P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Spravodajkyňou je pani poslankyňa Jana Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 317/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1387), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 293 z 20. januára 2010 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1408 zo 4. januára 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Navrhovateľ v dôvodovej správe konštatuje, že niekoľkomesačná implementácia zákona o sociálnych službách si vyžaduje úpravu niekoľkých ustanovení zákona, a to z dôvodu, ktorú predkladá iniciatívny legislatívny návrh.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní odo dňa pridelenia.

Pán predsedajúci, ďakujem. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Do rozpravy je písomne za klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásená pani poslankyňa Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, dámy a páni, po roku od nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnych službách, ktorý sa už pri schvaľovaní vyznamenal rekordným počtom pozmeňujúcich návrhov z radov opozície i koalície, z radov opozície, samozrejme, neprijatých, ale aj 59 koaličných tzv. vylepšení, teda celkom 115 pozmeňujúcich návrhov, ak počítam pozmeňujúce návrhy podané aj vo výbore, sme sa dočkali vládnej novely zákona o sociálnych službách, ktorá má tiež svoju vlastnú genézu. Podľa vás, pani ministerka, návrh novely zákona mal k návrhu novely, ktorý ste urobili ako prvý, 102 zmien na doplnenie, štylistických, gramatických aj zásadných, zhodou okolností aj k § 8, ktorý ja tak často kritizujem. K ďalšiemu návrhu do vlády z tých 102 zmien ste urobili ďalších 67 a v tom aj 4 nové články so sumou zmien. Na konci svojej púte po úradoch exekutívy bol vo vláde schválený v podobe, o ktorej práve rokujeme. Má, ak sa nemýlim, 205 novelizačných bodov. Pani ministerka, gratulujem. Hovorím o tom istom zákone, ktorý ste označili, citujem: "Ide o dobrý zákon. Minulý týždeň bol podrobený a bol predmetom rokovania na Malte. Vyjadrovalo sa k nemu 41 krajín. A musím povedať, že tento zákon vyšiel veľmi dobre a bol hodnotený ako najlepší zákon o sociálnych službách." (Reakcie z pléna.) Ďakujem. Citujem ďalej z vašej odpovede na moju otázku na hodine otázok: "Prosím, nesnažte sa dehonestovať zákon, ktorý má svoj význam, svoje opodstatnenie. A tento význam vychádza z toho, že tento zákon garantuje poskytovanie sociálnej služby, garantuje možnosť," opätovne sme sa vrátili k tomu, čo bolo predložené do parlamentu, "výberu sociálnej služby." Stále citujem: "Vstúpili sme do niektorých bodov, aby sme lepšie precizovali a vyšpecifikovali posudkovú službu, ktorá je nevyhnutná na základe posúdenia odkázanosti na sociálnu službu."

Pani ministerka, hovorím o tom istom zákone, ktorý ste tak úspešne monitorovali. Hovorím o tom istom zákone, o ktorom ste rokovali niekoľkokrát s predstaviteľmi neverejných poskytovateľov a zástupcami cirkví. Hovorím o tom istom zákone, ktorý za rok účinnosti kvôli vašej neochote počúvať odbornú verejnosť pochoval a pochováva existujúcich poskytovateľov sociálnych služieb. Hovorím o tom istom zákone, ktorý v plnej miere dovolil, aby sa s občanmi odkázanými na sociálnu službu, ktorí majú plné právo slobodne sa rozhodovať a prejaviť svoju vôľu, zaobchádzalo ako s nesvojprávnymi a druhotriednymi občanmi. Mnohí z nich z dôvodu svojej odkázanosti a neschopnosti sa brániť museli prijať podmienky nedôstojného zaobchádzania a nastúpiť na transport v réžii vašej starostlivosti, v ktorej ste si zaumienili zaradiť ľudí odkázaných na pomoc iných do priečinka nechcenej tzv. verejnej starostlivosti. Schválili ste zákon, milí kolegovia z koalície, o ktorom ste vedeli, že bude v krátkom čase novelizovaný. Schválili ste zákon, ktorý podľa našich objektívnych zistení a z osobného presvedčenia má známky protiústavnosti v § 8. Preto sme podali na Ústavný súd podnet na začatie konania o súlade právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky a Ústavný súd naše konanie prijal.

