie navrhovaného zákona predpokladá výpadok daňových príjmov štátneho rozpočtu v metodike ESA 95 vo výške 60 až 102 mil. eur v roku 2010.
Ďakujem za slovo, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výboru pre financie rozpočet a menu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
Túto spoločnú správu alebo tento vládny návrh zákona prerokovali výbory mimo výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali tento vládny návrh načas, prijali k tomu uznesenie schváliť s tým, že gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
A zároveň určil mňa ako poslanca Národnej rady za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram týmto rozpravu. Konštatujem, že som dostal do rozpravy písomne prihlášku od pána poslanca Ivana Štefanca ako jediného, ktorému teraz udeľujem slovo. Po jeho vystúpení v rozprave a po prípadných faktických poznámkach bude možné sa do rozpravy prihlásiť ústne.
Nech sa páči.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, tak ako som avizoval v skrátenom legislatívnom konaní, predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý znamená zníženie spotrebnej dane aj na benzín. Pozmeňujúci návrh je nasledovný: V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 6 ods. 1 písm. a) sa slová "514,50 eur na 1 000 litrov" nahrádzajú slovami "484,50 eur za 1 000 litrov".
2. Doterajšie body 1 a 2 sa označujú ako 2 a 3.
Odôvodnenie: Predkladaný pozmeňujúci návrh rozširuje zníženie spotrebnej dane z minerálneho oleja aj na benzíny. Neznižuje ju však na minimálnu sadzbu stanovenú v smernici EÚ, aby sa predišlo prílišným výpadkom štátneho rozpočtu. A navrhované zníženie spotrebných daní pri benzíne o 3 centy je udržateľné aj z pohľadu dopadu na verejné financie.
Dámy, páni, chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu, pretože som presvedčený, že je férovejší a spravodlivejší, aby sa znižovala spotrebná daň nielen na naftu, ale aj na benzín. Koniec koncov je to dlh Roberta Fica občanom Slovenska a je to jeden z jeho predvolebných sľubov, s ktorým išiel aj do volieb v roku 2006.
Ako som spomínal už dnes z tohto miesta, 19. júna 2008, pred zhruba rokom a pol, my sme už predkladali zníženie spotrebnej dane aj na naftu, aj na benzín. Vtedy to, bohužiaľ, neprešlo a odvtedy sa so spotrebnou daňou nič nedialo. Dovoľte mi preto len krátko reagovať na to, čo odznelo tu z úst pána ministra v prvom čítaní, keď sa hovorilo o tomto návrhu zákona.
Pán minister sa vyjadril v zmysle, že o znížení spotrebnej dane sa uvažovalo už dlhšie. No ja viem, pán minister, že vy máte zmysel pre humor, ale toto považujem teda už za veľkú "srandu", takéto vyjadrenia. Pretože pamätáme si, ako Robert Fico, keď bola debata na tému zníženia daní, hovoril o znížení daní ako o sabotáži. Takže predpokladám, že vy ste nerobili sabotáž.
A dovolím si pripomenúť jeden výrok, citujem: "Priestor na zníženie spotrebných daní z pohonných látok, o ktoré žiadajú slovenskí dopravcovia, v súčasnej situácii neexistuje." Dámy a páni, tento citát povedal Robert Fico ešte v januári 2010. Ešte v januári teda tvrdil predseda vlády, že priestor na zníženie spotrebnej dane neexistuje, ale už o pár dní absolútne zmenil názor. To je ďalší dôkaz, že ako všetci vieme, to, že hovoríme o znížení spotrebných daní, je zásluha len a len ľudí, ktorí sa nebáli vyjadriť svoj názor a pred ktorými vláda ustúpila.
Týmto ľuďom, samozrejme, patrí vďaka, pretože za svoj statočný postoj a za to, že sa nebáli vyjadriť svoj názor, tak myslím si, že si zaslúžia naše ocenenie. Ale považujem ozaj za korektnejšie, spravodlivejšie a lepšie riešenie, aby bola znížená daň nielen na naftu, ale aj na benzín. Preto som predložil tento návrh a dovoľujem si vás požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca Štefanca sa nehlási nikto, preto uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou. A teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Neevidujem žiadnu prihlášku pána poslanca, ale aj pani poslankyne, a preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa spýtať, pán minister, či chcete zaujať stanovisko k vystúpeniu pána poslanca Štefanca? Nech sa páči.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, keďže teda toho neodznelo moc v rozprave, budem reagovať primárne na pána Štefanca.
Veľmi zaujímavé, že prichádza teda s týmto návrhom práve teraz. A mal by som otázku, keď už teda máte takúto zásadnú legislatívnu iniciatívu, či ste vôbec nejakým spôsobom odhadli, aký to má dopad na štátny rozpočet. Pretože to som v tom zdôvodnení nepočul a je to nejaký taký základný štandard pri takýchto zmenách.
