M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Hlas v sále.)

Pán Golian, nemôžete sa prihlásiť, lebo pán minister nevystúpil v rozprave. Inak, trošku ma to mrzí, lebo toto bola výsostne odborná téma, že to nie je možné. Pán minister, niekedy by sme to tu radi zažili, a nechcem vás poúčať, viete, niekedy aby sa dalo reagovať aj na vás, no lebo pri tejto odbornej téme by som sa aj ja v niečom poučil, keby bola možná rozprava. Takže rozprava bola skončená, pán kolega, nedá sa reagovať.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme teraz pokračovať ďalším bodom, ktorým je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon).

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1304 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1304a.

Prosím opäť pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám z dôvodu potreby prijať na vnútroštátnej úrovni opatrenia k vykonateľnosti nariadenia Európskeho spoločenstva č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, ktoré zásadným spôsobom mení existujúcu právnu úpravu, realizovanú doteraz platným zákonom č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a vykonávacími predpismi založenými na tomto zákone. Dotknuté nariadenie Európskej smernice č. 1272/2008 vyžaduje prijatie nového chemického zákona.

Týmto návrhom chemického zákona sa ustanovujú len prechodné obdobia, počas ktorých sa chemické látky a chemické prípravky, ako aj chemické zmesi môžu klasifikovať podľa doteraz platných predpisov, ale súčasne aj podľa nariadenia európskej smernice 1272/2008.

Prechodné obdobie pre klasifikáciu chemických látok a chemických prípravkov je stanovené do 30. novembra 2010 a prechodné obdobie pre klasifikáciu chemických zmesí je stanovené do 31. mája 2015.

V súlade s nariadením č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí sú členské štáty tiež povinné ustanoviť orgány zodpovedné za uplatňovanie a presadzovanie uvedeného nariadenia. Takéto orgány boli už v Slovenskej republike ustanovené zákonom č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch a naďalej nimi aj zostávajú. Patrí medzi ne ministerstvo hospodárstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia, ministerstvo pôdohospodárstva a Centrum pre chemické látky a prípravky.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu tohto predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Tiborovi Glendovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 8. decembra 2009 č. 1824 pridelila vládny návrh zákona o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1304) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 26. januára 2010 č. 796 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením z 21. januára 2010 č. 619.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1 až 14, 16 až 19 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 15 s odporučením neschváliť ho.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola v druhom čítaní schválená z 2. februára 2010 uznesením č. 641. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrh Národnej rade Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Ani v tomto prípade som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Evidujem pána poslanca Petra Pelegriniho ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Peter Pelegrini. Nech sa páči.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som predložil krátky pozmeňujúci návrh, ktorý je legislatívnotechnický. A dovoľte, aby som ho zacitoval: Poznámka pod čiarou 15 znie: "¹⁵⁾ Zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

Odôvodnenie. Nahrádza sa citovaný predpis v poznámke pod čiarou aktuálnym predpisom účinným od 1. januára 2010, nakoľko pôvodný text sa odvoláva na zákon platný pred týmto obdobím. Čiže ide o legislatívnu opravu.

Ale keďže podobná vec je riešená aj v spoločnej správe pod bodom 1, chcem požiadať pána spravodajcu, aby sme vyňali na samostatné hlasovanie bod 1. A ja chcem požiadať kolegov a kolegyne, aby sme bod 1 zo spoločnej správy neschválili a schválili môj pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje túto legislatívnotechnickú úpravu. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa nehlási nikto, pán poslanec bol jediný v rozprave, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa, chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

Ani spravodajca zrejme nechce zaujať stanovisko. Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime ďalej k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dočasnou Dohodou o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a zmluvnou stranou Stredná Afrika na druhej strane.

Návrh vlády má tlač 1400 a spoločná správa výborov je ako tlač 1400a. Návrh vlády odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Jahnátek. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dočasná Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a zmluvnou stranou Stredná Afrika na druhej strane je jednou z medzinárodných dohôd, s podpísaním ktorých vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky už v roku 2008, pričom súčasne splnomocnila veľvyslanca -stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri Európskej únii na jej podpis s výhradou ratifikácie s tým, že po podpise bude dohoda opätovne predložená vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu.