Genéza vývoja pripravovanej novely zákona o sociálnych službách a zmien, ktorými prechádzala dovtedy, kým bola schválená vládou, potvrdzuje oprávnenosť nášho podania na Ústavný súd. Ak porovnáme návrh § 8 návrhu novely zákona z 30. septembra 2009 s dodatkom toho istého § 8 novely schvaľovanej vo vláde 16. decembra, je tu vidieť podstatný rozdiel. Rozumiem tomu, veď dva a pol mesiaca je dostatočne dlhý priestor na to, aby sa vymyslelo také znenie ustanovení, ktoré bude dostatočnou dymovou clonou pre neverejných poskytovateľov, príp. predstaviteľov cirkví, teda aby sa dosiahol cieľ, že nebudú protestovať vo fáze schvaľovania zákona, pretože, keď zákon začne platiť a zobudia sa do tvrdej reality, ako sa to stalo pred rokom, už im nepomôže sa diviť. Nemali ste odvahu, pani ministerka, vyjadriť svoj vlastný postoj. Spokojne ste odkazovali všetkým tým, ktorí majú záujem slobodne si vybrať poskytovateľa, že im v tom nič nebráni. Len ste zabudli povedať takú maličkosť, že si to musia v plnej výške zaplatiť. Tým druhým prispejete z daní všetkých občanov. A prispeje im samospráva. A práve predstavitelia samosprávy rozhodli, kam sa posunie miska váh aj pri rozhodovaní o § 8. List ZMOS-u k schvaľovaniu rozpočtu na rok 2010 to naznačoval, vy ste ho dostali. A dostali sme ho aj my, každý jeden poslanec, v ktorom vás predstavitelia ZMOS-u žiadajú pri prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu, aby sa s § 8 do roku 2013 nič nedialo. Pani ministerka, sama ste sa usvedčili. Priamy dôkaz je v dôvodovej správe predkladanej novely. Citujem: "Navrhovanou zmenou ustanovenia sa zabezpečí právo výberu klienta na poskytovateľa sociálnej služby, ale s určitým obmedzením, a to tak, že klient má možnosť si vybrať iného verejného alebo neverejného poskytovateľa sociálnej služby až vtedy, keď obec alebo vyšší územný celok nemôže priamo poskytnúť alebo zabezpečiť sociálnu službu vo svojej pôsobnosti." Formulácia § 8 znemožňuje v novele zákona opäť občanovi slobodný výber poskytovateľa. Veľmi jasne to vyjadrujete v tejto dôvodovej správe.

Dôsledkom takto prijatého zákona je, že sa aj naďalej znemožní vytváranie konkurenčného prostredia pri poskytovaní sociálnych služieb, posilní sa monopol samospráv, stále bude existovať dvojaký meter na financovanie tých istých služieb poskytnutých samosprávou a neverejným poskytovateľom a naďalej nebude platiť, že za rovnakú službu je náležité poskytnúť od štátu rovnaký finančný príspevok bez ohľadu na subjekt, ktorý službu poskytuje. A to je podstata § 8.

Predkladaná novela zákona má množstvo legislatívnotechnických úprav, ktoré majú charakter dobrých vylepšení.

Objavujú sa aj novelizačné body, ktoré ale zneprehľadňujú už aj tak neprehľadný a komplikovaný systém napr. posudkovej činnosti. Technika posudkovej činnosti nielenže vytvára personálny konflikt medzi subjektmi posudkovej činnosti, ale je orientovaná tak, že technicky zjednodušuje posudzovanie klientov určených pre verejných poskytovateľov. Navrhovali sme pri schvaľovaní zákona iný transparentný spôsob posudzovania klientov, pretože považujeme za nesprávne, aby subjekt poskytujúci služby, zároveň poskytujúci finančný príspevok bol zároveň subjektom posudzujúcim klienta. Nemá to logiku. Otvára to priestor pre korupciu a zvýhodňuje to poskytovateľov zriadených samosprávou. Zavádza sa ďalší neštandardný postup pri posudzovaní klienta, ktorým aj zamestnanci sociálnych služieb alebo neziskovej organizácie zriadenej alebo založenej obcou alebo VÚC na výkon posudkovej činnosti môžu posudzovať klienta. Považujem toto za nie dobré riešenie. Posudková činnosť by mala byť úplne nezávislá, lebo to naozaj zaváňa korupciou.