Čiže nie tak dávno je tomu, čo tu odznela rozprava o štátnom rozpočte, kde som teda čakal, že tým svojím mikroskopom odhalíte všetky tie neefektivity, o ktorých tu už roky rozprávate, a tie strašné kvantá peňazí, ktoré vláda alebo štát ako taký vyhadzuje na nezmyselné veci, ale taktiež si spomínam, že sada pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišla z vašej strany, nie že by znižovala deficit, práve naopak, deficit zvyšovala alebo zvyšovala ešte aj niektoré výdavkové položky. Čiže viete, ani vy sami ste nenašli žiadnu dieru v rozpočte alebo priestor, kde by sa dali čerpať nejaké alternatívne zdroje na financovanie napríklad takýchto opatrení.
Čiže sa pýtam, ak máme udržať deficit, čo je momentálne priorita a vláda jasne zadeklarovala, že ide konsolidovať verejné financie tempom, akým avizovala, čo je plne akceptované medzinárodnými inštitúciami, tak ako ináč vyfinancovať takúto aktivitu ako navýšením deficitu? Mali ste tým na mysli, tak ako som pozorne počúval ten váš návrh, že toto má ísť na úkor deficitu? Čiže nevadí, že o ten výpadok, ktorý by toto znamenalo, sa navýši deficit? Asi zrejme áno.
Čiže mne to len potvrdzuje, že tie vaše reči o tom, ako by mala vláda ešte viac šetriť a konsolidovať verejné financie a ergo následne teda menším tempom alebo vyšším tempom znižovať verejný dlh, sú len plané reči. Pretože dnes rozpočet verejnej správy je tak napätý, že takéto opatrenie by znamenalo alebo by bolo možné zaviesť jedine v prípade, že by sme akceptovali, že bude vyšší deficit verejných financií.
Takže vrátim sa ešte k tej poznámke, ako ste sa tu snažili spojiť nespojiteľné, a to, že ste chceli poprieť, že bola tu z našej strany snaha o zníženie spotrebnej dane na naftu už v minulosti. Zabudli ste na to, že vždy sme boli v procese konsolidácie verejných financií a každý príjem bol dôležitý a plus navyše mali sme tu veľmi jeden, jeden veľmi zásadný projekt, pri ktorom aj najmenšia odchýlka by znamenala obrovské komplikácie, a to bol projekt zavádzania eura, kde sme nemohli riskovať nič a žiadny nejaký dodatočný výpadok príjmov v rozpočte. Čiže to bol hlavný dôvod, prečo sme k tomu kroku nepristúpili skôr, i keď sme nad tým intenzívne uvažovali.
Ďakujem za slovo, skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nemôžete reagovať na pána ministra, lebo to nebolo opätovné vystúpenie v rozprave, ale v záverečnom slove, čiže nie je možná už teraz diskusia.
Pán spravodajca, nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, chcem len reagovať na vystúpenie alebo chcem reagovať na diskusiu, ktorá bola k tomuto zákonu. Myslím, že sme troška opomenuli hlavný cieľ tejto zmeny spotrebnej dane a to je vlastne kompenzácia výpadku na mýte. A kompenzácia výpadu na mýte je vlastne kompenzáciou zmeny spotrebnej dane v nafte. Benzín nie je tou položkou, ktorá by doniesla dodatočné efekty pre štátny rozpočet, čo sa týka povedzme príjmov do štátneho rozpočtu z navýšenia čerpania nafty povedzme kamiónovou dopravou, dopravou autobusov a tak ďalej. Čiže ono to donáša aj, by som povedal, ďalšie efekty pre občanov Slovenskej republiky v tom, že sa zlacnie povedzme doprava, ktorá môže povedzme zlacnieť, či už služby, alebo hlavne tovary, ktoré sa predávajú v obchodoch alebo ktoré sú k dispozícii pre občanov Slovenskej republiky. Čiže to nie je primárny efekt toho, že by sme teraz urobili vlastne nejakú čiaru a povedali si, dobre, tak dnes nám štátny rozpočet nič nehovorí, jednoducho môžeme ísť do ďalších deficitov.
Ja myslím, že to už dosť jasne povedal aj minister Počiatek o tom, že jednoducho asi opozícii dnes vôbec nezáleží na tom, či ten deficit bude vyšší, alebo hocaký, a to myslím, že vyplývalo aj z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme zažili aj pri rozprave o štátnom rozpočte.