Podľa Partnerskej dohody medzi Európskym spoločenstvom a krajinami Afriky, karibskej a tichomorskej oblasti, podpísanej 23. 6. 2000 v Cotonou, sa zmluvné strany dohodli do konca roku 2007 uzavrieť nové obchodné dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré by mali zabezpečiť dlhodobý rozvoj, hospodársky rast, znižovanie chudoby a integráciu krajín Afriky, karibskej a tichomorskej oblasti do globálnej ekonomiky. Pre účely uzavretia dohôd o hospodárskom partnerstve boli krajiny Afriky, karibskej oblasti a tichomorskej oblasti rozdelené do šiestich regiónov, do ktorých patrí aj Stredná Afrika.

Keďže sa plnohodnotnú dohodu s celým regiónom Strednej Afriky do konca roku 2007 nepodarilo uzavrieť, bola uzavretá len táto dočasná dohoda s cieľom zabrániť narušeniu obchodu medzi Strednou Afrikou a Európskym spoločenstvom, s ktorou zatiaľ súhlasil len Kamerun a ktorej platnosť bude až do uzavretia plnohodnotnej dohody s celým regiónom Strednej Afriky.

Dočasná dohoda obsahuje ustanovenia o obchode s tovarom, uľahčení colného a obchodného styku, technických prekážkach obchodu, ako aj ustanovenia o rozvojovej spolupráci, v ktorých sa stanovujú prioritné oblasti činnosti na jej vykonávanie. Dohoda predpokladá pokračovanie rokovaní na regionálnej úrovni o otázkach týkajúcich sa investícií, služieb a obchodu a ustanovuje, že po uzavretí úplnej regionálnej dohody ju táto úplná regionálna dohoda nahradí.

Dočasná dohoda je prezidentskou dohodou, pri ktorej sa podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Opätovne poprosím pána poslanca Glendu, ktorý je spoločným spravodajcom z výboru pre hospodársku politiku, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. januára 2010 č. 1454 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. A lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru určil do 29. januára 2010.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 26. januára a prijal uznesenie č. 797.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval 21. januára 2010 a prijal uznesenie č. 625.

Výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dočasnou dohodou.

Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky táto má prednosť pred zákonmi.

Spoločná správa výborov vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 2. februára 2010 pod č. 642.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku k tomuto bodu, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neevidujem ani v tomto prípade žiadnu ústnu prihlášku, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 17.00 hodine.

Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dočasnou Dohodou o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej.

Návrh vlády je uverejnený ako tlač 1401 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1401a.

Návrh vlády aj v tomto prípade odôvodní minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ktorému týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dočasná Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane je druhou z medzinárodných dohôd, s podpísaním ktorých vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky už v roku 2008, pričom súčasne splnomocnila veľvyslanca -stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri Európskej únii na jej podpis s výhradou ratifikácie s tým, že po podpise bude dohoda opätovne predložená vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu.

Podľa Partnerskej dohody medzi Európskym spoločenstvom a krajinami Afriky, karibskej a tichomorskej oblasti, podpísanej 23. 6. 2000 v Cotonou, sa zmluvné strany dohodli do konca roku 2007 uzavrieť nové obchodné dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré by mali zabezpečiť dlhodobý rozvoj, hospodársky rast, znižovanie chudoby a integráciu krajín Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti do globálnej ekonomiky. Pre účely uzavretia dohôd o hospodárskom partnerstve boli krajiny Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti rozdelené do šiestich regiónov, do ktorých patrí i Západná Afrika.

Keďže sa plnohodnotnú dohodu s celým regiónom Západnej Afriky do konca roku 2007 nepodarilo uzavrieť, bola uzavretá len táto dočasná dohoda s cieľom zabrániť narušeniu obchodu medzi Západnou Afrikou a Európskym spoločenstvom, s ktorou zatiaľ súhlasili len dve krajiny, Pobrežie Slonoviny a Ghana, a ktorej platnosť bude až do uzavretia plnohodnotnej dohody s celým regiónom Západnej Afriky.