Novela zákona umožňuje poskytovanie opatrovateľskej služby ako ambulantnej služby terénnej. VÚC-ky si ošetrili tento spôsob, ako cez svoje zariadenia poskytovať opatrovateľskú službu, spôsob, ako získať monopol aj v terénnej službe, aj tak už dávno rozpadnutej. Tento pokus tu už bol, keď na jeseň roku 2006 ešte bývalá pani poslankyňa Angyalová vstúpila do zákona č. 195/1998 Z. z. a toto navrhovala. Vtedy to neprešlo. Návrh novely sa vracia k alternatíve určenia rozsahu opatrovateľskej služby. Podľa jednotlivých úkonov je to dokázateľne neefektívny spôsob obsluhy fyzickej osoby odkázanej na pomoc a neefektívny na mzdové nároky opatrovateľky.

Máme pripomienky k bodu 30 novely zákona. Ak sú osoby poskytujúce sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk vylúčené z nároku na finančný príspevok, majú doklad o živnostenskom oprávnení, nevidím dôvod, na čo zápis do registra. Ak sa tým myslí ochrana pred tzv. poskytovateľmi sociálnych služieb, tak je to predsa čiastočne riešené vo vami navrhnutom bode 110 návrhu, v § 98.

Bod 44 chce byť návrhom, akoby pokus skúmať majetok, čo sme aj my pripomienkovali pri schvaľovaní zákona o sociálnych službách, kde príjem fyzickej osoby sa považuje aj ako príjem z predaja nehnuteľných vecí získaný za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa tento príjem zisťuje.

Bod 45 v tejto súvislosti určuje hranicu majetku, ktorý fyzická osoba vlastní, na vyššiu hodnotu, ako je 39 833 eur. Je to podľa nás vysoká hranica pre to, aby príspevok osoby za službu bol objektívne vypočítaný alebo objektívny. Je to bezzubé. Pokiaľ ide o opatrovateľskú službu alebo sociálnu službu, ktorú potrebujú občania, ktorí si ju nemôžu zaplatiť v plnej výške, to nie sú tí občania, ktorí majú majetok nad 39 833 eur, to sú občania, ktorí sú hlboko pod hranicou takejto sumy. Táto snaha o skúmanie majetku sa v tejto novele objavila teda ako veľmi nekoncepčný prvok.

V bode 52 atomizovanie financovania v interakcii na jednotlivé činnosti je nepraktické a vedie fyzickú osobu k vedomej redukcii činnosti, resp. starostlivosti, čo zvýrazňuje aj zavedenie možnosti fakultatívneho spôsobu uzatvorenia zmluvy medzi klientom a poskytovateľom. Tento bod je na zváženie.

Bod 57, § 75 je likvidačný pre neverejných poskytovateľov, pretože hovorí, že ak prijímateľ sociálnej služby platí neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb úhradu za pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, výška finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy sa zníži o sumu úhrady za pomoc pri odkázanosti. Nielenže je to likvidačné pre neverejných poskytovateľov, ale nie je v tomto rovnaký meter financovania pre verejných poskytovateľov.

Na čo by som chcela zvlášť upozorniť, je, že novela zákona počíta s dotáciou na sociálne služby zo štátneho rozpočtu pre vybrané zariadenia. Je to dotácia, ktorú poskytuje ministerstvo financií na bežné aj kapitálové výdavky pre zariadenia sociálnych služieb. Týchto zariadení sociálnych služieb je približne 86. Pri mojich interpeláciách aj na vás, pani ministerka, počas trojročného obdobia, aj na pána ministra Počiatka, aj pri štátnom rozpočte každý rok som predkladala návrh k štátnemu rozpočtu, pretože tento spôsob dotácie považujem za už prekonaný, už je obdobie decentralizácie za nami, je dosť dlhá doba, aby tieto subjekty, resp. tieto obce a mestá vedeli samy gazdovať so svojimi zariadeniami tak, aby neboli v takej veľkej strate. Pán minister Počiatek sám potvrdil, že tento spôsob financovania je neštandardný a je nesystémový. Vy ho garantujete v tejto navrhnutej novele.