Čiže ešte raz opakujem, primárnym alebo primárnym riešením nafty bola kompenzácia dodatočných nákladov, ktoré vznikajú v súvislosti s mýtom. Tým, že by sme zaviedli ďalšie zníženie na benzín, neprinesie nám do štátneho rozpočtu nič. Naopak, budeme mať ďalší deficit. A myslím, že každý rozumne zdieľajúci hospodár, ekonóm a povedzme zodpovedný voči kritériám, ktoré sú postavané či už z úrovne Európskej únie, bude uvažovať o tom, že tam, kde by teoreticky by sme mohli práve zarobiť tým, že bude väčšie čerpanie nafty, väčšia, by som povedal, spotreba nafty na území Slovenska, lebo časť, dá sa povedať, tejto kamiónovej prepravy, alebo tí, ktorí si mohli kompenzovať nižšou cenou v zahraničí, tak to tak urobili. Takže dnes práve, naopak, si myslím, že túto kompenzáciu nemusia urobiť. A myslím, že výpadky, ktoré sa tu hovorili pri zavedení nafty, možno nebudú tak pesimistické alebo tak konzervatívne, ale keďže ministerstvo musí vychádzať z konzervatívnych úvah, tak myslím, že nebudú až také. A možno práve dnes si nevieme celkom spočítať všetky primárne alebo sekundárne efekty, ktoré budú vyplývať z toho, že môžeme teda do toho štátneho rozpočtu aj dostať, by som povedal, pozitíva z tohto väčšieho čerpania tejto nafty. Takže benzín nebol by tým riešením. A určite by to neriešilo situáciu rozpočtu.
Ja fakt jednou vetou chcem povedať, vy fakt v priamom prenose tu šibujete číslami, šibujete rozpočtom a beriete to ako trhací blok a to sa mi na tom nepáči, na tom celom riešení, ktoré opozícia tu predkladá bez žiadnej, by som povedal, spätnej zábrany a bez, by som povedal, bez nejakej zodpovednosti. Jednoducho sa tu navrhne nejaká kompenzácia bez udania nejakej ekonomickej efektívnosti. Proste klobúk dole. Toto sa nestáva každý deň a je to len výsledkom takého, by som povedal, populárneho opatrenia, ktoré by chcela touto, opozícia by chcela kompenzovať svoje nedostatky vládnutia v predchádzajúcom období.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Ospravedlňujem sa.
Budeme pokračovať v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa je pod tlačou 1446a.
Prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 15. 1. 2010 a prijala k nemu uznesenie č. 38/2010. Účelom novely zákona je zabezpečiť zmiernenie sankčného postihu vodičov a prevádzkovateľov vozidiel, ktorí nezadajú údaje alebo zadajú neúplné alebo klamlivé údaje do palubnej jednotky. Predkladaný návrh zákona taktiež rozširuje okruh motorových vozidiel, ktoré sú oslobodené od mýta, to znamená nielen základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému, ale aj ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
M. Hort, podpredseda NR SR: Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. januára 2010 pridelila predmetný vládny návrh zákona výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 20. januára a uznesením č. 787 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval tiež v ten istý deň a uznesením č. 633 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.
Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča o tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu hlasovať s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 20. januára 2010 č. 638. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Stanislav Janiš, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, tieto pomôcky tu nesignalizujú žiadne dlhé vystúpenie. To som si zobral len na pomoc, aby som pri tom množstve informácií o mýte na to podstatné, čo chcem povedať, nezabudol.
Všetci sa zhodneme na tom, že krajiny zavádzajú mýtny systém z dvoch takých hlavných dôvodov. Prvé, aby sa objektívne nastavili pravidlá za používanie spoplatnených ciest, či už diaľnic, alebo rýchlostných komunikácií, alebo ciest I. triedy, ktoré idú paralelne s týmito rýchlostnými komunikáciami alebo s diaľnicami, aby zamedzili obchádzaniu diaľnic.
A druhý taký motív alebo dôvod, prečo sa zavádza mýto, je, aby sa vybralo viac peňazí, po novom viac eur, aby bolo viac peňazí na výstavbu nových ciest a na údržbu jestvujúcich ciest.
Toto bola filozofia nášho mýta, naše ponímanie mýta v roku 2006, ktorú ste vy pretavili do zákona č. 25, ktorý táto Národná rada schvaľovala už v tomto volebnom období 13. 12. 2006. To je tento známy zákon č. 25/2007, lebo účinný je od 1. apríla 2007 a prijali sme ho 13. decembra 2006. Tento zákon, ktorý sme tu prijali, zohľadňoval obidve také základné podmienky mýta. Hovoril, že dával predpoklady na mýto objektívne a spravodlivé a dával predpoklady aj na to, že výber z mýta bude vyšší a bude viac peňazí na cesty.