Dočasná dohoda obsahuje ustanovenia o obchode s tovarom, uľahčení colného a obchodného styku, technických prekážkach obchodu, ako aj ustanovenia o rozvojovej spolupráci, v ktorých sa ustanovujú prioritné oblasti činnosti na jej vykonávanie. Dohoda takisto predpokladá pokračovanie rokovaní na regionálnej úrovni o otázkach týkajúcich sa investícií, služieb a obchodu a ustanovuje, že po uzavretí úplnej regionálnej dohody ju táto úplná regionálna dohoda nahradí.

Dočasná dohoda je prezidentskou dohodou, pri ktorej sa podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať aj o podporu tohto predloženého návrhu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

A opäť prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku poslanca Tibora Glendu, aby nás informoval o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

T. Glenda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. januára 2010 č. 1455 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. A lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru určil do 29. januára 2010.

Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 26. januára 2010 a prijal uznesenie č. 798.

A Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval 21. januára 2010 a prijal uznesenie č. 626.

Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dočasnou dohodou.

Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky táto má prednosť pred zákonmi.

Spoločná správa výborov vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 2. februára 2010 pod č. 643.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto hlási z poslancov do rozpravy. Nikto.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

No a pristúpime k poslednému bodu, ktorý je v ingerencii pána ministra hospodárstva. Ide o druhé a tretie čítanie o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho spoločenskými štátmi na druhej strane.

Návrh vlády má parlamentnú tlač 1402 a spoločná správa výborov má tlač 1402a.

Dávam slovo opäť pánovi ministrovi, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem znovu za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane je treťou z medzinárodných dohôd, s podpísaním ktorých vyslovila súhlas vláda Slovenskej republiky už v roku 2008, pričom súčasne splnomocnila veľvyslanca - stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri Európskej únii na jej podpis s výhradou ratifikácie s tým, že po podpise bude dohoda opätovne predložená vláde Slovenskej republiky a Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu.

Podľa Partnerskej dohody medzi Európskym spoločenstvom a krajinami Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti, podpísanej 23. 6. 2000 v Cotonou, sa zmluvné strany dohodli do konca roku 2007 uzavrieť nové obchodné dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré by mali zabezpečiť dlhodobý rozvoj, hospodársky rast, znižovanie chudoby a integráciu krajín Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti do globálnej ekonomiky. Pre účely uzavretia dohôd o hospodárskom partnerstve boli krajiny Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti rozdelené do šiestich regiónov. Práve krajiny karibskej a tichomorskej oblasti vytvorili zoskupenie CARIFORUM.

Dohoda s CARIFORUM-om je prvá uzavretá komplexná dohoda o hospodárskom partnerstve. Zahŕňa všetky opatrenia potrebné na vytvorenie oblasti voľného obchodu, ktoré sú v súlade s ustanoveniami článku XXIV GATT z roku 1994. Jej súčasťou je aj hlava týkajúca sa služieb, investícií a elektronického obchodu v súlade s ustanoveniami článku V GATS.

Dohoda obsahuje ustanovenia o obchode s tovarom, o uľahčení colného a obchodného styku, o technických prekážkach obchodu, o poľnohospodárstve a rybnom hospodárstve, bežných platbách a pohybe kapitálu, o hospodárskej súťaži, inovácii a duševnom vlastníctve, o transparentnosti vo verejnom obstarávaní, o dialógu o finančných otázkach, o transparentnosti a osvedčených postupoch v oblasti daňovej politiky, ako aj o environmentálnych a sociálnych aspektoch. Dohoda obsahuje aj ustanovenia o rozvojovej spolupráci, v ktorých sa ustanovujú prioritné oblasti činnosti na jej vykonávanie.

Dohoda je prezidentskou dohodou, pri ktorej sa podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

A opäť spoločným spravodajcom z výboru pre hospodársku politiku je pán poslanec Tibor Glenda, ktorému dávam slovo, aby nás poinformoval o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

T. Glenda, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. januára 2010 č. 1456 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. A lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru určil do 29. januára 2010.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 26. januára 2010 a prijal uznesenie č. 799.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval 21. januára 2010 a prijal uznesenie č. 627.

Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

Spoločná správa výborov vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 2. februára 2010 pod č. 631.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a takisto budeme hlasovať o 17.00 hodine.

Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1371 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1413.

Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, daný návrh zákona predkladá ministerstvo zdravotníctva v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

V predkladanom návrhu zákona sa upravuje a navrhuje taká úprava likvidácie zdravotnej poisťovne, ktorej cieľom bude prijímať a vymôcť pohľadávky likvidovanej zdravotnej poisťovne a prednostne z nich uspokojiť záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Návrhom zákona sa osobitne upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v cudzine a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v členských štátoch Európskej únie, ako aj jej úhrada v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady a jeho vykonávacím nariadením, ktoré nahradzujú predchádzajúce nariadenia Rady.

Navrhovaná účinnosť novely je 1. mája 2010, keď nadobudne účinnosť aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a jeho vykonávacie nariadenie.

Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu daného zákona. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie. Navrhované nové oblasti pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou budú realizované z rozpočtu úradu na roky 2010 až 2012. Predložený návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Návrh zákona upravuje ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a článku II zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Cieľom navrhovanej novely v článku I je, aby finančné prostriedky odvedené platiteľmi na verejné zdravotné poistenie pokrývali náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom likvidovaných zdravotných poisťovní.

Navrhované zmeny v článku II sa týkajú poskytovania zdravotnej starostlivosti v iných ako členských štátoch a zvlášť je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v členských štátoch Európskej únie, ako aj jej úhrada. Obmedzenia hradiť ústavnú zdravotnú starostlivosť v cudzine sa v súlade s európskou legislatívnou stanovujú priamo zo zákona.

Navrhuje sa účinnosť od 1. mája 2010.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu zákona, preto sa pýtam, kto z prítomných sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nevidím ani ústne prihláseného poslanca alebo poslankyňu, a preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh má parlamentnú tlač 1385 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom ste dostali v rozhodnutí č. 1414.

Opäť prosím ministra zdravotníctva pána Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom predloženia materiálu je úprava tých ustanovení zákona, ktoré v zdravotníckej praxi alebo pri výkone zdravotníckeho povolania spôsobovali problémy alebo nejasnosti. Ide o podnety stavovských organizácii, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, poskytovateľov či zdravotníckych pracovníkov a vzdelávacích ustanovizní.

V návrhu zákona sa ustanovuje označenie univerzitnej nemocnice a fakultnej nemocnice, dávajú sa do súladu zdravotnícke povolania so sústavou študijných odborov stredného a vysokého školstva v oblasti zdravotníctva, upravujú sa ustanovenia súvisiace s procesom akreditácie študijných programov, kurzov prvej pomoci, kurzov inštruktorov prvej pomoci, ustanovenia súvisiace so sústavným vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov príslušného zdravotníckeho povolania.

Upravuje sa príloha č. 3 v nadväznosti na zmeny a doplnenia prílohy smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36 zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, k tomuto zákonu, je pán poslanec Jozef Valocký, ktorému dávam v tejto chvíli slovo. Nech sa páči.

J. Valocký, poslanec: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1385). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený zákon spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnymi normami Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Realizácia návrhu zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani vyšších územných celkov. Nepredpokladá sa negatívny vplyv na zamestnanosť v Slovenskej republike.

Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Predloženým návrhom zákona sa novelizujú viaceré zákony, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

Navrhuje sa účinnosť od 1. júna 2010.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1414 zo 7. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Viliam Novotný, predseda zdravotníckeho výboru, ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som niekoľkými poznámkami a pohľadmi komentoval predložený vládny návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve.

Chcem povedať, že som celkom milo potešený, že po dlhšom čase máme možnosť aj na tejto, aj na nasledujúcej zrejme schôdzi rokovať o štyroch vládnych návrhoch zákona z dielne ministerstva zdravotníctva, ktoré prešli riadnym pripomienkovým konaním. A riešia mnohé aj pálčivé oblasti fungovania slovenského zdravotníctva a systému zdravotníctva. A musím konštatovať, že prinášajú mnoho odborných, a nie politických riešení, o ktorých sa teda dá aj v odbornej rovine pokojne diskutovať. A nemusíme teda o nich diskutovať len v politickej rovine, na čo sme si, žiaľ, už v poslednom období v rezorte zdravotníctva zvykli. Možno budem mať aj niekoľko otvorených otázok, ktoré určite pánovi ministrovi položím aj pred druhým čítaním vo výbore pre zdravotníctvo. Ale keď na ne bude odpovedať príp. vo svojom záverečnom slove alebo v rámci rozpravy, tak by ma to potešilo.