Čo sa týka posunu lehôt, aj na to sme upozorňovali pri prijímaní zákona, že to nebude možné zvládnuť na roky personálne a materiálne v tak krátkej dobe a teraz nielen pre poskytovateľov neverejných, ale pre všetkých poskytovateľov, čo sa nakoniec ukázalo aj v pripomienkovom konaní. A vďaka tomu, že to pocítili aj verejní poskytovatelia, obce, mestá a VÚC-ky, tak ste pristúpili na to, že ste tie lehoty upravili.

Celý návrh novely zákona visí na jednom pevnom lane, ktorý pevne držia v rukách samosprávy a verejní poskytovatelia, pričom klienti sú veľmi ďaleko spolu s neverejnými poskytovateľmi, s ktorými sa vôbec nepočíta.

Vo svojom vystúpení som predstavila len tie naše základné výhrady k návrhu novely. Trvalo by to veľmi dlho, kým by som veľmi precízne, bod po bode komentovala nedobré návrhy, ale aj tie, ktoré naozaj veľmi objektívne, poviem, sú istými drobnými vylepšeniami. Urobíme tak a urobím tak pri druhom čítaní, keď budem predkladať k tejto rozsiahlej novele zákona pozmeňujúce návrhy, ktoré sa budú týkať aj filozofie zákona, prístupu, ale najmä konkrétnych častí, § 8, ale aj navrhnutého financovania podľa tejto novely zákona v komparácii - neverejní a verejní poskytovatelia. Ďakujem za vašu pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami pani poslankyňa Sárközy, Halecký, Brocka, Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy, pripraví sa pán predseda výboru Jozef Halecký.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Súhlasím so všetkým, čo tu pani poslankyňa Gibalová povedala. Ona to povedala z praktického hľadiska. Vie, o čom tento zákon je, kde sú úskalia, kde sa dostali do tohto zákona úskalia vtedy, keď to prijímala Národná rada.

Ja by som mala konkrétnu otázku na pani ministerku. Keď sa schvaľoval tento zákon v Národnej rade, ten sporný § 8 sa tam dostal tak, že to na pléne Národnej rady predkladala pani poslankyňa Vaľová. Keď začali prvé problémy s týmto paragrafom už v januári presne pred rokom, tak vy ste povedali, že ministerstvo s tým nič nemá, pretože je to poslanecká zmena. Ja sa pýtam, pani ministerka, keď je to tak a nesúhlasili ste s tými zmenami, ktoré tam boli, mohli ste vystúpiť ako predkladateľka a mohli ste nesúhlasiť alebo vzniesť námietku voči tomuto § 8, keď ste s tým ale spokojná a tento paragraf nerobí žiadne problémy, prečo zásadne meníte tento § 8. To je jedna moja pripomienka.