Po vypísaní tendra v januári 2008 na základe tohto zákona, podotýkam, vtedy platil tento zákon a vyhláška, myslím, že č. 413/2007 platila, keď sa vypisoval tender, sa začala legislatíva veľmi rýchle, pokútne, tajne a nepriamo meniť. A výsledok takýchto zmien legislatívy v oblasti mýta vidíme dnes od 1. januára a to je to, že na cestách nemáme ani poriadok, ani mýto. Na cestách máme chaos a dokonca tak veľký zásah a taká veľká nespravodlivosť a krivda, že to vyhnalo prepravcov do ulíc, aby sa niekto s tým chaosom z vlády začal zaoberať, že to, čo sa spustilo a zaviedlo, je niečo strašné.
Objektívne pravidlá na zavedenie mýta ste ďalšími legislatívnymi krokmi zlikvidovali a čistý efekt z výberu mýta, peňažný, je mizivý, ak nie mínusový. Obstarali ste tak drahé mýto, že ak sa ročne na mýte vyberie, a to sú vaše odhady, asi 4,8 alebo 4,9 mld. korún, tak zhruba prvých šesť rokov 13-ročnej zmluvy so SkyTollom odchádza čisto SkyTollu. Ani cent počas šiestich rokov trvania zmluvy nepôjde do ciest, ani na výstavbu, ani na údržbu. A to je čistý iba pomer, čo sa platí za vybudovanie a prevádzkovanie mýta, mínus to, čo na mýte vyberieme. Je to menej ako na známkach.
Pred chvíľkou sme tu mali spotrebnú daň a aj minister a hlavne pán spravodajca, šéf finančného výboru pán Burian povedal, že spotrebná daň sa zavádza kvôli zavedeniu mýta, kvôli utlmeniu nárastov. Ak započítame do mínusu do verejných financií ďalší mínus, že odhadom príde štát ročne o 60 až 100 mil. eur, teda o miliardy, ak aj toto odpočítame od výberu mýta, teda mínus SkyToll a mínus spotrebná daň, tak sme v mínuse. Zaviedli sme tak drahé mýto, tých 26 mld., tak drahé mýto sme zaviedli, že keď zrátame efekty vybraných peňazí za mýto a nákladov, čo nás to stálo vrátane spotrebnej dane, tak sme v mínuse.
A ja sa pýtam, pre koho sme takéto mýto zaviedli? Pre štát, ktorý je v mínuse, alebo pre dopravcov, ktorí sú v uliciach? Pre koho je ten 26-miliardový tender? Kto má z neho osoh? Štát je v mínuse a dopravcovia v uliciach.
Čiastočne sa dá napraviť, čiastočne sa dá napraviť aspoň spravodlivosť alebo objektívnosť v mýte, ak sa vrátime do roku 2006, ak sa vrátime k tomuto a k tomu smeruje aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam:
V § 2 ods. 3 zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom mýte, § 2 ods. 3 znie: "Prejazdenou vzdialenosťou sa rozumie vzdialenosť prejazdená medzi dvoma bodmi vymedzeného úseku cesty určenými križovaním podľa vykonávacieho predpisu." Ten vykonávací predpis je 4a a to je vyhláška ministerstva dopravy.
Vzhľadom na to, že ste obstarali super drahý a super moderný, že vraj systém výberu mýta, tak v pohode, bez mihnutia oka dokáže tento systém, mal by dokázať, ak ste nekúpili sheet hardvérov a softvérov, urobiť to, čo sa hovorí v tomto zákone, aby sa platilo len za prejazdený kilometer v úseku a nie za úseky.
Všetky ostatné také kozmetické úpravy, že budem zmenšovať úseky a tie úseky budem nasekávať, že sa mi nezmestia ani do mapy, že tu bude tisíce značiek po cestách, sú kozmetické úpravy, ústupky dopravcom, ale svojím spôsobom nerieši to spravodlivé mýto. Tak ako je nespravodlivé, aby dopravca zaplatil za cestu, ktorú neprejazdí, takisto je nespravodlivé, aby dopravca za cestu, ktorú prejazdí, nezaplatil. To je z blata do kaluže. Ale tento zákon, ktorý ste vy prijali v decembri 2006, tomuto zabraňuje a dáva tomu objektívny ráz.
Preto navrhujeme, vráťme sa z kratšej cesty späť, mýto nefunguje, je v prevádzke necelý január, protesty kamionistov, dopravcov, medzinárodná hanba, vráťme sa z kratšej cesty, ak to ten systém stíha, tak to urobí, a ak to ten systém nestíha, tak ste nakúpili bazár alebo nejaký výpredaj a treba odstúpiť od zmluvy so SkyTollom a urobiť nový tender nie za 26 mld. korún, urobiť normálny tender za normálne peniaze, aby aj štát z výberu mýta mal nejaké peniaze, lebo dnes je v mínuse.