Chcem sa pozastaviť pri niektorých momentoch.

Predovšetkým chcem konštatovať, že rozdelenie fakultných nemocníc, ktoré v súčasnosti na Slovensku máme a ktoré sa takto volajú, na dve skupiny, teda na univerzitné nemocnice a fakultné nemocnice, považujem principiálne za správne. Po tomto riešení už dlho volala odborná prax. Treba konštatovať, že keď na Slovensku vznikali rôzne fakulty ošetrovateľstva a zdravotnícke fakulty, každá má trošku iný názov, takže to veľmi zjednoduším, fakulty ošetrovateľstva a fakulty verejného zdravotníctva alebo zdravotnícke fakulty, tak logicky pre zdravotníkov, ktorí sa tu pripravovali na svoju budúcu prax, získavali vysokoškolské vzdelanie, či už ako bakalári, magistri alebo doktorandi, bolo potrebné zabezpečiť v rámci všeobecných a špecializovaných nemocníc aj praktickú výučbu, praktickú prípravu. To sa realizovali na základe zmluvy medzi danou vysokou školou a všeobecnou alebo špecializovanou nemocnicou. A logicky takáto nemocnica sa stala v tejto chvíli fakultnou nemocnicou. A tak máme na Slovensku veľké množstvo fakultných nemocníc, kde sa pripravujú zdravotníci na svoju prax, na život, kde získavajú praktické poznatky, ktoré sú potrebné na to, aby nakoniec získali vysokoškolský diplom a vysokoškolské vzdelanie. Ale faktom je, že sa nám trošku zotrela hranica medzi tými fakultnými nemocnicami, ktoré tu historicky existovali, v Košiciach, v Martine a v Bratislave, a ktoré robili pregraduálne a neskôr už potom aj postgraduálne štúdium pre lekárov, a medzi ostatnými fakultnými nemocnicami, kde sa, povedzme, lekári nepripravujú. Takže toto rozdelenie považujem za logické a správne.

Na druhej strane chcem možno upriamiť pozornosť pána ministra alebo sa ho aj opýtať na to, ako si predstavuje ďalšie rozdelenie, čo sa týka ekonomických súvislostí, lebo to, že premaľujeme názov, je síce správne, ale to ešte nie je to rozhodujúce, o čom by sme mali hovoriť, pretože vieme, že praktická príprava a výučba medikov, ale aj zdravotníkov stojí tieto nemocnice nemalé prostriedky. Tento problém sa snažila riešiť už predchádzajúca vláda, kde sa našli prostriedky na ministerstve školstva, ktoré prostredníctvom jednotlivých vysokých škôl a univerzít plynuli následne do fakultných nemocníc, čo bol akýsi príspevok či už lekárskej fakulty alebo fakulty zdravotníctva a ošetrovateľstva pre danú všeobecnú alebo špecializovanú nemocnicu na výučbu poslucháčov vysokej školy. Viem, že postupne tento zdroj peňazí vysychá, týchto peňazí je stále menej. A preto by som chcel poprosiť pána ministra zdravotníctva, aby naozaj venoval pozornosť tejto skutočnosti a bol aktívny vo vzťahu k ministerstvu školstva, pretože som o tom presvedčený, že nie je najšťastnejšie, ak či už otvorene alebo skryte financujeme prípravu medikov alebo zdravotníkov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, a to tak, že proste fakultným a univerzitným nemocniciam platíme viacej, lebo jeden z dôvodov je, že tam prebieha aj výučba. Ja viem, že vyriešiť tento problém, keďže obidvaja s pánom ministrom sme pôsobili vo fakultnej nemocnici, vieme, nie je vôbec jednoduché. Len chcel som a považoval som za potrebné v rozprave upozorniť aj na tento problém, pretože naozaj v tom sa musíme zhodnúť, že zdroje verejného zdravotného poistenia majú slúžiť na zdravotnú starostlivosť, a nie na kompenzovanie zvýšených nákladov, povedzme, spojených s výučbou medikov alebo iných zdravotníkov.

Druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je skutočnosť, že zubní technici sa dostávajú do trochu iného režimu, než na aký sme boli zvyknutí. Zatiaľ k tomu veľká diskusia nevznikla v odbornej verejnosti, len v rámci pripomienkového konania, samozrejme. Ale očakávam, že táto diskusia tu chvíľu bude rezonovať. Osobne ale znovu musím povedať, že filozofiu, aby zubní technici išli z voľnej živnosti do regulovaného povolania, teda aby boli v takom istom režime ako fyzioterapeut, lekár špecialista alebo zdravotná sestra, teda aby na výkonné povolania sa vyžadovala aj licencia, aj povolenie považujem za správnu. Na druhej strane si ale treba uvedomiť aj množstvo problémov a určitých kontroverzií, ktoré môžu následne vzniknúť predovšetkým medzi zubnými lekármi a zubnými technikmi. Nie som odborníkom na túto oblasť, takže ak bude potrebné v druhom čítaní niečo upravovať, samozrejme, aj na výbore pre zdravotníctvo na to priestor bude.

Ďalšia oblasť pri ktorej by som sa rád pozastavil, je už úplne na konci. Je to článok V novely zákona, v ktorom sa otvára zákon o zdravotnej starostlivosti. A tam bod 1 § 2 sa dopĺňa odsekom 28, ktorý znie: "Ošetrovateľská starostlivosť sa môže poskytovať aj v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu." Nielenže sa môže ona poskytovať, ona sa aj poskytuje. Čiže len legalizujeme a zapisujeme do zákona, čo všetci vieme a o čom všetci hovoríme, že v sociálnych zariadeniach, žiaľ, aj sociálni pracovníci mnohokrát poskytujú zdravotnú starostlivosť a že takýmto spôsobom to do určitej miery legalizujeme, je správny krok. Na druhej strane ale treba hneď povedať B. A chcem na to možno upozorniť pána ministra alebo ho o to poprosiť, že je to síce krok správnym smerom, ale je to jednostranný akt, preto že by som nesmierne bol potešený, keby pani ministerka Tomanová konštatovala, že aj v zdravotníckych zariadeniach poskytujeme dlhodobo chorým, ležiacim pacientom, ošetrovateľskú, resp. opatrovateľskú, sociálnu opatrovateľskú starostlivosť, na ktorú by malo ministerstvo práce a sociálnych vecí prostredníctvom či už Sociálnej poisťovne alebo úradov práce sociálnych vecí a rodiny hľadať finančné prostriedky, lebo, buďme úprimní, v liečebni dlhodobo chorých, na geriatrii, v hospici sa poskytuje dlhodobá starostlivosť o chorých, ale aj sociálne odkázaných pacientov a v tej chvíli už aj klientov. Čiže jednostranný akt zo strany ministra zdravotníctva vítam a považujem ho správny krok, ale očakával by som, aby bol pre zmenu aktívny vo vzťahu k ministerstvu práce a sociálnych vecí, lebo rovnako aktívny krok treba vyžadovať aj od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Treba ešte k tomu povedať aj toľko, že zachytil som určité obavy, predovšetkým u ústavných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, či náhodou týmto krokom sa nedostaneme postupne do situácie, že zdravotné poisťovne budú uzatvárať zmluvy aj so sociálnymi zariadeniami, čím by sme vlastne získali "ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti", čo pri uzavretom hospodárení a uzavretom objeme finančných peňazí, s ktorými každý rok hospodárime, môže byť do určitej miery nebezpečné. Nechcem, aby som bol teraz zle rozumený. Ja nechcem tvrdiť, aby tá sociálna sestra alebo tá opatrovateľka, ktorá má aj zdravotnícke vzdelanie a v zariadení opatrovateľskej starostlivosti poskytuje aj zdravotnú starostlivosť, nedostala zaplatené za svoju prácu alebo aby bola platená slabšie, ako je to v zdravotníckom zariadení. To vôbec nechcem tvrdiť, ja len hovorím, že tento krok musí byť obojstranný a že Slovensko naozaj potrebuje jeden moderný zákon o dlhodobej starostlivosti, pri ktorom sa budeme vedieť dohodnúť na tom, čo má pri takomto pacientovi alebo klientovi, keď sa na to pozeráme zo strany rezortu sociálnych vecí, ktorý je odkázaný na zdravotnú sociálnu starostlivosť, platiť jeden rezort a platiť druhý rezort. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.)