A tá druhá pripomienka. To len nahlas rozmýšľam nad tým, čo povedala o. i. aj pani poslankyňa Gibalová. Na Ústavnom súde je práve novela zákona o sociálnych službách takmer rok. Ústavný súd to prijal na ďalšie prerokovanie. Ja sa už len pýtam, kedy Ústavný súd naberie dosť odvahy na to, aby sa touto novelou zaoberal, áno, kolegovia mi tu šepkajú, vieme, kedy naberú odvahu, že to bude po voľbách, po 12. júni 2010. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký, pripraví sa Július Brocka.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pani poslankyňa Gibalová, chcel by som sa vyjadriť skutočne k problematickému bodu a to je vzťah verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, pretože zdá sa, že je to uzlový bod, ktorý sa bude ešte určitú dobu tiahnuť aj zákonmi, aj diskusiou, aj určitou spoločenskou odozvou na tento vzťah. Vieme, že je asymetrický. A myslím si, že nie je možné, aby sme to takto nesformulovali, pretože určitá výhoda pre verejných poskytovateľov tu je. A myslím si, že strategicky do budúcnosti bude to smerovať k tomu, že úplné zrovnoprávnenie bude nasledovať. Otázka je, kedy a za akých podmienok a v akom čase to bude. Vyplýva to z toho, že za sociálnu pohodu, starostlivosť a poskytovanie týchto služieb väčšinou zodpovedajú a prakticky ju realizujú obce, mestá, resp. VÚC-ky. To znamená, že tieto inštitúcie prijímajú žiadosti, sú atakované, aby ich poriešili v primeranom čase a kvalite. Takže musia mať aj určitú výhodu v tom zmysle, aby aj ich materiálno-technické zabezpečenie, kvalita ich zariadení, veľkosť, ale aj tie služby boli trošku dotované a preferované do tej miery, aby mohli poskytovať tieto služby rýchlo, kvalitne a podľa požiadaviek občanov. Ale verím, že nastane možnože ani nie tak dlhý čas, keď postupom, vývojom dôjde k tomu, že aj občan bude môcť si vyberať podľa toho, ako sa rozhodne. Ale to musia byť počty zariadení vyššie, nižšie počty čakateľov. A myslím si, že aj... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Július Brocka, pripraví sa pani spravodajkyňa Vaľová.

J. Brocka, poslanec: Ja chcem oceniť toto vecné a kvalifikované vystúpenie mojej kolegyne Moniky Gibalovej. Ja som presvedčený, že ona to, čo nestihla dopovedať teraz pri prvom čítaní, povie ešte, keď budeme rokovať o tomto zákone v druhom čítaní.

Ale iné chcem ešte povedať, že je mi len ľúto, že tu dnes nie je minister Kaliňák, ktorý si myslí, že iba niektorí poslanci KDH rozumejú všetkému. Teraz by videl, že všetci poslanci za KDH sú takí.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani spravodajkyňa, potom s reakciou pani poslankyňa Gibalová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Nebudem zákon rozoberať po jeho častiach, ale vrátim sa k nejakému zrodu tohto zákona. Teší ma, že pani poslankyňa Sabolová prišla do sály, pretože s ňou som mala taký kuloárny rozhovor, keď sa tento zákon rodil. A určite neodoprie, že sme sa rozprávali o tom, že už v rokoch 2003 a 2004 prešli kompetencie na mestá a obce. A keď si spomínate, tak viete, že urobila to vaša vláda. A vlastne vtedy mestá, obce, všetci hovorili, ako je dobré, keď tieto kompetencie môžu dostať. Bohužiaľ, zákon o sociálnych službách 17 rokov nemohol vzniknúť. To je tá debata, ktorú sme mali, pretože skutočne ak vyššie územné celky financujú niečo, majú záujem to aj kontrolovať.

Ja by som povedala, že pozitívom tohto zákona je, vôbec že sa dostal na svetlo sveta. A, samozrejme, bude mať svoje pôrodné bolesti. A ja vítam, že ministerstvo práce a sociálnych vecí urobilo monitoring medzi mestami, obcami a vyššími územnými celkami a ostatnými poskytovateľmi, čiže neverejnými, aby zistilo, kde tie bolesti sú. A myslím si, že práve tieto bolesti v tomto zákone upravuje. Dneska nemôžeme povedať, že jednoducho áno, toto, čo ste hovorili vy, bolo stopercentne správne a to, čo sme hovorili my, nebolo stopercentne správne, ale beriem zákon ako taký ako celok.

A najviac ma teší to, pretože ja som bola prekladateľom pozmeňujúcich návrhov po dohode s predsedami vyšších územných celkov, že vôbec to neberieme ako nejakú hanbu alebo dogmu, ba naopak, beriem to ako ústretovosť, že sme schopní povedať, že prax doniesla určité problémy, ale vieme ich vyriešiť. A to už vôbec nie je nejakým údivom. Ak 17 rokov takýto zákon nemohol uzrieť svetlo sveta, ak vlastne za osemročnej vlády aj KDH, keď bolo vo vláde, nebolo schopné takýto zákon pripraviť a nebolo schopné dať takéto normy, tak chcem jednoznačne povedať, že beriem to ako veľké pozitívum. A, samozrejme, vôbec s tým nemám problém, že sa menia aj určité ustanovenia, ktoré som navrhla ja. A teší ma, že teda... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické pani poslankyňa Monika Gibalová.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne za reakcie všetkým predrečníkom vo faktických poznámkach.

Pán predseda Halecký, tvrdíte, a teda priznávate, že vzťah verejného poskytovateľa a neverejného poskytovateľa nie je v poriadku, je nespravodlivý, je asymetrický. Som veľmi rada, že to takto nahlas hovoríte.

Nesúhlasím s vami s tým, keď tvrdíte, že obce a VÚC-ky musia byť preferované, pretože občan, ktorý žije v obciach, mestách a VÚC-kach je ten istý daňový poplatník a zaslúži si starostlivosť v rovnakej kvalite a za rovnakých podmienok. To je potom hrubé nepochopenie demokracie a je to veľká diskriminácia. Dokonca si myslím, že priamu službu by ani nemali robiť obce a VÚC-ky. Tie majú robiť koncept sociálnej politiky. Na to majú iné odborné subjekty, ktoré priamu službu môžu robiť v dobrej kvalite.

Pani poslankyňa Vaľová, ja nehovorím o kontrole na VÚC-kach, ja hovorím o financovaní. Ak by nebola kontrola efektívna, asi by tie verejné zariadenia poskytujúce sociálne služby nedopadli až tak veľmi dobre. Nie vy ste zmenili § 8 v pôvodnom prvom predloženom zákone, ale ten už tam bol zdeformovaný... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, teraz je priestor, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne. Nikto sa do rozpravy nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú.

Pani ministerka ako navrhovateľka, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako to odcitovala pani poslankyňa Gibalová, čo som povedala na adresu zákona o sociálnych službách, o jeho kvalite, o tom, že skutočne bol posudzovaný ako najlepší zákon, a dokonca existuje tlač, kde odporúčajú ostatné členské štáty, aby zákon o sociálnych službách Slovenskej republiky slúžil ako vzor, za všetkými týmito slovami si stojím. Ja len pripomeniem, že keď som predkladala tento zákon, vyjadrovala sa k nemu vtedajšia pani poslankyňa Radičová a povedala, že je to jej zákon a ona ho pripravila. Ja dnes tvrdím, že nie je jej, ale bola tu snaha o privlastnenie si tohto právneho predpisu navrhnutého odborníkmi rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ešte jednu vetu poviem na adresu poslancov opozície, ktorí tu 8 rokov vládli a ktorí neboli schopní pripraviť zákon. A len by som povedala, vstupovaním donekonečna a rôznymi úpravami nezmyslenými v zákone č. 195/1998 Z. z., dokonca odovzdaním kompetencií ako originálnych kompetencií v roku 2001 prípravou zákona č. 416/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2002 v oblasti sociálnych služieb, ktoré absolútne neboli pripravené na odovzdanie, kde nebolo doriešené financovanie, spôsobili iba zmätok.

V tejto chvíli ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Haleckému za skutočne veľmi odborné vystúpenie a povedať jednu vec. Ani jednému neverejnému poskytovateľovi nie je možné zo zákona uložiť, že bude garantom poskytovania sociálnych služieb. Garantmi poskytovania sociálnych služieb sú obce, mestá, a teda vyššie územné celky čiže miestna samospráva a regionálna samospráva. Zákon obsahuje množstvo ustanovení, ktoré garantujú zvýšenie štandardu poskytovania kvality sociálnych služieb vrátane nevyhnutného vzdelávania sociálnych pracovníkov a zamestnancov, ktorí sociálne služby budú poskytovať. Nechcem hovoriť o komunitnom plánovaní a všetkých tých pozitívnych prvkoch, ktoré sú do zákona zapracované. Môžem uložiť garanciu iba, ak ukladám ju miestnej samospráve a regionálnej samospráve, kde musia poskytnúť sociálnu službu. Dokonca skracujeme termín na poskytovanie sociálnych služieb, aj keď sme odložili účinnosť, a to z toho dôvodu, že bolo vyčlenených viac ako 8 mld. v rámci regionálneho operačného programu na infraštruktúru zariadení sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany, preto, aby sa vytvorila dostatočná sieť, a to napriek tomu, že v roku 2000 vo vláde, a v tej ste boli vy, páni poslanci z opozície a dámy poslankyne, ste mali a prerokovali ste v máji správu a prijali ste uznesenia, vedeli ste, že na účely sociálnych služieb a definitívnej siete alebo rovnomernej siete nemáte viac ako 4 mld. Sk, ste neurobili nič pre to, aby ste túto situáciu riešili. Súčasná vláda v rámci Národného strategického referenčného rámca riešila situáciu. Vyčlenila osobitne balík peňazí na to, aby mohla vzniknúť sieť kvalitných sociálnych služieb, aby do 60 dní sa dostala občanovi v definitívnom záverečnom horizonte možnosť poskytnutia sociálnej služby. Garantmi sú miestna a regionálna samospráva, kde demokraticky volení zástupcovia ľudu môžu jednoznačne zabezpečiť a musia zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby ako neverejní poskytovatelia. Žiadnemu neverejnému poskytovateľovi nemôžem uložiť, že musí poskytnúť službu, musí ju poskytnúť v takomto termíne a v takejto a v takejto kvalite, aj keď sa tú kvalitu snažíme prijatými opatreniami riešiť.

Čiže bola by som veľmi rada, keby ste si dôsledne preštudovali zákon. Máte možnosť opakovaných konzultácií u nás na ministerstve s ľuďmi, ktorí sa tomuto zákonu venujú vrcholne, odborne roky rokúce.

Rokovali sme osobitne opakovane s Úniou miest a obcí, kde sme sa snažili dať dohromady a zosúladiť pripomienky tak, aby sme skutočne rešpektovali, čo sa dá, so Združením miest a obcí Slovenska, s regionálnou samosprávou, teda s vyššími územnými celkami a so samosprávnymi krajmi. Rokovali sme aj so zástupcami mimovládnych organizácií.

Takže ja v tejto chvíli prosím o podporu tohto zákona pri zdravom rozume a podporu toho, že ako garantov sociálnej služby nestaviame nikoho iného a nikoho menej dôležitejšieho ako v demokraticky zvolených voľbách zástupcov miestnej a regionálnej samosprávy. Ja viac k tomu neviem povedať.

Pán poslanec Halecký, zo srdca vám ďakujem za to, čo ste povedali.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka.

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, poslanci, pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o európskom zatýkacom rozkaze.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1405. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1457.

Prosím teraz podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti pani Vieru Petríkovú, aby vládny návrh uviedla. Nech sa páči, máte slovo.

V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o európskom zatýkacom rozkaze.

Návrh zákona nahrádza a súčasne ruší platný zákon č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, ktorým Slovenská republika transponovala do svojho právneho poriadku Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a o postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi.

Prijatie nového zákona o európskom zatýkacom rozkaze si vyžiadala jednak štvorročná prax pôvodného zákona, ktorá identifikovala viacero aplikačných problémov v súdnej praxi, ako aj výsledky hodnotenia Slovenskej republiky v rámci 4. kola vzájomného hodnotenia členských štátov Európskej únie zameraného na praktické uplatňovanie európskeho zatýkacieho rozkazu a súvisiacich postupov vydávania osôb medzi členskými štátmi Európskej únie. Zapracovanie nevyhnutých zmien vyplývajúcich z doterajšej praxe a odporúčaní hodnotenia Európskej únie si vzhľadom na svoj rozsah vyžiadalo prípravu uceleného návrhu nového zákona. V neposlednom rade sa prijatím nového zákona odstraňuje identifikovaný transpozičný deficit označeného rámcového rozhodnutia.

Hlavnou zmenou, ktorú návrh zákona prináša, je predovšetkým jeho nová systematika v rámci jednotlivých častí zákona. Navrhovaná systematika má slúžiť na lepšiu orientáciu zákonných pravidiel v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze s prihliadnutím na reálny priebeh konania o európskom zatýkacom rozkaze v praxi. Návrh zákona terminologicky vychádza z platného zákona č. 403/2004 Z. z., vo viacerých ustanoveniach však spresňuje vymedzenie jeho základných inštitútov a postupov. Z procesného hľadiska je najzásadnejšou zmenou zavedenie predbežnej a vydávacej väzby inšpirovanej z ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa extradičného konania na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu. Súčasná úprava väzby bola vyhodnotená ako nevyhovujúca, predovšetkým s ohľadom na jej obligatórnosť v súvislosti s vybranými kategóriami trestných činov.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá negatívne nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol vládou Slovenskej republiky schválený dňa 13. januára 2010. Ďakujem vám za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

Gestorský výbor, v tomto prípade ústavnoprávny výbor, určil svojho predsedu za spravodajcu, takže dávam slovo pánu predsedovi výboru a poslancovi Mojmírovi Mamojkovi.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona s tým, že podľa § 73 ods. 1 zákona rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v ustanoveniach § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s ústavou, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Nebude mať nároky na verejné financie, ekonomický ani environmentálny vplyv, ako bolo konštatované, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Pripojená doložka zlučiteľnosti vládneho návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v primárnom a sekundárnom práve Európskej únie a obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1457 z 18. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali jednak Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia. Otvorte rozpravu, pán podpredseda.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Dovoľte, aby som konštatoval, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Má niekto záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Keďže rozprava nebola, ani pani navrhovateľka, ani spravodajca sa nemajú k čomu vyjadriť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1417. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1464.

Opäť poprosím pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Vieru Petríkovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach.

Smernica sa uplatňuje v cezhraničných sporoch, preto bolo potrebné rozšíriť pôsobnosť zákona aj na cezhraničné spory.

Jednou z požiadaviek smernice je, aby stranám, ktoré si v snahe o urovnanie sporu zvolili mediáciu, následne nebránilo v začatí súdneho konania alebo rozhodcovského konania týkajúcich sa tohto sporu uplynutie premlčacích alebo prekluzívnych dôb počas procesu mediácie. Premlčanie a preklúzia spôsobuje pre zúčastnené strany významné právne účinky, preto je potrebné v záujme zachovania právnej istoty zabezpečiť, aby moment, kedy prestala plynúť premlčacia lehota, príp. kedy bolo právo uplatnené, bolo možné stanoviť bez pochybností a preukázať aj pre potreby súdneho konania. Tieto účinky sa navrhuje viazať na začatie mediácie registráciou dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín.

Okrem novely zákona č. 420/2004 Z. z. je potrebné novelizovať aj zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje okruh osôb, ktorým môže notár vydať osvedčený odpis z listiny uloženej v registri listín.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá negatívne nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol vládou Slovenskej republiky schválený dňa 13. januára 2010. Ďakujem vám za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, a to ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby nás oboznámila so spravodajskou informáciou.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som si splnila povinnosť, na ktorú ma zaviazal svojím uznesením Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa rokovacieho poriadku konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok. Zo znenia návrhu zákona, z jeho obsahu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, čo vlastne predkladateľ chce, aby bolo prínosom tohto legislatívneho návrhu. Legislatívny návrh obsahuje dôvodovú správu a obsahuje osobitné odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

V dôvodovej správe predkladateľ konštatuje, že predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ako aj právom Európskej únie.

V doložke predkladateľ konštatuje, že navrhovaný právny predpis nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, tak ako to uviedla pani ministerka v úvodnom svojom vystúpení.

Je v predloženom legislatívnom návrhu pripojená aj doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. A táto doložka spĺňa všetky náležitosti, ktoré doložka spĺňať má.

Ďalej by som chcela uviesť, že predložená problematika je upravená v práve Európskej únie a v tejto doložke je urobený odpočet. Ďalej možno konštatovať, že v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev táto problematika obsiahnutá nie je.

Vychádzajúc zo skutočností odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po predloženej a odznenej rozprave odporučila uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Pán podpredseda Národnej rady, otvorte, prosím, rozpravu.